Watchtower ƐNTƐRNƐTË GHË NAKWAFA
Watchtower
ƐNTƐRNƐTË GHË NAKWAFA
Abɛ
Ʋ
  • ë
  • ɛ
  • ɩ
  • ɱ
  • ɲ
  • ɔ
  • ʋ
  • ӡ
  • BIBLË
  • NAKWANË EGHƐ́GHƐ
  • JƐMƐNNELË
  • fg órò 7 ques. 1-5
  • ?Mabu lɛ́ Ofo Shibanë é?

Bunë fë nɩ́ bɔ́në gha ɔɔ ee video.

Elë esɛrɛ, videonë gha ɔɔsɛ gha bɔ́ gha yɛsɛ.

  • ?Mabu lɛ́ Ofo Shibanë é?
  • Nda yɔghɔnë pie Ofo ee gbo!
  • Bu ntɔnë edɛ
  • ?Mabu lɛ́ Ofo Shibanë é?
    ?Mabu Biblë bë eɔsɛ eyaya elë é?
  • ?Mabu lɛ́ Ofo Shibanë é?
    Éhʋn-oo mɩɩ bë elɛ ananan!​—Éka biblë
  • Bunë Ofo Shibanë bá elɛ
    Éhʋn-oo mɩɩ bë elɛ ananan!​—Éka biblë
Nda yɔghɔnë pie Ofo ee gbo!
fg órò 7 ques. 1-5

ÓRÒ 7

?Mabu lɛ́ Ofo Shibanë é?

1. Ofo Shibanë nʋ oforu gbo; 2. Ӡezi në elɛ kokobegho nkpɔ sɛ bë eyɛ ëë

?Mabu eya n’ye Ʒezi bayɛ álɛ bë elɛ Shibagho é?​—MARC 1:40-42.

1. ?Mabu lɛ́ Ofo Shibanë é?

Ofo Shibanë lɛ́ oforu gufrëmɔndɔn. Bá ebɔ ngiki gufrëmɔndɔnnë powu oku álɛ bë elɛ Ofo bunë evivi, kebë elɛ ëë oforu gbo alɛ eshi n’ye lɛ. Ofo Shiba ndanë lɛ́ nda yɔghɔ. Ɲan gbɔɔdje, Ofo Shibanë bá eboka ngiki álɛ kebë ewu gufrëmɔndɔn yɔghɔnë kë eviɛ. Ná elɛ ngiki powu bë eo-omu ehʋoo eshipata n’ye.​—Ka Daniel 2:44; Matthieu 6:9, 10; 24:14.

Gufrëmɔndɔn nkpɔ ɔɔ shibagho. Ʒoova nɩ Djɛ Ʒezi Krisë bɔ́ álɛ bë elɛ Shibagho Në Shibanë ghë.’​—Ka Révélation 11:15.

Kpɩ video Mabu lɛ́ Ofo Shibanë é?

2. ?Mabughëwu bayɛ n’ye Ʒezi bë elɛ Shibagho é?

Noo Ofo Djɛnë yɛopu, në eɲi bunë sheghënë shi, në esëkpɔ në bayɛ n’ye në elɛ Shibagho. (Jean 1:14) Në kpa ɔɔ mɛnsɩ álɛ në eboka ngiki. Ná eso oforu gbo eba eshipatanë powu shi. Në pie rɔ ghë púlɛnë, në mɔ́n yí oforu, në só Ʒoova mbamɛn bà. (Hébreux 10:12, 13) Në kɩkɩ mɩɩ shú micínë Ofo lɔ́në shiba álɛ në edioo.​—Ka Daniel 7:13, 14.

3. ?Ca bá edioo alɛ Ʒezi lɛ é?

Aghɩnë kë elɛlɛ kelë “etceleghɩnë,” kelë lɛ Ʒezi lɛ bá edioo. (Daniel 7:27) Etceleghɩnë kë boepi nɩbɔ́, ë lɛ́ Ʒezi akotonelë. Pie kelë brɛsʋ mɩɩ shu amɛn, Ʒoova enɩ eyikpe lɛ, eyighɔ lɛ ebɔ álɛ kebë elɛ etceleghɩ ntɔnë. Fɛ Ʒezi mɩnɛn, kë epie rɔ ghë epulɛ ekaci wawɛghɩ.​—Ka Jean 14:1-3; 1 Corinthiens 15:42-44.

?Ngiki evie bá eyi oforu gbo é? Ʒezi hɛ́ kɔ kë gha dɔ́. (Luc 12:32) Kelë powu eyimbu ëë lɛ́ 144.000 (akpɩ ya alɛ akpɩ ebranan-eji-alɛ́ lɛ). Kelë lɛ Ʒezi lɛ bá edioo.​—Ka Révélation 14:1.

Biblë shigbagba

4. ?Mabu shú micínë Ʒezi oodinë óo-órò é?

Ofo só ëë Shibanë eshi agbʋʋ 1914 (akpɩ nkpɔ alɛ ya ɲaako omu enɛn alɛ́ lɛ) ghë.a Bu pidɛnë Ʒezi lɛ́ në oodinë ghënë, ëë lɛ́ në ɱɛ́n Satan alɛ ëë abʋsɛmʋnelë lɛ nɛ́fu eshipata nye. Satan opu jíji ëë tete, bu ntɔnë ghëwu në lɛ́ aviɛlɛ fannga nhɛn shí eshipatanë. (Révélation 12:7-10, 12) Pie mici ntɔnë, pɛ edɔ eyi maɛnnë ghë. Aghöghʋ lɛ, àghö lɛ, orogba fannga lɛ, eshi ologbonë ekɔ lɛ, kwapowude lɛ́ ‘bunë’ eya n’ye ɲan gbɔɔdje Ofo Shibanë bá emimi eshipatanë powu aɛn.​—Ka Luc 21:7, 10, 11, 31.

5. ?Mabu Ofo Shibanë elɛ é?

Ofo Shibanë eghʋ ofojɔhɛnë ghë, eo ngiki fannga nhɛn omu maɛnnë powu ghë. Ngiki fannga nhɛn, kë ése kelë esë eshi, kë enɩ Ʒezi ebɔ álɛ bë elɛ kelë Shibagho. Ofo Shibanë bá ebidi kelë shi micinë bá ekpʋsʋ amɛn maɛn pʋpʋnë shi. Bu ntɔnë ghëwu, aghɩnë kë evivi n’ye kebë ewu Ofo Shibanë ëë shiyɔnë, kebë ehɔhɔ Ʒezi ghɩwu.​—Ka Révélation 7:9, 14, 16, 17.

Ngikinë kë bá ehʋn-oo Ofo Shiba paradinë bá enʋn eshipata n’yenë ghë

Shibanë bá ebɔ agbʋʋ 1.000 (akpɩ nkpɔ) elɛ Ofo bu epidɛnë vívi n’ye bë elɛ elɔ maɛnnë. Eshipatanë powu bá ekaci paradi. Rere ghë (agbʋʋ akpɩnë arere tcɛɛ), Ʒezi bá ebɔ Shibanë ele Shì mërɩ. (1 Corinthiens 15:24-26) ?Eɲë mʋ ghɩnë eɲë evivi n’ye eɲë eka Ofo Shiba jɔnë edi në wú?​—Ka Psaume 37:10, 11, 29.

Álɛ eɲë ekpa emʋ bu ntɔnë edɔ, ekpɩ nakwa Qu’enseigne réellement la Bible ? órò 8 alɛ 9 lɛ ghë.

a Álɛ eɲë emʋ eyɛsɛ n’ye Biblë bá hɛ́ agbʋʋ 1914 jɔ báshinë, ekpɩ agba 215-218 nakwa Qu’enseigne réellement la Bible ? ghë.

    Watchtower nakwanelë Abbey ghë (2002-2025)
    Sɔ pieji
    Hʋn-yi
    • Abɛ
    • Bɔ ëë ce yiki
    • Ntɛnɩ fë kolo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • N'ye fë éba ebɔ bunë
    • Yiki sɛ jɔ mbranelë
    • N'ye kë eba ebaba yiki sɛ jɔ bunelë
    • JW.ORG
    • Hʋn-yi
    Bɔ ëë ce yiki