Luka Sane Kpakpa a
11 Jehanɛ ɔ, e ngɛ sɔlee ngɛ he ko nɛ benɛ e gbe nya a, e kaseli ɔmɛ a ti nɔ kake de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, moo tsɔɔ wɔ bɔ nɛ a sɔleɔ ha, kaa bɔ nɛ Yohane hu tsɔɔ e kaseli ɔmɛ ɔ.”
2 Lɔ ɔ he ɔ, e de mɛ ke: “Be fɛɛ be nɛ nyɛ maa sɔle ɔ, nyɛ de ke: ‘Tsaatsɛ, o biɛ ɔ he nɛ tsɔ.* O Matsɛ Yemi ɔ nɛ ba. 3 Moo da wa hiami níhi a nɔ kɛ ha wɔ wa nya mi ngma daa ligbi. 4 Nɛ o ngɔ wa he yayamihi kɛ ke wɔ, ejakaa wɔ nitsɛmɛ hu waa kɛ keɔ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e hɛɛ wɔ hiɔ ɔ; nɛ koo ngɔ wɔ kɛ ya ka mi.’”
5 Jehanɛ ɔ, e de mɛ ke: “Waa ngɔ lɛ kaa nyɛ ti nɔ ko ngɛ huɛ ko, nɛ e ya e ngɔ nyɔ mi kpɛti nɛ e ya de lɛ ke, ‘Ye huɛ, paa mi abolo etɛ, 6 ejakaa ye huɛmɛ ɔmɛ a ti nɔ kake nɛ e nyɛɛ blɔ ba to mi, nɛ i be nɔ́ ko nɛ ma ha lɛ.’ 7 Se nɔ nɛ e ngɛ tsu ɔ mi ɔ he nɔ ke: ‘Moo jɔɔ ye nya gbami. A nga sinya a momo, nɛ i kɛ ye bimɛ tsɔwi ɔmɛ wa ngɛ sa mi. I be nyɛe ma te si nɛ ma ba ha mo nɔ́ ko.’ 8 I ngɛ nyɛ dee ke, kaa huɛmɛ nɛ a ji ɔ he je ɔ, jinɛ e be si tee nɛ e ma ba ha lɛ nɔ́ ko, se akɛnɛ e ngɛ e nya gbae kpamisaa he je ɔ, e maa te si, nɛ e ma ba ha lɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e hia lɛ ɔ kokooko. 9 Enɛ ɔ he ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi bie, nɛ a ma ha nyɛ; nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi hlae, nɛ nyɛ maa na; nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi sie, nɛ a ma bli ha nyɛ. 10 Ejakaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e biɔ ɔ, e nine suɔ nɔ, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e hlaa a, e naa, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e siɔ ɔ, a ma bli ha lɛ. 11 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, tsɛ te nɛ lɛ e ngɛ nyɛ kpɛti nɛ ke e bi bi lɛ lo ɔ, e be lɛ lo hae, se mohu e ma ha lɛ sinɔ? 12 Aloo ke e bi lɛ hlui ɔ, e ma ha lɛ nyingmogblakoto? 13 Lɔ ɔ he ɔ, ke nyɛ yayami peeli po nyɛ le bɔ nɛ nyɛ haa nyɛ bimɛ ní kpakpahi ɔ, lɛɛ Tsaatsɛ ɔ nɛ e ngɛ hiɔwe ɔ maa ngɔ mumi klɔuklɔu ɔ kɛ ha nihi nɛ a biɔ lɛ ɔ hluu po pe jã!”
14 Pee se ɔ, e hia daimonio ko nɛ e ha we nɛ nɔ tuɔ munyu ngɛ nɔ ko mi. Benɛ daimonio ɔ je kpo ɔ, nɔ nɛ jinɛ e nyɛ we munyu tumi ɔ tu munyu, nɛ e pee asafo kuu ɔ nyakpɛ. 15 Se a ti ni komɛ de ke: “Beelzebub* nɛ ji daimonio ɔmɛ a nɔ yelɔ ɔ he wami lɛ e kɛ hiaa daimoniohi ɔ nɛ.” 16 Nɛ ni komɛ hu lɛɛ akɛnɛ a suɔ kaa a maa ka lɛ he je ɔ, a bɔni lɛ bimi ke e ha mɛ okadi ko nɛ je hiɔwe. 17 Akɛnɛ e le nɔ́ nɛ a ngɛ susue he je ɔ, e de mɛ ke: “Matsɛ yemi fɛɛ matsɛ yemi nɛ e mi gba nɛ e teɔ si kɛ woɔ e he ɔ hɛ mi kpataa, nɛ we fɛɛ we nɛ e mi gba nɛ e teɔ si kɛ woɔ e he ɔ, e nɔɔ si. 18 Jã kɛ̃ nɛ ke Satan hu mi gba nɛ e teɔ si kɛ woɔ e he ɔ, kɛ e matsɛ yemi ɔ ma plɛ kɛ da si ha kɛɛ? Ejakaa nyɛ deɔ ke Beelzebub he wami lɛ i kɛ hiaa daimoniohi. 19 Ke Beelzebub he wami i kɛ hiaa daimoniohi ɔ, lɛɛ mɛnɔ he wami nɛ nyɛ bimɛ ɔmɛ kɛ hiaa mɛ mɔ? Enɛ ɔ he je nɛ mɛ lɛ a maa kojo nyɛ ɔ nɛ. 20 Se ke Mawu nine nguɛ lɛ i kɛ hiaa daimoniohi ɔ, lɛɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ba ná nyɛ tlukaa niinɛ. 21 Ke nyumu ko nɛ e he wa nɛ́ e hɛɛ ta hwumi níhi ngɛ e we he bue ɔ, e ní ɔmɛ ekoeko laa we. 22 Se ke nɔ ko nɛ e he wa pe lɛ ba tua lɛ nɛ e ye e nɔ ɔ, jamɛ a nɔ ɔ kpɔ̃ɔ e ta hwumi ní ɔmɛ tsuo nɛ́ e ngɔ e hɛ kɛ fɔ nɔ ɔ ngɛ e de, nɛ e gbaa níhi nɛ e muɔɔ ɔ kɛ haa nihi. 23 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e be ye blɔ fa mi ɔ teɔ si kɛ woɔ mi, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e piɛɛ we ye he kɛ bua we nya a gbɛɔ kɛ fĩaa.
24 “Ke mumi nɛ e he tsɔ we je nɔ ko mi ɔ, e ya kpaa si ngɛ hehi nɛ nyu be kaa e ma ná he ko nɛ e maa jɔɔ e he ngɛ lo. Ke e nɛ he ko ɔ, e deɔ ke, ‘Ma kpale ye se kɛ ho ye we ɔ mi he nɛ i je ɔ ya.’ 25 Nɛ ke e kpale kɛ ya a, e naa kaa a bɛɛ we ɔ mi nyaii nɛ a dla mi. 26 Kɛkɛ ɔ, e yaa nɛ e ya ngɔɔ mumi kpahi kpaago nɛ a yi mi wa pe lɛ kɛ piɛɛɔ e he, nɛ ke a ba sɛ e mi ɔ, a hiɔ lejɛ ɔ. Enɛ ɔ haa nɛ nɔmlɔ nɛ ɔ nyagbe si himi ɔ puɛɔ kulaa pe sisije ɔ po.”
27 Jehanɛ ɔ, benɛ e ngɛ munyu nɛ ɔmɛ tue ɔ, yo ko kpa ngmlaa kɛ je nimli babauu ɔ a kpɛti, nɛ e de lɛ ke: “Fɔmi kotoku nɛ hɛɛ mo, kɛ nyɔ nɛ o pupɔ ɔ ngɛ bua jɔmi pɛ!” 28 Se Yesu de ke: “Dɛbi, mohu ɔ, nihi nɛ a nuɔ Mawu munyu ɔ nɛ a yeɔ nɔ ɔ, mɛ lɛ a ngɛ bua jɔmi!”
29 Benɛ asafo kuu ɔ nya ngɛ buae ɔ, e bɔni mɛ demi ke: “Yi nɔ nɛ ɔ ji yi nɔ yayami; e ngɛ okadi ko hlae, se a be lɛ okadi ko hae kaa ja Yona nɔ́ ɔ. 30 Ejakaa kaa bɔ nɛ Yona ba plɛ okadi kɛ ha Ninevebi ɔmɛ ɔ, jã kɛ̃ nɛ nɔmlɔ Bi ɔ hu ma plɛ okadi kɛ ha yi nɔ nɛ ɔ. 31 A ma tle woyi je manyɛ ɔ kɛ yi nɔ bi nɛ ɔmɛ si ngɛ kojomi ɔ mi nɛ e maa bu mɛ fɔ, ejakaa e je je ɔ nyagbe he tɔɔ kɛ ba konɛ e ba bu Salomo juɛmi munyu ɔmɛ tue. Se hyɛ! nɔ ko nɛ e pe Salomo ngɛ hiɛ ɔ. 32 Ninevebi ɔmɛ kɛ yi nɔ nɛ ɔ maa te si ngɛ kojomi ɔ mi nɛ a maa bu lɛ fɔ, ejakaa benɛ Yona fiɛɛ kɛ ha mɛ ɔ, a tsake a tsui. Se hyɛ! nɔ ko nɛ e pe Yona ngɛ hiɛ ɔ. 33 Ke nɔ ko su kane ɔ, e kɛ laa we, nɛ e kɛ mɛ kusii* sisi hulɔ, mohu ɔ, e kɛ maa kane tso nɔ, konɛ nihi nɛ a baa we ɔ mi ɔ nɛ a na la a. 34 Nɔmlɔ tso ɔ kane ji hɛngmɛ. Ke o hɛngmɛ nɔ tsɔ* ɔ, o nɔmlɔ tso ɔ tsuo hu kpɛɔ;* se ke e hí ɔ,* o nɔmlɔ tso ɔ tsuo hu woɔ diblii. 35 Enɛ ɔ he ɔ, hyɛ nɛ hi konɛ la nɛ ngɛ o mi ɔ nɛ ko pee diblii. 36 Lɔ ɔ he ɔ, ke o nɔmlɔ tso ɔ tsuo ngɛ kpɛe nɛ e he ko he ko wui diblii ɔ, e ma kpɛ kaa bɔ nɛ kane kpɛɔ nɛ o naa e la a.”
37 Benɛ Yesu tu munyu nɛ ɔ ta a, Farisi no ko tsɛ lɛ ní yemi. Lɔ ɔ he ɔ, e ya nɛ e ya hi si ngɛ okplɔɔ ɔ he. 38 Se benɛ Farisi no ɔ na kaa e fɔ we e dɛ* loko e ma ní ɔ yemi ɔ, e pee lɛ nyakpɛ. 39 Se Nyɔmtsɛ ɔ de lɛ ke: “Nyɛ Farisi bi, nyɛ fɔɔ kplu kɛ ka he, se nyɛ mi hyi tɔ kɛ hɛ tsumi kɛ yiwutso ní peepeehi. 40 Nyɛ nihi nɛ nyɛ susuu we nɔ́ he! Anɛ pi nɔ nɛ e pee kpo nɔ je ɔ nɔuu nɛ e pee mi mi je ɔ lo? 41 Ke nɔ ko he pee nyɛ mɔbɔ nɛ nyɛ maa ke lɛ nɔ́ ɔ,* nyɛɛ ngɔ nɔ́ nɛ ngɛ mi mi je ɔ kɛ ke lɛ, nɛ hyɛ! nyɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ he ma tsɔ nyaii. 42 Se musu tloo nyɛ Farisi bi, ejakaa nyɛ haa mint, pui,* kɛ ba kpahi tsuo nɛ a yeɔ ɔ mi dlami nyɔngma mi kakaaka, se dami sane yemi kɛ Mawu suɔmi lɛɛ, nyɛ ma nyɛ hɛ ngɔ fɔ nɔ! Ní nɛ ɔmɛ ji níhi nɛ e sa kaa nyɛɛ pee, se e sɛ nɛ nyɛ ma nyɛ hɛ ngɔ fɔ jamɛ a ní kpa amɛ hu a nɔ. 43 Musu tloo nyɛ Farisi bi, ejakaa nyɛ suɔ hɛ mi sɛhi* a nɔ himi ngɛ kpe he ɔmɛ, nɛ nyɛ suɔ kaa nihi nɛ a fɔ nyɛ ngɛ juahi a nɔ! 44 Musu tloo nyɛ, ejakaa nyɛ ngɛ kaa yɔkɔhi* nɛ a nɔ laa* nɛ́ nihi nyɛɛɔ ngɛ a nɔ se a li!”
45 Nihi nɛ a le Mlaa a saminya a, a ti nɔ kake de lɛ ke: “Tsɔɔlɔ, níhi nɛ o ngɛ dee nɛ ɔ, o kɛ ngɛ wɔ jɛe hulɔ oo.” 46 Kɛkɛ nɛ Yesu de ke: “Nyɛ nihi nɛ nyɛ le Mlaa a saminya a, nyɛ hu musu tloo nyɛ, ejakaa nyɛ ngɔ tlomihi nɛ a mi jiɔ wawɛɛ kɛ tloo nihi, se nyɛ nitsɛmɛ lɛɛ, nyɛɛ kɛ nyɛ nine nguɛ kake ngmelu po tɛ he!
47 “Musu tloo nyɛ, ejakaa nyɛ fiaa gbali ɔmɛ a yɔkɔ* ɔmɛ, se nyɛ nɛmɛ ɔmɛ lɛ a gbe mɛ! 48 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nyɛ le níhi nɛ nyɛ nɛmɛ ɔmɛ tsu, se kɛ̃ ɔ, nyɛ kplɛɛ nɔ, ejakaa mɛ lɛ a gbe gbali ɔmɛ, se nyɛ lɛ nyɛ ba ngɛ a yɔkɔ ɔmɛ fiae. 49 Enɛ ɔ he je nɛ Mawu nile ɔ hu de ke: ‘Ma tsɔ gbali kɛ bɔfohi kɛ ya a ngɔ, nɛ a maa gbe a ti ni komɛ, nɛ a maa wa a ti ni komɛ hu yi mi, 50 konɛ gbali ɔmɛ tsuo a muɔ nɛ pue si kɛ je sisije benɛ a bɔ je ɔ, a bi si ngɛ yi nɔ nɛ ɔ dɛ, 51 kɛ je Habel muɔ ɔ nɔ hluu kɛ ba su Zakaria nɛ a gbe lɛ ngɛ afɔle sami latɛ ɔ kɛ sɔlemi we* ɔ a kpɛti ɔ muɔ ɔ nɔ.’ Ee, i ngɛ nyɛ dee ke a ma bi si ngɛ yi nɔ nɛ ɔ dɛ.
52 “Nyɛ nihi nɛ nyɛ le Mlaa a saminya a, musu tloo nyɛ, ejakaa nyɛ ngɔ nile nya safe ɔ kɛ je. Nyɛ nitsɛmɛ nyɛ sɛ we mi, nɛ nihi nɛ a yaa sɛ mi ɔ hu nyɛ tsiɔ mɛ blɔ!”
53 Benɛ e je kpo kɛ je lejɛ ɔ, womi ngmali ɔmɛ kɛ Farisi bi ɔmɛ je a hɛ kɛ pi lɛ wawɛɛ, nɛ a bɔni lɛ sanehi fuu bimi, 54 nɛ a ngɛ lɛ dae kaa e ma de nɔ́ ko konɛ a da nɔ nɛ a kɛ nu lɛ.