Watchtower ƐNTƐRNƐTË GHË NAKWAFA
Watchtower
ƐNTƐRNƐTË GHË NAKWAFA
Abɛ
Ʋ
  • ë
  • ɛ
  • ɩ
  • ɱ
  • ɲ
  • ɔ
  • ʋ
  • ӡ
  • BIBLË
  • NAKWANË EGHƐ́GHƐ
  • JƐMƐNNELË
  • lfb órò 86 agba 200-agba 201 abɩ 1
  • Ʒezi epie rɔ ghë epulɛ Lazarë

Bunë fë nɩ́ bɔ́në gha ɔɔ ee video.

Elë esɛrɛ, videonë gha ɔɔsɛ gha bɔ́ gha yɛsɛ.

  • Ʒezi epie rɔ ghë epulɛ Lazarë
  • Më ehɔhɔ bu Biblënë ghë
  • Bu ntɔnë edɛ
  • Rɔpulɛ bá enʋnghë!
    ?Mabu Biblë bë eɔsɛ eyaya elë é?
Më ehɔhɔ bu Biblënë ghë
lfb órò 86 agba 200-agba 201 abɩ 1
Lazarënë píe rɔ ghë púlɛnë lɛ, nɔnjɛelë eyighɔ Mari lɛ Martë lɛ.

ÓRÒ 86

Ʒezi epie rɔ ghë epulɛ Lazarë

Ʒezi ɔɔ cɛwuelë ayɔghɔ arɩnë kë ehʋn-oo Betani gbo: Lazarë lɛ, nɔnjɛelë eyighɔ aɲʋnnë kë dí Mari lɛ, Martë lɛ. Mící nkpɔ, n’ye Ʒezi bá nʋ́n Ʒurdɛnnë eji gbonë, Mari lɛ Martë lɛ kë bɔ́ nda nkpɔ cé ëë. Kë hɛ́ ëë kɔ: ‘Sɛ gha yɛ́ Lazarë wu dɔ́ tete. Elë esɛrɛ fë, nɔn-wa!’ Ese Ʒezi gha tɛ́sɛ gha yí. Në kɩ́kɩ mɩɩ mici aɲʋn sása, ë në hɛ́ në ejiti-aghɩnë kɔ: ‘Elë éyi Betani gbo. Lazarë ecamëla. Elë éyi gbo álɛ më épulɛ ëë.’ Akotonelë hɛ́ ëë kɔ: ‘Àlɛ́ Lazarë ecamëlanë, bu ntɔnë bë eboka ëë álɛ sɛ bë eyɛ ëë.’ N’yonë, álɛ kebë ece jɔnë eshi eyɛsɛnë, Ʒezi hɛ́ kelë nahɔnrɛghë kɔ: ‘Lazarë rɔ́ o!’

N’ye Ʒezi bá shú Betani gbonë, kë róro Lazarë lɛ́ mici alɛ́ dádá enë. Ngiki fannga nhɛn wá álɛ kebë ekoko Mari lɛ Martë lɛ. N’ye Martë bá cé kɔ Ʒezi ɲánnë, në ká nɛ́obu yí sɩ́ ëë eshigbë. Në hɛ́ Ʒezi kɔ: “Kpashi, saci fë nʋ́n n’ye, sa më nɔnjɛnë gha rɔ́ wa!” Ʒezi hɛ́ ëë kɔ: ‘Më-nɔnjɛ bá ekpa ehʋn-oo lapɔ. ?Martë, fë ebɔ jɔ ntɔnë ewu nahɔnrɛ wú?’ Martë hɛ́ ëë kɔ: ‘Më mʋn n’ye Lazarë bá epulɛ rɔpulɛ mícínë ghë.’ Ʒezi hɛ́ ëë kɔ: “Më ëë më lɛ́ rɔpulɛnë lɛ oohʋnnë lɛ.”

Bɛtɛɛ, Martë yí hɛ́ Mari kɔ: ‘Ʒezi nʋn n’ye.’ Mari nɛ́obu yí wú Ʒezi, ngiki fannga nhɛn tí në eji yí. Në óoo ofʋdʋ eshi Ʒezi ngbeɲi, në erumurú. Në gha ɔɔsɛ në écɛomu. Në hɛ́ Ʒezi kɔ: ‘Kpashi, saci fë nʋ́n n’ye, sa elë nɔnjɛnë ehʋn-oo eyi ebise!’ Ʒezi bë ewu n’ye jɔ eba ehʋn Mari sɛ edɔnë, n’yonë në esë në ká rúmurú. N’ye ngikinë bá wú n’ye në erumurúnë, kë ká hɛ́ kɔ: ‘Ʒezi ká kolo Lazarë o!’ Ese ngiki jɔghɔ evivi kelë esë kɔ: ‘?Mabughëwu në gha cá në cɛwunë wué?’ ?Mabu Ʒezi bá elɛ é?

Ʒezi yí mìnë ghë gbo. Opú gbɔ nhɛn tí ëë ni. Në hɛ́ kɔ: ‘Éghɔ opúnë enɩ!’ Martë hɛ́ ëë kɔ: ‘Kë róro në mici alɛ́ enë. Në eɲe-efi dádá!’ Ese kë dá ghɔ́ opúnë nɩ́. Ʒezi sɛ́rɛ Ofo hɛ́ kɔ: ‘Shì, nasɩ n’ye fë ece më mbë. Më mʋn n’ye fë ece më mbë mici powu, ese më cé mbë orú álɛ aghɩnë kë nʋn n’yenë powu kebë emʋn n’ye fë ëë fë tʋ́ më.’ N’yonë, në fúɔ hɛ́ kɔ: “Lazarë, sɔ wa gbe!” Bu nkpɔ ká shú, ejisɛ tete: Lazarë píe mìnë ghë sɔ́. Noo kë bɔ́ ntunngbo gbo gbo kɛ́kɛ ëënë, Ʒezi hɛ́ kɔ: “Éɱɛnɱɛn ëë shi, álɛ eɲë éɲa ëë shi bë eyi.”

Aghɩnë kë wú bunë shúnë, afannga nhɛn bɔ́ kelë ntɩji bá Ʒezi ghë. Ese jɔghɔ yí wú fariziɛnnelë, ë kë bɔ́ bu ntɔnë jɔ ká dí kelë. Píe mící ntɔnë, fariziɛnnelë eviɛ n’ye kebë ee Lazarë lɛ Ʒezi lɛ aɲʋn powu. Akoto 12 nkpɔ di Ʒida Iskariɔtë. Në yí wú fariziɛnnelë, ë në vívi kelë kɔ: ‘?Shigha evie eɲë élɔ më àlɛ́ më aboka eɲë álɛ eɲë éɲi Ʒezi é?’ Kë cé kelë esë mbë n’ye kebë elɔ ëë shigha ogbo 30. Píe n’yonë, në eka eviɛ n’ye në éba elɛ álɛ në élɔ kebë eɲi Ʒezi.

“Erie gbenë, Ofo tetenë lɛ́ Ofonë eca ngiki; Odamëga Ofo Ʒoova eca ghɩ epieji rɔ ghë.”—Psaume 68:20.

Jɔvivi: Hɛ n’ye Ʒezi bá píe rɔ ghë púlɛ Lazarënë jɔ. ?N’ye fariziɛnnelë bá wú bunë Ʒezi lɛ́ lɔ́ Lazarënë, mabu kë víɛ n’ye kebë elɛ é?

Matthieu 26:14-16; Jean 11:1-53; 12:10.

    Watchtower nakwanelë Abbey ghë (2002-2025)
    Sɔ pieji
    Hʋn-yi
    • Abɛ
    • Bɔ ëë ce yiki
    • Ntɛnɩ fë kolo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • N'ye fë éba ebɔ bunë
    • Yiki sɛ jɔ mbranelë
    • N'ye kë eba ebaba yiki sɛ jɔ bunelë
    • JW.ORG
    • Hʋn-yi
    Bɔ ëë ce yiki