REKODWA MA KIGWOKO
“Awene Dok ma Wabibedo ki Gure Mukene?”
MAN obedo tum dwe me Novemba 1932 i Mexico, Boma mo ka ma Dano makato milion acel gibedo iye. Onongo pud kiketo mac me gudo pi tyen me acel cabit acel angec. Ento cwiny dano onongo dok yom pi tyen lok mapat. Luco lok angeya onongo gitye atera ki kameragi i citecen me gar ka kuro welo mo ma pire tek. Welo meno obedo anga? Meno onongo Preciden me Watch Tower Society, Joseph F. Rutherford. Utmege ma kunu onongo bene gitye ka kuro me jolo Omego Rutherford, ma onongo obino i guregi madit me nino adek.
The Golden Age owaco ni: “Labongo akalakala mo wi dano pe biwil i kom gure madit man macalo yub ma pire tek adada” i tutegi me tito lok ada i Mexico. Ento dano ma romo 150 keken aye gubedo i gure man. Ci dong pingo onongo pire tek tutwal?
Ma gure man peya otimme, lok ada onongo pud pe onya tutwal i Mexico. Nicakke i 1919 gure matinotino obedo ka timme, ento i nge mwaka meno, wel kacokke odok piny. I kare ma kiyabo jang gang kalwa i Boma me Mexico i 1929, onongo nen calo jamine biyubbe, ento onongo dok mitte ni kicob pekki mogo. Dul pa Jehovah onongo omiyo tira bot colporteurs, kit ma onongo kilwongo ki painia i kare meno, ni pe gutim biacara mo keken ka gitye ka tito kwena. Cwiny lapainia mo acel owang adada ma oweko en oa woko ki i ada ci ocako guruppe me Kwano Baibul. I kare meno bene kileyo ka wang ngat ma onongo loyo jang gang kal pien timme onongo pe ber. Lucaden ma lugen ma i Mexico onongo gimito cuko cwiny.
I kare ma Omego Rutherford olimogi, en ocuko cwiny utmege ma lugen magi kun minigi pwony aryo i gure madit meno ki dok pwony abic mukene ma obedo i redio. Meno obedo tyen mukwongo ma utmege gutiyo ki redio me tito kwena maber i Mexico. I nge gure madit meno, kicimo ngat mukene me bedo laneno me jang gang kal me doro ticwa i Mexico. Lucaden onongo dong gitye ki arima madwong, dok ki kony pa Jehovah gumedde ki tito kwena.
Gure me 1941 i Boma me Mexico
I mwaka ma lubo, i 1933, kibedo ki gure madit aryo mukene i lobo meno, acel i Veracruz ki mukene i Boma me Mexico. Utmege onongo gitye ka tic matek i wang tic meno dok onongo gitye ka nongo adwogi maber. Me labolle, i 1931 onongo tye lutit kwena 82. Ento i 1941, wel lutit kwena onongo dodo meno tyen apar kulu! Dano ma romo 1,000 kulu gubino i Boma me Mexico i 1941 pi Gure ma obedo i mwaka meno.
“GUROMO DYE GUDI DUCU”
I 1943 Lucaden gucako tito pi Gure ma wiye tye ni “Free Nation” [Rok ma Gitye Agonya], ma onongo bibedo i boma 12 ma i Mexico.a (Nen lok ma tye i tere piny.) Me timo meno, gutiyo ki lanyut. Lanyut man onongo giruko ngabe i wi gwokgi acel ki anyim ki mukene angec. Lucaden gubedo ka tic ki lanyut ma kit man me tito pi gure nicakke i 1936.
Gajeti mo me 1944 ma nyuto cal pa utmege ma guruko lanyut i Boma me Mexico
Tic ki lanyut man okelo adwogi maber adada i Mexico ma oweko Gajeti me La Nación ocoyo lok i kom Lucaden ma gubedo i gure ni: “Nino me acel kiwacigi ni gulwong dano mapol me bino orwone. I nino me aryo wel dano omedde dok kabedo ma kiyubo onongo pe romo dano ducu.” Cwiny jo me Kanica pa Katoli onongo pe yom i kom kit ma yub man owoto kwede mapwot, pi meno gucako lok marac i kom Lucaden. Ento man pe okelo lworo i kom omege ki lumege. Gumedde ki lwongo dano pi gure madit. Gajeti me La Nación dok owaco ni: “Dano ducu me Boma onenogi.” Omedde dok ni omege ki lumege onongo ginen calo ‘lanyut.’” Gajeti man bene onyuto cal pa utmege ma onongo gitye ka tito pi gure man i Boma me Mexico. Dok kicoyo i te cal meno ni: “Guromo dye gudi ducu.”
KABUTO MA “YOM DOK LYET LOYO DYE OT”
I kare meno, onongo mitte ni Lucaden mapol gutute matek adada wek gubed i gure ma onongo bedo i Mexico. Omege ki lumege mapol onongo gia ki i dye caro ka mabor ki kor gar nyo gudi. Jo me kacokke mo gucoyo ni, “Lain me cim keken aye onongo kato cok ki caro magi.” Pi meno jo ma gicito i gure onongo myero kong guwot ki tyengi nyo gungwec ki kana pi nino mapol me nongo gar ma twero terogi i Boma ka ma gure bedo iye.
Lucaden mapol onongo gitye lucan dok onongo pe yot botgi me cito i gure. Ka guo kuno, jo mapol onongo gibuto bot omege ki lumege ma gibedo i Boma meno, dok onongo gigwokogi maber adada dok ginyutigi mar. Jo mukene gibuto i Ot me Ker. I kare mo, omege ma romo 90 kulu gubuto i jang gang kal, i wi bok me bukke. Yearbook owaco ni, omege gubedo ki pwoc madit pien bok magi onongo “yom dok lyet loyo dye ot.”
Pi Lucaden magi, cokke kacel ki utmegigi onongo pe pore ki gin mo keken ma gujalo. I kare-ni, tye Lucaden ma kato 850,000 kulu i Mexico dok bene gitye ki cwiny acel-li.b (Nen lok ma tye i tere piny.) Ripot ma kicoyo i Yearbook me 1949 waco ni kadi bed ni onongo mitte ni utmege gujal jami mapol, meno pe odwoko piny arima ma gitye kwede pi woro Jehovah. Ka gure magi otum, onongo “giloko pire pi kare malac adada.” Utmege onongo gipenye kare ki kare ni, “Wabibedo ki gure mukene awene?”—Ki i Rekodwa ma Kigwoko i Central America.
a Ma lubbe ki Yearbook me 1944, gure man oweko Lucaden gungene adada i Mexico.
b Dano ma romo 2,262,646 gubedo i Nipo me 2016 i lobo Mexico