MOSE KEKLEEKLE WOMI*
1 Sisije ɔ, Mawu bɔ hiɔwe kɛ zugba.
2 Jamɛ a be ɔ, zugba a be su pɔtɛɛ ko, nɛ nɔ́ ko be nɔ, nɛ diblii ha nyu nɛ mi kuɔ ɔ* hɛ mi, nɛ Mawu he wami nɛ e kɛ tsuɔ ní ɔ* ngɛ yae nɛ e ngɛ bae ngɛ nyu babauu ɔ hɛ mi.
3 Nɛ Mawu de ke: “La nɛ ba.” Kɛkɛ nɛ la ba. 4 Lɔ ɔ se ɔ, Mawu na kaa la a hi, nɛ Mawu gba la a kɛ diblii ɔ a kpɛti. 5 Mawu tsɛ la a ke Pia, se diblii ɔ lɛɛ e tsɛ lɛ ke Nyɔ. Nɛ je jɔ, nɛ je na; enɛ ɔ ji kekleekle ligbi.
6 Lɔ ɔ se ɔ, Mawu de ke: “Nyu ɔ mi nɛ gba nɛ fã nɛ e hi yi nɔ, nɛ fã nɛ hi sisi, nɛ́ blɔ gbajaa nɛ hi a kpɛti.” 7 Kɛkɛ nɛ Mawu gba nyu ɔ mi enyɔ, e ha nɛ nyu ɔ fã ya je yi nɔ, nɛ fã hu ya je sisi, nɛ e ha nɛ blɔ gbajaa hi a kpɛti. Nɛ e ba mi jã. 8 Mawu tsɛ blɔ gbajaa a ke Hiɔwe.* Nɛ je jɔ, nɛ je na; enɛ ɔ ji ligbi enyɔne.
9 Lɔ ɔ se ɔ, Mawu de ke: “Nyu ɔ nɛ ngɛ hiɔwe sisi ɔ nɛ bua e he nya ngɛ he kake, nɛ́ zugba gbigbli nɛ je kpo.” Nɛ e ba mi jã. 10 Mawu tsɛ he nɛ e gbli ɔ ke Zugba, se nyu babauu ɔ nɛ bua e he nya a lɛɛ e tsɛ lɛ ke Wo.* Nɛ Mawu na kaa e hi. 11 Lɔ ɔ se ɔ, Mawu de ke: “Nga, tsohi nɛ a woɔ wu, kɛ tsohi nɛ a woɔ yiblii nɛ wu ngɛ mi ɔ eko fɛɛ eko kɛ e henɔ nɛ́ a puɛ ngɛ zugba a nɔ.” Nɛ e ba mi jã. 12 Nɛ nga, tsohi nɛ a woɔ wu, kɛ tsohi nɛ a woɔ yiblii nɛ wu ngɛ a mi bɔni puɛmi ngɛ zugba a nɔ, eko fɛɛ eko kɛ e henɔ. Nɛ Mawu na kaa e hi. 13 Nɛ je jɔ, nɛ je na; enɛ ɔ ji ligbi etɛne.
14 Kɛkɛ nɛ Mawu de ke: “Kanehi* nɛ a ba hiɔwe, konɛ a ha nɛ slɔɔto nɛ ba pia kɛ nyɔ a kpɛti, nɛ a maa pee okadihi nɛ ma kadi behi kɛ ligbihi kɛ jehahi. 15 A maa pee kanehi ngɛ hiɔwe, konɛ a kpɛ kɛ hyɛ zugba a nɔ.” Nɛ e ba mi jã. 16 Nɛ Mawu ya nɔ nɛ e pee kane ngua enyɔ, konɛ kane ɔ nɔ́ nɛ kle wawɛɛ ɔ nɛ e kpɛ piani, nɛ́ kane wayo ɔ nɛ e kpɛ nyɔ mi, nɛ e pee dodoe ɔmɛ hulɔ. 17 Lɔ ɔ he ɔ, Mawu ngɔ mɛ kɛ to hiɔwe konɛ a kpɛ kɛ hyɛ zugba a nɔ, 18 nɛ́ a ye pia kɛ nyɔ nɔ, konɛ a ha nɛ slɔɔto nɛ ba la kɛ diblii a kpɛti. Kɛkɛ nɛ Mawu na kaa e hi. 19 Nɛ je jɔ, nɛ je na; enɛ ɔ ji ligbi eywiɛne.
20 Lɔ ɔ se ɔ, Mawu de ke: “Nyu ɔmɛ a mi nɛ hyi tɔ kɛ adebɔ níhi* nɛ wami ngɛ a mi, nɛ́ adebɔ níhi nɛ a teɔ nɛ a hi tee ngɛ kɔɔhiɔ mi ngɛ zugba a yi nɔ.” 21 Kɛkɛ nɛ Mawu bɔ wo mi adebɔ ní nguanguahi* kɛ adebɔ níhi tsuo nɛ wami ngɛ a mi* nɛ́ a yaa nɛ a baa, nɛ́ a nyɛɛɔ kutuu ngɛ nyu mi ɔ, eko fɛɛ eko kɛ e henɔ, kɛ adebɔ níhi tsuo nɛ a teɔ ɔ, eko fɛɛ eko kɛ e henɔ. Nɛ Mawu na kaa e hi. 22 Kɛkɛ nɛ Mawu jɔɔ mɛ, nɛ e de ke: “Nyɛ fɔ nɛ nyɛ he nɛ hiɛ nɛ nyɛ hyi wo ɔ mi tɔ, nɛ́ adebɔ níhi nɛ a teɔ ɔ a he nɛ hiɛ ngɛ zugba a nɔ.” 23 Nɛ je jɔ, nɛ je na; enɛ ɔ ji ligbi enuɔne.
24 Lɔ ɔ se ɔ, Mawu de ke: “Adebɔ níhi nɛ wami ngɛ a mi* nɛ a ba zugba a nɔ, eko fɛɛ eko kɛ e henɔ, we mi lohwehi kɛ lohwehi nɛ a sãã si* kɛ pu mi lohwehi,* eko fɛɛ eko kɛ e henɔ.” Nɛ e ba mi jã. 25 Kɛkɛ nɛ Mawu bɔ pu mi lohwehi,* eko fɛɛ eko kɛ e henɔ, kɛ we mi lohwehi, eko fɛɛ eko kɛ e henɔ, kɛ lohwehi tsuo nɛ a sãã si ngɛ zugba, eko fɛɛ eko kɛ e henɔ. Nɛ Mawu na kaa e hi.
26 Kɛkɛ nɛ Mawu de ke: “Ha nɛ waa pee nɔmlɔ ngɛ wa subai nɔ, nɛ́ a hi kaa wɔ, nɛ́ a ye wo mi lohi kɛ adebɔ níhi nɛ a teɔ ngɛ hiɔwe, kɛ we mi lohwehi kɛ zugba a tsuo, kɛ lohwe fɛɛ lohwe nɛ sãã si ngɛ zugba a nɔ ɔ a nɔ.” 27 Kɛkɛ nɛ Mawu bɔ nɔmlɔ ngɛ e subai nɔ, Mawu subai nɔ nɛ e bɔ nɔmlɔ ngɛ; e bɔ mɛ nyumu kɛ yo. 28 Lɔ ɔ se ɔ, Mawu jɔɔ mɛ, nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ fɔ nɛ nyɛ he nɛ hiɛ, nɛ nyɛ hyi zugba a nɔ tɔ, nɛ nyɛɛ hyɛ zugba a nɔ, nɛ nyɛɛ ye wo mi lo ɔmɛ kɛ adebɔ níhi nɛ a teɔ ngɛ hiɔwe, kɛ adebɔ níhi tsuo nɛ wami ngɛ a mi nɛ a nyɛɛɔ ngɛ zugba a nɔ ɔ a nɔ.”
29 Kɛkɛ nɛ Mawu de ke: “I ngɔ tsohi nɛ a woɔ wu nɛ a ngɛ zugba a nɔ tsuo, kɛ tso fɛɛ tso nɛ e woɔ yiblii nɛ wu ngɛ mi kɛ ha nyɛ. A pee nyɛ niye ní. 30 Nɛ pu mi lohwe fɛɛ pu mi lohwe nɛ ngɛ zugba a nɔ, kɛ adebɔ nɔ́ fɛɛ adebɔ nɔ́ nɛ e teɔ ngɛ hiɔwe, kɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wami ngɛ mi* nɛ e nyɛɛɔ ngɛ zugba a nɔ ɔ, i ngɔ ba mumu tsuo kɛ ha mɛ kaa a niye ní.” Nɛ e ba mi jã.
31 Lɔ ɔ se ɔ, Mawu na nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e pee ɔ, nɛ hyɛ! e hi saminya. Nɛ je jɔ, nɛ je na; enɛ ɔ ji ligbi ekpane.
2 Lɔ ɔ he ɔ, blɔ nɔ nɛ a gu kɛ gbe hiɔwe kɛ zugba a kɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ a mi ɔ* bɔmi nya ji nɛ ɔ nɛ. 2 Benɛ e ke suu ligbi kpaagone ɔ, Mawu gbe ní nɛ e ngɛ tsue* ɔ nya, nɛ ngɛ ligbi kpaagone ɔ nɔ ɔ, e bɔni e he jɔɔmi ngɛ níhi nɛ e tsu* ɔ tsuo he. 3 Nɛ Mawu jɔɔ ligbi kpaagone ɔ, nɛ e de ke e ngɛ klɔuklɔu, ejakaa jamɛ a ligbi ɔ nɔ nɛ Mawu bɔni e he jɔɔmi ngɛ níhi tsuo nɛ e bɔ, nɛ ji níhi tsuo nɛ e to e yi mi kaa e maa pee ɔ he.
4 Be nɛ a bɔ hiɔwe kɛ zugba a, ligbi nɛ Yehowa* Mawu pee zugba a kɛ hiɔwe ɔ he sane ji nɛ ɔ nɛ.
5 Nga ko nga ko be zugba a nɔ, nɛ nɔ́ kpa ko hu puɛ́ ngɛ zugba a nɔ lolo, ejakaa Yehowa Mawu ha we nɛ hiɔmi nɛ́ nɛ kɛ pue zugba a nɔ, nɛ nɔmlɔ ko hu be nɛ e ma hu zugba a. 6 Se afua jeɔ zugba a nɔ kɛ yaa hiɔwe, nɛ e ba pɔɔ zugba a hɛ mi tsuo.
7 Lɔ ɔ se ɔ, Yehowa Mawu ngɔ zugba zu kɛ puɛ nɔmlɔ ɔ, nɛ e mu wami mumi kɛ wo e gugwɔ puɔ ɔmɛ a mi, nɛ nɔmlɔ ɔ ba pee adesa* hɛngmengmletsɛ. 8 Jehanɛ se hu ɔ, Yehowa Mawu pee abɔɔ ko ngɛ Eden, kɛ yaa puje he blɔ; nɛ e ngɔ nɔmlɔ ɔ nɛ e puɛ ɔ kɛ ya to lejɛ ɔ. 9 Lɔ ɔ he ɔ, Yehowa Mawu ha nɛ tso fɛɛ tso nɛ e ngɛ fɛu nɛ e woɔ yiblii nɛ a yeɔ, kɛ wami tso ɔ nɛ ngɛ abɔɔ ɔ kpɛti ɔ, kɛ kpakpa kɛ yayami lemi tso ɔ puɛ kɛ je zu mi.
10 Jehanɛ ɔ, pa ko jeɔ Eden nɛ e haa abɔɔ ɔ nyu, nɛ kɛ je lejɛ ɔ, e mi gba kɛ pee pa eywiɛ.* 11 Kekleekle pa a biɛ ji Pishon; lɔ ɔ ji pa nɛ e bɔle Havila zugba a tsuo kɛ kpe ɔ nɛ, nɛ ji he nɛ sika tsu ngɛ ɔ. 12 Sika tsu nɛ ngɛ jamɛ a zugba a nɔ ɔ hi. Bedola blaa* kɛ oniks tɛ* hu ngɛ lejɛ ɔ. 13 Pa enyɔne ɔ biɛ ji Gihon; lɔ ɔ ji pa nɛ bɔle Kush zugba a tsuo kɛ kpe ɔ nɛ. 14 Pa etɛne ɔ biɛ ji Hidekel;* lɔ ɔ ji pa nɛ beɔ kɛ yaa Asiria puje he blɔ ɔ nɛ. Nɛ pa eywiɛne ɔ ji Yufrate.
15 Yehowa Mawu ngɔ nɔmlɔ ɔ kɛ ya to Eden abɔɔ ɔ mi konɛ e hu mi, nɛ e hyɛ nɔ. 16 Jehanɛ hu ɔ, Yehowa Mawu kɛ fami nɛ ɔ ha nɔmlɔ ɔ: “O ma nyɛ maa ye tso fɛɛ tso nɛ ngɛ abɔɔ ɔ mi ɔ nɔ yiblii bɔ nɛ o ma nyɛ. 17 Se kpakpa kɛ yayami lemi tso ɔ lɛɛ, koo ye e yiblii, ejakaa ligbi nɛ o maa ye e yiblii ɔ, bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, o ma gbo.”
18 Lɔ ɔ se ɔ, Yehowa Mawu de ke: “E hí kaa nyumu ɔ nɔ kake too pɛ nɛ ya nɔ nɛ e hi si. Ma ha lɛ yemi kɛ bualɔ* kaa he piɛɛlɔ nɛ sa lɛ.” 19 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yehowa Mawu ya nɔ nɛ e ngɔ zu kɛ puɛ pu mi lohwehi tsuo kɛ adebɔ níhi tsuo nɛ a teɔ ngɛ hiɔwe ɔ, nɛ e kɛ mɛ bɔni nɔmlɔ ɔ ngɔ bami konɛ nɔmlɔ ɔ nɛ e hyɛ bɔ nɛ e ma tsɛ eko fɛɛ eko ha; nɛ biɛ fɛɛ biɛ nɛ nɔmlɔ ɔ kɛ tsɛ adebɔ nɔ́* fɛɛ adebɔ nɔ́ nɛ wami ngɛ mi ɔ, lɔ ɔ lɛ ba pee e biɛ. 20 Kɛkɛ nɛ nɔmlɔ ɔ wo we mi lohwehi tsuo kɛ adebɔ níhi nɛ a teɔ ngɛ hiɔwe kɛ pu mi lohwehi tsuo biɛ, se nɔmlɔ ɔ lɛɛ e be yemi kɛ bualɔ kaa he piɛɛlɔ nɛ sa lɛ. 21 Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa Mawu ha nɛ mahe vii ko nɔ nɔmlɔ ɔ nɔ, nɛ be mi nɛ e ngɛ mahe ɔ mi ɔ, Mawu je e kasa wu kake, nɛ e tsi lejɛ ɔ. 22 Nɛ Yehowa Mawu ngɔ nyumu ɔ kasa wu ɔ nɛ e je ɔ kɛ pee yo, nɛ e ngɔ yo ɔ kɛ ba ha nyumu ɔ.
23 Kɛkɛ nɛ nyumu ɔ de ke:
“Jehanɛ ɔ lɛɛ, ye wuhi a mi wu
Kɛ ye he lo mi he lo ji nɛ ɔ nɛ.
A ma tsɛ lɛ ke Yo,
Ejakaa nyumu mi nɛ a je lɛ kɛ je.”
24 Enɛ ɔ he je nɛ nyumu ma si e tsɛ kɛ e nyɛ, nɛ e ma ya mɛtɛ e yo he* nɛ a maa pee he lo kake ɔ nɛ. 25 Nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ, nɛ ji nyumu ɔ kɛ e yo ɔ tsuo ya nɔ nɛ a hɛɛ a he gu; se zo pee we mɛ.
3 Ngɛ nga mi lohwehi tsuo nɛ Yehowa Mawu bɔ ɔ a kpɛti ɔ, sinɔ ji lohwe nɛ e hɛ mi tɛ* pe kulaa. Lɔ ɔ he ɔ, e bi yo ɔ ke: “Anɛ Mawu de niinɛ kaa nyɛ ko ye abɔɔ ɔ mi tso ɔmɛ ekoeko nɔ yiblii lo?” 2 Kɛkɛ nɛ yo ɔ de sinɔ ɔ ke: “Wa ma nyɛ maa ye abɔɔ ɔ mi tso ɔmɛ a yiblii. 3 Se Mawu de ngɛ tso ɔ nɛ ngɛ abɔɔ ɔ kpɛti ɔ yiblii ɔ he ke: ‘Nyɛ ko ye, dɛbi, nyɛ ko ta he; ke pi jã a, nyɛ ma gbo.’” 4 Kɛkɛ nɛ sinɔ ɔ de yo ɔ ke: “Nyɛ be gboe kɔkɔɔkɔ. 5 Ejakaa Mawu le kaa ligbi nɛ nyɛ maa ye e nɔ yiblii ɔ, nyɛ hɛngmɛ ma bli, nɛ nyɛ maa pee kaa Mawu, nɛ nyɛ maa le kpakpa kɛ yayami.”
6 Lɔ ɔ he ɔ, yo ɔ na kaa tso ɔ maa hi yemi, nɛ e peeɔ hɛngmɛ akɔnɔ, ee, tso ɔ ngɛ fɛu. Kɛkɛ nɛ e tsɔ tso ɔ yiblii ɔ eko nɛ e ye. Pee se ɔ, benɛ e huno ɔ ngɛ e kasa nya a, e ha lɛ eko nɛ e ye. 7 Kɛkɛ nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a hɛngmɛ bli, nɛ a yɔse kaa a hɛɛ a he gu. Lɔ ɔ he ɔ, a kpɛ fig bahi nɛ a ngɔ kɛ ha a mlɛ mi.
8 Pee se benɛ gbɔkuɛ nya si kɔɔhiɔ yluduu ko ngɛ fiae ɔ,* nyumu ɔ kɛ e yo ɔ nu Yehowa Mawu gbi benɛ e ngɛ nyɛɛe ngɛ abɔɔ ɔ mi ɔ, nɛ a ya laa a he ngɛ abɔɔ ɔ mi tso ɔmɛ a kpɛti kɛ je Yehowa Mawu hɛ mi. 9 Nɛ Yehowa Mawu tsɛ nyumu ɔ si abɔ nɛ e bi lɛ ke: “Jije o ngɛ?” 10 Nyagbenyagbe ɔ, e de ke: “I nu o gbi ngɛ abɔɔ ɔ mi, se i ye gbeye, ejakaa i hɛɛ ye he gu, lɔ ɔ he ɔ, i laa ye he.” 11 Kɛkɛ nɛ Mawu bi lɛ ke: “Mɛnɔ de mo ke o hɛɛ o he gu? Tso ɔ nɛ i fã mo ke o ko ye e nɔ yiblii ɔ, anɛ o ye e yiblii ɔ eko lo?” 12 Nyumu ɔ de ke: “Yo ɔ nɛ o ngɔ kɛ ba piɛɛ ye he ɔ, lɛ nɛ e ha mi tso ɔ yiblii ɔ eko, nɛ i ye.” 13 Kɛkɛ nɛ Yehowa Mawu bi yo ɔ ke: “Mɛni o pee nɛ ɔ?” Yo ɔ he nɔ ke: “Sinɔ ɔ lɛ sisi mi, nɛ i ye.”
14 Kɛkɛ nɛ Yehowa Mawu de sinɔ ɔ ke: “Nɔ́ nɛ o pee nɛ ɔ he je ɔ, a gbiɛ mo ngɛ we mi lohwehi tsuo, kɛ pu mi lohwehi tsuo a kpɛti. O maa sã si ngɛ o mi mi nɔ, nɛ o maa ye zu o wami ligbi ɔmɛ tsuo. 15 Nɛ ma ha nɛ ninyɛ* maa hi o kɛ yo ɔ nyɛ kpɛti, kɛ o nina* kɛ yo ɔ hu nina* a kpɛti. E* maa ywia o yi,* nɛ mo hu o maa kɔ̃* e nane se ja.”
16 E de yo ɔ ke: “Ma ha nɛ o maa na nɔ́ wawɛɛ ngɛ o hɔ ngɔmi mi; nɔ́ nami mi nɛ o ma fɔ o bimɛ ngɛ, nɛ o maa hia o huno ɔ wawɛɛ, nɛ e maa ye o nɔ.”
17 Nɛ Adam* lɛɛ e de lɛ ke: “Akɛnɛ o bu o yo ɔ tue nɛ o ye tso ɔ nɛ i fã mo ke, ‘Koo ye e yiblii’ ɔ he je ɔ, a gbiɛ zugba a ngɛ o he je. O maa na nɔ́ loko zugba a maa ba ní ha mo nɛ́ o ye o wami ligbi ɔmɛ tsuo. 18 E maa puɛ miohi kɛ mio tsohi ha mo, nɛ nga nɔ bahi nɛ o maa ye. 19 O maa nyla o hɛ mi latsa loko o maa ye ní* kɛ yaa si be nɛ o maa kpale kɛ ya zu mi, ejakaa zu mi nɛ a je mo kɛ je. Zu ji mo, nɛ zu mi nɛ o maa kpale kɛ ya.”
20 Enɛ ɔ se ɔ, Adam wo e yo ɔ biɛ ke Hawa,* ejakaa lɛ nɛ e ma ba pee adesahi tsuo a nyɛ.* 21 Nɛ Yehowa Mawu ngɔ lohwe he womihi kɛ pee tade gagaagahi kɛ ha Adam kɛ e yo ɔ konɛ a wo. 22 Lɔ ɔ se ɔ, Yehowa Mawu de ke: “Hyɛ, nɔmlɔ ɔ ba pee kaa wa kpɛti nɔ kake ngɛ kpakpa kɛ yayami lemi blɔ fa mi. Jehanɛ ɔ, bɔ nɛ pee nɛ e ko tsɔ* wami tso ɔ yiblii ɔ hu eko nɛ e ye nɛ e hi si kɛ ya neneene* he je ɔ,—” 23 Kɛkɛ nɛ Yehowa Mawu fiee lɛ kɛ je Eden abɔɔ ɔ mi konɛ e ya hu zugba a nɛ a je lɛ kɛ je mi ɔ. 24 Lɔ ɔ he ɔ, e fiee nɔmlɔ ɔ kɛ je kpo, nɛ e ngɔ kerubhi kɛ klaate nɛ ngɛ tsoe nɛ e ngɛ e he poe kɛ to Eden abɔɔ ɔ puje he konɛ a bu blɔ ɔ nɛ yaa wami tso ɔ he ɔ he.
4 Jehanɛ ɔ, Adam kɛ e yo Hawa ná bɔmi, nɛ e ngɔ hɔ. Benɛ Hawa fɔ Kain ɔ, e de ke: “Yehowa ye bua mi nɛ i fɔ binyumu.” 2 Pee se ɔ, e kpale fɔ, e fɔ Kain nyɛminyumu Habel.
Habel ba pee to hyɛlɔ, se Kain lɛɛ e ba pee ngmɔ hulɔ. 3 Be komɛ a se ɔ, Kain ngɔ zugba a nɔ niba ní ɔ ekomɛ kɛ ba sã afɔle ha Yehowa. 4 Habel lɛɛ e ngɔ e to ɔmɛ a kekleekle bimɛ ɔmɛ ekomɛ, kɛ a zɔ kɛ sã afɔle. Yehowa bua jɔ Habel kɛ e we afɔle ɔ he, 5 se e bua jɔɛ Kain kɛ e we afɔle ɔ he kulaa. Enɛ ɔ he ɔ, Kain mi mi fu wawɛɛ, nɛ e hao. 6 Kɛkɛ nɛ Yehowa bi Kain ke: “Mɛni he je nɛ o mi mi fu wawɛɛ nɛ o hao ɔ? 7 Ke o tsake nɛ o pee nɔ́ kpakpa a, anɛ o hɛ mi be nyami bae ekohu lo?* Se ke o tsakee we nɛ́ o pee nɔ́ kpakpa a, yayami buu si ngɛ o sinya a nya, nɛ e ngɛ hlae nɛ e ye o nɔ; se anɛ o maa ye e nɔ lo?”
8 Lɔ ɔ se ɔ, Kain de e nyɛminyumu Habel ke: “Ha nɛ waa ho nga a nɔ ya.” Kɛkɛ nɛ benɛ a ngɛ nga a nɔ ɔ, Kain tua e nyɛminyumu Habel nɛ e gbe lɛ. 9 Pee se ɔ, Yehowa bi Kain ke: “Jije o nyɛminyumu Habel ngɛ?” nɛ e he nɔ ke: “I li. Imi lɛ i hyɛɛ ye nyɛminyumu ɔ nɔ lo?” 10 Kɛkɛ nɛ Mawu de ke: “Mɛni o pee nɛ ɔ? Bu tue! O nyɛminyumu ɔ muɔ ɔ nɛ ngɛ zu ɔ mi ɔ ngɛ ngmlaa kpae kɛ ngɛ mi tsɛe. 11 Amlɔ nɛ ɔ, a gbiɛ mo, a je mo we kɛ je zugba nɛ pã e nya mi nɛ e ngɔ o nyɛminyumu ɔ muɔ ɔ ngɛ o dɛ mi ɔ nɔ. 12 Ke o hu zugba a, e be ní bae ha mo.* O maa wo lalaalo, nɛ o maa hi si kpae ngɛ zugba a nɔ.” 13 Kɛkɛ nɛ Kain de Yehowa ke: “Ye tɔmi ɔ he tue gblami ɔ nya wa ha mi tsɔ. 14 Mwɔnɛ ɔ, o ngɛ mi fiee kɛ je zugba a nɔ,* nɛ ma laa ngɛ o hɛ mi; nɛ ma pee lalaalo wolɔ, nɛ ma hi si kpae ngɛ zugba a nɔ, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ maa na mi ɔ maa gbe mi kokooko.” 15 Yehowa de lɛ ke: “Lɔ ɔ he je ɔ, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa gbe Kain ɔ, a maa ye Kain he lue ngɛ e nɔ si kpaago.”
Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa to okadi ko kɛ ha Kain konɛ ke nɔ ko na lɛ ɔ, e ko fia lɛ nɔ. 16 Kɛkɛ nɛ Kain je Yehowa hɛ mi nɛ e ya hi Nod zugba a nɔ,* ngɛ Eden puje he.
17 Lɔ ɔ se ɔ, Kain kɛ e yo ɔ ná bɔmi, nɛ e ngɔ hɔ nɛ e fɔ Enok. Kɛkɛ nɛ e po ma ko, nɛ e ngɔ e binyumu Enok biɛ kɛ wo ma a. 18 Pee se ɔ, Enok fɔ Irad. Nɛ Irad fɔ Mehuyael, nɛ Mehuyael fɔ Metushael, nɛ Metushael fɔ Lamek.
19 Lamek ngɔ yihi enyɔ. Kekle yo ɔ biɛ ji Ada, nɛ yo enyɔne ɔ biɛ ji Zila. 20 Ada fɔ Yabal. Lɛ ji kekleekle nɔ nɛ e hi bo tsu mi nɛ e lɛ lohwehi. 21 E nyɛminyumu ɔ biɛ ji Yubal. Lɛ ji kekleekle nɔ nɛ e fia saku, nɛ́ e kpa bɛ. 22 Jehanɛ hu ɔ, Zila fɔ Tubal-kain, nɔ nɛ e ngɔ akɔblee kɛ dade kɛ sɔ̃ ní tsumi dade slɔɔtohi tsuo ɔ. Tubal-kain nyɛmiyo ji Naama. 23 Kɛkɛ nɛ Lamek ngɔ munyu nɛ ɔmɛ kɛ po asilɛ ha e yi ɔmɛ nɛ ji Ada kɛ Zila:
“Nyɛɛ bu ye gbi tue, nyɛ Lamek yihi;
Nyɛɛ bu nɔ́ nɛ i ngɛ dee ɔ tue:
I gbe nyumu ko akɛnɛ e plaa mi ɔ he je,
Ee, i gbe niheyo ko akɛnɛ e fia mi nɔ́ ɔ he je.
24 Ke a maa ye Kain he lue si 7 ɔ,
Lamek lɛɛ a maa ye e he lue si 77.”
25 Adam kɛ e yo ɔ ná bɔmi ekohu, nɛ e fɔ binyumu. Hawa wo lɛ biɛ ke Set,* ejakaa e de ke, “Mawu ha mi nina* kpa kɛ da Habel nane mi akɛnɛ Kain gbe lɛ ɔ he je.” 26 Set hu fɔ binyumu, nɛ e wo lɛ biɛ ke Enosh. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, nihi bɔni Yehowa biɛ ɔ tsɛmi.
5 Adam he sane nɛ a ngma kɛ fɔ si ji nɛ ɔ nɛ. Ligbi nɛ Mawu bɔ Adam ɔ, e bɔ lɛ ngɛ lɛ Mawu ɔ subai nɔ. 2 E bɔ mɛ nyumu kɛ yo. Ligbi nɛ e bɔ mɛ ɔ, e jɔɔ mɛ nɛ e wo mɛ biɛ ke Nɔmlɔ.*
3 Adam ye jeha 130, kɛkɛ nɛ e fɔ binyumu ko nɛ e je lɛ, nɛ́ e hɛɛ e su, nɛ e wo lɛ biɛ ke Set. 4 Set fɔmi se ɔ, Adam hi si jeha 800. E fɔ binyumuhi kɛ biyihi. 5 Lɔ ɔ he ɔ, Adam wami ligbi ɔmɛ tsuo pee jeha 930, kɛkɛ nɛ e gbo.
6 Set ye jeha 105, nɛ e fɔ Enosh. 7 Enosh fɔmi se ɔ, Set hi si jeha 807. E fɔ binyumuhi kɛ biyihi. 8 Lɔ ɔ he ɔ, Set wami ligbi ɔmɛ tsuo pee jeha 912, kɛkɛ nɛ e gbo.
9 Enosh ye jeha 90, nɛ e fɔ Kenan. 10 Kenan fɔmi se ɔ, Enosh hi si jeha 815. E fɔ binyumuhi kɛ biyihi. 11 Lɔ ɔ he ɔ, Enosh wami ligbi ɔmɛ tsuo pee jeha 905, kɛkɛ nɛ e gbo.
12 Kenan ye jeha 70, nɛ e fɔ Mahalalel. 13 Mahalalel fɔmi se ɔ, Kenan hi si jeha 840. E fɔ binyumuhi kɛ biyihi. 14 Lɔ ɔ he ɔ, Kenan wami ligbi ɔmɛ tsuo pee jeha 910, kɛkɛ nɛ e gbo.
15 Mahalalel ye jeha 65, nɛ e fɔ Yared. 16 Yared fɔmi se ɔ, Mahalalel hi si jeha 830. E fɔ binyumuhi kɛ biyihi. 17 Lɔ ɔ he ɔ, Mahalalel wami ligbi ɔmɛ tsuo pee jeha 895, kɛkɛ nɛ e gbo.
18 Yared ye jeha 162, nɛ e fɔ Enok. 19 Enok fɔmi se ɔ, Yared hi si jeha 800. E fɔ binyumuhi kɛ biyihi. 20 Lɔ ɔ he ɔ, Yared wami ligbi ɔmɛ tsuo pee jeha 962, kɛkɛ nɛ e gbo.
21 Enok ye jeha 65, nɛ e fɔ Metusela. 22 Metusela fɔmi se ɔ, Enok ya nɔ nɛ e kɛ anɔkuale Mawu ɔ nyɛɛ* jeha 300. E fɔ binyumuhi kɛ biyihi. 23 Lɔ ɔ he ɔ, Enok wami ligbi ɔmɛ tsuo pee jeha 365. 24 Enok ya nɔ nɛ e kɛ anɔkuale Mawu ɔ nyɛɛ. Kɛkɛ nɛ a nɛ lɛ hu, ejakaa Mawu ngɔ lɛ kɛ ho.
25 Metusela ye jeha 187, nɛ e fɔ Lamek. 26 Lamek fɔmi se ɔ, Metusela hi si jeha 782. E fɔ binyumuhi kɛ biyihi. 27 Lɔ ɔ he ɔ, Metusela wami ligbi ɔmɛ tsuo pee jeha 969, kɛkɛ nɛ e gbo.
28 Lamek ye jeha 182, nɛ e fɔ binyumu. 29 E wo lɛ biɛ ke Noa,* nɛ e de ke: “Nɔ nɛ ɔ maa wo wa bua* ngɛ dengme nɛ wa ngɛ gboe, kɛ pɔ nɛ ngɛ wa he tɔe ngɛ zugba a nɛ Yehowa gbiɛ ɔ he je.” 30 Noa fɔmi se ɔ, Lamek hi si jeha 595. E fɔ binyumuhi kɛ biyihi. 31 Lɔ ɔ he ɔ, Lamek wami ligbi ɔmɛ tsuo pee jeha 777, kɛkɛ nɛ e gbo.
32 Benɛ Noa ye jeha 500 se ɔ, e fɔ Shem, Ham, kɛ Yafet.
6 Jehanɛ ɔ, benɛ adesahi a he bɔni hiɛmi ngɛ zugba a nɔ, nɛ a ngɛ biyihi hu fɔe ɔ, 2 anɔkuale Mawu ɔ bimɛ ɔmɛ* bɔni adesahi a biyi ɔmɛ a he hɛ tomi, nɛ a na kaa a he ngɛ fɛu. Enɛ ɔ he ɔ, a bɔni a kpɛti nihi tsuo nɛ a suɔ ɔ ngɔmi kaa a yihi. 3 Kɛkɛ nɛ Yehowa de ke: “I* be adesa he tsui náe kɛ ya daa, ejakaa he lo kɛkɛ ji lɛ.* Enɛ ɔ he ɔ, e maa ya nɔ maa hi si jeha 120.
4 Nefilim* ɔmɛ ngɛ zugba a nɔ ngɛ jamɛ a be ɔ mi, kɛ ngɛ lɔ ɔ se. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, anɔkuale Mawu ɔ binyumu ɔmɛ ya nɔ nɛ a kɛ adesahi a biyi ɔmɛ ná bɔmi, nɛ a fɔ binyumuhi kɛ ha mɛ. Mɛ ji he wali nɛ a hi si blema, nyumuhi nɛ a he biɛ.
5 Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa na kaa adesahi a ní yayami ɔmɛ hiɛ ngɛ zugba a nɔ, nɛ be fɛɛ be ɔ, nɔ́ yaya he pɛ nɛ a susuɔ ngɛ a tsui mi. 6 Yehowa pia e he* kaa e bɔ adesahi ngɛ zugba a nɔ, nɛ e dɔ lɛ ngɛ e tsui mi. 7 Lɔ ɔ he ɔ, Yehowa de ke: “Ma kpata adesahi nɛ i bɔ ɔ a hɛ mi kɛ je zugba a nɔ, kɛ je adesa nɔ, kɛ ya si we mi lohwehi, kɛ lohwehi nɛ a sãã si, kɛ adebɔ níhi nɛ a teɔ ngɛ hiɔwe ɔ a nɔ, ejakaa i pia ye he kaa i bɔ mɛ.” 8 Se Noa lɛɛ, Yehowa bua jɔ e he.
9 Noa he sane ji nɛ ɔ nɛ.
Noa ji dalɔ. E ha we nɛ piami ko nɛ hi e he ngɛ e yi nɔ bi ɔmɛ a kpɛti. Noa kɛ anɔkuale Mawu ɔ nyɛɛ. 10 Pee se ɔ, Noa fɔ binyumuhi etɛ, Shem, Ham, kɛ Yafet. 11 Se anɔkuale Mawu ɔ na kaa zugba a nɔ puɛ, nɛ basabasa peemi hyi zugba a nɔ tɔ. 12 Ee, Mawu hyɛ zugba a nɔ, nɛ e na kaa zugba a nɔ puɛ; adesahi* tsuo ngɛ yayami pee ngɛ zugba a nɔ.
13 Lɔ ɔ se ɔ, Mawu de Noa ke: “I mwɔ ye yi mi kpɔ kaa ma kpata adesahi tsuo a hɛ mi, ejakaa a ha nɛ zugba a nɔ hyi tɔ kɛ basabasa peemi, enɛ ɔ he ɔ, ma kpata a kɛ zugba a tsuo a hɛ mi. 14 Moo ngɔ tso kpakpa* kɛ kpɛ daka. Moo pee tsuhi ngɛ daka a mi nɛ o ngɔ amã kɛ kpa e mi kɛ e he tsuo. 15 Bɔ nɛ o maa kpɛ daka a ha ji nɛ ɔ nɛ: Daka a kami nɛ pee kɔni fã 300,* e blimi nɛ pee kɔni fã 50, nɛ e hiɔwe yami nɛ pee kɔni fã 30. 16 Mo je saflɛ* ngɛ daka a he nɛ la nɛ kpɛ kɛ gu mi. Kɛ je daka a yi mi kɛ ba si he nɛ saflɛ ɔ maa hi ɔ nɛ pee kɔni fã kake. Mo je sinya ngɛ daka a kasa he, nɛ o pee daka a siaudo etɛ; sisi nɔ́, kpɛti nɔ́, kɛ hiɔwe nɔ́.
17 “Imi lɛɛ, ma ngɔ nyu kpekpemi kɛ ba zugba a nɔ kɛ ba kpata he lohi tsuo nɛ a woɔ mumi ngɛ hiɔwe sisi ɔ hɛ mi. Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ hɛ mi ma kpata. 18 I ngɛ ye somi ɔ nɔ mi mae ha mo. Moo sɛ daka a mi, mo, kɛ o binyumu ɔmɛ, o yo ɔ, kɛ o binyumu ɔmɛ a yi ɔmɛ. 19 Moo ngɔ adebɔ ní slɔɔtohi tsuo nɛ wami ngɛ a mi ɔ enyɔɔnyɔ, eku kɛ eyo eku kɛ eyo kɛ wo daka a mi bɔ nɛ pee nɛ a baa o kɛ mɛ tsuo nyɛ yi; 20 adebɔ níhi nɛ a teɔ ɔ kɛ a henɔhi, we mi lohwehi kɛ a henɔhi, kɛ lohwehi tsuo nɛ a sãã si ngɛ zugba a nɔ ɔ kɛ a henɔhi; eko fɛɛ eko enyɔɔnyɔ maa ba o ngɔ, nɛ a maa sɛ daka a mi konɛ a baa a yi nɛ a ko gbo. 21 Mo bua niye ní slɔɔtohi a nya kɛ wo daka a mi, konɛ o kɛ lohwe ɔmɛ nyɛɛ ye.”
22 Nɛ Noa pee níhi tsuo nɛ Mawu fã lɛ kaa e pee ɔ. E pee jã a pɛ.
7 Lɔ ɔ se ɔ, Yehowa de Noa ke: “Yaa sɛ daka a mi, o kɛ o we ɔ tsuo, ejakaa ngɛ ye hɛ mi ɔ, mo ji nɔ nɛ i na kaa o peeɔ nɔ́ nɛ da ngɛ yi nɔ bi nɛ ɔmɛ a kpɛti. 2 Lohwe fɛɛ lohwe nɛ e he tsɔ ɔ, ngɔɔ kpaago; eku kɛ eyo eku kɛ eyo;* kɛ lohwehi tsuo nɛ a he tsɔ we enyɔɔnyɔ pɛ; eku kɛ eyo kɛ wo daka a mi; 3 jehanɛ se hu ɔ, adebɔ níhi nɛ a teɔ ngɛ kɔɔhiɔ mi ɔ eko fɛɛ eko kpaago, eku kɛ eyo eku kɛ eyo,* konɛ a bimɛ a yi nɛ ná wami ngɛ zugba a nɔ tsuo. 4 Ejakaa ngɛ ligbi kpaago pɛ mi ɔ, ma ha nɛ hiɔmi maa nɛ ngɛ zugba a nɔ nyɔ kɛ pia nyɔ kɛ pia ligbi 40, nɛ ma kpata adebɔ níhi tsuo nɛ i pee nɛ wami ngɛ a mi ɔ hɛ mi ngɛ zugba a nɔ.” 5 Kɛkɛ nɛ Noa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ Yehowa fã lɛ kaa e pee ɔ.
6 Benɛ nyu kpekpemi ɔ ba zugba a nɔ ɔ, Noa ye jeha 600. 7 Kɛkɛ nɛ Noa kɛ e binyumu ɔmɛ, kɛ e yo ɔ, kɛ e binyumu ɔmɛ a yi ɔmɛ sɛ daka a mi loko nyu kpekpemi ɔ ba ha zugba a nɔ. 8 Lohwe fɛɛ lohwe nɛ e he tsɔ, kɛ lohwe fɛɛ lohwe nɛ e he tsɔ we, kɛ adebɔ níhi nɛ a teɔ, kɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e nyɛɛɔ ngɛ zugba a nɔ ɔ, 9 a ya piɛɛ Noa he ngɛ daka a mi enyɔɔnyɔ, eku kɛ eyo eku kɛ eyo, kaa bɔ nɛ Mawu fã Noa a. 10 Nɛ ligbi kpaago se ɔ, nyu kpekpemi ɔ ba zugba a nɔ.
11 Benɛ Noa ye jeha 600, jamɛ a jeha a we nyɔhiɔ enyɔne ɔ we ligbi nɛ ji 17 ɔ, jamɛ a ligbi ɔ, nyu hɛngmɛhi babauu ɔ tsuo hia, nɛ hiɔwe nyu agbo ɔmɛ bli. 12 Nɛ hiɔmi ɔ nɛ wawɛɛ kɛ pue zugba a nɔ nyɔ kɛ pia ligbi 40. 13 Jamɛ a ligbi ɔ, Noa kɛ e binyumu ɔmɛ, nɛ ji Shem, Ham, kɛ Yafet, kɛ e yo ɔ, kɛ e binyumu ɔmɛ a yi etɛ ɔmɛ sɛ daka a mi. 14 A kɛ pu mi lohwe fɛɛ pu mi lohwe kɛ e henɔ, kɛ we mi lohwe fɛɛ we mi lohwe kɛ e henɔ, kɛ lohwe fɛɛ lohwe nɛ sãã si ngɛ zugba a nɔ ɔ kɛ e henɔ, kɛ adebɔ nɔ́ fɛɛ adebɔ nɔ́ nɛ teɔ kɛ e henɔ, lohwe pɛlitsɛ fɛɛ lohwe pɛlitsɛ, kɛ lohwe tsɔwi fɛɛ lohwe tsɔwi nɛ e teɔ ya sɛ daka a mi. 15 Adebɔ ní slɔɔtohi tsuo nɛ a woɔ mumi ɔ enyɔɔnyɔ bɔni Noa ngɔ yami ngɛ daka a mi. 16 Lɔ ɔ he ɔ, adebɔ ní slɔɔtohi tsuo, eku kɛ eyo eku kɛ eyo ya sɛ daka a mi, kaa bɔ nɛ Mawu fã lɛ ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, Yehowa nga sinya a kɛ wo e yi.
17 Nyu kpekpemi ɔ ya nɔ nɛ e nɛ kɛ pue* zugba a nɔ ligbi 40, nɛ bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, nyu ɔ ba hiɛ, nɛ e wo daka a nɔ kɛ je zugba, nɛ daka a ngɛ yae nɛ e ngɛ bae ngɛ nyu ɔ hɛ. 18 Nyu ɔ ba babauu ngɛ zugba a nɔ, nɛ hiɛmi kɛkɛ lɛ e ngɛ hiɛe, se daka a lɛɛ e ngɛ yae nɛ e ngɛ bae ngɛ nyu ɔ hɛ. 19 Nyu ɔ ba babauu nitsɛnitsɛ ngɛ zugba a nɔ nɛ e laa yoku gagaagahi tsuo nɛ a ngɛ zugba a nɔ tsuo ɔ a yi. 20 Nyu ɔ ya hiɔwe kɛ be yoku ɔmɛ a yi mi kɔni fã 15.*
21 Lɔ ɔ he ɔ, adebɔ níhi* nɛ wami ngɛ a mi nɛ a nyɛɛɔ ngɛ zugba a nɔ ɔ tsuo a hɛ mi kpata—adebɔ níhi nɛ a teɔ, we mi lohwehi, pu mi lohwehi,* lohwe tsɔwihi nɛ a nyɛɛɔ kutuu, kɛ adesahi tsuo. 22 Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ zugba gbigbli nɔ nɛ e woɔ mumi ɔ* gbo. 23 Lɔ ɔ he ɔ, e kpata nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wami ngɛ mi ɔ hɛ mi ngɛ zugba a nɔ, nɛ́ adesa, we mi kɛ pu mi lohwehi, lohwehi nɛ a sãã si, kɛ adebɔ níhi nɛ a teɔ ngɛ kɔɔhiɔ mi ɔ hu piɛɛ he. A kpata mɛ tsuo a hɛ mi ngɛ zugba a nɔ; Noa kɛ nihi nɛ a kɛ lɛ ngɛ daka a mi ɔ pɛ lɛ a yi ná wami. 24 Nɛ nyu babauu ɔ ha zugba a nɔ ligbi 150.
8 Se Mawu kai Noa kɛ pu mi lohwe ɔmɛ kɛ we mi lohwe ɔmɛ tsuo nɛ́ a kɛ Noa ngɛ daka a mi ɔ, nɛ Mawu ha nɛ kɔɔhiɔ fia ngɛ zugba a nɔ, nɛ nyu ɔ bɔni si bami. 2 A tsi nyu hɛngmɛhi babauu ɔmɛ kɛ hiɔwe nyu agbo ɔmɛ a nya, kɛkɛ nɛ hiɔmi ɔ kpa nɛmi. 3 Kɛkɛ nɛ nyu ɔ nɔ bɔni gbɔmi bɔɔbɔɔbɔɔ ngɛ zugba a nɔ. Benɛ ligbi 150 ke e baa nyagbe ɔ, nyu ɔ ba si. 4 Nyɔhiɔ kpaagone ɔ we ligbi nɛ ji 17 ɔ nɔ ɔ, daka a ba sa si ngɛ yoku ko nɛ e ngɛ Ararat ɔ nɔ. 5 Nɛ nyu ɔ nɔ gbɔ bɔɔbɔɔbɔɔ kɛ ya si nyɔhiɔ nyɔngmane ɔ nɔ. Nyɔhiɔ nyɔngmane ɔ we kekleekle ligbi ɔ nɔ ɔ, yoku ɔmɛ a yi mi je kpo.
6 Lɔ ɔ he ɔ, benɛ ligbi 40 ba nyagbe ɔ, Noa bli saflɛ ɔ nɛ e je ngɛ daka a he ɔ, 7 nɛ e tsɔ kuakualabite ko; kuakualabite ɔ te kɛ ya kɛ ba hluu kɛ ya si be nɛ nyu ɔ gbli ta zugba a nɔ.
8 Pee se ɔ, e tsɔ beleku lahuɛ ko konɛ e ya hyɛ kaa nyu ɔ mii ta zugba a nɔ lo. 9 Beleku lahuɛ ɔ nɛ he ko nɛ e maa ma,* lɔ ɔ he ɔ, e kpale kɛ ba e ngɔ ngɛ daka a mi, ejakaa loloolo ɔ, nyu ɔ ha zugba a nɔ tsuo. Lɔ ɔ he ɔ, e kpa e nine mi nɛ e ngɔ beleku lahuɛ ɔ kɛ ba daka a mi. 10 E mlɛ ligbi kpaago, nɛ e kpale tsɔ beleku lahuɛ ɔ kɛ je daka a mi. 11 Benɛ beleku lahuɛ ɔ ba e ngɔ maa pee gbɔkuɛ nya si ɔ, e na kaa e tsɔ oliv ba mumu kɛ wo e nya he! Enɛ ɔ ha nɛ Noa na kaa nyu ɔ nɔ gbɔ ngɛ zugba a nɔ. 12 E kpale mlɛ ligbi kpaago ekohu. Lɔ ɔ se ɔ, e tsɔ beleku lahuɛ ɔ, se e kpale we kɛ bɛ e ngɔ hu.
13 Jehanɛ ɔ, benɛ Noa ye jeha 601 ɔ, jamɛ a jeha a we kekleekle nyɔhiɔ ɔ we kekleekle ligbi ɔ nɔ ɔ, nyu ɔ mii ngɛ zugba a nɔ; nɛ Noa je daka a yi bumi ɔ eko, nɛ e na kaa zugba a nɔ ngɛ gblie. 14 Ngɛ nyɔhiɔ enyɔne ɔ we ligbi nɛ ji 27 ɔ nɔ ɔ, zugba a nɔ gbli ta.
15 Jehanɛ ɔ, Mawu de Noa ke: 16 “O kɛ o yo ɔ, kɛ o binyumu ɔmɛ, kɛ o binyumu ɔmɛ a yi ɔmɛ nɛ je kpo ngɛ daka a mi. 17 O kɛ adebɔ ní slɔɔtohi tsuo nɛ wami ngɛ a mi ɔ nɛ je kpo; adebɔ níhi nɛ a teɔ, we mi kɛ pu mi lohwehi, kɛ zugba a nɔ lohwehi tsuo nɛ a sãã si, konɛ á bɔ ngɛ zugba a nɔ, nɛ a fɔ, nɛ a he nɛ hiɛ ngɛ zugba a nɔ.”
18 Lɔ ɔ he ɔ, Noa kɛ e binyumu ɔmɛ, kɛ e yo ɔ, kɛ e binyumu ɔmɛ a yi ɔmɛ tsuo je kpo. 19 Adebɔ nɔ́ fɛɛ adebɔ nɔ́ nɛ wami ngɛ e mi, lohwe fɛɛ lohwe nɛ sãã si, kɛ adebɔ nɔ́ fɛɛ adebɔ nɔ́ nɛ teɔ, kɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛɛɔ ngɛ zugba a nɔ ɔ je kpo kɛ je daka a mi ngɛ kuhi a mi. 20 Kɛkɛ nɛ Noa ma afɔle sami la tɛ kɛ ha Yehowa, nɛ e ngɔ lohwehi tsuo nɛ a he tsɔ, kɛ adebɔ níhi tsuo nɛ a teɔ nɛ a he tsɔ ɔ ekomɛ kɛ sã sami afɔlehi ngɛ afɔle sami la tɛ ɔ nɔ. 21 Kɛkɛ nɛ Yehowa bɔni afɔle ɔ he via liliili ɔ* numi. Nɛ Yehowa de ngɛ e tsui mi ke: “I be zugba a gbiɛe hu kɔkɔɔkɔ ngɛ adesa he je, ejakaa ní yayahi sɔuu nɛ adesa susuɔ ngɛ e tsui mi kɛ je e jokuɛwi a si; nɛ i be nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wami ngɛ e mi ɔ hɛ mi kpatae hu kɔkɔɔkɔ kaa bɔ nɛ i pee nɛ ɔ. 22 Kɛ je amlɔ nɛ ɔ kɛ yaa a, ní dumi kɛ ní kpami be, fĩɛ be kɛ latsa be, mawulɛ kɛ ahlabata, kɛ nyɔ kɛ pia se be poe ngɛ zugba a nɔ gblegbleegble.”
9 Mawu jɔɔ Noa kɛ e binyumu ɔmɛ nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ fɔ nɛ nyɛ he nɛ hiɛ nɛ nyɛ hyi zugba a nɔ tɔ. 2 Nyɛ he gbeye kɛ nyɛ he sawale maa nu adebɔ nɔ́ fɛɛ adebɔ nɔ́ nɛ wami ngɛ e mi ngɛ zugba a nɔ, kɛ adebɔ nɔ́ fɛɛ adebɔ nɔ́ nɛ e teɔ ngɛ hiɔwe, kɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e nyɛɛɔ ngɛ zugba a nɔ, kɛ wo mi lohi tsuo. Amlɔ nɛ ɔ, i ngɔ mɛ tsuo kɛ wo nyɛ dɛ.* 3 Lohwe fɛɛ lohwe nɛ e nyɛɛɔ nɛ e ngɛ wami mi ɔ ma nyɛ maa pee nyɛ niye ní. Kaa bɔ nɛ i ha nyɛ ba mumu ɔ, jã kɛ̃ nɛ i ngɔ mɛ tsuo kɛ ha nyɛ. 4 Lo nɛ muɔ, nɛ ji e wami* ɔ ngɛ e mi pɛ lɛ nyɛ ko ye. 5 Jehanɛ hu ɔ, ke nɔ ko pue nyɛ muɔ, nɛ ji nyɛ wami ɔ* si ɔ, ma bi nyɛ muɔ si ngɛ e dɛ. Lohwe fɛɛ lohwe nɛ ma pue o muɔ si ɔ, ma bi o muɔ si ngɛ e dɛ; nɛ ke adesa ko pue e nyɛmi muɔ si ɔ, ma bi e muɔ si ngɛ e dɛ. 6 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma pue adesa muɔ si ɔ, adesa nɔuu nɛ ma pue lɛ hu e muɔ si, ejakaa Mawu bɔ adesa ngɛ e subai nɔ. 7 Se nyɛɛ lɛɛ, nyɛ fɔ nɛ nyɛ he nɛ hiɛ. Nyɛ he nɛ hiɛ babauu ngɛ zugba a nɔ, nɛ nyɛɛ bɔ.”
8 Kɛkɛ nɛ Mawu de Noa kɛ e binyumu ɔmɛ nɛ a piɛɛ e he ɔ ke: 9 “Amlɔ nɛ ɔ, i kɛ nyɛ ngɛ soe, nyɛɛ kɛ nyɛ nina nɛ maa ba ngɛ nyɛ se ɔ, 10 kɛ adebɔ nɔ́ fɛɛ adebɔ nɔ́* nɛ wami ngɛ e mi nɛ piɛɛ nyɛ he ɔ, lohwe pɛlitsɛmɛ, we mi kɛ pu mi lohwehi, kɛ zugba a nɔ adebɔ níhi nɛ wami ngɛ a mi ɔ tsuo nɛ a piɛɛ nyɛ he ɔ, nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ je kpo ngɛ daka a mi ɔ, nɛ ji zugba a nɔ adebɔ nɔ́ fɛɛ adebɔ nɔ́ nɛ wami ngɛ e mi ɔ. 11 Ee, i ngɛ ye somi ɔ nɔ mi mae ha nyɛ: Nyu kpekpemi be he lohi* tsuo a hɛ mi kpatae hu gblegbleegble, nɛ i kɛ nyu kpekpemi be zugba a puɛe hu gblegbleegble.”
12 Nɛ Mawu de kɛ piɛɛ he ke: “Somi nɛ i kɛ nyɛ, kɛ adebɔ nɔ́ fɛɛ adebɔ nɔ́* nɛ e piɛɛ nyɛ he nɛ wami ngɛ e mi, kɛ yi nɔhi tsuo nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ ngɛ soe ɔ he okadi ji nɛ ɔ nɛ. 13 I ngɔ ye alale ɔ kɛ to bɔku ɔ mi, nɛ e maa pee somi nɛ ngɛ i kɛ zugba a* wa kpɛti ɔ he okadi. 14 Be fɛɛ be nɛ ma ngɔ bɔku kɛ ha hiɔwe ɔ, alale maa po ngɛ bɔku ɔ mi. 15 Nɛ bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, ma kai ye somi ɔ nɛ i kɛ nyɛ kɛ adebɔ ní slɔɔtohi tsuo nɛ wami ngɛ a mi ɔ* so ɔ, nɛ nyu be hiɛe babauu nɛ e maa pee nyu kpekpemi nɛ e ma kpata he lohi tsuo a hɛ mi hu gblegbleegble. 16 Nɛ alale ɔ maa po ngɛ bɔku ɔ mi, nɛ bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, ma na, nɛ ma kai neneene somi nɛ ngɛ i kɛ adebɔ ní slɔɔtohi tsuo nɛ wami ngɛ a mi ngɛ zugba a nɔ ɔ a kpɛti ɔ.”
17 Mawu tĩ nɔ́ nɛ e de Noa a mi ke: “Somi nɛ i kɛ he lohi tsuo nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ ngɛ soe ɔ he okadi ji nɛ ɔ nɛ.”
18 Noa binyumu ɔmɛ nɛ a je kpo ngɛ daka a mi ɔ ji Shem, Ham, kɛ Yafet. Pee se ɔ, Ham fɔ Kanaan. 19 Ni etɛ nɛ ɔmɛ ji Noa binyumu ɔmɛ, nɛ a mi nɛ adesahi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ tsuo je, nɛ a gbɛ fĩa.
20 Jehanɛ ɔ, Noa bɔni ngmɔ humi, nɛ e pee wai ngmɔ. 21 Benɛ e nu wai ɔ eko ɔ, e de, nɛ benɛ e ya hwɔ si ngɛ e bo tsu ɔ mi ɔ, e he bo kpa. 22 Ham nɛ ji Kanaan tsɛ ɔ ya na e tsɛ Noa kɛ e he gu, nɛ e ya de e nyɛminyumu enyɔ ɔmɛ ngɛ kpo ɔ nɔ. 23 Kɛkɛ nɛ Shem kɛ Yafet ngɔ tade kɛ fɔ a konɔ nɛ a nyɛɛ senyasenya kɛ sɛ bo tsu ɔ mi. Lɔ ɔ he ɔ, a ngɔ nɔ kɛ ya ha a tsɛ ɔ he be mi nɛ a hɛ mi tsɔɔ he kpa, nɛ a nɛ a tsɛ ɔ he gu ɔ.
24 Benɛ wai ɔ tsɔ ngɛ Noa hɛ mi nɛ e ná le nɔ́ nɛ e bi wayo ɔ pee lɛ ɔ, 25 e de ke:
“A gbiɛ Kanaan.
E maa pee nyɔguɛ mi nyɔguɛ kɛ ha e nyɛminyumu ɔmɛ.”
26 Nɛ e de hu ke:
“A je Yehowa, Shem Mawu ɔ yi,
Nɛ́ Kanaan nɛ pee Shem nyɔguɛ.
27 Mawu nɛ e ha Yafet zugba nɛ kle agbo,
Nɛ́ e hi Shem bo tsu ɔmɛ a mi.
Kanaan nɛ e pee nyɔguɛ kɛ ha Yafet hulɔ.”
28 Noa ya nɔ nɛ e hi si jeha 350 ngɛ Nyu Kpekpemi ɔ se. 29 Lɔ ɔ he ɔ, Noa wami ligbi ɔmɛ tsuo pee jeha 950, nɛ e gbo.
10 Noa binyumuhi, nɛ ji Shem, Ham, kɛ Yafet a he sane ji nɛ ɔ nɛ.
A fɔ binyumuhi ngɛ Nyu Kpekpemi ɔ se. 2 Yafet binyumuhi ji Gomer, Magog, Madai, Yavan, Tubal, Meshek, kɛ Tiras.
3 Gomer binyumuhi ji Ashkenaz, Rifat, kɛ Togarma.
4 Yavan binyumuhi ji Elishah, Tarshish, Kitim, kɛ Dodanim.
5 Nihi nɛ a ngɛ zugba kpɔhi nɛ nyu bɔle mɛ ɔ a nɔ ɔ, nimli nɛ ɔmɛ a mi nɛ a je, nɛ a gbɛ fĩa a zugba amɛ a nɔ ngɛ a gbihi kɛ a wekuhi kɛ a mahi a nya.
6 Ham binyumuhi ji Kush, Mizraim, Put, kɛ Kanaan.
7 Kush binyumuhi ji Seba, Havila, Sabta, Raama, kɛ Sabteka.
Raama binyumuhi ji Sheba kɛ Dedan.
8 Kush fɔ Nimrod. Lɛ ji kekleekle nɔ nɛ e ba pee he walɔ ngɛ zugba a nɔ. 9 E ba pee detsɛ kpanaa nɛ́ e teɔ si kɛ woɔ Yehowa. Lɔ ɔ he je nɛ a deɔ ke: “O ngɛ kaa Nimrod, detsɛ kpanaa nɛ e te si kɛ wo Yehowa” a nɛ. 10 E matsɛ yemi ɔ je sisi ngɛ* Babel, Erek, Akad, kɛ Kalne, nɛ́ e ngɛ Shinar zugba a nɔ ɔ. 11 E je jamɛ a zugba a nɔ kɛ ya Asiria nɛ e ya po mahi nɛ ji Nineve, Rehobot-Ir, Kala, 12 kɛ Resen nɛ ngɛ Nineve kɛ Kala a kpɛti ɔ: Enɛ ɔ ji ma ngua a nɛ.*
13 Mizraim fɔ Ludim, Anamim, Lehabim, Naftuhim, 14 Patrusim, Kasluhim (e mi nɛ Filisti bi ɔmɛ je), kɛ Kaftorim.
15 Kanaan fɔ Sidon, nɛ ji e kekleekle bi ɔ, kɛ Het, 16 kɛ Yebus bi ɔmɛ, Amor bi ɔmɛ, Girgash bi ɔmɛ, 17 Hiv bi ɔmɛ, Ark bi ɔmɛ, Sin bi ɔmɛ, 18 Arvad bi ɔmɛ, Zemar bi ɔmɛ, kɛ Hamat bi ɔmɛ. Pee se ɔ, Kanaan bi ɔmɛ a weku ɔmɛ gbɛ fĩa. 19 Lɔ ɔ he ɔ, Kanaan bi ɔmɛ a huzu ɔ ngɛ kɛ je Sidon kɛ ya si Gerar nɛ ngɛ Gaza kasa nya a hluu kɛ ya si Sodom, Gomora, Adma, kɛ Zeboiim nɛ ngɛ Lasha kasa nya a. 20 Ham binyumuhi ji nɛ ɔmɛ nɛ, ngɛ a wekuhi kɛ a gbihi a nya, kɛ a zugbahi kɛ a mahi a nya.
21 Shem hu fɔ bimɛ; lɛ ji Eber bi ɔmɛ tsuo a nɛnɛ. Shem nyɛminyumu nɔkɔtɔma ji Yafet.* 22 Shem binyumuhi ji Elam, Asshur, Arpakshad, Lud, kɛ Aram.
23 Aram binyumuhi ji Uz, Hul, Geter, kɛ Mash.
24 Arpakshad fɔ Shela, nɛ Shela fɔ Eber.
25 Eber fɔ binyumuhi enyɔ. Nɔ kake biɛ ji Peleg,* ejakaa e yi nɔ nɛ a gba zugba a mi ɔ nɛ.* E nyɛminyumu ɔ biɛ ji Yoktan.
26 Yoktan fɔ Almodad, Shelef, Hazarmavet, Yera, 27 Hadoram, Uzal, Dikla, 28 Obal, Abimael, Sheba, 29 Ofir, Havila, kɛ Yobab; Yoktan binyumuhi ji mɛ tsuo.
30 A hi he ngɛ kɛ je Mesha hluu kɛ ya si Sefa, ngɛ́ Puje He yoku ɔmɛ a nɔ.
31 Shem bimɛ ji nɛ ɔmɛ nɛ, ngɛ a wekuhi kɛ a gbihi, kɛ a zugbahi, kɛ a mahi a nya.
32 Noa binyumu ɔmɛ a wekuhi ji nɛ ɔmɛ nɛ, ngɛ a weku kpahi kɛ a mahi a nya. Nimli nɛ ɔmɛ a mi nɛ je ma amɛ je nɛ a gbɛ fĩa zugba a nɔ ngɛ Nyu Kpekpemi ɔ se ɔ nɛ.
11 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, zugba a tsuo tuɔ gbi kake, nɛ gbi tso* kake pɛ lɛ ngɛ. 2 Benɛ a hia kɛ yaa puje he blɔ ɔ, a na dɔgba ko ngɛ Shinar zugba a nɔ, nɛ a hi lejɛ ɔ. 3 Kɛkɛ nɛ a de a sibi ke: “Nyɛɛ ba! Nyɛ ha nɛ waa po bliikisi nɛ waa sã ngɛ la mi.” Lɔ ɔ he ɔ, a ngɔ bliikisi kɛ to tɛ nane mi, nɛ a ngɔ amã kɛ nuu bliikisi ɔ kɛ tsa. 4 Jehanɛ ɔ, a de ke: “Nyɛɛ ba! Nyɛ ha nɛ waa po ma ko kɛ ha wa he, nɛ́ waa ma mɔ nɛ e yi mi nɛ ya su hiɔwe, nɛ́ wa he biɛ, bɔ nɛ pee nɛ wa ko gbɛ kɛ fĩa zugba a nɔ tsuo.”
5 Kɛkɛ nɛ Yehowa kple si nɛ e ba hyɛ ma a kɛ mɔ ɔ nɛ nimli a bimɛ ngɛ mae ɔ. 6 Kɛkɛ nɛ Yehowa de ke: “Hyɛ! A ji nimli kake, nɛ a tuɔ gbi kake, nɛ nɔ́ nɛ a bɔni peemi ji nɛ ɔ nɛ. Amlɔ nɛ ɔ, nɔ́ ko be nɛ maa ba a juɛmi mi kaa a pee nɛ a be nyɛe maa pee. 7 Lɔ ɔ he ɔ, wa kple si kɛ ya lejɛ ɔ nɛ wa ya tsaka a gbi ɔ, konɛ a ko nu gbi nɛ a kɛ a sibi tuɔ ɔ sisi.” 8 Lɔ ɔ he ɔ, Yehowa gbɛ mɛ kɛ fĩa zugba a nɔ tsuo, nɛ bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, a kpa ma a pomi. 9 Enɛ ɔ he je nɛ a wo ma a biɛ ke Babel* ɔ nɛ, ejakaa lejɛ ɔ ji he nɛ Yehowa tsaka gbi nɛ zugba a tsuo tuɔ ɔ ngɛ, nɛ Yehowa gbɛ mɛ ngɛ lejɛ ɔ kɛ fĩa zugba a nɔ tsuo.
10 Shem he sane ji nɛ ɔ nɛ.
Shem ye jeha 100 benɛ e fɔ Arpakshad; benɛ Nyu Kpekpemi ɔ ba a, lɔ ɔ se jeha enyɔ nɛ a fɔ lɛ. 11 Ngɛ Arpakshad fɔmi se ɔ, Shem ya nɔ nɛ e hi si jeha 500. E fɔ binyumuhi kɛ biyihi.
12 Arpakshad ye jeha 35 nɛ e fɔ Shela. 13 Ngɛ Shela fɔmi se ɔ, Arpakshad ya nɔ nɛ e hi si jeha 403. E fɔ binyumuhi kɛ biyihi.
14 Shela ye jeha 30 nɛ e fɔ Eber. 15 Ngɛ Eber fɔmi se ɔ, Shela ya nɔ nɛ e hi si jeha 403. E fɔ binyumuhi kɛ biyihi.
16 Eber ye jeha 34 nɛ e fɔ Peleg. 17 Ngɛ Peleg fɔmi se ɔ, Eber ya nɔ nɛ e hi si jeha 430. E fɔ binyumuhi kɛ biyihi.
18 Peleg ye jeha 30 nɛ e fɔ Reu. 19 Ngɛ Reu fɔmi se ɔ, Peleg ya nɔ nɛ e hi si jeha 209. E fɔ binyumuhi kɛ biyihi.
20 Reu ye jeha 32 nɛ e fɔ Serug. 21 Ngɛ Serug fɔmi se ɔ, Reu ya nɔ nɛ e hi si jeha 207. E fɔ binyumuhi kɛ biyihi.
22 Serug ye jeha 30 nɛ e fɔ Nahor. 23 Ngɛ Nahor fɔmi se ɔ, Serug ya nɔ nɛ e hi si jeha 200. E fɔ binyumuhi kɛ biyihi.
24 Nahor ye jeha 29 nɛ e fɔ Tera. 25 Ngɛ Tera fɔmi se ɔ, Nahor ya nɔ nɛ e hi si jeha 119. E fɔ binyumuhi kɛ biyihi.
26 Tera ye jeha 70, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e fɔ Abram, Nahor, kɛ Haran.
27 Tera he sane ji nɛ ɔ nɛ.
Tera fɔ Abram, Nahor, kɛ Haran; nɛ Haran fɔ Lot. 28 Haran gbo ngɛ Kaldea bi ɔmɛ a ma nɛ ji Ur ɔ mi, ngɛ he nɛ a fɔ lɛ ngɛ ɔ, be mi nɛ e tsɛ Tera ngɛ je mi loloolo. 29 Abram kɛ Nahor ngɔ yihi. Abram yo ɔ biɛ ji Sarai, nɛ Nahor yo ɔ biɛ ji Milka, Haran biyo ɔ. Haran ji Milka kɛ Iska a tsɛ. 30 Yosa ji Sarai; e be bi.
31 Kɛkɛ nɛ Tera ngɔ e binyumu Abram kɛ e bibi Lot, nɛ ji Haran binyumu ɔ, kɛ e nganyɛ Sarai, nɛ ji e binyumu Abram yo ɔ, nɛ a piɛɛ e he kɛ je Kaldea bi ɔmɛ a ma nɛ ji Ur ɔ mi kɛ ho Kanaan zugba a nɔ ya. Be komɛ a se ɔ, a ba Haran, nɛ a ba hi lejɛ ɔ. 32 Tera wami ligbi ɔmɛ pee jeha 205. Lɔ ɔ se ɔ, e gbo ngɛ Haran.
12 Yehowa de Abram ke: “Moo je o zugba a nɔ kɛ o weku li ɔmɛ a he, kɛ o tsɛ we ɔ, nɛ o ya zugba nɛ ma tsɔɔ mo ɔ nɔ. 2 Ma pee mo ma ngua, nɛ ma jɔɔ mo, nɛ ma ha nɛ o ma he biɛ, nɛ a maa gu o nɔ kɛ jɔɔ nihi. 3 Ma jɔɔ nihi nɛ a jɔɔ mo ɔ, nɛ ni nɛmɛ nɛ gbiɛɛ mo ɔ, imi hu ma gbiɛ mɛ, nɛ bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, a maa gu o nɔ kɛ jɔɔ wekuhi tsuo nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ.”
4 Lɔ ɔ he ɔ, Abram je kɛ ho kaa bɔ nɛ Yehowa de lɛ ɔ, nɛ Lot piɛɛ e he kɛ ho. Benɛ Abram je Haran ɔ, e ye jeha 75. 5 Abram ngɔ e yo Sarai kɛ e nyɛminyumu bi Lot kɛ níhi tsuo nɛ a ná, kɛ nimli* nɛ a ná ngɛ Haran ɔ, nɛ a pue nɔ kɛ ho Kanaan zugba a nɔ ya. Benɛ a ya su Kanaan zugba a nɔ ɔ, 6 Abram nyɛɛ kɛ be ngɛ zugba a nɔ hluu kɛ ya su Shekem zugba a nɔ, ngɛ More tso ngua amɛ a kasa nya. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Kanaan bi ɔmɛ ngɛ zugba a nɔ. 7 Kɛkɛ nɛ Yehowa je e he kpo kɛ tsɔɔ Abram nɛ e de ke: “O nina* nɛ ma ngɔ zugba nɛ ɔ kɛ ha.” Lɔ ɔ he ɔ, e ma afɔle sami la tɛ ngɛ lejɛ ɔ kɛ ha Yehowa, nɔ nɛ e je e he kpo kɛ tsɔɔ lɛ ɔ. 8 Pee se ɔ, e hia kɛ je lejɛ ɔ kɛ ho yokuhi nɛ a ngɛ Betel puje he blɔ ɔ nɔ ya, nɛ e ya ma e bo tsu ngɛ Betel kɛ Ai a kpɛti. Betel ngɛ pusinɔ he blɔ, nɛ Ai hu ngɛ puje he blɔ. E ma afɔle sami la tɛ ngɛ lejɛ ɔ kɛ ha Yehowa, nɛ e bɔni Yehowa biɛ ɔ tsɛmi. 9 Pee se ɔ, Abram je he nɛ e to si ngɛ ɔ, nɛ e tsa e blɔ hiami ɔ nɔ kɛ ho Negeb je ya; benɛ e yaa a, e to si ngɛ he slɔɔtoslɔɔtohi.
10 Jehanɛ ɔ, hwɔ ba zugba a nɔ, nɛ Abram kple kɛ ho Egipt ya konɛ e ya hi lejɛ ɔ be bɔɔ,* ejakaa hwɔ nɛ ba zugba a nɔ ɔ nya wa. 11 Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ e maa su Egipt ɔ, e de e yo Sarai ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o bu tue! I le kaa yo nɛ e he ngɛ fɛu saminya ji mo. 12 Enɛ ɔ he ɔ, ke Egipt bi ɔmɛ na mo ɔ, kokooko ɔ, a ma de ke, ‘E yo ji nɛ ɔ nɛ.’ Kɛkɛ ɔ, a maa gbe mi, se moo lɛɛ a maa baa o yi. 13 I kpa mo pɛɛ nɛ o de ke ye nyɛmiyo ji mo, konɛ o he ɔ, a kɛ mi nɛ hi si saminya, nɛ́ ye* yi nɛ ná wami.”
14 Benɛ Abram ya su Egipt pɛ ɔ, Egipt bi ɔmɛ na kaa yo ɔ he ngɛ fɛu saminya. 15 Nɛ Farao ganɔ ɔmɛ hu na yo ɔ, nɛ a ya je e yi ha Farao, kɛkɛ nɛ a ba ngɔ lɛ kɛ ho Farao we ɔ mi ya. 16 Sarai he je ɔ, e kɛ Abram hi si saminya, nɛ Abram ná jijɔhi, nahi, teji kuhi kɛ teji yihi, sɔmɔli kɛ mawayihi, kɛ afukpɔngɔhi. 17 Kɛkɛ nɛ Yehowa ngɔ haomi nguahi kɛ ba Farao kɛ e we ɔ nɔ ngɛ Abram yo Sarai he je. 18 Enɛ ɔ he ɔ, Farao tsɛ Abram nɛ e bi lɛ ke: “Mɛni o pee mi nɛ ɔ? Mɛni he je nɛ o de we mi ke o yo ji lɛ ɔ? 19 Mɛni he je nɛ o de ke, ‘Ye nyɛmiyo ji lɛ,’ nɛ e piɛ nguɛ nya nɛ i ngɔ lɛ kɛ pee ye yo ɔ? O yo ɔ ji nɛ ɔ nɛ. Ngɔɔ lɛ nɛ nyɛɛ ho!” 20 Lɔ ɔ he ɔ, Farao kɛ fami ha e nyumu ɔmɛ ngɛ Abram he, nɛ a wo e kɛ e yo ɔ kɛ níhi nɛ e ngɛ ɔ tsuo blɔ kɛ ho.
13 Kɛkɛ nɛ Abram je Egipt nɛ e kuɔ kɛ ho Negeb ya, e kɛ e yo ɔ kɛ níhi tsuo nɛ e ngɛ ɔ, kɛ Lot. 2 Abram ngɛ lohwe lɛlɛɛhi, kɛ sika hiɔ, kɛ sika tsu babauu. 3 Benɛ e hia blɔ kɛ je Negeb kɛ yaa Betel ɔ, e to si ngɛ he slɔɔtohi hluu kɛ ya si be nɛ e ya su he nɛ e bo tsu ɔ hi be ko nɛ be ɔ, ngɛ Betel kɛ Ai a kpɛti, 4 ngɛ he nɛ e ma afɔle sami la tɛ ngɛ be ko nɛ be ɔ. Lejɛ ɔ nɛ Abram tsɛ Yehowa biɛ ɔ ngɛ.
5 Jehanɛ ɔ, Lot nɛ e piɛɛ Abram he kɛ ngɛ blɔ ɔ hiae ɔ hu ngɛ jijɔhi, nahi, kɛ bo tsuhi. 6 Enɛ ɔ he ɔ, zugba a klee we nɛ mɛ tsuo a ma nyɛ maa hi he kake; níhi nɛ a ngɛ ɔ ba hiɛ babauu, nɛ lɔ ɔ ha nɛ a nyɛ we nɛ a bla kɛ hi he kake hu. 7 Enɛ ɔ ha nɛ pɛ ba te si ngɛ Abram lohwe nɔ hyɛli ɔmɛ kɛ Lot lohwe nɔ hyɛli ɔmɛ a kpɛti. (Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Kanaan bi ɔmɛ kɛ Periz bi ɔmɛ ngɛ zugba a nɔ.) 8 Lɔ ɔ he ɔ, Abram de Lot ke: “I kpa mo pɛɛ, e sɛ nɛ pɛ nɛ sɛ i kɛ mo wa kpɛti, kɛ ye lohwe nɔ hyɛli ɔmɛ kɛ o lohwe nɔ hyɛli ɔmɛ hu a kpɛti, ejakaa nyɛmimɛ ji wɔ. 9 Zugba a ji gbajaa ngɛ o hɛ mi nɛ ɔ nɛ. I kpa mo pɛɛ, tsɔ o he ngɛ ye he. Ke o gu muɔ nɔ ɔ, ma gu hiɔ nɔ; se ke o gu hiɔ nɔ ɔ, imi hu ma gu muɔ nɔ.” 10 Kɛkɛ nɛ Lot wo e yi nɔ nɛ e na kaa Yordan kpokpa a tsuo ngɛ flɔflɔɔflɔ kaa Yehowa abɔɔ ɔ, kaa Egipt zugba a kɛ ya si Zoar tɔɔ (loko Yehowa kpata Sodom kɛ Gomora hɛ mi). 11 Kɛkɛ nɛ Lot ngɔ Yordan kpokpa a tsuo, nɛ Lot je nɛ e ya ma e bo tsu ɔ ngɛ puje he blɔ. Lɔ ɔ he ɔ, mɛ ni enyɔ ɔmɛ a mi gba. 12 Abram hi Kanaan zugba a nɔ, se Lot lɛɛ e hi mahi nɛ a ngɛ Yordan kpokpa a nɔ ɔ a mi. Nyagbenyagbe ɔ, Lot ya ma e bo tsu ɔ ngɛ Sodom kasa nya. 13 Sodom bi ɔmɛ a yi mi wa, nɛ a peeɔ yayami nɛ ngɛ hɛdɔ kɛ siɔ Yehowa.
14 Benɛ Lot tsɔ e he ngɛ Abram he se ɔ, Yehowa de Abram ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o wo o yi nɔ ngɛ he nɛ o ngɛ ɔ, nɛ́ o hyɛ yiti je kɛ woyi je, puje he kɛ pusinɔ he, 15 ejakaa zugba a tsuo nɛ o ngɛ hyɛe ɔ, ma ngɔ kɛ ha o kɛ o nina* kaa nyɛ weto ní kɛ maa ya neneene. 16 Ma ha nɛ o nina* maa hiɛ kaa zugba a nɔ tabo zu; nɛ ke nɔ ko nyɛ nɛ e kane zugba a nɔ tabo zu ɔ, lɛɛ o nina* maa hi kanemi. 17 Tee si nɛ o ya kpa zugba a nɔ nɛ o hyɛ e mi kami kɛ e mi blimi, ejakaa mo nɛ ma ngɔ kɛ ha.” 18 Lɔ ɔ he ɔ, Abram ya nɔ nɛ e hi bo tsuhi a mi. Pee se ɔ, e ba hi Mamre tso ngua amɛ a kasa nya ngɛ Hebron, nɛ e ma afɔle sami la tɛ kɛ ha Yehowa ngɛ lejɛ ɔ.
14 Jehanɛ ɔ, ngɛ Shinar Matsɛ Amrafel, kɛ Elasar Matsɛ Ariok, kɛ Elam Matsɛ Kedorlaomer, kɛ Goim Matsɛ Tidal a be ɔ mi ɔ, 2 a kɛ Sodom Matsɛ Bera, kɛ Gomora Matsɛ Birsha, kɛ Adma Matsɛ Shinab, kɛ Zeboiim Matsɛ Shemeber, kɛ Bela matsɛ ɔ ya hwu ta; Bela biɛ kpa ji Zoar. 3 Mɛ tsuo a ya bua a he nya ngɛ Sidim Dɔgba a* mi; Sidim Dɔgba a nɔuu kɛ̃ ji Ngo Wo ɔ* nɛ.
4 A sɔmɔ Kedorlaomer jeha 12, se jeha nɛ ji 13 ɔ mi ɔ, a tsɔ atuã. 5 Lɔ ɔ he ɔ, ngɛ jeha nɛ ji 14 ɔ mi ɔ, Kedorlaomer kɛ matsɛmɛ nɛ a piɛɛ e he ɔ ba nɛ a ba ye Refaim nɔ kunimi ngɛ Ashterot-kanaim, nɛ a ye Zuzim nɔ kunimi ngɛ Ham, nɛ a ye Emim nɔ kunimi ngɛ Shave-kiriataim, 6 nɛ a ye Hor bi ɔmɛ a nɔ kunimi ngɛ a yoku nɛ ji Seir ɔ nɔ hluu kɛ kple kɛ ya si El-paran, ngɛ nga a nɔ. 7 Kɛkɛ nɛ a kpale a se nɛ a ba En-mishpat, nɛ ji Kadesh, nɛ a ngɔ Amalek bi ɔmɛ a zugba kpɔ ɔ tsuo, nɛ a ye Amor bi ɔmɛ nɛ a ngɛ Hazazon-tamar a nɔ kunimi.
8 Jehanɛ ɔ, Sodom matsɛ ɔ kɛ Gomora matsɛ ɔ, kɛ Adma matsɛ ɔ, kɛ Zeboiim matsɛ ɔ, kɛ Bela matsɛ ɔ ho Sidim Dɔgba a mi ya, nɛ a ya gba ta kɛ wo mɛ; Bela biɛ kpa ji Zoar. 9 A ya gba ta kɛ wo Elam Matsɛ Kedorlaomer, Goim Matsɛ Tidal, Shinar Matsɛ Amrafel, kɛ Elasar Matsɛ Ariok—matsɛmɛ eywiɛ kɛ matsɛmɛ enuɔ hwu ta. 10 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, muɔhi nɛ amã ngɛ a mi babauu ngɛ Sidim Dɔgba a mi, nɛ Sodom kɛ Gomora matsɛmɛ ɔmɛ bɔ mɔde kaa a maa tu fo, se a ya nɔɔ muɔ ɔmɛ a mi, nɛ ni nɛmɛ nɛ a piɛ ɔ tu fo kɛ ho yoku ɔmɛ a nɔ ya. 11 Kɛkɛ nɛ kunimi yeli ɔmɛ muɔɔ níhi tsuo nɛ ngɛ Sodom kɛ Gomora a, kɛ a niye ní tsuo, nɛ a pue blɔ kɛ ho. 12 A nu Abram nyɛminyumu bi Lot nɛ e ngɛ Sodom ɔ hulɔ; a muɔɔ níhi tsuo nɛ e ngɛ ɔ, nɛ a tsa a blɔ ɔ nɔ.
13 Lɔ ɔ se ɔ, nyumu ko nɛ e tu fo kɛ je a dɛ ɔ ba nɛ e ba bɔ Abram, Hebri no ɔ amaniɛ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, e ngɛ* Mamre, Amor no ɔ tso ngua amɛ a kasa nya. Mamre ji Eshkol kɛ Aner a nyɛminyumu. Somi ko ngɛ Abram kɛ nyumu nɛ ɔmɛ a kpɛti. 14 Benɛ Abram nu kaa a nu e weku no* ɔ nyɔguɛ kɛ ho ɔ, e bua e nyumuhi nɛ a tsɔse mɛ kɛ ha ta hwumi, nɛ ji sɔmɔli 318 nɛ a fɔ mɛ ngɛ e we ɔ mi ɔ a nya, nɛ a fiee a se hluu kɛ ya si Dan. 15 Nyɔ ɔ mi ɔ, e gba e ta buli ɔmɛ a mi, nɛ e kɛ e sɔmɔli ɔmɛ ya tua mɛ nɛ a ye a nɔ kunimi. Nɛ e fiee a se hluu kɛ ya si Hoba nɛ ngɛ Damasko yiti je ɔ. 16 E kpɔ̃ ní ɔmɛ tsuo nɛ a muɔɔ ɔ, nɛ e kpɔ̃ e weku no Lot, kɛ e níhi, kɛ yi ɔmɛ, kɛ ni kpa amɛ hu ngɛ a dɛ.
17 Benɛ Abram ya ye Kedorlaomer kɛ matsɛmɛ nɛ a piɛɛ e he ɔ a nɔ kunimi nɛ e kpale kɛ ma a, Sodom matsɛ ɔ kɛ Abram ya kpe ngɛ Shave Dɔgba a, nɛ ji Matsɛ ɔ Dɔgba a mi. 18 Nɛ Melkizedek, Salem matsɛ ɔ ngɔ abolo kɛ wai kɛ ba; jamɛ a be ɔ mi ɔ, e ji Mawu, Nɔ Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa a we osɔfo.
19 Kɛkɛ nɛ e jɔɔ lɛ nɛ e de ke:
“Mawu, Nɔ Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa a,
Hiɔwe kɛ zugba Bɔlɔ* ɔ nɛ e jɔɔ Abram;
20 Nɛ á je Mawu, Nɔ Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa a,
Nɛ e ngɔ o he nyɛli ɔmɛ kɛ wo o dɛ ɔ yi!”
Nɛ Abram ha lɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi dlami nyɔngma mi kake.
21 Lɔ ɔ se ɔ, Sodom matsɛ ɔ de Abram ke: “Ngɔɔ nimli ɔmɛ* kɛ ha mi, nɛ o ngɔ ní ɔmɛ.” 22 Se Abram de Sodom matsɛ ɔ ke: “I wo ye nine nɔ kɛ ngɛ Yehowa Mawu, Nɔ Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa, hiɔwe kɛ zugba Bɔlɔ* ɔ kita kae 23 kaa i be o nɔ́ ko nɔ́ ko ngɔe; kɛ je kpã nɔ kɛ ya si tokota nya kpã nɔ tete po, bɔ nɛ pee nɛ o ko ba de ke, ‘Imi lɛ i pee Abram niatsɛ.’ 24 I be nɔ́ ko nɔ́ ko ngɔe, lɛɛ ja nɔ́ nɛ nihewi ɔmɛ ye momo ɔ pɛ. Se nyumu ɔmɛ nɛ a piɛɛ ye he kɛ ya, nɛ ji Aner, Eshkol, kɛ Mamre lɛɛ ha nɛ a ngɔ a blɔ fa mi nɔ́.”
15 Enɛ ɔ se ɔ, Yehowa kɛ Abram tu munyu ngɛ nina mi, nɛ e de lɛ ke: “Abram, koo ye gbeye. I ji tsɛ̃i kɛ ha mo. O hiɔwo maa kle wawɛɛ nitsɛ.” 2 Abram he nɔ ke: “Nyɔmtsɛ Matsɛ Yehowa, mɛni o ma ha mi? O le kaa loloolo ɔ, i be bi, nɛ ye we ɔ ma ba pee Eliezer, Damasko no ɔ nɔ́ kaa gbosi ní.” 3 Abram ya nɔ nɛ e de ke: “O ha we mi nina* ko, nɛ ye we ɔ mi no* ko lɛ e ma ba ye ye ní.” 4 Se Yehowa ha lɛ heto ke: “Nyumu nɛ ɔ be o ní yee, mohu ɔ, mo nitsɛ o binyumu* lɛ ma ba ye o ní.”
5 Kɛkɛ nɛ e ngɔ lɛ kɛ je kpo nɛ e de lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ, wo o yi nɔ nɛ o hyɛ hiɔwe, nɛ o kane dodoe ɔmɛ kaa o ma nyɛ lo.” Nɛ e de lɛ ke: “Jã nɛ o nina* maa hiɛ.” 6 Kɛkɛ nɛ Abram ná hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi, nɛ Mawu da lɔ ɔ nɔ kɛ bu lɛ dalɔ. 7 Mawu de hu ke: “Imi ji Yehowa, nɔ nɛ e ngɔ mo kɛ je Kaldea bi ɔmɛ a ma nɛ ji Ur ɔ mi konɛ ma ngɔ zugba nɛ ɔ kɛ ha mo nɛ e pee o nɔ́ ɔ nɛ.” 8 Enɛ ɔ he ɔ, Abram bi lɛ ke: “Nyɔmtsɛ Matsɛ Yehowa, kɛ ma plɛ kɛ le kaa zugba nɛ ɔ ma ba pee ye nɔ́ kɛɛ?” 9 E ha lɛ heto ke: “Ngɔɔ na yo nɛ e ye jeha etɛ, apletsi yo nɛ e ye jeha etɛ, agbosu nɛ e ye jeha etɛ, lahuɛ,* kɛ beleku lahuɛ bi kɛ ba ha mi.” 10 Enɛ ɔ he ɔ, e ngɔ lohwe ɔmɛ tsuo, nɛ e poo a mi enyɔɔnyɔ, nɛ e to mɛ nɛ eko fɛɛ eko fã ngɛ hiɛ, nɛ e fã hu ngɛ hiɛ ngɛ a sibi a hanɔ, se lohwe pɛlitsɛmɛ ɔmɛ lɛɛ e poo we a mi. 11 Kɛkɛ nɛ lohwe pɛlitsɛmɛ nɛ a yeɔ lohwe kpahi ɔ ba bɔni lohwe gbogboe ɔmɛ a nɔ mami, se Abram ya nɔ nɛ e fiee mɛ.
12 Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ pu maa nɔ si ɔ, mahe vii ko nɔ Abram nɔ, nɛ diblii kpii ko nɛ e ngɛ gbeye kple kɛ ba ha e nɔ. 13 Kɛkɛ nɛ Mawu de Abram ke: “Ná nɛ o le kaa kokooko ɔ, o nina* maa pee ma se bi ngɛ zugba ko nɛ pi a nɔ́ nɔ, nɛ nihi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ maa pee mɛ nyɔguɛ nɛ a maa wa mɛ yi mi jeha 400. 14 Se ma kojo je ma nɛ a ma ya sɔmɔ ɔ, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a kɛ ní babauu maa je lejɛ ɔ kɛ ho. 15 Moo lɛɛ, o maa wa saminya loko o ma gbo.* O ma gbo ngɛ tue mi jɔmi mi nɛ a maa pu mo. 16 Se a maa kpale kɛ ba hiɛ ɔ ngɛ yi nɔ eywiɛne ɔ mi, ejakaa be nɛ a maa gbla Amor bi ɔmɛ a tue ɔ sui lolo.”
17 Benɛ pu nɔ si nɛ diblii kpii wo ɔ, flɔɔnɔɔ ko kɛ e mi la su ku je kpo, nɛ jatɛ kɛ e nya la nɛ ngɛ tsoe be ngɛ lo ɔmɛ a kpɛti. 18 Jamɛ a ligbi ɔ, Yehowa kɛ Abram so nɛ e de lɛ ke: “O nina* nɛ ma ngɔ zugba nɛ ɔ kɛ ha, kɛ maa je Egipt pa a he kɛ ya si pa ngua a, nɛ ji Yufrate pa a he: 19 Ken bi ɔmɛ a zugba a, Keniz bi ɔmɛ a zugba a, Kadmon bi ɔmɛ a zugba a, 20 Hit bi ɔmɛ a zugba a, Periz bi ɔmɛ a zugba a, Refaim bi ɔmɛ a zugba a, 21 Amor bi ɔmɛ a zugba a, Kanaan bi ɔmɛ a zugba a, Girgash bi ɔmɛ a zugba a, kɛ Yebus bi ɔmɛ a zugba a.”
16 Jehanɛ ɔ, Abram yo Sarai fɔ we ha lɛ, se e ngɛ mawayo ko nɛ e ji Egipt no, nɛ a tsɛɛ lɛ ke Hagar. 2 Lɔ ɔ he ɔ, Sarai de Abram ke: “Amlɔ nɛ ɔ, i kpa mo pɛɛ, Yehowa tsi ye fɔmi nya. I kpa mo pɛɛ nɛ o kɛ ye mawayo ɔ nɛ ná bɔmi. Eko ɔ, e ma fɔ bimɛ ha mi.” Lɔ ɔ he ɔ, Abram bu nɔ́ nɛ Sarai de ɔ tue. 3 Benɛ Abram hi Kanaan zugba a nɔ jeha nyɔngma se ɔ, Abram yo Sarai ngɔ e mawayo Hagar, Egipt no ɔ kɛ ha e huno Abram kaa e yo. 4 Lɔ ɔ he ɔ, Abram kɛ Hagar ná bɔmi nɛ e ngɔ hɔ. Benɛ e yɔse kaa hɔ ngɛ e he ɔ, e bui e nyɔmtsɛ yo ɔ hu.
5 Kɛkɛ nɛ Sarai de Abram ke: “Mo lɛ o ha nɛ i ngɛ nɔ́ nae ɔ nɛ. Imi lɛ i ngɔ ye mawayo ɔ kɛ ha mo,* se benɛ e yɔse kaa hɔ ngɛ e he ɔ, e bui mi hu. Yehowa nɛ e kojo i kɛ mo wa kpɛti.” 6 Enɛ ɔ he ɔ, Abram de Sarai ke: “Hyɛ! O ngɛ o mawayo ɔ nɔ he wami. Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o susu kaa e hi ɔ, moo pee lɛ.” Kɛkɛ nɛ Sarai pue Hagar hɛ mi si, nɛ Hagar tu fo kɛ je.
7 Pee se ɔ, Yehowa bɔfo ko na lɛ ngɛ nyu hɛngmɛ ko he ngɛ nga a nɔ; nyu hɛngmɛ nɛ ɔ ngɛ Shur blɔ ɔ nɔ. 8 Nɛ e bi ke: “Hagar, Sarai mawayo, jije o je, nɛ jije o yaa?” Kɛkɛ nɛ e ha heto ke: “I ngɛ fo tue kɛ ngɛ ye nyɔmtsɛ yo Sarai he jee.” 9 Kɛkɛ nɛ Yehowa bɔfo ɔ de lɛ ke: “Kpale o se kɛ ya o nyɔmtsɛ yo ɔ ngɔ, nɛ́ o ya ba o he si kɛ ha lɛ.” 10 Kɛkɛ nɛ Yehowa bɔfo ɔ de ke: “Ma ha nɛ o nina* maa hiɛ babauu nɛ nɔ ko be nyɛe maa kane mɛ.” 11 Yehowa bɔfo ɔ de hu ke: “Amlɔ nɛ ɔ, hɔ ngɛ o he, nɛ o ma fɔ binyumu, nɛ o maa wo lɛ biɛ ke Ishmael,* ejakaa Yehowa nu o nɔ́ nami ɔ he. 12 E maa pee nɔ ko nɛ e hɛ mi jɔɛ kaa nga mi teji.* E kɛ nɔ ko nɔ ko be yee, nɛ nɔ ko nɔ ko hu kɛ lɛ be yee, nɛ e ma tsɔ e he ngɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ tsuo a he.”*
13 Kɛkɛ nɛ Hagar tsɛ Yehowa, nɔ nɛ e kɛ lɛ ngɛ munyu tue ɔ biɛ nɛ e de ke: “O ji Mawu nɛ e naa ní,” nɛ Hagar bi ke: “Anɛ i na nɔ nɛ e naa mi ɔ niinɛ lo?” 14 Enɛ ɔ he je nɛ a tsɛ vu ɔ ke Beer-lahairoi* ɔ nɛ. (E ngɛ Kadesh kɛ Bered a kpɛti.) 15 Hagar fɔ binyumu ha Abram, nɛ Abram wo e binyumu ɔ nɛ Hagar fɔ ɔ biɛ ke Ishmael. 16 Benɛ Hagar fɔ Ishmael ha Abram ɔ, Abram ye jeha 86.
17 Benɛ Abram ye jeha 99 ɔ, Yehowa je e he kpo kɛ tsɔɔ Abram nɛ e de lɛ ke: “Imi ji Mawu Ope ɔ nɛ. Moo bu mi,* nɛ piami* ko nɛ ko hi o he. 2 Ma ma somi ɔ nɛ ngɛ i kɛ mo wa kpɛti ɔ nɔ mi, nɛ ma ha nɛ o nina maa hiɛ babauu nitsɛ.”
3 Benɛ e de jã a, Abram ngɔ e hɛ mi kɛ bu si, nɛ Mawu ya nɔ nɛ e kɛ lɛ tu munyu, nɛ e de ke: 4 “Hyɛ! imi lɛ i kɛ mo so, nɛ bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, o ma ba pee je mahi babauu a tsɛ. 5 A be mo tsɛe ke Abram* hu; a ma tsɛ mo ke Abraham,* ejakaa ma ha nɛ o maa pee je mahi babauu a tsɛ. 6 Ma ha nɛ o sisi bimɛ maa hiɛ babauu nitsɛ, nɛ ma ha nɛ o ma ba pee je mahi, nɛ matsɛmɛ maa je o mi.
7 “Nɛ ma ye somi nɛ ngɛ i kɛ mo, kɛ o nina* nɛ maa ba ngɛ o se ɔ wa kpɛti ɔ nɔ kaa neneene somi, a yi nɔhi tsuo, nɛ ji kaa ma pee Mawu ha o kɛ o nina* a. 8 Nɛ ma ngɔ zugba a nɛ o hi nɔ kaa nubwɔ ɔ, nɛ ji Kanaan zugba a tsuo kɛ ha o kɛ o nina* nɛ maa ba ngɛ o se ɔ, konɛ e pee a nɔ́ kɛ ya neneene, nɛ ma pee a Mawu.”
9 Mawu ya nɔ nɛ e de Abraham ke: “Moo lɛɛ, ye ye somi ɔ nɔ, o kɛ o nina* nɛ maa ba ngɛ o se ɔ, nɛ́ a pee jã a yi nɔhi tsuo. 10 Enɛ ɔ ji somi nɛ ngɛ i kɛ nyɛ wa kpɛti nɛ́ nyɛɛ kɛ nyɛ nina* nɛ maa ba ngɛ nyɛ se ɔ maa ye nɔ: Á po nyumu fɛɛ nyumu nɛ e ngɛ nyɛ kpɛti ɔ. 11 E sa nɛ a po nyɛ mɔmlɔtɔ, nɛ e maa pee somi nɛ ngɛ i kɛ nyɛ wa kpɛti ɔ he okadi. 12 Nyumu fɛɛ nyumu nɛ e ngɛ nyɛ kpɛti nɛ e ye ligbi kpaanyɔ ɔ, a po lɛ, nɔ nɛ a fɔ lɛ ngɛ we ɔ mi jio, nɔ nɛ e pi nyɛ nina* se nyɛɛ kɛ sika he lɛ ngɛ ma se no ko dɛ jio. Nyɛɛ pee enɛ ɔ nyɛ yi nɔhi tsuo. 13 Nyumu fɛɛ nyumu nɛ a fɔ lɛ ngɛ o we ɔ mi, kɛ nyumu fɛɛ nyumu nɛ o ngɔ o sika kɛ he lɛ ɔ, a po lɛ, nɛ ye somi nɛ ngɛ nyɛ he lo mi ɔ maa pee neneene somi. 14 Ke nyumu mɔmlɔtɔtsɛ ko ke e be e mɔmlɔtɔ ɔ poe ɔ, á gbe jamɛ a nɔ ɔ.* E yi ye somi ɔ nɔ.”
15 Kɛkɛ nɛ Mawu de Abraham ke: “O yo Sarai* lɛɛ, ko tsɛ lɛ ke Sarai hu, ejakaa a ma tsɛ lɛ ke Sara.* 16 Ma jɔɔ lɛ, nɛ jehanɛ hu ma gu e nɔ kɛ ha mo binyumu; ma jɔɔ o yo ɔ nɛ e ma ba pee je mahi; nɛ matsɛmɛ maa je e mi.”* 17 Kɛkɛ nɛ Abraham ngɔ e hɛ mi kɛ bu si nɛ e bɔni muɔmi, nɛ e de ngɛ e tsui mi ke: “Anɛ a ma nyɛ ma fɔ ha nyumu nɛ e ye jeha 100 lo? Nɛ anɛ Sara, yo nɛ e ye jeha 90 ɔ hu ma nyɛ ma fɔ lo?”
18 Kɛkɛ nɛ Abraham de anɔkuale Mawu ɔ ke: “Ishmael yi nɛ ná wami ngɛ o hɛ mi!” 19 Kɛkɛ nɛ Mawu de ke: “O yo Sara ma fɔ binyumu ha mo kokooko, nɛ o maa wo lɛ biɛ ke Isak.* Nɛ ma ma ye somi ɔ nɔ mi ha lɛ, nɛ e maa pee neneene somi kɛ ha e nina* nɛ maa ba ngɛ e se ɔ. 20 Se ngɛ Ishmael blɔ fa mi ɔ, i nu nɔ́ nɛ o de ɔ. Hyɛ! Ma jɔɔ lɛ nɛ ma ha nɛ e ma fɔ babauu, nɛ ma ha nɛ e nina maa hiɛ babauu nitsɛ. E ma fɔ ganɔhi 12, nɛ ma ha nɛ e ma ba pee je ma ngua. 21 Se ma ma ye somi ɔ nɔ mi ha Isak, nɛ ji bi nɛ Sara ma fɔ ha mo jeha kaa kikɛ nɛ ɔ.”
22 Benɛ Mawu kɛ Abraham tu munyu ta a, e je* Abraham he. 23 Kɛkɛ nɛ Abraham ngɔ e binyumu Ishmael kɛ nyumuhi tsuo nɛ a fɔ mɛ ngɛ e we ɔ mi, kɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ngɔ sika kɛ he lɛ, nyumu fɛɛ nyumu nɛ ngɛ Abraham we ɔ mi ɔ, nɛ e po a mɔmlɔtɔ jamɛ a ligbi ɔ nɔuu kaa bɔ nɛ Mawu de lɛ ke e pee ɔ. 24 Abraham ye jeha 99 benɛ e ha nɛ a po e mɔmlɔtɔ ɔ. 25 Nɛ e binyumu Ishmael ye jeha 13 benɛ a po e mɔmlɔtɔ ɔ. 26 Jamɛ a ligbi ɔ nɔuu ɔ, a po Abraham, nɛ a po e binyumu Ishmael hulɔ. 27 Nyumuhi tsuo nɛ a ngɛ e we ɔ mi ɔ, nɔ nɛ a fɔ lɛ ngɛ we ɔ mi jio, nɔ nɛ a kɛ sika he lɛ ngɛ ma se no ko dɛ jio, a po e kɛ mɛ tsuo.
18 Lɔ ɔ se ɔ, Yehowa je e he kpo kɛ tsɔɔ Abraham ngɛ Mamre tso ngua amɛ a kasa nya benɛ pu nya wa ngmangmaangma nɛ e hii si ngɛ bo tsu ɔ nya a. 2 E wo e yi nɔ nɛ e na nyumuhi etɛ nɛ a daa si ngɛ tsitsaa. Benɛ e na mɛ ɔ, e tu fo kɛ je bo tsu ɔ nya nɛ e kɛ mɛ ya kpe, nɛ e kplã si nɛ e ngɔ e hɛ mi kɛ bu si. 3 Kɛkɛ nɛ e de ke: “Yehowa, ke ye hɛ mi ba nyami ngɛ o hɛ mi ɔ, lɛɛ i kpa mo pɛɛ, koo be o sɔmɔlɔ ɔ he kɛ ho. 4 I kpa nyɛ pɛɛ, nyɛ ha nɛ a kɛ nyu bɔɔ nɛ ba fɔ nyɛ nane he; konɛ nyɛɛ jɔɔ nyɛ he ngɛ tso ɔ sisi. 5 Akɛnɛ nyɛ ba nyɛ sɔmɔlɔ ɔ ngɔ ngɛ hiɛ ɔ he je ɔ, nyɛ ha nɛ ma ba ha nyɛ abolo bɔɔ ko konɛ e ha nyɛ he wami.* Lɔ ɔ se ɔ, nyɛ ma nyɛ ma tsa nyɛ blɔ hiami ɔ nɔ.” Kɛkɛ nɛ a de ke: “Yoo. O ma nyɛ maa pee kaa bɔ nɛ o de ɔ.”
6 Kɛkɛ nɛ Abraham kɛ oya yemi ya Sara ngɔ ngɛ bo tsu ɔ mi nɛ e ya de lɛ ke: “O he nɛ sɔ! Ngɔɔ mamu bukɔbukɔ susumi nɔ́* etɛ, nɛ́ o pɔtɔ, nɛ o kɛ pee abolo.” 7 Lɔ ɔ se ɔ, Abraham tu fo kɛ ya sɛ na amɛ a kpɛti nɛ e ya nu na wayoo ko nɛ e wo zɔ. E kɛ lɛ ha e tsɔlɔ ɔ, nɛ e tsɔlɔ ɔ he sɔ nɛ e ngɔ lohwe ɔ kɛ pee niye ní. 8 Lɔ ɔ se ɔ, Abraham ngɔ bɔta, kɛ na nyɔ nyu, kɛ na wayoo ɔ nɛ e kɛ pee niye ní ɔ, nɛ e kɛ ya ma a hɛ mi. Benɛ a ngɛ ní ɔ yee ngɛ tso ɔ sisi ɔ, e daa si ngɛ a kasa nya.
9 A bi lɛ ke: “Jije o yo Sara ngɛ?” E ha heto ke: “E ngɛ bo tsu ɔ mi ngɛ hiɛ ɔ.” 10 Kɛkɛ nɛ a ti nɔ kake ya nɔ nɛ e de ke: “Bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, ma kpale kɛ ba o ngɔ jeha kaa kikɛ nɛ ɔ, nɛ hyɛ! o yo Sara ma fɔ binyumu.” Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Sara ngɛ bo tsu ɔ nya ngɛ nyumu ɔ se, nɛ e ngɛ tue bue. 11 Abraham kɛ Sara wa ngɛ jeha mi, nɛ a bwɔ. Sara be fɔmi nya.* 12 Enɛ ɔ he ɔ, Sara bɔni muɔmi, nɛ e de e he ke: “Be mi nɛ i gbɔjɔ, nɛ ye nyɔmtsɛ ɔ hu bwɔ kikɛ nɛ ɔ, anɛ ma ná bua jɔmi nɛ ɔ niinɛ lo?” 13 Kɛkɛ nɛ Yehowa de Abraham ke: “Mɛni he je nɛ Sara muɔ nɛ e bi ke, ‘Anɛ ma fɔ niinɛ ngɛ ye bwɔmi si nɛ ɔ lo’ ɔ? 14 Anɛ nɔ́ ko ngɛ nɛ Yehowa be nyɛe peemi lo? Ma kpale kɛ ba o ngɔ jeha kaa kikɛ nɛ ɔ, nɛ Sara ma fɔ binyumu.” 15 Se Sara de ke, “Dɛbi! I muɛ!” ejakaa e ye gbeye. Se nyumu ɔ de ke: “O bua! O muɔ.”
16 Benɛ nyumu ɔmɛ te si nɛ a yaa a, Abraham kɛ mɛ nyɛɛ konɛ e je mɛ blɔ, kɛkɛ nɛ nyumu ɔmɛ hyɛ kɔ̃ ɔ mi ngɛ Sodom je. 17 Yehowa de ke: “Anɛ i kɛ nɔ́ nɛ i yaa pee ɔ ngɛ Abraham laae lo? 18 Bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, Abraham ma ba pee ma ngua nɛ he wa, nɛ a maa gu e nɔ kɛ jɔɔ je ma amɛ tsuo nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ. 19 I hla lɛ, konɛ e fã e binyumu ɔmɛ kɛ e we ɔ nɛ maa ba ngɛ e se ɔ, nɛ́ a nyɛɛ Yehowa blɔ ɔ nɔ, kɛ gu dami ní nɛ a maa pee, kɛ dami sane nɛ a maa ye ɔ nɔ, konɛ Yehowa nɛ ha nɛ si nɛ e wo ngɛ Abraham he ɔ nɛ ba mi.”
20 Kɛkɛ nɛ Yehowa de ke: “Munyuhi nɛ a ngɛ tue kɛ ngɛ Sodom kɛ Gomora sie ɔ nya wa, nɛ yayamihi nɛ a ngɛ pee ɔ ngɛ hɛdɔ wawɛɛ nitsɛ. 21 Ma kple kɛ ya nɛ́ ma ya hyɛ kaa munyuhi nɛ a ngɛ tue ɔ ngɛ mi niinɛ lo. Nɛ ke e be mi ɔ, ma na.”
22 Kɛkɛ nɛ nyumu ɔmɛ je lejɛ ɔ, nɛ a pue Sodom blɔ, se Yehowa kɛ Abraham ngɛ lejɛ ɔ loloolo. 23 Kɛkɛ nɛ Abraham su e he nɛ e bi lɛ ke: “Anɛ o ma kpata dali a hɛ mi kɛ piɛɛ yiwutsotsɛmɛ a he niinɛ lo? 24 Ngɔɔ lɛ kaa dali 50 ngɛ ma a mi. Anɛ o ma kpata ma a hɛ mi nɛ o kɛ a he be mɛ kee ngɛ dali 50 nɛ a ngɛ lejɛ ɔ a he je lo? 25 E ko ba jã kɔkɔɔkɔ kaa o maa pee nɔ́ ko kaa kikɛ; kaa o maa gbe dalɔ kɛ yiwutsotsɛ tsuo kɛ bla, nɛ́ dalɔ kɛ yiwutsotsɛ tsuo a nyagbe nɛ sɔ! E ko ba jã kɔkɔɔkɔ. Anɛ zugba a tsuo Kojolɔ ɔ be nɔ́ nɛ da pee lo?” 26 Kɛkɛ nɛ Yehowa de ke: “Ke i na dali 50 ngɛ Sodom ma a mi ɔ, ma ngɔ ma a tsuo a he kɛ ke mɛ ngɛ a he je.” 27 Se Abraham kpale de ke: “Yehowa, i kpa mo pɛɛ nɛ o ngmɛ mi blɔ nɛ ma kpale tu munyu, pohu zu kɛ la zu kɛkɛ ji mi. 28 Ngɔɔ lɛ kaa dali 45 lɛ ngɛ lejɛ ɔ. Anɛ o ma kpata ma a tsuo hɛ mi ngɛ ni enuɔ nɛ e piɛ ɔ he je lo?” E ha heto ke: “Ke i na dali 45 ngɛ ma a mi ɔ, i be ma a hɛ mi kpatae.”
29 Se kɛ̃ ɔ, Abraham kɛ lɛ tu munyu ekohu nɛ e de ke: “Ngɔɔ lɛ kaa a na dali 40 ngɛ lejɛ ɔ.” E he nɔ ke: “I be ma a hɛ mi kpatae ngɛ dali 40 ɔmɛ a he je.” 30 Se e ya nɔ nɛ e de ke: “Yehowa, i kpa mo pɛɛ, o mi mi nɛ ko fu, mohu ɔ, ha nɛ ma ya nɔ nɛ ma tu munyu: Ngɔɔ lɛ kaa dali 30 pɛ nɛ a na ngɛ lejɛ ɔ.” E he nɔ ke: “Ke i na dali 30 ngɛ lejɛ ɔ, i be ma a hɛ mi kpatae.” 31 Se e ya nɔ nɛ e de ke: “Yehowa, i kpa mo pɛɛ nɛ o ngmɛ mi blɔ nɛ ma kpale tu munyu: Ngɔɔ lɛ kaa a na dali 20 pɛ ngɛ lejɛ ɔ.” E he nɔ ke: “I be ma a hɛ mi kpatae ngɛ dali 20 ɔmɛ a he je. 32 Nyagbe ɔ, e de ke: “Yehowa, i kpa mo pɛɛ, o mi mi nɛ ko fu, mohu ɔ, ha nɛ ma kpale tu munyu si kake nɛ ɔ pɛ: Ngɔɔ lɛ kaa a na dali nyɔngma pɛ ngɛ lejɛ ɔ.” E he nɔ ke: “I be ma a hɛ mi kpatae ngɛ dali nyɔngma amɛ a he je.” 33 Benɛ Yehowa kɛ Abraham tu munyu ta a, e je, nɛ Abraham hu kpale kɛ ho e we mi ya.
19 Bɔfo enyɔ ɔmɛ ya su Sodom gbɔkuɛ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Lot hii si ngɛ Sodom ma a agbo ɔ nya.* Benɛ Lot na mɛ ɔ, e te si nɛ e kɛ mɛ ya kpe, nɛ e kplã si, nɛ e kɛ e hɛ mi bu si. 2 Nɛ e de ke: “Ye nyɔmtsɛmɛ, i kpa nyɛ pɛɛ nɛ nyɛ gba nyɛ sɔmɔlɔ ɔ we ɔ mi, i kpa nyɛ pɛɛ nɛ nyɛ ba hwɔ nyɛ sɔmɔlɔ ɔ ngɔ, nɛ a fɔ nyɛ nane he ha nyɛ. Kɛkɛ ɔ, nyɛ ma nyɛ maa te si mla nɛ nyɛ tsa nyɛ blɔ hiami ɔ nɔ.” Se a de ke: “Dɛbi, wa ma ya hwɔ ma a he nya buami he ɔ.” 3 Se e kɛ mɛ tu hluu kɛ ya si benɛ a kɛ lɛ ho e we ɔ mi ya. Kɛkɛ nɛ e ngmɛ mɛ okplɔɔ, nɛ e sã abolo nɛ masa be mi, nɛ a ye.
4 Benɛ a ná we nɛ a hwɔ si lolo ɔ, ma a mi nyumu ɔmɛ, nɛ ji Sodom nyumu ɔmɛ, kɛ je jokuɛ nyumuyo nɔ kɛ ya si nɔmoyo nɔ, mɛ tsuo a bua a he nya nɛ a bɔle we ɔ kɛ kpe. 5 Nɛ a ngɛ Lot tsɛe nɛ a ngɛ lɛ dee ke: “Jije nyumu ɔmɛ nɛ a ba o ngɔ gbɔkuɛ nɛ ɔ ngɛ? Je mɛ kpo ha wɔ nɛ waa kɛ mɛ nɛ ná bɔmi.”
6 Kɛkɛ nɛ Lot je kpo kɛ ya a ngɔ ngɛ sinya a nya, nɛ e nga sinya a ngɛ e se. 7 E de ke: “I kpa nyɛ pɛɛ, ye nyɛmimɛ, nyɛ ko pee yi wu tso ní kaa kikɛ. 8 I kpa nyɛ pɛɛ, i ngɛ biyihi enyɔ nɛ a kɛ nyumu ko ná we bɔmi hyɛ. I kpa nyɛ pɛɛ, nyɛ ha nɛ ma je mɛ kpo kɛ ba ha nyɛ nɛ nyɛɛ pee mɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛ suɔ. Se nyɛ ko pee nyumu nɛ ɔmɛ nɔ́ ko nɔ́ ko, ejakaa a ba to ye we ɔ mi.”* 9 Kɛkɛ nɛ a de ke: “Ha wɔ blɔ!” Nɛ a de hu ke: “Nubwɔ nɛ ɔ nɛ́ lɛ nɔ kake too ba ngɛ hiɛ ɔ pa ngɛ hlae nɛ e kojo wɔ! Amlɔ nɛ ɔ, nɔ́ nɛ wa maa pee mo ɔ nya maa wa po pe nɔ́ nɛ wa maa pee mɛ ɔ.” Kɛkɛ nɛ a bu kɛ ba Lot nɔ,* nɛ a hɛ mɛ kɛ su sinya a he konɛ a ywia lɛ. 10 Lɔ ɔ he ɔ, nyumu ɔmɛ nɛ a ba to Lot ɔ kpã a nine mi nɛ a gbla Lot kɛ ba a ngɔ ngɛ we ɔ mi, nɛ a nga sinya a. 11 Se a ha nɛ nyumu ɔmɛ nɛ a ngɛ sinya a nya a, a hɛngmɛ yu, kɛ je nɔ nyafii pe kulaa nɔ kɛ ya si nɔ ngua pe kulaa nɔ, nɛ a gbo dengme kɛ hla sinya a nya blɔ hluu se a nɛ.
12 Kɛkɛ nɛ nyumu ɔmɛ bi Lot ke: “Anɛ o ngɛ nɔ kpa ko hu ngɛ hiɛ ɔ lo? Ngatsɛmɛ jio, o binyumuhi jio, o biyihi jio, o we bi tsuo nɛ a ngɛ ma nɛ ɔ mi ɔ, je mɛ kɛ je hiɛ ɔ! 13 Ejakaa wa ma nyɛ ma nɛ ɔ hɛ mi kpatami. Akɛnɛ munyuhi nɛ a ngɛ tue kɛ ngɛ mɛ sie ɔ nya wa wawɛɛ nitsɛ ngɛ Yehowa hɛ mi ɔ he je ɔ, Yehowa tsɔ wɔ kaa wa ba kpata ma nɛ ɔ hɛ mi.” 14 Enɛ ɔ he ɔ, Lot je kpo nɛ e kɛ e ngatsɛmɛ ɔmɛ nɛ a ba bi e biyi ɔmɛ a si nɛ a maa ngɔ mɛ ɔ ya tu munyu. E de mɛ si abɔ ke: “Nyɛɛ te si! Nyɛɛ je hiɛ ɔ, ejakaa Yehowa ma kpata ma nɛ ɔ hɛ mi!” Se Lot ngatsɛmɛ ɔmɛ bu kaa plasee nɛ e ngɛ pee.
15 Benɛ je bɔni nami ɔ, hiɔwe bɔfo ɔmɛ bɔni Lot he la womi, nɛ a de lɛ ke: “Tee si! Ngɔɔ o yo ɔ kɛ o biyi enyɔ ɔmɛ nɛ a kɛ mo ngɛ hiɛ ɔ nɛ nyɛɛ tu fo, konɛ a ko kpata nyɛ hɛ mi ngɛ ma a tɔmi ɔ he je!” 16 Akɛnɛ Yehowa mi mi sã lɛ ngɛ e he he je ɔ, benɛ e ngɛ si lilaae ɔ, nyumu ɔmɛ nu e nine si, nɛ a nu e yo ɔ, kɛ e biyi enyɔ ɔmɛ hu a nine si, nɛ a ngɔ mɛ* kɛ je kpo kɛ ho ma a se ya. 17 Benɛ a ngɔ mɛ kɛ ba ma a se nɔuu pɛ ɔ, a ti nɔ kake de ke: “Nyɛɛ tu fo kɛ baa nyɛ wami* yi! Nyɛ ko hyɛ nyɛ se, nɛ nyɛ ko ya da si ngɛ kpokpa a nɔ he ko he ko! Nyɛɛ tu fo kɛ ho yoku ɔmɛ a nɔ ya konɛ a ko kpata nyɛ hɛ mi!”
18 Kɛkɛ nɛ Lot de mɛ ke: “Yehowa, i kpa mo pɛɛ, ko ha nɛ ma ya lejɛ ɔ! 19 I kpa mo pɛɛ, amlɔ nɛ ɔ, o sɔmɔlɔ ɔ hɛ mi ba nyami ngɛ o hɛ mi, nɛ o ngɛ mi mi jɔmi* agbo kpo jee kɛ ngɛ mi tsɔɔe konɛ o baa ye* yi, se i be nyɛe ma tu fo kɛ ya yoku ɔmɛ a nɔ, ejakaa i ngɛ gbeye yee kaa eko ɔ, oslaa ko ma ya ná mi nɛ ma gbo. 20 Amlɔ nɛ ɔ, i kpa mo pɛɛ, ma nɛ ɔ kɛ wa he kɛ we, nɛ ma nyɛ ma tu fo kɛ ya lejɛ ɔ; e ji ma nyafii ko kɛkɛ. I kpa mo pɛɛ, ma tu fo kɛ ya lejɛ ɔ lo? E ji ma nyafii ko. Kɛkɛ ɔ, ye yi ma ná wami.”* 21 Lɔ ɔ he ɔ, e de lɛ ke: “Saminya, ma na mo mɔbɔ ekohu, nɛ i be ma nɛ o ngɛ dee ɔ hɛ mi kpatae. 22 O he nɛ sɔ! Tuu fo kɛ ho lejɛ ɔ ya, ejakaa i be nyɛe nɛ ma pee nɔ́ ko nɔ́ ko kɛ yaa si be nɛ o ma ya su lejɛ ɔ!” Lɔ ɔ he je nɛ e wo ma a biɛ ke Zoar* a nɛ.
23 Benɛ Lot ke e ya suu Zoar zugba a nɔ ɔ, pu je. 24 Kɛkɛ nɛ Yehowa ha nɛ sɔlfa kɛ la nɛ kɛ pue Sodom kɛ Gomora nɔ; e je Yehowa ngɔ ngɛ hiɔwe. 25 Lɔ ɔ he ɔ, e kpata ma nɛ ɔmɛ a hɛ mi, ee, e kpata kpokpa a tsuo hɛ mi, kɛ nihi tsuo nɛ a ngɛ ma amɛ a mi, kɛ tsohi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ tsuo a hɛ mi. 26 Se Lot yo ɔ nɛ e ngɛ Lot se ɔ bɔni e se hyɛmi, nɛ e plɛ pee ngo kpɔ.
27 Jehanɛ ɔ, Abraham te si mɔtu mla, nɛ e ho nɛ e ya da si ngɛ he nɛ e da Yehowa hɛ mi ngɛ ɔ. 28 Benɛ e hyɛ kɔ̃ ɔ mi kɛ yaa Sodom kɛ Gomora je, kɛ zugba a tsuo nɛ ngɛ kpokpa a nɔ ɔ, e na nɔ́ ko nɛ ngɛ gbeye. E na la su ku kpii ko nɛ e ngɛ si tee kɛ ngɛ zugba a nɔ jee kaa flɔɔnɔɔ mi la su ku kpii! 29 Lɔ ɔ he ɔ, benɛ Mawu kpata mahi nɛ a ngɛ kpokpa a nɔ ɔ a hɛ mi ɔ, Mawu kai Abraham nɛ e je Lot kɛ je mahi nɛ e kpata a hɛ mi ɔ mi, nɛ ji mahi nɛ Lot hi a mi ɔ.
30 Pee se ɔ, Lot je Zoar nɛ e kɛ e biyi enyɔ ɔmɛ kuɔ kɛ ho yoku ɔmɛ a nɔ ya, nɛ a ya hi lejɛ ɔ, ejakaa e ngɛ gbeye yee kaa e maa hi Zoar. Lɔ ɔ he ɔ, e kɛ e biyi enyɔ ɔmɛ ya hi tɛ puɔ ko mi. 31 Kɛkɛ nɛ e kekleekle bi ɔ de e senɔ ɔ ke: “Wa tsɛ ɔ bwɔ, nɛ nyumu ko be zugba a nɔ nɛ e kɛ wɔ ma ná bɔmi kaa bɔ nɛ a peeɔ ngɛ zugba a nɔ tsuo ɔ. 32 Ba, ha nɛ wa ha wa tsɛ ɔ wai nɛ e nu, nɛ waa kɛ lɛ nɛ hwɔ, konɛ wa ná nina ha wa tsɛ ɔ.”
33 Lɔ ɔ he ɔ, jamɛ a gbɔkuɛ ɔ, a ha a tsɛ ɔ wai fuu nɛ e nu; kɛkɛ nɛ kekleekle bi ɔ ya nɛ e kɛ e tsɛ ɔ ya hwɔ, se e tsɛ ɔ li be nɛ e kekleekle bi ɔ ba hwɔ si, kɛ be nɛ e te si. 34 E nɔ jena a, e kekleekle bi ɔ de e senɔ ɔ ke: “I kɛ ye tsɛ ɔ ya hwɔ hiɛ gbɔkuɛ ɔ. Ha nɛ wa ha lɛ wai nɛ e nu gbɔkuɛ nɛ ɔ hulɔ. Lɔ ɔ se ɔ, mo hu o kɛ lɛ nɛ ya hwɔ, nɛ́ wa ná nina ha wa tsɛ ɔ.” 35 Enɛ ɔ he ɔ, jamɛ a gbɔkuɛ ɔ hu ɔ, a ha a tsɛ ɔ wai fuu nɛ e nu; kɛkɛ nɛ e bi wayo ɔ ya nɛ e kɛ e tsɛ ɔ ya hwɔ, se e li be nɛ e bi wayo ɔ ba hwɔ si, kɛ be nɛ e te si. 36 Enɛ ɔ he ɔ, Lot biyi enyɔ ɔmɛ tsuo hɛɛ hɔ ha a tsɛ ɔ. 37 E kekleekle bi ɔ fɔ binyumu, nɛ e wo lɛ biɛ ke Moab. Lɛ ji Moab bi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ a tsɛ. 38 E bi wayo ɔ hu fɔ binyumu, nɛ e wo lɛ biɛ ke Benami. Lɛ ji Ammon bi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ a tsɛ.
20 Jehanɛ ɔ, Abraham hia kɛ je lejɛ ɔ kɛ ya to si ngɛ Negeb zugba a nɔ, nɛ e ya hi Kadesh kɛ Shur a kpɛti. Benɛ e ngɛ* Gerar a, 2 Abraham kpale de ngɛ e yo Sara he ke: “Ye nyɛmiyo ji lɛ.” Lɔ ɔ he ɔ, Abimelek, Gerar matsɛ ɔ tsɔ nɛ a ya ngɔ Sara kɛ ba, nɛ e ngɔ lɛ kɛ pee e yo. 3 Ligbi ko nyɔ mi ɔ, Mawu de Abimelek ngɛ nlami mi ke: “Hyɛ, yo ɔ nɛ o ya ngɔ ɔ he je ɔ, o gbo se o li, ejakaa e ji yogbayo; nɔ ko yo ji lɛ.” 4 Se Abimelek tɛ yo ɔ he.* Lɔ ɔ he ɔ, e de ke: “Yehowa, anɛ o ma kpata ma ko nɛ sane ko sane ko be e he ɔ* hɛ mi lo? 5 Anɛ nyumu ɔ de we mi ke, ‘Ye nyɛmiyo ji lɛ,’ nɛ yo ɔ hu de we ke, ‘Ye nyɛminyumu ji lɛ’ lo? I pee nɔ́ nɛ ɔ kɛ tsui nɛ mi tsɔ, nɛ i yi fɔ.” 6 Kɛkɛ nɛ anɔkuale Mawu ɔ de lɛ ngɛ nlami mi ke: “I le kaa o kɛ tsui nɛ mi tsɔ lɛ pee nɔ́ nɛ ɔ, enɛ ɔ he nɛ i tsi o nya konɛ o ko pee yayami kɛ si mi ɔ nɛ. Lɔ ɔ he je nɛ i ngmɛ́ mo blɔ nɛ o ta e he ɔ nɛ. 7 Amlɔ nɛ ɔ, kpale nyumu ɔ yo ɔ kɛ ho, ejakaa gbalɔ ji lɛ, nɛ e ma kpa pɛɛ ha mo wawɛɛ, nɛ o maa ya nɔ maa hi wami mi. Se ke o kpale we yo ɔ kɛ yɛ ɔ, lɛɛ ná nɛ o le kaa bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, o ma gbo, o kɛ o we ɔ tsuo.”
8 Abimelek te si mɔtu mla, nɛ e tsɛ e sɔmɔli ɔmɛ tsuo nɛ e de mɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo, nɛ a tsui po wawɛɛ nitsɛ. 9 Kɛkɛ nɛ Abimelek tsɛ Abraham nɛ e de lɛ ke: “Mɛni o pee wɔ nɛ ɔ? Mɛni yayami i pee mo loko o kɛ yayami agbo kaa kikɛ nɛ ɔ ka i kɛ ye matsɛ yemi ɔ nɔ bami ɔ? Nɔ́ nɛ o pee mi ɔ dɛ.” 10 Nɛ Abimelek ya nɔ nɛ e de Abraham ke: “Mɛni juɛmi o ná loko o pee nɔ́ nɛ ɔ?” 11 Abraham de ke: “Nɔ́ he je ji kaa, i de ye he ke, ‘Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mawu gbeye yemi ko kulaa be hiɛ ɔ, nɛ a maa gbe mi ngɛ ye yo ɔ he je.’ 12 Se ye nyɛmiyo ji lɛ niinɛ, e ji ye tsɛ bi, se tsa pi ye nyɛ bi ji lɛ, nɛ e ba pee ye yo. 13 Lɔ ɔ he ɔ, benɛ Mawu ha nɛ i je ye tsɛ we ɔ, nɛ i ngɛ lalaalo woe ɔ, i de lɛ ke: ‘Nɔ́ nɛ i suɔ kaa o pee kɛ je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ mi ji nɛ ɔ nɛ: He fɛɛ he nɛ wa maa ya a, mo de ngɛ ye he ke, “Ye nyɛminyumu ji lɛ.”’”
14 Kɛkɛ nɛ Abimelek ngɔ jijɔhi kɛ nahi kɛ sɔmɔli kɛ mawayihi kɛ ha Abraham, nɛ e kpale e yo Sara kɛ ha lɛ. 15 Abimelek de hu ke: “Ye zugba a lɛ fɔɔ si ngɛ o hɛ mi ɔ nɛ. Moo hi he fɛɛ he nɛ o suɔ.” 16 Nɛ e de Sara ke: “Hyɛ, i ngɔ sika hiɔ 1,000 kɛ ngɛ o nyɛminyumu ɔ hae. E ji okadi kɛ ha nihi nɛ a piɛɛ o he ɔ tsuo, kɛ nɔ fɛɛ nɔ kaa sane ko be o he,* nɛ a wo mo nguɔ kaa mu ko be o he.” 17 Kɛkɛ nɛ Abraham bɔni anɔkuale Mawu ɔ pɛɛ kpami wawɛɛ, nɛ Mawu tsa Abimelek kɛ e yo ɔ kɛ e mawayi ɔmɛ, nɛ a bɔni bimɛ fɔmi; 18 ejakaa Yehowa ha nɛ yihi tsuo nɛ a ngɛ Abimelek we ɔ mi ɔ pee yosahi* ngɛ Abraham yo Sara he je.
21 Yehowa ngɔ e juɛmi kɛ ba Sara nɔ kaa bɔ nɛ e de ɔ, nɛ Yehowa pee nɔ́ nɛ e wo Sara si kaa e maa pee ha lɛ ɔ. 2 Kɛkɛ nɛ Sara ba ngɔ hɔ, nɛ e fɔ binyumu kɛ ha Abraham ngɛ Abraham bwɔmi si ngɛ be nɛ Mawu wo lɛ si ɔ nya. 3 Abraham wo bimwɔyo ɔ nɛ Sara fɔ ha lɛ ɔ biɛ ke Isak. 4 Nɛ Abraham po e binyumu Isak benɛ e ye ligbi kpaanyɔ ɔ, kaa bɔ nɛ Mawu fã lɛ ɔ. 5 Abraham ye jeha 100 benɛ a fɔ e binyumu Isak kɛ ha lɛ ɔ. 6 Kɛkɛ nɛ Sara de ke: “Mawu ha nɛ i ngɛ muɔe; nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa nu he ɔ kɛ mi maa muɔ.”* 7 Nɛ e de hu ke: “Mɛnɔ ko nyɛ de Abraham ke, ‘Bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, Sara ma ha bi nyɔ’? Se kɛ̃ ɔ, i fɔ binyumu kɛ ha lɛ ngɛ e bwɔmi si.”
8 Jokuɛ ɔ ba wa nɛ a po lɛ nyɔ, nɛ ligbi nɛ a po Isak nyɔ ɔ, Abraham ngmɛ okplɔɔ ngua ko. 9 Se Sara to he hɛ kaa Egipt no Hagar binyumu ɔ nɛ e fɔ kɛ ha Abraham ɔ pɔɔ Isak he fɛu yemi. 10 Lɔ ɔ he ɔ, e de Abraham ke: “Fiee mawayo nɛ ɔ kɛ e binyumu ɔ kɛ ho, ejakaa mawayo nɛ ɔ binyumu ɔ kɛ ye binyumu Isak be gbosi ní yee!” 11 Se nɔ́ nɛ Sara de ngɛ Abraham binyumu ɔ he ɔ ngɔɛ Abraham nya kulaa. 12 Kɛkɛ nɛ Mawu de Abraham ke: “Ko ha nɛ nɔ́ nɛ Sara ngɛ dee ngɛ nyumuyo ɔ kɛ o mawayo ɔ he ɔ nɛ gba o nya. Bu lɛ tue,* ejakaa nɔ nɛ a ma tsɛ ke o nina a,* Isak nɔ lɛ e maa gu kɛ ba. 13 Ngɛ mawayo ɔ binyumu ɔ blɔ fa mi ɔ, ma ha nɛ je ma ko maa je lɛ hu e mi kɛ ba, ejakaa e ji o nina.”*
14 Lɔ ɔ he ɔ, Abraham te si mɔtu mla, nɛ e ngɔ abolo kɛ lohwe he womi tɔ kɛ e mi nyu, nɛ e kɛ ha Hagar. E ngɔ ní ɔmɛ kɛ ma Hagar konɔ, nɛ e wo e kɛ e bi nyumuyo ɔ blɔ. Kɛkɛ nɛ Hagar je nɛ e ya wo lalaalo ngɛ Beer-sheba nga a nɔ. 15 Nyagbenyagbe ɔ, nyu nɛ ngɛ lohwe he womi tɔ ɔ mi ɔ ba ta, nɛ e tsitsɛɛ e bi nyumuyo ɔ kɛ wo tso kusuu ko sisi. 16 Kɛkɛ nɛ e je kɛ ho nɛ lɛ nɔ kake too e ya hi si ngɛ he ko nɛ e kɛ lejɛ ɔ kɛmi maa pee kɛ̃ɛ̃ tsɛmi mi kɛmi, ejakaa e de ke: “I sume nɛ nyumuyo ɔ nɛ gbo ngɛ ye hɛ mi.” Lɔ ɔ he ɔ, Hagar hi si ngɛ he ko nɛ e kɛ lejɛ ɔ kɛ we tsɔ, nɛ e bɔni ya fomi boboobo.
17 Kɛkɛ nɛ Mawu nu nyumuyo ɔ gbi, nɛ Mawu bɔfo ko tsɛ Hagar kɛ je hiɔwe nɛ e de lɛ ke: “Hagar, mɛni ngɛ mo pee? Koo ye gbeye, ejakaa Mawu nu nyumuyo ɔ gbi ngɛ he nɛ e ngɛ ɔ. 18 Tee si, wo nyumuyo ɔ nɔ nɛ o kɛ o nine nɛ pɛtɛ e he saminya, ejakaa ma ha nɛ e maa pee je ma ngua.” 19 Kɛkɛ nɛ Mawu bli e hɛngmɛ nɛ e na vu ko nɛ nyu ngɛ mi, nɛ e ya yɛ nyu kɛ wo lohwe he womi tɔ ɔ mi nɛ e hyi, nɛ e ha nyumuyo ɔ eko nɛ e nu. 20 Mawu kɛ nyumuyo ɔ ngɛ be mi nɛ e ngɛ wae ɔ. E hi nga a nɔ, nɛ e ba pee kɛ̃ɛ̃ tsɛ̃lɔ. 21 E hi Paran nga a nɔ, nɛ e yayo ya ngɔ yo kɛ je Egipt zugba a nɔ kɛ ba ha lɛ.
22 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Abimelek kɛ e tabo ɔ nya dalɔ Fikol de Abraham ke: “Mawu piɛɛ o he ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ngɛ pee ɔ mi. 23 Lɔ ɔ he ɔ, amlɔ nɛ ɔ, moo ngɔ Mawu kɛ kã mi kita ngɛ hiɛ ɔ kaa o be i kɛ ye nina kɛ ye sisi bimɛ sisie, nɛ suɔmi nɛ se pui nɛ i je kpo kɛ tsɔɔ mo ɔ, mo hu o ma je jamɛ a suɔmi ɔ nɔuu kpo kɛ tsɔɔ imi, kɛ zugba a nɛ o ngɛ nɔ ɔ.” 24 Kɛkɛ nɛ Abraham de ke: “I kã kita kaa ma pee jã.”
25 Se Abraham tu nyu vu ɔ nɛ Abimelek sɔmɔli ɔmɛ kpɔ̃ ngɛ e dɛ pani nya a he munyu kɛ tsɔɔ Abimelek. 26 Abimelek de lɛ ke: “I li nɔ nɛ pee nɔ́ nɛ ɔ; o wui nɔ tã kɛ tsɔɔ mi hyɛ, nɛ i nui he nɔ́ ko hyɛ kaa mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ.” 27 Kɛkɛ nɛ Abraham ngɔ jijɔhi kɛ nahi kɛ ha Abimelek, nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ a so. 28 Benɛ Abraham je jijɔ yo kpaago nɛ a wɛ kɛ je to ɔmɛ a kpɛti ɔ, 29 Abimelek bi Abraham ke: “Mɛni he je nɛ o je jijɔ yo kpaago nɛ a wɛ nɛ ɔmɛ kɛ da hiɛ ɔ?” 30 Kɛkɛ nɛ e de ke: “Moo ngɔ jijɔ yo kpaago nɛ a wɛ nɛ ɔmɛ ngɛ ye dɛ, konɛ e pee odase kaa imi lɛ i tsua vu nɛ ɔ nɛ.” 31 Lɔ ɔ he je nɛ e wo lejɛ ɔ biɛ ke Beer-sheba* a nɛ, ejakaa lejɛ ɔ nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a kã kita ngɛ. 32 Enɛ ɔ he ɔ, a so ngɛ Beer-sheba, nɛ lɔ ɔ se ɔ, Abimelek kɛ e tabo ɔ nya dalɔ Fikol te si, nɛ a kpale kɛ ho Filisti bi ɔmɛ a zugba a nɔ ya. 33 Lɔ ɔ se ɔ, e du tamarisk tso ko ngɛ Beer-sheba, nɛ e tsɛ Yehowa, neneene Mawu ɔ biɛ ngɛ lejɛ ɔ. 34 Nɛ Abraham hi* Filisti bi ɔmɛ a zugba a nɔ be kɛkɛɛ.*
22 Ngɛ enɛ ɔ se ɔ, anɔkuale Mawu ɔ ka Abraham nɛ e hyɛ. E tsɛ lɛ ke: “Abraham!” Nɛ e he nɔ ke: “I ngɛ hiɛ ɔ!” 2 Kɛkɛ nɛ e de ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o ngɔ o binyumu Isak, o binyumu kake too ɔ nɛ o suɔ lɛ saminya a, nɛ o hia blɔ kɛ ya Moria zugba a nɔ, nɛ o ngɔ lɛ kɛ ya sã sami afɔle ngɛ yokuhi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ a kpɛti nɔ́ nɛ ma tsɔɔ mo ɔ nɔ.”
3 Lɔ ɔ he ɔ, Abraham te si mɔtu mla nɛ e wo e teji ɔ nɔ ní, nɛ e ngɔ e sɔmɔli enyɔ kɛ piɛɛ e kɛ e binyumu Isak a he. E gba lɛ́ nɛ́ e kɛ ma ya sã sami afɔle ɔ, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e te si nɛ e pue nɔ kɛ ho he nɛ anɔkuale Mawu ɔ tsɔɔ lɛ ɔ ya. 4 Ngɛ ligbi etɛne ɔ nɔ ɔ, Abraham wo e yi nɔ nɛ e na he nɛ a yaa a ngɛ tsitsaa. 5 Kɛkɛ nɛ Abraham de e sɔmɔli ɔmɛ ke: “Nyɛɛ kɛ teji ɔ nɛ hi hiɛ ɔ. I kɛ nyumuyo ɔ lɛɛ wa maa ya lejɛ ɔ nɛ́ wa ya ja Mawu konɛ waa kpale kɛ ba nyɛ ngɔ.”
6 Lɔ ɔ he ɔ, Abraham ngɔ lɛ́ nɛ a kɛ maa sã sami afɔle ɔ kɛ tloo e binyumu Isak. Kɛkɛ nɛ e wo lohwe gbemi ha kɛ la, nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a tsa a nyɛɛmi ɔ nɔ. 7 Jehanɛ ɔ, Isak tsɛ e tsɛ Abraham ke: “Tsaatsɛ!” Nɛ e he nɔ ke: “Ye bi!” Nɛ Isak bi lɛ ke: “La a kɛ lɛ́ ɔ ji nɛ ɔ nɛ, se jije jijɔ nɛ waa kɛ maa sã sami afɔle ɔ ngɛ?” 8 Nɛ Abraham de lɛ ke: “Ye bi, Mawu nitsɛ ma ha wɔ jijɔ nɛ waa kɛ maa sã sami afɔle ɔ.” Nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a tsa a nyɛɛmi ɔ nɔ.
9 Nyagbenyagbe ɔ, a ya su he nɛ anɔkuale Mawu ɔ tsɔɔ lɛ ɔ, nɛ Abraham ma afɔle sami la tɛ ngɛ lejɛ ɔ, nɛ e to lɛ́ ɔ ngɔ pue nɔ. E fi e binyumu Isak nine kɛ e nane, nɛ e ngɔ lɛ kɛ fɔ lɛ́ ɔ nɔ ngɛ afɔle sami la tɛ ɔ nɔ. 10 Kɛkɛ nɛ Abraham wo ha a konɛ e gbe e binyumu ɔ. 11 Se Yehowa bɔfo ɔ tsɛ lɛ kɛ je hiɔwe ke: “Abraham, Abraham!” Nɛ e he nɔ ke: “I ngɛ hiɛ ɔ!” 12 Kɛkɛ nɛ e de ke: “Koo ye niheyo ɔ awi, nɛ koo pee lɛ nɔ́ ko nɔ́ ko; jehanɛ lɛɛ i na kaa o yeɔ Mawu gbeye, ejakaa o de we ke o kɛ o bi nyumu ɔ, nɛ ji o bi kake too ɔ be mi hae.” 13 Kɛkɛ nɛ Abraham wo e yi nɔ, nɛ e na agbosu ko ngɛ tsitsaa nɛ́ e koli ɔmɛ bɛ tso komɛ. Lɔ ɔ he ɔ, Abraham ya nɛ e ya je agbosu ɔ, nɛ e kɛ sã sami afɔle ngɛ e binyumu ɔ nane mi. 14 Nɛ Abraham wo lejɛ ɔ biɛ ke Yehowa-yire.* Lɔ ɔ he je nɛ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, a deɔ ke: “A ma ha ngɛ Yehowa yoku ɔ nɔ” ɔ nɛ.
15 Yehowa bɔfo ɔ tsɛ Abraham si enyɔne kɛ je hiɔwe, 16 nɛ e de ke: “Yehowa ke, ‘I ngɔ imi nitsɛ ye he kɛ ngɛ kita kae kaa akɛnɛ o pee nɔ́ nɛ ɔ, nɛ o de we ke o kɛ o bi nyumu ɔ, nɛ ji o bi kake too ɔ be mi hae he je ɔ, 17 bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, ma jɔɔ mo, nɛ bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, ma ha nɛ o nina* maa hiɛ kaa hiɔwe dodoehi kɛ wo nya zia, nɛ o nina* nine maa su e he nyɛli a ma amɛ a nɔ.* 18 Nɛ je mahi tsuo nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ maa gu o nina a* nɔ kɛ ná jɔɔmi, ejakaa o bu ye gbi tue.’”
19 Lɔ ɔ se ɔ, Abraham kpale kɛ ho e sɔmɔli ɔmɛ a ngɔ ya, nɛ mɛ tsuo a pue nɔ kɛ ho Beer-sheba ya; nɛ Abraham ya nɔ nɛ e hi Beer-sheba.
20 Enɛ ɔ se ɔ, a ba bɔ Abraham amaniɛ ke: “Hyɛ, Milka hu fɔ binyumuhi kɛ ha o nyɛminyumu Nahor: 21 E kekleekle bi ji Uz, e nyɛminyumu ji Buz, Kemuel, Aram tsɛ ɔ, 22 Kesed, Hazo, Pildash, Yidlaf, kɛ Betuel.” 23 Betuel fɔ Rebeka. Milka fɔ bimɛ kpaanyɔ nɛ ɔmɛ kɛ ha Nahor, Abraham nyɛminyumu ɔ. 24 E yo kpa nɛ a tsɛɛ lɛ ke Reuma a hu fɔ binyumuhi, nɛ mɛ ji: Teba, Gaham, Tahash, kɛ Maaka.
23 Sara hi si jeha 127; jeha nɛ Sara ye ngɛ e wami si himi mi ji nɛ ɔ nɛ. 2 Kɛkɛ nɛ Sara gbo ngɛ Kiriat-arba, nɛ ji Hebron, ngɛ Kanaan zugba a nɔ, nɛ Abraham bɔni aywilɛho yemi ngɛ Sara he, nɛ e fo e he ya. 3 Kɛkɛ nɛ Abraham te si kɛ je e yo ɔ nɛ gbo ɔ he, nɛ e ya de Het binyumu ɔmɛ ke: 4 “Ma se no kɛ nubwɔ ji mi ngɛ nyɛ kpɛti. Nyɛ ha mi he ko nɛ ma kɛ pee nɔ pumi he ngɛ nyɛ kpɛti konɛ ma ya pu ye gbogboe ɔ.” 5 Kɛkɛ nɛ Het binyumu ɔmɛ ha Abraham heto ke: 6 “Ye nyɔmtsɛ, moo bu wɔ tue. Mawu ganɔ* ji mo ngɛ wa kpɛti. O ma nyɛ maa pu o gbogboe ɔ ngɛ wa nɔ pumi he ɔmɛ he nɛ e hi pe kulaa. Wa ti nɔ ko be o nya tsie kaa o ko pu o gbogboe ɔ ngɛ e nɔ pumi he.”
7 Kɛkɛ nɛ Abraham te si nɛ e ba e yi si ngɛ zugba a nɔ bi ɔmɛ, nɛ ji Het binyumu ɔmɛ a hɛ mi, 8 nɛ e de mɛ ke: “Ke nyɛ* kplɛɛ nɔ kaa ma wo ye gbogboe ɔ nɛ ma ya pu ɔ, lɛɛ nyɛɛ bu mi tue nɛ nyɛ kpa Efron, Zohar binyumu ɔ pɛɛ 9 nɛ e jua e tɛ puɔ ɔ nɛ ngɛ e zugba a nya ngɛ Makpela a ha mi. Nyɛ ha nɛ e jua ha mi sika hiɔ abɔ nɛ maa su nya ngɛ nyɛ hɛ mi, konɛ ma ná zugba nɛ ma kɛ pee nɔ pumi he.”
10 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Efron hii si ngɛ Het binyumu ɔmɛ a kpɛti. Lɔ ɔ he ɔ, Efron, Hit no ɔ ha Abraham heto nɛ Het binyumu ɔmɛ nu. E pee jã ngɛ nihi nɛ a ngɛ e ma a agbo ɔ mi ɔ tsuo a hɛ mi, nɛ e de ke: 11 “Dɛbi, ye nyɔmtsɛ! Bu mi tue. I ngɔ zugba a kɛ tɛ puɔ ɔ nɛ ngɛ mi ɔ tsuo kɛ ngɛ mo hae. I ngɔ kɛ ngɛ mo hae ngɛ ye ma mi bi ɔmɛ a binyumu ɔmɛ a hɛ mi. Mo ya pu o gbogboe ɔ.” 12 Kɛkɛ nɛ Abraham ba e yi si ngɛ zugba a nɔ bi ɔmɛ a hɛ mi, 13 nɛ e kɛ Efron tu munyu nɛ ni ɔmɛ nu. E de ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o bu mi tue! Ma ha mo sika hiɔ abɔ nɛ maa su zugba a nya. Ngɔɔ ngɛ ye dɛ, konɛ ma ya pu ye gbogboe ɔ ngɛ lejɛ ɔ.”
14 Kɛkɛ nɛ Efron ha Abraham heto ke: 15 “Ye nyɔmtsɛ, bu mi tue. Zugba nɛ ɔ he jua ji sika hiɔ shekel* 400, se lɔ ɔ pi nɔ́ ko kulaa ngɛ i kɛ mo wa kpɛti. Lɔ ɔ he ɔ, yaa pu o gbogboe ɔ.” 16 Abraham nu nɔ́ nɛ Efron de ɔ, nɛ Abraham ngmɛ sika hiɔ abɔ nɛ Efron tsɛ nɛ Het binyumu ɔmɛ nu ɔ kɛ ha lɛ, sika hiɔ shekel* 400 ngɛ sɛni tɛ nɛ jua yeli ɔmɛ kplɛɛ nɔ ɔ nya. 17 Enɛ ɔ he ɔ, a ma nɔ mi kaa Efron zugba nɛ ngɛ Makpela, ngɛ Mamre hɛ mi ɔ—zugba a kɛ tɛ puɔ ɔ nɛ ngɛ mi ɔ kɛ tsohi tsuo nɛ a ngɛ zugba a mi ɔ—ba pee 18 Abraham nɔ́ nɛ e he ngɛ Het binyumu ɔmɛ a hɛ mi, ngɛ nihi tsuo nɛ a ngɛ ma a agbo ɔ mi ɔ, a hɛ mi. 19 Lɔ ɔ se ɔ, Abraham ya pu e yo Sara ngɛ tɛ puɔ nɛ ngɛ Makpela zugba a nɔ, ngɛ Mamre hɛ mi, ngɛ Hebron, ngɛ Kanaan zugba a nɔ ɔ mi. 20 Lɔ ɔ he ɔ, Het binyumu ɔmɛ ngɔ zugba a kɛ tɛ puɔ ɔ nɛ ngɛ mi ɔ kɛ ha Abraham kaa e weto ní, konɛ e kɛ pee nɔ pumi he.
24 Jehanɛ ɔ, Abraham wa ngɛ jeha mi, nɛ e bwɔ, nɛ Yehowa jɔɔ Abraham ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi. 2 Abraham de e sɔmɔlɔ ɔ, nɛ ji e sɔmɔlɔ nɔkɔtɔma pe kulaa ngɛ e we ɔ mi, nɔ nɛ e hyɛɛ e níhi tsuo a nɔ ɔ ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o ngɔ o nine kɛ wo ye fiɔ sisi, 3 nɛ ma ha nɛ o ngɔ Yehowa, hiɔwe kɛ zugba Mawu ɔ kɛ kã kita kaa o be Kanaan bi ɔmɛ nɛ i ngɛ a kpɛti ɔ a biyi ɔmɛ eko ngɔe kɛ ha ye binyumu ɔ kaa e yo. 4 Mohu ɔ, o maa ya ye ma a mi kɛ ye weku li a ngɔ nɛ́ o ya ngɔ yo kɛ ba ha ye binyumu Isak.”
5 Se sɔmɔlɔ ɔ bi lɛ ke: “Nɛ ke yo ɔ sume kaa e kɛ mi maa ba zugba nɛ ɔ nɔ hu nɛɛ? Ke e ba jã a, anɛ ma kpale o binyumu ɔ kɛ ho zugba nɛ o je nɔ kɛ ba a nɔ ya lo?” 6 Kɛkɛ nɛ Abraham de lɛ ke: “Hyɛ nɛ hi nɛ o ko ngɔ ye binyumu ɔ kɛ ya lejɛ ɔ. 7 Yehowa, hiɔwe Mawu ɔ, nɔ nɛ e ngɔ mi kɛ je ye tsɛ we ɔ kɛ ye weku li a zugba a nɔ, nɛ́ e kɛ mi tu munyu, nɛ́ e kã mi kita ke: ‘O nina* nɛ ma ngɔ zugba nɛ ɔ kɛ ha’ a, maa tsɔ e bɔfo kɛ sɛ o hlami, nɛ bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, o ma ya ngɔ yo ngɛ lejɛ ɔ kɛ ba ha ye binyumu ɔ. 8 Se ke yo ɔ sume kaa e kɛ mo maa ba a, o maa ye o he ngɛ kita nɛ ɔ he. Se koo ngɔ ye binyumu ɔ kɛ ya lejɛ ɔ.” 9 Kɛkɛ nɛ sɔmɔlɔ ɔ ngɔ e nine kɛ wo e nyɔmtsɛ Abraham fiɔ sisi nɛ e kã lɛ kita ngɛ sane nɛ ɔ he.
10 Lɔ ɔ he ɔ, sɔmɔlɔ ɔ ngɔ e nyɔmtsɛ ɔ we afukpɔngɔ nyɔngma nɛ e pue blɔ; e ngɔ ní kpakpa slɔɔtohi tsuo nɛ e nyɔmtsɛ ɔ ngɛ ɔ hu eko. Kɛkɛ nɛ e pue nɔ kɛ ho Mesopotamia ya, kɛ ho Nahor ma a mi ya. 11 E ha nɛ afukpɔngɔ ɔmɛ bu si ngɛ vu ko he ngɛ ma a se. Jamɛ a be ɔ ji gbɔkuɛ nya si, benɛ yi ɔmɛ ya saa nyu. 12 Kɛkɛ nɛ e de ke: “Yehowa, ye nyɔmtsɛ Abraham Mawu, i kpa mo pɛɛ nɛ o ha nɛ ma ye manye mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ, nɛ́ o je o suɔmi nɛ se pui ɔ kpo kɛ tsɔɔ ye nyɔmtsɛ Abraham. 13 Amlɔ nɛ ɔ, i daa si ngɛ nyu hɛngmɛ ko he, nɛ ma a mi yihewi ɔmɛ ngɛ kpo jee kɛ ma nɛ a ba sa nyu. 14 Ha nɛ e ba mi kaa yiheyo nɛ ma de lɛ ke, ‘I kpa mo pɛɛ nɛ o ngɔ o nyu buɛ ɔ kɛ ba si nɛ ma nu nyu ɔ eko,’ nɛ́ e ma de ke, ‘Nuu eko, nɛ ma ha o we afukpɔngɔ ɔmɛ hu eko nɛ a nu’ ɔ, ha nɛ jamɛ a nɔ ɔ nɛ e pee nɔ nɛ o hla kɛ ha o sɔmɔlɔ Isak; moo gu enɛ ɔ nɔ kɛ ha nɛ ma na kaa o je o suɔmi nɛ se pui ɔ kpo kɛ tsɔɔ ye nyɔmtsɛ ɔ.”
15 E nya mɛ si po nɛ Rebeka, Betuel biyo ɔ je kpo ngɛ ma a mi kɛ e konɔ nyu buɛ. Betuel ji Abraham nyɛminyumu Nahor yo Milka a binyumu. 16 Yiheyo ɔ he ngɛ fɛu saminya, e ji yomiyo; nyumu ko kɛ lɛ ná we bɔmi hyɛ. E kple kɛ ho nyu hɛngmɛ ɔ he ya, nɛ e ya yɛ nyu kɛ wo nyu buɛ ɔ mi nɛ e hyi, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e kpale kuɔ kɛ ba. 17 Amlɔ nɔuu ɔ, sɔmɔlɔ ɔ tu fo nɛ e kɛ lɛ ya kpe, nɛ e de lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o ha nɛ ma nu o buɛ ɔ mi nyu ɔ bɔɔ ko.” 18 Kɛkɛ nɛ lɛ hu e de ke: “Nuu, ye nyɔmtsɛ.” Oya nɔuu nɛ e wo e buɛ ɔ kɛ ba si nɛ e hɛɛ ngɛ e dɛ mi, nɛ e ha lɛ eko nɛ e nu. 19 Benɛ e ha lɛ nyu ɔ ta a, e de ke: “Ma sa nyu kɛ ha o we afukpɔngɔ ɔmɛ hulɔ kɛ yaa si be nɛ a maa nu nɛ a maa tɔ.” 20 Enɛ ɔ he ɔ, e plɛ nyu ɔ nɛ ngɛ e buɛ ɔ mi ɔ kɛ wo lohwehi a nyu numi nɔ́ ɔ mi oya nɔuu, nɛ e sa fo si abɔ kɛ ya vu ɔ he ya sa nyu, nɛ e ya nɔ nɛ e sa nyu ɔ kɛ ha nyumu ɔ we afukpɔngɔ ɔmɛ tsuo. 21 Jamɛ a be ɔ mi tsuo ɔ, nyumu ɔ nya kpɛ e he, nɛ e pee dii kɛ ngɛ lɛ hyɛe, nɛ e ngɛ hyɛe ke ji kaa Yehowa ha nɛ e blɔ hiami ɔ ye manye aloo e yi manye.
22 Benɛ afukpɔngɔ ɔmɛ nu nyu ɔ ta a, nyumu ɔ je sika tsu gugwɔ mi ga nɛ e jiɔmi ji shekel* fã, kɛ sika tsu nine si ga enyɔ nɛ a jiɔmi ji shekel nyɔngma kɛ ha lɛ, 23 nɛ e bi lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o de mi, mɛnɔ biyo ji mo? Anɛ tsu ngɛ o tsɛ we ɔ nɛ wa ma nyɛ ma ba hwɔ lejɛ ɔ kɛ ya si mɔtu lo?” 24 Kɛkɛ nɛ yiheyo ɔ de lɛ ke: “Betuel biyo ji mi. Betuel ji binyumu nɛ Milka fɔ kɛ ha Nahor.” 25 Nɛ e de hu ke: “Wa ngɛ nga gbigbli kɛ lohwehi a niye ní babauu, kɛ he nɛ nyɛ maa hwɔ kɛ ya si mɔtu hulɔ.” 26 Kɛkɛ nɛ nyumu ɔ kplã si nɛ e ngɔ e hɛ mi kɛ bu si ngɛ Yehowa hɛ mi 27 nɛ e de ke: “A je Yehowa, ye nyɔmtsɛ Abraham Mawu ɔ yi, ejakaa e suɔmi nɛ se pui ɔ, kɛ e we anɔkuale yemi ɔ se pui ngɛ ye nyɔmtsɛ ɔ nɔ. Yehowa tsɔɔ mi blɔ kɛ ba ye nyɔmtsɛ ɔ nyɛminyumu ɔmɛ a we mi.”
28 Nɛ yiheyo ɔ tu fo nɛ e ya bɔ e yayo we ɔ mi bi ɔmɛ níhi nɛ ya nɔ ɔ. 29 Rebeka ngɛ nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Laban. Lɔ ɔ he ɔ, Laban tu fo kɛ ya nyumu ɔ ngɔ ngɛ ma a se, ngɛ nyu hɛngmɛ ɔ he. 30 Benɛ e na gugwɔ mi ga a kɛ nine si ga amɛ ngɛ e nyɛmiyo Rebeka nine si, nɛ e nu nɛ e nyɛmiyo ɔ ngɛ dee ke, “Bɔ nɛ nyumu ɔ kɛ mi tu munyu ha ji nɛ ɔ,” e ba nyumu ɔ ngɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, nyumu ɔ daa si ngɛ afukpɔngɔ ɔmɛ a he ngɛ nyu hɛngmɛ ɔ he loloolo. 31 Oya nɔuu nɛ e de ke: “Ba, mo nɔ nɛ́ Yehowa jɔɔ mo. Mɛni he je nɛ o daa si ngɛ ma a se ngɛ hiɛ ɔ loloolo ɔ? I dla we ɔ mi, nɛ i dla he ko kɛ ha afukpɔngɔ ɔmɛ hulɔ.” 32 Kɛkɛ nɛ nyumu ɔ ba we ɔ mi, nɛ e* je ní ɔmɛ ngɛ afukpɔngɔ ɔmɛ a nɔ, nɛ e ha afukpɔngɔ ɔmɛ nga gbigbli kɛ lohwehi a niye ní. E ha Abraham sɔmɔlɔ ɔ kɛ nyumu ɔmɛ nɛ a piɛɛ e he ɔ hu nyu konɛ a kɛ fɔ a nane he. 33 Se benɛ a gba ní ha lɛ kaa e ye ɔ, e de ke: “I be ní yee kɛ yaa si be nɛ ma de nyɛ nɔ́ nɛ ngɛ ye kuɛ si.” Enɛ ɔ he ɔ, Laban de ke: “Moo tu munyu!”
34 Kɛkɛ nɛ e de ke: “Abraham sɔmɔlɔ ji mi. 35 Yehowa jɔɔ ye nyɔmtsɛ ɔ saminya nɛ e wo lɛ ní babauu; e ha lɛ jijɔhi kɛ nahi, sika hiɔ kɛ sika tsu, sɔmɔli kɛ mawayihi, kɛ afukpɔngɔhi kɛ tejihi. 36 Jehanɛ hu ɔ, Sara, ye nyɔmtsɛ ɔ yo ɔ fɔ binyumu ngɛ e bwɔmi si kɛ ha ye nyɔmtsɛ ɔ, nɛ e maa ngɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ngɛ ɔ kɛ ha lɛ. 37 Lɔ ɔ he ɔ, ye nyɔmtsɛ ɔ ha nɛ i kã kita, nɛ e de ke: ‘Koo ngɔ Kanaan bi ɔmɛ nɛ i ngɛ a zugba a nɔ ɔ a biyi ɔmɛ eko kɛ ha ye binyumu ɔ kaa e yo. 38 Dɛbi, mohu ɔ, yaa ye tsɛ we ɔ kɛ ye weku ɔ mi, nɛ o ya ngɔ yo kɛ ba ha ye binyumu ɔ.’ 39 Se i bi ye nyɔmtsɛ ɔ ke: ‘Nɛ ke yo ɔ sume kaa e kɛ mi maa ba hu nɛɛ?’ 40 E de mi ke: ‘Yehowa, nɔ nɛ i nyɛɛɔ ngɛ e hɛ mi ɔ, maa tsɔ e bɔfo ɔ kɛ piɛɛ o he, nɛ bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, o blɔ hiami ɔ maa ye manye, nɛ o ma ya ngɔ yo kɛ je ye weku ɔ mi ngɛ ye tsɛ we ɔ kɛ ba ha ye binyumu ɔ. 41 Ke o ya ye weku ɔ mi nɛ a ha we mo yo ɔ, o maa ye o he ngɛ kita nɛ o kã mi ɔ he. Enɛ ɔ ma ha nɛ o ye o he ngɛ o kita a he.’
42 “Benɛ i ba su nyu hɛngmɛ ɔ he mwɔnɛ ɔ, i de ke: ‘Yehowa, ye nyɔmtsɛ Abraham Mawu, ke o ma ha nɛ ye blɔ hiami ɔ nɛ ye manye ɔ, 43 lɛɛ kaa bɔ nɛ i daa si ngɛ nyu hɛngmɛ nɛ ɔ he ngɛ hiɛ ɔ, é ba mi kaa ke yiheyo ko je kpo kɛ ma nyu sami, nɛ i de lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o ha nɛ ma nu o buɛ ɔ mi nyu ɔ eko,” 44 nɛ e de mi ke, “Nuu eko, nɛ ma sa nyu kɛ ha o we afukpɔngɔ ɔmɛ hulɔ” ɔ, jamɛ a yiheyo ɔ nɛ e pee nɔ nɛ Yehowa hla kɛ ha ye nyɔmtsɛ ɔ binyumu ɔ.’
45 “Benɛ i ná we nɛ ma gbe nɔ́ nɛ i ngɛ dee ngɛ ye tsui mi ɔ nya a, o ba nɛ Rebeka nɛ e je kpo kɛ ma kɛ e buɛ ɔ ngɛ e konɔ, nɛ e kple kɛ ho nyu hɛngmɛ ɔ he ya, nɛ e ya bɔni nyu sami. Kɛkɛ nɛ i de lɛ ke: ‘I kpa mo pɛɛ, ha mi nyu ɔ eko nɛ ma nu.’ 46 Oya nɔuu nɛ e wo e buɛ ɔ kɛ je e konɔ kɛ ba si, nɛ e de ke: ‘Nuu nyu ɔ eko, nɛ ma ha o we afukpɔngɔ ɔmɛ hu nyu.’ Kɛkɛ nɛ i nu nyu ɔ eko, nɛ e ha afukpɔngɔ ɔmɛ hu nyu nɛ a nu. 47 Lɔ ɔ se ɔ, i bi lɛ ke, ‘Mɛnɔ biyo ji mo?’ nɛ e he nɔ ke, ‘Betuel biyo ji mi. Betuel ji Nahor binyumu nɛ Milka fɔ kɛ ha lɛ.’ Lɔ ɔ he ɔ, i ngɔ ga a kɛ wo e gugwɔ mi nɛ i ngɔ nine si ga a hu kɛ wo e nine si. 48 Nɛ i kplã si nɛ i ngɔ ye hɛ mi kɛ bu si ngɛ Yehowa hɛ mi, nɛ i je Yehowa ye nyɔmtsɛ Abraham Mawu ɔ yi, nɔ nɛ nyɛɛ ye hɛ mi kɛ gu blɔ nɛ da nɔ konɛ ma ba ngɔ ye nyɔmtsɛ ɔ nyɛminyumu biyo kɛ ya ha e binyumu ɔ. 49 Amlɔ nɛ ɔ, ke nyɛ suɔ nɛ nyɛ je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ ye nyɔmtsɛ ɔ, nɛ́ nyɛɛ ye lɛ anɔkuale ɔ, nyɛ de mi; se ke pi jã hu ɔ, nyɛ de mi, konɛ ma le he nɛ ma gu.”*
50 Kɛkɛ nɛ Laban kɛ Betuel he nɔ ke: “Nɔ́ nɛ ɔ je Yehowa ngɔ. Wa be nyɛe ma de mo ke ee, loo ohoo.* 51 Rebeka a lɛ daa si ngɛ o hɛ mi ɔ nɛ. Ngɔɔ lɛ nɛ nyɛɛ ho, nɛ́ e ya pee o nyɔmtsɛ ɔ binyumu ɔ yo, kaa bɔ nɛ Yehowa de ɔ.” 52 Benɛ Abraham sɔmɔlɔ ɔ nu nɔ́ nɛ a de ɔ, oya nɔuu nɛ e kplã si nɛ e ngɔ e hɛ mi kɛ bu si ngɛ Yehowa hɛ mi. 53 Nɛ sɔmɔlɔ ɔ bɔni sika hiɔ kɛ sika tsu níhi kɛ tadehi jemi ha Rebeka, nɛ e ha Rebeka nyɛminyumu ɔ kɛ e yayo níhi nɛ a he jua wa. 54 Lɔ ɔ se ɔ, e kɛ nyumu ɔmɛ nɛ a piɛɛ e he ɔ ye ní nɛ a nu ní, nɛ a hwɔ lejɛ ɔ kɛ ya si mɔtu.
Benɛ e te si mɔtu ɔ, e de ke: “Nyɛɛ wo mi blɔ nɛ ma ho ye nyɔmtsɛ ɔ ngɔ ya.” 55 Kɛkɛ nɛ Rebeka nyɛminyumu ɔ kɛ e yayo de ke: “Ke e hí kulaa a, mo ha nɛ yiheyo ɔ kɛ wɔ nɛ hi si ligbi nyɔngma. Lɔ ɔ se ɔ, e ma nyɛ maa ya.” 56 Se sɔmɔlɔ ɔ de mɛ ke: “Nyɛ ko tsi ye nya, ejakaa nyɛ na kaa Yehowa ha nɛ ye blɔ hiami ɔ ye manye. Nyɛɛ wo mi blɔ nɛ ma ho ye nyɔmtsɛ ɔ ngɔ ya.” 57 Enɛ ɔ he ɔ, a de ke: “Ha nɛ wa tsɛ yiheyo ɔ kɛ ba nɛ wa bi lɛ.” 58 A tsɛ Rebeka kɛ ba nɛ a bi lɛ ke: “Anɛ o kɛ nyumu nɛ ɔ maa ya lo?” E ha heto ke: “Ee, i suɔ kaa ma ya.”
59 Lɔ ɔ he ɔ, a wo a nyɛmiyo Rebeka, kɛ yo nɛ e hyɛ lɛ* ɔ, kɛ Abraham sɔmɔlɔ ɔ kɛ e nyumu ɔmɛ blɔ. 60 Nɛ a jɔɔ Rebeka nɛ a de lɛ ke: “Wa nyɛmiyo, nihi akpehi nɛ bɔ he akpe nyɔngma* nɛ je o mi kɛ ba, nɛ́ o nina* nine nɛ su a he nyɛli a ma amɛ a nɔ.”* 61 Kɛkɛ nɛ Rebeka kɛ e mawayi ɔmɛ te si, nɛ a ya hi afukpɔngɔ ɔmɛ a nɔ, nɛ a nyɛɛ nyumu ɔ se. Sɔmɔlɔ ɔ ngɔ Rebeka nɛ e pue blɔ.
62 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Isak ngɛ Negeb zugba a nɔ, nɛ e je Beer-lahairoi blɔ kɛ ba. 63 Benɛ du ngɛ bue ɔ, Isak je kpo nɛ e ya ngɛ si slaae ngɛ nga a nɔ konɛ é pue e yi mi tɛ. Benɛ e wo e yi nɔ ɔ, hyɛ, e na kaa afukpɔngɔhi ma! 64 Benɛ Rebeka wo e yi nɔ ɔ, e hɛngmɛ gba Isak nɔ, kɛkɛ nɛ oya nɔuu nɛ e kple si kɛ je afukpɔngɔ ɔ nɔ. 65 Nɛ e bi sɔmɔlɔ ɔ ke: “Mɛnɔ ji nyumu ɔ ngɛ lejɛ ɔ nɛ e ngɛ nyɛɛe ngɛ nga a mi nɛ e kɛ wɔ ma kpemi ɔ?” Nɛ sɔmɔlɔ ɔ de lɛ ke: “Ye nyɔmtsɛ ɔ.” Lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ e hɛ mi hami nɔ́ ɔ kɛ ha e he. 66 Kɛkɛ nɛ sɔmɔlɔ ɔ de Isak níhi tsuo nɛ e ya pee ɔ. 67 Lɔ ɔ se ɔ, Isak ngɔ lɛ kɛ ba e nyɛ Sara bo tsu ɔ mi. Nɛ Rebeka ba pee e yo; nɛ Isak ná e he suɔmi wawɛɛ, nɛ e ná bua womi ngɛ e nyɛ ɔ gbenɔ se.
25 Jehanɛ ɔ, Abraham ngɔ yo ekohu, nɛ a tsɛɛ lɛ ke Ketura. 2 Pee se ɔ, e fɔ Zimran, Yokshan, Medan, Midian, Ishbak kɛ Shuah kɛ ha lɛ.
3 Yokshan fɔ Sheba kɛ Dedan.
Dedan binyumuhi ji Ashurim, Letushim, kɛ Leumim.
4 Midian binyumuhi ji Efa, Efer, Hanok, Abida, kɛ Eldaa.
Ketura binyumuhi ji mɛ tsuo.
5 Pee se ɔ, Abraham ngɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ngɛ ɔ kɛ ha Isak, 6 se Abraham ke e binyumu ɔmɛ nɛ e kɛ e yi kpa amɛ fɔ ɔ ní. Benɛ e ngɛ wami mi loloolo ɔ, e wo mɛ blɔ kɛ ho puje he blɔ ya kɛ je e binyumu Isak he. E wo mɛ blɔ kɛ ho Puje He zugba a nɔ ya. 7 Jeha nɛ Abraham ye ngɛ e wami si himi mi ji jeha 175. 8 Benɛ Abraham bwɔ nɛ e tsui nɔ e mi ngɛ si himi mi ɔ, e wo e nyagbe mumu nɛ e gbo be mi nɛ e wa saminya. Nɛ a pu lɛ kaa bɔ nɛ a pu e nɛmɛ ɔmɛ ɔ.* 9 E binyumu Isak kɛ e binyumu Ishmael pu lɛ ngɛ Makpela tɛ puɔ ɔ mi ngɛ Efron, Hit no Zohar binyumu ɔ zugba a nɛ ngɛ Mamre hɛ mi ɔ, 10 nɛ ji zugba nɛ Abraham he ngɛ Het binyumu ɔmɛ a dɛ ɔ mi. A pu Abraham ngɛ lejɛ ɔ kɛ piɛɛ e yo Sara he. 11 Ngɛ Abraham gbenɔ se ɔ, Mawu ya nɔ nɛ e jɔɔ e binyumu Isak, nɛ Isak hi Beer-lahairoi kasa nya.
12 Ishmael, Abraham binyumu ɔ nɛ Egipt no Hagar, nɛ ji Sara mawayo ɔ fɔ ha Abraham ɔ he sane ji nɛ ɔ nɛ.
13 Ishmael binyumu ɔmɛ a biɛhi, kɛ wekuhi nɛ je a mi ɔ a biɛhi ji nɛ ɔmɛ nɛ: Ishmael kekleekle bi ji Nebayot, nɛ e se ɔ, Kedar, Adbeel, Mibsam, 14 Mishma, Duma, Masa, 15 Hadad, Tema, Yetur, Nafish, kɛ Kedema. 16 Ishmael binyumu ɔmɛ ji nɛ ɔmɛ nɛ, nɛ a biɛhi ngɛ a hi hehi kɛ a sito hehi* a nya ji nɛ ɔmɛ nɛ; a ji ganɔhi 12 kɛ a wɛtsohi. 17 Nɛ Ishmael hi si jeha 137. Kɛkɛ nɛ e wo e nyagbe mumu nɛ e gbo nɛ a pu lɛ kaa bɔ nɛ a pu e nɛmɛ ɔmɛ ɔ.* 18 Nɛ a hi kɛ je Havila nɛ ngɛ Shur kasa nya, nɛ́ e kɛ Egipt he kɛ we ɔ, hluu kɛ ya si Asiria tɔɔ. E hi e nyɛminyumu ɔmɛ tsuo a kasa nya.*
19 Abraham binyumu Isak he sane ji nɛ ɔ nɛ.
Abraham fɔ Isak. 20 Benɛ Isak ye jeha 40 ɔ, e ngɔ Rebeka. Rebeka ji Betuel nɛ ji Aram no nɛ e je Padanaram ɔ biyo. Rebeka ji Laban, Aram no ɔ nyɛmiyo. 21 Isak ya nɔ nɛ e kpa Yehowa pɛɛ ngɛ e yo ɔ he je, ejakaa yosa ji lɛ; lɔ ɔ he ɔ, Yehowa bu e pɛɛ kpami ɔ tue, nɛ e yo Rebeka ba ngɔ hɔ. 22 Nɛ binyumu ɔmɛ nɛ a ngɛ Rebeka mi mi ɔ kɛ a sibi bɔni kunɔ nɔmi, lɔ ɔ he ɔ, e de ke: “Ke kikɛ ji bɔ nɛ e ngɛ ɔ, lɛɛ mɛni he je nɛ e sa nɛ ma ya nɔ nɛ ma hi wami mi mɔ?” Lɔ ɔ he ɔ, e ya bi Yehowa juɛmi. 23 Nɛ Yehowa de lɛ ke: “Je mahi enyɔ ngɛ o fɔmi kotoku ɔ mi, nɛ mahi enyɔ maa je o mi, nɛ a mi ma gba; nɛ ma kake he maa wa pe ma kake, nɛ nɔkɔtɔma a ma sɔmɔ jokuɛ ɔ.”
24 Benɛ be ba su nɛ e ma fɔ ɔ, hyɛ! hawi ngɛ e fɔmi kotoku ɔ mi. 25 Kɛkɛ nɛ nɔ nɛ ba kekle ɔ tsuɔ papaapa, nɛ e he womi ngɛ kaa tade nɛ a kɛ bwɔmi pee, lɔ ɔ he ɔ, a wo lɛ biɛ ke Esau.* 26 Lɔ ɔ se ɔ, e nyɛminyumu ɔ je kpo nɛ e kɛ e nine nu Esau nane se ja, lɔ ɔ he ɔ, e wo lɛ biɛ ke Yakob.* Isak ye jeha 60 benɛ Rebeka fɔ mɛ ɔ.
27 Benɛ nyumuwi ɔmɛ ngɛ wae ɔ, Esau ba pee detsɛ nɛ e he be, nɛ e pɔɔ nga mi himi, se Yakob lɛɛ sane ko be e he, nɛ e hiɔ bo tsuhi a mi. 28 Isak suɔ Esau, ejakaa e haa lɛ de lo nɛ e yeɔ, se Rebeka lɛɛ e suɔ Yakob. 29 Ligbi ko nɛ Yakob ngɛ flɔɔ pee ɔ, Esau je nga a nɔ kɛ ba kɛ pɔtɔ. 30 Lɔ ɔ he ɔ, Esau de Yakob ke: “I kpa mo pɛɛ, o he nɛ e sɔ nɛ o ha mi o flɔɔ tsutsu* nɛ ɔ eko,* ejakaa pɔ tɔ ye he!”* Lɔ ɔ he je nɛ a tsɛɛ lɛ ke Edom* ɔ nɛ. 31 Kɛkɛ nɛ Yakob de lɛ ke: “Kekleekle ɔ, jua o blɔ nya kaa bitɛte ɔ ngɔ ha mi!” 32 Esau tsa nɔ ke: “Hyɛ, i miɔ nɛ ma gbo! Mɛni i kɛ bitɛte blɔ nya maa pee?” 33 Yakob hu de ke: “Kã mi kita kekle!” Lɔ ɔ he ɔ, e kã lɛ kita nɛ e jua e blɔ nya kaa bitɛte ɔ kɛ ha Yakob. 34 Kɛkɛ nɛ Yakob ha Esau abolo kɛ yɔ flɔɔ, nɛ e ye ní nɛ e nu ní, nɛ e te si kɛ ho. Lɔ ɔ he ɔ, Esau bui bitɛte blɔ nya a fɛɛ.
26 Jehanɛ ɔ, hwɔ ko kpale ba zugba a nɔ kɛ piɛɛ kekleekle hwɔ nɛ ba ngɛ Abraham be ɔ mi ɔ he, enɛ ɔ he ɔ, Isak ya Abimelek, Filisti bi ɔmɛ a matsɛ ɔ ngɔ ngɛ Gerar. 2 Kɛkɛ nɛ Yehowa je e he kpo kɛ tsɔɔ lɛ nɛ e de ke: “Ko kple kɛ ya Egipt. Hii zugba nɛ ma tsɔɔ mo ɔ nɔ. 3 Hii zugba nɛ ɔ nɔ kaa ma se no, nɛ i kɛ mo maa hi si nɛ ma jɔɔ mo, ejakaa ma ngɔ zugba nɛ ɔmɛ tsuo kɛ ha o kɛ o nina,* nɛ ma ye kita nɛ i kã o tsɛ Abraham ɔ nɔ. I de lɛ ke: 4 ‘Ma ha nɛ o nina* maa hiɛ kaa hiɔwe dodoehi; nɛ ma ngɔ zugba nɛ ɔmɛ tsuo kɛ ha o nina;* nɛ zugba a nɔ je mahi tsuo maa gu o nina a* nɔ kɛ ná jɔɔmi,’ 5 akɛnɛ Abraham bu ye gbi tue, nɛ e ya nɔ nɛ e pee níhi nɛ i ngɛ hlae ɔ, nɛ e ye ye fami ɔmɛ, kɛ ye blɔ tsɔɔmi ɔmɛ, kɛ ye mlaa amɛ a nɔ ɔ he je.” 6 Lɔ ɔ he ɔ, Isak ya nɔ nɛ e hi Gerar.
7 Be fɛɛ be nɛ nyumu ɔmɛ nɛ a ngɛ lejɛ ɔ ma bi lɛ e yo ɔ he sane ɔ, e deɔ mɛ ke: “Ye nyɛmiyo ji lɛ.” E ye gbeye kaa e ma de ke, “Ye yo ji lɛ,” ejakaa e de ke, “Eko ɔ, nyumuhi nɛ a ngɛ hiɛ ɔ maa gbe mi ngɛ Rebeka he je,” ejakaa e he ngɛ fɛu saminya. 8 Be komɛ a se ɔ, Abimelek, Filisti bi ɔmɛ a matsɛ ɔ ngɛ e saflɛ mi hyɛe, nɛ e na Isak nɛ e ngɛ suɔmi kpo jee ha e yo Rebeka.* 9 Amlɔ nɔuu nɛ Abimelek tsɛ Isak nɛ e de lɛ ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, o yo ji lɛ! Mɛni he je nɛ o de ke o nyɛmiyo ji lɛ ɔ?” Kɛkɛ nɛ Isak de lɛ ke: “I de jã, ejakaa i ye gbeye kaa ma gbo ngɛ e he je.” 10 Se Abimelek ya nɔ nɛ e de lɛ ke: “Mɛni o pee wɔ nɛ ɔ? Jinɛ ma mi bi ɔmɛ a ti nɔ ko kɛ o yo ɔ ko ná bɔmi faa, nɛ o ko ha nɛ wa ko ye fɔ!” 11 Kɛkɛ nɛ Abimelek fã ni ɔmɛ tsuo ke: “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa ta nyumu nɛ ɔ kɛ e yo ɔ a he ɔ, a maa gbe lɛ kokooko!”
12 Nɛ Isak bɔni ní dumi ngɛ jamɛ a zugba a nɔ. Jamɛ a jeha a, e kpa ní nɛ e du ɔ kɛ bɔ he si 100, ejakaa Yehowa ngɛ lɛ jɔɔe. 13 Nyumu ɔ ba ná ní, nɛ níhi a mi hi ha lɛ hluu kɛ ya si be nɛ e ba pee niatsɛ kpanaa. 14 E ná jijɔhi, kɛ nahi, kɛ sɔmɔli babauu, nɛ Filisti bi ɔmɛ a hɛ bɔni e nɔ kɔmi.
15 Lɔ ɔ he ɔ, Filisti bi ɔmɛ ngɔ zu kɛ tsi vuhi tsuo nɛ e tsɛ ɔ sɔmɔli ɔmɛ tsua ngɛ e tsɛ Abraham be ɔ mi ɔ. 16 Kɛkɛ nɛ Abimelek de Isak ke: “Jee wa kpɔ ɔ mi kɛ ho, ejakaa o he ba wa kulaa pe wɔ.” 17 Lɔ ɔ he ɔ, Isak je lejɛ ɔ nɛ e ya to si ngɛ Gerar dɔgba a* mi, nɛ e hi lejɛ ɔ. 18 Nɛ vuhi nɛ a tsua ngɛ Isak tsɛ Abraham be ɔ mi nɛ́ Filisti bi ɔmɛ tsi mɛ ngɛ Abraham gbenɔ se ɔ, Isak kpale tsua a mi ekohu, nɛ e kɛ biɛhi nɛ e tsɛ ɔ wo vu nɛ ɔmɛ ɔ kpale wo mɛ.
19 Benɛ Isak sɔmɔli ɔmɛ ngɛ si tsuae ngɛ dɔgba a* mi ɔ, a ya pã nyu hɛngmɛ ko nɔ. 20 Nɛ Gerar to hyɛli ɔmɛ kɛ Isak to hyɛli ɔmɛ bɔni pɛmi nɛ a de mɛ ke: “Wa nɔ́ ji nyu ɔ nɛ!” Lɔ ɔ he ɔ, e wo vu ɔ biɛ ke Esek,* ejakaa a kɛ lɛ pɛ ngɛ he. 21 Nɛ a bɔni vu kpa tsuami, nɛ a kɛ lɛ bɔni pɛmi ngɛ lɔ ɔ hu he. Lɔ ɔ he ɔ, e wo lɛ biɛ ke Sitna.* 22 Pee se ɔ, e je lejɛ ɔ nɛ e ya tsua vu kpa, se lɔ ɔ lɛɛ a kɛ lɛ pɛ́ ngɛ he. Lɔ ɔ he ɔ, e wo lɛ biɛ ke Rehobot,* nɛ e de ke: “Ejakaa amlɔ nɛ ɔ, Yehowa ha wɔ hi he nɛ kle, nɛ e ha nɛ wa he hiɛ babauu ngɛ zugba a nɔ.”
23 Kɛkɛ nɛ e je lejɛ ɔ nɛ e kuɔ kɛ ho Beer-sheba ya. 24 Jamɛ a nyɔ ɔ mi ɔ, Yehowa je e he kpo kɛ tsɔɔ lɛ nɛ e de lɛ ke: “Imi ji o tsɛ Abraham Mawu ɔ nɛ. Koo ye gbeye, ejakaa i kɛ mo ngɛ, nɛ ma jɔɔ mo, nɛ ma ha nɛ o nina* maa hiɛ babauu ngɛ ye sɔmɔlɔ Abraham he je.” 25 Lɔ ɔ he ɔ, e ma afɔle sami la tɛ ngɛ lejɛ ɔ nɛ e tsɛ Yehowa biɛ ɔ. Nɛ Isak ma e bo tsu ɔ ngɛ lejɛ ɔ, nɛ e sɔmɔli ɔmɛ tsua vu ngɛ lejɛ ɔ.
26 Pee se ɔ, Abimelek, kɛ e ga wolɔ Ahuzat, kɛ e tabo ɔ nya dalɔ Fikol je Gerar kɛ ba e ngɔ. 27 Benɛ a ba a, Isak bi mɛ ke: “Nyɛ nɛ́ nyɛ nyɛ mi, nɛ́ nyɛ fiee mi kɛ je nyɛ kpɔ ɔ mi ɔ, mɛni he je nɛ nyɛ ba ye ngɔ?” 28 Kɛkɛ nɛ a he nɔ ke: “Wa na heii kaa Yehowa kɛ mo ngɛ. Lɔ ɔ he ɔ, wa ke, ‘Wa kpa mo pɛɛ, ha nɛ wa kã wa sibi kita, nɛ waa kɛ mo nɛ so 29 kaa o be wɔ nɔ́ yayami ko pee kaa bɔ nɛ wɔ hu wa yi mo awi, se mohu kpakpa pɛ nɛ wa pee mo, nɛ́ wa wo mo blɔ ngɛ tue mi jɔmi mi ɔ he je. Amlɔ nɛ ɔ, Yehowa jɔɔ mo.’” 30 Kɛkɛ nɛ e ngmɛ mɛ okplɔɔ, nɛ a ye ní nɛ a nu ní. 31 E nɔ jena mɔtu ɔ, a te si mla nɛ a kã a sibi kita. Lɔ ɔ se ɔ, Isak wo mɛ blɔ, nɛ a je kɛ ho ngɛ tue mi jɔmi mi.
32 Jamɛ a ligbi ɔ, Isak sɔmɔli ɔmɛ ba bɔ lɛ amaniɛ kɛ kɔ vu ɔ nɛ a tsua a he, nɛ a de lɛ ke: “Wa ná nyu!” 33 Lɔ ɔ he ɔ, e wo vu ɔ biɛ ke Shiba. Enɛ ɔ he je nɛ a tsɛɛ ma a ke Beer-sheba kɛ ba si mwɔnɛ ɔ nɛ.
34 Benɛ Esau ye jeha 40 ɔ, e ngɔ Yudit, Hit no Beeri biyo ɔ kaa e yo, nɛ e ngɔ Basemat, Hit no Elon biyo ɔ hulɔ. 35 Yi nɛ ɔmɛ ha nɛ Isak kɛ Rebeka ye tsui wawɛɛ nitsɛ.*
27 Jehanɛ ɔ, benɛ Isak bwɔ nɛ e hɛngmɛ hyɛ we nɔ́ hu ɔ, e tsɛ e binyumu nɔkɔtɔma Esau kɛ ba e ngɔ, nɛ e de lɛ ke: “Ye binyumu!” E he nɔ ke: “I ngɛ hiɛ ɔ!” 2 Kɛkɛ nɛ e tsɛ ɔ ya nɔ nɛ e de ke: “Amlɔ nɛ ɔ, i bwɔ, nɛ i li ligbi nɛ ma gbo. 3 Lɔ ɔ he ɔ, i kpa mo pɛɛ, ngɔɔ o de dami ní ɔmɛ, nɛ ji o kɛ̃ɛ̃ mi bi gbaja a kɛ o kɛ̃ɛ̃ ɔ, nɛ o je kpo kɛ ya nga a nɔ nɛ o ya gbe de lo ba ha mi. 4 Lɔ ɔ se ɔ, ngɔɔ kɛ pee niye ní ngɔngɔɛ nɛ ye bua jɔ he saminya nɛ o ngɔ ba ha mi. Konɛ ma ye nɛ ma jɔɔ mo* loko ma gbo.”
5 Se benɛ Isak kɛ e binyumu Esau ngɛ munyu tue ɔ, Rebeka ngɛ tue bue. Esau je kpo kɛ ho nga a nɔ ya konɛ e ya gbe de lo kɛ ba. 6 Kɛkɛ nɛ Rebeka de e binyumu Yakob ke: “Piɔ pɛ nɛ i nu nɛ o tsɛ ɔ ngɛ o nyɛminyumu Esau dee ke, 7 ‘Yaa gbe de lo kɛ ba nɛ o kɛ ba pee niye ní ngɔngɔɛ ha mi. Kɛkɛ ɔ, ma ye nɛ ma jɔɔ mo ngɛ Yehowa hɛ mi loko ma gbo.’ 8 Lɔ ɔ he ɔ, ye bi, bu tue saminya nɛ o pee nɔ́ nɛ ma de mo ɔ. 9 I kpa mo pɛɛ, yaa to ɔmɛ a kpɛti nɛ o ya nu apletsi wawi enyɔ nɛ a hi saminya ba ha mi, konɛ ma ngɔ kɛ pee niye ní ngɔngɔɛ kɛ ha o tsɛ ɔ kaa bɔ nɛ e suɔ ɔ pɛpɛɛpɛ. 10 Lɔ ɔ se ɔ, o kɛ niye ní ɔ nɛ ya ha o tsɛ ɔ nɛ e ye, konɛ e jɔɔ mo loko e gbo.”
11 Yakob de e nyɛ Rebeka ke: “Ye nyɛminyumu Esau ɔ bwɔmitsɛ ji lɛ, se imi lɛɛ ye he womi nɔ ngɛ tlotlootlo. 12 Nɛ ke ye tsɛ ɔ pɛtɛ ye he hu nɛɛ? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e maa pee kaa nɔ́ nɛ i ngɛ e he fɛu yee, nɛ ma ngɔ gbiɛmi kɛ ba ye nɔ mohu pe jɔɔmi.” 13 Kɛkɛ nɛ e nyɛ ɔ de lɛ ke: “Ye binyumu, gbiɛmi nɛ maa ba o nɔ ɔ nɛ ba ye nɔ mohu. Moo lɛɛ moo pee nɔ́ nɛ i de mo ɔ, nɛ o ya nuu lohwe ɔmɛ kɛ ba ha mi.” 14 Lɔ ɔ he ɔ, e ya nɛ e ya nuu apletsi ɔmɛ nɛ e ngɔ mɛ kɛ ba ha e nyɛ ɔ, nɛ e nyɛ ɔ kɛ pee niye ní ngɔngɔɛ kaa bɔ nɛ e tsɛ ɔ suɔ ɔ pɛpɛɛpɛ. 15 Lɔ ɔ se ɔ, Rebeka ngɔ e binyumu nɔkɔtɔma Esau tadehi nɛ a hi pe kulaa nɛ a ngɛ lɛ Rebeka a dɛ ngɛ we ɔ mi ɔ kɛ wo e binyumu wayo Yakob. 16 Jehanɛ se hu ɔ, e ngɔ apletsi ɔmɛ a he womi ɔmɛ kɛ ha e nine ɔmɛ a he kɛ e kuɛ he hehi nɛ bwɔmi be ɔ. 17 Kɛkɛ nɛ e ngɔ niye ní ngɔngɔɛ ɔ, kɛ abolo nɛ e pee ɔ kɛ ha e binyumu Yakob.
18 Lɔ ɔ he ɔ, Yakob ya e tsɛ ɔ ngɔ nɛ e ya de ke: “Tsaatsɛ!” kɛkɛ nɛ e he nɔ ke: “I ngɛ hiɛ ɔ! Ye bi, mo mɛnɔ?” 19 Yakob de e tsɛ ɔ ke: “Imi Esau, o kekleekle bi ɔ. I pee kaa bɔ nɛ o de mi ɔ pɛpɛɛpɛ. I kpa mo pɛɛ, tee si nɛ o hi si, nɛ o ye ye de lo ɔ eko, konɛ o jɔɔ mi.”* 20 Benɛ e de jã a, Isak bi e binyumu ɔ ke: “Ye binyumu, mɛni blɔ nɔ o gu kɛ ná de lo ɔ mla jã a?” E he nɔ ke: “Ejakaa Yehowa o Mawu ɔ lɛ e je lɛ kɛ ha mi.” 21 Kɛkɛ nɛ Isak de Yakob ke: “Ye binyumu, i kpa mo pɛɛ, hɛɛ mo kɛ su ye he konɛ ma pɛtɛ o he, nɛ ma hyɛ kaa mo ji ye bi Esau niinɛ aloo pi mo.” 22 Lɔ ɔ he ɔ, Yakob hɛ lɛ kɛ su e tsɛ Isak he, nɛ e tsɛ ɔ pɛtɛ e he. Lɔ ɔ se ɔ, Isak de ke: “Gbi ɔ lɛɛ Yakob gbi, se nine ɔmɛ lɛɛ Esau ninehi.” 23 E li e mi tso ejakaa bwɔmi ngɛ e nine ɔmɛ a he kaa bɔ nɛ bwɔmi ngɛ e nyɛminyumu Esau nine he ɔ. Lɔ ɔ he ɔ, e jɔɔ lɛ.
24 Lɔ ɔ se ɔ, e bi lɛ ke: “Anɛ ye binyumu Esau ji mo niinɛ lo?” nɛ e he nɔ ke: “Ee, imi.” 25 Kɛkɛ nɛ e de ke: “Ye binyumu, ngɔɔ de lo ɔ eko kɛ ba ha mi nɛ ma ye nɛ ma jɔɔ mo.”* Nɛ e ngɔ kɛ ba ha lɛ nɛ e ye, nɛ e ha lɛ wai nɛ e nu. 26 Kɛkɛ nɛ e tsɛ Isak de lɛ ke: “Ye binyumu, i kpa mo pɛɛ, hɛɛ mo kɛ su ye he, nɛ o fĩɔ ye nya he.”* 27 Lɔ ɔ he ɔ, Yakob hɛ lɛ kɛ su e he, nɛ e fĩɔ e tsɛ ɔ nya he, nɛ e tsɛ ɔ nu e tade ɔmɛ a mi he via. Kɛkɛ nɛ e jɔɔ lɛ nɛ e de ke:
“Hyɛ, ye binyumu ɔ he via ngɛ kaa zugba nɛ Yehowa jɔɔ nɔ ɔ he via. 28 Anɔkuale Mawu ɔ nɛ e ha mo hiɔwe bɔ, kɛ zugba a nɔ zu nɛ baa ní, kɛ ngma* kɛ wai ehe babauu. 29 Nihi nɛ́ á sɔmɔ mo, nɛ́ je mahi nɛ a kplã si kɛ ha mo. Pee nyɔmtsɛ ngɛ o nyɛmimɛ ɔmɛ a nɔ, nɛ́ o nyɛbimɛ ɔmɛ nɛ a kplã si ha mo. Á gbiɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e gbiɛɛ mo ɔ, nɛ́ a jɔɔ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e jɔɔ mo ɔ.”
30 Benɛ Isak jɔɔ Yakob ta, nɛ́ Yakob je e tsɛ ɔ ngɔ pɛ kɛkɛ nɛ e nyɛminyumu Esau je de dami ɔ kɛ ba. 31 Lɛ hu e pee niye ní ngɔngɔɛ nɛ e ngɔ kɛ ba ha e tsɛ ɔ, nɛ e de e tsɛ ɔ ke: “Tsaatsɛ, i kpa mo pɛɛ, tee si nɛ o ye o binyumu ɔ de lo ɔ eko, konɛ o jɔɔ mi.”* 32 Kɛkɛ nɛ e tsɛ Isak bi lɛ ke: “Mo mɛnɔ?” nɛ e he nɔ ke: “Imi Esau, o binyumu ɔ, o kekleekle bi ɔ.” 33 Nɛ Isak he bɔni domi blibliibli, kɛkɛ nɛ e bi lɛ ke: “Lɛɛ mɛnɔ nɛ e ya gbe de lo nɛ e ngɔ kɛ ba ha mi ɔ mɔ? I ye momo loko o ba, nɛ i jɔɔ lɛ—nɛ a maa jɔɔ lɛ kokooko!”
34 Benɛ Esau nu nɔ́ nɛ e tsɛ ɔ de ɔ, e kɛ aywilɛho bɔni ngmlaa kpami wawɛɛ nitsɛ, nɛ e de e tsɛ ɔ ke: “Tsaatsɛ, jɔɔ mi, jɔɔ imi hulɔ!” 35 Se e tsɛ ɔ de ke: “O nyɛminyumu ɔ ba sisi mi nɛ e ba ngɔ jɔɔmi nɛ jinɛ e ko pee o nɔ́ ɔ.” 36 Kɛkɛ nɛ Esau de ke: “Anɛ pi lɔ ɔ he je nɛ a wo lɛ biɛ ke Yakob* ɔ lo? Ejakaa si enyɔ sɔuu ji nɛ ɔ nɛ e kpɔ̃ ye blɔ nya ngɛ ye dɛ. E ngɔ ye tɛte blɔ nya a momo, nɛ amlɔ nɛ ɔ hu e ngɔ ye jɔɔmi ɔ!” Kɛkɛ nɛ e bi e tsɛ ɔ ke: “Anɛ o si we jɔɔmi ɔ eko kɛ ha we mi lo?” 37 Se Isak ha Esau heto ke: “Hyɛ, i hla lɛ kaa e pee nyɔmtsɛ ngɛ o nɔ, nɛ i ngɔ e nyɛminyumu ɔmɛ tsuo kɛ ha lɛ kaa e sɔmɔli, nɛ i ngɔ ngma kɛ wai ehe kɛ jɔɔ lɛ. Ye binyumu, mɛni lɛ pa piɛ nɛ ma pee ha mo?”
38 Esau de e tsɛ ɔ ke: “Tsaatsɛ, anɛ jɔɔmi kake pɛ nɛ o ngɛ lo? Tsaatsɛ, jɔɔ mi, jɔɔ imi hulɔ!” Kɛkɛ nɛ Esau kpa ngmlaa wawɛɛ nɛ e hia ya. 39 Enɛ ɔ he ɔ, e tsɛ Isak ha lɛ heto ke:
“Hyɛ, o hi he kɛ zugba nɛ baa ní kpɛti maa kɛ, nɛ bɔ́ nɛ nɛɔ kɛ jeɔ hiɔwe ɔ be nɛe ngɛ he nɛ o maa hi ɔ. 40 Nɛ o klaate lɛ ma ha nɛ o maa hi wami mi, nɛ o ma sɔmɔ o nyɛminyumu ɔ. Se ke o wlua o he ɔ, bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, o maa ku e kuɛpã tso ɔ kɛ je o kuɛ.”
41 Se Esau ná Yakob he ninyɛ ngɛ jɔɔmi nɛ e tsɛ ɔ jɔɔ lɛ ɔ he je, nɛ Esau ya nɔ nɛ e de ngɛ e tsui mi ke: “E be kɛe nɛ ye tsɛ ɔ ma gbo.* Lɔ ɔ se ɔ, ma gbe ye nyɛminyumu Yakob.” 42 Benɛ a bɔ Rebeka nɔ́ nɛ e binyumu nɔkɔtɔma Esau de ɔ, oya nɔuu nɛ e tsɔ nɛ a ya tsɛ e binyumu wayo nɛ ji Yakob ɔ kɛ ba, nɛ e de lɛ ke: “Hyɛ! O nyɛminyumu Esau ngɛ ga toe kaa e maa gbe mo kɛ ye e he lue.* 43 Amlɔ nɛ ɔ, ye bi, moo pee nɔ́ nɛ ma de mo nɛ ɔ. Tee si nɛ o tu fo kɛ ho ye nyɛminyumu Laban ngɔ ya ngɛ Haran. 44 O kɛ lɛ nɛ ya hi si be bɔɔ kɛ ya si be nɛ o nyɛminyumu ɔ mi mi fumi ɔ nya maa ba si, 45 kɛ ya si be nɛ abofu nɛ o nyɛminyumu ɔ ná ngɛ o he ɔ nya maa ba si, nɛ́ e hɛ maa je nɔ́ nɛ o pee lɛ ɔ nɔ. Kɛkɛ ɔ, ma tsɔ nɛ́ a ba ngɔ mo kɛ je lejɛ ɔ kɛ ba. Mɛni he je nɛ e sa nɛ nyɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo nyɛ bɔ́ mi ligbi kake?”
46 Lɔ ɔ se ɔ, Rebeka de Isak si abɔ ke: “Het biyi ɔmɛ ha nɛ si himi ɔ ba gbe ye nya. Ke Yakob hu ngɔ yo ngɛ Het biyi ɔmɛ a kpɛti, kaa zugba a nɔ yi nɛ ɔmɛ ɔ, lɛɛ mɛni se nami lɛ ngɛ ye wami he mɔ?”
28 Lɔ ɔ he ɔ, Isak tsɛ Yakob nɛ e jɔɔ lɛ nɛ e fã lɛ ke: “Koo ngɔ yo ngɛ Kanaan bi ɔmɛ a biyi ɔmɛ a kpɛti. 2 Jee kɛ ho Padanaram ya ngɛ o nɛ̃ Betuel we ɔ mi, nɛ o ya ngɔ yo ngɛ lejɛ ɔ, ngɛ Laban, o yayo nyɛminyumu ɔ biyi ɔmɛ a kpɛti. 3 Mawu Ope ɔ maa jɔɔ mo nɛ e ma ha nɛ o ma fɔ babauu nɛ o maa bɔ, nɛ bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, o ma ba pee nimli asafo. 4 Nɛ e maa jɔɔ o kɛ o nina* nɛ piɛɛ o he ɔ kaa bɔ nɛ e jɔɔ Abraham ɔ, konɛ zugba a nɛ Mawu kɛ ha Abraham nɛ o ngɛ nɔ kaa ma se no ɔ nɛ pee o nɔ́.”
5 Lɔ ɔ he ɔ, Isak wo Yakob blɔ, nɛ e je kɛ ho Padanaram ya, ngɛ Aram no Betuel binyumu Laban ngɔ. Laban ji Yakob kɛ Esau a nyɛ Rebeka a nyɛminyumu.
6 Esau na kaa Isak jɔɔ Yakob nɛ e wo lɛ blɔ kɛ ho Padanaram ya konɛ e ya ngɔ yo ngɛ lejɛ ɔ, nɛ benɛ e jɔɔ lɛ ɔ, e fã lɛ ke, “Koo ngɔ Kanaan bi ɔmɛ a biyi ɔmɛ eko,” 7 nɛ Yakob bu e tsɛ ɔ kɛ e nyɛ ɔ tue nɛ e je kɛ ho Padanaram ya. 8 Kɛkɛ nɛ Esau yɔse kaa e tsɛ Isak bua jɔɛ Kanaan bi ɔmɛ a biyi ɔmɛ a he, 9 lɔ ɔ he ɔ, Esau ya Ishmael weku li ɔmɛ a ngɔ, nɛ e ya ngɔ Mahalat, Abraham binyumu Ishmael biyo, nɛ ji Nebayot nyɛmiyo ɔ kɛ piɛɛ yihi nɛ e ngɛ momo ɔ a he.
10 Yakob je Beer-sheba nɛ e pue blɔ kɛ yaa Haran. 11 Pee se ɔ, e ya su he ko, nɛ e to kaa e maa hwɔ lejɛ ɔ, ejakaa pu nɔ si. Lɔ ɔ he ɔ, e wo tɛ ko nɛ e kɛ pee sɔnue nɛ e tslɔ, nɛ e hwɔ si ngɛ lejɛ ɔ. 12 Kɛkɛ nɛ e nla, nɛ hyɛ! e na gba he tso* ko nɛ a kɛ ma zugba a nɔ, nɛ e yi mi ya su hiɔwe; nɛ Mawu bɔfohi ngɛ gba he tso ɔ kuɔe nɛ a ngɛ kplee. 13 Nɛ hyɛ! o nɛ Yehowa ngɛ gba he tso ɔ yi nɔ, nɛ e de ke:
“Imi ji Yehowa, o tsɛ Abraham Mawu ɔ kɛ Isak Mawu ɔ nɛ. Zugba a nɛ o hwɔɔ si ngɛ nɔ ɔ, ma ngɔ kɛ ha mo kɛ o nina.* 14 Nɛ bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, o nina* maa hiɛ babauu kaa tabo zu ngɛ zugba a nɔ, nɛ o maa gbɛ kɛ fĩa zugba a nɔ tsuo kɛ maa ya pusinɔ he kɛ puje he kɛ yiti je kɛ woyi je. Nɛ zugba a nɔ wekuhi tsuo maa gu o kɛ o nina a* nɔ kɛ ná jɔɔmi kokooko. 15 I kɛ mo ngɛ, nɛ he fɛɛ he nɛ o maa ya a, ma bu o he, nɛ ma kpale mo kɛ ba zugba nɛ ɔ nɔ. I be o he jee kɛ yaa si be nɛ ma pee nɔ́ nɛ i wo mo he si ɔ.”
16 Kɛkɛ nɛ Yakob hɛ tsɛ̃, nɛ e de ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa ngɛ hiɛ ɔ nɛ i li.” 17 Kɛkɛ nɛ sawale nu lɛ, nɛ e de kɛ piɛɛ he ke: “Hiɛmɛ nɛ ɔ ngɛ gbeye nitsɛnitsɛ! Mawu we pɛ ji nɛ ɔ nɛ, nɛ hiɔwe agbo ɔ ji nɛ ɔ nɛ.” 18 Lɔ ɔ he ɔ, Yakob te si mɔtu mla nɛ e wo tɛ ɔ nɛ e tslɔ ɔ, nɛ e ngɔ kɛ ma si kaa titima nɛ e plɛ nu kɛ pue tɛ ɔ nɔ. 19 Lɔ ɔ he ɔ, e wo lejɛ ɔ biɛ ke Betel,* se jinɛ a tsɛɛ ma a ke Luz.
20 Kɛkɛ nɛ Yakob kã kita ke: “Ke Mawu maa ya nɔ nɛ e maa piɛɛ ye he nɛ e maa po ye he piɛ ngɛ ye blɔ hiami ɔ mi, nɛ e ma ha mi niye ní nɛ́ ma ye kɛ tade nɛ ma wo, 21 nɛ ma kpale kɛ ya ye tsɛ we ɔ ngɛ tue mi jɔmi mi ɔ, lɛɛ Yehowa ngɛ tsɔɔe kaa lɛ ji ye Mawu niinɛ. 22 Nɛ tɛ nɛ ɔ nɛ i ngɔ kɛ ma si kaa titima a ma ba pee Mawu we, nɛ bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ma ha mi ɔ, ma ngɔ e mi dlami nyɔngma mi kake kɛ ha mo.”
29 Lɔ ɔ se ɔ, Yakob tsa e blɔ hiami ɔ nɔ nɛ e pue nɔ kɛ ho nihi nɛ a ngɛ Puje He blɔ ɔ a zugba a nɔ ya. 2 Kɛkɛ nɛ e ya na vu ko ngɛ nga a nɔ, nɛ e na jijɔ kuu etɛ nɛ a buu si ngɛ vu ɔ he, ejakaa a yɛɔ nyu ngɛ jamɛ a vu ɔ mi kɛ haa to kuu ɔmɛ. Tɛ ngua ko ngɛ vu ɔ nya. 3 Ke a bua to kuu ɔmɛ tsuo a nya ngɛ lejɛ ɔ, a kpɛneɔ tɛ ɔ kɛ jeɔ vu ɔ nya, nɛ a haa to ɔmɛ nyu, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a kpale kpɛneɔ tɛ ɔ kɛ buɔ vu ɔ nya.
4 Lɔ ɔ he ɔ, Yakob bi mɛ ke: “Ye nyɛmimɛ, jije nyɛ je?” kɛkɛ nɛ a de lɛ ke: “Wa je Haran.” 5 E bi mɛ ke: “Anɛ nyɛ le Laban, Nahor bibi ɔ lo?” nɛ a de lɛ ke: “Wa le lɛ.” 6 Kɛkɛ nɛ e bi mɛ ke: “E ngɛ saminya lo?” A he nɔ ke: “Ee, e ngɛ saminya. Hyɛ, e biyo Rahel lɛ e kɛ jijɔ ɔmɛ ma a nɛ!” 7 Kɛkɛ nɛ Yakob de mɛ ke: “Je jɔɛ lolo. E sui be nɛ a ma bua to kuu ɔmɛ a nya lolo. Nyɛ ha jijɔ ɔmɛ nyu, nɛ nyɛ ya ha mɛ ní nɛ a ye.” 8 Kɛkɛ nɛ a de ke: “A ngmɛ́ wɔ blɔ kaa waa pee jã, ja a bua to kuu ɔmɛ tsuo a nya, nɛ a kpɛne tɛ ɔ kɛ je vu ɔ nya. Lɔ ɔ se loko wa ma ha jijɔ ɔmɛ nyu.”
9 Benɛ e kɛ mɛ ngɛ munyu tue ɔ, Rahel kɛ e tsɛ ɔ jijɔ ɔmɛ ba su lejɛ ɔ, ejakaa to hyɛlɔ ji lɛ. 10 Benɛ Yakob na Rahel, e yayo nyɛminyumu Laban biyo ɔ kɛ Laban jijɔ ɔmɛ ɔ, oya nɔuu nɛ Yakob ya kpɛne tɛ ɔ kɛ je vu ɔ nya, nɛ e ha e tsɛko Laban jijɔ ɔmɛ nyu. 11 Kɛkɛ nɛ Yakob fĩɔ Rahel nya he* nɛ e wo e gbi nɔ nɛ e fo ya. 12 Nɛ Yakob de Rahel ke e tsɛ ɔ weku no* ji lɛ, nɛ e ji Rebeka binyumu. Kɛkɛ nɛ Rahel tu fo nɛ e ya bɔ e tsɛ ɔ amaniɛ.
13 Benɛ Laban nu Yakob, e nyɛmiyo ɔ binyumu ɔ he sane ɔ pɛ ɔ, e tu fo nɛ e kɛ lɛ ya kpe. E fua lɛ, nɛ e fĩɔ e nya he, nɛ e ngɔ lɛ kɛ ba e we ɔ mi. Nɛ Yakob de Laban nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ. 14 Laban de lɛ ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ye weku no tutuutu* ji mo.” Lɔ ɔ he ɔ, e kɛ lɛ hi si nyɔhiɔ kake.
15 Kɛkɛ nɛ Laban de Yakob ke: “Anɛ e sa kaa o sɔmɔ mi yaka gu akɛnɛ ye weku no* ji mo ɔ he je lo? Mo de mi, mɛni ma kɛ wo mo hiɔ?” 16 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Laban ngɛ biyihi enyɔ. A tsɛɛ nɔkɔtɔma a ke Lea, nɛ a tsɛɛ wayotsɛ ɔ ke Rahel. 17 Lea hɛngmɛ be fɛu kpakpa ko, se Rahel lɛɛ e ji yo nɛ e hi kɛ pi si, nɛ e he ngɛ fɛu saminya. 18 Yakob ná Rahel he suɔmi, lɔ ɔ he ɔ, e de ke: “I suɔ nɛ ma sɔmɔ mo jeha kpaago ngɛ o biyo wayoo Rahel he.” 19 Kɛkɛ nɛ Laban de lɛ ke: “E hi kaa ma ngɔ lɛ kɛ ha mo pe nɛ ma ngɔ lɛ kɛ ha nyumu kpa ko. Yaa nɔ nɛ o kɛ mi nɛ hi si.” 20 Nɛ Yakob sɔmɔ jeha kpaago ngɛ Rahel he, se jeha kpaago ɔ ngɛ kaa ligbi bɔɔ pɛ ngɛ e hɛ mi, ejakaa e suɔ Rahel.
21 Kɛkɛ nɛ Yakob de Laban ke: “Ye be ɔ nya ta, lɔ ɔ he ɔ, ngɔɔ ye yo ɔ kɛ ha mi, nɛ i kɛ lɛ nɛ ná bɔmi.” 22 Enɛ ɔ he ɔ, Laban bua e kpɔ ɔ mi bi ɔmɛ tsuo a nya nɛ e ngmɛ mɛ okplɔɔ. 23 Se jamɛ a gbɔkuɛ ɔ, Laban ngɔ e biyo Lea mohu kɛ ba ha Yakob konɛ e kɛ lɛ nɛ ná bɔmi. 24 Jehanɛ ɔ se hu ɔ, Laban ngɔ e mawayo Zilpa kɛ ha e biyo Lea konɛ e pee e mawayo. 25 Benɛ je na a, Yakob na kaa Lea mohu nɛ a ngɔ kɛ ba ha lɛ ɔ nɛ! Lɔ ɔ he ɔ, e bi Laban ke: “Mɛni o pee mi nɛ ɔ? Anɛ pi Rahel he je nɛ i sɔmɔ mo ɔ lo? Mɛni he je nɛ o sisi mi ɔ?” 26 Kɛkɛ nɛ Laban de lɛ ke: “Wa hiɛmɛ nɛ ɔ kusumi ngmɛ́ blɔ kaa a ha jokuɛyo gba be mi nɛ nɔkɔtɔma a sɛ we gba si himi mi lolo. 27 Mo nya yo nɛ ɔ he otsi. Lɔ ɔ se ɔ, ma ngɔ yo kaketsɛ ɔ hu kɛ ha mo nɛ o kpale sɔmɔ mi jeha kpaago kɛ to nane mi.” 28 Yakob pee jã, nɛ e nya yo ɔ he otsi, lɔ ɔ se ɔ, Laban ngɔ e biyo Rahel hu kɛ ha lɛ kaa e yo. 29 Laban ngɔ e mawayo Bilha hu kɛ ha e biyo Rahel konɛ e pee e mawayo.
30 Kɛkɛ nɛ Yakob kɛ Rahel hu ná bɔmi, nɛ e suɔ Rahel wawɛɛ pe Lea, nɛ e kpale sɔmɔ Laban jeha kpaago. 31 Benɛ Yehowa na kaa Yakob sume* Lea a, e ha nɛ e ngɔ hɔ,* se Rahel lɛɛ, yosa ji lɛ. 32 Lɔ ɔ he ɔ, Lea ba ngɔ hɔ nɛ e fɔ binyumu, nɛ e wo lɛ biɛ ke Reuben,* ejakaa e de ke: “Yehowa na ye nɔ́ nami ɔ, nɛ jehanɛ ɔ lɛɛ ye huno ɔ maa suɔ mi.” 33 E ba ngɔ hɔ ekohu nɛ e fɔ binyumu, kɛkɛ nɛ e de ke: “Akɛnɛ Yehowa nu kaa ye huno ɔ sume mi he je ɔ, e ha mi nɔ nɛ ɔ hulɔ.” Kɛkɛ nɛ e wo lɛ biɛ ke Simeon.* 34 E kpale ngɔ hɔ ekohu nɛ e fɔ binyumu nɛ e de ke: “Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ ye huno ɔ maa mɛtɛ ye he, ejakaa i fɔ binyumuhi etɛ kɛ ha lɛ.” Lɔ ɔ he ɔ, a wo lɛ biɛ ke Levi.* 35 Nɛ e kpale ngɔ hɔ ekohu nɛ e fɔ binyumu nɛ e de ke: “Jehanɛ ɔ lɛɛ ma je Yehowa yi.” Enɛ ɔ he ɔ, e wo lɛ biɛ ke Yuda.* Lɔ ɔ se ɔ, e fɔ we hu.
30 Benɛ Rahel na kaa e fɔ we bimɛ ha Yakob ɔ, e je e nyɛmiyo ɔ he hunga, nɛ e bɔni Yakob demi ke: “Ha mi bimɛ, ke pi jã a, ma gbo.” 2 Kɛkɛ nɛ Yakob mi mi fu Rahel nɛ e bi lɛ ke: “Anɛ Mawu ji mi lo? Lɛ ji nɔ nɛ tsi o fɔmi nya a nɛ.” 3 Lɔ ɔ he ɔ, Rahel de lɛ ke: “Hyɛ, ye mawayo Bilha ji nɛ ɔ nɛ. O kɛ lɛ nɛ ná bɔmi nɛ e fɔ bimɛ kɛ ha mi,* konɛ kɛ gu e nɔ ɔ, imi hu ma ná bimɛ.” 4 Enɛ ɔ he ɔ, e ngɔ e mawayo Bilha kɛ ha lɛ kaa e yo, nɛ Yakob kɛ lɛ ná bɔmi. 5 Bilha ba ngɔ hɔ, nɛ pee se ɔ, e fɔ binyumu kɛ ha Yakob. 6 Kɛkɛ nɛ Rahel de ke: “Mawu ba pee ye kojolɔ, nɛ jehanɛ hu ɔ, e bu ye gbi tue, nɛ e ha mi binyumu.” Lɔ ɔ he je nɛ e wo lɛ biɛ ke Dan* ɔ nɛ. 7 Rahel mawayo Bilha ba ngɔ hɔ ekohu, nɛ pee se ɔ, e fɔ binyumu enyɔne kɛ ha Yakob. 8 Kɛkɛ nɛ Rahel de ke: “I kɛ ye nyɛmiyo ɔ fia atlibohi* nɛ a mi wa. Nɛ i ye kunimi hulɔ!” Lɔ ɔ he ɔ, e wo lɛ biɛ ke Naftali.*
9 Benɛ Lea na kaa e fɔ we hu ɔ, e ngɔ e mawayo Zilpa kɛ ha Yakob kaa e yo. 10 Nɛ Lea mawayo Zilpa fɔ binyumu kɛ ha Yakob. 11 Kɛkɛ nɛ Lea de ke: “Ye he ba ní pɛ!” Lɔ ɔ he ɔ, e wo lɛ biɛ ke Gad.* 12 Lɔ ɔ se ɔ, Lea mawayo Zilpa fɔ binyumu enyɔne kɛ ha Yakob. 13 Kɛkɛ nɛ Lea de ke: “Hyɛ bɔ nɛ ye bua jɔ ha! Ejakaa yi ɔmɛ ma tsɛ mi ke nɔ nɛ e ngɛ bua jɔmi.” Lɔ ɔ he ɔ, e wo lɛ biɛ ke Asher.*
14 Jehanɛ ɔ, ngɛ hwiit kpami be ɔ mi ɔ, Reuben ngɛ nyɛɛe nɛ e ya na tso yiblii ko nɛ a susu kaa e haa nɛ nɔ ngɔɔ hɔ* ngɛ ngmɔ ɔ nɔ. Lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ tso yiblii ɔ kɛ ba ha e nyɛ Lea. Kɛkɛ nɛ Rahel de Lea ke: “I kpa mo pɛɛ, ha mi tso yiblii nɛ o binyumu ɔ ya na a eko.” 15 Kɛkɛ nɛ Lea bi lɛ ke: “Ye huno ɔ nɛ o kpɔ̃ ngɛ ye dɛ ɔ pi ha mo lo? Amlɔ nɛ ɔ, o ma ye binyumu ɔ tso yiblii ɔ hu ngɔmi lo?” Lɔ ɔ he ɔ, Rahel de lɛ ke: “Saminya. Yakob kɛ mo maa hwɔ gbɔkuɛ nɛ ɔ konɛ ma ngɔ o binyumu ɔ tso yiblii ɔ kɛ tsɔ.”
16 Benɛ Yakob je nga a nɔ kɛ ma gbɔkuɛ nya si ɔ, Lea je kpo nɛ e kɛ lɛ ya kpe nɛ e de lɛ ke: “Imi nɛ o kɛ ma ná bɔmi gbɔkuɛ nɛ ɔ, ejakaa ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɔ ye binyumu ɔ tso yiblii ɔ kɛ wo he hiɔ.” Lɔ ɔ he ɔ, e kɛ lɛ ná bɔmi jamɛ a nyɔ ɔ mi. 17 Mawu bu Lea sɔlemi tue nɛ e ha lɛ heto. Lea ba ngɔ hɔ nɛ pee se ɔ, e fɔ binyumu enuɔne kɛ ha Yakob. 18 Kɛkɛ nɛ Lea de ke: “Mawu ha mi ye hiɔwo,* ejakaa i ngɔ ye mawayo ɔ kɛ ha ye huno ɔ.” Lɔ ɔ he ɔ, e wo lɛ biɛ ke Isakar.* 19 Lea kpale ngɔ hɔ ekohu, nɛ pee se ɔ, e fɔ binyumu ekpane kɛ ha Yakob. 20 Kɛkɛ nɛ Lea de ke: “Mawu dloo mi nɔ́ ko, ee, e dloo mi nɔ́ kpakpa ko. Jehanɛ ɔ lɛɛ ye huno ɔ ma ná ye he tsui, ejakaa i fɔ binyumuhi ekpa kɛ ha lɛ.” Lɔ ɔ he ɔ, e wo lɛ biɛ ke Zebulun.* 21 Pee se ɔ, e fɔ biyo nɛ e wo lɛ biɛ ke Dina.
22 Nyagbenyagbe ɔ, Mawu kai Rahel, nɛ e bu e sɔlemi tue, nɛ e bli e fɔmi kotoku ɔ nya. 23 Nɛ e ba ngɔ hɔ nɛ e fɔ binyumu. Kɛkɛ nɛ e de ke: “Mawu je ye hɛ mi si puemi ɔ!” 24 Lɔ ɔ he ɔ, e wo lɛ biɛ ke Yosef,* nɛ e de ke: “Yehowa ngɔ binyumu kpa kɛ ngɛ he piɛɛe ha mi.”
25 Benɛ Rahel fɔ Yosef se ɔ, oya nɔuu nɛ Yakob de Laban ke: “Wo mi blɔ nɛ ma ho ye je he, kɛ ye zugba a nɔ ya. 26 Ngɔɔ ye yi ɔmɛ kɛ ye bimɛ ɔmɛ nɛ a he je nɛ i sɔmɔ mo ngɛ ɔ kɛ ha mi nɛ ma ho, ejakaa mo nitsɛ o le bɔ nɛ i sɔmɔ mo ha.” 27 Kɛkɛ nɛ Laban de lɛ ke: “Ke ye hɛ mi ba nyami ngɛ o hɛ mi ɔ, lɛɛ o kɛ mi nɛ hi si. I hla mi nɛ i na okadihi* nɛ tsɔɔ kaa Yehowa ngɛ mi jɔɔe ngɛ o he je.” 28 Nɛ e de hu ke: “Buu hiɔ nɛ ma wo mo ɔ nya ha mi, nɛ ma ha mo.” 29 Lɔ ɔ he ɔ, Yakob de lɛ ke: “O le bɔ nɛ i sɔmɔ mo ha, kɛ bɔ nɛ i hyɛ o lohwe ɔmɛ a nɔ saminya ha; 30 lohwehi bɔɔ pɛ nɛ o ngɛ loko i ba, se amlɔ nɛ ɔ, a bɔ, nɛ a he ba hiɛ babauu, nɛ kɛ je be nɛ i ba a, Yehowa jɔɔ mo. Lɔ ɔ mɛni be nɛ ma pee nɔ́ ko kɛ ha imi nitsɛ ye we ɔ?”
31 Kɛkɛ nɛ e bi lɛ ke: “Mɛni ma ha mo?” Nɛ Yakob de ke: “I hia we nɔ́ ko nɔ́ ko! Ke o maa pee nɔ́ kake nɛ ɔ ha mi ɔ, lɛɛ ma kpale bɔni o to ɔmɛ a nɔ hyɛmi nɛ ma bu a he. 32 Ha nɛ wa ya kpa o to ɔmɛ tsuo a mi mwɔnɛ ɔ, nɛ́ o je agbosu fɛɛ agbosu nɛ e ngɛ lejɛ ɔ nɛ e he ngɛ tuubɛtuubɛ* kɛ huatahuata kɛ ni nɛmɛ nɛ a he bwɔmi ngɛ etsu ngɛ agbosu wawi ɔmɛ a kpɛti, kɛ apletsi yo fɛɛ apletsi yo nɛ e he ngɛ tuubɛtuubɛ kɛ huatahuata ngɛ apletsi yi ɔmɛ a kpɛti kɛ to he kake. Kɛ je mwɔnɛ ɔ kɛ yaa a, lɔ ɔmɛ nɛ pee ye hiɔwo. 33 Nɛ hwɔɔ se ko ke o ma ye hiɔwo ɔ hyɛmi ɔ, ye dami ní peepee* ɔ maa ye ye he odase; apletsi yo fɛɛ apletsi yo nɛ e he be tuubɛtuubɛ kɛ huatahuata ngɛ apletsi yi ɔmɛ a kpɛti, kɛ jijɔhi nɛ a he bwɔmi be etsu ngɛ agbosu wawi ɔmɛ a kpɛti, nɛ́ o maa na ngɛ ye dɛ ɔ, buu lɛ kaa i ju.”
34 Kɛkɛ nɛ Laban de ke: “E hi saminya! Ha nɛ e ba mi kaa bɔ nɛ o de ɔ.” 35 Kɛkɛ nɛ jamɛ a ligbi ɔ, Laban je akpakpohi nɛ a he ngmaangmaa nɛ a ngɛ huatahuata, kɛ apletsi yihi nɛ a he ngɛ tuubɛtuubɛ kɛ huatahuata a tsuo, eko fɛɛ eko nɛ futaa fiaa mi, kɛ eko fɛɛ eko nɛ e he bwɔmi ngɛ etsu ngɛ agbosu wawi ɔmɛ a kpɛti, nɛ e ngɔ mɛ kɛ wo e binyumu ɔmɛ a dɛ konɛ a hyɛ a nɔ. 36 Lɔ ɔ se ɔ, e ya to si ngɛ he ko nɛ e kɛ Yakob a kpɛti kɛmi ji ligbi etɛ nyɛɛmi. Yakob ya nɔ nɛ e hyɛ Laban tohi nɛ a piɛ ɔ nɔ.
37 Kɛkɛ nɛ Yakob ya po storaks tso kɔni mumu, almond tso kɔni mumu, kɛ plane tso kɔni mumu, nɛ e kpɔ tso ɔmɛ a he toto, nɛ futaa je kpo ngɛ a he. 38 Kɛkɛ nɛ e ngɔ tso ɔmɛ nɛ e kpɔ a he ɔ kɛ fɔ to ɔmɛ a hɛ mi, ngɛ lohwehi a nyu numi ní ɔmɛ a mi, he nɛ to ɔmɛ ba nuɔ nyu ngɛ ɔ, konɛ ke e su be nɛ to ɔmɛ maa kuɔ a he nɛ a ba ngɛ nyu nue ɔ, a kuɔ a he ngɛ tso ɔmɛ a hɛ mi.
39 Lɔ ɔ he ɔ, to ɔmɛ kuɔɔ a he ngɛ tso ɔmɛ a hɛ mi, nɛ a fɔɔ bimɛ nɛ́ ekomɛ a he ngmaangmaa, nɛ́ ekomɛ a he ngɛ tuubɛtuubɛ, nɛ́ ekomɛ a he ngɛ huatahuata. 40 Lɔ ɔ he ɔ, Yakob je agbosu wawi ɔmɛ ngɛ to ɔmɛ a kpɛti, nɛ e ha nɛ to ɔmɛ plɛ a hɛ mi kɛ tsɔɔ ní nɛmɛ nɛ a he ngmaangmaa a, kɛ ní nɛmɛ nɛ a he bwɔmi ngɛ etsu ɔmɛ tsuo nɛ a ngɛ Laban to ɔmɛ a kpɛti ɔ. Kɛkɛ nɛ e je e to ɔmɛ kɛ je Laban to ɔmɛ a kpɛti nɛ e futuu we mɛ. 41 Nɛ be fɛɛ be nɛ lohwehi nɛ a ngɛ he wami ɔ a kuɔmi be maa su ɔ, Yakob ngɔɔ tso ɔmɛ kɛ fɔɔ nyu numi ní ɔmɛ a mi ngɛ lohwe ɔmɛ a hɛ mi, konɛ a kuɔ a he ngɛ tso ɔmɛ a kasa mi. 42 Ke lohwe ɔmɛ be gbugbuugbu ɔ, e kɛ tso ɔmɛ fɔ we lejɛ ɔ. Lɔ ɔ he ɔ, be fɛɛ be ɔ, lohwe ɔmɛ nɛ a be gbugbuugbu ɔ ba peeɔ Laban níhi, nɛ lohwe ɔmɛ nɛ a ngɛ he wami ɔ ba peeɔ Yakob níhi.
43 Nɛ Yakob ba ná ní babauu nitsɛ, nɛ e ná tohi kɛ sɔmɔli kɛ mawayihi kɛ afukpɔngɔhi kɛ tejihi babauu.
31 Be komɛ a se ɔ, Yakob nu nɛ Laban binyumu ɔmɛ ngɛ dee ke: “Yakob ngɔ wa tsɛ ɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́, nɛ wa tsɛ ɔ níhi a nɔ nɛ e da kɛ ná ní babauu nɛ ɔ tsuo.” 2 Jehanɛ, Yakob yɔse kaa Laban tsɔ we e hɛ mi ha we lɛ hu kaa sa a. 3 Nyagbenyagbe ɔ, Yehowa de Yakob ke: “Kpale o se kɛ ho o tsɛ ɔ zugba a nɔ ya, kɛ ho o weku li ɔmɛ a ngɔ ya, nɛ ma ya nɔ ma piɛɛ o he.” 4 Kɛkɛ nɛ Yakob tsɔ nɛ a ya de Rahel kɛ Lea kaa a ba nga a nɔ, he nɛ e to ɔmɛ ngɛ ɔ, 5 nɛ e de mɛ ke:
“I na kaa nyɛ tsɛ ɔ tsɔ we e hɛ mi ha we mi hu kaa sa a, se ye tsɛ ɔ Mawu ɔ kɛ mi ngɛ. 6 Nyɛ nitsɛmɛ nyɛ le heii kaa i sɔmɔ nyɛ tsɛ ɔ kɛ ye he wami tsuo. 7 Nɛ nyɛ tsɛ ɔ bɔ mɔde kaa e maa sisi mi, nɛ e tsake ye hiɔwo ɔ si nyɔngma sɔuu; se Mawu ngmɛ́ lɛ blɔ nɛ e ye mi awi. 8 Ke e de ke, ‘Tohi nɛ a he ngɛ tuubɛtuubɛ ɔ maa pee o hiɔwo ɔ,’ kɛkɛ to ɔmɛ tsuo fɔ bimɛ nɛ a he ngɛ tuubɛtuubɛ; nɛ ke e de ke, ‘Ní nɛmɛ nɛ a he ngmaangmaa a maa pee o hiɔwo ɔ,’ kɛkɛ to ɔmɛ tsuo fɔ bimɛ nɛ a he ngmaangmaa. 9 Lɔ ɔ he ɔ, Mawu ya nɔ nɛ e kpɔ̃ nyɛ tsɛ ɔ lohwe ɔmɛ ngɛ e dɛ, nɛ e kɛ ha mi. 10 Be ko nɛ to ɔmɛ a kuɔmi be su ɔ, i nla nɛ i wo ye hɛ nɔ, nɛ i na kaa akpakpohi nɛ a ngɛ to ɔmɛ kuɔe ɔ a he ngmaangmaa, nɛ a he ngɛ tuubɛtuubɛ, nɛ a he tsɔɔtsɔɔ mi. 11 Kɛkɛ nɛ anɔkuale Mawu ɔ bɔfo ɔ de mi ngɛ nlami ɔ mi ke, ‘Yakob!’ nɛ i he nɔ ke, ‘I ngɛ hiɛ ɔ.’ 12 Nɛ e ya nɔ nɛ e de ke: ‘I kpa mo pɛɛ nɛ o wo o hɛ nɔ, nɛ o maa na kaa akpakpohi nɛ a ngɛ to ɔmɛ kuɔe ɔ tsuo a he ngmaangmaa, nɛ a he ngɛ tuubɛtuubɛ, nɛ a he tsɔɔtsɔɔ mi, ejakaa i na níhi tsuo nɛ Laban ngɛ mo pee ɔ. 13 Imi ji anɔkuale Mawu ɔ nɛ e je e he kpo kɛ tsɔɔ mo ngɛ Betel, he nɛ o pɔ titima a nu nɛ o kã mi kita ngɛ ɔ nɛ. Amlɔ nɛ ɔ, tee si nɛ o je zugba nɛ ɔ nɔ, nɛ o kpale o se kɛ ho zugba nɛ a fɔ mo ngɛ nɔ ɔ nɔ ya.’”
14 Kɛkɛ nɛ Rahel kɛ Lea he nɔ nɛ a de lɛ ke: “Anɛ nɔ́ ko pa ngɛ nɛ wa ma ná kaa gbosi ní ngɛ wa tsɛ we ɔ lo? 15 E buu wɔ kaa ma se bi. E jua wɔ, nɛ pi wa he sika nɛ e ngɛ yee ɔ lo? 16 Níhi tsuo nɛ Mawu kpɔ̃ ngɛ wa tsɛ ɔ dɛ ɔ, waa kɛ wa bimɛ ɔmɛ wa níhi. Lɔ ɔ he ɔ, pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ Mawu de mo ke o pee ɔ.”
17 Kɛkɛ nɛ Yakob te si nɛ e ngɔ e bimɛ ɔmɛ kɛ e yi ɔmɛ kɛ hi afukpɔngɔ ɔmɛ a nɔ, 18 nɛ e bɔni lohwe ɔmɛ tsuo kpakami, nɛ e muɔɔ níhi tsuo nɛ e bua nya a, lohwehi nɛ e ná ngɛ Padanaram ɔ, nɛ e pue blɔ kɛ yaa e tsɛ Isak ngɔ ngɛ Kanaan zugba a nɔ.
19 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Laban ya ngɛ e jijɔ ɔmɛ a he bwɔmi sãe, nɛ Rahel ju e tsɛ ɔ terafim amaga amɛ.* 20 Jehanɛ se hu ɔ, Yakob sisi Laban, Aram no ɔ, ejakaa e de we lɛ ke e yaa. 21 Kɛkɛ nɛ e tu fo kɛ je, nɛ e ngɔ níhi tsuo nɛ e ngɛ ɔ kɛ po Pa a.* Lɔ ɔ se ɔ, e kɛ e hɛ mi tsɔɔ Gilead yoku ɔmɛ a nɔ. 22 Ngɛ ligbi etɛne ɔ nɔ ɔ, a ya bɔ Laban amaniɛ kaa Yakob tu fo kɛ je. 23 Lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ e nyɛminyumu ɔmɛ* kɛ piɛɛ e he nɛ a fiee e se ligbi kpaago, nɛ a ya ná lɛ ngɛ Gilead yoku ɔmɛ a nɔ. 24 Kɛkɛ nɛ Mawu ba Laban, Aram no ɔ ngɔ ngɛ nlami mi nyɔ mi, nɛ e de lɛ ke: “Hyɛ nɛ hi ngɛ nɔ́ nɛ o ma de Yakob ɔ he, nɔ́ kpakpa jio, nɔ́ yayami jio.”*
25 Laban ya ná Yakob benɛ e ma e bo tsu ɔ ngɛ yoku ɔ nɔ, nɛ Laban kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ hu ya to si ngɛ Gilead yoku ɔmɛ a nɔ. 26 Kɛkɛ nɛ Laban bi Yakob ke: “Mɛni o pee nɛ ɔ? Mɛni he je nɛ o sisi mi, nɛ o ngɔ ye biyi ɔmɛ kɛ je kaa nyɔguɛhi nɛ a kɛ klaate nuu mɛ ɔ? 27 Mɛni he je nɛ o sisi mi nɛ o tu fo kɛ je nigii nɛ o de we mi ɔ? Kaa o de mi ɔ, jinɛ i ko wo mo blɔ kɛ nyami kɛ lahi, kɛ akasawa kɛ saku. 28 Se o ha we mi he blɔ nɛ ma fĩɔ ye bibimɛ ɔmɛ* kɛ ye biyi ɔmɛ a nya he.* O je kuasia. 29 I ko nyɛ ko ye mo awi, se nyɛ tsɛ ɔ Mawu ɔ kɛ mi tu munyu hiɛ nyɔ mi, nɛ e de ke, ‘Hyɛ nɛ hi ngɛ nɔ́ nɛ o ma de Yakob ɔ he, nɔ́ kpakpa jio, nɔ́ yayami jio.’ 30 Amlɔ nɛ ɔ, o je, ejakaa o suɔ wawɛɛ kaa o maa kpale kɛ ho o tsɛ we ɔ ya, se mɛni he je nɛ o ju ye mawu ɔmɛ ɔ?”
31 Yakob ha Laban heto ke: “Nɔ́ he je ji kaa i ye gbeye, ejakaa i de ye he ke, ‘Eko ɔ, o ma kpɔ̃ o biyi ɔmɛ ngɛ ye dɛ pani nya.’ 32 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ o maa na o mawu ɔmɛ ngɛ e dɛ ɔ be wami mi hie. Mo hla ye ní ɔmɛ a mi ngɛ wa nyɛminyumu ɔmɛ a hɛ mi, nɛ ke o na o nɔ́ ko ngɛ mi ɔ, o ngɔ.” Se Yakob li kaa Rahel lɛ e ju mawu ɔmɛ ɔ. 33 Lɔ ɔ he ɔ, Laban ya sɛ Yakob bo tsu ɔ mi, nɛ e ya sɛ Lea bo tsu ɔ mi, nɛ e ya sɛ mawayi enyɔ ɔmɛ a bo tsu ɔ hu mi, se e nɛ e mawu ɔmɛ. Kɛkɛ nɛ e je kpo ngɛ Lea bo tsu ɔ mi nɛ e ya sɛ Rahel bo tsu ɔ mi. 34 Jamɛ a be ɔ mi tsuo ɔ, Rahel ngɔ terafim amaga amɛ kɛ wo yihi a kɛtɛ* nɛ a kɛ kplaa afukpɔngɔhi a he ɔ mi, nɛ e hii si ngɛ a nɔ. Lɔ ɔ he ɔ, Laban hla bo tsu ɔ mi tsuo, se e nɛ amaga amɛ. 35 Kɛkɛ nɛ Rahel de e tsɛ ɔ ke: “Ye nyɔmtsɛ, o mi mi nɛ ko fu mi, ejakaa i be nyɛe ma te si ngɛ o hɛ mi, akɛnɛ i ngɛ yihi a ní peeɔ he je.” Lɔ ɔ he ɔ, e tsɛ ɔ to e tsui si kɛ hla terafim amaga amɛ ngɛ bo tsu ɔ mi tsuo, se e nɛ.
36 Enɛ ɔ he ɔ, Yakob mi mi fu nɛ e bɔni munyu tumi kɛ ngɛ Laban sie. Yakob bi Laban ke: “Mɛni tɔmi i tɔ̃, nɛ mɛni yayami i pee loko o kɛ hɛdɔ ngɛ ye se fiee ɔ? 37 Amlɔ nɛ ɔ nɛ o hla ye ní ɔmɛ tsuo a mi ɔ, mɛni ji o we ɔ mi nɔ́ ko nɛ o na? Ngɔɔ kɛ fɔ si ngɛ hiɛ ɔ, ngɛ ye nyɛminyumu ɔmɛ kɛ o nyɛminyumu ɔmɛ a hɛ mi, konɛ a kojo i kɛ mo. 38 Ngɛ jeha 20 nɛ i kɛ mo hi si ɔ mi ɔ, o jijɔ ɔmɛ kɛ o we apletsi ɔmɛ a mi mi sane we hyɛ, nɛ i yi agbosu ko ngɛ o to ɔmɛ a kpɛti hulɔ. 39 I ngɔɛ lohwe ko nɛ lohwe awi yelɔ ko tsɔtslɔɔ e mi kɛ ba ha we mo hyɛ. Imi nitsɛ lɛ i woɔ he hiɔ. Ke a ju lohwe ɔ nyɔ mi jio, piani jio, o haa nɛ i toɔ mo nane mi. 40 Piani ɔ, pu tsoɔ mi, nɛ nyɔ mi ɔ, fĩɛ yeɔ mi, nɛ mahe poɔ ngɛ ye hɛ mi. 41 I hi o we ɔ mi jeha 20 sɔuu. I sɔmɔ mo jeha 14 ngɛ o biyi enyɔ ɔmɛ a he je, kɛ jeha 6 ngɛ o to ɔmɛ a he je, nɛ o ya nɔ nɛ o tsake ye hiɔwo ɔ si nyɔngma sɔuu. 42 Kaa Abraham Mawu ɔ, Nɔ nɛ ye tsɛ Isak yeɔ lɛ gbeye ɔ* piɛɛ we ye he ɔ, jinɛ amlɔ nɛ ɔ, o ko wo mi blɔ kɛ ye dɛ gu. Mawu na ye nɔ́ nami ɔ, kɛ ye dengme gbomi ɔ, nɛ lɔ ɔ he je nɛ e kã o hɛ mi hiɛ nyɔ mi ɔ nɛ.”
43 Kɛkɛ nɛ Laban de Yakob ke: “Biyi ɔmɛ ji ye biyihi, nɛ ye bimɛ ji jokuɛwi ɔmɛ, to ɔmɛ hu ye níhi, nɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ngɛ hyɛe ɔ, i kɛ ye biyi ɔmɛ wa nɔ́. Mwɔnɛ ɔ, mɛni ma pee kɛ si mɛ aloo a bimɛ ɔmɛ nɛ a fɔ ɔ? 44 Amlɔ nɛ ɔ, ba, ha nɛ i kɛ mo waa so, nɛ́ e pee odase ngɛ wa kpɛti.” 45 Lɔ ɔ he ɔ, Yakob wo tɛ ko nɛ e kɛ ma si kaa titima. 46 Kɛkɛ nɛ Yakob de e nyɛminyumu ɔmɛ ke: “Nyɛɛ muɔɔ tɛhi!” Nɛ a muɔɔ tɛhi nɛ a to mɛ glekuu. Lɔ ɔ se ɔ, a ye ní ngɛ lejɛ ɔ, ngɛ tɛhi nɛ a to glekuu ɔ nɔ. 47 Nɛ Laban bɔni tɛhi nɛ a to glekuu ɔ tsɛmi ke Yegar-sahaduta,* se Yakob lɛɛ e tsɛ lɛ ke Galeed.*
48 Kɛkɛ nɛ Laban de ke: “Tɛhi nɛ a to glekuu nɛ ɔ ji odase ngɛ i kɛ mo wa kpɛti mwɔnɛ ɔ.” Lɔ ɔ he je nɛ e wo lɛ biɛ ke Galeed, 49 kɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ nɛ, ejakaa e de ke: “Yehowa nɛ hwɔɔ i kɛ mo ke wa je wa sibi a hɛ mi. 50 Ke o wa ye biyi ɔmɛ yi mi, nɛ o ya bɔni yi kpahi ngɔmi kɛ ngɛ ye biyi ɔmɛ a he piɛɛe ɔ, ke adesa ko nɛ́ po ɔ, mo kai kaa Mawu nɛ ji odase ngɛ i kɛ mo wa kpɛti ɔ maa na.” 51 Laban ya nɔ nɛ e de Yakob ke: “Tɛhi nɛ a to glekuu ɔ ji nɛ ɔ nɛ, nɛ titima nɛ i ma ngɛ i kɛ mo wa kpɛti ɔ hu ji nɛ ɔ nɛ. 52 Tɛhi nɛ a to glekuu nɛ ɔ ji odase, nɛ titima a ji nɔ́ nɛ yeɔ odase kaa i be tɛhi nɛ a to glekuu nɛ ɔ he bee kɛ ba ye mo awi, nɛ mo hu o be tɛhi nɛ a to glekuu nɛ ɔ kɛ titima nɛ ɔ he bee kɛ ba ye mi awi. 53 Abraham Mawu ɔ kɛ Nahor Mawu ɔ, nɛ ji a tsɛ ɔ Mawu ɔ, nɛ e kojo i kɛ mo wa kpɛti.” Nɛ Yakob ngɔ Mawu nɛ e tsɛ Isak yeɔ lɛ gbeye ɔ biɛ kɛ kã kita.
54 Lɔ ɔ se ɔ, Yakob sã afɔle ngɛ yoku ɔ nɔ, nɛ e tsɛ e nyɛminyumu ɔmɛ tsuo ní yemi. Lɔ ɔ he ɔ, a ye ní nɛ a hwɔ yoku ɔ nɔ. 55 Se Laban te si mɔtu mla nɛ e fĩɔ e bibimɛ ɔmɛ* kɛ e biyi ɔmɛ a nya he nɛ e jɔɔ mɛ. Kɛkɛ nɛ Laban kpale e se kɛ ho we mi ya.
32 Kɛkɛ nɛ Yakob tsa e blɔ hiami ɔ nɔ, nɛ Mawu bɔfohi kɛ lɛ ya kpe. 2 Benɛ Yakob na mɛ nɔuu ɔ, e de ke: “Mawu sito he ji nɛ ɔ nɛ!” Lɔ ɔ he ɔ, e wo lejɛ ɔ biɛ ke Mahanaim.*
3 Kɛkɛ nɛ Yakob tsɔ nihi kɛ sɛ e hlami kɛ ho e nyɛminyumu Esau ngɔ ya ngɛ Seir zugba a nɔ, nɛ ji Edom zugba kpɔ ɔ mi,* 4 nɛ e fã mɛ ke: “Nyɛ ya de ye nyɔmtsɛ Esau ke, ‘Nɔ́ nɛ o sɔmɔlɔ Yakob ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ: “I kɛ Laban ya hi si* be babauu kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ. 5 Nɛ i ná na kuhi, tejihi, jijɔhi, kɛ sɔmɔli kɛ mawayihi, nɛ i tsɔ konɛ a kɛ sɛ gbi nɛ ɔ nɛ ba ha ye nyɔmtsɛ ɔ, bɔ nɛ pee nɛ ye hɛ mi nɛ ba nyami ngɛ o hɛ mi.”’”
6 Pee se ɔ, tsɔli ɔmɛ kpale a se kɛ ba Yakob ngɔ nɛ a ba de lɛ ke: “Waa kɛ o nyɛminyumu Esau ya kpe, nɛ amlɔ nɛ ɔ, e ngɛ blɔ nɔ kɛ ma nɛ e kɛ mo nɛ ba kpe, nɛ nyumuhi 400 piɛɛ e he.” 7 Yakob tsui po wawɛɛ nɛ e hao. Lɔ ɔ he ɔ, e gba nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ, kɛ to ɔmɛ, na amɛ, kɛ afukpɔngɔ ɔmɛ a mi kɛ wo kuu enyɔ mi. 8 E de ke: “Ke Esau tua kuu kake ɔ, kuu kake ma nyɛ maa tu fo kɛ je e dɛ.”
9 Lɔ ɔ se ɔ, Yakob de ke: “Ao ye tsɛ Abraham Mawu, kɛ ye tsɛ Isak Mawu, Yehowa, mo nɛ o ngɛ mi dee ke, ‘Kpale o se kɛ ya o zugba a nɔ kɛ o weku li ɔmɛ a ngɔ, nɛ i kɛ mo maa hi si saminya.’ 10 Suɔmi nɛ se pui nɛ o je kpo kɛ tsɔɔ imi o sɔmɔlɔ ɔ, kɛ anɔkuale nɛ o ye mi ɔ tsuo ɔ, i sɛ, ejakaa dɛma tso pɛ nɛ ngɛ ye dɛ nɛ i kɛ po Yordan Pa nɛ ɔ, se amlɔ nɛ ɔ, i ba pee kuu enyɔ. 11 I kpa mo pɛɛ, mo he ye yi wami ngɛ ye nyɛminyumu Esau dɛ mi, ejakaa i ngɛ gbeye yee kaa eko ɔ, e ma ba tua i kɛ yi ɔmɛ kɛ a bimɛ ɔmɛ. 12 O de mi ke: ‘Bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, i kɛ mo maa hi si saminya, nɛ ma ha nɛ o nina* maa pee kaa wo nya zia, nɛ a maa hiɛ nɛ a be hie kanemi.’”
13 Kɛkɛ nɛ e hwɔ lejɛ ɔ kɛ ya si je na. Nɛ e je e ní ɔmɛ eko kaa e kɛ ma ya ke e nyɛminyumu Esau: 14 apletsi yo 200, akpakpo 20, jijɔ yo 200, agbosu 20, 15 afukpɔngɔhi nɛ a ngɛ bimɛ nyɔ hae 30, na yo 40, na ku 10, teji yo 20 kɛ teji kuhi nɛ a wa saminya 10.
16 E ngɔ lohwe ɔmɛ kɛ wo e sɔmɔli ɔmɛ a dɛ kuu nya kuu nya, nɛ e de e sɔmɔli ɔmɛ ke: “Nyɛɛ sɛ ye hlami nɛ nyɛɛ po pa a kɛ ho, nɛ nyɛ ha nɛ blɔ nɛ hi kuu ɔmɛ a kpɛti.” 17 E fã kekle nɔ ɔ ke: “Ke e ba lɛ kaa ye nyɛminyumu Esau kɛ mo kpe nɛ e bi mo ke, ‘Mɛnɔ sɔmɔlɔ ji mo, nɛ jije o yaa, nɛ mɛnɔ lohwehi lɛ a yaa ngɛ o hɛ mi ɔ?’ 18 mo de lɛ ke, ‘O sɔmɔlɔ Yakob nyɔguɛ ji mi. A ji nike ní nɛ e kɛ tsɔ ke a kɛ ba ha e nyɔmtsɛ Esau, nɛ hyɛ! lɛ nitsɛ hu e ngɛ wa se kɛ ma.’” 19 Nɛ e fã nɔ enyɔne ɔ, nɔ etɛne ɔ, kɛ ni nɛmɛ nɛ a nyɛɛ lohwe ɔmɛ a se ɔ tsuo hu ke: “Ke nyɛɛ kɛ Esau kpe ɔ, nyɛ de lɛ jã nɔuu. 20 Jehanɛ hu ɔ, nyɛ de lɛ ke, ‘Hyɛ, o sɔmɔlɔ Yakob ngɛ wa se kɛ ma.’” Ejakaa e de e he ke: ‘Ke i tsɔ kɛ nike ní kɛ sɛ ye hlami kɛ ya jɔɔ e tsui he, nɛ lɔ ɔ se i na lɛ ɔ, eko ɔ, e ma he mi atuu.’ 21 Lɔ ɔ he ɔ, a kɛ nike ní ɔ po mi kɛ sɛ e hlami kɛ ho, se lɛ nitsɛ lɛɛ e hwɔ sito he ɔ jamɛ a nyɔ ɔ mi.
22 Jamɛ a nyɔ ɔ mi nɔuu ɔ, e te si nɛ e ngɔ e yi enyɔ ɔmɛ kɛ e mawayi enyɔ ɔmɛ, kɛ e binyumuwi 11 ɔmɛ nɛ a po Yabok pa a ngɛ pa pomi he ɔ. 23 Lɔ ɔ he ɔ, e ya po mɛ pa a,* nɛ e ngɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ngɛ ɔ hu kɛ po pa a.
24 Nyagbenyagbe ɔ, e ba piɛ Yakob pɛ. Kɛkɛ nɛ nyumu ko kɛ lɛ ba bɔni atlibo fiami* hluu kɛ ya si makɛ. 25 Benɛ nyumu ɔ na kaa e nyɛ we nɛ e ye e nɔ ɔ, e ta e gbongu he; nɛ Yakob gbongu hɛ* benɛ e kɛ lɛ ngɛ atlibo ɔ fiae ɔ.* 26 Lɔ ɔ se ɔ, nyumu ɔ de lɛ ke: “Ngmɛɛ ye he nɛ ma ho, ejakaa je ngɛ nae.” Kɛkɛ nɛ Yakob de ke: “I be o he ngmɛɛe nɛ o ho kɛ yaa si be nɛ o maa jɔɔ mi.” 27 Lɔ ɔ he ɔ, nyumu ɔ bi lɛ ke: “Kɛ a tsɛɛ mo kɛɛ?” nɛ e de ke: “Yakob.” 28 Kɛkɛ nɛ nyumu ɔ de ke: “A be mo tsɛe ke Yakob hu, mohu ɔ, a ma tsɛ mo Israel,* ejakaa o kɛ Mawu kɛ nimli hwu, nɛ nyagbenyagbe ɔ, o ye manye.” 29 Kɛkɛ nɛ Yakob hu de lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ, tsɔɔ mi o biɛ.” Se e bi lɛ ke: “Mɛni he je nɛ o ngɛ mi ye biɛ bie ɔ?” Kɛkɛ nɛ e jɔɔ lɛ ngɛ lejɛ ɔ. 30 Lɔ ɔ he ɔ, Yakob wo lejɛ ɔ biɛ ke Peniel,* ejakaa e de ke, “I na Mawu hɛ mi kɛ hɛ mi, se kɛ̃ ɔ, a baa ye wami* yi.”
31 Benɛ e be ngɛ Penuel* nɔuu pɛ nɛ pu je, se e gbongu ɔ he je ɔ, e ngɛ kpɛ̃ɛ̃e. 32 Lɔ ɔ he je nɛ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, Israel bi ɔmɛ yi fiɔ mi pani nɛ ngɛ gbongu kɛ mlɛ mi tsami he ɔ nɛ, ejakaa bɔfo ɔ ta Yakob fiɔ mi pani nɛ ngɛ e gbongu kɛ e mlɛ mi tsami he ɔ he.
33 Jehanɛ ɔ, Yakob wo e yi nɔ nɛ e na Esau nɛ e ma, nɛ nyumuhi 400 piɛɛ e he. Lɔ ɔ he ɔ, e gba jokuɛwi ɔmɛ a mi kɛ ha Lea, Rahel kɛ mawayi enyɔ ɔmɛ. 2 E ngɔ mawayi ɔmɛ kɛ a bimɛ ɔmɛ kɛ sɛ hlami, nɛ Lea kɛ e bimɛ ɔmɛ nyɛɛ a se, nɛ nyagbe ɔ, Rahel kɛ Yosef hu nyɛɛ a se. 3 Kɛkɛ nɛ lɛ nitsɛ e sɛ a hlami, nɛ benɛ e yaa su e nyɛminyumu ɔ he tsuo ɔ, e ngɛ si kplãe nɛ e kɛ e hɛ mi ngɛ si bue; e pee jã si kpaago.
4 Se Esau tu fo nɛ e kɛ lɛ ya kpe, nɛ e fua lɛ nɛ e fĩɔ e nya he,* nɛ a fo ya. 5 Benɛ Esau wo e yi nɔ nɛ e na yi ɔmɛ kɛ jokuɛwi ɔmɛ ɔ, e bi lɛ ke: “Mɛnɔmɛ nɛ a piɛɛ o he ɔ?” nɛ Yakob de lɛ ke: “A ji bimɛ nɛ Mawu kɛ dloo o sɔmɔlɔ ɔ.” 6 Kɛkɛ nɛ mawayi ɔmɛ kɛ a bimɛ ɔmɛ ba hɛ mi, nɛ a ba kplã si nɛ a ngɔ a hɛ mi kɛ bu si, 7 nɛ Lea hu kɛ e bimɛ ɔmɛ ba hɛ mi, nɛ a ba kplã si nɛ a ngɔ a hɛ mi kɛ bu si. Lɔ ɔ se ɔ, Yosef kɛ Rahel hu ba hɛ mi, nɛ a ba kplã si nɛ a ngɔ a hɛ mi kɛ bu si.
8 Esau bi lɛ ke: “Mɛni he je nɛ o tsɔ ni ɔmɛ kɛ lohwe ɔmɛ tsuo nɛ i kɛ kpe ɔ?” E he nɔ ke: “Bɔ nɛ pee nɛ ye hɛ mi nɛ ba nyami ngɛ ye nyɔmtsɛ ɔ hɛ mi.” 9 Kɛkɛ nɛ Esau de lɛ ke: “Ye nyɛmi, i ngɛ ní babauu nitsɛ. O ní ɔmɛ nɛ a hi si.” 10 Se Yakob de lɛ ke: “Dɛbi, i kpa mo pɛɛ. Ke ye hɛ mi ba nyami ngɛ o hɛ mi ɔ, lɛɛ moo ngɔ ye nike ní ɔ, ejakaa i ngɔ kɛ ba konɛ ma nyɛ nɛ ma na o hɛ mi. Nɛ́ i na o hɛ mi ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ i na Mawu hɛ mi, ejakaa o kɛ bua jɔmi he mi atuu. 11 I kpa mo pɛɛ nɛ o ngɔ nike ní ɔ nɛ ji ye jɔɔmi nɛ i ngɔ ba ha mo ɔ, ejakaa Mawu dloo mi nɛ i ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ hia mi.” Nɛ e ya nɔ nɛ e kpa lɛ pɛɛ hluu nɛ e ngɔ nike ní ɔ.
12 Pee se ɔ, Esau de ke: “Ha nɛ waa je hiɛ ɔ kɛ ho, nɛ ma sɛ o hlami.” 13 Se e de lɛ ke: “Ye nyɔmtsɛ, o le kaa jokuɛwi ɔmɛ a he mi wɛ, nɛ jijɔhi kɛ nahi nɛ a ngɛ a bimɛ nyɔ hae hu ngɛ ye dɛ. Ke a wo lohwe ɔmɛ fo ligbi kake ɔ, mɛ tsuo a ma gbo. 14 Ye nyɔmtsɛ, i kpa mo pɛɛ nɛ o sɛ o sɔmɔlɔ ɔ hlami kɛ ho. Imi lɛɛ ma nyɛɛ o se blɛuu, bɔ nɛ ye lohwe ɔmɛ kɛ jokuɛwi ɔmɛ ma nyɛ maa nyɛɛ kɛ ya si be nɛ ma ba ye nyɔmtsɛ ɔ ngɔ ngɛ Seir.” 15 Kɛkɛ nɛ Esau de ke: “I kpa mo pɛɛ, ha nɛ ma si ye we bi ɔmɛ ekomɛ ha mo.” Se Yakob de lɛ ke: “Mɛni he je nɛ o maa pee jã a? Moo lɛɛ mo ha nɛ ye hɛ mi nɛ ba nyami ngɛ ye nyɔmtsɛ ɔ hɛ mi kɛkɛ.” 16 Lɔ ɔ he ɔ, Esau kpale e se kɛ ho Seir ya jamɛ a ligbi ɔ.
17 Nɛ Yakob pue nɔ kɛ ho Sukot ya, nɛ e ya po we ngɛ lejɛ ɔ, nɛ e pee tsuhi kɛ ha e lohwe ɔmɛ. Lɔ ɔ he je nɛ e wo lejɛ ɔ biɛ ke Sukot* ɔ nɛ.
18 Benɛ Yakob je Padanaram ɔ, e ya su Shekem ma a mi ngɛ Kanaan zugba a nɔ nɛ́ nɔ́ yobu ko kɔ we e he, nɛ e to si ngɛ ma a kasa nya. 19 Kɛkɛ nɛ e kɛ sika hiɔ yi 100* he Shekem tsɛ Hamor binyumu ɔmɛ a zugba a eko, ngɛ he nɛ e ma e bo tsu ɔ ngɛ ɔ. 20 E ma afɔle sami la tɛ ko ngɛ lejɛ ɔ nɛ e tsɛ lɛ ke Mawu, Israel Mawu ɔ.
34 Jehanɛ ɔ, Yakob biyo nɛ e kɛ Lea fɔ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Dina a pɔɔ kpo jemi, nɛ e kɛ zugba a nɔ yihewi ɔmɛ ya bɔɔ.* 2 Benɛ Shekem, Hiv no Hamor nɛ e ji ganɔ ngɛ zugba a nɔ ɔ binyumu ɔ na lɛ ɔ, e nu lɛ nɛ e kɛ lɛ hwɔ nɛ e ble lɛ. 3 E* tsui gbo Yakob biyo Dina nɔ, nɛ e ba ná yiheyo ɔ he suɔmi, nɛ e de lɛ níhi konɛ e kɛ plɛ e yi mi.* 4 Nyagbenyagbe ɔ, Shekem de e tsɛ Hamor ke: “Yaa ngɔ yiheyo nɛ ɔ ha mi konɛ e ba pee ye yo.”
5 Benɛ Yakob nu kaa Shekem ble e biyo Dina a, jamɛ a be ɔ, e binyumu ɔmɛ ngɛ e lohwe ɔmɛ a he ngɛ nga a nɔ. Lɔ ɔ he ɔ, Yakob ma e nya dii kɛ ya si be nɛ a kpale kɛ ba. 6 Pee se ɔ, Hamor, Shekem tsɛ ɔ je kpo kɛ ya Yakob ngɔ nɛ e kɛ lɛ ya tu munyu. 7 Se Yakob binyumu ɔmɛ nu he, nɛ a je nga a nɔ kɛ ba oya nɔuu. A hao nɛ a mi mi fu wawɛɛ, ejakaa Shekem pue Israel hɛ mi si kaa e kɛ Yakob biyo ɔ hwɔ. Enɛ ɔ ji nɔ́ ko nɛ e sɛ nɛ nɔ ko nɛ e pee.
8 Hamor kɛ mɛ tu munyu, nɛ e de ke: “Ye binyumu Shekem tsui gbo nyɛ biyo ɔ nɔ.* I kpa nyɛ pɛɛ nɛ nyɛɛ ngɔ lɛ kɛ ha lɛ kaa e yo, 9 nɛ nyɛɛ kɛ wɔ nɛ so gba si himi somi.* Nyɛɛ ngɔ nyɛ biyi ɔmɛ kɛ ha wɔ, nɛ nyɛ hu nyɛɛ ngɔ wa biyi ɔmɛ. 10 Nyɛɛ kɛ wɔ nɛ hi si, nɛ zugba a maa fɔ si ha nyɛ. Nyɛɛ hi nɔ, nɛ nyɛɛ ye jua ngɛ nɔ, nɛ́ nyɛɛ tlɔ hiɛ ɔ.” 11 Kɛkɛ nɛ Shekem de Dina tsɛ ɔ kɛ Dina nyɛminyumu ɔmɛ ke: “Nyɛ ha nɛ ye hɛ mi nɛ ba nyami ngɛ nyɛ hɛ mi, nɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛ ma bi mi ɔ, ma ha nyɛ. 12 Nyɛ ma nyɛ ma he mi yo he ní tsumi nya* sika nɛ he jua wa wawɛɛ, nɛ́ nyɛ bi nike ní ngɛ ye dɛ. I pee klaalo kaa ma ha nyɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛ ma bi mi ɔ. Nyɛɛ lɛɛ nyɛɛ ngɔ yiheyo ɔ kɛ ha mi nɛ ma ngɔ kɛkɛ.”
13 Se akɛnɛ Shekem ble Yakob binyumu ɔmɛ a nyɛmiyo Dina he je ɔ, mɛ hu a sisi Shekem kɛ e tsɛ Hamor. 14 A de mɛ ke: “Wa be nyɛe maa pee nɔ́ ko kaa jã, kaa wa maa ngɔ wa nyɛmiyo ɔ kɛ ha nyumu nɛ a pui lɛ,* ejakaa e ji hɛ mi si puemi nɔ́ kɛ ha wɔ. 15 Nɔ́ pɛ nɛ ke nyɛ pee nɛ wa maa kplɛɛ nɔ ji: nyɛɛ po nyɛ nyumu ɔmɛ tsuo nɛ nyɛɛ pee kaa wɔ. 16 Kɛkɛ ɔ, wa maa ngɔ wa biyi ɔmɛ kɛ ha nyɛ, nɛ wɔ hu wa maa ngɔ nyɛ biyi ɔmɛ, nɛ waa kɛ nyɛ maa hi si nɛ wa maa pee nimli kake. 17 Se ke nyɛ bui wɔ tue nɛ nyɛ ma ha nɛ a po nyɛ ɔ, lɛɛ wa maa ngɔ wa biyo ɔ nɛ wa maa je.”
18 Munyuhi nɛ a tu ɔ ha nɛ Hamor kɛ e binyumu Shekem bua jɔ. 19 Niheyo ɔ tui tsle kulaa kaa e maa pee nɔ́ nɛ a de ɔ, ejakaa e bua jɔ Yakob biyo ɔ he. Shekem ji nɔ nɛ e hɛ mi ngɛ nyami pe kulaa ngɛ e tsɛ we ɔ tsuo.
20 Lɔ ɔ he ɔ, Hamor kɛ e binyumu Shekem ya ma a agbo ɔ nya nɛ a kɛ ma a mi nyumu ɔmɛ ya tu munyu, nɛ a de ke: 21 “Nyumu nɛ ɔmɛ suɔ kaa a kɛ wɔ maa hi si ngɛ tue mi jɔmi mi. Nyɛ ha nɛ a hi zugba a nɔ nɛ a ye jua ngɛ nɔ, ejakaa zugba a kle bɔ nɛ sa nɛ a ma ná he ko maa hi. Wa ma nyɛ maa ngɔ a biyi ɔmɛ kaa wa yihi, nɛ wɔ hu wa ma nyɛ maa ngɔ wa biyi ɔmɛ kɛ ha mɛ. 22 Nɔ́ pɛ nɛ ke wa pee nɛ nyumu ɔmɛ maa kplɛɛ nɔ kaa a kɛ wɔ maa hi si nɛ wa ma ba pee nimli kake ji: waa po nyumu fɛɛ nyumu nɛ ngɛ wa kpɛti ɔ kaa bɔ nɛ a po mɛ ɔ. 23 Ke e ba jã a, a weto ní, kɛ níhi nɛ a ngɛ, kɛ a lohwe lɛlɛɛ ɔmɛ tsuo ma ba pee wa nɔ́. Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa kplɛɛ nɔ ha mɛ konɛ a kɛ wɔ nɛ hi si.” 24 Nihi tsuo nɛ a guɔ ma a agbo ɔ mi ɔ kplɛɛ nɔ́ nɛ Hamor kɛ e binyumu Shekem de ɔ nɔ, nɛ a po nyumu ɔmɛ tsuo. A po nihi tsuo nɛ a guɔ ma a agbo ɔ mi ɔ.
25 Se ngɛ ligbi etɛne ɔ nɔ benɛ pa a ngɛ mɛ yee wawɛɛ ɔ, Yakob binyumuhi enyɔ, Simeon kɛ Levi, nɛ a ji Dina nyɛminyumuhi ɔ, a ti nɔ fɛɛ nɔ ngɔ e klaate nɛ a ya tua ma a, be mi nɛ a hɛ be a he nɔ, nɛ a gbe nyumu ɔmɛ tsuo. 26 A kɛ klaate gbe Hamor kɛ e binyumu Shekem, nɛ a ngɔ Dina ngɛ Shekem we ɔ mi nɛ a je. 27 Yakob binyumu kpa amɛ ba na nyumuhi nɛ a gbe mɛ pue si ɔ, nɛ a ha níhi ngɛ ma a mi, ejakaa a ble a nyɛmiyo ɔ. 28 A ngɔ a to ɔmɛ, a na amɛ, a teji ɔmɛ, kɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ ma a mi, kɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ nga a nɔ ɔ kɛ je. 29 Jehanɛ hu ɔ, a ngɔ a weto ní tsuo, a nuu a bimɛ tsɔwi ɔmɛ kɛ a yi ɔmɛ, nɛ a ha nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ a we ɔmɛ a mi ɔ.
30 Kɛkɛ nɛ Yakob de Simeon kɛ Levi ke: “Nyɛ ngɔ haomi ngua* kɛ ba ye nɔ kaa nyɛ ha nɛ ye he je fu wo zugba a nɔ bi ɔmɛ, kɛ wo Kanaan bi ɔmɛ kɛ Periz bi ɔmɛ. Ye we bi ɔmɛ a he pi, nɛ a ma bua a he nya kɛ ba tua mi kokooko, nɛ a ma kpata ye hɛ mi, a ma kpata i kɛ ye we ɔ hɛ mi kulaa.” 31 Se a de ke: “Anɛ e sa nɛ nɔ ko nɛ e pee wa nyɛmiyo ɔ kaa bɔ nɛ a peeɔ nɔ nɛ poɔ tuutuu ɔ lo?”
35 Lɔ ɔ se ɔ, Mawu de Yakob ke: “Tee si nɛ o kuɔ kɛ ya Betel nɛ o ya hi lejɛ ɔ, nɛ o ma afɔle sami la tɛ ngɛ lejɛ ɔ kɛ ha anɔkuale Mawu ɔ, nɔ nɛ je e he kpo kɛ tsɔɔ mo benɛ o ngɛ o nyɛminyumu Esau nya fo tue ɔ.”
2 Kɛkɛ nɛ Yakob de e we ɔ kɛ nihi tsuo nɛ a kɛ lɛ ngɛ ɔ ke: “Nyɛ je ma se mawuhi nɛ a ngɛ nyɛ kpɛti ɔ kɛ pue he, nɛ́ nyɛɛ tsu nyɛ he nɛ nyɛ tsake nyɛ tade ɔmɛ, 3 nɛ nyɛ ha nɛ waa te si nɛ waa kuɔ kɛ ho Betel ya. Ma ya ma afɔle sami la tɛ ngɛ lejɛ ɔ kɛ ha anɔkuale Mawu ɔ, nɔ nɛ e bu mi tue ngɛ ye amanehlu be mi, nɛ e piɛɛ ye he ngɛ he fɛɛ he nɛ i ya a.”* 4 Lɔ ɔ he ɔ, a ngɔ ma se mawu ɔmɛ tsuo nɛ ngɛ a dɛ, kɛ tue nya níhi nɛ ngɛ a tue mi ɔ kɛ ha Yakob, nɛ Yakob pu mɛ* ngɛ tso ngua a nɛ ngɛ Shekem kasa nya a sisi.
5 Benɛ a tsa a blɔ hiami ɔ nɔ ɔ, Mawu ha nɛ gbeye nu mahi nɛ bɔle mɛ ɔ, lɔ ɔ he ɔ, a fiee we Yakob binyumu ɔmɛ a se. 6 Nyagbenyagbe ɔ, Yakob kɛ nihi tsuo nɛ a piɛɛ e he ɔ ba su Luz, nɛ ji Betel, ngɛ Kanaan zugba a nɔ. 7 E ma afɔle sami la tɛ ngɛ lejɛ ɔ, nɛ e wo lejɛ ɔ biɛ ke El-betel,* ejakaa anɔkuale Mawu ɔ je e he kpo kɛ tsɔɔ lɛ ngɛ lejɛ ɔ, benɛ e tu e nyɛminyumu ɔ nya fo ɔ. 8 Pee se ɔ, Debora nɛ ji yo nɛ e hyɛ Rebeka ngɛ e jokuɛ mi ɔ ba gbo nɛ a pu lɛ ngɛ Betel kasa nya ngɛ oak tso ko sisi. Lɔ ɔ he ɔ, e wo tso ɔ biɛ ke Alon-bakut.*
9 Mawu kpale je e he kpo kɛ tsɔɔ Yakob ekohu benɛ e je Padanaram kɛ ma a, nɛ e jɔɔ lɛ. 10 Mawu de lɛ ke: “O biɛ ji Yakob. Se a be mo tsɛe ke Yakob hu, mohu ɔ, a ma tsɛ mo ke Israel.” Nɛ Mawu bɔni lɛ tsɛmi ke Israel. 11 Jehanɛ se hu ɔ, Mawu de lɛ ke: “Imi ji Mawu Ope ɔ nɛ. Mo fɔ nɛ o he nɛ e hiɛ. Je mahi kɛ je mahi asafo maa je o mi kɛ ba, nɛ matsɛmɛ maa je o mi* kɛ ba. 12 Zugba a nɛ i ngɔ kɛ ha Abraham kɛ Isak ɔ, ma ngɔ kɛ ha mo kɛ o nina* nɛ maa ba ngɛ o se ɔ.” 13 Kɛkɛ nɛ Mawu je e he ngɛ he nɛ e kɛ lɛ tu munyu ngɛ ɔ.
14 Lɔ ɔ he ɔ, Yakob ma tɛ titima ngɛ he nɛ Mawu kɛ lɛ tu munyu ngɛ ɔ, nɛ e plɛ dã afɔle kɛ pue nɔ, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e plɛ nu kɛ pue nɔ. 15 Yakob ya nɔ nɛ e tsɛ he nɛ Mawu kɛ lɛ tu munyu ngɛ ɔ ke Betel.
16 Kɛkɛ nɛ a hia kɛ je Betel. Nɛ benɛ a kɛ Efrat kpɛti kɛ saii ɔ, Rahel nu kɔɔmi, nɛ e kɔɔmi ɔ nya wa. 17 Se benɛ jokuɛ ɔ fɔmi he wa ha lɛ ɔ, fɔlɔyo ɔ de lɛ ke: “Koo ye gbeye, ejakaa o ma ná binyumu nɛ ɔ hulɔ.” 18 Benɛ e wami ngɛ e dɛ jee ɔ (jamɛ a be ɔ, e ngɛ gboe), e wo jokuɛ ɔ biɛ ke Benoni,* se e tsɛ ɔ lɛɛ e tsɛ lɛ ke Benyamin.* 19 Lɔ ɔ he ɔ, Rahel gbo nɛ a pu lɛ ngɛ blɔ nɛ yaa Efrat, nɛ ji Betlehem ɔ he. 20 Yakob ma titima ko ngɛ e yɔkɔ ɔ nɔ; e ji Rahel yɔkɔ ɔ nɔ titima kɛ ba si mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ.
21 Lɔ ɔ se ɔ, Israel hia kɛ je lejɛ ɔ, nɛ e ya ma e bo tsu ɔ ngɛ Eder mɔ ɔ se. 22 Ligbi ko ɔ, benɛ Israel ngɛ jamɛ a zugba a nɔ ɔ, Reuben kɛ e tsɛ ɔ yo kpa nɛ ji Bilha a ya hwɔ, nɛ Israel nu he.
Yakob ngɛ binyumuhi 12. 23 Binyumuhi nɛ Lea fɔ ji nɛ ɔmɛ nɛ: Reuben ji Yakob kekleekle bi, e se ɔ, Simeon, Levi, Yuda, Isakar, kɛ Zebulun. 24 Binyumuhi nɛ Rahel fɔ ji Yosef kɛ Benyamin. 25 Binyumuhi nɛ Rahel mawayo Bilha fɔ ji Dan kɛ Naftali. 26 Binyumuhi nɛ Lea mawayo Zilpa fɔ ji Gad kɛ Asher. Ni nɛ ɔmɛ ji Yakob binyumuhi nɛ a fɔ kɛ ha lɛ ngɛ Padanaram.
27 Nyagbenyagbe ɔ, Yakob ba su he nɛ e tsɛ Isak ngɛ ɔ ngɛ Mamre, kɛ yaa Kiriatarba, nɛ ji Hebron, he nɛ Abraham kɛ Isak hi kaa nibwɔhi ɔ. 28 Isak ye jeha 180. 29 Kɛkɛ nɛ Isak wo e nyagbe mumu nɛ e gbo nɛ a pu lɛ kaa bɔ nɛ a pu e nɛmɛ ɔmɛ ɔ,* be mi nɛ e wa saminya nɛ e tsui nɔ e mi ngɛ si himi mi;* nɛ e binyumuhi Esau kɛ Yakob pu lɛ.
36 Esau, nɛ ji Edom he sane ji nɛ ɔ nɛ.
2 Esau ngɔ e yi ɔmɛ ngɛ Kanaan bi ɔmɛ a biyi ɔmɛ a kpɛti: Ada, Hit no Elon biyo ɔ; kɛ Oholibama, Anah biyo ɔ, nɛ ji Hiv no Zibeon bibi ɔ; 3 kɛ Basemat, Ishmael biyo ɔ, nɛ ji Nebayot nyɛmiyo ɔ.
4 Nɛ Ada fɔ Elifaz kɛ ha Esau, nɛ Basemat fɔ Reuel,
5 nɛ Oholibama fɔ Yeush, Yalam, kɛ Kora.
Ni nɛ ɔmɛ ji Esau binyumuhi nɛ a fɔ kɛ ha lɛ ngɛ Kanaan zugba a nɔ. 6 Lɔ ɔ se ɔ, Esau ngɔ e yi ɔmɛ, e binyumu ɔmɛ, e biyi ɔmɛ, e we ɔ mi bi ɔmɛ* tsuo, e na amɛ kɛ e lohwe kpa amɛ tsuo, kɛ níhi tsuo nɛ e ná ngɛ Kanaan zugba a nɔ ɔ, nɛ e je kɛ ho zugba kpa nɔ ya; lejɛ ɔ kɛ he nɛ e nyɛminyumu Yakob ngɛ ɔ kɛ. 7 Ejakaa a ní ɔmɛ ba hiɛ tsɔ pe bɔ nɛ a ma nyɛ maa hi he kake, nɛ a lohwe ɔmɛ a he je ɔ, zugba a nɛ a ngɛ nɔ* ɔ kpi mɛ hu. 8 Lɔ ɔ he ɔ, Esau ya hi Seir yoku ɔmɛ a nɔ. Esau biɛ kpa ji Edom.
9 Edom bi nɛ a hi Seir yoku ɔmɛ a nɔ ɔ, a tsɛ Esau he sane ji nɛ ɔ nɛ.
10 Esau binyumu ɔmɛ a biɛhi ji nɛ ɔmɛ nɛ: Elifaz, Esau yo Ada binyumu ɔ; Reuel, Esau yo Basemat binyumu ɔ.
11 Elifaz binyumuhi ji Teman, Omar, Zefo, Gatam, kɛ Kenaz. 12 Timna ba pee Esau binyumu Elifaz yo kpa. Pee se ɔ, e fɔ Amalek kɛ ha Elifaz. Ni nɛ ɔmɛ ji Esau yo Ada binyumuhi.
13 Reuel binyumuhi ji nɛ ɔmɛ nɛ: Nahat, Zera, Shammah, kɛ Miza. Ni nɛ ɔmɛ ji Esau yo Basemat binyumuhi.
14 Binyumuhi nɛ Esau yo Oholibama, Anah biyo ɔ, nɛ ji Zibeon bibi ɔ, fɔ kɛ ha Esau ji nɛ ɔmɛ nɛ: Yeush, Yalam, kɛ Kora.
15 Esau binyumu ɔmɛ a sheik ɔmɛ* ji nɛ ɔmɛ nɛ: Esau kekleekle bi Elifaz binyumuhi ji: Sheik Teman, Sheik Omar, Sheik Zefo, Sheik Kenaz, 16 Sheik Kora, Sheik Gatam, kɛ Sheik Amalek. Ni nɛ ɔmɛ ji Elifaz sheik ɔmɛ ngɛ Edom zugba a nɔ. Ni nɛ ɔmɛ ji binyumuhi nɛ Ada fɔ.
17 Esau binyumu Reuel binyumuhi ji nɛ ɔmɛ nɛ: Sheik Nahat, Sheik Zera, Sheik Shammah, kɛ Sheik Miza. Ni nɛ ɔmɛ ji Reuel sheik ɔmɛ ngɛ Edom zugba a nɔ. Binyumuhi nɛ Esau yo Basemat fɔ ji nɛ ɔmɛ nɛ.
18 Nyagbe ɔ, Oholibama, Esau yo ɔ binyumuhi ji nɛ ɔmɛ nɛ: Sheik Yeush, Sheik Yalam, kɛ Sheik Kora. Esau yo Oholibama, Anah biyo ɔ binyumuhi nɛ a ji sheikhi ji nɛ ɔmɛ.
19 Esau binyumuhi ji nɛ ɔmɛ nɛ, nɛ a sheik ɔmɛ ji nɛ ɔmɛ nɛ. Esau biɛ kpa ji Edom.
20 Hor no Seir binyumuhi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ji nɛ ɔmɛ nɛ: Lotan, Shobal, Zibeon, Anah, 21 Dishon, Ezer, kɛ Dishan. Ni nɛ ɔmɛ ji Hor bi ɔmɛ a sheik ɔmɛ, nɛ ji Seir nina nɛ a ngɛ Edom zugba a nɔ ɔ.
22 Lotan binyumuhi ji Hori kɛ Hemam, nɛ Lotan nyɛmiyo ji Timna.
23 Shobal binyumuhi ji nɛ ɔmɛ nɛ: Alvan, Manahat, Ebal, Shefo, kɛ Onam.
24 Zibeon binyumuhi ji nɛ ɔmɛ nɛ: Aya kɛ Anah. Anah nɛ ɔ ji nɔ nɛ ya na nyu hɛngmɛhi nɛ a mi dɔ la ngɛ nga a nɔ be mi nɛ e ngɛ e tsɛ Zibeon teji ɔmɛ a nɔ hyɛe ɔ nɛ.
25 Anah bimɛ ji nɛ ɔmɛ nɛ: Dishon kɛ Oholibama, Anah biyo ɔ.
26 Dishon binyumuhi ji nɛ ɔmɛ nɛ: Hemdan, Eshban, Itran, kɛ Keran.
27 Ezer binyumuhi ji nɛ ɔmɛ nɛ: Bilhan, Zaavan, kɛ Akan.
28 Dishan binyumuhi ji nɛ ɔmɛ nɛ: Uz kɛ Aran.
29 Hor bi ɔmɛ a sheik ɔmɛ ji nɛ ɔmɛ nɛ: Sheik Lotan, Sheik Shobal, Sheik Zibeon, Sheik Anah, 30 Sheik Dishon, Sheik Ezer, kɛ Sheik Dishan. Ni nɛ ɔmɛ ji Hor bi ɔmɛ a sheik ɔmɛ ngɛ Seir zugba a nɔ.
31 Jehanɛ ɔ, nihi nɛ a ye matsɛ ngɛ Edom zugba a nɔ loko Israel bi* ɔmɛ ba ná a kekleekle matsɛ ji nɛ ɔmɛ nɛ. 32 Bela, Beor binyumu ɔ ye Edom nɔ, nɛ e ma a biɛ ji Dinhaba. 33 Benɛ Bela gbo ɔ, Yobab, Zera nɛ e je Bozra a binyumu ɔ ba ye nɔ ngɛ e se. 34 Benɛ Yobab gbo ɔ, Husham nɛ e je Teman bi ɔmɛ a zugba a nɔ ɔ ba ye nɔ ngɛ e se. 35 Benɛ Husham gbo ɔ, Hadad, Bedad binyumu ɔ nɛ́ e ye Midian bi ɔmɛ a nɔ kunimi ngɛ Moab zugba a nɔ* ɔ ba ye nɔ ngɛ e se, nɛ e ma a biɛ ji Avit. 36 Benɛ Hadad gbo ɔ, Samla nɛ e je Masreka a ba ye nɔ ngɛ e se. 37 Benɛ Samla gbo ɔ, Shaul nɛ e je Rehobot ngɛ Pa a he ɔ ba ye nɔ ngɛ e se. 38 Benɛ Shaul gbo ɔ, Baal-hanan, Akbor binyumu ɔ ba ye nɔ ngɛ e se. 39 Benɛ Baal-hanan, nɛ ji Akbor binyumu ɔ gbo ɔ, Hadar ba ye nɔ ngɛ e se. E ma a biɛ ji Pau, nɛ e yo ɔ biɛ ji Mehetabel, nɛ ji Mezahab biyo Matred biyo ɔ.
40 Lɔ ɔ he ɔ, Esau sheik ɔmɛ a biɛhi ngɛ a wekuhi kɛ a hi hehi a nya ji nɛ ɔmɛ nɛ: Sheik Timna, Sheik Alva, Sheik Yetet, 41 Sheik Oholibama, Sheik Elah, Sheik Pinon, 42 Sheik Kenaz, Sheik Teman, Sheik Mibzar, 43 Sheik Magdiel, kɛ Sheik Iram. Ni nɛ ɔmɛ ji Edom sheik ɔmɛ ngɛ a sito hehi a nya, ngɛ a zugba a nɔ. Nɔ nɛ ɔ ji Esau, nɔ nɛ e to Edom ma a sisi ɔ nɛ.
37 Yakob ya nɔ nɛ e hi Kanaan zugba a nɔ, he nɛ e tsɛ ɔ hi kaa ma se no ɔ.
2 Yakob he sane ji nɛ ɔ nɛ.
Benɛ Yosef ji niheyo nɛ e ye jeha 17 ɔ, e kɛ e tsɛ ɔ yihi nɛ ji Bilha kɛ Zilpa a binyumu ɔmɛ hyɛɔ to ɔmɛ a nɔ. Yosef ba bɔ e tsɛ ɔ ní yayahi nɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ peeɔ ɔ. 3 Israel suɔ Yosef wawɛɛ pe e binyumu kpa amɛ tsuo, ejakaa lɛ ji binyumu nɛ e fɔ ngɛ e bwɔmi si, nɛ e ha nɛ a kpɛ tade klɔii ko nɛ ngɛ slɔɔto* kɛ ha lɛ. 4 Benɛ e nyɛminyumu ɔmɛ na kaa a tsɛ ɔ suɔ lɛ pe mɛ tsuo ɔ, a bɔni lɛ nyɛmi, nɛ a kɛ lɛ tu we munyu ngɛ tue mi jɔmi mi.
5 Pee se ɔ, Yosef nla nlami ko nɛ e de e nyɛminyumu ɔmɛ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ a nyɛ lɛ wawɛɛ. 6 E de mɛ ke: “I kpa nyɛ pɛɛ nɛ nyɛɛ bu nlami nɛ i nla nɛ ɔ tue. 7 I nla nɛ wa ngɛ ngma fĩe yi tlomi nya yi tlomi nya ngɛ ngmɔ ɔ kpɛti, kɛkɛ nɛ ye ngma nɛ i fĩ ɔ te si nɛ e da si tlɔmɔɔ, nɛ nyɛ ngma amɛ nɛ nyɛ fĩ ɔ bɔle ye nɔ́ ɔ nɛ a kplã si ha lɛ.” 8 E nyɛminyumu ɔmɛ bi lɛ ke: “Anɛ o maa pee o he matsɛ, konɛ o ye wa nɔ lo?” Lɔ ɔ he ɔ, a kpale na nɔ́ kpa nɛ a maa da nɔ kɛ nyɛ lɛ ngɛ e nlami ɔmɛ kɛ nɔ́ nɛ e de mɛ ɔ he je.
9 Lɔ ɔ se ɔ, e kpale nla nlami kpa, nɛ e bɔ e nyɛminyumu ɔmɛ ke: “I kpale nla nlami kpa ko. Jehanɛ ɔ lɛɛ i nla nɛ pu ɔ, kɛ nyɔhiɔ ɔ, kɛ dodoe 11 ngɛ si kplãe ha mi.” 10 Kɛkɛ nɛ e sɛɛ nlami ɔ kɛ ha e tsɛ ɔ kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ, nɛ e tsɛ ɔ kã e hɛ mi nɛ e bi lɛ ke: “Mɛni ji o nlami nɛ ɔ sisi? Anɛ i kɛ o yayo kɛ o nyɛminyumu ɔmɛ ma ba kplã si ha mo niinɛ lo?” 11 Nɛ e nyɛminyumu ɔmɛ je e he hunga, se e tsɛ ɔ lɛɛ e ngɔ munyu ɔ kɛ wo e yi mi.
12 Jehanɛ ɔ, e nyɛminyumu ɔmɛ ngɔ a tsɛ ɔ to ɔmɛ kɛ ho ní yemi ya ngɛ Shekem kasa nya. 13 Pee se ɔ, Israel de Yosef ke: “O nyɛminyumu ɔmɛ ngɛ to ɔmɛ a nɔ hyɛe ngɛ Shekem kasa nya, aloo pi jã? Ba nɛ ma tsɔ mo kɛ ya a ngɔ.” Benɛ e de jã a, Yosef de lɛ ke: “I pee klaalo!” 14 Lɔ ɔ he ɔ, Israel de lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ, yaa nɛ o ya hyɛ kaa o nyɛminyumu ɔmɛ ngɛ saminya lo. Yaa hyɛ bɔ nɛ to ɔmɛ ngɛ ha nɛ o ba bɔ mi amaniɛ.” Kɛkɛ nɛ e wo lɛ blɔ kɛ je Hebron dɔgba a* mi, nɛ e kɛ e hɛ mi tsɔɔ Shekem. 15 Pee se ɔ, nyumu ko na lɛ nɛ e ngɛ lalaalo woe ngɛ nga a nɔ. Nyumu ɔ bi lɛ ke: “Mɛni o ngɛ hlae?” 16 Kɛkɛ nɛ e de lɛ ke: “I ngɛ ye nyɛminyumu ɔmɛ hlae. I kpa mo pɛɛ nɛ o de mi, jije a ngɛ to ɔmɛ a nɔ hyɛe ngɛ?” 17 Nyumu ɔ de lɛ ke: “A je hiɛ ɔ, ejakaa i nu nɛ a ngɛ dee ke, ‘Nyɛ ha nɛ waa ho Dotan ya.’” Lɔ ɔ he ɔ, Yosef nyɛɛ e nyɛminyumu ɔmɛ a se nɛ e ya na mɛ ngɛ Dotan.
18 A hɛngmɛ gba e nɔ ngɛ tsitsaa, nɛ benɛ e ná we nɛ e su a ngɔ lolo ɔ, a bɔni e yi nɔ somi nɛ́ a gbe lɛ. 19 Lɔ ɔ he ɔ, a de a sibi ke: “Hyɛ! Jamɛ a nlalɔ ɔ lɛ ma a nɛ. 20 Amlɔ nɛ ɔ, nyɛɛ ba, nyɛ ha nɛ waa gbe lɛ nɛ wa sake lɛ kɛ fɔ nyu muɔ ɔmɛ eko mi, nɛ́ wa ya de ke lohwe awi yelɔ ko nɛ e kpe lɛ. Kɛkɛ ɔ, wa maa hyɛ kaa e nlami ɔmɛ maa ba mi lo.” 21 Benɛ Reuben nu nɔ́ nɛ ɔ, e bɔ mɔde kaa e ma kpɔ̃ lɛ ngɛ a dɛ. Lɔ ɔ he ɔ, e de ke: “Wa ko gbe lɛ.”* 22 Reuben de mɛ ke: “Nyɛ ko pue muɔ si. Nyɛ sake lɛ ngɔ fɔ nyu muɔ nɛ ɔ mi ngɛ nga a nɔ, se nyɛ ko ye lɛ awi.”* E to e yi mi kaa e ma kpɔ̃ lɛ ngɛ a dɛ konɛ e kpale lɛ kɛ ya ha e tsɛ ɔ.
23 Lɔ ɔ he ɔ, benɛ Yosef ba su e nyɛminyumu ɔmɛ a ngɔ ɔ, oya nɔuu nɛ a je tade klɔii nɛ ngɛ slɔɔto nɛ e wo ɔ ngɛ e he, 24 nɛ a nu lɛ nɛ a sake lɛ kɛ fɔ nyu muɔ ɔ mi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, nyu be muɔ ɔ mi.
25 Kɛkɛ nɛ a hi si konɛ a ye ní. Benɛ a wo a yi nɔ ɔ, a na Ishmael bi jua yeli a kuu ko nɛ a je Gilead kɛ ma. A we afukpɔngɔ ɔmɛ tloo labdanum blaa, balsam, kɛ tso totohi,* nɛ a ngɛ kplee kɛ yaa Egipt. 26 Kɛkɛ nɛ Yuda bi e nyɛminyumu ɔmɛ ke: “Ke wa gbe wa nyɛminyumu ɔ nɛ wa laa e muɔ nɔ ɔ, mɛni se wa ma ná? 27 Amlɔ nɛ ɔ, nyɛɛ ba, nyɛ ha nɛ waa jua lɛ kɛ ha Ishmael bi ɔmɛ, nyɛ ko ha nɛ wa wo wa nine nɔ ngɛ e nɔ. Ke e hí kulaa a, wa nyɛmi ji lɛ; wa he lo ji lɛ.” Lɔ ɔ he ɔ, a bu a nyɛminyumu ɔ tue. 28 Benɛ Midian bi jua yeli ɔmɛ bee ɔ, a je Yosef kɛ je nyu muɔ ɔ mi, nɛ a jua lɛ kɛ ha Ishmael bi ɔmɛ sika hiɔ yi 20. Nyumu nɛ ɔmɛ ngɔ Yosef kɛ ho Egipt ya.
29 Pee se benɛ Reuben kpale e se kɛ ya nyu muɔ ɔ he nɛ e ya na kaa Yosef be nyu muɔ ɔ mi ɔ, e gba e tade ɔmɛ ngɛ e he. 30 Benɛ e kpale kɛ ya e nyɛminyumu ɔmɛ a ngɔ ɔ, e kpa ngmlaa ke: “Jokuɛ ɔ je! Imi ji nɛ ɔ, kɛ ma pee kɛɛ?”
31 Lɔ ɔ he ɔ, a wo Yosef tade klɔii ɔ nɛ a gbe akpakpo nɛ a ngɔ tade klɔii ɔ kɛ tsɔ muɔ ɔ mi. 32 Lɔ ɔ se ɔ, a tsɔ nɛ a ngɔ tade klɔii nɛ ngɛ slɔɔto ɔ kɛ ya ha a tsɛ ɔ nɛ a de lɛ ke: “Nɔ́ nɛ wa na ji nɛ ɔ nɛ. Wa kpa mo pɛɛ nɛ o hyɛ kaa o binyumu ɔ tade klɔii ɔ ji nɛ ɔ lo, aloo pi lɛ.” 33 Kɛkɛ nɛ e hyɛ tade klɔii ɔ nɛ e kpa ngmlaa ke: “Ye binyumu ɔ tade klɔii ɔ ji nɛ ɔ nɛ! E maa pee kaa lohwe awi yelɔ ko kpe lɛ! Atsinyɛ jemi ko be he kaa lohwe ko ya tsɔtslɔɔ Yosef mi!” 34 Kɛkɛ nɛ Yakob gba e tade ɔmɛ ngɛ e he, nɛ e ngɔ kpekpe kɛ mwɔ e mlɛ mi, nɛ e ye e binyumu ɔ he aywilɛho ligbi babauu. 35 Nɛ e binyumu ɔmɛ kɛ e biyi ɔmɛ tsuo bɔ mɔde hluu kaa a maa wo e bua, se e kplɛɛ we, nɛ e de ke: “Ma ye ye binyumu ɔ he aywilɛho hluu kɛ ya si benɛ a maa pu mi ngɛ Yɔkɔ* mi!” Nɛ e tsɛ ɔ ya nɔ nɛ e fo e he ya.
36 Jehanɛ ɔ, Midian bi ɔmɛ ya jua lɛ ngɛ Egipt kɛ ha Potifar, nɛ́ e ji Farao matsɛ we ɔ mi nɔkɔtɔma kɛ buli ɔmɛ a nya dalɔ ɔ.
38 Maa pee jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yuda je e nyɛminyumu ɔmɛ a he nɛ e ya ma e bo tsu ngɛ Adulam nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Hira a kasa nya. 2 Yuda na Kanaan no ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Shua a biyo ngɛ lejɛ ɔ. Lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ lɛ nɛ e kɛ lɛ ná bɔmi, 3 nɛ e ngɔ hɔ. Pee se ɔ, e fɔ binyumu nɛ Yuda wo lɛ biɛ ke Er. 4 Yo ɔ kpale ngɔ hɔ nɛ e fɔ binyumu nɛ e wo lɛ biɛ ke Onan. 5 E kpale fɔ binyumu ekohu nɛ e wo lɛ biɛ ke Shela. Benɛ e fɔ Shela a, Yuda ngɛ Akzib.
6 Pee se ɔ, Yuda ngɔ yo kɛ ha Er, e kekleekle bi ɔ, nɛ yo ɔ biɛ ji Tamar. 7 Se Yehowa bua jɔɛ Er nɛ ji Yuda kekleekle bi ɔ jemi bami he; lɔ ɔ he ɔ, Yehowa gbe lɛ. 8 Enɛ ɔ he ɔ, Yuda de Onan ke: “Ngɔɔ o nyɛminyumu ɔ yo ɔ kaa o yo nɛ o kɛ lɛ nɛ ná bɔmi, konɛ o fɔ bimɛ kɛ ha o nyɛminyumu ɔ.” 9 Se Onan le kaa bimɛ ɔmɛ be e nɔ́ pee. Lɔ ɔ he ɔ, ke e kɛ e nyɛminyumu ɔ yo ɔ ná bɔmi ɔ, e haa nɛ nyu nɛ jeɔ e he ɔ pueɔ zugba bɔ nɛ pee nɛ e ko fɔ bimɛ kɛ ha e nyɛminyumu ɔ. 10 Nɔ́ nɛ e pee ɔ dɛ ngɛ Yehowa hɛ mi, lɔ ɔ he ɔ, e gbe lɛ hulɔ. 11 Yuda de e nganyɛ* Tamar ke: “Yaa hi si ngɛ o tsɛ we ɔ kaa yalɔyo kɛ ya si be nɛ ye binyumu Shela maa wa.” Ejakaa Yuda de e he ke: ‘Eko ɔ, lɛ hu e ma ba gbo kaa bɔ nɛ e nyɛminyumu ɔmɛ gbo ɔ.’ Lɔ ɔ he ɔ, Tamar je kɛ ho nɛ e ya hi lɛ nitsɛ e tsɛ we ɔ mi.
12 Be komɛ a se ɔ, Yuda yo ɔ, nɛ ji Shua biyo ɔ ba gbo. Benɛ Yuda gbe aywilɛho yemi ɔ nya a, e kɛ e huɛ Hira, Adulam no ɔ ya Timna ngɛ e jijɔ ɔmɛ a he bwɔmi sali ɔmɛ a ngɔ. 13 A ya de Tamar ke: “Hyɛ, o ngatsɛ ɔ* ngɛ kuɔe kɛ yaa Timna konɛ e ya sã e jijɔ ɔmɛ a he bwɔmi.” 14 Kɛkɛ nɛ e je e yalɔyo bo ɔ ngɛ e he, nɛ e ngɔ nɔ́ kɛ ha e yi nɔ, nɛ e ngɔ kuɛ mi hami bo kɛ ha e he nɛ e ya hi si ngɛ Enaim agbo ɔ nya, ngɛ blɔ ɔ nɛ yaa Timna a nɔ, ejakaa e na kaa Shela wa, se a ha we nɛ Shela nɛ ngɔ lɛ kaa e yo.
15 Benɛ Yuda hɛngmɛ gba e nɔ ɔ, e bu kaa yo nɛ poɔ tuutuu ji lɛ, ejakaa e ngɔ nɔ́ kɛ ha e hɛ mi. 16 Lɔ ɔ he ɔ, e gba kɛ ya e ngɔ ngɛ blɔ ɔ tue nɛ e de lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ, ha nɛ i kɛ mo nɛ ná bɔmi,” ejakaa e li kaa lɛ ji e nganyɛ ɔ. Se yo ɔ bi lɛ ke: “Mɛni o ma ha mi loko o kɛ mi ma ná bɔmi?” 17 Kɛkɛ nɛ Yuda de lɛ ke: “Ma ha nɛ a ngɔ apletsi wayoo ko ngɛ ye to ɔmɛ a kpɛti kɛ ba ha mo.” Se yo ɔ bi lɛ ke: “O maa ngɔ nɔ́ ko kɛ to mi awaba kɛ yaa si be nɛ o maa ngɔ kɛ ba lo?” 18 Yuda bi lɛ ke: “Mɛni ma ngɔ kɛ to mo awaba?” Kɛkɛ nɛ yo ɔ de lɛ ke: “O nɔ́ nya sɔumi ga a, kɛ o kpã a, kɛ o dɛma tso ɔ nɛ o hɛɛ ngɛ o dɛ mi ɔ.” Kɛkɛ nɛ e ngɔ ní ɔmɛ kɛ ha lɛ nɛ e kɛ lɛ ná bɔmi, nɛ e wo lɛ hɔ. 19 Lɔ ɔ se ɔ, yo ɔ te si nɛ e je, nɛ e jé e kuɛ mi hami bo ɔ, nɛ e ha e yalɔyo bo ɔ.
20 Kɛkɛ nɛ Yuda tsɔ e huɛ Adulam no ɔ nɛ́ e ngɔ apletsi wayoo ɔ kɛ ho konɛ e ya ngɔ níhi nɛ e kɛ to yo ɔ awaba a kɛ ba, se e ya nɛ yo ɔ. 21 E bi nyumuhi nɛ a ngɛ he nɛ yo ɔ ngɛ ɔ ke: “Jije yo ɔ nɛ poɔ tuutuu* nɛ e ngɛ Enaim ngɛ blɔ ɔ tue ɔ ngɛ?” Se a de lɛ ke: “Yo nɛ poɔ tuutuu* ko bɛ hiɛ ɔ hyɛ.” 22 Nyagbe ɔ, e kpale e se kɛ ya Yuda ngɔ nɛ e ya de lɛ ke: “I ya nɛ lɛ, nɛ jehanɛ hu ɔ, nyumuhi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ de ke, ‘Yo nɛ poɔ tuutuu* ko bɛ hiɛ ɔ hyɛ.’” 23 Lɔ ɔ he ɔ, Yuda de lɛ ke: “Ha nɛ e ngɔ ní ɔmɛ bɔ nɛ pee nɛ wa ko pue wa hɛ mi si. Ke e hí kulaa a, i kɛ apletsi wayoo nɛ ɔ tsɔ mo kɛ ya, se o ya nɛ lɛ.”
24 Se maa pee nyɔhiɔ etɛ se ɔ, a ya de Yuda ke: “O nganyɛ Tamar pee e he tuutuu polɔ, nɛ e ngɔ hɔ ngɛ e tuutuu pomi ɔ mi.” Kɛkɛ nɛ Yuda de ke: “Nyɛɛ ngɔ lɛ kɛ je kpo kɛ ba nɛ́ nyɛ ha nɛ a sã lɛ.” 25 Benɛ a ngɔ lɛ kɛ ngɛ kpo jee ɔ, e tsɔ nɛ a ya de e ngatsɛ ɔ ke: “Nyumu nɛ e níhi ji ní nɛ ɔmɛ ɔ lɛ wo mi hɔ ɔ nɛ.” Kɛkɛ nɛ e de hu ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o hyɛ nɔ nɛ e níhi ji ní ɔmɛ, nɛ ji nɔ́ nya sɔumi ga a, kɛ kpã a, kɛ dɛma tso ɔ.” 26 Kɛkɛ nɛ Yuda hyɛ ní ɔmɛ nɛ e de ke: “Dalɔ ji lɛ pe mi, ejakaa i ngɔɛ lɛ kɛ ha we ye binyumu Shela.” Nɛ e kɛ Tamar ná we bɔmi hu ngɛ kekle nɔ ɔ se.
27 Benɛ be su nɛ e ma fɔ ɔ, hawi lɛ ngɛ e fɔmi kotoku ɔ mi. 28 Benɛ e ngɛ fɔe ɔ, nɔ kake je e nine kpo, kɛkɛ nɛ oya nɔuu nɛ fɔlɔyo ɔ ngɔ kpã tsutsu ko kɛ fi e nine si, nɛ e de ke: “Nɔ nɛ ɔ ba kekle.” 29 Se benɛ e kpale e nine ɔ se nɔuu pɛ nɛ e nyɛminyumu ɔ je kpo, kɛkɛ nɛ fɔlɔyo ɔ kpa ngmlaa ke: “Bɔ nɛ o gba o blɔ kɛ je kpo ha ji nɛ ɔ!” Lɔ ɔ he ɔ, a wo lɛ biɛ ke Perez.* 30 Lɔ ɔ se ɔ, e nyɛminyumu ɔ nɛ a ngɔ kpã tsutsu ɔ kɛ fi e nine si ɔ hu je kpo, nɛ a wo lɛ biɛ ke Zera.
39 Jehanɛ ɔ, a ngɔ Yosef kɛ kple kɛ ho Egipt ya, nɛ Potifar, Farao matsɛ we ɔ mi nikɔtɔma amɛ a ti nɔ kake, nɛ e ji buli ɔmɛ a nya dalɔ ɔ, nɛ́ Egipt no ji lɛ ɔ ya he Yosef ngɛ Ishmael bi nɛ a kɛ lɛ ba lejɛ ɔ a dɛ. 2 Se Yehowa kɛ Yosef ngɛ. Enɛ ɔ he ɔ, níhi ya nɔ saminya ha lɛ, nɛ e nyɔmtsɛ ɔ, nɛ ji Egipt no ɔ ngɔ lɛ kɛ to e we ɔ nya. 3 Nɛ e nyɔmtsɛ ɔ na kaa Yehowa kɛ lɛ ngɛ, nɛ Yehowa haa nɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e peeɔ ɔ yeɔ manye.
4 Yosef hɛ mi ba nyami ngɛ e nyɔmtsɛ ɔ hɛ mi, nɛ e ba pee Potifar sɔmɔlɔ nɛ́ e he lɛ ye. Enɛ ɔ he ɔ, e hla lɛ konɛ e hyɛ e we ɔ nɔ, nɛ e ngɔ lɛ kɛ to e níhi tsuo nya. 5 Kɛ je be nɛ e hla lɛ kaa e hyɛ e we ɔ kɛ e níhi tsuo a nɔ ɔ, Yehowa ya nɔ nɛ e jɔɔ Egipt no ɔ we ɔ ngɛ Yosef he je, nɛ Yehowa jɔɔ níhi tsuo nɛ e ngɛ ngɛ we ɔ mi kɛ níhi tsuo nɛ e ngɛ ngɛ nga a nɔ ɔ nɔ. 6 Nyagbenyagbe ɔ, e ngɔ níhi tsuo nɛ e ngɛ ɔ kɛ wo Yosef dɛ, nɛ e gba we e he nya ngɛ nɔ́ ko nɔ́ ko he kaa ja niye ní nɛ e yeɔ ɔ pɛ. Jehanɛ hu ɔ, Yosef wa nɛ e ba pee nyumu nɛ e he ngɛ fɛu.
7 Jehanɛ ɔ, ngɛ ní nɛ ɔmɛ a se ɔ, e nyɔmtsɛ ɔ yo ɔ kɛ hɛngmɛ ko bɔni Yosef hyɛmi, nɛ e de lɛ ke: “O kɛ mi nɛ ba hwɔ.” 8 Se Yosef kplɛɛ we, nɛ e de e nyɔmtsɛ ɔ yo ɔ ke: “Hyɛ, ye nyɔmtsɛ ɔ li níhi nɛ ngɛ ye dɛ ngɛ we ɔ mi ɔ nya. E ngɔ e nɔ́ fɛɛ nɔ́ kɛ wo ye dɛ. 9 Nɔ ko be nɛ e nɔ kuɔ pe mi ngɛ we nɛ ɔ mi, nɛ e tsi we ye nya ngɛ nɔ́ ko nɔ́ ko he kaa ja mo pɛ, ejakaa e yo ji mo. Lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ ma tɔ̃ tɔmi agbo nɛ ɔ, nɛ ma pee yayami kaa kikɛ nɛ ɔ kɛ si Mawu?”
10 Daa ligbi ɔ, yo ɔ kɛ munyu nɛ ɔ hii Yosef haoe, se Yosef kplɛɛ we kaa e kɛ lɛ maa hwɔ aloo kaa e maa hi e kasa nya. 11 Se ligbi ko nɛ Yosef ya we ɔ mi konɛ e ya tsu e ní tsumi ɔ, we ɔ mi sɔmɔli ɔmɛ a ti nɔ ko nɔ ko be we ɔ mi. 12 Kɛkɛ nɛ yo ɔ nu Yosef tade ɔ nɛ e de ke: “O kɛ mi nɛ ba hwɔ!” Se Yosef je e tade ɔ he ngɛ yo ɔ dɛ mi nɛ e tu fo kɛ je kpo. 13 Benɛ yo ɔ na kaa Yosef je e tade ɔ he ngɛ e dɛ mi, nɛ e tu fo kɛ je kpo ɔ, 14 yo ɔ bɔni ngmlaa kpami kɛ ngɛ e we ɔ mi nyumu ɔmɛ tsɛe, nɛ e de ke: “Nyɛɛ hyɛ! E ngɔ Hebri nyumu nɛ ɔ kɛ ba nɛ e ba ye wa he fɛu. E ba ye ngɔ konɛ e kɛ mi nɛ ba hwɔ, se i wo ye gbi nɔ kɛ bɔni ngmlaa kpami. 15 Benɛ e nu nɛ i wo ye gbi nɔ kɛ bɔni ngmlaa kpami ɔ, e je e tade ɔ he ngɛ ye kasa nya nɛ e tu fo kɛ je kpo.” 16 Lɔ ɔ se ɔ, e ngɔ Yosef tade ɔ kɛ fɔ e kasa nya kɛ ya si be nɛ Yosef nyɔmtsɛ ɔ ba we ɔ mi.
17 Kɛkɛ nɛ e de lɛ nɔ́ kake ɔ nɔuu ke: “Hebri no sɔmɔlɔ ɔ nɛ o ya ngɔ lɛ kɛ ba a ba ye ngɔ konɛ e ba ye ye he fɛu. 18 Se benɛ i wo ye gbi nɔ kɛ bɔni ngmlaa kpami pɛ ɔ, e je e tade ɔ he ngɛ ye kasa nya nɛ e tu fo kɛ je kpo.” 19 Benɛ Yosef nyɔmtsɛ ɔ nu nɛ e yo ɔ de lɛ ke: “Níhi nɛ o sɔmɔlɔ ɔ pee mi ji nɛ ɔ,” amlɔ nɔuu nɛ e mi mi fu wawɛɛ. 20 Lɔ ɔ he ɔ, Yosef nyɔmtsɛ ɔ nu lɛ nɛ e ya wo lɛ tsu ngɛ he nɛ matsɛ ɔ woɔ nihi tsu ngɛ ɔ, nɛ e hi tsu womi he ɔ.
21 Se Yehowa ya nɔ nɛ e piɛɛ Yosef he nɛ e je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ lɛ, nɛ e ha nɛ e hɛ mi ba nyami ngɛ tsu womi he nɔ hyɛlɔ nɔkɔtɔma a hɛ mi. 22 Lɔ ɔ he ɔ, tsu womi he nɔ hyɛlɔ nɔkɔtɔma a ngɔ Yosef kɛ to nihi nɛ a wo mɛ tsu ɔ tsuo a nya ngɛ tsu womi he ɔ, nɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a peeɔ ngɛ lejɛ ɔ, lɛ ji nɔ nɛ e haa nɛ a peeɔ. 23 Tsu womi he nɔ hyɛlɔ nɔkɔtɔma a gba we e he nya ngɛ níhi tsuo nɛ e ngɔ kɛ wo Yosef dɛ ɔ he, ejakaa Yehowa kɛ Yosef ngɛ, nɛ Yehowa haa nɛ e yeɔ manye ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e peeɔ ɔ mi.
40 Ngɛ ní nɛ ɔmɛ a se ɔ, Egipt matsɛ ɔ dã wolɔ nɔkɔtɔma a kɛ abolo salɔ nɔkɔtɔma a pee yayami kɛ si a nyɔmtsɛ ɔ, nɛ ji Egipt matsɛ ɔ. 2 Lɔ ɔ he ɔ, Farao mi mi fu e nikɔtɔma enyɔ ɔmɛ, nɛ ji dã wolɔ nɔkɔtɔma a kɛ abolo salɔ nɔkɔtɔma a wawɛɛ, 3 nɛ e ya wo mɛ tsu ngɛ buli ɔmɛ a nya dalɔ ɔ we ɔ mi he nɛ a wo Yosef tsu ngɛ ɔ. 4 Kɛkɛ nɛ buli ɔmɛ a nya dalɔ ɔ ngɔ mɛ kɛ wo Yosef dɛ kaa e kɛ mɛ nɛ hi si nɛ e sɔmɔ mɛ, nɛ a hi tsu ɔ mi be* bɔɔ.
5 Egipt matsɛ ɔ dã wolɔ ɔ kɛ e abolo salɔ ɔ nɛ a wo mɛ tsu ɔ a ti nɔ fɛɛ nɔ nla ngɛ nyɔ kake mi, nɛ e slo nɔ fɛɛ nɔ kɛ e nlami ɔ sisi. 6 E nɔ jena mɔtu benɛ Yosef ba nɛ e ba na mɛ ɔ, a hɛ mi pee mɔbɔmɔbɔ. 7 Lɔ ɔ he ɔ, e bi Farao nikɔtɔma amɛ nɛ a wo mɛ tsu kɛ piɛɛ e he ngɛ e nyɔmtsɛ ɔ we ɔ mi ɔ ke: “Mɛni he je nɛ nyɛ hɛ mi pee mɔbɔmɔbɔ mwɔnɛ ɔ?” 8 Kɛkɛ nɛ a de lɛ ke: “Wɔ tsuo wa nla, se nɔ ko be hiɛ ɔ nɛ maa tsɔɔ wɔ sisi.” Yosef de mɛ ke: “Anɛ pi Mawu nɛ e tsɔɔ nlamihi a sisi lo? I kpa nyɛ pɛɛ nɛ nyɛ de mi nyɛ nlami ɔmɛ.”
9 Lɔ ɔ he ɔ, dã wolɔ nɔkɔtɔma a de Yosef e nlami ɔ. E de lɛ ke: “I nla nɛ wai tso ko maa si ngɛ ye hɛ mi. 10 Nɛ kɔni etɛ ngɛ wai tso ɔ nɔ, nɛ benɛ e ngɛ bahi tsɛ̃e ɔ, e gba mɔmɔ, nɛ e wo yiblii, nɛ wai yiblii kplanyaa amɛ fu. 11 Nɛ i hɛɛ Farao kplu ɔ ngɛ ye dɛ mi, nɛ i tsɔ wai yiblii ɔ, nɛ i nga kɛ wo Farao kplu ɔ mi. Lɔ ɔ se ɔ, i ngɔ kplu ɔ kɛ wo Farao dɛ mi.” 12 Kɛkɛ nɛ Yosef de lɛ ke: “Nlami ɔ sisi ji nɛ ɔ nɛ: Kɔni etɛ ɔmɛ ji ligbi etɛ. 13 Mwɔnɛ ɔ we ligbi etɛ ɔ, Farao ma je mo,* nɛ e maa ngɔ o ní tsumi ɔ kɛ wo o dɛ ekohu, nɛ o maa ngɔ Farao kplu ɔ kɛ wo e dɛ mi kaa bɔ nɛ o peeɔ benɛ o ji e dã wolɔ ɔ. 14 Se ke níhi a mi ya hi ha mo ɔ, mo kai mi. I kpa mo pɛɛ nɛ o je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ mi nɛ o wo ye ta kɛ tsɔɔ Farao, konɛ a ba je mi kɛ je hiɛmɛ nɛ ɔ. 15 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a ju mi ngɛ Hebri bi ɔmɛ a zugba a nɔ kɛ ba hiɛ ɔ, nɛ hiɛ ɔ hu i pee we nɔ́ ko nɔ́ ko nɛ́ e sa nɛ a wo mi tsu.”*
16 Benɛ abolo salɔ nɔkɔtɔma a na kaa nlami ɔ sisi nɛ Yosef tsɔɔ ɔ ji sane kpakpa a, e de lɛ ke: “Imi hu i nla nɛ kɛtɛ* etɛ kɛ a mi abolo futaa maa si ngɛ ye yi nɔ, 17 nɛ niye ní slɔɔtoslɔɔtohi tsuo nɛ a sã kɛ ha Farao ngɛ yi nɔ kɛtɛ* ɔ mi, nɛ lohwe pɛlitsɛmɛ ba ngɛ ní ɔmɛ yee ngɛ kɛtɛ* nɛ maa si ngɛ ye yi nɔ ɔ mi.” 18 Kɛkɛ nɛ Yosef de lɛ ke: “Nlami ɔ sisi ji nɛ ɔ nɛ: Kɛtɛ* etɛ ɔmɛ ji ligbi etɛ. 19 Mwɔnɛ ɔ we ligbi etɛ ɔ, Farao maa po o yi,* nɛ e maa sɛu mo ngɛ tso nɔ, nɛ lohwe pɛlitsɛmɛ maa ye o he lo.”
20 Ligbi etɛne ɔ ji Farao fɔmi ligbi, nɛ e ngmɛ e sɔmɔli ɔmɛ tsuo okplɔɔ, nɛ e je dã wolɔ nɔkɔtɔma a kɛ abolo salɔ nɔkɔtɔma a tsuo kpo* kɛ ba e sɔmɔli ɔmɛ a hɛ mi. 21 Nɛ e ngɔ dã wolɔ nɔkɔtɔma a blɔ he ɔ kɛ ha lɛ ekohu, nɛ e bɔni dã womi ha Farao kaa bɔ nɛ e peeɔ sa a. 22 Se e sɛu abolo salɔ nɔkɔtɔma a kaa bɔ nɛ Yosef tsɔɔ mɛ nlami ɔ sisi ɔ pɛpɛɛpɛ. 23 Se dã wolɔ nɔkɔtɔma a kaii we Yosef; e hɛ je e nɔ.
41 Jeha enyɔ nyagbe ɔ, Farao nla nɛ e daa si ngɛ Nilo Pa a nya. 2 Nɛ hyɛ, na kpaago nɛ a wo zɔ nɛ a he ngɛ fɛu je pa a mi kɛ ma, nɛ a ngɛ nga nɛ ngɛ Nilo Pa a he ɔ kpee. 3 Na kpaago kpa nɛ a he ngɛ tãi nɛ a flãã nyɛɛ a se kɛ je Nilo Pa a mi kɛ ba, nɛ a ba da si ngɛ nahi nɛ a wo zɔ ɔ a kasa nya ngɛ Nilo Pa a tue. 4 Nɛ nahi nɛ a he ngɛ tãi nɛ a flãã a bɔni nahi nɛ a wo zɔ nɛ a he ngɛ fɛu ɔ yemi. Kɛkɛ nɛ Farao hɛ tsɛ.
5 Lɔ ɔ se ɔ, e kpale ya hwɔ si nɛ e nla nlami enyɔne. E na ngma kpaago nɛ a ngɛ gbae ngɛ ngma tso kake nɔ, nɛ́ a wo ní nɛ a ti. 6 Nɛ ngɛ a se ɔ, e na ngma kpaago kpa hu nɛ a ngɛ gbae nɛ́ mɛɛ lɛɛ a ti we, nɛ puje he kɔɔhiɔ ngla mɛ. 7 Nɛ ngma nɛ ti we ɔ bɔni ngma kpaago nɛ a wo ní nɛ a ti ɔ miimi. Kɛkɛ nɛ Farao hɛ tsɛ nɛ e yɔse kaa e ngɛ nlae.
8 E nɔ jena mɔtu ɔ, e hao.* Lɔ ɔ he ɔ, e tsɔ kɛ ya tsɛ Egipt kunya yeli ɔmɛ kɛ juɛmitsɛmɛ ɔmɛ tsuo kɛ ba. Farao de mɛ e nlami ɔ, se a kpɛti nɔ ko nɔ ko nyɛ we nɛ e tsɔɔ Farao nlami ɔmɛ a sisi.
9 Kɛkɛ nɛ dã wolɔ nɔkɔtɔma a kɛ Farao tu munyu nɛ e de lɛ ke: “Mwɔnɛ ɔ, ma jaje ye yayami ɔmɛ. 10 Be ko nɛ be ɔ, mo ye nyɔmtsɛ Farao, o mi mi fu o sɔmɔli ɔmɛ wawɛɛ, lɔ ɔ he ɔ, o wo mi tsu ngɛ buli ɔmɛ a nya dalɔ ɔ we ɔ mi, i kɛ abolo salɔ nɔkɔtɔma a tsuo. 11 Lɔ ɔ se ɔ, wɔ tsuo wa nla ngɛ nyɔ kake mi. Wɔ ni enyɔ ɔmɛ tsuo wa nla, nɛ nɔ fɛɛ nɔ kɛ e nlami sisi. 12 Hebri niheyo ko piɛɛ wa he ngɛ lejɛ ɔ, e ji buli ɔmɛ a nya dalɔ ɔ sɔmɔlɔ. Benɛ wa de lɛ wa nlami ɔmɛ ɔ, e tsɔɔ wɔ nlami ɔmɛ eko fɛɛ eko sisi. 13 Bɔ nɛ e tsɔɔ wɔ nlami ɔmɛ a sisi ɔ, jã pɛpɛɛpɛ nɛ a ba mi. A ngɔ ye ní tsumi ɔ kɛ wo ye dɛ ekohu, se nyumu kaketsɛ ɔ lɛɛ, a sɛu lɛ.”
14 Lɔ ɔ he ɔ, Farao tsɔ konɛ a ya ngɔ Yosef kɛ ba, nɛ a ya ngɔ lɛ kɛ je tsu womi he ɔ* kɛ ba amlɔ nɔuu. E sɛ e kpɛni kɛ e yi nɛ e tsake e tade ɔmɛ nɛ e ya Farao ngɔ. 15 Kɛkɛ nɛ Farao de Yosef ke: “I nla nlami ko, se nɔ ko be nɛ e maa tsɔɔ mi sisi. I nu kaa ke a de mo nlami ko ɔ, o ma nyɛ maa tsɔɔ sisi.” 16 Kɛkɛ nɛ Yosef ha Farao heto ke: “Pi ye he wami nya! Mawu lɛ maa tu Farao nɔ yami he munyu.”
17 Farao ya nɔ nɛ e de Yosef ke: “I nla nɛ i daa si ngɛ Nilo Pa a tue. 18 Nɛ i na na kpaago nɛ a wo zɔ nɛ a he ngɛ fɛu nɛ a je kpo ngɛ Nilo Pa a mi kɛ ma, nɛ a bɔni nga nɛ ngɛ Nilo Pa a tue ɔ kpemi. 19 Nɛ i na na kpaago kpa nɛ a ngɛ kanyakanya, nɛ a he ngɛ tai, nɛ a flãã nɛ a je kpo kɛ nyɛɛ a se kɛ ma. I nɛ nahi nɛ a he ngɛ tai kaa kikɛ nɛ ɔ hyɛ ngɛ Egipt zugba a nɔ tsuo. 20 Nɛ nahi nɛ a flãã nɛ a he ngɛ tai ɔ bɔni kekleekle na kpaago ɔmɛ nɛ a wo zɔ ɔ miimi. 21 Se benɛ a ye mɛ ta a, nɔ ko po be lee kaa a ye nɔ́ ko, ejakaa bɔ nɛ a he ngɛ tai sa a, jã nɔuu nɛ a ngɛ. Kɛkɛ nɛ ye hɛ tsɛ̃.
22 “Lɔ ɔ se ɔ, i nla nɛ ngma kpaago ngɛ tsɛ̃e ngɛ ngma tso kake nɔ nɛ a wo ní, nɛ a ti. 23 Nɛ ngɛ a se ɔ, i na ngma kpaago kpa hu nɛ a ngɛ tsɛ̃e nɛ́ mɛɛ lɛɛ a pee nyagbãnyagbã, nɛ a ti we, nɛ puje he kɔɔhiɔ ngla mɛ. 24 Kɛkɛ nɛ ngma nɛ a ti we ɔ bɔni ngma kpaago nɛ a ti ɔ miimi. I sɛɛ nlami ɔ kɛ ha kunya yeli ɔmɛ, se nɔ ko nɔ ko nyɛ we nɛ e tsɔɔ mi sisi.”
25 Kɛkɛ nɛ Yosef de Farao ke: “Farao nlami ɔmɛ tsuo hɛɛ sisi numi kake. Anɔkuale Mawu ɔ de Farao nɔ́ nɛ lɛ Mawu ɔ maa pee. 26 Na kpaago ɔmɛ nɛ a wo zɔ ɔ ji jeha kpaago. Jã kɛ̃ nɛ ngma kpaago nɛ a ti ɔ hu ji jeha kpaago. Nlami ɔmɛ tsuo hɛɛ sisi numi kake. 27 Na kpaago nɛ a flãã nɛ a he ngɛ tai nɛ a je kpo kɛ nyɛɛ a se kɛ ba a ji jeha kpaago, nɛ ngma kpaago nɛ a wui ní, nɛ puje he kɔɔhiɔ ngla mɛ ɔ ji jeha kpaago nɛ hwɔ maa ye. 28 Kaa bɔ nɛ i de Farao ɔ, anɔkuale Mawu ɔ ha nɛ Farao na nɔ́ nɛ lɛ Mawu ɔ maa pee.
29 “Niye ní babauu maa ba Egipt zugba a nɔ tsuo jeha kpaago. 30 Se kokooko ɔ, hwɔ ma ba ye jeha kpaago ngɛ lɔ ɔ se, nɛ bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, nihi a hɛ maa je niye ní babauu nɛ ba Egipt zugba a nɔ ɔ nɔ, nɛ hwɔ ɔ ma kpata zugba a hɛ mi. 31 Akɛnɛ hwɔ nɛ maa ba a nya maa wa wawɛɛ he je ɔ, nihi be niye ní babauu nɛ ba zugba a nɔ kɛ sɛ hlami ɔ kaie. 32 A ha nɛ Farao nla nlami ɔ si enyɔ, ejakaa anɔkuale Mawu ɔ ma e juɛmi nya si kaa e maa pee jã, nɛ e be kɛe nɛ anɔkuale Mawu ɔ ma tsu he ní.
33 “Lɔ ɔ he ɔ, amlɔ nɛ ɔ, Farao nɛ e hla nyumu ko nɛ e kɔɔ nɔ́ se, nɛ e ngɛ juɛmi konɛ e ngɔ lɛ kɛ da Egipt zugba a nya. 34 Farao nɛ e pee he nɔ́ ko, nɛ́ e hla nɔ hyɛli ngɛ zugba a nɔ, nɛ e ngɔ ní babauu nɛ maa ba Egipt zugba a nɔ jeha kpaago ɔ mi dlami enuɔɔnuɔ mi kakaaka kɛ to. 35 Ha nɛ a ngɔ jeha kpakpahi nɛ maa ba a mi niye ní tsuo, nɛ́ a bua ngma nya ha Farao kaa niye ní nɛ a kɛ maa to ngɛ ma ngua amɛ a mi, nɛ a baa yi ngɛ lejɛ ɔmɛ. 36 Niye ní ɔ nɛ pee nɔ́ nɛ a maa ye ngɛ zugba a nɔ jeha kpaago nɛ hwɔ maa ba Egipt zugba a nɔ ɔ, bɔ nɛ pee nɛ zugba a hɛ mi nɛ ko kpata ngɛ hwɔ ɔ dɛ mi.”
37 Farao kɛ e sɔmɔli ɔmɛ tsuo a bua jɔ nɔ́ nɛ Yosef de ɔ he. 38 Lɔ ɔ he ɔ, Farao bi e sɔmɔli ɔmɛ ke: “Anɛ wa ma nyɛ maa na nɔ kpa ko nɛ Mawu mumi ɔ ngɛ e nɔ kaa nɔ nɛ ɔ lo?” 39 Kɛkɛ nɛ Farao de Yosef ke: “Akɛnɛ Mawu ha nɛ o le nɔ́ nɛ ɔ tsuo he je ɔ, nɔ ko nɔ ko be nɛ e kɔɔ nɔ́ se nɛ e ngɛ juɛmi kaa mo. 40 Mo lɛ o maa hyɛ ye we ɔ nɔ, nɛ ye we bi ɔmɛ maa bu mo tue ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi. He blɔ nɛ i ngɛ kaa matsɛ ɔ pɛ* lɛ ma kɛ pã mo.” 41 Nɛ Farao ya nɔ nɛ e de Yosef ke: “Hyɛ, i ngɛ mo ngɔe kɛ da Egipt zugba a tsuo nya.” 42 Kɛkɛ nɛ Farao je e nɔ́ nya sɔumi ga a ngɛ lɛ nitsɛ e nguɛ,* nɛ e kɛ wo Yosef nguɛ,* nɛ e ngɔ klala kpakpa tadehi kɛ wo lɛ, nɛ e ngɔ sika tsu kuɛ ní kɛ wo e kuɛ. 43 Jehanɛ se hu ɔ, e ha nɛ e hi matsɛ ɔ ta zugba lɛ enyɔne ɔ mi, nɛ a kpa ngmlaa kɛ nyɛɛ e hɛ mi ke, “Avrek!”* Lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ lɛ kɛ to Egipt zugba a tsuo nya.
44 Farao ya nɔ nɛ e de Yosef ke: “Imi ji Farao ɔ nɛ, se ke o ha we he blɔ ɔ, nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa pee nɔ́ ko* ngɛ Egipt zugba a nɔ tsuo.” 45 Lɔ ɔ se ɔ, Farao wo Yosef biɛ ke Zafenat-panea, nɛ e ngɔ Asenat, nɛ ji On* osɔfo Potifera biyo ɔ kɛ ha lɛ kaa e yo. Nɛ Yosef bɔni Egipt zugba a nɔ hyɛmi.* 46 Yosef ye jeha 30 benɛ e ya da Farao, nɛ ji Egipt matsɛ ɔ hɛ mi ɔ.*
Kɛkɛ nɛ Yosef je Farao hɛ mi, nɛ e ya kpa Egipt zugba a tsuo nɔ. 47 Ngɛ jeha kpaago ɔ nɛ niye ní ba a mi ɔ, zugba a ya nɔ nɛ e ba ní babauu nitsɛ. 48 Nɛ e ya nɔ nɛ e ngɔ jeha kpaago ɔ mi niye ní ɔ tsuo ngɛ Egipt zugba a nɔ, nɛ e bua niye ní ɔ nya ngɛ ma ngua amɛ a mi. E ngɔɔ niye ní kɛ jeɔ ngmɔhi nɛ a bɔle ma ngua fɛɛ ma ngua a mi, nɛ e kɛ toɔ ngɛ ma ngua nɛ ngmɔ ɔmɛ bɔle lɛ ɔ mi. 49 Yosef ya nɔ nɛ e bua ngma babauu nitsɛ nya kaa wo nya zia, hluu kɛ ya si be nɛ a kpa susumi, ejakaa a nyɛ we nɛ a susu hu.
50 Benɛ jeha nɛ hwɔ ɔ maa ba a bɛ lolo ɔ, Yosef kɛ Asenat, nɛ ji On* osɔfo Potifera biyo ɔ fɔ binyumuhi enyɔ. 51 Yosef wo kekleekle bi ɔ biɛ ke Manase,* ejakaa e de ke, “Mawu ha nɛ ye hɛ je ye haomi ɔmɛ tsuo kɛ ye tsɛ we ɔ tsuo a nɔ.” 52 Nɛ e wo bi enyɔne ɔ biɛ ke Efraim,* ejakaa e de ke, “Mawu ha nɛ i wo yiblii ngɛ zugba nɛ i na amanehlu ngɛ nɔ ɔ nɔ.”
53 Kɛkɛ nɛ jeha kpaago ɔ nɛ niye ní ba babauu ngɛ Egipt zugba a nɔ ɔ ba nyagbe, 54 nɛ jeha kpaago nɛ hwɔ maa ba a je sisi kaa bɔ nɛ Yosef de ɔ. Hwɔ ɔ ba zugba amɛ tsuo a nɔ, se niye ní* ngɛ Egipt zugba a nɔ tsuo. 55 Nyagbenyagbe ɔ, hwɔ ɔ ba Egipt zugba a nɔ tsuo, nɛ ni ɔmɛ bɔni ya fomi pue Farao nɔ kaa é ha mɛ niye ní.* Kɛkɛ nɛ Farao de Egipt bi ɔmɛ tsuo ke: “Nyɛɛ ya Yosef ngɔ, nɛ nyɛɛ pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ma de nyɛ ɔ.” 56 Hwɔ ɔ ya nɔ nɛ e ye ngɛ zugba a nɔ tsuo. Benɛ hwɔ ɔ nya wa wawɛɛ ngɛ Egipt zugba a nɔ ɔ, Yosef bɔni niye ní nɛ ngɛ nito he ɔmɛ ɔ juami ha Egipt bi ɔmɛ. 57 Jehanɛ se hu ɔ, nihi nɛ a je zugba a nɔ tsuo ɔ ba Egipt nɛ a ba he niye ní ngɛ Yosef dɛ, ejakaa hwɔ ɔ nya wa wawɛɛ ngɛ zugba a nɔ tsuo.
42 Benɛ Yakob ná le kaa ngma* ngɛ Egipt ɔ, e de e binyumu ɔmɛ ke: “Mɛni nyɛ ngɛ nyɛ sibi a hɛ mi hyɛe kɛ ngɛ pee?” 2 E de hu ke: “I nu kaa ngma ngɛ Egipt. Nyɛ kple kɛ ya lejɛ ɔ nɛ nyɛ ya he eko kɛ ba ha wɔ, konɛ waa hi wami mi, ke pi jã a, wa ma gbo.” 3 Lɔ ɔ he ɔ, Yosef nyɛminyumu ɔmɛ a kpɛti ni nyɔngma kple kɛ ho Egipt ya konɛ a ya he ngma kɛ ba. 4 Se Yakob ha we nɛ Yosef nyɛminyumu Benyamin nɛ piɛɛ e nyɛminyumu kpa amɛ a he kɛ ho, ejakaa e de ke: “Eko ɔ, oslaa ko ma ya ná lɛ nɛ e ma gbo.”
5 Lɔ ɔ he ɔ, Israel binyumu ɔmɛ piɛɛ ni kpahi nɛ a ba konɛ a ba he niye ní ɔ a he, ejakaa hwɔ ɔ su Kanaan zugba a nɔ. 6 Yosef ji nɔ nɛ e ngɛ Egipt zugba a nɔ he wami, nɛ lɛ nɛ e juaa ngma kɛ haa nihi tsuo nɛ a ngɛ zugba a nɔ he fɛɛ he ɔ nɛ. Lɔ ɔ he ɔ, Yosef nyɛminyumu ɔmɛ ba nɛ a ba kplã si ha lɛ nɛ a ngɔ a hɛ mi kɛ bu si. 7 Benɛ Yosef na e nyɛminyumu ɔmɛ ɔ, nɔuu nɛ e le a mi tso, se e je we e he si kɛ tsɔɔ we mɛ. Kɛkɛ nɛ e kɛ mɛ tu munyu hãihãi nɛ e bi mɛ ke: “Jije nyɛ je?” nɛ a ha lɛ heto ke: “Wa je Kanaan zugba a nɔ, nɛ wa ma niye ní hemi.”
8 Yosef le e nyɛmimɛ ɔmɛ a mi tso, se mɛɛ lɛɛ a yo we lɛ. 9 Amlɔ nɔuu nɛ Yosef kai nlamihi nɛ e nla kɛ kɔ a he ɔ, nɛ e de mɛ ke: “Ma si kpali ji nyɛ! Nyɛ ba konɛ nyɛ ba hyɛ wa zugba a hehi nɛ he piɛ pomi be ɔ!” 10 Kɛkɛ nɛ a de lɛ ke: “Dɛbi, ye nyɔmtsɛ, niye ní lɛ o sɔmɔli ɔmɛ ma hemi. 11 Nyumu kake bimɛ ji wɔ tsuo. Dali ji wɔ. Pi ma si kpali ji o sɔmɔli ɔmɛ.” 12 Se e de mɛ ke: “Nyɛ bua! Nyɛ ba konɛ nyɛ ba hyɛ zugba a hehi nɛ he piɛ pomi be ɔ!” 13 Kɛkɛ nɛ a de ke: “Nyɛmimɛ nyumuhi 12 ji o sɔmɔli ɔmɛ. Nyumu kake bimɛ ji wɔ tsuo ngɛ Kanaan zugba a nɔ, nɛ amlɔ nɛ ɔ, wayotsɛ ɔ ngɛ wa tsɛ ɔ ngɔ, se nɔ kake lɛɛ e be.”
14 Se Yosef de mɛ ke: “Nɔ́ nɛ i de ɔ ji nɛ ɔ nɛ—‘Ma si kpali ji nyɛ!’ 15 Nɔ́ nɛ ma kɛ kpa nyɛ si ji nɛ ɔ nɛ: Be abɔ nɛ Farao ngɛ wami mi nɛ ɔ, nyɛ be hiɛmɛ nɛ ɔ jee kɛ ya si be nɛ nyɛ nyɛminyumu wayo ɔ maa ba hiɛ ɔ. 16 Nyɛɛ tsɔ nyɛ ti nɔ kake nɛ e ya ngɔ nyɛ nyɛminyumu ɔ kɛ ba, se nyɛ ni nɛmɛ nɛ nyɛ piɛ ɔ lɛɛ a maa wo nyɛ tsu. Ke anɔkuale nyɛ ngɛ tue ɔ, enɛ ɔ ma ha nɛ ma na. Se ke pi jã a, lɛɛ be abɔ nɛ Farao ngɛ wami mi nɛ ɔ, ma si kpali ji nyɛ.” 17 Kɛkɛ nɛ e wo mɛ tsuo tsu ngɛ he kake ligbi etɛ.
18 Ligbi etɛne ɔ, Yosef de mɛ ke: “I yeɔ Mawu gbeye, lɔ ɔ he ɔ, nyɛɛ pee nɔ́ nɛ ɔ nɛ nyɛ yi nɛ ná wami. 19 Ke dali ji nyɛ ɔ, lɛɛ nyɛ ha nɛ nyɛ ti nɔ kake nɛ e ya nɔ nɛ e hi tsu womi he ɔ, se nyɛ ni nɛmɛ nɛ piɛ ɔ lɛɛ, nyɛ ya ngɔ ngma kɛ ho konɛ nyɛ kɛ ya nu hwɔ ɔ nya ngɛ nyɛ we ɔmɛ a mi. 20 Lɔ ɔ se ɔ, nyɛɛ ngɔ nyɛ nyɛminyumu wayoo ɔ kɛ ba tsɔɔ mi, konɛ ma na kaa nɔ́ nɛ nyɛ de ɔ ji anɔkuale, kɛkɛ ɔ, nyɛ be gboe.” Nɛ a pee jã.
21 Nɛ a de a sibi ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a ngɛ wa tue gblae ngɛ wa nyɛminyumu ɔ he je, ejakaa benɛ e hao* nɛ e kpa wɔ pɛɛ kaa waa na lɛ mɔbɔ ɔ, wa na, se wa bui lɛ tue. Lɔ ɔ he je nɛ haomi nɛ ɔ ba wa nɔ ɔ nɛ.” 22 Kɛkɛ nɛ Reuben de mɛ ke: “Tse i de nyɛ ke, ‘Nyɛ ko pee jokuɛ ɔ yayami ko,’ nɛ nyɛ bui tue. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a ngɛ e muɔ si bie.” 23 Se a li kaa Yosef nu nɔ́ nɛ a ngɛ dee ɔ sisi, ejakaa nɔ ko lɛ tsɔɔ gbi sisi kɛ ha Yosef kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ. 24 Lɔ ɔ he ɔ, e je a he kɛ ho nɛ e ya fo ya. Benɛ e kpale kɛ ba nɛ e kɛ mɛ ba tu munyu ekohu ɔ, e nu Simeon ngɛ a kpɛti nɛ e fĩ lɛ ngɛ a hɛ mi. 25 Kɛkɛ nɛ Yosef fã ke a wo a kotoku* ɔmɛ a mi ngma nɛ a hyi tɔtɔɔtɔ, nɛ a kpale a ti nɔ fɛɛ nɔ sika kɛ wo e kotoku mi, nɛ́ a ha mɛ níhi nɛ a maa hia ngɛ a blɔ hiami ɔ mi. A pee jã ha mɛ.
26 Lɔ ɔ he ɔ, a ngɔ a ngma amɛ kɛ pue a teji ɔmɛ a nɔ nɛ a je lejɛ ɔ. 27 Benɛ a ti nɔ kake pɛne e kotoku ɔ nya konɛ e ha e teji ɔ niye ní ngɛ nibwɔhi a to he ɔ, e na e sika a ngɛ e kotoku ɔ mi. 28 Kɛkɛ nɛ e de e nyɛmimɛ ɔmɛ ke: “Nyɛɛ hyɛ, a kpale ye sika a kɛ wo ye kotoku ɔ mi!” Kɛkɛ nɛ a tsui po, nɛ a he do blibliibli, nɛ a plɛ nɛ a hyɛ a sibi a hɛ mi, nɛ a de ke: “Mɛni Mawu pee wɔ nɛ ɔ?”
29 Benɛ a ba su a tsɛ Yakob ngɔ ngɛ Kanaan zugba a nɔ ɔ, a bɔ lɛ níhi tsuo nɛ ba a nɔ ɔ. A de lɛ ke: 30 “Nyumu ɔ nɛ e ji ma a nyɔmtsɛ ɔ kɛ wɔ tu munyu hãihãi, nɛ e po wa nya kaa wa ba ngɛ ma a si kpae. 31 Se wa de lɛ ke: ‘Dali ji wɔ. Tsa pi ma si kpali ji wɔ. 32 Nyɛmimɛ nyumuhi 12 ji wɔ, nɛ wɔ tsuo wa tsɛ kake. Nɔ kake be, nɛ amlɔ nɛ ɔ, wayotsɛ ɔ ngɛ wa tsɛ ɔ ngɔ ngɛ Kanaan zugba a nɔ.’ 33 Se nyumu ɔ nɛ e ji ma a nyɔmtsɛ ɔ de wɔ ke, ‘Nɔ́ nɛ ma kɛ na kaa dali ji nyɛ ji nɛ ɔ nɛ: Nyɛ si nyɛ nyɛminyumu ɔ kake kɛ ha mi, nɛ́ nyɛɛ ngɔ nɔ́ ko kɛ ho nɛ nyɛ kɛ ya nu hwɔ ɔ nya ngɛ nyɛ we ɔmɛ a mi. 34 Nyɛɛ ngɔ nyɛ nyɛminyumu wayo ɔ kɛ ba ha mi, konɛ ma na kaa pi ma si kpali ji nyɛ, se mohu dali ji nyɛ. Kɛkɛ ɔ, ma ngmɛɛ nyɛ nyɛminyumu ɔ he kɛ ha nyɛ, nɛ nyɛ ma nyɛ maa ye jua ngɛ zugba a nɔ faa.’”
35 Benɛ a ngɛ ní ɔmɛ jee ngɛ a kotoku ɔmɛ a mi ɔ, hyɛ, a ti nɔ fɛɛ nɔ sika kɛ kpɛɛ ɔ ngɛ e kotoku ɔ mi. Benɛ a kɛ a tsɛ ɔ na a sika kɛ kpɛɛ ɔmɛ ɔ, a tsui po. 36 A tsɛ Yakob kpa ngmlaa ke: “Nyɛ ma ha nɛ ye bimɛ ɔmɛ ma gbo ta ye he! Yosef be, nɛ Simeon hu be, nɛ nyɛ ma Benyamin hu ngɔmi kɛ ho lo? Ní nɛ ɔmɛ tsuo maa hi ye nɔ bae kikɛ!” 37 Se Reuben de e tsɛ ɔ ke: “Ke i kpale we lɛ kɛ ba ha we mo ɔ, moo gbe imi nitsɛ ye binyumu enyɔ ɔmɛ. Ngɔɔ lɛ kɛ wo ye dɛ, nɛ ma kpale lɛ kɛ ba ha mo.” 38 Se e de ke: “Ye binyumu ɔ kɛ nyɛ be yae, ejakaa e nyɛmi ɔ gbo, nɛ lɛ pɛ nɛ e piɛ. Ke oslaa ko ya ná lɛ ngɛ nyɛ blɔ hiami ɔ mi nɛ e gbo ɔ, lɛɛ bɔ fɛɛ bɔ nɛ e ji ɔ, nyɛ ma ha nɛ ma ye aywilɛho hluu kɛ yaa si ma ho Yɔkɔ* mi ya kɛ ye yi mi mua.”
43 Jehanɛ ɔ, hwɔ ɔ nya ba wa ngɛ zugba a nɔ. 2 Lɔ ɔ he ɔ, benɛ a ye ngma* a nɛ a ya he kɛ je Egipt kɛ ba a ta a, a tsɛ ɔ de mɛ ke: “Nyɛɛ kpale kɛ ya nɛ nyɛ ya he niye ní bɔɔ kɛ ba.” 3 Kɛkɛ nɛ Yuda de lɛ ke: “Nyumu ɔ bɔ wɔ kɔkɔ veveeve ke, ‘Ke nyɛ nyɛmi ɔ piɛɛ we nyɛ he kɛ bɛ ɔ, lɛɛ nyɛ ko ba ye hɛ mi.’ 4 Ke o ma ha nɛ wa nyɛminyumu ɔ maa piɛɛ wa he kɛ ya a, lɛɛ wa ma kple kɛ ya konɛ wa ya he niye ní kɛ ba ha mo. 5 Se ke o ha we nɛ e piɛɛ wa he kɛ ya a, lɛɛ wa be kplee kɛ ya, ejakaa nyumu ɔ de wɔ ke, ‘Ke nyɛ nyɛmi ɔ piɛɛ we nyɛ he kɛ bɛ ɔ, lɛɛ nyɛ ko ba na ye hɛ mi hu.’” 6 Israel bi mɛ ke: “Mɛni he je nɛ e sa kaa nyɛɛ ngɔ haomi nɛ ɔ kɛ ba ye nɔ ɔ? Mɛni he je nɛ nyɛ de nyumu ɔ ke nyɛ ngɛ nyɛminyumu kpa a?” 7 A he nɔ ke: “Nyumu ɔ bi wɔ wa weku li a he sane tɛɛ ke, ‘Anɛ nyɛ tsɛ ngɛ je mi loloolo lo? Anɛ nyɛ ngɛ nyɛminyumu kpa ko lo?’ nɛ wa de lɛ anɔkuale ɔ tsuo. Kɛ wa ma plɛ kɛ le kaa e ma de ke, ‘Nyɛ ya ngɔ nyɛ nyɛminyumu ɔ kɛ ba’ kɛɛ?”
8 Kɛkɛ nɛ Yuda kpa e tsɛ Israel pɛɛ ke: “Moo ngɔ nyumuyo ɔ kɛ wo ye dɛ nɛ wa pue blɔ, bɔ nɛ pee nɛ waa hi wami mi nɛ wa ko gbo—waa kɛ mo kɛ wa bimɛ ɔmɛ. 9 Ma hyɛ nɛ nɔ́ ko ko kɔ e he.* Ke nɔ́ ko kɔ e he ɔ, o kɛ mi nɛ ye. Ke i kpale we lɛ kɛ bɛ, nɛ ma ngɔ lɛ ba ha mo ɔ, lɛɛ i pee yayami kɛ si mo kɛ yaa neneene. 10 Ke pi nɛ wa ngɛ tsle toe ɔ, jinɛ be nɛ ɔ mi ɔ, wa ya nɛ wa ba si enyɔ momo.”
11 Lɔ ɔ he ɔ, a tsɛ Israel de mɛ ke: “Ke jã ji sane ɔ, lɛɛ nyɛɛ pee nɔ́ nɛ ɔ: Nyɛɛ ngɔ zugba a nɔ ní kpakpa amɛ kɛ wo nyɛ kotoku ɔmɛ a mi nɛ nyɛ kɛ ya ha nyumu ɔ kaa nike ní: balsam bɔɔ, hwo bɔɔ, labdanum, tsohi nɛ a jeɔ via toto, pistakio ngmɛ́, kɛ almond. 12 Nyɛ ha nɛ sika nɛ nyɛɛ kɛ maa ya a nɛ pee sika nɛ nyɛɛ kɛ ya kekle ɔ nɛ bɔ he enyɔ; nɛ́ nyɛɛ ngɔ sika nɛ a kpale kɛ wo nyɛ kotoku ɔmɛ a mi ɔ hu kɛ ho. Eko ɔ, e be a hɛ mi. 13 Nyɛɛ ngɔ nyɛ nyɛminyumu ɔ nɛ nyɛɛ ho; nyɛɛ kpale kɛ ho nyumu ɔ ngɔ ya. 14 Mawu Ope ɔ nɛ́ ha nɛ nyumu ɔ nɛ na nyɛ mɔbɔ, nɛ́ e ngmɛɛ nyɛ nyɛminyumu Simeon kɛ Benyamin a he ha nyɛ. Se imi lɛɛ, ke ye bimɛ ɔmɛ ma gbo ɔ, a gbo!”
15 Lɔ ɔ he ɔ, nyumu ɔmɛ ngɔ nike ní ɔ, nɛ a ngɔ sika nɛ bɔ he enyɔ kɛ to a dɛ, nɛ a ngɔ Benyamin hu kɛ piɛɛ a he. Lɔ ɔ se ɔ, a te si nɛ a pue nɔ kɛ ho Egipt ya, nɛ a ya da Yosef hɛ mi ekohu. 16 Benɛ Yosef na kaa Benyamin piɛɛ a he ɔ, amlɔ nɔuu nɛ e de nyumu ɔ nɛ e hyɛɛ e we ɔ nɔ ɔ ke: “Ngɔɔ nyumu ɔmɛ kɛ ho we ɔ mi ya, nɛ o ya gbe lohwehi kɛ pee niye ní, ejakaa nyumu ɔmɛ kɛ mi maa ye ní piani nɛ ɔ.” 17 Amlɔ nɔuu nɛ nyumu ɔ pee kaa bɔ nɛ Yosef de ɔ, nɛ e ngɔ mɛ kɛ ho Yosef we ɔ mi ya. 18 Se benɛ a ngɔ nyumu ɔmɛ kɛ ya Yosef we ɔ mi ɔ, a tsui po, nɛ a bɔni demi ke: “Sika a nɛ a kpale kɛ wo wa kotoku ɔmɛ a mi be ko nɛ be ɔ he je nɛ a ngɔ wɔ kɛ ba hiɛ ɔ nɛ. Jehanɛ lɛɛ, a ma ba nuu wɔ nɛ a maa ngɔ wɔ kɛ pee nyɔguɛhi, nɛ a maa ngɔ wa teji ɔmɛ!”
19 Lɔ ɔ he ɔ, a hɛ mɛ kɛ su nyumu ɔ nɛ e hyɛɛ Yosef we ɔ nɔ ɔ he, nɛ a kɛ lɛ tu munyu ngɛ we ɔ agbo ɔ nya. 20 A de lɛ ke: “Ye nyɔmtsɛ, wa kpa mo pɛɛ! Wa ba hiɛmɛ nɛ ɔ hyɛ, nɛ wa ba he niye ní. 21 Se benɛ wa ya su he nɛ wa to si ngɛ ɔ nɛ wa bɔni wa kotoku ɔmɛ a nya pɛnemi ɔ, wa ti nɔ fɛɛ nɔ na e sika a ngɛ e kotoku ɔ nya, wa sika a nya pɛpɛɛpɛ. Enɛ ɔ he ɔ, wa suɔ kaa wɔ nitsɛmɛ wa maa kpale se. 22 Wa ngɔ sika fuu kɛ ba konɛ wa kɛ ba he niye ní. Wa li nɔ nɛ ngɔ wa sika amɛ kɛ wo wa kotoku ɔmɛ a mi.” 23 Kɛkɛ nɛ nyumu ɔ de ke: “Nyɛ ko hao. Nyɛ ko ye gbeye. Nyɛ Mawu ɔ kɛ nyɛ tsɛ ɔ Mawu ɔ ngɔ juetli kɛ wo nyɛ kotoku ɔmɛ a mi. Ye nine su nyɛ sika a nɔ momo.” Lɔ ɔ se ɔ, e je Simeon kpo kɛ ba ha mɛ.
24 Kɛkɛ nɛ nyumu ɔ ngɔ mɛ kɛ ba Yosef we ɔ mi nɛ e ha mɛ nyu nɛ́ a kɛ ma fɔ a nane he, nɛ e ha a teji ɔmɛ niye ní. 25 Nɛ a to nike ní ɔ he blɔ nya konɛ ke Yosef ba piani ɔ nɛ́ a kɛ ha lɛ, ejakaa a nu kaa a maa ye ní ngɛ lejɛ ɔ. 26 Benɛ Yosef ya we ɔ mi ɔ, a ngɔ a nike ní ɔ kɛ ha lɛ, nɛ a kplã si ha lɛ nɛ a ngɔ a hɛ mi kɛ bu si. 27 Enɛ ɔ se ɔ, e bi mɛ bɔ nɛ a he mi ngɛ ha, nɛ e de ke: “Kɛ nyɛ tsɛ nɔmoyo ɔ nɛ nyɛ tu e he munyu ɔ ngɛ kɛɛ? Anɛ loloolo ɔ, e ngɛ wami mi lo?” 28 Nɛ a de lɛ ke: “Wa tsɛ ɔ, nɛ ji o sɔmɔlɔ ɔ ngɛ saminya. E ngɛ wami mi loloolo.” Kɛkɛ nɛ a kplã si nɛ a ngɔ a hɛ mi kɛ bu si.
29 Benɛ e wo e yi nɔ nɛ e na e nyɛminyumu Benyamin, nɛ ji e nyɛbi ɔ, e de ke: “Anɛ nyɛ nyɛminyumu wayo ɔ nɛ nyɛ tu e he munyu kɛ tsɔɔ mi ɔ ji nɛ ɔ lo?” E de hu ke: “Ye bi, Mawu nɛ jɔɔ mo.”* 30 Kɛkɛ nɛ Yosef he sɔ kɛ je kpo, ejakaa benɛ e na e nyɛminyumu ɔ, e kuɛ si muɔ kpɔ, nɛ e ya hla he ko konɛ e fo ya ngɛ. Lɔ ɔ he ɔ, lɛ pɛ e ya sɛ tsu ko mi nɛ e ya fo ya ngɛ lejɛ ɔ. 31 Lɔ ɔ se ɔ, e fɔ e hɛ mi nɛ e je kpo, nɛ jehanɛ ɔ lɛɛ e nyɛ nɛ e ye e he nɔ, nɛ e de ke: “Nyɛ gba niye ní ɔ.” 32 A gba Yosef pɛ e nɔ́ ha lɛ, nɛ a gba e nyɛminyumu ɔmɛ hu a nɔ́ ha mɛ, nɛ Egipt bi nɛ a kɛ lɛ ngɛ ɔ hu, mɛ ngmingmiingmi a ye a nɔ́ akɛnɛ a be nyɛe nɛ a kɛ Hebri bi ɔmɛ nɛ ye ní ɔ he je, ejakaa jã peemi ji nɔ́ ko nɛ Egipt bi ɔmɛ hiee.
33 E nyɛmimɛ ɔmɛ* hi si ngɛ e hɛ mi, kekleekle bi ɔ ngɛ́ e kekleekle bi blɔ he ɔ nya, nɛ jokuɛ pe kulaa hu ngɛ́ e jokuɛ blɔ he ɔ nya, nɛ a nya kpɛ a he, nɛ a ngɛ a sibi hyɛe. 34 E ha nɛ a ngɔɔ e we okplɔɔ ɔ nɔ niye ní ɔ eko kɛ yaa a we okplɔɔ ɔ nɔ, se e ha nɛ Benyamin nɔ́ ɔ hiɛ pe ni kpa amɛ tsuo a nɔ́ si enuɔ. Lɔ ɔ he ɔ, a kɛ lɛ ye ní nɛ a nu ní kɛ ya si be nɛ a tɔ.
44 Pee se ɔ, Yosef fã nyumu ɔ nɛ e hyɛɛ e we ɔ nɔ ɔ ke: “Ngɔɔ niye ní kɛ wo nyumu ɔmɛ a kotoku ɔmɛ a mi bɔ nɛ a ma nyɛ maa tloo, nɛ́ o ngɔ a ti nɔ fɛɛ nɔ sika kɛ wo e kotoku nya. 2 Se o ngɔ ye kplu ɔ, ye sika hiɔ kplu ɔ kɛ wo wayotsɛ ɔ kotoku ɔ mi kɛ piɛɛ e ngma sika a he.” Lɔ ɔ he ɔ, e pee kaa bɔ nɛ Yosef de ɔ.
3 E nɔ jena mɔtu be nɛ je mi tsɔ ɔ, a wo nyumu ɔmɛ kɛ a teji ɔmɛ blɔ kɛ ho. 4 Benɛ a je ma a mi nɛ a sui tsitsaa lolo ɔ, Yosef de nyumu ɔ nɛ hyɛɛ e we ɔ nɔ ɔ ke: “Tee si! Fiee nyumu ɔmɛ a se! Ke o ya ná mɛ ɔ, bi mɛ ke, ‘Mɛni he je nɛ nyɛ ngɔ yayami kɛ to kpakpa nane mi ɔ? 5 Anɛ pi kplu nɛ ɔ nɛ ye nyɔmtsɛ ɔ kɛ nuɔ ní lo, nɛ pi kplu nɛ ɔ nɛ e kɛ naa okadihi nɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se fitsofitso ɔ lo? Yi wu tso ní nɛ nyɛ pee nɛ ɔ nɛ.’”
6 Lɔ ɔ he ɔ, e ya ná mɛ nɛ e de mɛ ní nɛ ɔmɛ. 7 Se a de lɛ ke: “Mɛni he je nɛ ye nyɔmtsɛ ɔ de nɔ́ ko kaa jã a? Kpaoo, o sɔmɔli ɔmɛ be nɔ́ ko kaa kikɛ nɛ ɔ pee kɔkɔɔkɔ. 8 Hyɛ, sika nɛ wa na ngɛ wa kotoku ɔmɛ a nya a po wa kpale kɛ je Kanaan zugba a nɔ kɛ ba ha mo. Lɛɛ kɛ e maa pee kɛɛ nɛ wa maa ju sika hiɔ loo sika tsu ngɛ o nyɔmtsɛ ɔ we ɔ mi? 9 Ke o na ngɛ o nyɔguɛ ɔmɛ a ti nɔ ko dɛ ɔ, a gbe lɛ, nɛ wa ti ni nɛmɛ nɛ piɛ ɔ hu maa pee nyɔguɛhi kɛ ha ye nyɔmtsɛ ɔ.” 10 Lɔ ɔ he ɔ, e de ke: “E ba mi kaa bɔ nɛ nyɛ de ɔ: Nɔ nɛ dɛ nɛ a maa na kplu ɔ ngɛ ɔ ma ba pee ye nyɔguɛ, se nyɛ ni nɛmɛ nɛ maa piɛ ɔ lɛɛ nyɛ maa ye nyɛ he.” 11 Kɛkɛ nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ he sɔ kɛ je e kotoku ɔ kɛ ma si nɛ e pɛne nya. 12 E hla kplu ɔ ngɛ a kotoku ɔmɛ a mi fitsofitso, kɛ je nɔkɔtɔma a nɔ, kɛ ya si jokuɛ ɔ nɔ. Nyagbenyagbe ɔ, a na kplu ɔ ngɛ Benyamin kotoku ɔ mi.
13 Kɛkɛ nɛ a gba a tade ɔmɛ ngɛ a he, nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ kpale wo e tlomi ɔ kɛ fɔ e teji nɔ, nɛ a kpale kɛ ho ma a mi ya. 14 Benɛ Yuda kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ ya su Yosef we ɔ mi ɔ, Yosef ngɛ lejɛ ɔ loloolo; nɛ a ya kplã si nɛ a ngɔ a hɛ mi kɛ bu si ngɛ e hɛ mi. 15 Yosef bi mɛ ke: “Mɛni nyɛ pee nɛ ɔ? Anɛ nyɛ li kaa nyumu kaa imi ɔ, ma nyɛ ma na okadihi nɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se lo?” 16 Kɛkɛ nɛ Yuda he nɔ ke: “Mɛni wa ma nyɛ ma de ye nyɔmtsɛ ɔ? Kɛ wa maa tsɔɔ nya ha kɛɛ? Nɛ mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ tsɔɔ kaa dali ji wɔ? Anɔkuale Mawu ɔ na o nyɔguɛ ɔmɛ a tɔmi ɔ. Amlɔ nɛ ɔ, wa ba pee ye nyɔmtsɛ ɔ nyɔguɛhi, waa kɛ nɔ nɛ a na kplu ɔ ngɛ e dɛ ɔ tsuo!” 17 Se Yosef de ke: “Kpaoo, i be jã pee kɔkɔɔkɔ! Nɔ nɛ dɛ nɛ a na kplu ɔ ngɛ ɔ, lɛ nɛ e maa pee ye nyɔguɛ. Nyɛ ni nɛmɛ nɛ piɛ ɔ lɛɛ, nyɛɛ kuɔ kɛ ho nyɛ tsɛ ɔ ngɔ ya ngɛ tue mi jɔmi mi.”
18 Jehanɛ ɔ, Yuda hɛ lɛ kɛ su e he nɛ e de ke: “I kpa mo pɛɛ, ye nyɔmtsɛ, i kpa mo pɛɛ, ha nɛ o nyɔguɛ ɔ nɛ tu munyu nɛ ye nyɔmtsɛ ɔ nɛ bu tue. O mi mi nɛ ko fu o nyɔguɛ ɔ, ejakaa o ngɛ kaa Farao nitsɛ. 19 Ye nyɔmtsɛ ɔ bi e nyɔguɛ ɔmɛ ke, ‘Anɛ nyɛ tsɛ ngɛ je mi loloolo lo? Anɛ nyɛ ngɛ nyɛminyumu kpa ko lo?’ 20 Lɔ ɔ he ɔ, wa de ye nyɔmtsɛ ɔ ke, ‘Wa ngɛ tsɛ nɛ e bwɔ, kɛ bi nɛ e fɔ ngɛ e bwɔmi si, lɛ ji nakutso. Se e nyɛminyumu ɔ gbo, lɔ ɔ he ɔ, lɛ pɛ ji e nyɛ ɔ binyumu nɛ piɛ, nɛ e tsɛ ɔ suɔ lɛ wawɛɛ.’ 21 Lɔ ɔ se ɔ, o de o nyɔguɛ ɔmɛ ke, ‘Nyɛ ya ngɔ lɛ kɛ ba ye ngɔ nɛ ma na lɛ.’ 22 Se wa de ye nyɔmtsɛ ɔ ke, ‘Nyumuyo ɔ be nyɛe maa je e tsɛ ɔ he. Ke e je e he ɔ, bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, e tsɛ ɔ ma gbo.’ 23 Kɛkɛ nɛ o de o nyɔguɛ ɔmɛ ke, ‘Ke nyɛ nyɛminyumu wayo ɔ piɛɛ we nyɛ he kɛ bɛ ɔ, lɛɛ nyɛ be ye hɛ mi nae hu.’
24 “Lɔ ɔ he ɔ, wa kuɔ kɛ ho o nyɔguɛ ɔ nɛ ji ye tsɛ ɔ ngɔ ya, nɛ wa ya de lɛ níhi nɛ ye nyɔmtsɛ ɔ de ɔ. 25 Pee se ɔ, wa tsɛ ɔ de ke, ‘Nyɛɛ kpale kɛ ho nɛ nyɛ ya he niye ní bɔɔ kɛ ba ha wɔ.’ 26 Se wa de lɛ ke, ‘Wa be nyɛe ma kple kɛ ya. Ke wa nyɛminyumu wayo ɔ piɛɛ wa he ɔ, lɛɛ wa maa ya, ejakaa wa be nyɛe ma ya na nyumu ɔ hɛ mi kaa ja wa nyɛminyumu wayo ɔ piɛɛ wa he.’ 27 Kɛkɛ nɛ o nyɔguɛ ɔ nɛ ji ye tsɛ ɔ de wɔ ke, ‘Nyɛ le saminya kaa binyumuhi enyɔ pɛ nɛ ye yo ɔ fɔ ha mi. 28 Se a ti nɔ kake je ye he nɛ i de ke: “Atsinyɛ jemi ko be he kaa lohwe ko ya tsɔtslɔɔ e mi!” nɛ i nɛ́ lɛ hu kɛ ba si mwɛnɛ ɔ. 29 Ke nyɛ ngɔ nɔ nɛ ɔ hu kɛ je ye he kɛ ho, nɛ oslaa ko ya ná lɛ nɛ e gbo ɔ, bɔ fɛɛ bɔ nɛ e ji ɔ, nyɛ ma ha nɛ i kɛ ye yi mi mua kɛ amanehlu maa ho Yɔkɔ* mi ya.’
30 “Amlɔ nɛ ɔ, ke i kpale kɛ ho o nyɔguɛ ɔ nɛ ji ye tsɛ ɔ ngɔ ya, nɛ nyumuyo ɔ piɛɛ we wa he ɔ, akɛnɛ e suɔ nyumuyo ɔ sane wawɛɛ* he je ɔ, 31 ke e na kaa nyumuyo ɔ be nɔuu pɛ ɔ, e ma gbo, nɛ ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa ma ha nɛ wa tsɛ ɔ nɛ ji o nyɔguɛ ɔ kɛ e yi mi mua kɛ aywilɛho maa ho Yɔkɔ* mi ya. 32 O nyɔguɛ ɔ wo e tsɛ ɔ si kaa e maa hyɛ nɛ nɔ́ ko ko kɔ jokuɛ ɔ he. O nyɔguɛ ɔ de ke: ‘Ke i kpale we lɛ kɛ bɛ, nɛ́ ma ngɔ lɛ ba ha mo ɔ, lɛɛ i pee yayami kɛ si mo kɛ yaa neneene.’ 33 Lɔ ɔ he ɔ, i kpa mo pɛɛ, ha nɛ o nyɔguɛ ɔ mohu nɛ e hi si pe nɛ nyumuyo ɔ maa hi si kaa ye nyɔmtsɛ ɔ nyɔguɛ, konɛ nyumuyo ɔ nɛ e piɛɛ e nyɛminyumu ɔmɛ a he kɛ kpale kɛ ho. 34 Kɛ ma plɛ kɛ kpale kɛ ya ye tsɛ ɔ ngɔ kɛɛ ke nyumuyo ɔ piɛɛ we ye he? I be nyɛe ma hyɛ nɛ amanehlu nɛ ɔ nɛ ba ye tsɛ ɔ nɔ!”
45 Jehanɛ ɔ lɛɛ Yosef nyɛ we nɛ e ye e he nɔ hu ngɛ e tsɔli ɔmɛ tsuo a hɛ mi. Lɔ ɔ he ɔ, e kpa ngmlaa ke: “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e je ye kasa nya!” Benɛ Yosef je e he si kɛ tsɔɔ e nyɛminyumu ɔmɛ ɔ, nɔ kpa ko be e kasa nya.
2 Kɛkɛ nɛ e bɔni ya fomi boboobo nɛ Egipt bi ɔmɛ nu, nɛ Farao we ɔ hu nu. 3 Nyagbenyagbe ɔ, Yosef de e nyɛminyumu ɔmɛ ke: “Imi ji Yosef. Anɛ loloolo ɔ, ye tsɛ ɔ ngɛ wami mi lo?” Se e nyɛmimɛ ɔmɛ nyɛ we nɛ a ha lɛ heto, ejakaa e ha nɛ a nya kpɛ a he. 4 Lɔ ɔ he ɔ, Yosef de e nyɛminyumu ɔmɛ ke: “I kpa nyɛ pɛɛ, nyɛɛ hɛ nyɛ kɛ su ye he.” Kɛkɛ nɛ a hɛ mɛ kɛ su e he.
Nɛ e de ke: “Imi ji Yosef, nyɛ nyɛminyumu ɔ nɛ nyɛ jua lɛ kɛ ba Egipt ɔ nɛ. 5 Se amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ko ha nɛ e hao nyɛ, nɛ nyɛ ko pia nyɛ sibi kaa nyɛ jua mi kɛ ba hiɛ ɔ; ejakaa Mawu tsɔ mi kɛ sɛ nyɛ hlami konɛ a kɛ baa wami yi. 6 Jeha enyɔ ji nɛ ɔ nɛ hwɔ ɔ ba zugba a nɔ, nɛ e pa piɛ jeha enuɔ nɛ a be hue, nɛ a be ní kpae hulɔ. 7 Se Mawu tsɔ mi kɛ sɛ nyɛ hlami konɛ e ha nɛ nyɛ nina nɛ piɛ ngɛ zugba a nɔ, nɛ́ e gu nyakpɛ blɔ ko nɔ kɛ baa nyɛ wami yi. 8 Lɔ ɔ he ɔ, pi nyɛ nɛ nyɛ tsɔ mi kɛ ba hiɛ ɔ, se mohu anɔkuale Mawu ɔ, bɔ nɛ pee nɛ e hla mi kaa ga wolɔ nɔkɔtɔma* kɛ ha Farao, kɛ nyɔmtsɛ kɛ ha e we ɔ tsuo, kɛ Egipt zugba a tsuo nɔ yelɔ.
9 “Nyɛɛ kpale kɛ ya ye tsɛ ɔ ngɔ esɔ, nɛ nyɛ ya de lɛ ke, ‘Nɔ́ nɛ o binyumu Yosef de ji nɛ ɔ nɛ: “Mawu hla mi kaa nyɔmtsɛ kɛ ha Egipt tsuo. Moo ba ye ngɔ. Koo to tsle. 10 Mo ba hi Goshen zugba a nɔ, he nɛ o kɛ ye he be kɛe—mo, o binyumu ɔmɛ, o bibimɛ ɔmɛ, o to ɔmɛ, o lohwe ɔmɛ, kɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ngɛ ɔ. 11 Ma ha mo niye ní ngɛ lejɛ ɔ, ejakaa e piɛ jeha enuɔ sɔuu loko hwɔ ɔ se maa po. Ke pi jã a, o kɛ o we ɔ maa ye ohia, nɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ngɛ ɔ hɛ mi ma kpata.”’ 12 Amlɔ nɛ ɔ, nyɛɛ kɛ ye nyɛminyumu Benyamin tsuo nyɛ na kɛ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ hɛngmɛ kaa imi tutuutu nɛ i kɛ nyɛ ngɛ munyu tue ɔ nɛ. 13 Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ ya bɔ ye tsɛ ɔ hɛ mi nyami tsuo nɛ i ngɛ ngɛ Egipt, kɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛ na a. Nyɛ ya ngɔ ye tsɛ ɔ kɛ ba hiɛ ɔ oya nɔuu.”
14 Kɛkɛ nɛ e fua e nyɛminyumu Benyamin,* nɛ e fo ya, nɛ Benyamin hu ngɔ e nine kɛ kpla Yosef kuɛ nɛ e fo ya. 15 Kɛkɛ nɛ e fĩɔ e nyɛminyumu ɔmɛ tsuo a nya he* nɛ e fo ya kɛ pue a nɔ, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e nyɛminyumu ɔmɛ kɛ lɛ tu munyu.
16 A ya bɔ Farao we ɔ amaniɛ ke: “Yosef nyɛminyumu ɔmɛ ba!” Nɛ Farao kɛ e sɔmɔli ɔmɛ a bua jɔ. 17 Lɔ ɔ he ɔ, Farao de Yosef ke: “De o nyɛminyumu ɔmɛ ke, ‘Nɔ́ nɛ nyɛɛ pee ji nɛ ɔ nɛ: Nyɛɛ ngɔ tlomi kɛ pue lohwehi nɛ nyɛɛ kɛ muɔɔ tlomi ɔ a nɔ, nɛ nyɛɛ ya Kanaan zugba a nɔ, 18 nɛ nyɛɛ ngɔ nyɛ tsɛ ɔ kɛ nyɛ we mi bimɛ ɔmɛ nɛ nyɛɛ ba ye ngɔ ngɛ hiɛ ɔ. Ma ha nyɛ Egipt zugba a nɔ ní kpakpa amɛ, nɛ nyɛ maa ye zugba a he nɛ ngɛ flɔflɔɔflɔ ɔ* nɔ ní.’ 19 Nɛ i ngɛ mo fãe kaa o de mɛ ke: ‘Nɔ́ nɛ nyɛɛ pee ji nɛ ɔ nɛ: Nyɛɛ ngɔ zugba lɛhi kɛ je Egipt zugba a nɔ nɛ nyɛ kɛ ya ngɔ nyɛ bimɛ ɔmɛ kɛ nyɛ yi ɔmɛ, nɛ nyɛɛ ngɔ nyɛ tsɛ ɔ kɛ hi kake mi kɛ ba hiɛ ɔ. 20 Nyɛ ko hao nyɛ he ngɛ nyɛ níhi a he, ejakaa nyɛ nɔ́ ji Egipt zugba a nɔ ní kpakpa amɛ tsuo.’”
21 Nɛ Israel binyumu ɔmɛ pee jã, nɛ Yosef ha mɛ zugba lɛhi kaa bɔ nɛ Farao fã a, nɛ e ha mɛ níhi nɛ a maa hia ngɛ a blɔ hiami ɔ mi. 22 E ha a ti nɔ fɛɛ nɔ tade ehe kake nɛ́ e kɛ ma tsake e he, se Benyamin lɛɛ e ha lɛ sika hiɔ 300 kɛ tade ehe enuɔ nɛ e kɛ ma tsake e he. 23 Nɛ e ngɔ níhi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ kɛ mane e tsɛ ɔ: teji nyɔngma nɛ a tloo Egipt ní kpakpahi, kɛ teji yo nyɔngma nɛ a tloo ngma kɛ abolo kɛ níhi nɛ e tsɛ ɔ maa hia ngɛ blɔ hiami ɔ mi. 24 Nɛ e wo e nyɛminyumu ɔmɛ blɔ kɛ ho. Benɛ a maa je ɔ, e de mɛ ke: “Ke nyɛ yaa a, nyɛ ko ya ná nyɛ sibi a he abofu ngɛ blɔ ɔ nɔ.”
25 Kɛkɛ nɛ a je Egipt nɛ a kuɔ kɛ ba Kanaan zugba a nɔ ngɛ a tsɛ Yakob ngɔ. 26 Kɛkɛ nɛ a bɔ lɛ amaniɛ ke: “Yosef ngɛ wami mi loloolo, nɛ lɛ ji Egipt zugba a tsuo nɔ yelɔ!” Se nɔ́ nɛ a de ɔ si we lɛ kpu, ejakaa e he we mɛ yi. 27 Benɛ a de a tsɛ Yakob níhi tsuo nɛ Yosef de mɛ, nɛ́ e na zugba lɛhi nɛ Yosef tsɔ ke a kɛ ba ngɔ lɛ ɔ, e nɔ gbagba bɔni temi. 28 Israel kpa ngmlaa ke: “Nɔ́ nɛ i nu ɔ kɛkɛ hiɛ ha mi! Ye bi Yosef ngɛ je mi loloolo! E sa nɛ ma ya nɛ ma ya na lɛ loko ma gbo!”
46 Lɔ ɔ he ɔ, Israel ngɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ngɛ ɔ* nɛ e pue nɔ kɛ ho. Benɛ e ba su Beer-sheba a, e sã afɔlehi kɛ ha e tsɛ Isak Mawu ɔ. 2 Kɛkɛ nɛ Mawu kɛ Israel tu munyu nyɔ mi ngɛ nina mi, nɛ e de lɛ ke: “Yakob, Yakob!” nɛ e he nɔ ke: “I ngɛ hiɛ ɔ!” 3 E de ke: “Imi ji anɔkuale Mawu ɔ, nɛ ji o tsɛ ɔ Mawu ɔ nɛ. Koo ye gbeye kaa o ma kple kɛ ya Egipt, ejakaa ma ha nɛ o maa pee je ma ngua ngɛ lejɛ ɔ. 4 Imi nitsɛ i kɛ mo ma kple kɛ ya Egipt, nɛ imi nitsɛ ma kpale ngɔ mo kɛ je lejɛ ɔ kɛ ba, nɛ Yosef maa ngɔ e nine kɛ gbla o hɛngmɛhi kɛ bu nɔ.”*
5 Lɔ ɔ se ɔ, Yakob je Beer-sheba, nɛ Israel binyumu ɔmɛ ngɔ a tsɛ Yakob kɛ a bimɛ ɔmɛ, kɛ a yi ɔmɛ kɛ hi zugba lɛhi nɛ Farao ɔ kɛ tsɔ kaa a kɛ ba ngɔ lɛ kɛ ba a mi. 6 A ngɔ a lohwe ɔmɛ kɛ níhi nɛ a ná ngɛ Kanaan zugba a nɔ ɔ kɛ ho. Kɛkɛ nɛ Yakob kɛ e nina a tsuo nɛ piɛɛ e he ɔ ba Egipt. 7 E kɛ e bimɛ ɔmɛ kɛ e bibimɛ ɔmɛ, nɛ ji e nina a tsuo ba Egipt.
8 Israel binyumu ɔmɛ nɛ a ba Egipt ɔ a biɛhi ji nɛ ɔmɛ nɛ, Yakob kɛ e binyumu ɔmɛ: Yakob kekleekle bi ji Reuben.
9 Reuben binyumuhi ji Hanok, Palu, Hezron, kɛ Karmi.
10 Simeon binyumuhi ji Yemuel, Yamin, Ohad, Yakin, Zohar, kɛ Shaul, Kanaan yo ɔ binyumu ɔ.
11 Levi binyumuhi ji Gershon, Kohat, kɛ Merari.
12 Yuda binyumuhi ji Er, Onan, Shela, Perez, kɛ Zera. Se Er kɛ Onan gbo ngɛ Kanaan zugba a nɔ.
Perez binyumuhi ji Hezron kɛ Hamul.
13 Isakar binyumuhi ji Tola, Puva, Iob, kɛ Shimron.
14 Zebulun binyumuhi ji Sered, Elon, kɛ Yahleel.
15 Lea binyumuhi nɛ e fɔ kɛ ha Yakob ngɛ Padanaram nɛ Yakob biyo Dina hu piɛɛ he ɔ ji nɛ ɔmɛ nɛ. Yakob binyumu ɔmɛ kɛ e biyi ɔmɛ tsuo a yibɔ ji* 33.
16 Gad binyumuhi ji Zifion, Hagi, Shuni, Ezbon, Eri, Arodi, kɛ Areli.
17 Asher binyumuhi ji Imnah, Ishva, Ishvi, kɛ Beria, nɛ a nyɛmiyo ji Sera.
Beria binyumuhi ji Heber kɛ Malkiel.
18 Ni nɛ ɔmɛ ji Zilpa, nɔ nɛ Laban kɛ ha e biyo Lea a binyumuhi. E fɔ bimɛ nɛ ɔmɛ kɛ ha Yakob: mɛ tsuo a yibɔ ji nihi* 16.
19 Yakob yo Rahel binyumuhi ji Yosef kɛ Benyamin.
20 A fɔ Manase kɛ Efraim kɛ ha Yosef ngɛ Egipt zugba a nɔ. Mɛ ji bimɛ nɛ Asenat, nɛ ji On* osɔfo Potifera biyo ɔ fɔ kɛ ha lɛ.
21 Benyamin binyumuhi ji Bela, Beker, Ashbel, Gera, Naaman, Ehi, Rosh, Mupim, Hupim, kɛ Ard.
22 Binyumuhi nɛ Rahel fɔ kɛ ha Yakob ji nɛ ɔmɛ nɛ: mɛ tsuo a yibɔ ji nihi* 14.
23 Dan binyumu* ji Hushim.
24 Naftali binyumuhi ji Yahzeel, Guni, Yezer, kɛ Shilem.
25 Ni nɛ ɔmɛ ji Bilha, nɔ nɛ Laban kɛ ha e biyo Rahel ɔ binyumuhi. Bilha fɔ bimɛ nɛ ɔmɛ kɛ ha Yakob: mɛ tsuo a yibɔ ji nihi* kpaago.
26 Nihi* tsuo nɛ a je Yakob mi nɛ a kɛ lɛ ho Egipt ya, nɛ e binyumu ɔmɛ a yi ɔmɛ piɛɛ we he ɔ a yibɔ ji 66. 27 Binyumuhi nɛ a fɔ kɛ ha Yosef ngɛ Egipt ɔ a yibɔ ji enyɔ.* Nihi* tsuo nɛ a ngɛ Yakob we ɔ mi nɛ a ba Egipt ɔ, a yibɔ ji 70.
28 Yakob tsɔ Yuda kɛ sɛ hlami konɛ e ya de Yosef kaa e ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa Goshen. Benɛ a ba su Goshen zugba a nɔ ɔ, 29 Yosef ha nɛ a dla e ta zugba lɛ ɔ kɛ ha lɛ nɛ e ho konɛ e kɛ e tsɛ Israel nɛ ya kpe ngɛ Goshen. Benɛ e ya na e tsɛ ɔ, oya nɔuu nɛ e fua lɛ,* nɛ e fo ya saii.* 30 Kɛkɛ nɛ Israel de Yosef ke: “Jehanɛ lɛɛ, ma nyɛ ma gbo; i na o hɛ mi, nɛ i na kaa o ngɛ wami mi loloolo.”
31 Kɛkɛ nɛ Yosef de e nyɛminyumu ɔmɛ kɛ e tsɛ we ɔ ke: “Nyɛ ha nɛ ma ya nɛ ma ya bɔ Farao amaniɛ ke, ‘Ye nyɛminyumu ɔmɛ kɛ ye tsɛ we ɔ nɛ a ngɛ Kanaan zugba a nɔ ɔ ba ye ngɔ ngɛ hiɛ ɔ. 32 To hyɛli ji mɛ, nɛ a lɛɛ lohwehi, nɛ a ngɔ a to ɔmɛ kɛ a na amɛ kɛ níhi tsuo nɛ a ngɛ ɔ kɛ ba.’ 33 Ke Farao tsɛ nyɛ nɛ e bi nyɛ ke, ‘Mɛni nyɛ tsuɔ?’ ɔ, 34 nyɛ de lɛ ke, ‘Lohwehi o sɔmɔli ɔmɛ lɛɛ kɛ je wa nihe mi hluu kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ, waa kɛ wa nɛmɛ ɔmɛ tsuo,’ bɔ nɛ pee nɛ nyɛɛ hi Goshen zugba a nɔ, ejakaa Egipt bi ɔmɛ hiɔ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e lɛɛ jijɔ.”
47 Lɔ ɔ he ɔ, Yosef ya nɛ e ya bɔ Farao amaniɛ ke: “Ye tsɛ ɔ kɛ ye nyɛminyumu ɔmɛ kɛ a tohi, kɛ a nahi kɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a ngɛ ɔ je Kanaan zugba a nɔ kɛ ba, nɛ a ngɛ Goshen zugba a nɔ.” 2 E ngɔ e nyɛminyumu ɔmɛ a kpɛti ni enuɔ nɛ e kɛ mɛ ya tsɔɔ Farao.
3 Farao bi e nyɛminyumu ɔmɛ ke: “Mɛni nyɛ tsuɔ?” A ha Farao heto ke: “O sɔmɔli ɔmɛ ji jijɔ lɛli, waa kɛ wa nɛmɛ ɔmɛ tsuo.” 4 Kɛkɛ nɛ a de Farao ke: “Wa ba konɛ wa ba hi zugba a nɔ kaa nibwɔhi, ejakaa nga be nɛ o sɔmɔli ɔmɛ a lohwe ɔmɛ maa ye akɛnɛ hwɔ ɔ nya wa ngɛ Kanaan zugba a nɔ ɔ he je. Lɔ ɔ he ɔ, wa kpa mo pɛɛ, ha nɛ o sɔmɔli ɔmɛ nɛ a hi Goshen zugba a nɔ.” 5 Kɛkɛ nɛ Farao de Yosef ke: “O tsɛ ɔ kɛ o nyɛminyumu ɔmɛ ba o ngɔ ngɛ hiɛ ɔ. 6 Egipt zugba a ngɛ o dɛ mi. Ha nɛ o tsɛ ɔ kɛ o nyɛminyumu ɔmɛ nɛ a hi zugba a nɔ he nɛ hi pe kulaa. Ha nɛ a hi Goshen zugba a nɔ, nɛ ke o le a ti ni komɛ nɛ a hɛ kã si ɔ, ha nɛ a hyɛ ye lohwe ɔmɛ a nɔ.”
7 Kɛkɛ nɛ Yosef ngɔ e tsɛ Yakob kɛ ba tsɔɔ Farao, nɛ Yakob jɔɔ Farao. 8 Farao bi Yakob ke: “Jeha enyɛmɛ o ye?” 9 Yakob de Farao ke: “Jehahi abɔ nɛ i kɛ wo lalaalo* ji jeha 130. Ye wami jeha amɛ pi, nɛ haomi sɔuu lɛ ngɛ mi, nɛ a sui jehahi abɔ nɛ ye nɛmɛ ɔmɛ kɛ wo lalaalo* ɔ.” 10 Lɔ ɔ se ɔ, Yakob jɔɔ Farao, nɛ e je e hɛ mi kɛ ho.
11 Lɔ ɔ he ɔ, Yosef ha e tsɛ ɔ kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ sihi he, nɛ e ha mɛ he ko ngɛ Egipt zugba a nɔ, ngɛ zugba a he nɛ e hi pe kulaa a, ngɛ Rameses zugba a nɔ kaa bɔ nɛ Farao fã a pɛpɛɛpɛ. 12 Nɛ Yosef ya nɔ nɛ e ha e tsɛ ɔ kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ kɛ e tsɛ we ɔ tsuo niye ní* ngɛ a bimɛ ɔmɛ a hiɛmi nya.
13 Jehanɛ ɔ, niye ní* ko be zugba a nɔ tsuo, ejakaa hwɔ ɔ nya wa wawɛɛ nitsɛ, nɛ hwɔ ɔ ha nɛ Egipt bi ɔmɛ kɛ Kanaan bi ɔmɛ tsuo gbɔjɔ. 14 Yosef ngɛ sika tsuo nɛ ngɛ Egipt zugba a nɔ kɛ Kanaan zugba a nɔ nɛ nihi kɛ ba ngɛ ngma hee ɔ nya buae, nɛ Yosef ngɔ sika a kɛ ngɛ Farao we ɔ mi bae. 15 Be komɛ a se ɔ, sika nɛ ngɛ Egipt zugba a nɔ kɛ Kanaan zugba a nɔ ɔ tsuo ba ta, nɛ Egipt bi ɔmɛ tsuo bɔni Yosef ngɔ bami, nɛ a ngɛ dee ke: “Ha wɔ niye ní! Mɛni he je nɛ e sa nɛ wa gbo ngɛ o hɛ mi ngɛ wa sika nɛ ta a he je?” 16 Kɛkɛ nɛ Yosef de mɛ ke: “Ke nyɛ sika ta a, lɛɛ nyɛɛ ngɔ nyɛ lohwe lɛlɛɛ ɔmɛ kɛ ba, nɛ ma ha nyɛ niye ní kɛ to a nane mi.” 17 Lɔ ɔ he ɔ, a ngɔ a lohwe lɛlɛɛ ɔmɛ kɛ bɔni Yosef ngɔ bami, nɛ Yosef ha mɛ niye ní kɛ to a we okpɔngɔ ɔmɛ, kɛ a to ɔmɛ, kɛ a na amɛ, kɛ a teji ɔmɛ a nane mi. Nɛ jamɛ a jeha a mi ɔ, e ya nɔ nɛ e ha mɛ niye ní kɛ to a lohwe ɔmɛ a nane mi.
18 Benɛ jamɛ a jeha a ba nyagbe ɔ, jeha nɛ nyɛɛ se ɔ, a bɔni e ngɔ bami ekohu, nɛ a ba ngɛ lɛ dee ke: “Wa be ye nyɔmtsɛ ɔ nɔ́ ko nɔ lae. Wa ngɔ wa sika kɛ wa we mi lohwehi tsuo kɛ ha wa nyɔmtsɛ ɔ momo. Wa be nɔ́ kpa ko hu nɛ waa kɛ ma ha wa nyɔmtsɛ ɔ kaa ja wa nɔmlɔ tso ɔmɛ kɛ wa zugba a. 19 Mɛni he je nɛ e sa nɛ wa gbo ngɛ o hɛ mi, nɛ́ wa zugba a hɛ mi nɛ kpata a? Mo he wɔ, kɛ wa zugba a nɛ o ha wɔ niye ní kɛ to nane mi, konɛ wa ba pee Farao nyɔguɛhi, nɛ́ wa zugba a hu nɛ pee e nɔ́. Ha wɔ wu nɛ wa ma du, bɔ nɛ pee nɛ waa hi wami mi nɛ wa ko gbo, nɛ́ wa zugba a nɛ ko ba fɔ si gu.” 20 Kɛkɛ nɛ Yosef he Egipt bi ɔmɛ a zugba a tsuo kɛ ha Farao, ejakaa Egipt no fɛɛ Egipt no jua e zugba, akɛnɛ hwɔ ɔ nya wa wawɛɛ nitsɛ ɔ he je; nɛ zugba a ba pee Farao nɔ́.
21 Kɛkɛ nɛ Yosef de nihi nɛ a ngɛ Egipt zugba a nɔ ɔ tsuo ke a hia kɛ ya ma ngua amɛ a mi. 22 Osɔfo ɔmɛ a zugba a pɛ nɛ e he we, ejakaa Farao lɛ haa osɔfo ɔmɛ niye ní, nɛ niye ní nɛ Farao haa mɛ ɔ ji nɔ́ nɛ a yeɔ. Lɔ ɔ he je nɛ a jua we a zugba a nɛ. 23 Kɛkɛ nɛ Yosef de ni ɔmɛ ke: “Nyɛɛ hyɛ, mwɔnɛ ɔ, i he nyɛ kɛ nyɛ zugba a kɛ ha Farao. Wu nɛ nyɛ ma du ji nɛ ɔ nɛ, nyɛ du ngɛ zugba a nɔ. 24 Ke e ba ní ɔ, nyɛ ha Farao mi dlami enuɔ mi kake, se mi dlami enuɔ mi eywiɛ ɔ maa pee nyɛ nɔ́ kaa wu nɛ nyɛ ma du ngɛ ngmɔ nɔ, kɛ niye ní ha nyɛ nitsɛmɛ, kɛ nihi nɛ a ngɛ nyɛ we ɔmɛ a mi, kɛ nyɛ bimɛ konɛ nyɛɛ ye.” 25 Lɔ ɔ he ɔ, a de lɛ ke: “O he wa yi wami. Ha nɛ wa hɛ mi nɛ ba nyami ngɛ ye nyɔmtsɛ ɔ hɛ mi, nɛ wa maa pee Farao nyɔguɛhi.” 26 Kɛkɛ nɛ Yosef ha nɛ nɔ́ nɛ ɔ ba pee mlaa, nɛ e ngɛ ní tsue ngɛ Egipt zugba a nɔ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, kaa mi dlami enuɔ mi kake ji Farao nɔ́. Osɔfo ɔmɛ a zugba a pɛ lɛ e ba pee we Farao nɔ́.
27 Israel ya nɔ nɛ e hi Goshen ngɛ Egipt zugba a nɔ. A hi lejɛ ɔ, nɛ a fɔ babauu nɛ a he ba hiɛ wawɛɛ. 28 Nɛ Yakob ya nɔ nɛ e hi Egipt zugba a nɔ jeha 17, lɔ ɔ he ɔ, Yakob wami ligbi ɔmɛ pee jeha 147.
29 Israel gbenɔ be ngɛ sue, lɔ ɔ he ɔ, e tsɛ e binyumu Yosef, nɛ e de lɛ ke: “Amlɔ nɛ ɔ, ke ye hɛ mi ba nyami ngɛ o hɛ mi ɔ, lɛɛ i kpa mo pɛɛ, ngɔɔ o nine kɛ wo ye fiɔ sisi, nɛ o je suɔmi nɛ se pui kɛ anɔkuale yemi kpo kɛ tsɔɔ mi. I kpa mo pɛɛ, koo pu mi ngɛ Egipt. 30 Ke i gbo ɔ, ngɔɔ mi kɛ je Egipt nɛ o ya pu mi ngɛ ye nɛmɛ ɔmɛ a yɔkɔ ɔ mi.” Kɛkɛ nɛ Yosef de lɛ ke: “Ma pee kaa bɔ nɛ o de ɔ pɛpɛɛpɛ.” 31 Kɛkɛ nɛ Yakob de lɛ ke: “Kã mi kita.” Lɔ ɔ he ɔ, e kã lɛ kita. Kɛkɛ nɛ Israel ma e yi si ngɛ e sa tso ɔ yi tetle mi.
48 Ngɛ ní nɛ ɔmɛ a se ɔ, a de Yosef ke: “Hyɛ, o tsɛ ɔ ngɛ gbɔjɔe.” Kɛkɛ nɛ e ngɔ e binyumu enyɔ ɔmɛ, nɛ ji Manase kɛ Efraim kɛ piɛɛ e he. 2 “Benɛ a de Yakob ke e binyumu Yosef ba konɛ e ba slaa lɛ ɔ,” Israel wlua lɛ nɛ e hi si ngɛ e sa a nɔ. 3 Kɛkɛ nɛ Yakob de Yosef ke:
“Mawu Ope ɔ je e he kpo kɛ tsɔɔ mi ngɛ Luz, ngɛ Kanaan zugba a nɔ, nɛ e jɔɔ mi. 4 Nɛ e de mi ke, ‘Ma ha nɛ o ma fɔ babauu, nɛ ma ha nɛ o he maa hiɛ, nɛ ma ha nɛ o maa pee nimli asafo, nɛ ma ngɔ zugba nɛ ɔ kɛ ha o nina* nɛ maa ba ngɛ o se ɔ kaa weto ní nɛ maa hi si kɛ ya neneene.’ 5 Amlɔ nɛ ɔ, o binyumu enyɔ ɔmɛ nɛ a fɔ kɛ ha mo ngɛ Egipt zugba a nɔ loko i ba Egipt ɔ, ye níhi ji mɛ. Efraim kɛ Manase ma ba pee ye níhi kaa bɔ nɛ Reuben kɛ Simeon hu ji ye níhi ɔ. 6 Se bimɛ nɛ a ma fɔ kɛ ha mo ngɛ a se ɔ maa pee o níhi. A ma ná zugba nɛ a nyɛmimɛ ɔmɛ ma ná a eko kaa gbosi ní. 7 Se imi lɛɛ, benɛ i je Padan kɛ ma a, Rahel ba gbo kɛ fɔ ye nɔ ngɛ Kanaan zugba a nɔ, be mi nɛ blɔ saii ngɛ ye hɛ mi loko ma su Efrat ɔ. Lɔ ɔ he ɔ, i pu lɛ ngɛ lejɛ ɔ ngɛ blɔ nɛ yaa Efrat, nɛ ji Betlehem ɔ nɔ.”
8 Kɛkɛ nɛ Israel na Yosef binyumu ɔmɛ nɛ e bi ke: “Mɛnɔmɛ ji nɛ ɔ?” 9 Kɛkɛ nɛ Yosef de e tsɛ ɔ ke: “A ji ye binyumuhi nɛ Mawu kɛ ha mi ngɛ hiɛ ɔ.” Kɛkɛ nɛ Israel de ke: “I kpa mo pɛɛ, ngɔɔ mɛ kɛ ba ye ngɔ konɛ ma jɔɔ mɛ.” 10 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, bwɔmi ha nɛ Israel hɛngmɛ nɔ pee kusuu, nɛ e hyɛ we nɔ́ kpakpa ko. Lɔ ɔ he ɔ, Yosef ngɔ mɛ kɛ ba e kasa nya, nɛ e fĩɔ a nya he* nɛ e fua mɛ. 11 Israel de Yosef ke: “I susuu we gblee kaa ma na o hɛ mi, se hyɛ, o nina* po, Mawu ha nɛ i na.” 12 Kɛkɛ nɛ Yosef je mɛ kɛ je Israel nakutso nya, nɛ e kplã si nɛ e ngɔ e hɛ mi kɛ bu zugba.
13 Jehanɛ ɔ, Yosef ngɔ e hiɔ nine kɛ pɛtɛ Efraim he, nɛ e ngɔ e muɔ nine kɛ pɛtɛ Manase he, nɛ e ngɔ mɛ ni enyɔ ɔmɛ kɛ ya da Israel hɛ mi. E ngɔ Efraim kɛ da Israel muɔ nɔ nɛ e ngɔ Manase kɛ da Israel hiɔ nɔ, nɛ Yosef hɛ mɛ kɛ su Israel he. 14 Se Israel ngɔ e hiɔ nine kɛ fɔ Efraim yi mi, nɛ e ngɔ e muɔ nine kɛ fɔ Manase yi mi. E ngɛ mi kaa Efraim ji jokuɛ nɛ Manase ji kekleekle bi mohu lɛɛ, se e je blɔ nɛ e ngɔ e nine kɛ pue a yi mi jã. 15 Kɛkɛ nɛ e jɔɔ Yosef nɛ e de ke:
“Anɔkuale Mawu ɔ, nɔ nɛ ye nɛ̃ Abraham kɛ ye tsɛ Isak nyɛɛ ngɛ e hɛ mi ɔ,
Anɔkuale Mawu ɔ, nɔ nɛ e hyɛ ye nɔ ngɛ ye si himi mi tsuo kɛ ba si mwɔnɛ ɔ ligbi nɛ ɔ,
16 Hiɔwe bɔfo ɔ nɛ jeɔ mi kɛ jeɔ ye amanehlu ɔmɛ tsuo a mi ɔ nɛ jɔɔ nyumuwi ɔmɛ.
Á ngɔ ye biɛ kɛ tsɛ mɛ, nɛ́ a ngɔ ye nɛ̃ Abraham kɛ ye tsɛ Isak a biɛ kɛ tsɛ mɛ,
A he nɛ hiɛ babauu ngɛ zugba a nɔ.”
17 Benɛ Yosef na kaa e tsɛ ɔ hiɔ nine ngɛ Efraim yi mi ɔ, e bua jɔɛ he, lɔ ɔ he ɔ, e bɔ mɔde kaa e ma je e tsɛ ɔ nine kɛ je Efraim yi mi kɛ fɔ Manase yi mi. 18 Yosef de e tsɛ ɔ ke: “Tsaatsɛ, pi jã, ejakaa nɔ nɛ ɔ ji kekleekle bi. Ngɔɔ o hiɔ nine kɛ fɔ e yi mi.” 19 Se e tsɛ ɔ kplɛɛ we, nɛ e de ke: “I le, ye bi, i le. Lɛ hu e ma ba pee ma agbo, nɛ e ma ba pee nɔmlɔ ngua. Se kɛ̃ ɔ, e senɔ ɔ ma ba pee nɔmlɔ ngua pe lɛ, nɛ e nina* he ma ba hiɛ babauu nɛ e maa pee je mahi.” 20 Lɔ ɔ he ɔ, e ya nɔ nɛ e jɔɔ mɛ jamɛ a ligbi ɔ, nɛ e de ke:
“Ke Israel bi ɔmɛ ngɛ a sibi jɔɔe ɔ, a wo o biɛ ta nɛ́ a de ke,
‘Mawu nɛ e ha nɛ o pee kaa Efraim kɛ Manase.’”
Lɔ ɔ he ɔ, e ya nɔ nɛ e ngɔ Efraim kɛ sɛ Manase hlami.
21 Kɛkɛ nɛ Israel de Yosef ke: “Hyɛ, i miɔ nɛ ma gbo, se bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, Mawu maa ya nɔ nɛ e kɛ nyɛ maa hi si, nɛ e maa kpale nyɛ kɛ ho nyɛ nɛmɛ ɔmɛ a zugba a nɔ ya. 22 Imi lɛɛ, i ngɔ zugba kake* kɛ ngɛ he piɛɛe ha mo pe nɔ́ nɛ i ha o nyɛmimɛ ɔmɛ ɔ, zugba a nɛ i kɛ ye klaate kɛ ye kɛ̃ɛ̃ kpɔ ngɛ Amor bi ɔmɛ a dɛ ɔ.”
49 Kɛkɛ nɛ Yakob tsɛ e binyumu ɔmɛ nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ bua nyɛ he nya nɛ ma de nyɛ níhi nɛ maa ba nyɛ nɔ hwɔɔ se.* 2 Nyɛ bua nyɛ he nya nɛ nyɛɛ bu tue, nyɛ Yakob bimɛ, ee, nyɛɛ bu nyɛ tsɛ Israel tue.
3 “Reuben, mo ji ye kekleekle bi, ye he wami kɛ ye fɔmi he wami sisije; bumi ngɛ o he saminya, nɛ o ngɛ he wami hu saminya. 4 Akɛnɛ o yi o he nɔ kaa nyu nɛ pee hamahama he je ɔ, o be manye yee, ejakaa o kuɔ o tsɛ sa. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, o ble ye sa a.* E kuɔ ye sa a nitsɛnitsɛ!
5 “Simeon kɛ Levi ji nyɛmimɛ. A kɛ a ta hwumi ní ɔmɛ pee awi yemi níhi. 6 Oo, ye klaa,* koo ba he nɛ a ngɛ. Ye tsui,* ko ya piɛɛ a he ngɛ a he nya buami mi, ejakaa abofu mi lɛ a je kɛ gbe nyumuhi, nɛ a poo na kuhi a nane se pani kɛ je a hɛja. 7 Á gbiɛ a mi mi fumi ɔ, ejakaa e mi wa, nɛ á gbiɛ a we abofu ɔ, ejakaa e nya wa. Ma gbɛ mɛ kɛ fĩa Yakob, nɛ ma gbɛ mɛ kɛ fĩa Israel.
8 “Mo Yuda lɛɛ, o nyɛminyumu ɔmɛ ma je o yi. O nine maa hi o he nyɛli ɔmɛ a kuɛ he. O tsɛ bimɛ ɔmɛ ma kplã si ngɛ o hɛ mi. 9 Yuda ji jata bi. Ye binyumu, bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, o maa nu lohwe nɛ o maa ye, nɛ o maa te si kɛ je he. E bu si nɛ e kpa e mi kaa jata, nɛ kaa bɔ nɛ e ji ngɛ jata blɔ fa mi ɔ, mɛnɔ nɛ e maa ka kaa e maa tsɛ̃ɛ̃ lɛ? 10 Matsɛ tso ɔ be Yuda dɛ jee, jã kɛ̃ nɛ hɛ mi nyɛɛlɔ tso ɔ hu be e nane kpɛ jee, kɛ yaa si be nɛ Shilo* maa ba, nɛ lɛ nɛ ni ɔmɛ maa bu lɛ tue. 11 E maa mwɔ e teji si ngɛ wai tso he, nɛ e maa mwɔ e teji ku wayoo si ngɛ wai tso kpakpa he, nɛ e ma fɔ e bo he ngɛ wai mi, nɛ e ma fɔ e tade he ngɛ wai yiblii mi nyu* mi. 12 Wai ha nɛ e hɛngmɛ tsuɔ, nɛ nyɔ nyu ha nɛ e lungu pee futaa.
13 “Zebulun maa hi wo nya, wo nya he nɛ a muɔɔ melehi si ngɛ, nɛ e huzu mi ma bli kɛ ya Sidon je tɔɔ.
14 “Isakar ji teji nɛ e wu he wa, nɛ́ e buu si kɛ e se mi tlomi enyɔ. 15 E maa na kaa he jɔɔmi he ɔ hi, nɛ zugba a ngɛ fɛu. E maa ba e konɔ si kɛ tloo tlomi, nɛ e maa ngmɛ blɔ konɛ a nyɛ e nɔ nɛ e tsu ní tsumi kpakpataa.
16 “Dan nɛ ji Israel wɛtso ɔmɛ a kpɛti kake ɔ maa kojo e we bi ɔmɛ. 17 Dan nɛ́ e pee sinɔ ngɛ blɔ tue, sinɔ kolitsɛ ngɛ nane blɔ tue, nɛ́ e kɔ̃ɔ okpɔngɔ nane se ja,* nɛ́ lɔ ɔ haa nɛ okpɔngɔ nɔ hilɔ ɔ nɔɔ si senya. 18 Oo Yehowa, ma mlɛ kɛ ya si be nɛ yi wami hemi maa je o ngɔ kɛ ba.
19 “Gad lɛɛ, basabasa peeli a kuu ma ba tua lɛ, se e ma plɛ kɛ wo mɛ nɛ lɛ hu e ma tua mɛ.*
20 “Asher niye ní* maa hiɛ babauu,* nɛ e ma ha nɛ nihi ma ná niye ní kpakpa nɛ matsɛmɛ yeɔ ɔ eko.
21 “Naftali ji afugbɛ yo nɛ e he sɔɔ. E maa tu munyu ngɔngɔɛhi.
22 “Yosef ji tso nɛ e woɔ yiblii kɔni nɛ e tsɛ̃, tso nɛ e woɔ yiblii ngɛ nyu hɛngmɛ he, nɛ́ e kɔni ɔmɛ tsɛ̃ kɛ be ngɛ gbogbo nɔ. 23 Se kɛ̃ɛ̃ tsɛ̃li ɔmɛ ya nɔ nɛ a hao lɛ, nɛ a tsɛ̃ lɛ kɛ̃ɛ̃, nɛ a ya nɔ nɛ a ná e he ninyɛ. 24 Se kɛ̃ ɔ, e kɛ̃ɛ̃ ɔ ngɛ he nɛ e ngɛ ɔ, nɛ e nine ɔmɛ a he wa nɛ a he sɔɔ. Nɔ́ nɛ ɔ je Yakob hewamitsɛ ɔ, to hyɛlɔ ɔ, nɛ ji Israel tɛ ɔ dɛ mi. 25 E* je o tsɛ ɔ Mawu ɔ ngɔ, nɛ e maa ye bua mo; e kɛ Ope ɔ ngɛ, nɛ e kɛ jɔɔmi nɛ je hiɔwe maa jɔɔ mo, nɛ e kɛ jɔɔmi nɛ je nyuhi nɛ a mi kuɔ mi maa jɔɔ mo, nɛ e kɛ jɔɔmi nɛ je nyɔ kɛ fɔmi kotoku mi maa jɔɔ mo. 26 O tsɛ ɔ jɔɔmi ɔ ma pã yokuhi nɛ a ngɛ kɛ yaa neneene ɔ a jɔɔmi, e ma pã kponguhi nɛ a ngɛ daa a, a ní kpakpa amɛ. Jɔɔmi ɔmɛ maa ya nɔ maa hi Yosef yi nɔ, a maa hi nɔ nɛ a je lɛ ngɛ e nyɛminyumu ɔmɛ a kpɛti ɔ yi mi.
27 “Benyamin maa ya nɔ ma tsɔtslɔɔ e he nyɛli a mi kaa ogbetee. Mɔtu ɔ, e maa ye lohwe nɛ e nu ɔ, nɛ gbɔkuɛ ɔ, e ma gba ta yibu ní.”
28 Israel wɛtso 12 ɔmɛ tsuo ji nɛ ɔ nɛ, nɛ nɔ́ nɛ a tsɛ ɔ de mɛ benɛ e ngɛ mɛ jɔɔe ɔ ji nɛ ɔ nɛ. E jɔɔ a ti nɔ fɛɛ nɔ bɔ nɛ e sa lɛ.
29 Lɔ ɔ se ɔ, e fã mɛ ke: “I miɔ nɛ ma gbo.* Nyɛɛ pu mi kɛ piɛɛ ye tsɛmɛ ɔmɛ a he ngɛ tɛ puɔ nɛ ngɛ Efron, Hit no ɔ zugba a mi ɔ mi. 30 Tɛ puɔ nɛ ɔ ngɛ Makpela zugba a mi ngɛ Mamre hɛ mi ngɛ Kanaan zugba a nɔ, nɛ e ji zugba nɛ Abraham he ngɛ Efron, Hit no ɔ dɛ kaa weto ní nɛ́ e kɛ maa pee nɔ pumi he. 31 Lejɛ ɔ nɛ a pu Abraham kɛ e yo Sara ngɛ. Lejɛ ɔ nɛ a pu Isak kɛ e yo Rebeka ngɛ, nɛ lejɛ ɔ nɛ i pu Lea ngɛ. 32 A he zugba a kɛ tɛ puɔ nɛ ngɛ zugba a mi ɔ ngɛ Het binyumu ɔmɛ a dɛ.”
33 Benɛ Yakob gbe blɔ tsɔɔmihi nɛ e kɛ ngɛ e binyumu ɔmɛ hae ɔ nya a, e muɔɔ e nane pue sa a nɔ, nɛ e wo e nyagbe mumu nɛ e gbo.*
50 Kɛkɛ nɛ Yosef bu e tsɛ ɔ nɔ, nɛ e fo ya pue e nɔ, nɛ e fĩɔ e nya he.* 2 Lɔ ɔ se ɔ, Yosef fã e sɔmɔli ɔmɛ, nɛ ji tsopa peeli ɔmɛ kaa a wo e tsɛ ɔ tsopa. Lɔ ɔ he ɔ, a wo Israel tsopa; 3 a pee jã ligbi 40, ejakaa jã ji ligbi abɔ nɛ a kɛ woɔ nɔ tsopa, nɛ Egipt bi ɔmɛ ya nɔ nɛ a fo lɛ ligbi 70.
4 Benɛ aywilɛho yemi be ɔ ba nyagbe ɔ, Yosef kɛ Farao we ɔ tu munyu, nɛ e de ke: “Ke ye hɛ mi ba nyami ngɛ nyɛ hɛ mi ɔ, lɛɛ nyɛ ya de Farao ke: 5 ‘Ye tsɛ ɔ de mi ke: “Hyɛ! i miɔ nɛ ma gbo. Kã mi kita kaa ke i gbo ɔ, o ma ya pu mi ngɛ tɛ puɔ nɛ i kpɛ́ ngɛ Kanaan zugba a nɔ ɔ mi.” I kpa mo pɛɛ, ha nɛ ma kuɔ kɛ ya nɛ ma ya pu ye tsɛ ɔ, nɛ lɔ ɔ se ɔ, ma kpale kɛ ba.’” 6 Farao he nɔ ke: “Yaa nɛ o ya pu o tsɛ ɔ kaa bɔ nɛ e ha nɛ o kã lɛ kita a.”
7 Lɔ ɔ he ɔ, Yosef kuɔ kɛ ho konɛ e ya pu e tsɛ ɔ, nɛ Farao sɔmɔli ɔmɛ tsuo, e we ɔ mi nikɔtɔma amɛ kɛ Egipt zugba a nɔ nikɔtɔma amɛ tsuo piɛɛ Yosef he kɛ ho. 8 Yosef we ɔ tsuo kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ kɛ e tsɛ we ɔ hu piɛɛ e he kɛ ho. A bimɛ tsɔwi ɔmɛ kɛ a to ɔmɛ kɛ a na amɛ pɛ nɛ a si ngɛ Goshen zugba a nɔ. 9 Ta zugba lɛhi kɛ okpɔngɔ nɔ hili hu piɛɛ e he kɛ ho, nɛ ni ɔmɛ a he hiɛ babauu nitsɛ. 10 Kɛkɛ nɛ a ba su Atad ngma gbeemi he nɛ ngɛ Yordan kpokpa a nɔ ɔ, nɛ a ye aywilɛho wawɛɛ nitsɛ ngɛ lejɛ ɔ. Yosef ya nɔ nɛ e ye e tsɛ ɔ he aywilɛho ligbi kpaago. 11 Benɛ zugba a nɔ bi ɔmɛ, nɛ ji Kanaan bi ɔmɛ na mɛ nɛ a ngɛ aywilɛho yee ngɛ Atad ngma gbeemi he ɔ, a kɛ ngmlaa de ke: “Egipt bi ɔmɛ ngɛ aywilɛho yee wawɛɛ nitsɛ!” Lɔ ɔ he je nɛ a wo lejɛ ɔ biɛ ke Abel-mizraim* ɔ nɛ. E ngɛ Yordan kpokpa a nɔ.
12 Lɔ ɔ he ɔ, e binyumu ɔmɛ pee kaa bɔ nɛ e fã mɛ ke a pee ɔ pɛpɛɛpɛ. 13 E binyumu ɔmɛ ngɔ lɛ kɛ ya Kanaan zugba a nɔ nɛ a ya pu lɛ ngɛ tɛ puɔ nɛ ngɛ Makpela zugba a mi ɔ mi, nɛ ji zugba a nɛ e ngɛ Mamre hɛ mi nɛ Abraham he ngɛ Efron, Hit no ɔ dɛ kaa weto ní nɛ e kɛ pee nɔ pumi he ɔ. 14 Benɛ Yosef pu e tsɛ ɔ ta a, e kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ kɛ nihi tsuo nɛ a piɛɛ e he kɛ ya pu e tsɛ ɔ kpale a se kɛ ho Egipt ya.
15 Benɛ Yosef nyɛmimɛ ɔmɛ na kaa a tsɛ ɔ gbo se ɔ, a de ke: “Eko ɔ, Yosef ná wa he ninyɛ, nɛ yayamihi tsuo nɛ wa pee lɛ ɔ, e maa to wɔ nane mi.” 16 Lɔ ɔ he ɔ, a tsɔ nɛ a ngɔ sɛ gbi nɛ ɔ kɛ ya ha Yosef ke: “Loko o tsɛ ɔ ma gbo ɔ, e fã ke: 17 ‘Nɔ́ nɛ nyɛ de Yosef ji nɛ ɔ nɛ: “I kpa mo pɛɛ, ngɔɔ o nyɛmimɛ ɔmɛ a tɔmi ɔ kɛ yayami nɛ a pee kɛ ye mo awi ɔ kɛ ke mɛ.”’ Amlɔ nɛ ɔ, wa kpa mo pɛɛ, ngɔɔ o tsɛ ɔ Mawu ɔ sɔmɔli ɔmɛ a tɔmi ɔ kɛ ke mɛ.” Benɛ a de jã a, Yosef fo ya. 18 Nɛ e nyɛminyumu ɔmɛ hu ba nɛ a ba kplã si ngɛ e hɛ mi nɛ a de ke: “Hyɛ, o nyɔguɛhi ji wɔ!” 19 Yosef de mɛ ke: “Nyɛ ko ye gbeye. Anɛ Mawu ji mi lo? 20 E ngɛ mi kaa nyɛ to kaa nyɛ maa ye mi awi mohu lɛɛ, se Mawu ha nɛ e plɛ pee nɔ́ kpakpa konɛ e kɛ baa nihi babauu a yi, kaa bɔ nɛ e ngɛ pee mwɔnɛ ɔ. 21 Lɔ ɔ he ɔ, amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ko ye gbeye. Ma ya nɔ nɛ ma ha nyɛɛ kɛ nyɛ bimɛ tsɔwi ɔmɛ niye ní.” Lɔ ɔ he ɔ, e wo a bua, nɛ e kɛ mɛ tu munyu nɛ a tsui nɔ a mi.
22 Nɛ Yosef kɛ e tsɛ we ɔ ya nɔ nɛ a hi Egipt. Yosef hi si jeha 110. 23 Yosef na Efraim binyumuhi kɛ ya si yi nɔ etɛne, kɛ Manase binyumu Makir binyumuhi hulɔ. A fɔ mɛ ngɔ pue Yosef tɛ nɔ.* 24 Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Yosef ma gbo ɔ, e de e nyɛminyumu ɔmɛ ke: “I miɔ nɛ ma gbo, se Mawu ma kai nyɛ kokooko, nɛ bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, e maa ngɔ nyɛ kɛ je zugba nɛ ɔ nɔ kɛ ya zugba nɛ e kã Abraham, Isak, kɛ Yakob kita ngɛ he ɔ nɔ.” 25 Lɔ ɔ he ɔ, Yosef ha nɛ Israel binyumu ɔmɛ kã kita, nɛ e de mɛ ke: “Mawu ma kai nyɛ kokooko. Ke e kai nyɛ nɛ nyɛ yaa a, nyɛɛ ngɔ ye wu ɔmɛ kɛ je hiɛ ɔ kɛ ho.” 26 Kɛkɛ nɛ Yosef gbo be mi nɛ e ye jeha 110, nɛ a wo lɛ tsopa, nɛ a kɛ lɛ wo daka mi ngɛ Egipt.
Aloo “GENESIS.”
Aloo “nyu nɛ e pee hamahama a.”
Aloo “Mawu mumi ɔ.”
Aloo “kɔɔhiɔ mi”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Wohi.” Wohi nɛ a kɛ tsu ní ngɛ hiɛ ɔ kɔɔ wo nitsɛ, pahi, kɛ takuhi a he.
Aloo “lahi.”
Aloo “klaahi.”
Aloo “lo nguahi.”
Aloo “klaahi.”
Aloo “klaahi.”
Aloo “lohwehi nɛ a nyɛɛɔ,” e ngɛ heii kaa sinɔ kɛ akɔtɔku henɔhi kɛ lohwehi nɛ a su ngɛ ekpa ngɛ henɔ kpa amɛ a he ɔ hu piɛɛ he.
Aloo “nga mi lohwe.”
Aloo “nga mi lohwe.”
Aloo “nɛ e ji klaa.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “kɛ a tabo ɔ tsuo ɔ.”
Aloo “nɔ́ nɛ e ngɛ pee ɔ nya.”
Aloo “pee.”
Hiɛ ɔ ji he nɛ Mawu biɛ nitsɛnitsɛ nɛ ngɛ slɔɔto, nɛ ji יהוה (YHWH) ɔ, je kpo ngɛ kekleekle. Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A4.
Aloo “klaa.” Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, ne′phesh, nɛ nɔ́ nɛ e tsɔɔ tutuutu ji “adebɔ nɔ́ nɛ e woɔ mumi.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e ba pee yi eywiɛ.”
E ngɛ kaa yafoyafo, nɛ e je ɔ via.
Aloo “shoham tɛ.”
Aloo “Tigris.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Ma pee yemi kɛ bualɔ ko kɛ ha lɛ.”
Aloo “klaa.”
Aloo “nɛ e kɛ e yo ɔ maa hi si daa.”
Aloo “e le ga.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “be nɛ kɔɔhiɔ yluduu fiaa ngɛ ligbi ɔ mi ɔ.”
Aloo “pɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Nɛ ji, yo ɔ nina a.
Aloo “fia o yi nɔ́.”
Aloo “plaa.”
E sisi ji “Zugba a Nɔ Nɔmlɔ; Adesa; Nɔmlɔ Adesa.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “abolo.”
E sisi ji “Nɔ Nɛ E Hɛ Ngɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɔ fɛɛ nɔ nɛ e hɛ ngɛ ɔ nyɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e ko kpã e nine mi nɛ e tsɔ.”
Aloo “kɛ ya daa.”
Aloo “anɛ a be o nɔ woe lo?”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e be mo e he wami ɔ hae.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “kɛ je zugba a hɛ mi.”
Aloo “nɛ e ya ngɛ kpae.”
E sisi ji, “A Hla; Kɛ To Nane Mi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Aloo “Adam; Adesa.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e kɛ Mawu ɔ nyɛɛ.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
E ma nyɛ maa pee kaa biɛ ɔ sisi ji “He Jɔɔmi; Bua Womi.”
Aloo “ma ha wɔ he mi jɔmi.”
Hebri aguasemi munyu nɛ daa si kɛ ha bɔfohi.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Ye mumi ɔ.”
Baiblo komɛ de ke “ejakaa e peeɔ e ní ngɛ he lo nya.”
Eko ɔ, e sisi ji “Nihi Nɛ A Tsɛɔ Nɔ Kɛ Fɔɔ Si.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Aloo “ye aywilɛho.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “he lohi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “gofer tso, tso nɛ jeɔ yafoyafo, eko ɔ sipro tso.”
Kɔni fã kake peeɔ sɛntimita 44.5 (intsisi 17.5). Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, tso′har. Ni komɛ tsɔɔ kaa tso′har kɔɔ daka a yi nɛ a bu nɛ a si blɔ maa pee kɔni fã ngɛ gba a kɛ daka a nitsɛ a kpɛti ɔ he, se pi saflɛ nɛ a je.
Baiblo komɛ de ke “Ngɔɔ lohwe fɛɛ lohwe nɛ e he tsɔ eku kpaago kɛ eyo kpaago.”
Baiblo komɛ de ke “adebɔ níhi nɛ a teɔ ngɛ kɔɔhiɔ mi ɔ eku kpaago kɛ eyo kpaago.”
Aloo “ya nɔ nɛ e ba.”
Kɔni fã kake peeɔ sɛntimita 44.5 (intsisi 17.5). Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “he lohi.”
Aloo “nga mi lohwehi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɛ wami mumi ngɛ e gugwɔ mi ɔ.”
Aloo “e kɛ e nane maa ma.”
Aloo “afɔle nɛ jɔɔ nɔ tsui he ɔ.”
Aloo “kɛ wo nyɛ he wami sisi.”
Aloo “klaa.”
Aloo “nyɛ klaa muɔ.”
Aloo “klaa fɛɛ klaa.”
Aloo “níhi nɛ wami ngɛ a mi ɔ.”
Aloo “klaa fɛɛ klaa.”
Aloo “níhi nɛ wami ngɛ a mi ngɛ zugba a nɔ ɔ.”
Aloo “klaa fɛɛ klaa nɛ wami ngɛ e mi.”
Aloo “E matsɛ yemi ɔ mi kekleekle mahi ji.”
Baiblo komɛ de ke “Mɛ lɛ a ba pee ma ngua a nɛ.”
Baiblo komɛ de ke “Yafet nyɛminyumu nɔkɔtɔma ji Shem.”
E sisi ji “Mi Gbami.”
Aloo “nɛ nihi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ a mi gba a nɛ.”
Aloo “nɛ munyunguhi”
E sisi ji “A Tsaka.”
Aloo “klaahi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Aloo “hi lejɛ ɔ kaa ma se no.”
Aloo “nɛ́ ye klaa.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
E ji zugba gbajaa ngɛ yokuhi a kpɛti.
Nɛ ji Wo Gbogboe ɔ.
Aloo “e ngɛ bo tsuhi a mi ngɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e nyɛminyumu.”
Aloo “Peelɔ.”
Aloo “klaa amɛ.”
Aloo “Peelɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “binyumu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɔ nɛ e je mo nitsɛ o mi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Aloo “laakue loo agbaa.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “o ma bu o tsɛmɛ ɔmɛ a nɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Imi lɛ i ngɔ ye mawayo ɔ kɛ fɔ o gugue mi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
E sisi ji “Mawu Buɔ Tue.”
E ma nyɛ maa pee kaa nɔ ko nɛ e suɔ kaa e maa hi e dɛ he.
Baiblo komɛ de ke “e kɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ tsuo be yee.”
E sisi ji “Hɛ Kalɔ ɔ Nɛ E Naa Mi ɔ Vu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Moo nyɛɛ ngɛ ye hɛ mi.”
Aloo “ko ha nɛ sé.”
E sisi ji “Tsɛ Nɔ Kuɔ (A Wo Tsɛ Nɔ).”
E sisi ji “Asafo (Nimli Babauu) A Tsɛ; Nihi Babauu A Tsɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “a po jamɛ a klaa a kɛ je e we bi ɔmɛ a kpɛti kɛ fɔ he.”
Eko ɔ, e sisi ji “Nɔ Ko Nɛ Suɔ Pɛ.”
E sisi ji “Yo Odehe.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɛ nihi a matsɛmɛ maa je e mi.”
E sisi ji “Muɔmi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “kuɔ kɛ je.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “konɛ e ha nyɛ tsui he wami.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Sea susumi nɔ́.” Sea kake peeɔ maa pee olonka enyɔ kɛ fã. Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Sara kpa yihi a ní peemi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “agbo ɔ mi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “a ba ye we ɔ hɔ̃ ɔ sisi.”
Aloo “a tɔtɔ Lot wawɛɛ nitsɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “a ngɔ lɛ.”
Aloo “klaa.”
Aloo “suɔmi nɛ se pui.”
Aloo “ye klaa.”
Aloo “ye klaa maa ya nɔ maa hi si.”
E sisi ji “Nyafii.”
Aloo “e ji ma se no ngɛ.”
Nɛ tsɔɔ kaa, e kɛ yo ɔ ná we bɔmi.”
Aloo “ma ko nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da a.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Hyɛ, e ji hɛngmɛ nɔ hami nɔ́ kɛ ha mo.”
Aloo “Yehowa nga Abimelek we ɔ mi bi ɔmɛ tsuo a fɔmi kotokuhi a nya kulaa.”
Baiblo komɛ de ke “nu he ɔ maa muɔ mi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Bu e gbi tue.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “o ngmɛdu ɔ.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Eko ɔ, sisi ji “Kita Vu; [Jijɔ Bi] Kpaago Vu.”
Aloo “hi si kaa ma se no ngɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ligbihi babauu.”
E sisi ji, “Yehowa Ma Ha; Yehowa Ma Tsu He Ní.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e he nyɛli a we agbo nɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu ɔ.”
Baiblo komɛ de ke “Ganɔ ngua.”
Aloo “nyɛ klaa.”
Shekel kake peeɔ gram 11.4 (oz t 0.367). Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Shekel kake peeɔ gram 11.4 (oz t 0.367). Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Shekel kake peeɔ gram 11.4 (oz t 0.367). Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Eko ɔ, Laban.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “konɛ ma gu ye hiɔ nɔ aloo ye muɔ nɔ.”
Aloo “Wa be nyɛe ma de mo nɔ́ yayami aloo nɔ́ kpakpa.”
Nɛ ji, yo nɛ e hyɛ Rebeka nɔ, se amlɔ nɛ ɔ, e ji sɔmɔlɔ.
Aloo “moo pee nimli akpehi nɛ bɔ he akpe nyɔngmahi a nyɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Aloo “a we agbo nɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɛ a bua e nya kɛ ya piɛɛ e we bi ɔmɛ a he.” E ji asilɛ munyu nɛ daa si kɛ ha gbenɔ.
Aloo “si tomi hehi nɛ a fia gbogbo wo a he ɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɛ a bua e nya kɛ ya piɛɛ e we bi ɔmɛ a he.” E ji asilɛ munyu nɛ daa si kɛ ha gbenɔ.
Baiblo komɛ de ke “E kɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ tsuo yi.”
E sisi ji “Bwɔmitsɛ.”
E sisi ji “Nane Se Ja Nulɔ; Nɔ Blɔ Nya Kpɔlɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “tsutsu.”
Aloo “nya mi bɔ kake.”
Aloo “hwɔ gbe mi.”
E sisi ji, “Tsutsu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu ɔ.”
Aloo “e ngɛ e yo Rebeka fuae.”
Aloo “dɔ ɔ.”
Aloo “dɔ ɔ.”
E sisi ji “Pɛ.”
E sisi ji “Nya Pomi.”
E sisi ji “Hehi Nɛ A Kle.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “mumi ye aywilɛho.”
Aloo “nɛ ye klaa nɛ jɔɔ mo.”
Aloo “o klaa nɛ e jɔɔ mi.”
Aloo “nɛ ye klaa nɛ jɔɔ mo.”
E ma nyɛ maa pee kaa e tsitsa he, aloo e hɛ nya, aloo e he kpa ko.
Ngma nɛ a ngɛ tsɔɔe ngɛ hiɛ ɔ ji hwiit, blɛfo kɛ a henɔ ɔmɛ.
Aloo “o klaa nɛ jɔɔ mi.”
E sisi ji “Nane Se Ja Nulɔ; Nɔ Blɔ Nya Kpɔlɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Ligbihi nɛ ma kɛ fo ye tsɛ ɔ ngɛ sue.”
Aloo “ngɛ e bua woe kɛ susumi ɔ kaa e maa gbe mo.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Aloo “atlakpe.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu ɔ.”
E sisi ji, “Mawu We.”
E ma nyɛ maa pee kaa e tsitsa he, aloo e hɛ nya, aloo e he kpa ko.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nyɛminyumu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ye wu kɛ ye he lo.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nyɛminyumu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nyɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e bli e fɔmi kotoku nya.”
E sisi ji, “Hyɛ, Binyumu!”
E sisi ji “Nɔ́ Numi.”
E sisi ji “Mɛtɛ He; Tsa.”
E sisi ji, “Yi Jemi; Yi Jemi Nɔ́.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e fɔ kɛ pue ye nakutso nɔ.”
E sisi ji, “Kojolɔ.”
Aloo “fĩ danuehi.”
E sisi ji, “Ye Atlibo Ɔmɛ; Ye Danue Fimi Ɔmɛ.”
E sisi ji, “He Ba Ní.”
E sisi ji, “Bua jɔ; Bua Jɔmi.”
Odase ko be nɛ tsɔɔ kaa tso yiblii ɔ haa nɛ nɔ ngɔɔ hɔ niinɛ.
Aloo “Mawu ha mi apaatsɛ hiɔwo.”
E sisi ji, “E Ji Hiɔwo.”
E sisi ji, “Nɔ He Tsui Nami.”
Biɛ Yosifaya a kpiti pomi, nɛ e sisi ji “Yah Nɛ E Ngɔ Kɛ Piɛɛ He (Nɛ Ha Nɛ E Hiɛ).”
Aloo “odasehi.”
Aloo “tuutɛtuutɛ.”
Aloo “ye we anɔkuale yemi.”
Aloo “we mi mawu ɔmɛ.”
Nɛ ji Yufrate pa a.
Aloo “e weku li.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Hyɛ nɛ hi nɛ o kɛ Yakob ko ya tu munyu kɛ je kpakpa nɔ kɛ ya si yayami nɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ye binyumu ɔmɛ.”
E ma nyɛ maa pee kaa a tsitsa he, aloo a hɛ nya, aloo a he kpa ko.
Aloo “kusii.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Isak gbeye yemi ɔ.”
Aram munyu nɛ e sisi ji “Odase Tɛ Nɛ A To Glekuu.”
Hebri munyu nɛ e sisi ji “Odase Tɛ Nɛ A To Glekuu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “binyumu ɔmɛ.”
E sisi ji, “Sito He Enyɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Edom nga a nɔ.”
Aloo “hi si kaa ma se no.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Aloo “e ya po mɛ dɔgba a; dɔ ɔ.”
Aloo “bɔni danue fimi.”
Aloo “Yakob gbongu sane.”
Aloo “ngɛ danue fie ɔ.”
E sisi ji, “Nɔ Nɛ E Kɛ Mawu Hwu (Nɔ Nɛ E Fiɔɔ Si Ngɛ Mawu Hɛ Mi)” aloo “Mawu Hwu.”
E sisi ji “Mawu Hɛ Mi.”
Aloo “klaa.”
Aloo “Peniel.”
E ma nyɛ maa pee kaa e tsitsa he, aloo e hɛ nya, aloo e he kpa ko.
E sisi ji, “Gbahi; Tsuhi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “sika yi 100.”
Aloo “nɛ e ya naa zugba a nɔ yihewi ɔmɛ.”
Aloo “e klaa.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “tu munyu kɛ tsɔɔ yiheyo ɔ tsui.”
Aloo “Ye binyumu Shekem klaa mɛtɛ nyɛ biyo ɔ he.”
Aloo “nyɛɛ kɛ wɔ nɛ sɛ gba si himi mi.”
Aloo “yo he ní peemi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nyumu mɔmlɔtɔtsɛ.”
Aloo “hɛ mi si puemi.”
Aloo “nɔ nɛ piɛɛ ye he ngɛ blɔ nɛ i nyɛɛ nɔ ɔ nɔ ɔ.”
Aloo “ngɔ mɛ kɛ laa.”
E sisi ji “Betel Mawu.”
E sisi ji “Ya Fomi Oak Tso.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “maa je o se tso mi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
E sisi ji “Ye Aywilɛho Yemi Binyumu.”
E sisi ji “Hiɔ Nine Binyumu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɛ a bua e nya kɛ ya piɛɛ e we bi ɔmɛ a he.” E ji asilɛ munyu nɛ daa si kɛ ha gbenɔ.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e bwɔ nɛ e ná ligbihi fuu.”
Aloo “e we ɔ mi klaa amɛ.”
Aloo “a ngɛ nɔ kaa ma se bi.”
“Sheik ji biɛ nɛ jinɛ a kɛ tsɛɛ wɛtso nyatsɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Israel binyumu ɔmɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nga a nɔ.”
Aloo “tade gagaaga saminyayoo ko.”
E ji zugba gbajaa ngɛ yokuhi a kpɛti.
Aloo “Wa ko fia e klaa nɔ.”
Aloo “nyɛ ko wo nyɛ nine nɔ ngɛ e nɔ.”
A kɛ tso toto nɛ ɔmɛ a mi nyu peeɔ níhi nɛ jeɔ via
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Sheol.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Aloo “e binyumu ɔ yo.”
Aloo “o huno ɔ papaa.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “jami he tuutuu polɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Jami he tuutuu polɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Jami he tuutuu polɔ.”
E sisi ji “Gbami,” e ma nyɛ maa pee kaa yo fɔmi he nɛ gbaa ke e ngɛ fɔe ɔ.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ligbihi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ma wo o yi nɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “a ngɔ mi kɛ wo nyu tomi muɔ mi; a ngɔ mi kɛ wo muɔ mi.”
Aloo “kusii.”
Aloo “kusii.”
Aloo “kusii.”
Aloo “kusii.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e ma wo o yi ngɛ o nɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e wo dã wolɔ nɔkɔtɔma a kɛ abolo salɔ nɔkɔtɔma a tsuo a yi nɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e mumi hao.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nyu tomi muɔ ɔ mi; muɔ ɔ mi.”
Aloo “Matsɛ sɛ ɔ pɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e nine.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Yosef nine.”
E ma nyɛ maa pee kaa e ji hɛ mi nyami womi kɛ bumi kpo jemi munyu.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “be nyɛe ma wo e nine loo e nane nɔ.”
Nɛ ji, Heliopoli.
Aloo “bɔni Egipt zugba a nɔ kpami.”
Aloo “benɛ e bɔni Farao, nɛ ji Egipt matsɛ ɔ sɔmɔmi ɔ.”
Nɛ ji, Heliopoli.
E sisi ji, “Nɔ Nɛ E Haa Nɛ Nɔ Hɛ Jeɔ Nɔ́ Nɔ.”
E sisi ji, “Wo Yiblii Kɛ Bɔ He Enyɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “abolo.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “abolo.”
Ngma nɛ a ngɛ tsɔɔe ngɛ hiɛ ɔ ji hwiit, blɛfo kɛ a henɔ ɔmɛ.
Aloo “benɛ e klaa hao.”
Aloo “baagi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Sheol.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Ngma nɛ a ngɛ tsɔɔe ngɛ hiɛ ɔ ji hwiit, blɛfo kɛ a henɔ ɔmɛ.
Aloo “Ma da mi ha lɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Mawu nɛ je e dloomi ɔ kpo kɛ tsɔɔ mo.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “A.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Sheol.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Aloo “akɛnɛ e klaa mɛtɛ nyumuyo ɔ klaa he.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Sheol,” nɛ ji he nɛ a puɔ nihi ngɛ. Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “kaa tsɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e nɔ e nyɛminyumu Benyamin kuɛ nɔ.”
E ma nyɛ maa pee kaa a tsitsa he, aloo a hɛ nya, aloo a he kpa ko.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nyɛ maa ye zugba a he nɛ wo zɔ ɔ.”
Aloo “ngɔ e ni ɔmɛ tsuo.”
Nɛ tsɔɔ kaa ke Yakob gbo ɔ, Yosef ma ma Yakob hɛngmɛhi.
Aloo “E binyumu ɔmɛ kɛ e biyi ɔmɛ tsuo ji klaahi.”
Aloo “klaahi.”
Nɛ ji, Heliopoli.
Aloo “klaahi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “binyumuhi.”
Aloo “klaahi”
Aloo “Klaahi.”
Aloo “klaahi enyɔ.”
Aloo “Klaahi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e nɔ e kuɛ nɔ.”
Aloo “e fo ya ngɛ e kuɛ he si abɔ.”
Aloo “Jehahi abɔ nɛ i kɛ hi si kaa ma se no.”
Aloo “kɛ hi si kaa ma se bi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “abolo.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “abolo.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
E ma nyɛ maa pee kaa a tsitsa he, aloo a hɛ nya, aloo a he kpa ko.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngmɛdu.”
Aloo “yoku he zugba kake.” Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “konɔ kake.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nyɛ nɔ ngɛ ligbi ɔmɛ a nyagbe.”
Aloo “o wo ye sa a he mu.”
Aloo “Ye hɛ mi nyami.”
E sisi ji, “Nɔ Nɛ E Nɔ́; Nɔ Nɛ E Ji E Nɔ́.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “wai yiblii muɔ.”
Aloo “nane se kpo.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “se e ma tua a nane se ja.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “abolo.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “maa wo zɔ.”
Nɛ ji Yosef.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “A ngɛ ye nya buae kɛ yaa piɛɛ ye we bi ɔmɛ a he.” E ji asilɛ munyu nɛ daa si kɛ ha gbenɔ.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɛ a bua e nya kɛ ya piɛɛ e we bi ɔmɛ a he.” E ji asilɛ munyu nɛ daa si kɛ ha gbenɔ.
E ma nyɛ maa pee kaa e tsitsa he, aloo e hɛ nya, aloo e he kpa ko.
E sisi ji, “Egipt Bi Ɔmɛ Aywilɛho Yemi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “A fɔ mɛ pue Yosef nakutso nɔ.” Nɛ tsɔɔ kaa, Yosef kɛ mɛ hi si kaa e binyumuhi nɛ e dloo mɛ saminya.