Yesaya
44 “Amlɔ nɛ ɔ, mo Yakob ye sɔmɔlɔ,
Kɛ mo Israel, nɔ nɛ i hla, moo bu tue.
2 Nɔ́ nɛ Yehowa
O Bɔlɔ ɔ kɛ nɔ nɛ e puɛ mo,
Nɛ e ye bua mo kɛ je fɔmi kotoku mi* ɔ ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ:
‘Koo ye gbeye ye sɔmɔlɔ Yakob,
Kɛ mo Yeshurun,* nɔ nɛ i hla a.
3 Ejakaa ma plɛ nyu kɛ pue nɔ nɛ kuma ngɛ lɛ yee ɔ* nɔ,
Nɛ ma ha nɛ pahi maa hia ngɛ zugba gbigbli nɔ.
Ma plɛ ye mumi ɔ kɛ pue o nina* nɔ
Nɛ ma nɛ jɔɔmi kɛ pue o sisi bimɛ a nɔ.
4 A maa puɛ kaa nga mumu,
Kaa tso* ngɛ pahi a tue.
5 Nɔ kake ma de ke: “Yehowa nɔ́ ji mi.”
Nɛ nɔ kpa maa ngɔ Yakob biɛ kɛ tsɛ e he,
Nɛ nɔ kpa hu maa ngma ngɛ e nine he ke: “Yehowa nɔ́.”
Nɛ e maa ngɔ Israel biɛ kɛ fɔ e nɔ.’
6 Nɔ́ nɛ Yehowa,
Israel Matsɛ ɔ kɛ e Kpɔlɔ Yehowa tabohiatsɛ ɔ ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ:
‘Imi ji kekleekle nɔ kɛ nyagbe nɔ.
Ye se ɔ, Mawu kpa ko be.
7 Mɛnɔ lɛ e ngɛ kaa imi?
É wo gbi, e je e gbi kpo nɛ e ha nɛ ma na odase!
Kaa bɔ nɛ i pee kɛ je benɛ i to blematsɛmɛ ɔmɛ si ɔ,
Ha nɛ e tsɔɔ mi níhi nɛ maa ba hwɔɔ se
Kɛ níhi nɛ maa ya nɔ.
8 Koo ye gbeye,
Nɛ ko ha nɛ sawale nɛ nu mo.
Anɛ i sɛ we hlami kɛ de we nyɛ ti nɔ fɛɛ nɔ lo? Anɛ i jaje we lo?
Nyɛ ji ye we odasehi.
Anɛ Mawu kpa ko ngɛ ngɛ ye se lo?
Dɛbi, Tɛsa kpa ko be; i li eko.’”
9 Nihi tsuo nɛ a peeɔ amagahi ɔ, se nami ko kulaa be a he,
Nɛ se nami ko be a we amaga amɛ a he bae.
A ji a we odasehi, se a* nui nɔ́ ko, nɛ a li nɔ́ ko hulɔ,
Lɔ ɔ he ɔ, zo maa gbe nihi nɛ a pee mɛ ɔ.
10 Mɛnɔ hu lɛ e maa pee mawu ko, aloo dade amaga ko
Nɛ se nami ko be he bae?
11 Hyɛ! Nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ tsuo a hɛ mi ma pue si!
Ga ní tsuli ɔmɛ ɔ, adesahi kɛkɛ ji mɛ.
Mɛ tsuo nɛ a bua a he nya nɛ a da a blɔ hehi.
Sawale maa nu mɛ, nɛ zo maa gbe mɛ tsuo.
12 Sɔ̃lɔ ngɔɔ dade kɛ woɔ la mi, nɛ e ngɔɔ e ní tsumi dade kɛ tsuɔ he ní.
E ngɔɔ e hamle ɔmɛ kɛ fiaa dade ɔ nɔ,
E kɛ e he wami tsuɔ he ní.
Lɔ ɔ se ɔ, hwɔ yeɔ lɛ nɛ e he wami nɔ gbɔɔ;
E nui nyu, lɔ ɔ he ɔ, pɔ tɔɔ lɛ.
13 Tso hlɔlɔ ɔ pɛneɔ nɔ́ susumi kpa mi, nɛ e kɛ tsɔki tsutsu tɛniɔ nɔ́ nɛ e ma hlɔmi ɔ.
E ngɔɔ tso hlɔmi ha kɛ hlɔɔ, nɛ e ngɔɔ kɔmpas kɛ hyɛɛ kaa nɔ́ nɛ e ngɛ hlɔe ɔ hi lo.
14 Nɔ ko ngɛ nɛ e ní tsumi ji kaa e poo seda tso.
E hlaa tso pɔtɛɛ ko, oak tso,
Nɛ e haa nɛ e waa ngɛ tsohi nɛ a ngɛ huetso mi ɔ a kpɛti.
E duɔ lɔrɛl tso, nɛ hiɔmi nɛɔ kɛ pueɔ nɔ nɛ e waa.
15 Kɛkɛ ɔ, e ba peeɔ lɛ́ nɛ adesa kɛ ma slɛ la.
E ngɔɔ eko kɛ slɛɔ la nɛ e hlueɔ;
E slɛɔ la nɛ e sãã abolo.
Se e ngɔɔ eko kɛ peeɔ mawu nɛ e jaa.
E kɛ hlɔɔ amaga nɛ e kplãã si kɛ haa lɛ.
16 E ngɔɔ tso ɔ fã kɛ slɛɔ la;
E kɛ jamɛ a fã a sãã lo, nɛ e kpeɔ nɛ e tɔɔ.
E hlueɔ la a, nɛ e deɔ ke:
“Oo! La nɛ ɔ nɛ i ngɛ hyɛe ɔ ha nɛ ye he dɔ la.”
17 Nɛ e kɛ nɔ́ nɛ piɛ ɔ peeɔ mawu, e kɛ hlɔɔ amaga.
E kplãã si ha lɛ nɛ e jaa lɛ.
E sɔleɔ ha lɛ nɛ e deɔ ke:
“Mo he ye yi wami, ejakaa mo ji ye mawu.”
18 A li nɔ́ ko nɔ́ ko, nɛ a nui nɔ́ ko nɔ́ ko sisi hulɔ,
Ejakaa a hɛngmɛ ma nɛ a hyɛ we nɔ́,
Nɛ a tsui susuu we nɔ́ he.
19 Nɔ ko nɔ ko be nɛ e susuɔ nɔ́ he ngɛ e tsui mi
Nɛ e ngɛ nile loo nɔ́ sisi numi, nɛ e ma de ke:
“I kɛ fã slɛ la,
Nɛ i sã abolo kɛ lo ngɛ la a nɔ nɛ i ye.
Anɛ e sa kaa ma ngɔ nɔ́ nɛ piɛ ɔ kɛ pee nɔ́ ko nɛ a hiɔ lo?
Anɛ e sa nɛ ma ja tso kpɔ* lo?”
20 E yeɔ lazu.
Lɛ nitsɛ e tsui nɛ sisiɔ lɛ ɔ ha nɛ e tla blɔ.
E be nyɛe ma kpɔ̃ e he,* nɛ e be nyɛe ma bi ke:
“Anɛ pi lakpa nɛ ngɛ ye hiɔ nine mi nɛ ɔ lo?”
21 “Oo Yakob, kɛ mo Israel, kai ní nɛ ɔmɛ,
Ejakaa ye sɔmɔlɔ ji mo.
I bɔ mo, nɛ ye sɔmɔlɔ ji mo.
Oo Israel, ye hɛ be o nɔ́ jee.
22 Ma tsu* o he yayami ɔmɛ kaa nɔ́ nɛ bɔku lɛ ha nɔ
Nɛ ma tsu o tɔmi ɔmɛ kaa nɔ́ nɛ bɔku kpii lɛ ha nɔ.
Kpale kɛ ba ye ngɔ, nɛ ma kpɔ̃ mo.
23 Nyɛ hiɔwe, nyɛ he ose kɛ bua jɔmi,
Ejakaa Yehowa je e he wami kpo!
Nyɛ zugba a sisi hehi nɛ kuɔ, nyɛɛ kɛ bua jɔmi nɛ nya!
Nyɛ yokuhi, nyɛ he ose kɛ bua jɔmi,
Nyɛ huetsohi kɛ tsohi nɛ a ngɛ nyɛ mi ɔ tsuo!
Ejakaa Yehowa kpɔ̃ Yakob,
Nɛ e je e hɛ mi nyami ɔ kpo ngɛ Israel nɔ.”
24 Nɔ́ nɛ Yehowa o Kpɔlɔ ɔ,
Nɔ nɛ e puɛ mo kɛ je benɛ o ngɛ fɔmi kotoku mi ɔ ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ:
Imi ji Yehowa, nɔ nɛ e pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ ɔ.
Imi nɔ kake too lɛ i bli hiɔwe ɔ mi,
Nɛ i bli zugba a mi ɔ nɛ.
Mɛnɔ lɛ e piɛɛ ye he?
25 Imi lɛ i haa nɛ nya puu tsɛmɛ* a we okadi ɔ peeɔ yaka,
Nɛ i haa nɛ klaali peeɔ a ní kaa kuasiahi;
Imi lɛ i haa nɛ ní leli a juɛmi gbɛɔ
Nɛ i haa nɛ a nile ɔ plɛɔ peeɔ kuasia jemi;
26 Nɔ nɛ e haa nɛ e sɔmɔlɔ ɔ munyu baa mi
Nɛ e haa nɛ e tsɔli a gbami baa mi pɛpɛɛpɛ;
Nɔ nɛ e ngɛ dee ngɛ Yerusalem he ke, ‘Nihi ma ba hi e mi,’
Nɛ́ e de ngɛ Yuda ma amɛ a he ke, ‘A maa kpale ma mɛ ekohu,
Nɛ ma kpale to e ma doku ɔ sisi ekohu’ ɔ;
27 Nɔ nɛ ngɛ pahi nɛ a mi kuɔ ɔ dee ke, ‘nyɛɛ mii,
Nɛ ma ha nɛ o pa amɛ tsuo ma gbli’ ɔ;
28 Nɔ nɛ e ngɛ dee ngɛ Sirus he ke, ‘E ji ye to hyɛlɔ,
Nɛ e maa pee ye suɔmi nya ní sisiisi’;
Nɔ nɛ e ngɛ dee ngɛ Yerusalem he ke, ‘A maa ma lɛ ekohu,’
Nɛ́ e ngɛ dee ngɛ sɔlemi we he ke, ‘A maa fia o sisi tomi ɔ ekohu’ ɔ.”