Wi Lubele ma i LAIBRARI ME INTANET
Wi Lubele
LAIBRARI ME INTANET
Acholi
  • BAIBUL
  • BUKKE
  • COKKE
  • mwbr21 Januari pot 1-10
  • Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke

Vidio mo pe kany.

Timwa kica, peko mo manok otimme i kom vidio.

  • Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke
  • Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke—2021
  • Wi lok matinotino
  • JANUARI 4-10
Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke—2021
mwbr21 Januari pot 1-10

Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke

JANUARI 4-10

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | LULEVI 18-19

“Wek Kwoni Obed Leng”

w19.06 28 para. 1

Kit me Gwokke ki i Owic mo ma Catan Tiyo Kwede

Jehovah oloko i kom tim tarwang pa rok ma gurumo Icrael ci omedo ni: “Pe bene wubitimo kit macalo gitimo i lobo Kanaan ka ma atye ka terowu iye-ni. . . . Lobo opyedde woko, omiyo aketo can i kome pi balle.” Bot Lubanga maleng pa jo Icrael, tim tarwang pa jo Kanaan onongo lik adada ma oweko gupyedo nyo gubalo lobo ma gibedo iye woko.​—Levi 18:3, 25.

w17.02 17 para. 13

Jehovah Tye ka Telo Jone

13 Lutela pa lurok gubedo ka tic ki ryeko pa dano me telo jogi. Me labolle, lutela me Kanaan kacel ki lutedero gutimo jami maraco adada, ma man kwako nyom i kin wadi macok, buto i kin co ki co nyo mon ki mon, buto i kin dano ki lee, tyero lutino bot jogi, ki dong woro jogi. (Lulevi 18:6, 21-25) Dok cik pa lutela pa jo Babilon ki jo Ejipt madok i kom lengo onongo pe rom ki pa jo pa Lubanga. (Wel 19:13) Kadi bed kumeno, jo pa Lubanga onongo gitwero neno kit ma lutelagi ma lugen gicuko cwinygi kwede me bedo ki woro maleng, gwoko lengo me kom, ki dong me gwokke ki i tim me buto ma pe tye atir. Dong nen ka maleng ni Jehovah onongo tye ka telogi.

w14 7/1 7 para. 2

Gin ma Lubanga Bitimone ma Lubbe ki Jami Maraco

Ento ngo ma Lubanga bitimone i kom jo ma gideg loko yo me kwogi dok gibimedde ki timo jami maraco akaka? Tam kong i kom cikke man me Baibul-li: “Jo ma cwinygi atir gibibedo i lobo, ki jo ma gin lugen ma pe gitye ki bal mo gibibedo iye matwal; ento jo maraco gibityekogi woko ki i lobo meno, ki jo ma gungayo wang Rwot [Jehovah] pi bal me nek bene gibiputogi macalo giputo doo.” (Carolok 2:21, 22) Jo maraco dong gibibedo pe matwal. Ka kuc dong tye i lobo, ci jo ma luwiny kibigonyogi woko ki i opii me roc.​—Jo Roma 6:17, 18; 8:21.

Yenyo Lonyo me Cwiny

w06-E 6/15 22 para. 11

“Amaro Cikki Twatwal!”

11 Bute mukene me Cik pa Moses ma onyuto kit ma Lubanga paro kwede pi jone obedo cik ma en omiyo i kom beko cam mudong i poto. Jehovah omiyo cik ni ka lapur ma Laicrael tye ka kayo cam ma i potone, myero kiye ni lucan gubed ka coko gin ma lukac guweko odong angec. Lupur onongo myero pe guka camgi wa i teng poto dok pe gupwon nyig olok nyo jeituni ducu ki wi yat. Onongo myero pe gudok ka gamo larita bel mo ma wigi owil kwede i poto. Man onongo yub me mar ma konyo lucan, lubedo, lutino kic ki mon to. Ki lok ada, beko cam onongo pe yot, ento onongo weko pe gibedo ka lego cam alega.​—Lulevi 19:9, 10; Nwoyo Cik 24:19-22; Jabuli 37:25.

JANUARI 11-17

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | LULEVI 20-21

“Jehovah Opoko Jone Woko”

w04-E 10/15 11 para. 12

Paradic​—Tyen Lokke Ngo Boti?

12 Kadi bed kit meno, tye gin mo ma myero wiwa pe owil iye. Lubanga owaco ki Luicrael ni: “Wumak cikka ducu ma acikowu kwede tin-ni, wek wubed ki tek me cito i lobo ma wubicito loka ca ka camone obed mewu.” (Nwoyo Cik 11:8) I Lulevi 20:22, 24, kiloko i kom lobo meno doki ni: “Pi meno wumak cikka ducu, ki gin ma angolo ducu, wucobgi, wek lobo ma atye ka terowu iye-ni pe ongokwu woko. Ento atyeko waco botwu ni, ‘Wubileyo lobogi, abimiyo botwu me bedo mewu, lobo ma mol cak ki moo kic.’” Ada loyo Lobo ma Kiciko Pire-ni onongo jenge i kom bedo ki wat maber ki Lubanga Jehovah. I kare ma Luicrael gukwero bedo luwiny bot Lubanga, en oye ni jo Babilon gulo jo Icrael ci gukwanygi woko ki i lobogi.

it-1-E 1199

Ginaleya

Ngom nyo ot ma lale jami nyo jo ma gitye ki twero gilako ka rwode oto; gin mo keken ma ilako ki bot kwarini. Nyig lok me leb Ibru ma pol kare kitiyo kwede aye na·chalʹ (nyo, na·chalahʹ). Kwako miyo nyo lako gin mo, pol kare macalo adwogi me bedo latin pa lami jami meno. (Wel 26:55; Ejek 46:18) Nyig lok man ni ya·rashʹ i kine mukene kitiyo kwede me lok i kom ngat ma “bibedo laleyo,” ento pol kare kitiyo kwede me lok i kom ‘leyo’ gin ma pe ilako alaka ki bot kwarini. (Acak 15:3; Levi 20:24) Man bene kwako ‘tyeko; nyo ryemo’ rwode, ma man kwako lweny. (Nwo 2:12; 31:3) Nyig lok me leb Grik ma kigonyo ni ginaleya aye kleʹros.

it-1-E 317 para. 2

Winyo

I nge Pii Aluka, Nua otyero ‘winyo maleng’ kacel ki lee mogo macalo gitum awanga. (Acak 8:18-20) I nge meno, Lubanga oye ni dano ocak camo winyi mogo, tekke pe gucamo remone. (Acak 9:1-4; por ki Levi 7:26; 17:13.) Onongo kiwaco ni winyo moni ‘olony’ ka Lubanga ye ni kimi macalo gityer; Baibul nyuto ni ka odok i kom winyo ma kitwero camone, onongo pe tye winyo ma kiwaco ni kome ‘ki keni’ nio wa i kare ma Cik pa Moses ocako tic. (Levi 11:13-19, 46, 47; 20:25; Nwo 14:11-20) I Baibul, pe kitito ka maleng tyen lok muweko kilwongo winyi mogo ni komgi ‘ki keni.’ Pi meno, kadi bed pol pa winyi ma komgi ki keni gicamo luwotgi nyo jami mutop, ento pe gin ducu. (Nen HOOPOE.) Kigeng man kikwanyo woko i kare ma gicikke manyen ocako tic, dok Lubanga onyuto man ka maleng bot Petero i ginanyuta.​—Tic 10:9-15.

Yenyo Lonyo me Cwiny

it-1-E 563

Ngolo Kom

Cik pa Lubanga okwero ngolo kom pi kwero cola. (Levi 19:28; 21:5; Nwo 14:1) Tyen lokke aye ni jo Icrael onongo gubedo jo maleng bot Jehovah, jone ma en aye oyerogi. (Nwo 14:2) Pi meno, jo Icrael onongo myero pe gudony i tim mo keken ma kubbe ki woro jogi. Medo i kom meno, tim me kwero cola ma kubbe ki ngolo kom onongo pe pore pi jo ma gingeyo maber kit ma jo muto gitye kwede dok gitye ki gen me nicer. (Dan 12:13; Ibru 11:19) Dok bene cik ma kwero ngolo kom onongo weko Luicrael gibedo ki woro muromo pi cwec pa Jehovah, kadi wa komwa.

JANUARI 18-24

LONYO MA TYE I LOK LUBANGA | LULEVI 22-23

“Nino Madito ma Gudowa”

it-1-E 826-827

Nino Madito me Mugati ma Tobi Pe Iye

Nino mukwongo pi Kwer me Mugati ma Tobi Pe Iye onongo obedo gure maleng, dok Cabat. I nino me aryone, i Nican 16, onongo kikelo wic larita bel cayiri me wi mwaka bot lalamdog, pien man aye onongo cam ma kwongo cek i lobo Palestina. Ka peya kikwero kwer man, onongo pe kitwero cako camo bel manyen, nyo mugati ma kiyubo ki bel man. Lalamdog onongo tyero cam me wi mwaka meno bot Jehovah ki kwato wic larita bel i nyim Jehovah, dok onongo bene kityero nyok romo ma ditte romo mwaka acel ma kome pe ki mwonyo macalo gitum awanga, kacel ki gityer me moko kwon ma kirubo ki moo ki dong gityer amata. (Levi 23:6-14) Cik onongo pe waco ni myero kiwang bel nyo moko kwon meno i wi keno tyer kit ma lulamdog gucako timone lacen. Luicrael onongo pe gimiyo gityer man macalo gurup keken, ento bene jo me odi ducu nyo ngat mo keken ma tye ki ngom i Icrael onongo myero omi gityer me nyuto pwocce i nino madito magi.​—Nia 23:19; Nwo 26:1, 2; Nen WI MWAKA [FIRSTFRUITS].

Tyen lokke. Camo mugati ma tobi pe iye i kare man onongo rwatte ki cik ma Jehovah omiyo ki Moses kit ma kicoyo kwede i Nia 12:14-20, ma onongo kwako cik magwar ma kimiyo i tyeng 19 ni: “Pe ginong tobi mo i odiwu i kom nino abiro-ni.” I Nwoyo Cik 16:3, kilwongo mugati ma tobi pe iye ni mugati me “atwom,” dok onongo poyo wi Lujudaya mwaka ki mwaka kit ma gua kwede ki i Ejipt rucurucu (i kare ma gutingo moko ma peya kirubo iye tobi [Nia 12:34]). Meno onongo poyo wigi i kom atwom ki can ma kilarogi ki iye, kit ma Jehovah kikome owaco ni, “Mumiyo ibipo pi nino ma yam wua kwede ki i lobo Ejipt pi kare me kwowu ducu.” Lwodo lok i kom kit ma kigonyogi kwede macalo rok kun giye ni Jehovah aye olarogi onongo weko giyubbe maber pi kwer mukwongo i kin kwer adek ma onongo gibedo kwede mwaka ki mwaka.​—Nwo 16:16.

it-2-E 598 para. 2

Pentekote

I nino me Pentekote, onongo kityero wit bel ngano me wi mwaka bot Jehovah. Ento bel ngano me wi mwaka man onongo kityero i yo mapat ki bel cayiri me wi mwaka. Onongo myero kited mugati aryo ki moko mapwotte ma romo awal aryo (nyo kilo 4) ma kirubo ki tobi. Onongo gikelo mugati magi ‘ki i kabedogi,’ ma tyen lokke ni onongo kitedo mugati magi ma rom aroma ki kit ma kitedo ki mugati me acama ki gang ento pe pi woro keken. (Levi 23:17) Onongo kimiyo man ki gitum awanga kacel ki gitum me bal, ki dok litino nyogi romi aryo pi gityer lakwecwiny. Lalamdog onongo kwato mugati magi ki litino romi-ni i nyim Jehovah ma nongo oketo cinge i tergi, dok man onongo nyuto ni kimiyogi bot Jehovah. I nge tyero mugati ki litino romi, onongo gidoko jami pa lalamdog wek ocam macalo gityer lakwecwiny.​—Levi 23:18-20.

w14 5/1 25 para. 11

Tika Itye ka Wot Kacel ki Dul pa Jehovah?

11 Dul pa Jehovah cuko cwinywa me lubo tira ma lakwena Paulo omiyo ni: “Myero watamu kit macalo watwero tugo kwede cwinywa kekenwa i mar ki i tiyo tic mabeco, kun pe waweko cokke kacel, kit macalo jo mogo dong guloko odoko kitgi-ni, ento myero wacuku cwinywa kekenwa, makatone kit macalo wuneno Nino maca dong tye ka nyiko cok-ki.” (Ibru 10:24, 25) Kwer ki gure mogo ma onongo bedo mwaka ki mwaka okonyo Luicrael me dongo i yo me cwiny. Medo i kom meno, kwer calo Nino Madito me Bolo nyo Ecuban a Rwot ma obedo ka timme i kare pa Nekemia-ni onongo tye me yomcwiny. (Nia 23:15, 16; Nek. 8:9-18) Wan bene wanongo adwogi maber ki i cokkewa, gure me nino acel ki aryo, ki dong gure madito. Pe myero wakeng yub magi ma gikonyowa me nyikke cok ki Jehovah ki dok nongo yomcwiny-nyi.​—Tito 2:2.

Yenyo Lonyo me Cwiny

w19.02 3 para. 3

Gwok Genneni!

3 Lutic pa Lubanga ginyutu gennegi nining? Gitimo man ka gimaro Lubanga ki cwinygi ducu dok man weko gitimo jami ma yomo cwinye kare ducu. Nen kong tyen lok man. Ki i Baibul, lok man ni “gwoko genne” niange ni: gin ma pe opokke, kome yot, dok tye olu [aluto]. Me labolle, Luicrael onongo gityero lee bot Jehovah, dok Cik onongo waco ni lee meno omyero obed ma kome yot. (Levi 22:21, 22) Onongo pe kiye ni jo pa Lubanga gutyer lee ma tyene ongun, ma tye ki ite nyo wange acel nyo bene ma two omako. Onongo pire tek adada bot Jehovah ni lee meno obed labongo roc nyo two mo. (Mal. 1:6-9) Watwero niang pingo Jehovah mito ni gin moni obed labongo roc nyo gin mo marac. Pol kare ka wawilo nyig yat, buk, nyo jami tic, pe wamito ma nongo oballe woko nyo bute mukene pe. Wamito ma nongo tye maber labongo roc mo. Jehovah bene winyo kit meno ka odok i kom marwa kacel ki gennewa. Myero obed ma tye maber labongo roc mo.

JANUARI 25-31

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | LULEVI 24-25

“Mwaka me Jubili ki Bedo Agonya ma Tye i Anyim”

it-1-E 871

Bedo Agonya

Lubanga ma Miyo Wabedo Agonya. Jehovah aye Lubanga ma miyowa bedo agonya. En ogonyo rok me Icrael ki i opii i lobo Ejipt. En owaco botgi ni ka gumedde ki lubo cikke, ci gibibedo agonya ki i can. (Nwo 15:4, 5) Cik onongo waco ni ka laco mo odoko lacan, ci en twero catte kekene macalo opii wek enong jami ma mitte pire ki pi jo me ode. Ento Cik onongo waco ni myero kigony opii ma Laibru i mwaka me abirone me ticce. (Nia 21:2) I mwaka me Jubili (ma onongo timme i nge mwaki 50 ducu), onongo kiweko ngom me Icrael kacel ki jone ducu gibedo agonya. Opii ducu ma Luibru onongo kigonyogi woko, dok ngat acel acel dok i ngomme.​—Levi 25:10-19.

it-1-E 1200 para. 2

Ginaleya

Kit macalo ngom onongo bedo i doggola acel keken i kare me yalwak ducu, onongo pe kitwero catone matwal. Man te lokke ni wilo ngom onongo rom ki pangone apanga pi mwaki ma cam bia ki iye, dok wel ngom onongo kiculo muporo wel mwaki mudong me o i Jubili, pien nongo i kare meno ngom ducu bidok cen bot wegine ka onongo wegine pe guwaro woko con ma peya Jubili oromo. (Levi 25:13, 15, 23, 24) Cik man onongo kwako odi ma tye i boma ma pe kirumo ki cel, pien onongo kiterogi calo potti bene. Ento twero me waro ot ma tye i boma ma kirumo ki cel onongo bedo pi mwaka acel keken nicakke ki i kare ma kiwilo, dok i nge mwaka acel meno, ot-ti doko pa lawil matwal. Dok twero me waro odi ma tye i boma pa Lulevi onongo bedo matwal, pien Lulevi onongo gipe ki ngom aleya.​—Levi 25:29-34.

it-2-E 122-123

Jubili

Ka Luicrael gulubo cik me Jubili, onongo gwokogi ki i kwo marac ma waneno i lobo i kare-ni, ma tye iye kit dano aryo keken, jo ma gulony adada, ki jo ma can obwoyogi woko kwicikwici. Adwogi maber ma Laicrael acel nongo jingo rok meno ducu, pien onongo pe tye dano mo ma lacan adada ma jenge i kom jo mukene pi kony, dok dano ducu onongo gimiyo dirogi ki kerogi me dongo rokgi. Pi laa ma Jehovah ogoyo i kom ngomgi kacel ki pwonnye ma onongo ginongo, rok me Icrael onongo gitye ki gamente maber kacel ki lonyo ma bino pi bedo i te loc pa Lubanga.​—Ic 33:22.

Yenyo Lonyo me Cwiny

w09-E 9/1 22 para. 4

Ka Kiteri Marac

Ka Laicrael mo olwenyo i kom Laicrael lawote ci oloyo wange, Cik onongo waco ni myero kimiye pwod mupore. Ento onongo pe obedo tic pa ngat ma kiloyo wange-ni me miyo pwod ki labalo-ni nyo ngat mo ma gange. Cik onongo waco ni en myero oter lok man bot luloc​—lungolkop ma kicimogi​—wek gin aye gutyek lokke. Bedo ki ngec ni kitwero miyo pwod mupore ki ngat ma owano lawote akaka onongo gengo dano ki donyo i tim gero. Ento lokke pe gik kenyo.

FEBUARI 1-7

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | LULEVI 26-27

“Kit me Nongo Mot pa Jehovah”

w08-E 4/15 4 para. 8

Kwer “Tim ma Konye Pe”

8 “Lim” twero doko calo lubanga nining? Macalo labolle, tam kong i kom got mo ma tye i poto mo i Icrael. Got meno onongo kitwero tic kwede pi gero ot nyo cel. Ento ki tungcel, ka kicibo macalo “wir jok” nyo “got mo ma gigoro cal i kome,” ci onongo doko ariya bot jo pa Jehovah. (Levi 26:1) I yo acel-lu, cente bene ticce tye. Wamito cente me nongo jami ma mitte pi kwo, dok watwero tic kwede i tic pa Jehovah bene. (Latit 7:12; Luka 16:9) Ento ka waketo yenyo cente obedo gin mukwongo i kwowa me ka keto pi ticwa pi Lubanga, ci twero doko calo lubangawa. (Kwan 1 Temceo 6:9, 10.) I lobo man ma yenyo lonyo pire tek adada bot dano-ni, myero watute me bedo ki neno mupore i lok man.​—1 Tem. 6:17-19.

it-1-E 223 para. 3

Woro

Pi kit ma Jehovah otiyo kwede ki Moses ki gin ma en otimo, Moses onongo woro madit adada (I leb Ibru, moh·raʼʹ) i nyim jo pa Lubanga. (Nwo 34:10, 12; Nia 19:9) Jo ma gitye ki niye gubedo ki lworo mupore i kom twero pa Moses. Guniang ni Lubanga loko kwedgi kun tiyo ki Moses. Ka odok i kom ot maleng pa Jehovah, Luicrael onongo bene myero gubed ki woro. (Levi 19:30; 26:2) Ma te lokke ni myero gubed ki lworo mupore pi ot pa Lubanga, kun giworo Jehovah i yo ma en mito dok kitgi bene myero obed ma rwatte ki cikke ducu.

w91-E 3/1 17 para. 10

Wek “Kuc pa Lubanga” Ogwok Cwinyi

10 Jehovah owaco bot rok me Icrael ni: “Ka wubilubo cikka kun wugwoko gin ma aciko ducu, wucobo kakare, an abimiyowu kot ma cwer i karene, lobo biceko cam, yadi ma i poto binyako nyiggi. Abimiyo kuc bedo i lobo, wubibuto piny, dano ma miyowu lworo bibedo pe. Abikwanyo nguu woko ki i lobo, pala lucwan pe biwok ki i lobowu. Abibedo ka wot i kinwu, abibedo Lubangawu, wun bene wubibedo jona.” (Lulevi 26:3, 4, 6, 12) Jo Icrael onongo gibedo ki kuc pien gitye ki gwok pa Jehovah, jami me kom muromo, ki dong wat macok ki Jehovah. Ento wek jami magi ducu otwere, onongo myero gulub cik pa Jehovah.​—Jabuli 119:165.

Yenyo Lonyo me Cwiny

it-2-E 617

Two Gemo

Obino pi Kwero Lubo Cik pa Lubanga. Lubanga ociko rok me Icrael ni ka gukwero lubo gicikkene kwedgi, ci adwogine bibedo ni en ‘bicwalo two gemo magwar i kingi.’ (Levi 26:14-16, 23-25; Nwo 28:15, 21, 22) I kabedo mapol i Ginacoya, kikubo yotkom ki mot pa Lubanga (Nwo 7:12, 15; Jab 103:1-3; Car 3:1, 2, 7, 8; 4:21, 22; Yabo 21:1-4), dok two kubbe ki bal. (Nia 15:26; Nwo 28:58-61; Ic 53:4, 5; Mat 9:2-6, 12; Jon 5:14) Dong kadi bed ni i kare mukene Lubanga Jehovah aye opwodo dano ki two, calo dobo ma en okelo i kom Miriam, Ujia, ki Gikaji (Wel 12:10; 2Tekwaro 26:16-21; 2Luker 5:25-27), nen calo pol kare two onongo bino i kom dano macalo adwogi me bal ma dano nyo rok meno gutimo. Gukayo adwogi me bal ma gucoyo; komgi oballe pi gin marac ma gutimo. (Gal 6:7, 8) Madok i kom jo ma gudonyo i tim tarwang, lakwena Paulo owaco ni Lubanga “otenyogi i tamgi mugom ma gitamo ma kelo lewic . . . gilimo can malit i komgi pi kit balgi-nu.”​—Rom 1:24-27.

FEBUARI 8-14

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | WEL 1-2

“Jehovah Yubo Jone”

w94-E 12/1 9 para. 4

Worowa pi Jehovah Myero Obed Mukwongo i Kwowa

4 Ka onongo ibed winyo ma tye ka tuk i wi gony pa Luicrael ma i dye tim, ngo ma onongo ibineno? Onongo ibineno kema mapol ma kigurogi kore ki kore kun dano makato milion adek kulu gibedo iye. Jo magi onongo kipokogi i gurup ma tung kumalo, tung kupiny, tung kunyango ki tung kupoto ceng, kun gurup acel acel tye ki kaka adek iye. Ka inyiko cok, onongo ibineno gurup mukene ma guguro kemagi cok ki dye gony. Gurup angwen matino ma giguro kemagi cok ki dye gony-nyi onongo gubedo doggola me kaka pa Levi. I dye gony kikome, i kabedo ma kiumo woko ki bongo kicika, onongo tye iye kema ma kite dok pat. Man onongo “kema me rwatte” ma Luicrael “makwiri i tic” onongo guyubo ma lubbe ki yub pa Jehovah.​—Wel 1:52, 53; 2:3, 10, 17, 18, 25; Nia 35:10.

it-1-E 397 para. 4

Gony

Gony pa jo Icrael onongo dit adada. Wel co ma gitwero donyo i mony onongo tye 603,550, medo i kom mon ki lutino, jo mutii ki lugoro, Lulevi 22,000, ki dong ‘lwak kwai rok murubbe’​—jo magi ducu ka kiribo welgi kacel romo 3,000,000 nyo makato. (Nia 12:38, 44; Wel 3:21-34, 39) Lac pa gony man pe watwero ngeyone. I kare ma gugony i bar aroo me Moab kun gupimme apima ki Jeriko, kiwaco ni lac pa gony man onongo “cakke i Bet-jecimot o kwede wa Abelcitim.”​—Wel 33:49.

Yenyo Lonyo me Cwiny

it-2-E 764

Coyo Dano

Coyo dano man onongo lubbe ki nyinggi, doggolagi, dog ot pa kwarogi, ki dong kakagi. Onongo pe kwako kwano welgi keken. Coyo dano ma kiloko iye i Baibul-li onongo kitimo pi tyen lok mapatpat, calo pi culo mucoro, yenyo lumony, nyo (ka kikwano wa Lulevi) pi tic i ot pa Lubanga.

FEBUARI 15-21

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | WEL 3-4

“Tic pa Lulevi”

it-2-E 683 para. 3

Lalamdog

I Te Gicikke me Cik. I kare ma jo Icrael gitye opii i Ejipt, Jehovah olonyo lutino kayo ducu me Icrael i kare ma en oneko lutino kayo ducu me Ejipt ki pwod me apar. (Nia 12:29; Wel 3:13) Pi meno lutino kayo magi ducu onongo gubedo pa Jehovah, wek en oti kwedgi i ticce keken. Lubanga onongo twero keto lutino kayo ducu ma co me tic macalo lulamdog ki lugwok ot pa Lubanga. Me ka meno, en onongo ni opore ka ekwanyo co me kaka pa Levi pi tic man. Pi tyen lok man, en okwanyo lutino co ma i kaka pa Levi me ka ka lutino kayo ma co ma i kaka 12 mukene-ni (likwayi pa awobe pa Yucepu, Epraim ki Manace kikwanogi macalo kaka aryo). I kare ma kikwano wel, kinongo ni lutino kayo ma co ma pe gubedo Lulevi ma ditogi cakke ki i dwe acel onongo welgi kato wel Lulevi ki dano 273. Pi meno, Lubanga openyo ni kicul lim me koko wel jo mudong-ngi. Kigamo cekel abic abic ($11) pi dano acel acel i kin dano 273 magi, ci kimiyo cente man bot Aron ki awobene. (Wel 3:11-16, 40-51) Ma peya meno otimme, Jehovah onongo dong okwanyo co ma i doggola pa Aron ki i kaka pa Levi me tic macalo lulamdog me Icrael.​—Wel 1:1; 3:6-10.

it-2-E 241

Lulevi

Ticgi. Lulevi onongo gia ki i doggola adek, ma gin aye awobe pa Levi ma nyinggi Gercon (Gercom), Kokat, ki Merari. (Acak 46:11; 1Tekwaro 6:1, 16) Doggola adek magi ducu onongo giguro kemagi cok ki kema me rwatte i kare ma gitye i dye tim. Likwayi pa Kokat ma gia ki i doggola pa Aron onongo giguro kemagi i nyim kema me rwatte nyo tung kunyango. Likwayi pa Kokat mukene-ni onongo giguro kemagi tung kupiny, doggola pa jo Gercon onongo giguro kemagi tung kupoto ceng, ki dong doggola pa jo Merari tung kumalo. (Wel 3:23, 29, 35, 38) Guro kema me rwatte, putone, ki dong tingone onongo obedo tic pa Lulevi. Ka kare me wot oromo, Aron ki awobene onongo gikwanyo bongo kicika ma poko kin Kabedo Maleng ki Kabedo Maleng Makato Ducu ci giumo canduk me gicikke, keno tyer, ki dong jami mukene ma kitiyo kwedgi i Kabedo Maleng. I nge meno, likwayo pa Kokat onongo gitingo jami meno. Likwayo pa Gercon onongo gitingo bongo cuka me kema, laum wiye, bongo cuka me angaba me rumo dyekal, ki bongo laum dog gang, ki dong tol lacikgi (tol ma kitweyo ki kema me rwatte). Likwayo pa Merari onongo gitingo guti me kema, riine, lwak wirre, lwak tedi tergi, lagurgi ki dong tol lacikgi (tol ma kitweyo ki dyekal murumo kema me rwatte).​—Wel 1:50, 51; 3:25, 26, 30, 31, 36, 37; 4:4-33; 7:5-9.

it-2-E 241

Lulevi

I kare pa Moses, Lalevi onongo cakke ticce kikome ka oromo mwaka 30. Man onongo tic calo tingo kema me rwatte ki jami mapatpat ma kitiyo kwede me woro ka gitye ka wot. (Wel 4:46-49) Tye tic mogo ma onongo giromo timone ka guo mwaka 25, ento pe tic matego calo tingo kema me rwatte. (Wel 8:24) I kare pa Kabaka Daudi, kidwoko piny wa i mwaka 20. Tyen lok ma Daudi omiyo aye ni pien onongo dong pe kitingo kema me rwatte i kabedo mapatpat (pien onongo dong kigero ot pa Lubanga). Dok onongo giweko ticgi ka guo mwaka 50. (Wel 8:25, 26; 1Tekwaro 23:24-26; nen MWAKA [AGE].) Onongo mitte ni Lulevi gunge Cik maber, pien pol kare onongo kilwongogi me kwano cik i nyim lwak ki me pwonyone bot dano.​—1Tekwaro 15:27; 2Tekwaro 5:12; 17:7-9; Nek 8:7-9.

Yenyo Lonyo me Cwiny

w06-E 8/1 23 para. 13

Bed Ryek​—Lwor Lubanga!

13 Kony pa Jehovah ma Daudi onongo i kare me peko oweko en odongo kit me lworo Lubanga i cwinye dok ojingo genne i kom Lubanga. (Jabuli 31:22-24) Ento tyen adek mapatpat, Daudi orwenyo cwiny me lworo Lubanga dok man okelo adwogi maraco adada. Tyen mukwongo obedo i kare ma en oketo yub me kelo canduk me gicikke pa Jehovah i Jerucalem i wi gadigadi ma twoni aye ywayo, me ka weko ni Lulevi aye guting i wi gwokgi kit ma Cik pa Lubanga waco kwede. I kare ma Uja, ma onongo tye ka leko twoni ma ywayo gadigadi man ocwalo cinge ci omako kom canduk wek pe opoti, en oto woko cutcut pien pe onyuto woro. Ada, Uja otimo bal madit adada, ento ngat ma okelo peko man obedo Daudi pien pe onyuto woro i kom Cik pa Lubanga. Lworo Lubanga tyen lokke ni myero watim jami ma lubbe ki yubbe.​—2 Camuel 6:2-9; Wel 4:15; 7:9.

FEBUARI 22-28

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | WEL 5-6

“Itwero Lubo Lanen pa Ajula pa Lubanga Nining?”

it-2-E 477

Ajula pa Lubanga

Tye kigeng adek ma onongo kiketo i kom jo ma gikwonge me bedo Ajula pa Lubanga: (1) Omyero pe gumat kongo ma mero dano; dok pe myero gucam gin mo keken ma oa ki i kom olok, kadi nyige ma numu, mucek, nyo ma otwo, nyo mato pige ma pud kibiyo abiya nyo mawac. (2) Myero pe gulyel yer wigi. (3) Dok pe myero gugud kom dano muto, kadi wa watte macok adada​—calo wonne, minne, ominne nyo laminne.​—Wel 6:1-7.

Kwong ma Kite Dok Pat. Ngat ma okwongo kwonge man ma kite dok pat-ti onongo ‘bibedo Ajula pa Jehovah’ [ngat ma odyere nyo opokke woko] ento pe me nyutte mere bot dano ni eleng wek enong pak ki botgi. Me ka meno, “i kare ducu me konene kene en bibedo maleng pi [Jehovah].”​—Wel 6:2, 8; por ki Acak 49:26.

Pi meno, cik ma kiketo i kom Ajula pa Lubanga onongo tye ki tyen lok ma pire tek i woro pa Jehovah. Calo lalamdog madit, ma pi ticce maleng onongo myero pe ogud kom dano muto, kadi wa wadine macok loyo, onongo tye bene ma rom aroma pi Ajula pa Lubanga. Pi tic ma pire tek ma gitye kwede, onongo pe kiye ni lalamdog madit ki lulamdog mukene ma gikonye gumat kongo nyo gin mo keken ma mero dano ka gitye ka tiyo ticgi i nyim Jehovah.​—Levi 10:8-11; 21:10, 11.

Medo i kom meno, Ajula pa Lubanga (i leb Ibru, na·zirʹ) onongo “biweko yer wiye lot maboco ma pe gingolo,” wek meno obed lanyut ma twero weko dano ducu gineno ni en ngat maleng. (Wel 6:5) Nyig lok me leb Ibru ni na·zirʹ onongo bene kitiyo kwede me lok i kom ‘olok ma pe kingolo kin jange’ i mwaka me Cabat ki Jubili. (Levi 25:5, 11) Dok kadi wa akwaya jabu ma lalamdog madit ruko macalo lalukana i kom kitambara adwala me wic, onongo bene kigoro i kome ni ‘Jehovah Leng.’ Akwaya jabu man onongo bene kilwongo ni ‘lanyut maleng me dyere’ [i leb Ibru, neʹzer, dok a ki i nyig lok me na·zirʹ].” (Nia 39:30, 31) I yo acel-lu, lalukana ma kabaka me Icrael ma kiwiro ruko onongo bene kilwongo ni neʹzer. (2Cam 1:10; 2Luker 11:12; nen LALUKANA [CROWN]; DYERE [DEDICATION].) I kacokke pa Lukricitayo, lakwena Paulo owaco ni dako kimiye yer wic maboco me umme kwede. Man obedo gin ma poyo wiye ni rwomme pat ki rwom pa laco; myero wiye pe owil me mine i te twero ma lubbe ki yub pa Lubanga. Dong kigeng ma kit magi​—calo gwoko yer wic maboco (ma pe opore pi co), gwokke ki mato kongo, ki dong bedo maleng labongo gudo gin mo ma weko kome bedo keni​—onongo poyo wi Ajula pa Lubanga kit ma pire tek kwede me kwere kekene ki me mine me tiyo miti pa Jehovah.​—1Kor 11:2-16; nen YER [HAIR]; BOYO WIC [HEAD COVERING]; KIT MA KICWEYOWA KWEDE [NATURE].

Yenyo Lonyo me Cwiny

w05-E 1/15 30 para. 2

Lapeny pa Lukwan Bukkewa

Ento Samson obedo Ajula pa Lubanga ma kite dok pat. Ma peya kinywalo Samson, lamalaika pa Jehovah owaco ki minne ni: “Nen, ibiyac, ci ibinywalo latin ma laco. Pe lyedi bigudo wiye, pien bibedo Ajula pa Lubanga cakke ki i kare ma ginywale, dok en bicako laro jo Icrael ki i cing jo Piliciti.” (Lungolkop 13:5) Samson pe okwonge pire kene me doko Ajula pa Lubanga. En obedo Ajula pa Lubanga ma Lubanga kikome aye oyero, dok man onongo bibedo pi kare me kwone ducu. Kigeng madok i kom gudo lyel onongo pe tiyo i kome. Ka onongo tiyo, dok en ogudo lyel mo labongo mitine, ci en onongo bicako kwongene odoco nining kun man ocakke wa i kare ma kinywale? Dong nen ka maleng ni kigeng ma kiketo i kom jo ma onongo gibitic macalo Ajula pi kwogi ducu onongo pat ki pa jo ma gudyere pigi kengi me doko Ajula.

    Gin akwana i leb Acholi (1996-2024)
    Kat Woko
    Dony i Iye
    • Acholi
    • Nywakki
    • Jami ma imito
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Cik pi Tic Kwede
    • Privacy Policy
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Dony i Iye
    Nywakki