1 Mose
24 Jehanɛ ɔ, Abraham wa ngɛ jeha mi, nɛ e bwɔ, nɛ Yehowa jɔɔ Abraham ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi. 2 Abraham de e sɔmɔlɔ ɔ, nɛ ji e sɔmɔlɔ nɔkɔtɔma pe kulaa ngɛ e we ɔ mi, nɔ nɛ e hyɛɛ e níhi tsuo a nɔ ɔ ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o ngɔ o nine kɛ wo ye fiɔ sisi, 3 nɛ ma ha nɛ o ngɔ Yehowa, hiɔwe kɛ zugba Mawu ɔ kɛ kã kita kaa o be Kanaan bi ɔmɛ nɛ i ngɛ a kpɛti ɔ a biyi ɔmɛ eko ngɔe kɛ ha ye binyumu ɔ kaa e yo. 4 Mohu ɔ, o maa ya ye ma a mi kɛ ye weku li a ngɔ nɛ́ o ya ngɔ yo kɛ ba ha ye binyumu Isak.”
5 Se sɔmɔlɔ ɔ bi lɛ ke: “Nɛ ke yo ɔ sume kaa e kɛ mi maa ba zugba nɛ ɔ nɔ hu nɛɛ? Ke e ba jã a, anɛ ma kpale o binyumu ɔ kɛ ho zugba nɛ o je nɔ kɛ ba a nɔ ya lo?” 6 Kɛkɛ nɛ Abraham de lɛ ke: “Hyɛ nɛ hi nɛ o ko ngɔ ye binyumu ɔ kɛ ya lejɛ ɔ. 7 Yehowa, hiɔwe Mawu ɔ, nɔ nɛ e ngɔ mi kɛ je ye tsɛ we ɔ kɛ ye weku li a zugba a nɔ, nɛ́ e kɛ mi tu munyu, nɛ́ e kã mi kita ke: ‘O nina* nɛ ma ngɔ zugba nɛ ɔ kɛ ha’ a, maa tsɔ e bɔfo kɛ sɛ o hlami, nɛ bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, o ma ya ngɔ yo ngɛ lejɛ ɔ kɛ ba ha ye binyumu ɔ. 8 Se ke yo ɔ sume kaa e kɛ mo maa ba a, o maa ye o he ngɛ kita nɛ ɔ he. Se koo ngɔ ye binyumu ɔ kɛ ya lejɛ ɔ.” 9 Kɛkɛ nɛ sɔmɔlɔ ɔ ngɔ e nine kɛ wo e nyɔmtsɛ Abraham fiɔ sisi nɛ e kã lɛ kita ngɛ sane nɛ ɔ he.
10 Lɔ ɔ he ɔ, sɔmɔlɔ ɔ ngɔ e nyɔmtsɛ ɔ we afukpɔngɔ nyɔngma nɛ e pue blɔ; e ngɔ ní kpakpa slɔɔtohi tsuo nɛ e nyɔmtsɛ ɔ ngɛ ɔ hu eko. Kɛkɛ nɛ e pue nɔ kɛ ho Mesopotamia ya, kɛ ho Nahor ma a mi ya. 11 E ha nɛ afukpɔngɔ ɔmɛ bu si ngɛ vu ko he ngɛ ma a se. Jamɛ a be ɔ ji gbɔkuɛ nya si, benɛ yi ɔmɛ ya saa nyu. 12 Kɛkɛ nɛ e de ke: “Yehowa, ye nyɔmtsɛ Abraham Mawu, i kpa mo pɛɛ nɛ o ha nɛ ma ye manye mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ, nɛ́ o je o suɔmi nɛ se pui ɔ kpo kɛ tsɔɔ ye nyɔmtsɛ Abraham. 13 Amlɔ nɛ ɔ, i daa si ngɛ nyu hɛngmɛ ko he, nɛ ma a mi yihewi ɔmɛ ngɛ kpo jee kɛ ma nɛ a ba sa nyu. 14 Ha nɛ e ba mi kaa yiheyo nɛ ma de lɛ ke, ‘I kpa mo pɛɛ nɛ o ngɔ o nyu buɛ ɔ kɛ ba si nɛ ma nu nyu ɔ eko,’ nɛ́ e ma de ke, ‘Nuu eko, nɛ ma ha o we afukpɔngɔ ɔmɛ hu eko nɛ a nu’ ɔ, ha nɛ jamɛ a nɔ ɔ nɛ e pee nɔ nɛ o hla kɛ ha o sɔmɔlɔ Isak; moo gu enɛ ɔ nɔ kɛ ha nɛ ma na kaa o je o suɔmi nɛ se pui ɔ kpo kɛ tsɔɔ ye nyɔmtsɛ ɔ.”
15 E nya mɛ si po nɛ Rebeka, Betuel biyo ɔ je kpo ngɛ ma a mi kɛ e konɔ nyu buɛ. Betuel ji Abraham nyɛminyumu Nahor yo Milka a binyumu. 16 Yiheyo ɔ he ngɛ fɛu saminya, e ji yomiyo; nyumu ko kɛ lɛ ná we bɔmi hyɛ. E kple kɛ ho nyu hɛngmɛ ɔ he ya, nɛ e ya yɛ nyu kɛ wo nyu buɛ ɔ mi nɛ e hyi, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e kpale kuɔ kɛ ba. 17 Amlɔ nɔuu ɔ, sɔmɔlɔ ɔ tu fo nɛ e kɛ lɛ ya kpe, nɛ e de lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o ha nɛ ma nu o buɛ ɔ mi nyu ɔ bɔɔ ko.” 18 Kɛkɛ nɛ lɛ hu e de ke: “Nuu, ye nyɔmtsɛ.” Oya nɔuu nɛ e wo e buɛ ɔ kɛ ba si nɛ e hɛɛ ngɛ e dɛ mi, nɛ e ha lɛ eko nɛ e nu. 19 Benɛ e ha lɛ nyu ɔ ta a, e de ke: “Ma sa nyu kɛ ha o we afukpɔngɔ ɔmɛ hulɔ kɛ yaa si be nɛ a maa nu nɛ a maa tɔ.” 20 Enɛ ɔ he ɔ, e plɛ nyu ɔ nɛ ngɛ e buɛ ɔ mi ɔ kɛ wo lohwehi a nyu numi nɔ́ ɔ mi oya nɔuu, nɛ e sa fo si abɔ kɛ ya vu ɔ he ya sa nyu, nɛ e ya nɔ nɛ e sa nyu ɔ kɛ ha nyumu ɔ we afukpɔngɔ ɔmɛ tsuo. 21 Jamɛ a be ɔ mi tsuo ɔ, nyumu ɔ nya kpɛ e he, nɛ e pee dii kɛ ngɛ lɛ hyɛe, nɛ e ngɛ hyɛe ke ji kaa Yehowa ha nɛ e blɔ hiami ɔ ye manye aloo e yi manye.
22 Benɛ afukpɔngɔ ɔmɛ nu nyu ɔ ta a, nyumu ɔ je sika tsu gugwɔ mi ga nɛ e jiɔmi ji shekel* fã, kɛ sika tsu nine si ga enyɔ nɛ a jiɔmi ji shekel nyɔngma kɛ ha lɛ, 23 nɛ e bi lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o de mi, mɛnɔ biyo ji mo? Anɛ tsu ngɛ o tsɛ we ɔ nɛ wa ma nyɛ ma ba hwɔ lejɛ ɔ kɛ ya si mɔtu lo?” 24 Kɛkɛ nɛ yiheyo ɔ de lɛ ke: “Betuel biyo ji mi. Betuel ji binyumu nɛ Milka fɔ kɛ ha Nahor.” 25 Nɛ e de hu ke: “Wa ngɛ nga gbigbli kɛ lohwehi a niye ní babauu, kɛ he nɛ nyɛ maa hwɔ kɛ ya si mɔtu hulɔ.” 26 Kɛkɛ nɛ nyumu ɔ kplã si nɛ e ngɔ e hɛ mi kɛ bu si ngɛ Yehowa hɛ mi 27 nɛ e de ke: “A je Yehowa, ye nyɔmtsɛ Abraham Mawu ɔ yi, ejakaa e suɔmi nɛ se pui ɔ, kɛ e we anɔkuale yemi ɔ se pui ngɛ ye nyɔmtsɛ ɔ nɔ. Yehowa tsɔɔ mi blɔ kɛ ba ye nyɔmtsɛ ɔ nyɛminyumu ɔmɛ a we mi.”
28 Nɛ yiheyo ɔ tu fo nɛ e ya bɔ e yayo we ɔ mi bi ɔmɛ níhi nɛ ya nɔ ɔ. 29 Rebeka ngɛ nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Laban. Lɔ ɔ he ɔ, Laban tu fo kɛ ya nyumu ɔ ngɔ ngɛ ma a se, ngɛ nyu hɛngmɛ ɔ he. 30 Benɛ e na gugwɔ mi ga a kɛ nine si ga amɛ ngɛ e nyɛmiyo Rebeka nine si, nɛ e nu nɛ e nyɛmiyo ɔ ngɛ dee ke, “Bɔ nɛ nyumu ɔ kɛ mi tu munyu ha ji nɛ ɔ,” e ba nyumu ɔ ngɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, nyumu ɔ daa si ngɛ afukpɔngɔ ɔmɛ a he ngɛ nyu hɛngmɛ ɔ he loloolo. 31 Oya nɔuu nɛ e de ke: “Ba, mo nɔ nɛ́ Yehowa jɔɔ mo. Mɛni he je nɛ o daa si ngɛ ma a se ngɛ hiɛ ɔ loloolo ɔ? I dla we ɔ mi, nɛ i dla he ko kɛ ha afukpɔngɔ ɔmɛ hulɔ.” 32 Kɛkɛ nɛ nyumu ɔ ba we ɔ mi, nɛ e* je ní ɔmɛ ngɛ afukpɔngɔ ɔmɛ a nɔ, nɛ e ha afukpɔngɔ ɔmɛ nga gbigbli kɛ lohwehi a niye ní. E ha Abraham sɔmɔlɔ ɔ kɛ nyumu ɔmɛ nɛ a piɛɛ e he ɔ hu nyu konɛ a kɛ fɔ a nane he. 33 Se benɛ a gba ní ha lɛ kaa e ye ɔ, e de ke: “I be ní yee kɛ yaa si be nɛ ma de nyɛ nɔ́ nɛ ngɛ ye kuɛ si.” Enɛ ɔ he ɔ, Laban de ke: “Moo tu munyu!”
34 Kɛkɛ nɛ e de ke: “Abraham sɔmɔlɔ ji mi. 35 Yehowa jɔɔ ye nyɔmtsɛ ɔ saminya nɛ e wo lɛ ní babauu; e ha lɛ jijɔhi kɛ nahi, sika hiɔ kɛ sika tsu, sɔmɔli kɛ mawayihi, kɛ afukpɔngɔhi kɛ tejihi. 36 Jehanɛ hu ɔ, Sara, ye nyɔmtsɛ ɔ yo ɔ fɔ binyumu ngɛ e bwɔmi si kɛ ha ye nyɔmtsɛ ɔ, nɛ e maa ngɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ngɛ ɔ kɛ ha lɛ. 37 Lɔ ɔ he ɔ, ye nyɔmtsɛ ɔ ha nɛ i kã kita, nɛ e de ke: ‘Koo ngɔ Kanaan bi ɔmɛ nɛ i ngɛ a zugba a nɔ ɔ a biyi ɔmɛ eko kɛ ha ye binyumu ɔ kaa e yo. 38 Dɛbi, mohu ɔ, yaa ye tsɛ we ɔ kɛ ye weku ɔ mi, nɛ o ya ngɔ yo kɛ ba ha ye binyumu ɔ.’ 39 Se i bi ye nyɔmtsɛ ɔ ke: ‘Nɛ ke yo ɔ sume kaa e kɛ mi maa ba hu nɛɛ?’ 40 E de mi ke: ‘Yehowa, nɔ nɛ i nyɛɛɔ ngɛ e hɛ mi ɔ, maa tsɔ e bɔfo ɔ kɛ piɛɛ o he, nɛ bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, o blɔ hiami ɔ maa ye manye, nɛ o ma ya ngɔ yo kɛ je ye weku ɔ mi ngɛ ye tsɛ we ɔ kɛ ba ha ye binyumu ɔ. 41 Ke o ya ye weku ɔ mi nɛ a ha we mo yo ɔ, o maa ye o he ngɛ kita nɛ o kã mi ɔ he. Enɛ ɔ ma ha nɛ o ye o he ngɛ o kita a he.’
42 “Benɛ i ba su nyu hɛngmɛ ɔ he mwɔnɛ ɔ, i de ke: ‘Yehowa, ye nyɔmtsɛ Abraham Mawu, ke o ma ha nɛ ye blɔ hiami ɔ nɛ ye manye ɔ, 43 lɛɛ kaa bɔ nɛ i daa si ngɛ nyu hɛngmɛ nɛ ɔ he ngɛ hiɛ ɔ, é ba mi kaa ke yiheyo ko je kpo kɛ ma nyu sami, nɛ i de lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o ha nɛ ma nu o buɛ ɔ mi nyu ɔ eko,” 44 nɛ e de mi ke, “Nuu eko, nɛ ma sa nyu kɛ ha o we afukpɔngɔ ɔmɛ hulɔ” ɔ, jamɛ a yiheyo ɔ nɛ e pee nɔ nɛ Yehowa hla kɛ ha ye nyɔmtsɛ ɔ binyumu ɔ.’
45 “Benɛ i ná we nɛ ma gbe nɔ́ nɛ i ngɛ dee ngɛ ye tsui mi ɔ nya a, o ba nɛ Rebeka nɛ e je kpo kɛ ma kɛ e buɛ ɔ ngɛ e konɔ, nɛ e kple kɛ ho nyu hɛngmɛ ɔ he ya, nɛ e ya bɔni nyu sami. Kɛkɛ nɛ i de lɛ ke: ‘I kpa mo pɛɛ, ha mi nyu ɔ eko nɛ ma nu.’ 46 Oya nɔuu nɛ e wo e buɛ ɔ kɛ je e konɔ kɛ ba si, nɛ e de ke: ‘Nuu nyu ɔ eko, nɛ ma ha o we afukpɔngɔ ɔmɛ hu nyu.’ Kɛkɛ nɛ i nu nyu ɔ eko, nɛ e ha afukpɔngɔ ɔmɛ hu nyu nɛ a nu. 47 Lɔ ɔ se ɔ, i bi lɛ ke, ‘Mɛnɔ biyo ji mo?’ nɛ e he nɔ ke, ‘Betuel biyo ji mi. Betuel ji Nahor binyumu nɛ Milka fɔ kɛ ha lɛ.’ Lɔ ɔ he ɔ, i ngɔ ga a kɛ wo e gugwɔ mi nɛ i ngɔ nine si ga a hu kɛ wo e nine si. 48 Nɛ i kplã si nɛ i ngɔ ye hɛ mi kɛ bu si ngɛ Yehowa hɛ mi, nɛ i je Yehowa ye nyɔmtsɛ Abraham Mawu ɔ yi, nɔ nɛ nyɛɛ ye hɛ mi kɛ gu blɔ nɛ da nɔ konɛ ma ba ngɔ ye nyɔmtsɛ ɔ nyɛminyumu biyo kɛ ya ha e binyumu ɔ. 49 Amlɔ nɛ ɔ, ke nyɛ suɔ nɛ nyɛ je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ ye nyɔmtsɛ ɔ, nɛ́ nyɛɛ ye lɛ anɔkuale ɔ, nyɛ de mi; se ke pi jã hu ɔ, nyɛ de mi, konɛ ma le he nɛ ma gu.”*
50 Kɛkɛ nɛ Laban kɛ Betuel he nɔ ke: “Nɔ́ nɛ ɔ je Yehowa ngɔ. Wa be nyɛe ma de mo ke ee, loo ohoo.* 51 Rebeka a lɛ daa si ngɛ o hɛ mi ɔ nɛ. Ngɔɔ lɛ nɛ nyɛɛ ho, nɛ́ e ya pee o nyɔmtsɛ ɔ binyumu ɔ yo, kaa bɔ nɛ Yehowa de ɔ.” 52 Benɛ Abraham sɔmɔlɔ ɔ nu nɔ́ nɛ a de ɔ, oya nɔuu nɛ e kplã si nɛ e ngɔ e hɛ mi kɛ bu si ngɛ Yehowa hɛ mi. 53 Nɛ sɔmɔlɔ ɔ bɔni sika hiɔ kɛ sika tsu níhi kɛ tadehi jemi ha Rebeka, nɛ e ha Rebeka nyɛminyumu ɔ kɛ e yayo níhi nɛ a he jua wa. 54 Lɔ ɔ se ɔ, e kɛ nyumu ɔmɛ nɛ a piɛɛ e he ɔ ye ní nɛ a nu ní, nɛ a hwɔ lejɛ ɔ kɛ ya si mɔtu.
Benɛ e te si mɔtu ɔ, e de ke: “Nyɛɛ wo mi blɔ nɛ ma ho ye nyɔmtsɛ ɔ ngɔ ya.” 55 Kɛkɛ nɛ Rebeka nyɛminyumu ɔ kɛ e yayo de ke: “Ke e hí kulaa a, mo ha nɛ yiheyo ɔ kɛ wɔ nɛ hi si ligbi nyɔngma. Lɔ ɔ se ɔ, e ma nyɛ maa ya.” 56 Se sɔmɔlɔ ɔ de mɛ ke: “Nyɛ ko tsi ye nya, ejakaa nyɛ na kaa Yehowa ha nɛ ye blɔ hiami ɔ ye manye. Nyɛɛ wo mi blɔ nɛ ma ho ye nyɔmtsɛ ɔ ngɔ ya.” 57 Enɛ ɔ he ɔ, a de ke: “Ha nɛ wa tsɛ yiheyo ɔ kɛ ba nɛ wa bi lɛ.” 58 A tsɛ Rebeka kɛ ba nɛ a bi lɛ ke: “Anɛ o kɛ nyumu nɛ ɔ maa ya lo?” E ha heto ke: “Ee, i suɔ kaa ma ya.”
59 Lɔ ɔ he ɔ, a wo a nyɛmiyo Rebeka, kɛ yo nɛ e hyɛ lɛ* ɔ, kɛ Abraham sɔmɔlɔ ɔ kɛ e nyumu ɔmɛ blɔ. 60 Nɛ a jɔɔ Rebeka nɛ a de lɛ ke: “Wa nyɛmiyo, nihi akpehi nɛ bɔ he akpe nyɔngma* nɛ je o mi kɛ ba, nɛ́ o nina* nine nɛ su a he nyɛli a ma amɛ a nɔ.”* 61 Kɛkɛ nɛ Rebeka kɛ e mawayi ɔmɛ te si, nɛ a ya hi afukpɔngɔ ɔmɛ a nɔ, nɛ a nyɛɛ nyumu ɔ se. Sɔmɔlɔ ɔ ngɔ Rebeka nɛ e pue blɔ.
62 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Isak ngɛ Negeb zugba a nɔ, nɛ e je Beer-lahairoi blɔ kɛ ba. 63 Benɛ du ngɛ bue ɔ, Isak je kpo nɛ e ya ngɛ si slaae ngɛ nga a nɔ konɛ é pue e yi mi tɛ. Benɛ e wo e yi nɔ ɔ, hyɛ, e na kaa afukpɔngɔhi ma! 64 Benɛ Rebeka wo e yi nɔ ɔ, e hɛngmɛ gba Isak nɔ, kɛkɛ nɛ oya nɔuu nɛ e kple si kɛ je afukpɔngɔ ɔ nɔ. 65 Nɛ e bi sɔmɔlɔ ɔ ke: “Mɛnɔ ji nyumu ɔ ngɛ lejɛ ɔ nɛ e ngɛ nyɛɛe ngɛ nga a mi nɛ e kɛ wɔ ma kpemi ɔ?” Nɛ sɔmɔlɔ ɔ de lɛ ke: “Ye nyɔmtsɛ ɔ.” Lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ e hɛ mi hami nɔ́ ɔ kɛ ha e he. 66 Kɛkɛ nɛ sɔmɔlɔ ɔ de Isak níhi tsuo nɛ e ya pee ɔ. 67 Lɔ ɔ se ɔ, Isak ngɔ lɛ kɛ ba e nyɛ Sara bo tsu ɔ mi. Nɛ Rebeka ba pee e yo; nɛ Isak ná e he suɔmi wawɛɛ, nɛ e ná bua womi ngɛ e nyɛ ɔ gbenɔ se.