Wi Lubele ma i LAIBRARI ME INTANET
Wi Lubele
LAIBRARI ME INTANET
Acholi
  • BAIBUL
  • BUKKE
  • COKKE
  • w12 7/1/12 pot 22-26
  • “Abibedo Ki Lworo I Kom Anga?”

Vidio mo pe kany.

Timwa kica, peko mo manok otimme i kom vidio.

  • “Abibedo Ki Lworo I Kom Anga?”
  • Wi Lubele Tito pi Ker pa Jehovah—2012
  • Wi lok matinotino
  • Pwony macok rom
  • “RWOT [JEHOVAH] AYE CENG MERA KI LALARRA”
  • WI MYERO OPO KA TEKE JEHOVAH OLARI
  • NYUT PWOC PI WORO ME ADA
  • KET GENNI I KOM KONY MA LUBANGA MIYO
  • “PWONYA WEK ANGE YONI, AI RWOT [JEHOVAH]”
  • NIYE KI GEN PIGI TEK
  • Keto Gen Ducu I Kom Jehovah Kelo Tekcwiny
    Wi Lubele Tito pi Ker pa Jehovah—2011
  • ‘Jo ma Giyenyo Jehovah, Gin Maber Mo Pe Birem Botgi’
    Wi Lubele Tito pi Ker pa Jehovah (Me Anyama)—2022
  • “Pwonya Wek Ati Gin Ma Imito”
    Wi Lubele Tito pi Ker pa Jehovah—2012
  • Lweny Ki Pekki Me Kare-ni Ki Tekcwiny
    Wi Lubele Tito pi Ker pa Jehovah—2012
Nen Mukene
Wi Lubele Tito pi Ker pa Jehovah—2012
w12 7/1/12 pot 22-26

“Abibedo Ki Lworo I Kom Anga?”

“Kadi dul mony mo ruma woko dyere,  . . . pud abibedo ki gen aye i kom Rwot.”​—JAB. 27:3.

MA LUBBE KI TYENG MAGI, GIN ANGO MA ROMO KONYI ME BEDO KI TEKCWINY?

Jabuli 27:1

Jabuli 27:4

Jabuli 27:11

1. Jabuli 27 bimiyo waniang gin ango?

PINGO ticwa me tito kwena-ni tye ka medde kadi bed kwo tye ka doko tek medde ameda? Pingo wajalo cawawa ki kerowa kun dano gitye ka nongo peko me can lim? Waromo bedo ki tekcwiny nining kun jo mukene gitye ki lworo pi anyim? Lok pa Kabaka Daudi ma kicoyo i Jabuli 27 miniwa lagamme.

2. Cwiny me lworo romo timo gin ango i kom ngat moni, ento gen ango ma watye kwede?

2 Daudi ocako lokke kun wacci: “Rwot [Jehovah] aye ceng mera ki lalarra; abilworo anga? Rwot gwoka ki i gin marac ducu: pi meno abibedo ki lworo i kom anga?” (Jab. 27:1) Lworo twero weko idoko goro, dok bene romo miyo ibedo ma pe iromo timo gin mo keken. Ento ngat ma geno Jehovah bedo ki tekcwiny dok lworo pe mako atata. (1 Pet. 3:14) Ka waweko Jehovah bedo ka larrewa, ci wabibedo jo ma “pe lworo gin marac, labongo par mo keken.” (Car. 1:33; 3:25) Pingo?

“RWOT [JEHOVAH] AYE CENG MERA KI LALARRA”

3. Te lokke ngo ka kiwacci Jehovah aye cengwa, ento ngo ma myero watim?

3 Ka Baibul waco ni “Rwot [Jehovah] aye ceng mera,” man te lokke ni Jehovah pwonyowa ki lok me ada. (Jab. 27:1) Mac ma menyo piny i dyewor twero nyuto gin marac nyo ariya mo ma tye i yo, ento mac-ci pe twero kwanyo gin marac meno woko. Myero wati kiryeko ma lubbe ki gin ma waneno. Kit meno bene, Jehovah nyutiwa jami ma pigi tego ma gitye ka timme i kare-ni. En poyo wiwa i kom kit ma lobo-ni rac kwede. En miniwa cik ma igi lac ma tiyo kare ducu ma gitye i Baibul, ento myero waket i tic gin ma wapwonyo. Ka watimo man, wabitimo jami i yo me ryeko makato lukworwa nyo lupwonnyewa.​—Jab. 119:98, 99, 130.

4. (a) Pingo onongo Daudi twero waco ki gen ni: “Rwot [Jehovah] aye . . . lalarra”? (b) Awene ma Jehovah bidoko iye lalar bot luticce?

4 Lok ma Daudi owaco i Jabuli 27:1 nyuto ni wiye opo i kom kit ma Jehovah olare kwede i kare mukato angec. Me laporre, en owacci Jehovah ‘olare ki i lwet cing labwor ki nguu.’ Jehovah bene omiyo en oloyo Goliac. Lacen, Jehovah ogwoko Daudi tyen aryo kulu i kare ma kabaka Caulo otemme me cobbe ki tong. (1 Cam. 17:37, 49, 50; 18:11, 12; 19:10) Man oweko Daudi twero lok ki awaka ni: “Rwot [Jehovah] aye . . . lalarra”! Jehovah dok aye bilaro luticce kit ma olaro kwede Daudi-ni. En bitimo man nining? En bigwokogi ki i twon “can madit atika” ma tye ka bino-ni.​—Yabo. 7:14; 2 Pet. 2:9.

WI MYERO OPO KA TEKE JEHOVAH OLARI

5, 6. (a) Bedo ka po i kom jami mutimme twero miniwa tekcwiny nining? (b) Pingo pire tek ni wabed ka po i kom kit ma Jehovah okonyo kwede luticce i kare mukato angec?

5 Tye gin mo acel ma pire tek ma twero konyowa me bedo ki tekcwiny i Jabuli 27:2, 3. (Kwan.) Daudi wiye opo i kom jami ma otimme i kwone ki kit ma Jehovah olare kwede. (1 Cam. 17:34-37) Jami magi gumine tekcwiny me kemme ki jami mogo maraco ma onongo pud gitye anyim. Tika jami mutimme i kwoni gimiyo ibedo ki tekcwiny? Me laporre, tika dong ilego matek adada pi peko mo ma odiyi, ci ineno kit ma Jehovah omini kwede ryeko ki kero me cirone? Nyo tika wi po i kom ariya mo ma onongo tye ka balo ticci pi Jehovah ki kit ma kikwanyo kwede nyo doggola malac me tic oyabbe boti? (1 Kor. 16:9) Bedo ka po i kom jami magi mutimme-ni okelo adwogi ango i kwoni? Tika jami magi gimedo genni i kom Jehovah ni en keken aye twero konyi me cobo nyo ciro peko mo keken?​—Rom. 5:3-5.

6 Ento ka gamente mo matek adada mito neko Lucaden pa Jehovah ducu kono? Jo mogo i kare-ni gutemo ento pe olare. Ka wiwa po i kom kit ma Jehovah olaro kwede jone i kare mukato angec, man bimiyo wabedo ki tekcwiny labongo lworo gin ma bibino i anyim.​—Dan. 3:28.

NYUT PWOC PI WORO ME ADA

7, 8. (a) Ma lubbe ki Jabuli 27:4, gin ango ma Daudi openyo ki bot Jehovah? (b) Yub ango ma Jehovah tye kwede pi woro me ada, dok wanyuto ni watye i woro man nining?

7 Gin mukene ma pire tek ma weko wabedo ki tekcwiny aye marwa pi woro me ada. (Kwan Jabuli 27:4.) I kare pa Daudi ca, “ot pa Rwot [Jehovah]” onongo obedo ot me kema. Daudi kikome aye oketo yub ki kit ma myero kiger kwede ot pa Lubanga ma onongo wode Solomon aye bigerone-ni. Mwaka miya acel anyim, Yecu owaco ni woro Jehovah i yo ma en cwako pe dong bijenge i kom ot ma kigero pi Lubanga. (Jon 4:21-23) Lakwena Paulo bene otito man i Jo Ibru cura 8 nio i 10 ni yub pi woro me ada ocakke i kare ma kibatija Yecu i 29 K.M., kare ma Yecu omine me timo miti pa Jehovah. (Ibru 10:10) Yub me woro me ada-ni Jehovah aye oketo wek pi niyewa i kom ginkok pa Yecu, watwero bedo agonya me lega bot Lubanga. Wan watwero nyutone nining ni watye i woro me ada? Ka walego bot “Lubanga ki cwiny me ada, kun niye bene dong odonyo matut i cwinywa,” dok bene watito pi genwa bot dano ki tekcwiny, watamo pigi, watugo cwinygi, wanyuto mar botgi ki bene wacuku cwiny utmege ka wabino i cokke ki dong i woro me otyeno pi jo me ot. (Ibru 10:22-25) Nyuto pwocwa pi yub me woro me ada myero ominiwa tekcwiny i kare man me agikki-ni.

8 I wi lobo ducu, lutic ma lugen pa Jehovah gitye ka medo cawagi i tic me tito kwena, pwonyo leb mukene, dok bene gitiyo i kabedo ma can lutit kwena me Ker-ri tye iye. Calo Daudi, jallegi ni nyuto ni gitye ki cwiny me penyo pi gin acel keken ki bot Jehovah. Gimito neno ber pa Jehovah kun gimedde ki tic pire labongo gin mo keken ma balo.​—Kwan Jabuli 27:6.

KET GENNI I KOM KONY MA LUBANGA MIYO

9, 10. Jabuli 27:10 miniwa gen ango?

9 Lok ma Daudi oloko onyuto kit ma en oketo kwede genne i kom Jehovah kun owacci: ‘Ka kono wora ki maa gubwota woko ata, ento Rwot [Jehovah] gire bigwoka.’ (Jab. 27:10) Waromo mokone ni jami mutimme ma kicoyogi i 1 Camuel cura 22 ginyuto ni lunyodo pa Daudi pe gubwoto Daudi. Ento, jo mapol i kare-ni gitye ka kato ki i adegadega ma a ki bot lupacogi. Kadi bed kumeno, polgi gunongo gwok ki kony i yo me mar ki bot jo me kacokke.

10 Kit macalo Jehovah tye atera me konyo luticce ka kibwotogi-ni, itamo ni en pe twero gwokogi ki i pekki mukene maraco? Kong waket-ti, ka watye ki par i kom kit ma myero wami kwede jami ma mitte pi jo me otwa, tika wabedo ki gen ni Jehovah bikonyowa? (Ibru 13:5, 6) En niang kit kwo ma watye iye ki dong mitiwa macalo luticce ma lugen.

11. Keto genwa ducu i kom Jehovah twero gudo jo mukene nining? Tit kong.

11 Tam kong i kom lanen pa Victoria latin kwan mo me Baibul i lobo Liberia. I kare ma en ocako kwano Baibul, laco ma onongo en tye kabedo kwede i ot oweke woko ki lutino adek. Kadi bed ni onongo pe ki tic kacel ki ot, en pud omedde ki dongo i yo me cwiny. I nge victoria nongo batija, nyare me mwaka 13 onongo kica mo matidi ma cente tye pong iye. Wek pe gubed i atematema, Victoria gin nyare pe gukwano cente-ni. Ma ka meno, gukubbe oyotoyot ki won cente-ni ma onongo obedo lamony. Lamony-nyi owaccigi ni kono onongo dano ducu genne calo Lucaden pa Jehovah, kono wi lobo tye kabedo maber adada dok ma opong ki kuc. Victoria otiyo ki Baibul me nyuto bot lamony-nyi cikke pa Jehovah pi lobo manyen. Pi yomcwinye, lamony-nyi omiyo bot Victoriagi cente oduk pi gennegi. Ki lok ada, keto gen ducu i kom Jehovah ni en keken romo konyogi oweko Lucaden pa Jehovah gingene adada pi bedo jo ma lugen.

12. Gin ango ma wanyuto ka wamedde ki keto genwa ducu i kom Jehovah kadi bed warwenyo dog ticwa? Tit kong.

12 Tam kong kit ma Thomas, ma onongo tye latit kwena ma peya onongo batija i lobo Sierra Leone-ni owinyo kwede. En ocako pwony i cukul cinia mo acel, ento pe kiculo mucarane pi mwaka acel. Gin ango ma onongo myero Thomas otim wek en onong mucarane? En onongo myero orwatte ki padi ma tye ladit ticce wek ginyam lok i kom kit me culo mucarane. Padi-ni otito ki Thomas ni pwony pa Lucaden pa Jehovah pe rwatte ki cik me cukul meno. Dok en odiyo Thomas me yero ticce ki dong niyene ma cung i kom Baibul-li. Thomas oa oweko tic meno ki mucarane me mwaka acel kulu, ci onongo tic mukene me yubo redio ki cim cing. Labol man ki mukene mapol ginyuto ni ka waketo genwa i kom Jehovah, pe myero wabed ki lworo mo keken ni pe wabinongo jami ma wamitogi, pien Jehovah aye mucweyo jami weng dok bene watye ki gen ni en kare ducu bigwoko jone.

13. Tito kwena me Ker-ri tye ka dongo nining i lobbe mogo ma can tye iye?

13 I lobbe mapol ma kwo tek iye, lutit kwena me Ker-ri pol kare gitiyo matek adada. Pingo tye kumeno? Jang gang kal mo acel ocoyo ni: “Pol pa dano ma giye kwano Baibul nongo gipe ki dog tic dok gitye ki cawa malac me kwan i dyeceng. Omege bene gitye ki cawa malac me tito kwena. Polle jo ma gikwo i kabedo ma can malit tye iye, pe mitte ni myero kititigi atita ni watye ka kwo i kare me agikki pien gingeyo maber adada, gineno man ki wanggi nino ducu.” Lamiconari mo acel ma dong otiyo pi mwaka 12 i kabedo mo ma latit kwena acel acel kwano ki lutino kwan me Baibul makato adek kare ki kare ocoyo ni: “Kit macalo lutit kwena mapol gudwoko piny rwom me kwogi pienni jami ma twero nyweno wigi nok-ki, man oweko gitye ki cawa malac me wot i ticwa me pwony ki dong kwano Baibul ki dano.”

14. I yo mene ma lwak dano mapol ata-ni gitwero nongo gwok pa Lubanga?

14 Jehovah ocikke me konyo, gwoko, ki dong laro jone macalo gurup ki i jami ma wanogi ki bene i yo me cwiny wek gubed ki gen i kome. (Jab. 37:28; 91:1-3) Lwak dano mapol ata ma gibibwot ki i twon “can madit atika[-ni]” nen calo gipol adada. (Yabo. 7:9, 14) Dong lwak meno mapol ata-ni, macalo gurup, kibigwokogi wek pe kityekgi woko i kare man me agikki-ni. Kibiminigi jami ducu ma mitte me konyogi ciro pekki ma gitye iye ki me gwoko wat ma tye i kingi ki Jehovah. I kare me twon can madit atika-ni, Jehovah bigwoko jone.

“PWONYA WEK ANGE YONI, AI RWOT [JEHOVAH]”

15, 16. Adwogi ango ma watero nongone ka walubo tira pa Lubanga? Mi laporre.

15 Me bedo ki tekcwiny, omyero wamedde ki nongo pwony ma a ki bot Lubanga. Daudi owaco ni: “Pwonya wek ange yoni, ai Rwot [Jehovah], tela awot i yo ma opire maber, wek lukwora pe guliba.” (Jab. 27:11) Timo jami ma rwatte ki lega man nyuto ni watye ka lubo tira me Baibul ma wok ki bot dul pa Jehovah kun waketo jami ma wapwonyogi i tic. Jo mapol ma gulubo tira man gunongo adwogi maber pien gudwoko rwom me kwogi lapiny pienni gipe ki banya madit ma myero gucul ma lubbe ki peko me can lim magwar ma pud okato cokcok-ki. Ma ka bedo ki jami ma myero obal cawagi me tito kwena, gin gitye agonya me medo cawagi i ticwa me pwony. Wan ducu myero wapenye ki lapeny ni, ‘Tika aketo jami ducu ma akwanogi ki i Baibul ki dong bukke pa lagwok ot ma lagen dok maryek i tic, kadi bed ni ketone i tic tek?’​—Mat. 24:45.

16 Ka waye ni Jehovah opwonywa dok otelwa i yo matir, pe wabibedo ki lworo mo keken. I kare ma painia mo marii i lobo Amerika ocwalo waragane me penyo pi tic ma onongo bikonye gwoko jo ducu ode wek guti pi Jehovah pi kare malac, ladit ticce owacce ni en pe binongo tic meno labongo digiri. Ka man otimme i komi kono, tika onongo i bikoko ange ni pingo itiyo pi Jehovah pi kare malac ma ka tyeko kwanni i rwom mamalo? I nge cabit aryo, ladit ticce-ni kiryemo woko, ci ladit mukene manyen openyo omego-ni yub ma en tye kwede. En otito atir ni en ki min ode gibedo ka tic pi Jehovah pi kare malac dok pud gimito medde kwede. Ma peya omego-ni omedo lok mukene, ladit ticce-ni owaco ni: “Aneno con ni in i pat ki jo mukene! I kare ma wora kome lit adada macok to, lucaden aryo gubedo ka bino bote kun gikwanne Baibul nino ki nino. Acikke ni tekki abedo ki kero me konyo Lacaden pa Jehovah mo keken, abitimone cutcut.” Orwone, kimiyo bot omego-ni dog tic ma onongo en mito ni ma laditte macon okwero iye-ni. I ada, ka waketo pi Ker-ri bedo mukwongo i kwowa, Jehovah bicobo cikkene me gwokowa ki miniwa jami ducu ma mitte i kwowa.​—Mat. 6:33.

NIYE KI GEN PIGI TEK

17. Gin ango ma bimiyo wakemme ki jami ma tye anyim ki tekcwiny?

17 Daudi okonyowa me niang pingo pire tek me bedo ki niye kacel ki gen kun wacci: “Aye ni abineno ber pa Rwot [Jehovah] ma pud abedo i kin jo makwo i lobo.” (Jab. 27:13) Ki lok ada, kwowa onongo bibedo nining ka pe pi gen ma Lubanga ominiwa ki dok ka onongo pe wangeyo jami ma kicoyogi i Jabuli 27? Pi meno, wamedde wunu ki lega pi kero ki larre ma a ki bot Lubanga ka nongo wakemme ki Armagedon.​—Kwan Jabuli 27:14.

[Cal ma tye i pot karatac 23]

Daudi onongo kero pienni wiye obedo ka po i kom kit ma Jehovah olare kwede

[Cal ma tye i pot karatac 25]

Tika waneno can lim calo obedo yo acel me medo cawawa i ticwa me pwony?

    Gin akwana i leb Acholi (1996-2025)
    Kat Woko
    Dony i Iye
    • Acholi
    • Nywakki
    • Jami ma imito
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Cik pi Tic Kwede
    • Privacy Policy
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Dony i Iye
    Nywakki