Wi Lubele ma i LAIBRARI ME INTANET
Wi Lubele
LAIBRARI ME INTANET
Acholi
  • BAIBUL
  • BUKKE
  • COKKE
  • mwbr21 Marci pot 1-9
  • Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke

Vidio mo pe kany.

Timwa kica, peko mo manok otimme i kom vidio.

  • Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke
  • Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke—2021
  • Wi lok matinotino
  • MARCI 1-7
Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke—2021
mwbr21 Marci pot 1-9

Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke

MARCI 1-7

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | WEL 7-8

“Pwony ma Wanongo ki i Kit ma Gony pa Luicrael Onongo Tye Kwede”

it-1-E 497 para. 3

Kacokke

I kare pa Luicrael ludongo onongo pol kare gicung pi lwak. (Ejira 10:14) Pi meno “ludito me kaka gumiyo gityer i nge guro kema me rwatte. (Wel 7:1-11) Dok bene i kare pa Nekemia, lulamdog, Lulevi ki “ludito ma loyo lwak” guketo cingi me ‘moko gicikke.’ (Nek 9:38–10:27) I kare ma Luicrael gitye i dye tim, lutel wi lwak 250 ma kiyerogi ki i kin lwak ma gucokke, jo ma gingene guribbe kacel ki Kora, Datan, ki Abiram me jemo i kom Moses ki Aron. (Wel 16:1-3) Ma lubbe ki cik ma Jehovah omiyo, Moses oyero ludito 70 me konye ki “tingo peko pa lwak” pien onongo pe twero tingone kene. (Wel 11:16, 17, 24, 25) Lulevi 4:15 oloko i kom “ludongo pa lwak” dok nen calo jo ma gicung pi lwak onongo gubedo co ma guteggi, lutel wigi, lungolkop ki dong luloc.​—Wel 1:4, 16; Yoc 23:2; 24:1.

it-2-E 796 para. 1

Reuben

Ki i gony pa jo Icrael kaka pa Reuben, pa Cimeon ki Gad onongo giguro kemagi tung kupiny me kema me woro. Ka Luicrael gitye ka dak, kaki adek magi i te tela pa jo pa Reuben onongo gilubo kor kaka pa Juda, Icakar ki pa Jabulon. (Wel 2:10-16; 10:14-20) Meno aye kit ma kaki magi bene gulubbe kwede me miyo gityergi i nino ma kidyero kema me woro.​—Wel 7:1, 2, 10-47.

w04-E 8/1 25 para. 1

Wi Lok Madongo ma Kikwanyo ki i Buk me Wel

8:25, 26. Me cobo ticgi maber macalo Lulevi ki dong pi mwakagi, onongo mitte ni co ma dong guteggi gujuk ticgi woko. Ento onongo gitwero jalle me konyo kor Lulevi mukene. Kadi bed pe mitte ni latit kwena ma dong oteggi ojuk tito kwena woko i kare-ni, pud watwero nongo pwony ma pire tek ki i cik man. Ka latit kwena muteggi dong pe twero cobo ticce maber pi mwakane, ci en twero timo tic mukene ma rwatte ki kerone.

Yenyo Lonyo me Cwiny

it-1-E 835

Latin Kayo, Mukwongo

Kit macalo lutino awobe ma kayo me Icrael aye onongo gidoko luwi odi, onongo bene gicung pi rok me Icrael ducu. Ki lok ada, Jehovah olwongo Luicrael ducu macalo rok ni ‘latin kayone.’ Rok me Icrael onongo tye macalo latin kayo pa Jehovah pi gicikke ma en omoko ki Abraim. (Nia 4:22) Jehovah ociko ni kilony lutino kayo ducu ki gin ducu ma okwongo yabo ic i kin jo Icrael wek obed mege pien en yam olaro lutino kayo pa Luicrael ki i Ejipt. (Nia 13:2) Pi meno lutino awobe ma kayo ducu onongo tye pa Jehovah.

MARCI 8-14

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | WEL 9-10

“Kit ma Jehovah Telo Kwede Jone”

it-1-E 398 para. 3

Gony

Kit ma Luicrael ma pol-li gubedo ka tongo kwede gony i dye tim onongo nyuto kit ma Jehovah telo kwede jone macalo gurup (Moses otito i Wel cura 33 ni gutongo gony tyen 40 kulu). Ka pol ocung ka wi kema, Luicrael onongo gitongo gony i kabedo meno. Ka pol owarre ci Luicrael gicako wot. ‘Ka Jehovah owaco ni gucung, ci gitongo gony kenyo dok ka Jehovah owaco ni gucak wot, gia woko.’ (Wel 9:15-23) Onongo gitiyo ki tum aryo me ryal me miyo cik man bot dano ducu ma i gony. (Wel 10:2, 5, 6) Ka kikuto tum ma dwane lokke aloka onongo nyuto ni myero gucak wot. Man otimme pi tyen mukwongo ‘i nino dwe pyeraryo me dwe me aryo i mwaka me aryone [1512 K.M.P.].’ Kaka pa Juda, Icakar ki Jabulon gutelo yo ki canduk me gicikke. Jo pa Gercon ki pa Merari gulubo korgi ki kema. I nge meno jo pa Reuben, pa Cimeon ki pa Gad gucako wot. Ka dong jo pa Kokat gucako wot ki jami maleng ducu. Jo pa Epraim, Manace ki pa Benjamin gulubo korgi. Ki dong jo pa Dan, Acer ki Naputali gugiko. Pi meno gurup ma gitelo yo ki gurup ma gigiko onongo obedo gurup matek dok ma jone pol loyo.​—Wel 10:11-28.

w11-E 4/15 4-5

Tika Ineno Jami ma Moko Tela pa Lubanga?

Watwero nyuto pwoc nining pi tela pa Jehovah? Lakwena Paulo owaco ni: “Wuwiny lok pa jo ma telowu, dok wumine i te locgi.” (Ibru 13:17) Timo meno pe twero bedo yot. Me laporre: Ket kong ni ibedo Laicrael i kare pa Moses dok ibedo ka wot i dye tim ci wir pol ocung woko. Icako pennye kekeni ni: ‘Birii pi kare marom mene?’ ‘Pi nino acel?’ ‘Cabit acel?’ ‘Kece dwe mapol?’ ‘Tika mitte ni agony yecca?’ I acakkine, itwero cako gonyo jami mogo ma mitte keken. Ento i nge nino mogo manok, ma iyenyo gin mo ma imito ento pe inongo icako gonyo yecci ducu. Ma ityeko gonyogi, ci ineno ka wir pol warre dok man nyuto ni myero icak tweyo yecci me wot! Meno pe twero bedo yot. Kadi bed kumeno Luicrael onongo gicako wot cut.​—Wel 9:17-22.

Gin ango ma watimo ka Jehovah ominiwa tira mo? Tika itemme me ketone i tic cutcut? Kece imedde ki timo jami kit ma itimo kwede con? Tika watye ki ngec i kom tira manyen loyo, me labolle kit me kwano Baibul ki lutino kwanwa, tito kwena bot jo ma loko leb mapat, bedo ki yub me woro pi jo me ot kare ducu, tyelo kor Komitti ma Kubo Kin Lucaden ki Ludaktari ki dong gin ma myero watim ka watye i gurewa madito? Wanyuto bene pwoc pi tela pa Jehovah ka waye tira. Ka wamito moko tam mo ma pire tek, pe wajenge i kom ryekowa ento i kom tira pa Jehovah kacel ki dulle. Dok kit ma latin yenyo gwok ki bot lunyodone ka kot tye ka cwer ki yamo magwar, wan bene wayenyo gwok ki bot dul pa Jehovah ka watye ka kemme ki pekki me lobo-ni.

Yenyo Lonyo me Cwiny

it-1-E 199 para. 3

Gure

Ber pa cokke kacel. Kwer me kato ma onongo timme mwaka ki mwaka onongo nyuto kit ma pire tek kwede me nongo adwogi maber ki i yub ma Jehovah oketo pi Luicrael me cokke kacel pi nongo cam me cwiny. Onongo kineko dano ma kome pe ki keni dok pe ocito i wot mo ka pe okwero kwer me Kato. (Wel 9:9-14) I kare ma kabaka Kejekia olwongo Luicrael ducu i Jerucalem pi kwer me Kato, but waraga ma en ocoyo botgi onongo waco ni: ‘Wun lwak me Icrael, wudwog cen bot Jehovah. Pe wubed ma ngutwu nwang kombeddi macalo yam kwariwu gubedo kwede, ento wun wumi kwowu bot Jehovah, wubin i kabedo man maleng ma en otyeko lonyo matwal, kun wutiyo bot Jehovah Lubangawu, wek kinigane mager-ri oa woko ki i komwu, Jehovah Lubanga ber dok lakica, ma pe biloko wange ki i komwu, ka wulokke wudwogo cen bote.’ (2Tekwaro 30:6-9) Ka ngat mo okwero cito i kwer man akaka onongo nyuto ni en okwero Lubanga woko. Ki bene, kadi bed pe mitte ni Lukricitayo gukwer kwer me Kato, Paulo ocuko cwinygi ni pe myero guwek cokke kacel kare ducu kun waco ni: “Myero watamu kit macalo watwero tugo kwede cwinywa kekenwa i mar ki i tiyo tic mabeco, kun pe waweko cokke kacel, kit macalo jo mogo dong guloko odoko kitgi-ni, ento myero wacuku cwinywa kekenwa, makatone kit macalo wuneno nino maca dong tye ka nyiko cok-ki.”​—Ibru 10:24, 25; nen KACOKKE [CONGREGATION].

MARCI 15-21

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | WEL 11-12

“Pingo Myero Wagwokke ki Cwiny me Nguru?”

w01-E 6/15 17 para. 20

‘Pe Wubed Jo ma Winyo Lok ci Wigi Wil Woko Iye’

20 Lukricitayo mapol pe gidonyo i tim tarwang. Kadi bed kumeno, myero wagwokke pe me dongo cwiny me nguru ma weko warwenyo cwak pa Jehovah. Paulo ocuko cwinywa ni: “Pe waomu cwiny Rwot, macalo jo mogo i komgi yam guomo cwinye, ci omiyo twol onekogi woko. Pe wangur, macalo jo mogo i kingi yam gungur kwede, ci omiyo Lanek onginyogi woko.” (1 Jo Korint 10:9, 10) Luicrael gungur i kom Moses ki Aron​—kadi wa i kom Lubanga kikome​—gubedo ka nguru pi manna ma Lubanga ominigi i yo me tango-ni. (Wel 16:41; 21:5) Tika cwiny me nguru ma gunyuto-ni pe ocwero cwiny Jehovah tutwal calo tim tarwang ma gudonyo iye? Baibul nyuto ni twol oneko pol pa Luicrael ma gubedo ka nguru-ni woko. (Wel 21:6) Con kong, kijwero jo ma gubedo ka nguru makato 14,700 kulu. (Wel 16:49) Pi meno, pe myero waom cwiny Jehovah kun wacayo jami ma en miniwa.

w06-E 7/15 15 para. 7

‘Gwokke ki Cwiny me Nguru’

7 Cwiny Luicrael olokke adada! I acakkine, guwero wer me pako Jehovah pi pwoc ma onongo gitye kwede pien Jehovah olarogi ki i Ejipt ki dong i nam makwar. (Nia 15:1-21) I kare ma kwo odoko tek i dye tim ki dong lworo ma onongo gitye kwede i kom jo me Kanaan, Luicrael gucako kok i kom Jehovah me ka miye pwoc. Me ka pwoyo Jehovah pi larogi ki i opii, gin dok gucako kok i kom Jehovah ni pe tye ka minigi jami ducu ma gimito. Pi meno, cwiny me nguru man onyuto ni gipe ki pwoc pi jami ma Jehovah tye ka minigi. Dong pe tye me ur ni Jehovah owaco ni: “Lwak man marac-ci gibiweko nguru i koma awene?”​—Wel 14:27; 21:5.

it-2-E 719 para. 4

Daa

Nguru. Nguru turo cwiny dano adada. I nge kare manok keken ma Luicrael gua ki i Ejipt, gucako nguru i kom Jehovah, dok gucako kok i kom jo ma Jehovah tye ka tic kwede me telogi, Moses ki Aron. (Nia 16:2, 7) Lacen, ngurugi-ni oturo cwiny Moses adada ma oweko onongo mito to woko. (Wel 11:13-15) Nguru twero kelo adwogi marac adada i kom languru. Jehovah oneno nguru pa Luicrael i kom Moses calo obedo jemo i kom twero me locce. (Wel 14:26-30) Macalo adwogine jo mapol gurwenyo kwogi.

Yenyo Lonyo me Cwiny

w04-E 8/1 26 para. 2

Wi Lok Madongo ma Kikwanyo ki i Buk me Wel

12:9-11​—Pingo dobo oruko i kom Miriam keken? Nen calo en aye ocako kok i kom Moses dok obito Aron me ribbe kwede i jemo meno. Aron onyuto cwiny matir i kare ma ongut i kom balle.

MARCI 22-28

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | WEL 13-14

“Kit ma Niye Weko Cwinywa Bedo Tek Kwede”

w06-E 10/1 16-17 para. 5-6

Tekcwiny ma Bino pi Niye ki Lworo Lubanga

5 Lurot piny aryo Yocwa ki Kaleb, onongo gitye ki miti me donyo i Lobo ma Kiciko Pire-ni. Gin guwaco ni: Jo Kanaan gitye mere macalo ‘kwon me acamawa. Gin mo ma gengo ngegi dong pe, dok Jehovah tye tung botwa; pe wulworgi.’ (Wel 14:9) Tika Yocwa ki Kaleb onongo gitye ki tek cwiny ma tere pe? Ku! Gin kacel ki Luicrael mukene-ni guneno kit ma Jehovah olano kwede Luejipt ma onongo gitek-ki kacel ki lubangegi kun tiyo ki Pwod Apar. Dok guneno kit ma Jehovah oweko Parao ki lumonye guto woko i Nam Makwar. (Jab 136:15) Nen ka maleng ni lurot piny apar kacel ki jo ma guye lokgi-ni onongo gipe ki tyen lokke me bedo ki lworo. Jehovah onyuto cwer cwinye kun waco ni: “Gibikwero ye an pi kare ma rom mene, kadi bed atiyo lwak lanyut ducu ma rom man i kingi?”​—Wel 14:11.

6 Jehovah onyuto ka ma peko onongo tye iye kikome​—cwiny me lworo pa jone onyuto ni gipe ki niye. Ada, niye kubbe ki tekcwiny, mumiyo lakwena Jon ocoyo lok i kom kacokke pa Lukricitayo ki lweny me cwiny ma gitye kwede ni: “Gin ma waloyo kwede lobo en aye niyewa.” (1 Jon 5:4) I kare-ni, niye calo pa Yocwa ki Kaleb oweko Lucaden pa Jehovah makato milion abicel kulu, ma kwako jo matino, jo muteggi, jo ma komgi yot, ki dong ma gitye ki goro gitye ka tito kwena me Ker pa Lubanga i wi lobo ducu. Pe tye lamone mo ma ojuko lumony man ma cwinygi tek-ki.​—Jo Roma 8:31.

Yenyo Lonyo me Cwiny

it-1-E 740

Lobo ma Lubanga Omiyo ki Luicrael

LOBO ma Lubanga omiyo ki Luicrael onongo lobo maber adada. I kare ma Moses ocwalo lurot piny ka neno Lobo ma Kiciko Pire-ni ki dok me kelo nyig yadi mogo mucek, gin gudwogo ki nyig oduru, okwer pomegranat, ki dong jang olok ma olugo madwong adada ma jo aryo aye otingo ki tal mabor! Kadi bed gudwogo ki lworo madit pi niyegi manok, gin guwaco ni: “Lobone mol cak ki moo kic.”​—Wel 13:23, 27.

MARCI 29–APRIL 4

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | WEL 15-16

“Gwokke ki Cwiny me Awaka ki Keto Gen Mukato Kare i Komi Kekeni”

w11 9/1 30 para. 12

Jehovah Tika Ngeyo In?

12 Ento, i kare ma rok me Icrael onongo gitye i yo me cito i Lobo ma Kiciko Pire, Kora owinyo gin mo ma en otamo ni nen calo tye bal i yub pa Lubanga. Lacen co 250 ma gin lutel i kin rok meno gukati ka tyelo kor Kora wek gikel alokaloka. Kora ki jo mukene-ni nen calo onongo gitye agonya pi wat ma tye i kingi ki Jehovah. Gin guwaco bot Moses ni: “Mewu dong okato kare! Pien jo magi ducu gin lwak maleng, gin ducu ki acel acel Rwot [Jehovah] bene tye i kingi.” (Wel 16:1-3) Man pud dong obedo awaka ki tekcwiny marac ya! Moses owaco botgi ni: “Rwot [Jehovah] aye binyuto danone.” (Kwan Wel 16:5.) Ma peya orwone otum, Kora ki jo ducu ma gutyelo kore i jemo meno guto woko.​—Wel 16:31-35.

w11 9/1 30 para. 11

Jehovah Tika Ngeyo In?

11 Apokapoka madit tye i kin Moses ki Kora ka odok i kom nyuto woro pi yub pa Lubanga ki dong tam ma en moko. Kit ma gin gutimo kwede jami ogudu kit ma Jehovah onongo nenogi kwede. Kora obedo Lalevi ma a ki i doggola pa Kokat, dok olimo mot mapol, i kin mot magi nen calo tye iye neno kit ma kilaro kwede rok me Icrael ki i Nam Makwar, miyo cwak bot Jehovah pi ngolo kop i kom Luicrael ma gin pe luwiny i te Got Cinai, ki dong bedo ki tic me tingo canduk me gicikke. (Nia 32:26-29; Wel 3:30, 31) En onongo obedo lagen bot Jehovah pi mwaki mapol dok bene i kema pa Luicrael, dano mapol onongo gilubo lanene.

Yenyo Lonyo me Cwiny

w98-E 9/1 20 para. 1-2

Ket pi Jami ma Pigi Tego Obed Mukwongo!

Jehovah oneno gin ma laco-ni otimo calo obedo bal. Baibul waco ni: ‘Ci Jehovah owaco bot Moses ni, “Dano meno kibineke woko. Lwak ducu gibicele ki got woko i nge gony.”’ (Wel 15:35) Pingo gin ma laco-ni otimo ocwero cwiny Jehovah adada?

Dano onongo gitye ki nino abicel kulu me coko yen ki me timo jami ma mitte me nongo cam, bongo, ki dong ot. Nino me abirone onongo myero gujal me timo jami me cwiny. Kadi bed ni onongo pe rac me coko yen, ento onongo pe pore me coko yen i nino ma onongo myero guti kwede me woro Jehovah. Kadi bed Lukricitayo gipe i te Cik pa Moses, tika watwero nongo pwony mo ki i gin mutimme-ni ka odok i kom keto pi jami ma pigi tego mukwongo?​—Jo Pilipi 1:10.

APRIL 5-11

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | WEL 17-19

“An Kikoma Aye Abedo Ginaleyawu”

w11 9/1 16 para. 9

In Tika Itye ka Weko Jehovah Bedo Dul ma Kipoki?

9 Tam kong i kom Lulevi, ma pe kiminigi dul lobo me bedo ginaleyagi. Kit ma woro me ada onongo pire tek botgi-ni, jenge i kom Jehovah pi nongo ginacama onongo mitte, en owaco botgi ni: “An en ame abedo dul ame meri.” (Wel 18:20, Baibul me leb Lango.) Kadi bed pe watiyo i ot pa Jehovah calo lulamdog ki Lulevi, waromo lubo cwiny ma gubedo kwede, kun wageno ni Jehovah biminiwa jami ma wamito. Gen ma watye kwede ni Lubanga biminiwa jami ma mitte pire bedo tek medde ameda ka kare me agikki me lobo-ni woto ki nyiko cok.​—Yabo 13:17.

w11 9/1 11 para. 4

Jehovah Aye Obedo Dul ma Kipokka

4 Tic man onongo te lokke ngo bot Lulevi? Jehovah owaco ni en aye ebibedo dul ma kipoko botgi pi tyen lok ni, me ka nongo ginaleya me ngom, kimiyo bot Lulevi mot me tic ma welle dit. Bedo ‘lulamdog pa Jehovah’ aye ginaleyagi. (Yoc. 18:7) Lok ma orumo ka nget Wel 18:20 nyuto ni man pe oweko Lulevi gubedo lucan. (Kwan Wel 18:19, 21, 24.) Kimiyo bot Lulevi “dul acel me apar i kom jami pa jo Icrael me bedo meggi pi culo ticgi ma gitiyo.” Gin onongo ginongo acel me apar me jami ma jo Icrael puru kacel ki leegi. Lulevi bene onongo gimiyo acel me apar bot Jehovah me jami “mabecone” ma ginongo. (Wel 18: 25-29) Onongo bene kimiyo bot lulamdog “gityer maleng ducu” ma Luicrael gikelo bot Lubanga i kabedo me woro. Lulamdog onongo gitye ki tyen lok matir me bedo ki niye ni Jehovah bimiyogi jami ma mitte.

Yenyo Lonyo me Cwiny

g02-E 6/8 14 para. 2

Kado​—Gin ma Pire Tek Adada

Kado bene obedo lanyut me gin ma rii dok ma pe lokke. Pi meno, i Baibul, kilwongo gicikke ma pe lokke ni “gicikke ma kimoko ki kado,” dok jo ma gumoko gicikke man onongo gicamo dek ki kado me mokone. (Wel 18:19) I te Cik pa Moses, onongo kimedo kado i kom gityer ma kimiyo i wi keno tyer, labongo akalakala mo man onongo nyuto ni gityer meno pe balle nyo pe top.

APRIL 12-18

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | WEL 20-21

“Medde ki Bedo Ngat ma Mwol Kadi Itye i Lyeto”

w19.02 12 para. 19

Bed Ngat ma Mwol Wek Iyom Cwiny Jehovah

19 Wabigwokke ki timo bal. Tam dok i kom labol pa Moses. Pi mwaki mapol, en obedo ngat mamwol dok oyomo cwiny Jehovah. Ento, i agikki me mwaka 40 me wotgi i dye tim, Moses pe onyuto mwolo. Laminne, ma olaro kwone ki i Ejipt, onongo pud oto atoya dok kiyiko i Kadec. I nge meno, Luicrael gucako daa ni pe kitye ka gwokogi maber. I wang-ngi, onongo “gukeco i kom Moses” pien pii pe. Jo meno gubedo ka daa kadi bed Jehovah obedo ka tic ki Moses me timo tango mapol, dok Moses bene obedo ka telogi ki cwinye ducu pi kare malac. Gubedo ka daa pe pi pii keken, ento wa i kom Moses bene, calo iwacci onongo obedo balle ni orwo pii tye ka nekogi.​—Wel 20:1-5, 9-11.

w19.02 13 para. 20-21

Bed Ngat ma Mwol Wek Iyom Cwiny Jehovah

20 I cawa meno, kiniga omako Moses adada ma oweko orwenyo mwolone woko. Ma ka lok ki niye ki got, kit ma Jehovah onongo ocike kwede, Moses oloko ki akemo bot jo meno, kun waco ni ebitimo tango. I nge meno en ogoyo got tyen aryo kulu, ci pii ocorre limayi. Awaka ki kiniga oweko en otimo bal marac. (Jab. 106:32, 33) Bedo labongo cwiny me mwolo pi cawa manok keken oweko Moses okeng donyo i Lobo ma Kiciko Pire.​—Wel 20:12.

21 Gin man mutimme-ni, miniwa pwony ma pire tek adada. Me acel, myero watute matek me bedo ki cwiny me mwolo kare ducu. Ka wajuko nyuto mwolo pi cawa mo manok keken, awaka cako donyo i cwinywa ci weko waloko dok watimo jami me mingo. Me aryo, ka watye ki par, ci twero bedo tek adada me bedo jo mamwol, pi meno, myero watute me bedo ki mwolo kadi ka watye ka wok ki i kwo matek.

w09-E 9/1 19 para. 5

Langolkop ma Cung pi Gin Matir

Me acel, Lubanga onongo pe ociko Moses ni olok ki lwak, nyo ni olwonggi ni lujemo. Me aryo, Moses ki Aron pe guketo deyo i kom Lubanga. Lubanga owaccigi ni: “Pe wunyuto ki i nyim jo Icrael ni an aleng.” (Tyeng 12) I kare ma Moses owaco ni ‘wumito ni wan wakel pii,’ en oloko calo en ki Aron aye gibiminigi pii i yo me tango​—ento pe Lubanga. Me adek, pwod ma Jehovah ominigi-ni onongo rom aroma ki pwod ma en omiyo ki lujemo mukene con. Lubanga pe oye ni yalwak pa lujemo macon odony i lobo me Kanaan, dok meno aye gin ma en otimo i kom Moses ki Aron. (Wel 14:22, 23) Me angwen, Moses ki Aron onongo gitye lutela pa jo Icrael. Jehovah bene bipenyo dog co ma en ominigi mot me tic.​—Luka 12:48.

Yenyo Lonyo me Cwiny

w14 6/1 20 para. 12

Tika Ineno Goro pa Dano Kit ma Jehovah Neno Kwede?

12 Pi bal magi ducu mutimme-ni, Jehovah onongo romo pwodo Aron cutcut i cawa meno. Ento En oniang ni Aron pe dano marac nyo ni otimo bal madit adada. Aron nen calo oweko yo matir pi dic ma jo mukene gudiye kwede. Ento, i kare ma oniang balle, en oye ni ebalo dok ojolo kop ma Jehovah ongolo. (Nia 32:26; Wel 12:11; 20:23-27) Jehovah oketo cwinye me neno niye pa Aron ki cwiny me ngut ma en onyuto. Lacen, i nge mwaki mapol, wic pe owil i kom Aron ki likwayone ni gubedo jo ma lworo Jehovah.​—Jab. 115:10-12; 135:19, 20.

APRIL 19-25

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | WEL 22-24

“Jehovah Loko Gin Marac Doko Gum”

bt-E 53 para. 5

“Tito Lok me Kwena Maber i Kom Yecu”

5 Calo i kare pa Lukricitayo me cencwari me acel, aunauna pe ogengo jo pa Lubanga ki tito kwena maber i kare-ni. Kare ki kare ka kidiyo Lukricitayo me dak i kabedo mukene​—gwok i buc nyo i lobo mukene​—man dok konyo me tito kwena me Ker pa Lubanga i wang tic manyen. Me labolle, i kare me Lweny me II me Wi Lobo, Lucaden pa Jehovah gubedo ki kare me miyo caden ma onongo gitye i kam i te loc pa Nazi. Lajudaya mo ma orwatte ki Lucaden ki kunnu owaco ni: “Tekcwiny pa lumabuc ma onongo gitye Lucaden pa Jehovah okonya me moko ni niyegi onongo jenge i kom Baibul​—ci an bene adoko Lacaden.”

it-2-E 291

Apoya

Apoya pa Jo ma Jemo i Kom Jehovah. Ki mingo madit, lanebi Balaam onongo mito ceno Luicrael wek enong cente ki bot Kabaka Balak me Moab, ento Jehovah obalo yubbe woko. Lakwena Petero ocoyo lok i kom Balaam ni: “Kana ma pe loko yam oloko ki dwan pa dano, ci ojuko apoya pa lanebi meno woko cut.” Lakwena Petero otiyo ki nyig lok me leb Grik ni pa·ra·phro·niʹa, me lok i kom apoya pa Balaam, dok nyig lok man bene twero niange ni “ngat ma wiye oballe.”​—2Pet 2:15, 16; Wel 22:26-31.

Yenyo Lonyo me Cwiny

w04-E 8/1 27 para. 2

Wi Lok Madongo ma Kikwanyo ki i Buk me Wel

22:20-22​—Pingo kiniga omako Jehovah i kom Balaam? Jehovah onongo owaco ki lanebi Balaam ni pe ocen jo Icrael. (Wel 22:12) Ento lanebi man ocito kacel ki jo pa Balak ki cwiny me ceno Luicrael. Balaam onongo mito yomo cwiny kabaka me Moab ki dok me nongo mot ki bote. (2 Petero 2:15, 16; Juda 11) Kadi bed Jehovah oweko Balaam omiyo gum i kom Luicrael tektek, Balaam pud dok oyenyo yo me nongo cwak pa kabaka kun miye tam ni oti ki anyira ma giworo Baal wek gubit jo me Icrael me donyo i tim tarwang. (Wel 31:15, 16) Man nyuto ni kiniga omako Lubanga i kom Balaam pi cwiny me woro ma lanebi-ni onongo tye kwede.

APRIL 26–MAI 2

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | WEL 25-26

“Tika Tic pa Ngat Acel Twero Konyo Jo Mapol?”

lvs 118 para. 1-2

“Wubol Tim Kwele Woko”

LACO mo ma obedo lamak rec ocito ka ma en twero mako iye lakit rec ma en mito. En oyero labit rec, oroyo i lak goline, ci obolo i pii. Okuro mot wang ma rec ocako cam ci otugi yutone cut. En ocako bwunyo ki yomcwiny madit atika.

2 Kiromo mako dano i yo acel-li bene. Me labolle, Luicrael onongo dong gicok leyo Lobo ma Kiciko Pire i kare ma gugony i Tim me Moab. Kabaka me Moab ocikke me miyo lim oduk bot laco mo ma nyinge Balaam ka en oceno jo Icrael. Lacen, Balaam onongo yo mo ma weko Luicrael gikelo acena i komgi kekengi. En oyero labitte ki diro. En ocwalo anyira ma mwonya me Moab i gony pa Luicrael wek gubal wi co.​—Wel 22:1-7; 31:15, 16; Niyabo 2:14.

lvs 119 para. 4

“Wubol Tim Kwele Woko”

4 Pingo Luicrael mapol gupoto i owic pa Balaam? Gin onongo gitye ka tamo mere pi cobo mitigi pigi kengi, dok wigi owil woko i kom jami ducu ma Jehovah otimo pigi. Jo Icrael onongo gitye ki tyen lok mapol me bedo lugen bot Lubanga. Jehovah olarogi ki i Ejipt, opitogi i dye tim, dok oterogi wa i wang Lobo ma Kiciko Pire. (Jo Ibru 3:12) Kadi bed kumeno, gupoto i tim kwele. Lakwena Paulo ocoyo ni: “Wan pe myero wadonyu i timo tim kwele, macalo jo mogo i kingi yam gutimo.”​—1 Jo Korint 10:8.

Yenyo Lonyo me Cwiny

it-1-E 359 para. 1-2

Wang Coo

Nen calo poko ngom bot kaki me Icrael onongo cung i kom jami aryo: me acel, bolo kwir, ki dong me aryone dit pa kaka moni. Kwir onongo moko tung ka ma kaka moni bidok iye, me labolle, ka kaka moni bidok tung kumalo, kupiny, kupoto ceng kunyango, i bar mo, nyo ka ma obedo godi godi. Jehovah aye onongo doro bolo kwir man dok man weko nyeko nyo daa bedo pe i kin kaki magi. (Car 16:33) Pi meno, Lubanga oneno ni kaka acel acel onongo ngom ma lubbe ki lok pa laticce Yakobo ma oloko calo lanebi i kare ma en dong cok to, kit ma kitito kwede i Acakki 49:1-33.

Ka dong kibolo kwir me moko tung ka ma kaka moni bibedo iye, onongo dok mitte ni kimok dit pa ngom ma gibinongo kun cung i kom dit pa kaka moni. “Wubilimo lobo me aleyawu kun gipoko ki bolo kwir ma lubo kit ma doggolawu tye kwede. Wubimiyo dul lobo malac bot kaka maditone ki dul lobo manok bot kaka matino. Ka ma kwir opoto iye i kom dano mo, en aye bedo mere; wubilimo lobo me aleyawu kun lubo kaka pa kwarowu.” (Wel 33:54) Ka dong kwir omoko ni kaka moni bidok tung ka mo, onongo pe kiloko, ento dit pa lobo ma kaka meno binongo onongo kiloko ma lubbe ki wel dano me kaka meno. Me labolle, i kare ma kinongo ni ngom ma kimiyo ki kaka pa Juda onongo dit tutwal, kijwiko ngomme manok kun kimiyo bute mukene bot kaka pa Cimeon.​—Yoc 19:9.

    Gin akwana i leb Acholi (1996-2024)
    Kat Woko
    Dony i Iye
    • Acholi
    • Nywakki
    • Jami ma imito
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Cik pi Tic Kwede
    • Privacy Policy
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Dony i Iye
    Nywakki