2 Kronika
20 Pee se ɔ, Moabbi ɔmɛ kɛ Ammonbi ɔmɛ kɛ Amonimbi* komɛ ba konɛ a kɛ Yehoshafat nɛ ba hwu ta. 2 Lɔ ɔ he ɔ, a ya de Yehoshafat ke: “Asafo babauu ko je kpokpa a nɛ ngɛ wo ɔ* he ɔ nɔ, nɛ ji Edom kɛ ba konɛ a ba tua mo, nɛ a ngɛ Hazazon Tamar, nɛ ji Engedi.” 3 Kɛkɛ nɛ Yehoshafat ye gbeye, nɛ e fia e pɛɛ si* kaa e ma hla Yehowa se blɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e fã ke Yuda tsuo nɛ ha hwɔ. 4 Kɛkɛ nɛ Yudabi ɔmɛ ba bua a he nya konɛ a ba bi Yehowa juɛmi; a je Yuda ma amɛ tsuo a mi kɛ ba konɛ a ba bi Yehowa juɛmi.
5 Kɛkɛ nɛ Yehoshafat te si, nɛ e da Yuda kɛ Yerusalem asafo ɔ kpɛti ngɛ Yehowa we ɔ mi ngɛ yale ehe ɔ hɛ mi, 6 nɛ e de ke:
“Oo Yehowa, wa nɛmɛ ɔmɛ a Mawu, anɛ pi Mawu ji mo ngɛ hiɔwe lo; anɛ o be he wami ngɛ je ma amɛ a matsɛ yemi ɔmɛ tsuo a nɔ lo? O dɛ mi nɛ he wami kɛ nyɛmi ngɛ, nɛ nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa te si kɛ wo mo. 7 Oo wa Mawu, anɛ o fiee we nihi nɛ a ngɛ zugba nɛ ɔ nɔ kɛ ji o ma Israel hɛ mi, nɛ o kɛ ma nɛ ɔ ha we o huɛ Abraham nina a* kaa e weto ní kɛ ya neneene lo? 8 Nɛ a hi nɔ, nɛ a ma jami he ngɛ lejɛ ɔ kɛ ha o biɛ ɔ, nɛ a de ke, 9 ‘Ke amanehlu ko ná wɔ, klaate jio, fɔ bumi jio, gbenɔ hiɔ nɛ sãa nɔ jio, hwɔ jio, ha nɛ waa da si ngɛ we nɛ ɔ mi ngɛ o hɛ mi (ejakaa o biɛ ngɛ we nɛ ɔ mi) nɛ wa tsɛ mo konɛ o ba kpɔ̃ wɔ ngɛ wa we amanehlu ɔ mi, nɛ o bu wɔ tue nɛ o he wa yi wami.’ 10 Amlɔ nɛ ɔ, hyɛ, nyumuhi nɛ a je Ammon, Moab, kɛ Seir yoku ɔmɛ a nɔ ɔ ji nɛ ɔ nɛ, nihi nɛ o ha we nɛ Israel nɛ tua mɛ benɛ Israel kuɔ kɛ je Egipt kɛ ma a. A lɔgɔ mɛ, nɛ a kpataa we a hɛ mi. 11 Amlɔ nɛ ɔ, nɔ́ nɛ a kɛ ngɛ wɔ nane mi toe ji kaa a ma nɛ a ba fiee wɔ kɛ je o weto ní ɔ nɛ o kɛ ha wɔ kaa gbosi ní ɔ nɔ. 12 Oo wa Mawu, o be mɛ kojoe lo? Ejakaa wa be he wami nɛ waa kɛ nimli asafo nɛ a ma wɔ tuami nɛ ɔ maa hwu; nɛ wa li nɔ́ nɛ wa maa pee, se wa ngɛ mo hyɛe.”
13 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yudabi ɔmɛ tsuo daa si ngɛ Yehowa hɛ mi, a kɛ a yi ɔmɛ kɛ a bimɛ* ɔmɛ, nɛ́ tsɔwi ɔmɛ po piɛɛ he.
14 Kɛkɛ nɛ Yehowa mumi ɔ ba Yahaziel, nɛ ji Levino ɔ, nɛ́ e je Asaf binyumu ɔmɛ a kpɛti ɔ nɔ ngɛ nimli asafo ɔ mi. Yahaziel tsɛ ji Zakaria, Zakaria tsɛ ji Benaya, Benaya tsɛ ji Yeyel, Yeyel tsɛ ji Matania. 15 E de ke: “Yuda tsuo, kɛ nyɛ nihi nɛ nyɛ ngɛ Yerusalem, kɛ Matsɛ Yehoshafat, nyɛɛ bu tue! Nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ nyɛ dee ji nɛ ɔ nɛ, ‘Nyɛ ko ye gbeye, nɛ nyɛ ko nu sawale ngɛ nimli babauu nɛ ɔ a he je, ejakaa ta a, pi nyɛ nɔ́, se Mawu nɔ́. 16 Hwɔɔ ɔ, nyɛ kple kɛ ya tua mɛ. A maa kuɔ kɛ gu Ziz blɔ ɔ nɔ kɛ ba, nɛ nyɛ maa na mɛ ngɛ dɔgba a* nya ngɛ Yeruel nga a hɛ mi. 17 E he be hiae nɛ nyɛɛ hwu ta nɛ ɔ. Nyɛɛ da nyɛ blɔ he, nyɛɛ da si kpɛii, nɛ́ nyɛɛ hyɛ bɔ nɛ Yehowa ma he nyɛ yi wami* ha. Oo Yuda kɛ Yerusalem, nyɛ ko ye gbeye, nɛ nyɛ ko nu sawale. Hwɔɔ ɔ, nyɛɛ je kpo kɛ ya tua mɛ, nɛ Yehowa maa piɛɛ nyɛ he.’”
18 Oya nɔuu nɛ Yehoshafat kplã si nɛ e kɛ e hɛ mi bu zugba, nɛ Yuda tsuo, kɛ nihi nɛ a ngɛ Yerusalem ɔ kplã si ngɛ Yehowa hɛ mi, nɛ a ja Yehowa. 19 Kɛkɛ nɛ Levibi ɔmɛ nɛ a ji Kohatbi ɔmɛ kɛ Korabi ɔmɛ a nina amɛ te si nɛ a kɛ gbi nɛ nya wa wawɛɛ je Yehowa, Israel Mawu ɔ yi.
20 E nɔ jena mɔtu mla a, a te si nɛ a je kpo kɛ ho Tekoa nga a nɔ ya. Benɛ a ngɛ kpo jee kɛ yaa a, Yehoshafat te si da si, nɛ e de ke: “Oo Yuda kɛ nyɛ nihi nɛ nyɛ ngɛ Yerusalem, nyɛɛ bu mi tue! Nyɛ ná hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa nyɛ Mawu ɔ mi, konɛ nyɛ nyɛ nɛ nyɛɛ da si kpɛii.* Nyɛ ná hemi kɛ yemi ngɛ e gbali ɔmɛ a mi, nɛ nyɛ maa ye manye.”
21 Benɛ e kɛ ni ɔmɛ ya ajla a, e hla nyumuhi konɛ a nyɛɛ tabuli ɔmɛ a hɛ mi kɛ a he tade klɔuklɔuhi, nɛ́ a la ha Yehowa, nɛ a je e yi ke: “Nyɛɛ na Yehowa si, ejakaa e suɔmi nɛ se pui ɔ ngɛ kɛ yaa neneene.”
22 Benɛ a kɛ bua jɔmi bɔni yi jemi lahi lami ɔ, Yehowa wo Ammon nyumu ɔmɛ, kɛ Moab nyumu ɔmɛ, kɛ nyumuhi nɛ a je Seir yoku ɔmɛ a nɔ konɛ a ba tua Yuda a a he ka, nɛ a gbe a sibi pue si. 23 Nɛ Ammonbi ɔmɛ kɛ Moabbi ɔmɛ tua nihi nɛ a je Seir yoku ɔmɛ a nɔ ɔ, nɛ a gbe mɛ, nɛ a kpata a hɛ mi pɛsɛpɛsɛ; nɛ benɛ a kpata Seirbi ɔmɛ a hɛ mi ta a, a ye bua kɛ kpata a sibi a hɛ mi.
24 Se benɛ Yudabi ɔmɛ ba su hwɔɔmi mɔ ɔ he ngɛ nga a nɔ, nɛ́ a hyɛ nimli asafo ɔ, a na kaa a gbo kɛ pueɔ si ngɛ zugba; a ti nɔ kake po píɛ. 25 Lɔ ɔ he ɔ, Yehoshafat kɛ e we bi ɔmɛ ba nɛ a ba ha ní ngɛ a he, nɛ a ná níhi babauu, tadehi, kɛ níhi nɛ a he jua wa, nɛ ji níhi nɛ a je ngɛ a he nɛ a ngɔ. A muɔɔ ní ɔmɛ hluu kɛ ya si be nɛ a nyɛ we nɛ a tloo hu. A kɛ ligbi etɛ lɛ muɔɔ ta yibu ní ɔ, ejakaa e hiɛ babauu nitsɛ. 26 Ngɛ ligbi eywiɛne ɔ nɔ ɔ, a ya bua a he nya ngɛ Beraka Dɔgba a mi, ejakaa lejɛ ɔ nɛ a je Yehowa yi* ngɛ. Lɔ ɔ he je nɛ a wo lejɛ ɔ biɛ ke Beraka* Dɔgba a nɛ, nɛ jã lɛ a tsɛɔ lejɛ ɔ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ.
27 Lɔ ɔ se ɔ, Yehoshafat nyɛɛ Yuda nyumu ɔmɛ tsuo, kɛ nyumuhi nɛ a je Yerusalem ɔ a hɛ mi, nɛ a kpale a se kɛ ho Yerusalem ya kɛ nyami, ejakaa Yehowa ha nɛ a nya ngɛ a he nyɛli ɔmɛ a nɔ kunimi nɛ a ye ɔ he je. 28 Lɔ ɔ he ɔ, a ba Yerusalem kɛ kpa sakuhi kɛ sakuhi a fiami, kɛ titimati kpami, nɛ a ya Yehowa we ɔ. 29 Benɛ matsɛ yemi ɔmɛ tsuo nɛ a ngɛ zugba amɛ a nɔ ɔ nu kaa Yehowa ye Israel he nyɛli ɔmɛ a nɔ kunimi ɔ, a ye Mawu gbeye. 30 Lɔ ɔ he ɔ, tue mi jɔmi hi Yehoshafat matsɛ yemi ɔ mi, nɛ e Mawu ɔ ya nɔ nɛ e ha lɛ he jɔmi ngɛ he fɛɛ he.
31 Nɛ Yehoshafat ya nɔ nɛ e ye Yuda nɔ matsɛ. E ye jeha 35 benɛ e bɔni matsɛ yemi ɔ, nɛ e ye nɔ jeha 25 ngɛ Yerusalem. E nyɛ biɛ ji Azuba, nɛ ji Shilhi biyo ɔ. 32 E wo e tsɛ Asa nane. E gba we kɛ ji he, nɛ e pee nɔ́ nɛ da ngɛ Yehowa hɛ mi. 33 Se a je we hehi nɛ ya hiɔwe ɔ,* nɛ ni ɔmɛ dla we a tsui lolo kɛ ha we a nɛmɛ ɔmɛ a Mawu ɔ.
34 Yehoshafat he sane nɛ piɛ, kɛ je sisije kɛ ya si nyagbe ɔ, hyɛ, a ngma ngɛ Hanani binyumu Yehu munyu ɔmɛ nɛ piɛɛ Israel Matsɛmɛ Ɔmɛ A Womi ɔ he ɔ mi. 35 Enɛ ɔ se ɔ, Yuda Matsɛ Yehoshafat, kɛ Israel Matsɛ Ahazia yiwutsotsɛ ɔ ya pee kake. 36 Lɔ ɔ he ɔ, e ha nɛ e piɛɛ e he nɛ a pee melehi konɛ a ya Tarshish. A pee mele ɔmɛ ngɛ Eziongeber. 37 Se Dodavahu nɛ je Maresha a binyumu Eliezer tu gbami munyu ko kɛ si Yehoshafat ke: “Akɛnɛ o kɛ Ahazia ya pee kake he je ɔ, Yehowa ma puɛ o ní tsumi ɔmɛ.” Lɔ ɔ he ɔ, mele ɔmɛ butu, nɛ a nyɛ we nɛ a ya Tarshish.