Gin Mumiyo Omyero Wabed Leng
“Wubed jo maleng.”—LEVI 11:45.
1. Buk pa Lulevi twero konyowa nining?
I BUK pa Lulevi, kiloko i kom lengo tyen mapol makato i buk mo keken me Baibul. Ka waniang dok wabedo ki pwoc i kom lok ma tye i buk pa Lulevi, man bikonyowa me bedo leng pien jo ma giworo Jehovah ki cwinygi ducu myero gubed leng.
2. Ngo ma wanongo i buk pa Lulevi?
2 Buk pa Lulevi ma Moses aye ocoyo-ni obedo but “ginacoya ducu” ma konyo me pwonyo dano. (2 Tem. 3:16) I Baibul mukwongo me leb Ibru, nying Jehovah tye kiketo ma romo tyen apar kulu i cura acel acel me buk man. Ka waniang lok ma tye i buk pa Lulevi, man bikonyowa pe me timo gin mo keken ma pe keto deyo i kom nying Lubanga. (Levi 22:32) Lok man ni “An a Rwot [Jehovah]” kinwoyo tyen mapol i buk pa Lulevi, dok man myero opo wiwa me winyo dog Lubanga. I pwony man ki ma lubo, wabibedo ki kare me nyamo pwony mogo mabeco ma gitye i buk pa Lulevi, mic mua ki bot Lubanga ma konyowa me bedo leng i worowa.
OMYERO WABED LENG
3, 4. Lwoko Aron ki Awobene cung pi gin ango? (Nen cal ma tye i pot karatac 12.)
3 Kwan Lulevi 8:5, 6. Jehovah oyero Aron me bedo lalamdog madit i Icrael, ki awobene bene onongo myero guti macalo lulamdog pi rok me Icrael. Aron onongo cung pi Yecu Kricito ki awobene onongo gicung pi lulub kor Yecu ma kiwirogi. Lwoko Aron tika onongo cung pi lonyo Yecu? Pe, Yecu onongo pe ki bal dok bene “roc mo pe i kome,” ma weko pe mitte ni kilonye. (Ibru 7:26; 9:14) Ento, lwoko Aron-ni nyuto ni Yecu leng dok kite atir. Lwoko awobe pa Aron kono cung pi gin ango?
4 Lwoko awobe pa Aron cung pi lonyo jo ma kiyerogi me bedo lulamdog i polo. Tika batija pa jo ma kiwirogi kubbe ki lonye pa awobe pa Aron? Pe, batija pe kwanyo bal, ento tye macalo lanyut ni ngat moni dong otyeko dyero kwone bot Jehovah. Jo ma kiwirogi kilwokogi “ki lok,” dok man kwako lubo pwony pa Kricito ki cwinygi ducu. (Ep. 5:25-27) Man weko gilonnye. Ento “romi mukene[-ni]” kono?—Jon 10:16.
5. Pingo watwero wacone ni romi mukene-ni kilonyogi ki Lok pa Lubanga?
5 Awobe pa Aron onongo pe gicung pi “lwak dano mapol ata” ma gitye i kin romi mukene pa Yecu. (Yabo 7:9) Tika romi mukene-ni bene kilonyogi ki Lok pa Lubanga? Ada, tye kumeno! Ka jo ma gitye ki gen me kwo i lobo guketo niyegi i gin ma Baibul waco i kom kit ma remo pa Yecu ma ony-nyi pire tek kwede, man cuko cwinygi me tic pi Jehovah “dyeceng ki dyewor.” (Yabo 7:13-15) Lonye pa jo ma kiwirogi kacel ki romi mukene-ni pe gik, dok man nen i kit ma ‘gibedo kwede ki kit maber.’ (1 Pet. 2:12) Jehovah pud dong cwinye yom ya ka neno lengo ki note pa jo ma kiwirogi kacel ki romi mukene-ni pien giwinyo dok gilubo Lakwatgi, Yecu!
6. Pingo myero wangine kekenwa kare ki kare?
6 Cik ma onongo waco ni lulamdog me Icrael gugwok lengo me komgi-ni pire tek bot jo pa Jehovah i kareni. Jo ma wakwano Baibul kwedgi pol kare gineno lengo me kabedowa me woro Jehovah ki kit ma warukke maleng kwede. Ento, lengo pa lulamdog konyowa me niang ni ngat mo keken ma ito i wi got me woro Jehovah myero “cwinye [obed] leng.” (Kwan Jabuli 24:3, 4; Ic. 2:2, 3.) Ka watiyo pi Lubanga, ci omyero wanen ni tamwa, cwinywa kacel ki komwa gileng. Man mito ni wabed ka ngine kekenwa kare ki kare, ingeye jo mogo myero gutim alokaloka madit wek gubed leng. (2 Kor. 13:5) Me labolle, ka ngat ma onongo batija bedo ka neno jami ma tugo miti me buto akaka, en myero openye kekene ni, ‘Tika atye ka tute me bedo leng?’ Ngat meno myero onong kony wek ogik kodi timme marac-ci woko.—Yak. 5:14.
BED NGAT MALENG KUN IBEDO LAWINY
7. Ma lubbe ki Lulevi 8:22-24, lanen ango ma Yecu oweko?
7 I kare ma kiketo lalamdog Madit Aron, ki awobene i dog ticgi, kireyo remo nyok romo i kom itgi malacuc, twon nyig cinggi malacuc, ki dong i kom twon nyig tyengi malacuc. (Kwan Lulevi 8:22-24.) Kit ma onongo kitiyo kwede ki remo nyuto ni lulamdog gibibedo luwiny i timo ticgi. I yo acel-li, Lalamdog Madit Yecu oweko lanen maber me aluba pi jo ma kiwirogi kacel ki romi mukene-ni. En onongo oketo cwinye ducu i lubo tira pa Lubanga. Yecu obedo ka timo miti pa Jehovah dok en pe otimo gin mo marac.—Jon 4:31-34.
8. Gin ango ma jo ducu ma giworo Jehovah myero gutim?
8 Lukricitayo ma kiwirogi kacel ki romi mukene-ni myero gulub lanen ma Lalamdog Madit oweko ma lubbe ki gwoko genne. Jo ducu ma giworo Jehovah omyero gulub tira ma tye i Lok pa Lubanga kun pe giweko cwiny pa Lubanga kumo. (Ep. 4:30) Gin myero ‘guyub yo ma tyengi lubo ocung atir.’—Ibru 12:13.
9. Gin ango ma omege adek ma gutiyo kacel ki lumemba me Lukiko Madit guwaco, dok lokgi-ni twero konyi nining me medde ki bedo leng?
9 Nen kong lok pa omege adek ma gitye ki gen me kwo i lobo ma gubedo ka tic kacel ki lumemba me Lukiko Madit pi mwaki mapol. Ngat acel owaco ni: “Obedo twon mot madit me tic kacel ki lumemba magi, ento tic kwedgi kare ki kare onyuto ni, kadi kono bed ni kiwirogi ki cwiny maleng, lumemba magi pud gitye ki roc. Ento, yub acel ma dong abedo kwede pi mwaki mapol aye me bedo lawiny bot jo ma gitelowa.” Omego me aryo owaco ni: “Ginacoya mogo calo 2 Jo Korint 10:5, ma loko i kom ‘mine i te loc pa Kricito,’ okonya me bedo lawiny kun bene acwako kor jo ma gitelowa. Bedo ki winy myero oa ki i cwinyi.” Omego me adek owaco ni: “Maro gin ma Jehovah maro ki dago gin ma en dag, ki bene yenyo tirane kacel ki timo jami ma yomcwiny Jehovah, te lokke ni bedo lawiny bot dulle ki bene bot jo ma en tye ka tic kwedgi me cobo yubbe pi lobo.” Omego man oniang ni Nathan Knorr, ma odoko lamemba me Lukiko Madit-ti, ojolo ki cwinye ducu pwony ma wiye tye ni “Nywalle pa Rok” i Watch Tower me 1925 kadi bed ni jo mukene onongo gitye ki akalakala iye. Bedo lawiny kit man ogudo cwiny omego-ni adada. Lwodo lok pa omege adek magi twero konyi me bedo leng kun bene ibedo lawiny.
LUB CIK PA LUBANGA I KOM REMO KI CWINYI DUCU
10. Pingo pire tek ni walub cik pa Lubanga i kom lok me remo?
10 Kwan Lulevi 17:10. Jehovah ociko Luicarel pe me camo kit “remo mo” keken. Lukricitayo bene kicikogi pe me tic ki remo pa dano nyo pa lee. (Tic 15:28, 29) Pe wamito timo gin mo keken marac ma biweko Lubanga kwerowa dok ryemowa woko ki i kacokke. Wamarre dok bene wamito bedo luwiny bote. Ka wakemme ki gin mo ma keto kwowa ka mading, ci omyero pe wawek jo ma pe gingeyo dok pe giwinyo dog Jehovah me diyowa wek watim jami ma cwero cwiny Jehovah. Ada, wangeyo ni dano gibingalowa pi kwero tic ki remo ento wayero me bedo luwiny bot Lubanga. (Juda 17, 18) Gin ango ma bikonyowa me “cung matek” kun pe wacamo remo dok pe waye ni kimed i komwa?—Nwo. 12:23.
11. Pingo Nino me Kwanyo Bal pe obedo kwer mo ata?
11 Kit ma lalamdog madit me Icrael onongo tiyo kwede ki remo pa lee i Nino me Kwanyo Bal konyowa me niang tam pa Lubanga i kom remo. Remo onongo kitiyo kwede pi gin ma pire tek adada. Onongo kitiyo kwede me kwanyo bal pa jo ma gimito ni Jehovah otimigi kica. Onongo kikiro remo twon ki remo dyel i wi canduk me gicikke ki dong i nyimme. (Levi 16:14, 15, 19) Man oyabo yo bot Luicrael wek Jehovah otimigi kica pi balgi. Medo i kom meno, Jehovah owaco ni ka ngat mo oneko lee me acama, en myero oony remone woko piny i ngom, ci umo woko ki lobo “pien kwo pa ringo tye i remo.” (Levi 17:11-14) Man mono onongo obedo kwer mo ata? Pe kumeno. Tic ki remo i Nino me Kwanyo Bal kacel ki cik ma Jehovah omiyo ni myero kiony remo piny-nyi rwatte ki cik ma Jehovah omiyo bot Nua ki dong likwaye ma lubbe ki remo. (Acak. 9:3-6) Lubanga Jehovah ogengo ni pe kicam remo. Pingo man pire tek bot Lukricitayo?
12. Paulo owaco ni remo kubbe ki timo kica pi bal nining?
12 I kare ma lakwena Paulo ocoyo bot Lukricitayo me Ibru ni remo tye ki teko me lonyo jami, en otito ni: “I te cik, nen calo jami ducu gilonyo woko ki remo; ka ma pe gioyo iye remo, weko bal bene bedo pe iye.” (Ibru 9:22) Paulo bene owaco ni kadi bed ni gitum me lee onongo pire tek, man obedo ka poyo wi Luicrael ni gin lubalo dok ni gimito gitum mukene ma bikwanyo balgi matwal. Ada, Cik pa Moses onongo “gire tye iye lanyut keken me jami mabeco me kare me anyim, pe gin kikome.” (Ibru 10:1-4, Baibol pa Katoli.) Ento, timo kica pi bal onongo twere nining?
13. Kit macalo Yecu otero wel remone i nyim Jehovah-ni, man weko iwinyo nining?
13 Kwan Jo Epeco 1:7. Yecu Kricito ‘omine gire pire kene me to piwa,’ dok man pire tek adada bot jo ducu ma gimarre kacel ki Wonne. (Gal. 2:20) Kadi bed kumeno, gin ma Yecu otimo i nge tone ki cere aye olarowa, ma oweko twerre me timo kica pi balwa. Yecu ocobo gin ma onongo timme i Nino me Kwanyo Bal kit ma kicoyo kwede i Cik pa Moses. I nino meno, lalamdog madit onongo tero remo lee i Kabedo Maleng Makato Ducu i kema me woro Jehovah nyo i ot pa Lubanga ma Solomon ogero, ma man bedo calo iwacci otero remo lee-ni i nyim Lubanga. (Levi 16:11-15) I yo acel-li, Yecu odonyo i polo ki wel pa remone ma oonyi ci otero bot Jehovah. (Ibru 9:6, 7, 11-14, 24-28) Pud dong watye ki pwoc madit ya ni kitimo kica pi balwa ki dok ni cwinywa pe pidowa pien watye ki niye i kom remo pa Yecu.
14, 15. Pingo pire tek me niang ki dok lubo cik pa Jehovah madok i kom remo?
14 Tika dong itwero niang pingo Jehovah omiyo cik ni pe myero wacam remo mo keken? (Levi 17:10) Tika iniang pingo Lubanga neno remo calo gin maleng? Ki tung bote, remo rom arom ki kwo pa gin moni. (Acak. 9:4) Tika iye ni myero wajol tam pa Lubanga ki dok walub cikke madok i kom remo kun pe watiyo kwede i yo mo keken? Yo acel keken ma wan ducu watwero bedo kwede ki kuc ki Lubanga aye me bedo ki niye i kom ginkok pa Yecu kun bene waniang ni Lacwecwa tero remo calo gin ma pire tek.—Kol. 1:19, 20.
15 Ngati mo keken i kinwa twero kemme ki atematema me kwero nyo ye remo. Onyo jo me odiwa nyo laremwa mo macok adada twero kemme bene ki peko acel-li. I kare ma kit meno, nongo myero kimok tam i kom jami matino tino ma tye i remo kacel ki yo ma ludaktari gitiyo kwede. Pi meno, pire tek adada me kwedo lok ki dong yubbe con pi gin mo keken ma twero timme atura. Medo i kom lega, timo jami magi bikonyowa me cung matek kun wagwoko gennewa. Pe wamito ni wacwer cwiny Jehovah ki timo gin ma Baibul okwero. Ludaktari mapol kacel ki jo ma gicwako medo remo i kom dano gicuko cwiny dano ni gumi remo me laro kwo pa jo mukene. Ento, macalo jo maleng, wan wangeyo ni Lacwecwa aye tye ki twero me tittiwa kit ma myero wati kwede ki remo. En neno “remo mo” keken calo gin ma pire tek adada. Myero wamoku tamwa me lubo cik pa Lubanga madok i kom remo. Ka wakwo kwo maleng, man nyuto ni watye ki pwoc madit pi remo me ginkok pa Yecu—remo ma weko timo kica kacel ki nongo kwo ma pe tum twere.—Jon 3:16.
Tika dong imoko tammi me lubo cik pa Jehovah i kom remo? (Nen paragraf me 14, 15)
GIN MUMIYO JEHOVAH MITO NI WABED LENG
16. Pingo jo pa Jehovah myero gubed leng?
16 I kare ma olaro Luicrael ki i opii i lobo Ejipt, Lubanga owaco botgi ni: “An aye a Rwot [Jehovah] ma akwanyowu woko ki i lobo Ejipt, wek abed Lubangawu; mumiyo wubed jo maleng, pien an aleng.” (Levi 11:45) Jehovah onongo mito ni Luicrael gubed leng pien Eleng. Macalo Lucaden pa Jehovah wan bene omyero wabed leng. Buk pa Lulevi tito man ka maleng.
17. In itamo ningo i nge nyamo buk pa Lulevi?
17 Nyamo cura mogo ki i buk pa Lulevi pud dong oweko wanongo adwogi mabeco ya! Twero bedo bene ni nyamo lok man odongo pwoci pi buk man ma kicoyo pi teko pa cwiny pa Lubanga-ni. Labongo akalakala, lwodo lok i kom ngec mogo mabeco ki i buk pa Lulevi omedo niangoni i kom gin mumiyo omyero wabed leng. Ento, pwony mukene ango ma pigi tego ma pud watwero nongone ki i buk man? Gin ango ma dok watwero pwonyone ki i buk man ma lubbe ki woro Jehovah labongo cilo mo keken? Wabinyamo lapeny magi i pwony ma lubo man.