2 Samuel
19 A ya bɔ Yoab amaniɛ ke: “Matsɛ ɔ ngɛ Absalom he ya foe, nɛ e ngɛ e he aywilɛho yee.” 2 Enɛ ɔ he ɔ, kunimi nɛ a ye* jamɛ a ligbi ɔ plɛ pee aywilɛho yemi kɛ ha ni ɔmɛ tsuo, ejakaa a nu kaa matsɛ ɔ ngɛ e binyumu ɔ he aywilɛho yee. 3 Ni ɔmɛ kpale a se kɛ ho ma a mi ya dii jamɛ a ligbi ɔ kaa nihi nɛ a tu fo ngɛ ta nya nɛ́ zo gbe mɛ. 4 Matsɛ ɔ ngɔ nɔ́ kɛ ha e hɛ mi, nɛ e ya nɔ nɛ e fo ya boboobo ke: “Ye bi Absalom! Ao ye bi, ye bi Absalom!”
5 Kɛkɛ nɛ Yoab ya matsɛ ɔ ngɔ ngɛ we ɔ mi, nɛ e ya de lɛ ke: “Mwɔnɛ ɔ, o sɔmɔli ɔmɛ tsuo nɛ́ a he o kɛ o binyumu ɔmɛ, o biyi ɔmɛ, o yi ɔmɛ, kɛ o yi kpa amɛ a yi wami mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ, o gbe mɛ zo. 6 O suɔ nihi nɛ a nyɛɔ mo, nɛ o nyɛɔ nihi nɛ a suɔ mo, ejakaa mwɔnɛ ɔ, o ha nɛ e pee heii kaa o tabo ɔ nya dali ɔmɛ kɛ o sɔmɔli ɔmɛ a he hia we mo, ejakaa i he ye kaa ke Absalom ngɛ je mi mwɔnɛ ɔ, nɛ wɔ nihi nɛ wa piɛ ɔ wa gbo ɔ, jinɛ o bua ko jɔ. 7 Moo je kpo nɛ o ya wo o sɔmɔli ɔmɛ a bua,* ejakaa i kɛ Yehowa ngɛ mo kita kae kaa ke o ji kpo ɔ, nyumu kake ngmelu po be piɛe ngɛ o he nyɔ nɛ ɔ mi. Nɔ́ nɛ ɔ maa ngɔ haomi ngua kɛ ba o nɔ pe haomihi tsuo nɛ ba o nɔ kɛ je o nihe mi kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ.” 8 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ te si nɛ e ya hi si ngɛ ma a agbo ɔ nya, nɛ a ya bɔ ni ɔmɛ tsuo amaniɛ ke: “Amlɔ nɛ ɔ, matsɛ ɔ hii si ngɛ agbo ɔ nya.” Kɛkɛ nɛ ni ɔmɛ tsuo ba matsɛ ɔ hɛ mi.
Se Israel bi kpa amɛ tu fo, a ti nɔ fɛɛ nɔ ho e we mi ya. 9 Ni ɔmɛ tsuo nɛ a ngɛ Israel wɛtso ɔmɛ tsuo a mi ɔ kɛ a he sã nya, nɛ a de ke: “Matsɛ ɔ he wa yi wami kɛ je wa he nyɛli ɔmɛ a dɛ, nɛ e kpɔ̃ wɔ kɛ je Filisti bi ɔmɛ a dɛ, se amlɔ nɛ ɔ, e tu fo kɛ je ma a mi ngɛ Absalom he je. 10 Nɛ Absalom, nɔ nɛ wa pɔ lɛ nu kaa e ye wa nɔ ɔ gbo ngɛ ta a mi. Lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ nyɛ hii si, nɛ nyɛ ya ngɔɛ matsɛ ɔ kɛ bɛ ɔ?”
11 Matsɛ David tsɔ nɛ a kɛ sɛ gbi nɛ ɔ ya ha osɔfo Zadok kɛ osɔfo Abiatar ke: “Nyɛ ya bi Yuda nikɔtɔma amɛ ke, ‘Mɛni he je nɛ e sa nɛ nyɛ mohu nyɛɛ kpɛ se kɛ ba ngɔ matsɛ ɔ kɛ ho e we mi ya, be mi nɛ Israel ma a tsuo a munyu ba su matsɛ ɔ ngɔ ngɛ e we ɔ mi ɔ? 12 Ye nyɛminyumuhi ji nyɛ; ye weku li tutuutu ji nyɛ.* Mɛni he je nɛ e sa nɛ nyɛɛ kpɛ se kɛ ba ngɔ matsɛ ɔ kɛ ba a?’ 13 Nɛ nyɛ de Amasa ke: ‘Anɛ pi ye weku no tutuutu ji mo lo? Kɛ je amlɔ nɛ ɔ kɛ yaa a, ke o pee we ye tabo ɔ nya dalɔ ngɛ Yoab nane mi ɔ, Mawu kɛ mi nɛ ye nɛ e kɛ mi nɛ ye wawɛɛ nitsɛ.’”
14 Lɔ ɔ he ɔ, e plɛ Yuda nyumu ɔmɛ tsuo a yi mi* nɛ a pee kake, nɛ a kɛ sɛ gbi ya ha matsɛ ɔ ke: “O kɛ o sɔmɔli ɔmɛ tsuo nyɛɛ kpale kɛ ba.”
15 Matsɛ ɔ kpale kɛ ma, nɛ e ba su Yordan Pa a he, nɛ Yuda bi ɔmɛ ba Gilgal nɛ́ a kɛ matsɛ ɔ nɛ ba kpe, konɛ a ya je lɛ blɔ kɛ po Yordan Pa a. 16 Kɛkɛ nɛ Shimei, Gera binyumu ɔ, nɛ ji Benyamin no ɔ nɛ e je Bahurim ɔ he sɔ nɛ e kɛ Yuda nyumu ɔmɛ kple kɛ ho konɛ a kɛ Matsɛ David nɛ ya kpe. 17 Nyumuhi 1,000 nɛ a je Benyamin piɛɛ e he. Ziba nɛ ji tsɔlɔ ngɛ Saul we ɔ mi ɔ kɛ e binyumuhi 15 kɛ e sɔmɔli 20 hu ye oya kɛ kple kɛ ho Yordan Pa a nya ya loko matsɛ ɔ ya su lejɛ ɔ. 18 E po pa a ngɛ pa pomi he ɔ konɛ e ya ngɔ matsɛ ɔ we mi bimɛ ɔmɛ kɛ po pa a, nɛ́ e* pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ matsɛ ɔ suɔ. Se benɛ matsɛ ɔ yaa po Yordan Pa a, Shimei nɛ ji Gera binyumu ɔ kplã si ngɛ e hɛ mi. 19 E de matsɛ ɔ ke: “Ye nyɔmtsɛ ɔ nɛ e ko bu mi fɔ, nɛ e ko kai yayami nɛ e sɔmɔlɔ ɔ pee ligbi ɔ nɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ je Yerusalem ɔ. Matsɛ ɔ nɛ ko ngɔ kɛ wo e tsui mi, 20 ejakaa o sɔmɔlɔ ɔ le heii kaa e pee yayami; enɛ ɔ he je nɛ mwɔnɛ ɔ, imi ji kekleekle nɔ nɛ e je Yosef we ɔ mi nɛ e kple kɛ ba konɛ e kɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ nɛ ba kpe ɔ nɛ.”
21 Oya nɔuu nɛ Abishai, Zeruya binyumu ɔ de ke: “Anɛ e sɛ kaa a gbeɔ Shimei ngɛ gbiɛmi nɛ e gbiɛ nɔ nɛ Yehowa pɔ lɛ nu ɔ he je lo?” 22 Se David de ke: “Nyɛ Zeruya binyumuhi, mɛni enɛ ɔ kɔɔ ngɛ nyɛ he, nɛ́ lɔ ɔ he ɔ, e sa kaa nyɛɛ te si kɛ wo mi mwɔnɛ ɔ? Anɛ e sa nɛ a gbe nɔ ko mwɔnɛ ɔ ngɛ Israel lo? Anɛ i li kaa mwɔnɛ ɔ, imi ji matsɛ ngɛ Israel lo?” 23 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ de Shimei ke: “O be gboe.” Nɛ matsɛ ɔ kã lɛ kita.
24 Mefiboshet, Saul bibinyumu ɔ hu kple kɛ ba konɛ e kɛ matsɛ ɔ nɛ ba kpe. Kɛ je ligbi nɛ matsɛ ɔ je kɛ ba si ligbi nɛ e kpale kɛ ba ngɛ tue mi jɔmi mi ɔ, e fɔ we e nane he nɛ e je we e nane ngɔɛ nya, nɛ e sã we e nya nɔ bwɔmi ɔ nɔ, nɛ e fɔ we e tade ɔmɛ a he hulɔ. 25 Benɛ e ba Yerusalem* konɛ e kɛ matsɛ ɔ nɛ ba kpe ɔ, matsɛ ɔ bi lɛ ke: “Mefiboshet, mɛni he je nɛ o kɛ mi yɛ ɔ?” 26 E he nɔ ke: “Ye nyɔmtsɛ matsɛ, ye sɔmɔlɔ ɔ sisi mi. Ejakaa o sɔmɔlɔ ɔ de ke, ‘Ha ma wo ye teji ɔ nɔ ní nɛ́ ma hi nɔ, konɛ i kɛ matsɛ ɔ nɛ ho,’ ejakaa o sɔmɔlɔ ɔ ji glɔtsɛ. 27 Se e ba po o sɔmɔlɔ ɔ nya ha ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ. Se ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ ngɛ kaa anɔkuale Mawu ɔ bɔfo, lɔ ɔ he ɔ, moo pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ maa hi ha mo. 28 Jinɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ ko kpata i kɛ ye tsɛ we ɔ tsuo hɛ mi, se kɛ̃ ɔ, o ngɔ o sɔmɔlɔ ɔ kɛ piɛɛ nihi nɛ a yeɔ ní ngɛ o we okplɔɔ ɔ he ɔ he. Enɛ ɔ he ɔ, mɛni he blɔ i ngɛ kaa ma pa bi matsɛ ɔ nɔ́ kpa ko?”
29 Se matsɛ ɔ de lɛ ke: “Mɛni he je nɛ o pa ngɛ munyu tue kikɛ nɛ ɔ? I ma ye juɛmi nya si kaa o kɛ Ziba nɛ gba zugba a.” 30 Kɛkɛ nɛ Mefiboshet de matsɛ ɔ ke: “Amlɔ nɛ ɔ nɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ ba su e we mi ngɛ tue mi jɔmi mi nɛ ɔ, mo ha nɛ e ngɔ kulaa.”
31 Kɛkɛ nɛ Barzilai, Gilead no ɔ kple kɛ je Rogelim kɛ ba Yordan konɛ e ba je matsɛ ɔ blɔ kɛ ya Yordan Pa a nya. 32 Barzilai wa saminya, e ye jeha 80. Benɛ matsɛ ɔ ngɛ Mahanaim ɔ, Barzilai ngɔɔ niye ní kɛ ya haa lɛ, ejakaa e ji niatsɛ kpanaa. 33 Lɔ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ de Barzilai ke: “O kɛ mi nɛ po pa a, nɛ ma ya hi mo niye ní hae ngɛ Yerusalem.” 34 Se Barzilai de matsɛ ɔ ke: “Ye wami ligbi* enyɛmɛ nɛ e piɛ nɛ́ lɔ ɔ he ɔ, e sa kaa i kɛ matsɛ ɔ nɛ ho Yerusalem ya? 35 Mwɔnɛ ɔ nɛ i daa si nɛ ɔ, i ye jeha 80. Anɛ ma nyɛ ma le slɔɔto nɛ ngɛ nɔ́ nɛ hi kɛ nɔ́ nɛ hí a kpɛti lo? Anɛ imi o sɔmɔlɔ ɔ ma le nɔ́ nɛ i yeɔ kɛ nɔ́ nɛ i nuɔ a ngɔmi lo? Anɛ ma nyɛ ma bu lali a gbi tue lo? Lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ e sa nɛ o sɔmɔlɔ ɔ nɛ ya pee tlomi ngɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ kuɛ nɔ? 36 Yordan Pa a he po nɛ o sɔmɔlɔ ɔ ngɔ matsɛ ɔ kɛ ba a kɛkɛ hiɛ. Mɛni he je nɛ e sa kaa matsɛ ɔ nɛ ngɔ nɔ́ nɛ ɔ kɛ to mi nane mi? 37 I kpa mo pɛɛ, ha nɛ o sɔmɔlɔ ɔ nɛ kpale e se, nɛ́ ma ya gbo ngɛ ye ma a mi, ngɛ he nɛ e kɛ ye tsɛ kɛ ye nyɛ a pumi he ɔ kɛ we ɔ. Se o sɔmɔlɔ Kimham ji nɛ ɔ nɛ. Ha nɛ e kɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ nɛ po pa a kɛ ho, konɛ o ya pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o susu kaa e hi ɔ kɛ ha lɛ.”
38 Lɔ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ de ke: “I kɛ Kimham maa po pa a kɛ ho, nɛ ma pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o susu kaa e hi ɔ kɛ ha lɛ; nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ngɛ hlae ɔ, ma pee ha mo.” 39 Ni ɔmɛ tsuo bɔni Yordan Pa a pomi, nɛ benɛ matsɛ ɔ hu po ɔ, matsɛ ɔ fĩɔ Barzilai nya he,* nɛ e jɔɔ lɛ; nɛ Barzilai kpale kɛ ho we mi ya. 40 Benɛ matsɛ ɔ po mi kɛ ho Gilgal ya a, Kimham piɛɛ e he kɛ ho. Yuda bi ɔmɛ tsuo kɛ Israel bi fã ngɔ matsɛ ɔ kɛ po mi kɛ ba.
41 Kɛkɛ nɛ Israel nyumu ɔmɛ tsuo ba matsɛ ɔ ngɔ nɛ a ba bi lɛ ke: “Mɛni he je nɛ wa nyɛmimɛ Yuda nyumu ɔmɛ ju mo kɛ ho, nɛ a ngɔ matsɛ ɔ kɛ e we ɔ, kɛ David nyumu ɔmɛ kɛ po Yordan Pa a?” 42 Yuda nyumu ɔmɛ tsuo ha Israel nyumu ɔmɛ heto ke: “Ejakaa wa weku no ji matsɛ ɔ. Mɛni he je nɛ nyɛ mi mi fu ngɛ enɛ ɔ he ɔ? Anɛ wa ye matsɛ ɔ nɔ́ ko lo, aloo e ha wɔ nike ní ko?”
43 Se Israel nyumu ɔmɛ ha Yuda nyumu ɔmɛ heto ke: “Wa ngɛ blɔ fa mi nɔ́ nyɔngma ngɛ matsɛ ɔ mi, enɛ ɔ he ɔ, wa ngɛ blɔ nya babauu ngɛ David mi pe nyɛ. Lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ nyɛ bui wɔ ɔ? Anɛ pi wɔ nɛ e sa kaa wa ko sɛ hlami nɛ wa ko ya ngɔ wa matsɛ ɔ kɛ ba lo?” Se Yuda nyumu ɔmɛ a nya wa pe Israel nyumu ɔmɛ.*