Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke
MAI 2-8
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 1 CAMUEL 27-29
“Diro me Lweny pa Daudi”
it-1-E 41
Akic
Ma Daudi onongo tye ka ngwec ki bot Caulo, en ocito bot Kabaka Akic tyen aryo. Tyen mukwongo, ma kiwaco ni en lamone, Daudi oporo bedo lapoya, dok Akic oweko Daudi ocito pien onongo tamo ni en lapoya ma pe twero kelo peko. (1Cam 21:10-15; Coc ma i wiye malo i Jab 34 ki 56 i NWT) Tyen me aryone, Daudi ocito ki lumony 600 kacel ki jo ganggi, dok Akic owacci gubed i Jiklag. Pi mwaka acel ki dwe angwen ma onongo gitye i Jiklag, Akic onongo tamo ni Daudi ki jone gitye ka yako lobo Juda ento ki lok ada Daudi onongo tye ka yako jami pa jo Gecur, jo Girij, ki jo Amalek. (1Cam 27:1-12) Daudi obwolo Akic muweko Akic okete me bedo lamony ma gwoke i kare ma jo Piliciti gitye ka yubbe me lweny i kom Kabaka Caulo, nio wa i kare ma “ludito mony pa jo Piliciti” gudiyo Kabaka Akic ni owek Daudi ki jone gudok cen i Jiklag. (1Cam 28:2; 29:1-11) I kare ma Daudi odoko kabaka ci olwenyo i kom jo Gat, nen calo pe kineko Akic. En onongo pud tye kwo wa i kare me loc pa Solomon.—1Luker 2:39-41; nen GAT [GATH].
Wun Omege Matino—Wutwero Nongo Cwak pa Jo Mukene Nining?
8 Nen kong dok ariya mukene ma Daudi okato ki iye. I kare ma kiwire macalo kabaka, onongo mitte ni en okur pi mwaki mapol ma peya en ocako loc macalo kabaka me Juda. (1 Cam. 16:13; 2 Cam. 2:3, 4) Pi mwaki magi ducu, ngo ma okonye me diyo cwinye kun kuro? Me ka bedo ki turcwiny, Daudi oketo cwinye i kom gin ma en twero timone. Me labolle, i kare ma Daudi tye ka bedo macalo laring ayela i lobo pa jo Piliciti, en otiyo ki kare meno me lweny i kom lumone pa Luicrael. Timo meno oweko en ogwoko wang lobo me Juda.—1 Cam. 27:1-12.
it-2-E 245 para. 6
Goba
Kadi bed Baibul pe cwako lok goba, ento pe tye macalo cik ni ngat moni myero otit lok ada kadi wa bot jo ma myero pe gunge. Yecu Kricito ociko ni: ‘Pe myero wunywak jami maleng ki jo ma pe guye Lubanga. Pien gibilokke gilwenyo i komwu. Man rom ki bolo kidi mo me wel i nyim opego, ma gibinyonone anyona ki tyengi-ni.’ (Mat 7:6) Pi meno, Yecu pe omiyo ngec ducu nyo kom lagam kikome pi lapeny ma kipenye kwede ka onongo bikelo peko. (Mat 15:1-6; 21:23-27; Jon 7:3-10) Dok bene, meno aye oweko Abraim, Icaka, Rakab, ki Elia pe gumiyo ngec matir dok gukano lok mogo ki bot jo ma pe giworo Jehovah.—Acak 12:10-19; cura 20; 26:1-10; Yoc 2:1-6; Yak 2:25; 2Luker 6:11-23.
Yenyo Lonyo me Cwiny
w10-E 1/1 20 para. 5-6
Tika Jo Muto Gitwero Konyo Jo Makwo?
Tam iye kong. Baibul waco ni ka ngat mo oto “dok i ngom ka ma yam oa ki iye” dok “yubbe ducu ma yam oyubo rwenyo woko liweng.” (Jabuli 146:4) Caulo ki Camuel ducu onongo gingeyo ni Lubanga pe mito ni wakubbe ki jo muto. Meno aye oweko Caulo con otelo wi Luicrael, me jwero tim jokjok!—Lulevi 19:31.
Tam kong i lok man. Ka Camuel ma lagen-ni onongo pud tye kwo macalo tipo, tika en onongo bituro cik pa Lubanga kun kubbe ki lakor tipo wek erwatte ki Caulo? Jehovah onongo dong okwero lok ki Caulo woko. Ci tika lakor tipo onongo twero diyo Lubanga Won Twer Ducu me lok ki Caulo kun tiyo ki Camuel ma onongo dong oto woko-ni? Ku. Dong nen ka maleng ni “Camuel” man onongo pe obedo lanebi ma lagen pa Lubanga-ni. Meno onongo obedo lamalaika marac nyo jok ma onongo tye ka poro bedo Camuel ma oto-ni.
MAI 9-15
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 1 CAMUEL 30-31
“Nong Teko ki Bot Jehovah Lubangani”
w06-E 8/1 28 para. 12
Lwor Jehovah Dok Ibed ki Yomcwiny!
12 Lworo ma Daudi onongo tye kwede pi Jehovah pe ogenge ki timo bal keken ento bene okonye me moko tam matir dok me ryeko i kare ma kwo onongo tek. Daudi ki jone gungweco woko ki bot Caulo ci gukane i Jiklag i lobo pa jo Piliciti pi mwaka acel ki dwe angwen. (1 Camuel 27:5-7) I nino mo acel ma Daudi ki cone gipe gang, jo Amalek guwango bomagi dok gucito woko ki mongi, lutinogi ki dong leegi. I kare ma Daudi ki cone gudwogo dok guneno gin mutimme, gukok matek. I nge cawa manok kumu meno olokke odoko keccwiny dok co magi guwaco ni myero kicel Daudi woko. Kadi bed cwinye onongo otur, ento Daudi pe oilo cinge. (Carolok 24:10) Lworo ma en tye kwede pi Lubanga omiyo en oyenyo kony ki bot Jehovah, dok ‘onongo teko ki bote.’ Ki kony pa Lubanga, Daudi ki cone guryemo kor jo Amalek dok gumayo jamigi ducu.—1 Camuel 30:1-20.
Jehovah Gwokowa pi Nongo Larre
14 Daudi orwatte ki peko mapol i kwone. (1 Cam. 30:3-6) Lok ma en ocoyo ki teko pa cwiny maleng nyuto ni Jehovah onongo ngeyo kit ma en winyo kwede. (Kwan Jabuli 34:18; 56:8.) Lubanga ngeyo maber kit ma wawinyo kwede. Ka ‘cwinywa otur’ nyo watye ki ‘arem madwong i cwinywa,’ ci en nyikke cok botwa. Man twero kweyo cwinywa kit ma okweyo kwede cwiny Daudi ma owero ni: “Abibedo ki yomcwiny madwong pi mar meri ma pe lokke, pien dong ityeko neno can ma omaka, dok ityeko winyo koko me can ma odiya.” (Jab. 31:7) Ento Jehovah pe ngeyo pekowa keken. En gwokowa kun miniwa kwecwiny ki cukocwiny. En tiyo ki kacokke pa Lukricitayo me kweyo cwinywa.
Yenyo Lonyo me Cwiny
w05-E 3/15 24 para. 8
Wi Lok Madongo ma Kikwanyo ki i Buk pa Camuel me Acel
30:23, 24. Tam man onongo cung i kom Wel 31:27, dok nyuto ni ki bot Jehovah jo ma gimiyo kony me tyelo kor omege ma gitelo kacokke bene pigi tek. Pi meno, ‘tic mo keken ma watiyo myero wati maber ki cwinywa ducu, macalo watiyo bot Jehovah, ento pe pi dano.’—Jo Kolocai 3:23.
MAI 16-22
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 2 CAMUEL 1-3
“Gin Ango ma Wapwonyo ki i ‘Wer mo me Koko’?”
w00-E 6/15 13 para. 9
Wor Jo ma Gitye ki Twero
9 Tika cwiny Daudi otur i kare ma kitye ka tere marac? En okok bot Jehovah ni, “jo mager gimito neka woko.” (Jabuli 54:3) En otito gin ma tye i cwinye bot Jehovah ni: “Lara ki i cing lukworra, ai Lubanga . . . Gin jo mager-ri guribbe woko ka lweny i koma. Pe pi gin marac mo nyo bal mo ma an atimo ai Rwot, pe atimo kit roc mo, ma omiyo giringo oyotoyot i kakannegi. A ibin, in Rwot Lubanga me mony ci ilara; dok inengi piri keni.” (Jabuli 59:1-4) Tika dong ma naka iwinyo kit meno—ni pe itimo bal mo bot ngat ma tye ki twero ento en pud teri marac? Daudi pe ojuko woro Caulo. Me ka bedo ki yomcwiny i kare ma Caulo oto, Daudi ogoyo wer me koko ni: “Caulo ki Yonacan luyomcwiny dano, jo ma gimaro . . . Gin ludwiro makato ocur, gubedo lutekkom makato labwor. Wun anyira me Icrael, wukok Caulo.” (2 Camuel 1:23, 24) Man pud dong lanen maber piwa ya! Daudi onyuto woro bot ngat ma Jehovah owiro kadi bed Caulo onongo otere marac.
Lok Roro [Erupe] Tye Lanyut me Kare me Agikki
8 Baibul bene loko i kom jo mapol ma gubedo lugen. Kong wanyamu lok i kom co aryo ki dong pwony ma wanongo ki botgi, kun wacako ki ngat acel ma obedo lagen bot Daudi. Yonacan, latin kayo pa Kabaka Caulo, aye onongo myero ole kom ker pa wonne me loyo jo Icrael. Ento Jehovah oyero Daudi aye me bedo kabaka. Yonacan oye tam pa Lubanga. En pe obedo ki nyeko i kom Daudi calo ngat ma tye ka laro ker kwede. Ma ka meno Yonacan “te cako bedo i mar adwong i cunye i kom Daudi” kun cikke me bedo lagen bote. (1 Cam. 18:1-4, Baibul me leb Lango.) Yonacan otimo jami ducu ma en twero me ‘jingo cwiny Daudi,’ dok bene oketo kwone ka mading me cung i nyim wonne Caulo pi Daudi. Yonacan onyuto genene ci owaco bot Daudi ni: “Ibibedo kabaka ma loyo Icrael, an abibedo lalub kori.” (1 Cam. 20:30-34; 23:16, 17) Pe tye me ur ni i nge to pa Yonacan, Daudi onyuto cwercwinye kacel ki marre pi Yonacan kun wero wer me koko.—2 Cam. 1:17, 26.
Yenyo Lonyo me Cwiny
it-1-E 369 para. 2
OMEGO
Kitiyo ki nyig lok ni “omego” bene i kom jo ma guribbe me timo tic moni dok gitye ki tam ki dong yub acel. Me labolle, Kabaka Kiram me Turo olwongo Kabaka Solomon ni ominne, pe ni pien gitye ki rwom marom keken, ento bene pien gitye ki miti acel, ma en aye me tongo yadi me bao ki jami mukene me tic i kema me woro. (1Luker 9:13; 5:1-12) Me nyutone ni kuc ki note pe bedo i kin wadi keken, Daudi ocoyo ni: “Nen kit macalo bedo ber ki me yomcwiny ka omego gibedo kacel ki mer i kingi!” (Jab 133:1) Ki lok ada, Daudi olwongo Yonacan ni ominne pe ni pien lunyodogi tye acel, ento pi mar ma tye i kingi ki dong pi miti ma gitye kwede me yomo cwiny Jehovah. (2Cam 1:26) Jo ma kitgi rom, kadi bed kitgi rac dong kitwero lwongogi ni omege.—Car 18:9.
MAI 23-29
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 2 CAMUEL 4-6
“Medde ki Bedo ki Lworo me Cwero Cwiny Jehovah”
w05-E 5/15 17 para. 8
Wi Lok Madongo ma Kikwanyo ki i Buk pa Camuel me Aryo
6:1-7. Kadi bed Daudi onongo tye ki cwiny maber, ento gin ma en otimo me keto Canduk me Gicikke i wi gadigadi onongo pe rwatte ki Cik pa Lubanga, dok man okelo adwogi marac. (Nia 25:13, 14; Wel 4:15, 19; 7:7-9)[10] Tim pa Uja me mako Canduk me Gicikke bene nyuto ni timo gin moni ki cwiny maber pe loko Cik pa Lubanga.
w05-E 2/1 27 para. 20
Jehovah Timo Gin Matir Kare Ducu
20 Wi opo ni Uja onongo ngeyo cik ducu ma kwako lok meno. Canduk me Gicikke onongo nyuto ni Jehovah tye i kin Luicrael. Cik onongo waco ni ngat mo keken ma pe ki twero onongo myero pe ogud kome, dok onyuto ni ngat ma otimo meno onongo myero kinek woko. (Wel 4:18-20; 7:89) Pi meno, tero Canduk me Gicikke onongo pe obedo gin ma myero kiter tukutuku. Uja onongo obedo Lalevi (ento pe lalamdog), pi meno, onongo myero en onge Cik maber. Medo i kom meno, mwaki mogo angec, kigwoko Canduk me Gicikke i ot pa wonne. (1 Camuel 6:20–7:1) Dok obedo kunu pi mwaki ma romo 70 kulu, nio ka Daudi okwanyo ki kunu. Pi meno, cakke wa i tinone, nen calo Uja onongo ngeyo cik ducu ma kwako Canduk me Gicikke.
w05-E 2/1 27 para. 21
Jehovah Timo Gin Matir Kare Ducu
21 Kit ma waneno kwede con, Jehovah neno cwiny dano. Dok kit ma lokke waco kwede ni Uja pe onyuto woro-ni, twero bedo ni Jehovah oneno cwiny mo marac ma Uja onongo tye kwede ma pe dong kinyuto i Baibul. Tika Uja onongo obedo ngat ma wiye dit ma ngwette ka timo gin ma en pe ki twero me timone? (Carolok 11:2) Tika en odongo cwiny me awaka i kare ma dano gunene ka tero Canduk me Gicikke ma kibedo ka gwokone i ganggi-ni? (Carolok 8:13) Tika niye pa Uja onongo nok ma oweko en otamo ni Jehovah pe twero gwoko Canduk me Gicikke wek pe opot piny? Kadi bed pe wangeyo tyen lokke maber, ento watwero bedo ki gen ni Jehovah otimo gin matir. Nen calo en oneno gin mo i cwiny Uja ma oweko en ongolo kop cutcut.—Carolok 21:2.
Yenyo Lonyo me Cwiny
w96-E 4/1 29 para. 1
Kel Pekoni Ducu Bot Jehovah Kare Ducu
Macalo Kabaka, gin mutimme-ni onongo gudo wa Daudi. Kit ma en odok kwede i to pa Uja nyuto ni kadi wa ngat ma tye ki wat maber ki Jehovah i kine mukene twero timo gin ma pe tye kakare ka en tye ka wok ki i atematema. Mukwongo kiniga omako Daudi. Ci i ngeye lworo omake. (2 Camuel 6:8, 9) Kitemo gen ma en onongo tye kwede i kom Jehovah. Man obedo kare ma en pe okelo pekone bot Jehovah, i nge turo cikke. Tika man bene twero timme i komwa i kare mukene? Tika wakok i kom Jehovah pi peko ma obino i komwa pien wakwero lubo cikke?—Carolok 19:3.
MAI 30–JUNI 5
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 2 CAMUEL 7-8
“Jehovah Omoko Gicikke ki Daudi”
w10-E 4/1 20 para. 3
‘Kerri Bimoko Nakanaka’
Miti ma Daudi tye kwede ogudo cwiny Jehovah adada. Lubanga omoko gicikke ki Daudi ni ebiweko lakwar Daudi mo bedo laloc matwal pi mar ma Daudi onyuto ki dong me cobo lok pa lunebi. Natan oloko i kom cikke pa Lubanga bot Daudi ni: “Odi ki kerri bimoko i nyima nakanaka; ki komkerri bene bimoko matwal.” (Tyeng 16) Lakwar Daudi mene ma onongo bibedo Laloc matwal?—Jabuli 89:20, 29, 34-36.
w10-E 4/1 20 para. 4
‘Kerri Bimoko Nakanaka’
Yecu me Najaret onongo obedo lakwar Daudi. I kare ma lamalaika tye ka tito pi kwena me nywalo Yecu, en owaco ni: “Rwot Lubanga bimiye komker pa kwarone Daudi. En biloyo jo me ot pa Yakobo matwal; kerre pe bigik.” (Luka1:32, 33) Dong gicikke pa Jehovah bot Daudi ocobbe i kom Yecu Kricito. Pi meno, dano aye pe guyere me bedo laloc, ento en onongo twero me loc pi naka pi gicikke ma Lubanga omoko ki Daudi. Wiwa myero opo ni cikke pa Lubanga kare ducu cobbe.—Icaya 55:10, 11.
Bed ki Niye Matek ni Ker-ri Bicobo Yub pa Lubanga
14 Nen kong gin ma Jehovah ocikke pire bot Kabaka Daudi kun tiyo ki gicikke me Ker pa Daudi. (Kwan 2 Camuel 7:12, 16.) Jehovah omoko gicikke man ki Daudi i kare ma Daudi tye ka loc i Jerucalem, kun cikke bote ni Meciya bibedo lakware. (Luka 1:30-33) Pi meno, Jehovah omiyo ngec matut ma lubbe ki doggola ma lakwaro man bia ki iye, dok omoko ni lakwar Daudi aye bibedo ‘ngat ma tye ki twero’ me loc nakanaka. (Ejek. 21:25-27) Kom ker pa Daudi “bibedo nakanaka ma omoko woko liking” pien Yecu ‘bibedo tye, dok bigwoko kerre bedo nakanaka calo ceng ma ryeny.’ (Jab. 89:34-37) Ki lok ada, loc pa Meciya pe bidoko rac, dok bikelo adwogi maber pi naka!
Yenyo Lonyo me Cwiny
it-2-E 206 para. 2
Kare me Agikki
Lok ma Balaam Otito ni Bitimme. Ma peya Luicrael gudonyo i Lobo ma Kiciko Pire, lanebi Balaam owaco bot Kabaka me Moab ma nyinge Balak ni: “Bin wek kong ami inge gin ma jo me rok man bitimo i kom joni i kare ma tye anyim . . . Lakalatwe bibino kun a ki bot Yakobo, odoo ker bia ki i Icrael; bityero tur nyim jo Moab, bituro wi jo ducu ma gimaro woo me lweny.” (Wel 24:14-17) I kare ma lok pa lanebi man ocobbe pi tyen mukwongo, ‘lakalatwe-ni’ obedo Kabaka Daudi, ma en aye ngat ma oloyo lweny i kom Moab. (2Cam 8:2) Pi meno i cobbe pa lok pa lanebi man, ‘kare me anyim-mi’ ocakke i kare ma Daudi odoko kabaka. Dong kit macalo Daudi onongo cung pi Yecu macalo Kabaka ma kiwiro, lok pa lanebi meno onongo bene bicobbe i kom Yecu i kare ma en bijwero lumonene.—Ic 9:7; Jab 2:8, 9.
JUNI 6-12
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 2 CAMUEL 9-10
“Daudi Onyuto Mar ma Pe Lokke”
w06-E 6/15 14 para. 6
Itwero Bedo ki Yomcwiny
Daudi ocoyo ni: “Tye ki gum [yomcwiny] dano ma paro pi lucan!” Dok omedde ni: “Rwot bigwoko en dok miyo bedo kwo; gilwonge ni ngat ma kome gum i lobo.” (Jabuli 41:1, 2) Mar ki kica ma Daudi onyuto bot wod pa Yonacan ma nyinge Mepibocet, ma onongo tye langolo-ni, tye lanen maber adada botwa me bedo ki cwiny maber i kom lupeko.—2 Camuel 9:1-13.
w05-E 5/15 17 para. 12
Wi Lok Madongo ma Kikwanyo ki i Buk pa Camuel me Aryo
9:1, 6, 7. Daudi ogwoko cikkene. Wan bene myero watute me cobo cikkewa.
w02-E 2/15 14 para. 10
Gulwenyo ki Goro Mapol i Kwogi
10 Mar madit ma Kabaka Daudi onongo tye kwede pi Yonacan, oweko lacen i nge mwaki mogo en onyuto kica bot Mepibocet. Daudi odwoko jami pa Caulo ducu bot Mepibocet ci ocimo Jiba, latic pa Caulo me gwoko ngomme. Daudi bene owaco bot Mepibocet ni: ‘Ibicamo i wi mejana jwi.’ (2 Camuel 9:6-10) Labongo akalakala, gin ma Daudi otimo-ni okweyo cwiny Mepibocet dok oweko Mepibocet pe oketo cwinye i kom gorone. Man tye me pwony adada botwa! Wan bene myero wanyut kica bot jo ma gitye ki goro.
Yenyo Lonyo me Cwiny
it-1-E 266
Yer Tik
Pol pa jo macon ma i lobe ma tung kunyango, kadi wa Luicrael, onongo gineno yer tik calo gin ma pire tek ma weko kiworo co. Cik ma Lubanga omiyo bot Luicrael onongo gengo lyelo ‘yer te wigi’ ki dong teng yer tikgi. (Levi 19:27; 21:5) Cik man onongo pe tye me ur pien kadi wa luworo me goba mogo onongo bene pe gilyelo yer tikgi macalo but worogi.
JUNI 13-19
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 2 CAMUEL 11-12
“Pe Iwek Miti Maraco Odor Kwoni”
Wutwero Bwot ki i Owic pa Catan!
10 Jehovah omiyo ki Kabaka Daudi jami mapol ma i kine onongo tye iye lonyo, loc macalo kabaka ki loyo lweny. Daudi obedo ki pwoc madit adada ma oweko en owaco ni mot pa Jehovah onongo “pol makato ma pe gitwero kwano welgi!” (Jab. 40:5) Ento lacen Daudi odongo cwiny me woro dok onongo mito jami makato ma Jehovah omiye-ni. Kadi bed Daudi onongo tye ki mon mapol, en oweko miti ma pe opore pi dako pa laco mukene odongo i cwinye. Dako man obedo Bat-ceba, dok cware onongo kilwongo ni Uria ma jo Kit. Ki cwiny me woro, Daudi orwatte i buto ki Bat-ceba, ci dako-ni oyac woko. Gin ma Daudi otimo-ni onongo rac adada, ento en dok otimo bal marac loyo meno. Daudi oketo yub ni omyero kinek Uria woko! (2 Cam. 11:2-15) Ngo ma onongo Daudi tye ka tamone? Tika en otamo ni Jehovah onongo pe twero nene? Kadi bed Daudi onongo otiyo pi Jehovah pi mwaki mapol, en odongo cwiny me woro dok meno okele pekki mapol. Lacen, Daudi oye balle dok ongut. Pud dong oyomo cwinye adada ni Jehovah otimme kica!—2 Cam. 12:7-13.
Pingo Omyero Wamine i Te Twero pa Jehovah—dok Watimo Man Nining?
15 Jehovah pe ocimo Daudi macalo lawi ode keken ento bene macalo lawi rok me Icrael ducu. Macalo kabaka, Daudi onongo tye ki twero madwong adada. I kare mogo, en otiyo ki twerone i yo marac dok otimo bal madongo. (2 Cam. 11:14, 15) Ento en onyuto ni emine i te twero pa Jehovah ki jolo pwod ma kimine. En otito lok ducu ma i cwinye bot Jehovah i lega. Dok en otute matek me lubo tira ma Jehovah omine. (Jab. 51:1-4) Medo i kom meno, en onyuto mwolone ki jolo tira pe ki bot co keken ento ki bot mon bene. (1 Cam. 19:11, 12; 25:32, 33) Daudi onongo pwony ki i balle dok oweko tic pi Jehovah obedo gin ma pire tek loyo i kwone.
Wek Cik ma Igi Lac Opwony Cwiny ma Ngoli Kop
7 Pe mitte ni kong wanong adwogi marac ma bino pi turo cik pa Lubanga ka wek wapwony gin matir ki marac. Watwero nongo pwony ki i bal ma jo mukene gutimo i kare mukato angec. Labol magi kicoyogi i Baibul. Carolok 9:9 waco ni: “Pwony dano maryek, ci ryekone bimedde ameda.” Pwony man a ki bot Lubanga dok obedo pwony ma pud dong ber loyo! Me labolle, tam kong i kom peko ma Daudi owok ki iye i kare ma en oturo cik pa Jehovah kun timo abor ki Bat-ceba. (2 Camuel 12:7-14) Ka itye ka kwano lok meno, pennye kekeni ni: ‘Daudi onongo romo weyo peko magi nining? Kono onongo abedo Daudi, onongo abitimo ngo? Ka atye ka kato ki i atematema me timo abor, tika abibedo calo Daudi nyo calo Yucepu?’ (Acakki 39:11-15) Ka watamo matut i kom adwogi marac ma bal kelo, ci wabimedde ki ‘kwero gin marac.’
Yenyo Lonyo me Cwiny
it-1-E 590 para. 1
Daudi
Ento Jehovah onongo tye ka nenone, ci otito balgi ka maleng. Ka onongo Jehovah oweko ni lungolkop me Icrael ma gitye i te Cik pa Moses aye gungol kop i kom Daudi ki Batceba, onongo gin aryo-ni ducu kibinekogi woko, dok kadi wa latingi ma gunongo pi timgi me abor-ri onongo bito woko i i minne. (Nwo 5:18; 22:22) Ento, Jehovah aye ongolo kop meno, dok otimo kica ki Daudi pi gicikke me Ker ma en omoko ki Daudi (2Cam 7:11-16), pi kica ma Daudi bene otimo bot jo mukene (1Cam 24:4-7; por ki Yak 2:13), ki dong pien Lubanga oneno ni lutim bal-li gungut. (Jab 51:1-4) Kadi bed kumeno, gin pud gunongo pwod pi timgi-ni. Jehovah oweko lanebi Natan owaco ni: “Abimiyo gin marac poto i komi ma bia ki i odi kikome.”—2Cam 12:1-12.
JUNI 20-26
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 2 CAMUEL 13-14
“Cwiny me Woro ma Amnon Onongo Tye Kwede Okelo Peko”
it-1-E 32
Abcalom
To pa Amnon. Tamar, lamin Abcalom onongo nen mwonya adada, mumiyo ominne Amnon ocako bedo ki miti i kome. Amnon oporo two wek kicwal Tamar obin ka tedo pire i ode, ci obuto kwede tektek. I ngeye, miti ma Amnon onongo tye kwede i kom Tamar olokke odoko adegadega ci oweko kiryemo Tamar woko ki i ode. Tamar oyeco bongone ma nyuto ni en nyar pa Kabaka ma peya ongeyo laco, ci oonyo buro i wiye. Ma Tamar orwatte ki Abcalom, cutcut Abcalom oniang gin mutimme ci openye ka Amnon aye otimo, man onyuto ka maleng ni Abcalom onongo ngeyo ni ominne tye ki miti i kom laminne. Kadi bed kumeno, Abcalom owaco ki laminne ni pe oter lokke anyim, ci ocito ki laminne gange.—2Cam 13:1-20.
Dong Kit me Jukke Ken
11 Baibul bene tito botwa labol pa jo ma gudonyo i tim me tarwang. Dok nyuto adwogi marac ma bino ka pe wajukke kenwa. Ka gin ma otimme i kom Kim-mi tye ka timme i komi, tam i kom awobi ma laming ma kicoyo lok i kome i Carolok cura 7. Dok tam bene i kom Amnon ki adwogi marac ma obino pi bal ma en otimo. (2 Camuel 13:1, 2, 10-15, 28-32) Lunyodo gitwero konyo litinogi me dongo kit me jukke ken ki ryeko i worogi me otyeno pi jo ot.
it-1-E 33 para. 1
Abcalom
I nge mwaka aryo, kare me nyaro yer romi oromo, dok Abcalom oyubo karama madit i Baal-kajor i bor piny me kilomita 22 (nyo mairo 14) tung kumalo me Jerucalem, ci olwongo kabaka Daudi kacel ki awobene. Ma wonne owaco ni pe etwero cito, Abcalom olege ni ocwal Amnon, latin kayone wek ocit me kakare. (Car 10:18) I kare meno, ‘ma cwiny Amnon odoko yom pi kongo vino,’ Abcalom ociko luticce ni gunek Amnon woko. Awobe pa Daudi mukene-ni guringo gudok cen i Jerucalem, dok Abcalom oringo woko bot kwarone ma Laciria-ni wa i Gecur tung kunyango me Nam me Galilaya. (2Cam 13:23-38) “Pala lucwan” ma lanebi Natan otito pire-ni onongo dong tye i ‘ot’ pa Daudi dok onongo bibedo iye pi kare me kwone ducu.—2Cam 12:10.
Yenyo Lonyo me Cwiny
g04-E 12/22 8-9
Gin ma Weko Ngat Moni Bedo Mwonya
Me porone, kong wanen labol pa Abcalom, wod pa Daudi. En odoko ngat mo ma kite rac adada kadi bed ni en onongo nen mwonya. Baibul oloko i kome ni: “I kare-nu pe tye ngatti mo ma giboro mwonyane makato Abcalom ki i lobo Icrael ducu; kome mwonya cakke ki i tyene nio wa i cwiny dye wiye, kome ducu nen mwonya matek.” (2 Camuel 14:25) Kadi bed kumeno, cwiny me awaka oweko Abcalom ojemo i kom wonne dok otemme me mayo ker pa wonne woko. En bene obuto tektek ki angeca pa wonne. Macalo adwogine kiniga omako Jehovah i kom Abcalom ci Abcalom oto malit adada.—2 Camuel 15:10-14; 16:13-22; 17:14; 18:9, 15.
Tika imito bedo larem Abcalom? Ngene kene ni pe. Me wacone i yo macek, en onongo obedo ngat ma kite rac adada. Kit ma en onongo nen kwede ki woko pe oumo rac kite ki awakane, dok pe ogenge ki to. Kitungcel, Baibul tye ki labol pa jo ma onongo giryek dok kitgi beco ento pe kiloko i kom kit ma onongo ginen kwede. Man nyuto ka maleng ni, gin ma pire tek loyo aye ngat ma wabedo ki i iye.
JUNI 27–JULAI 3
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 2 CAMUEL 15-17
“Abcalom Ojemo pi Cwiny me Awaka”
it-1-E 860
Jo ma Telo Yo
I tekwaro pa jo me Acia, jo mogo onongo gingweco i nyim gadigadi pa kabaka me yubo yo, me tito pi bino pa kabaka ki dong me konye. (1Cam 8:11) Abcalom ki Adoniya guporo tekwaro man wek ginong yweka ki woro ki dok wek dano gucwak jemogi-ni, pi meno guketo jo 50 me ringo i nyim gadigadigi.—2Cam 15:1; 1Luker 1:5; Nen LUNGWEC [RUNNERS].
Ti pi Lubanga ma Miyo Ibedo Agonya
5 Baibul tye ki lanen mapol madok i kom jo ma gubwolo luwotgi me timo gin marac. Labol acel aye Abcalom wod pa Kabaka Daudi. Abcalom onongo tye laco mo mamwonya adada. Ento i kare mo, calo Catan, en oweko miti marac me leyo ka wonne macalo kabaka obwoye woko, kun onongo en aye pe bileyo kom ker. Abcalom otuko ki wi dano wek ema loc, dok obedo ka timme wek Luicrael gunen ni emito konyogi, ma oweko onen calo iwacci Daudi onongo pe miyo kony. Calo kit ma Larac obwolo kwede Adam gin ki Kawa, Abcalom oweko Luicrael gucako tamo ni eparo pigi kun kitungcel waco lok goba mogo madongo i kom wonne.—2 Cam. 15:1-5.
it-1-E 1083-1084
Kebron
I nge mwaki mogo, Abcalom wod pa Daudi odok i Kebron, ki kunnu en ocako yubbe me mayo ker pa wonne. (2Cam 15:7-10) En ocako yubbe me mayo ker ki i Kebron nen calo pien Kebron onongo con obedo boma madit me Juda, dok boma ma kinywale ki iye. Lacen, Kabaka Rekoboam lakwar Daudi dok ogero boma me Kebron odoco. (2Tekwaro 11:5-10) Ma Lubabilon gujwero Juda dok gutero Lujudaya i opii, i ngeye, Lujudaya mogo gudwogo ci gucako bedo i Kebron (Kiriat-arba).—Nek 11:25.
Yenyo Lonyo me Cwiny
Tika Itye ki Ngec ma Tye Ada?
11 I kine mukene, cwinywa twero cwer pien ni ngat mo owaco lok i komwa ma orubo ki goba. Man aye gin ma otimme i kom Mepibocet. Kabaka Daudi ki ber cwinye omiyo bot Mepibocet ngom ducu ma onongo yam obedo pa kwarone Caulo. (2 Camuel 9:6, 7) Ento lacen Daudi owinyo lok mo marac i kom Mepibocet. En pe okwanyo kare me niang ka lok meno tye ada, ento cutcut okwanyo jami pa Mepibocet ducu. (2 Camuel 16:1-4) Lacen ma Daudi oloko ki Mepibocet, Daudi oniang ni emoko tam marac. En odwoko jami pa Mepibocet mogo cen bote. (2 Camuel 19:24-29) Ka onongo Daudi okwanyo kare me niang gin mutimme kikome me ka moko tamme kun jenge i kom lok ma orubbe ki goba, kono Mepibocet pe okato ki i peko man.