Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • nwt Manyadali 1:1-21:25
  • Manyadali

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Manyadali
  • Ngmami Klɔuklɔu ɔ—Je Ehe Sisi Tsɔɔmi
Ngmami Klɔuklɔu ɔ—Je Ehe Sisi Tsɔɔmi
Manyadali

MANYADALI

1 Ngɛ Yoshua gbenɔ se ɔ, Israel bi* ɔmɛ bi Yehowa ke: “Wa kpɛti mɛnɔ lɛ e sa kaa e kɛ Kanaan bi ɔmɛ nɛ ya hwu ta kekle?” 2 Yehowa ha heto ke: “Yuda lɛ maa ya. Hyɛ! i ngɔ zugba a kɛ ngɛ e dɛ woe.”* 3 Kɛkɛ nɛ Yuda de e nyɛminyumu Simeon ke: “Ba piɛɛ ye he nɛ waa ya zugba kpɔ nɛ a kɛ ha mi* ɔ mi konɛ waa kɛ Kanaan bi ɔmɛ nɛ ya hwu ta. Lɔ ɔ se ɔ, i kɛ mo maa ya zugba kpɔ nɛ a kɛ ha mo ɔ mi.” Lɔ ɔ he ɔ, Simeon kɛ lɛ ho.

4 Benɛ Yuda ho ɔ, Yehowa ngɔ Kanaan bi ɔmɛ kɛ Periz bi ɔmɛ kɛ wo a dɛ mi, nɛ a ye nyumuhi 10,000 nɔ kunimi ngɛ Bezek. 5 A na Adonibezek ngɛ Bezek, nɛ a kɛ lɛ hwu ta ngɛ lejɛ ɔ nɛ a ye Kanaan bi ɔmɛ kɛ Periz bi ɔmɛ a nɔ kunimi. 6 Benɛ Adonibezek tu fo ɔ, a fiee e se nɛ a ya nu lɛ, nɛ a poo e nine gɔleku ɔmɛ kɛ e nane gɔleku ɔmɛ. 7 Kɛkɛ nɛ Adonibezek de ke: “Matsɛmɛ 70 nɛ i poo a nine gɔlekuhi kɛ a nane gɔlekuhi kukuɔɔ niye ní ngɛ ye okplɔɔ ɔ sisi. Kaa bɔ nɛ i pee ɔ, jã nɛ Mawu pee mi kɛ to nane mi nɛ ɔ nɛ.” Lɔ ɔ se ɔ, a ngɔ lɛ kɛ ba Yerusalem, nɛ e ba gbo ngɛ lejɛ ɔ.

8 Jehanɛ se hu ɔ, Yuda nyumu ɔmɛ kɛ Yerusalem bi ɔmɛ hwu ta, nɛ a ngɔ ma a; a kɛ klaate gbe mɛ nɛ a mɛ ma a he* la. 9 Lɔ ɔ se ɔ, Yuda nyumu ɔmɛ ho nɛ a kɛ Kanaan bi nɛ a ngɛ yoku ɔmɛ a nɔ, kɛ Negeb, kɛ Shefela a ya hwu ta. 10 Lɔ ɔ he ɔ, Yuda ya tua Kanaan bi nɛ a ngɛ Hebron ɔ (be ko nɛ be ɔ, a tsɛɛ Hebron ke Kiriat Arba), nɛ a kpata Sheshai, Ahiman, kɛ Talmai a hɛ mi.

11 A je lejɛ ɔ nɛ a ya tua nihi nɛ a ngɛ Debir ɔ. (Be ko nɛ be ɔ, a tsɛɛ Debir ke Kiriat Sefer.) 12 Kɛkɛ nɛ Kaleb de ke: “Nyumu nɛ ma kpata Kiriat Sefer hɛ mi nɛ e maa ngɔ ma a, ma ngɔ ye biyo Aksa kɛ ha lɛ nɛ e ngɔ lɛ kaa e yo.” 13 Nɛ Otniel, Kaleb senɔ nyumu Kenaz binyumu ɔ ya ngɔ ma a. Enɛ ɔ he ɔ, Kaleb ngɔ e biyo Aksa kɛ ha lɛ, nɛ e ngɔ lɛ kaa e yo. 14 Benɛ Aksa yaa we mi ɔ, e wo e huno ɔ yi mi kaa e ya bi e tsɛ* ɔ nɛ e ha lɛ zugba. Kɛkɛ nɛ Aksa kple si ngɛ e teji ɔ nɔ.* Kaleb bi lɛ ke: “Mɛni o ngɛ hlae?” 15 E de lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o jɔɔ mi, ejakaa o ha mi zugba ngɛ woyi je;* ngɔɔ Gulot Maim* hu kɛ piɛɛ he ha mi.” Lɔ ɔ he ɔ, Kaleb ha lɛ Yiti Je Gulot kɛ Dɔ Si Je Gulot.

16 Nɛ Mose ngatsɛ nɛ ji Ken no ɔ nina amɛ kɛ Yuda bi ɔmɛ kuɔ kɛ je ma nɛ tãhi ngɛ mi ɔ mi kɛ ya Yuda nga a nɔ ngɛ Arad woyi je. A ya lejɛ ɔ, nɛ a kɛ ni ɔmɛ ya hi si. 17 Se Yuda kɛ e nyɛminyumu Simeon tsa nɔ nɛ a ya tua Kanaan bi ɔmɛ nɛ a ngɛ Zefat ɔ nɛ a kpata ma a hɛ mi. Enɛ ɔ he ɔ, a wo ma a biɛ ke Horma.* 18 Jehanɛ ɔ, Yuda ngɔ Gaza kɛ e zugba kpɔ ɔ, Ashkelon kɛ e zugba kpɔ ɔ, kɛ Ekron kɛ e zugba kpɔ ɔ. 19 Yehowa piɛɛ Yuda he, nɛ Yuda nine su yoku ɔ nɔ ma amɛ a nɔ, se a nyɛ we nɛ a fiee nihi nɛ a ngɛ nga a nɔ* ɔ, ejakaa a ngɛ ta zugba lɛhi kɛ a he dadehi.* 20 A ngɔ Hebron kɛ ha Kaleb kaa bɔ nɛ Mose wo si ɔ, nɛ e fiee Anak binyumu etɛ ɔmɛ kɛ je lejɛ ɔ.

21 Se Benyamin bi ɔmɛ fiee we Yebus bi nɛ a ngɛ Yerusalem ɔ, enɛ ɔ he ɔ, Yebus bi ɔmɛ ya nɔ nɛ a kɛ Benyamin bi ɔmɛ hi si ngɛ Yerusalem, nɛ a kɛ mɛ ngɛ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ.

22 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yosef we ɔ ya tua Betel, nɛ Yehowa piɛɛ a he. 23 Yosef we ɔ ya kpa Betel si (jamɛ a be ɔ mi ɔ, a tsɛɛ ma a ke Luz), 24 nɛ ma si kpali ɔmɛ na nyumu ko nɛ e je ma a mi kɛ ma. Lɔ ɔ he ɔ, a de lɛ ke: Wa kpa mo pɛɛ nɛ o tsɔɔ wɔ blɔ nɛ yaa ma a mi ɔ, nɛ wa maa pee mo kpakpa.”* 25 Enɛ ɔ he ɔ, nyumu ɔ tsɔɔ mɛ blɔ nɛ yaa ma a mi ɔ, nɛ a ngɔ klaate kɛ ya gbe nihi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ, se a ngmɛɛ nyumu ɔ kɛ e weku ɔ tsuo he. 26 Nyumu ɔ ho Hit bi ɔmɛ a zugba a nɔ ya, nɛ e ya po ma ngɛ lejɛ ɔ, nɛ e wo ma a biɛ ke Luz, jã nɛ a tsɛɛ ma a kɛ ba si mwɔnɛ ɔ.

27 Manase nine sui Bet Shan kɛ mahi nɛ bɔle lɛ ɔ,* Taanak kɛ mahi nɛ bɔle lɛ ɔ, nihi nɛ a ngɛ Dor kɛ mahi nɛ bɔle lɛ ɔ, nihi nɛ a ngɛ Ibleam kɛ mahi nɛ bɔle lɛ ɔ, kɛ nihi nɛ a ngɛ Megido kɛ mahi nɛ bɔle lɛ ɔ a nɔ. Kanaan bi ɔmɛ fĩ si nɛ a tlɔ zugba a nɔ. 28 Benɛ Israel bi ɔmɛ a he ba wa a, a fiee we Kanaan bi ɔmɛ kɛ ji lejɛ ɔ pɛsɛpɛsɛ, mohu ɔ, a nyɛ a nɔ nɛ a tsu ní ha mɛ.

29 Jã kɛ̃ nɛ Efraim hu fiee we Kanaan bi nɛ a ngɛ Gezer a. Kanaan bi ɔmɛ ya nɔ nɛ a kɛ mɛ hi Gezer.

30 Zebulun fiee we nihi nɛ a ngɛ Kitron kɛ nihi nɛ a ngɛ Nahala a. Kanaan bi ɔmɛ ya nɔ nɛ a kɛ mɛ hi si, nɛ Israel bi ɔmɛ nyɛ a nɔ nɛ a tsu ní ha mɛ.

31 Asher fiee we nihi nɛ a ngɛ Ako kɛ nihi nɛ a ngɛ Sidon, Ahlab, Akzib, Helba, Afek, kɛ Rehob ɔ. 32 Lɔ ɔ he ɔ, Asher bi ɔmɛ ya nɔ nɛ a kɛ Kanaan bi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ hi si, ejakaa a fiee we mɛ kɛ ji nɔ.

33 Naftali fiee we nihi nɛ a ngɛ Bet Shemesh kɛ nihi nɛ a ngɛ Bet Anat ɔ, mohu ɔ, a ya nɔ nɛ a kɛ Kanaan bi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ hi si. A nyɛ nihi nɛ a ngɛ Bet Shemesh kɛ Bet Anat ɔ nɔ nɛ a tsu ní ha mɛ.

34 Amor bi ɔmɛ ha nɛ Dan bi ɔmɛ tlɔ yoku ɔmɛ a nɔ, nɛ a ngmɛ́ mɛ blɔ nɛ a kple si kɛ ba nga a nɔ.* 35 Lɔ ɔ he ɔ, Amor bi ɔmɛ fĩ si nɛ a tlɔ Heres Yoku ɔ nɔ, Aiyalon ma a, kɛ Shaalbim ma a mi. Se benɛ Yosef we ɔ ba ná he wami wawɛɛ ɔ,* a nyɛ Amor bi ɔmɛ a nɔ nɛ a tsu ní ha mɛ. 36 Amor bi ɔmɛ a zugba kpɔ ɔ je Akrabim yoku ɔ yi mi, kɛ je Sela kɛ kuɔ kɛ ho.

2 Kɛkɛ nɛ Yehowa bɔfo ɔ kuɔ kɛ je Gilgal kɛ ho Bokim ya nɛ e de Israel bi ɔmɛ ke: “I ngɔ nyɛ kɛ je* Egipt kɛ ba zugba nɛ i kã nyɛ nɛmɛ ɔmɛ kita ke i kɛ ma ha mɛ ɔ nɔ. Jehanɛ se hu ɔ, i de ke, ‘I be somi nɛ i kɛ nyɛ so ɔ se jee kɔkɔɔkɔ. 2 Nyɛ hu nyɛɛ kɛ nihi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ nɛ ko so somi ko, nyɛɛ hule a we afɔle sami la tɛ ɔmɛ.’ Se nyɛ bui ye gbi tue. Mɛni he je nɛ nyɛ pee jã a? 3 Enɛ ɔ he je nɛ imi hu i de ke, ‘I be mɛ fiee kɛ je nyɛ hɛ mi, nɛ a ma plɛ pee klama ha nyɛ, nɛ a mawu ɔmɛ maa mlɔɔ nyɛ’ ɔ nɛ.”

4 Benɛ Yehowa bɔfo ɔ tu munyu nɛ ɔmɛ kɛ tsɔɔ Israel bi ɔmɛ tsuo ɔ, ni ɔmɛ bɔni ya fomi wawɛɛ. 5 Enɛ ɔ he ɔ, a wo lejɛ ɔ biɛ ke Bokim,* nɛ a sã afɔle ngɛ lejɛ ɔ ha Yehowa.

6 Benɛ Yoshua wo Israel bi ɔmɛ blɔ ɔ, a ti nɔ fɛɛ nɔ ho e weto ní he ya konɛ e ya ngɔ zugba a. 7 Ni ɔmɛ ya nɔ nɛ a sɔmɔ Yehowa ngɛ Yoshua wami ligbi ɔmɛ tsuo a mi, kɛ benɛ nikɔtɔmahi nɛ a hi si ngɛ Yoshua gbenɔ se nɛ a na nyakpɛ ní nguanguahi nɛ Yehowa pee kɛ ha Israel bi ɔmɛ ɔ hu ngɛ wami mi ɔ. 8 Lɔ ɔ se ɔ, Yehowa sɔmɔlɔ Yoshua, Nun binyumu ɔ gbo be mi nɛ e ye jeha 110. 9 Nɛ a pu lɛ ngɛ zugba kpɔ nɛ ji e weto ní ɔ nɔ ngɛ Timnat Heres, ngɛ Efraim yoku ɔmɛ a nɔ, ngɛ Gaash Yoku ɔ yiti je. 10 Jamɛ a yi nɔ ɔ tsuo gbo,* nɛ yi nɔ kpa te si ngɛ a se nɛ mɛɛ lɛɛ a li Yehowa aloo níhi nɛ e pee kɛ ha Israel bi ɔmɛ ɔ.

11 Lɔ ɔ he ɔ, Israel bi ɔmɛ pee ní yayami ngɛ Yehowa hɛ mi, nɛ a sɔmɔ* Baal amagahi. 12 A kua Yehowa, a tsɛmɛ ɔmɛ a Mawu ɔ nɛ je mɛ kɛ je Egipt zugba a nɔ ɔ. Nɛ a ya nyɛɛ mawu kpahi a se, mawuhi nɛ nihi nɛ bɔle mɛ ɔ sɔmɔɔ ɔ, nɛ a kplã si ha mɛ kɛ tɔ̃ Yehowa nɔ. 13 A kua Yehowa, nɛ a sɔmɔ Baal kɛ Ashtarot amaga amɛ. 14 Enɛ ɔ ha nɛ Yehowa mi mi fu Israel wawɛɛ, nɛ e ngɔ mɛ kɛ wo ní hali a dɛ, nɛ a ha a níhi. E jua mɛ kɛ wo he nyɛli nɛ bɔle mɛ ɔ a dɛ mi, nɛ a nyɛ we nɛ a da a he nyɛli ɔmɛ a hɛ mi hu. 15 He fɛɛ he nɛ a maa ya a, Yehowa teɔ si kɛ woɔ mɛ,* nɛ e ngɔɔ haomihi kɛ baa a nɔ kaa bɔ nɛ Yehowa de nɛ́ Yehowa kã mɛ kita a, nɛ a yi fĩɔ wawɛɛ. 16 Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa jeɔ kojoli kɛ haa mɛ konɛ a he a yi wami kɛ je nihi nɛ a ba haa a ní ɔ a dɛ mi.

17 Se kojoli ɔmɛ po a bui mɛ tue, nɛ a kɛ mawu kpahi ya bɔɔ ajuama nɛ a kplãã si kɛ haa mɛ. E kɛ we kulaa nɛ a gba kɛ je blɔ nɛ a nɛmɛ nɛ a ye Yehowa kita amɛ a nɔ ɔ nyɛɛ nɔ ɔ nɔ. A pee we a ní kaa a nɛmɛ ɔmɛ. 18 Be fɛɛ be nɛ Yehowa ma je kojolɔ ko kɛ ha mɛ ɔ, Yehowa piɛɛɔ jamɛ a kojolɔ ɔ he, nɛ e heɔ a yi wami kɛ jeɔ a he nyɛli ɔmɛ a dɛ mi ngɛ jamɛ a kojolɔ ɔ wami ligbi ɔmɛ tsuo a mi; ejakaa kɛmɛmi nɛ a hii kɛmɛe ngɛ nihi nɛ waa mɛ yi mi, kɛ ni nɛmɛ nɛ peeɔ mɛ níhi nɛ sɛ ɔ a dɛ mi ɔ peeɔ Yehowa mɔbɔ.

19 Se ke kojolɔ ɔ gbo ɔ, a pa peeɔ ní yayamihi po pe a tsɛmɛ ɔmɛ kɛ gu mawu kpahi nɛ a ya nyɛɛɔ a se, nɛ́ a sɔmɔɔ mɛ, nɛ a kplãã si kɛ haa mɛ ɔ nɔ. A kpa we a ní peepee ɔmɛ kɛ a tue mi timi ɔ. 20 Nyagbenyagbe ɔ, Yehowa mi mi fu Israel bi ɔmɛ wawɛɛ, nɛ e de ke: “Akɛnɛ ma nɛ ɔ yi somi nɛ i kɛ a nɛmɛ ɔmɛ so ɔ nɔ, nɛ a bui mi tue he je ɔ, 21 imi hu i be ma amɛ nɛ Yoshua yi a nɔ kunimi loko e gbo ɔ a kpɛti kake po fiee ngɛ a hɛ mi. 22 I kɛ enɛ ɔ maa ka Israel bi ɔmɛ konɛ ma hyɛ kaa a hɛ maa hi Yehowa blɔ ɔ he kaa bɔ nɛ a tsɛmɛ ɔmɛ pee ɔ lo.” 23 Lɔ ɔ he ɔ, Yehowa ha nɛ ma nɛ ɔmɛ hi si. E fiee we mɛ oya nɔuu, nɛ e ngɔɛ mɛ kɛ wui Yoshua dɛ mi.

3 Mahi nɛ Yehowa ha nɛ a hi si konɛ a ka nihi tsuo nɛ a ngɛ Israel nɛ a hwui ta hyɛ ngɛ Kanaan ɔ ji nɛ ɔmɛ nɛ 2 (e pee jã konɛ Israel yi nɔ bimɛ nɛ maa ba ngɛ se, nɛ ji ni nɛmɛ nɛ a nɛ ta hyɛ ɔ nɛ a hwu ta): 3 Filisti bi a ma nɔ yeli enuɔ ɔmɛ, kɛ Kanaan bi ɔmɛ tsuo, Sidon bi ɔmɛ, kɛ Hiv bi ɔmɛ nɛ a ngɛ Lebanon Yoku ɔ nɔ kɛ je Baal Hermon Yoku ɔ nɔ hluu kɛ ya si Lebo Hamat.* 4 A ngɔ mɛ kɛ ka Israel bi ɔmɛ konɛ a kɛ hyɛ kaa a maa bu mlaahi nɛ Yehowa gu Mose nɔ kɛ wo a tsɛmɛ ɔmɛ ɔ tue lo. 5 Lɔ ɔ he ɔ, Israel bi ɔmɛ hi Kanaan bi, Hit bi, Amor bi, Periz bi, Hiv bi, kɛ Yebus bi ɔmɛ a kpɛti. 6 A ngɔ je ma amɛ a biyi ɔmɛ kaa a yihi, nɛ a ngɔ mɛ nitsɛmɛ a biyi ɔmɛ kɛ ha je ma amɛ a binyumu ɔmɛ, nɛ a bɔni a mawu ɔmɛ sɔmɔmi.

7 Lɔ ɔ he ɔ, Israel bi ɔmɛ pee ní yayami ngɛ Yehowa hɛ mi, nɛ a hɛ je Yehowa, a Mawu ɔ nɔ, nɛ a ngɛ Baal amagahi kɛ wɔ tsohi* sɔmɔe. 8 Enɛ ɔ ha nɛ Yehowa mi mi fu Israel wawɛɛ, nɛ e jua mɛ kɛ ha Mesopotamia* Matsɛ Kushan Rishataim. Israel bi ɔmɛ sɔmɔ Kushan Rishataim jeha kpaanyɔ. 9 Benɛ Israel bi ɔmɛ tsɛ Yehowa kaa e ye bua mɛ ɔ, Yehowa je yi wami helɔ ko kɛ ha Israel bi ɔmɛ. Lɛ ji Kaleb senɔ nyumu Kenaz binyumu Otniel. 10 Yehowa mumi ɔ ba e nɔ, nɛ e ba pee Israel bi ɔmɛ a kojolɔ. Benɛ e ya ta a, Yehowa ngɔ Kushan Rishataim nɛ ji Mesopotamia* matsɛ ɔ kɛ wo e dɛ mi, nɛ e ye Kushan Rishataim nɔ kunimi. 11 Lɔ ɔ se ɔ, tue mi jɔmi ba zugba a nɔ jeha 40. Kɛkɛ nɛ Otniel, Kenaz binyumu ɔ ba gbo.

12 Israel bi ɔmɛ kpale bɔni ní yayamihi peemi ngɛ Yehowa hɛ mi ekohu. Lɔ ɔ he ɔ, Yehowa ha nɛ Moab Matsɛ Eglon ye Israel nɔ kunimi, ejakaa a pee ní yayamihi ngɛ Yehowa hɛ mi. 13 Jehanɛ hu ɔ, e sú Amon bi ɔmɛ kɛ Amalek bi ɔmɛ ngɔ wo a he. A ba tua Israel bi ɔmɛ, nɛ a ngɔ ma nɛ tãhi ngɛ mi ɔ. 14 Israel bi ɔmɛ sɔmɔ Moab Matsɛ Eglon jeha 18. 15 Kɛkɛ nɛ Israel bi ɔmɛ tsɛ Yehowa kaa e ye bua mɛ, lɔ ɔ he ɔ, Yehowa je yi wami helɔ ko kɛ ha mɛ. Lɛ ji Ehud, Gera binyumu ɔ, nɛ ji Benyamin no ɔ. E ji muɔtsɛ. Be ko ɔ, Israel bi ɔmɛ tsɔ lɛ kaa e ngɔ nike ní* kɛ ya ha Moab Matsɛ Eglon. 16 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Ehud sɔ̃ klaate nya enyɔtsɛ ko nɛ e kami ji kɔni fa kake,* nɛ e kɛ wo e hiɔ nɔ ngmɔngmɔ he ngɛ e tade ɔ sisi. 17 Kɛkɛ nɛ e ngɔ nike ní ɔ kɛ ya ha Moab Matsɛ Eglon. Eglon ji nyumu nɛ e kle wawɛɛ nitsɛ.

18 Benɛ Ehud ngɔ nike ní ɔ kɛ ha lɛ ta a, e wo nihi nɛ a tloo nike ní ɔ kɛ ba a blɔ. 19 Se lɛ nitsɛ lɛɛ benɛ e su amagahi nɛ a hlɔ nɛ a ngɛ Gilgal ɔ he ɔ,* e kpale e se nɛ e ya de lɛ ke: “Oo matsɛ, i ngɛ laami sɛ gbi ko kɛ ha mo.” Lɔ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ de ke: “Hiɛ ɔ nɛ jɔ dii!” Kɛkɛ nɛ e tsɔli ɔmɛ tsuo je e he. 20 Nɛ Ehud ba e ngɔ be mi nɛ lɛ nɔ kake too e hii si ngɛ e hiɔwe tsu nɛ mi jɔ ɔ mi ɔ. Kɛkɛ nɛ Ehud de lɛ ke: “I hɛɛ sɛ gbi ko nɛ je Mawu ngɔ kɛ ha mo.” Lɔ ɔ he ɔ, e te si ngɛ e matsɛ sɛ ɔ nɔ. 21 Kɛkɛ nɛ Ehud kɛ e muɔ nine hia klaate ɔ ngɛ e hiɔ nɔ ngmɔngmɔ ɔ he, nɛ e kɛ gbɔ e mi mi. 22 Klaate ɔ kɛ e yi ɔ tsuo sɛ e mi mi, nɛ zɔ laa dade ɔ yi, ejakaa e je klaate ɔ he ngɛ e mi mi, nɛ fĩ pã kɛ pue si. 23 Ehud gu ablanaa a nɔ* kɛ je kpo. E nga hiɔwe tsu ɔ sinya amɛ ngɛ e se, nɛ e ngmɛ a mi. 24 Benɛ e je ɔ, tsɔli ɔmɛ kpale a se kɛ ba nɛ a ba na kaa a ngmɛ hiɔwe tsu ɔ sinya amɛ a mi. Lɔ ɔ he ɔ, a de ke: “Eko ɔ, e ho nane nɔ ya* ngɛ se tsu nɛ mi jɔ ɔ mi.” 25 A mlɛ hluu kɛ ya si benɛ a pa li nɔ́ nɛ a maa pee hu. Benɛ a na kaa loloolo ɔ, e bli we hiɔwe tsu ɔ sinya amɛ ɔ, a ngɔ safe ɔ nɛ a bli sinya amɛ, nɛ a na a nyɔmtsɛ ɔ nɛ e gbo kɛ fɔɔ si ngɛ zugba!

26 Be mi nɛ a ngɛ mlɛe ɔ, Ehud tu fo kɛ je, nɛ e ya be ngɛ he nɛ amagahi nɛ a hlɔ ɔ ngɛ ɔ,* nɛ e ya su Seira slɔkee. 27 Benɛ e ya su ɔ, e kpã titimati* ɔ ngɛ Efraim yoku ɔmɛ a nɔ; nɛ Israel bi ɔmɛ kple si kɛ je yoku ɔmɛ a nɔ, nɛ e nyɛɛ a hɛ mi. 28 Kɛkɛ nɛ e de mɛ ke: “Nyɛɛ nyɛɛ ye se, ejakaa Yehowa ngɔ nyɛ he nyɛli ɔmɛ, nɛ ji Moab bi ɔmɛ kɛ wo nyɛ dɛ mi.” Lɔ ɔ he ɔ, a nyɛɛ e se nɛ a ya ngɔ he nɛ a poɔ Yordan Pa a ngɛ kɛ yaa Moab ɔ, nɛ a ngmɛ́ nɔ ko blɔ nɛ e po. 29 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, a gbe Moab bi 10,000 nɛ́ a ji nyumu katsɛmɛ; nɔ kake ngmelu po ji a dɛ. 30 Enɛ ɔ he ɔ, jamɛ a ligbi ɔ, a ba Moab si kɛ wo Israel sisi;* nɛ tue mi jɔmi ba zugba a nɔ jeha 80.

31 Ngɛ Ehud se ɔ, Shamgar, Anat binyumu ɔ ba. E ngɔ na tsɔ̃mi tso kɛ gbe Filisti bi 600; lɛ hu e he Israel yi wami.

4 Se ngɛ Ehud gbenɔ se ɔ, Israel bi ɔmɛ kpale pee ní yayamihi ngɛ Yehowa hɛ mi. 2 Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa jua mɛ kɛ ha Kanaan Matsɛ Yabin nɛ́ e ye nɔ ngɛ Hazor ma a mi ɔ. Sisera nɛ e hi Haroshet* ɔ ji e tabo ɔ nya dalɔ. 3 Israel bi ɔmɛ kpa ngmlaa kɛ tsɛ Yehowa, ejakaa Yabin* ngɛ ta zugba lɛhi kɛ a he dadehi* 900, nɛ e wa Israel bi ɔmɛ yi mi wawɛɛ jeha 20.

4 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, gbalɔyo Debora, Lapidot yo ɔ ngɛ Israel kojoe. 5 E pɔɔ si himi ngɛ e tã a sisi ngɛ Rama kɛ Betel a kpɛti, ngɛ Efraim yoku ɔmɛ a nɔ; Israel bi ɔmɛ yaa e ngɔ nɛ e kojoɔ mɛ. 6 E tsɔ kɛ ya tsɛ Barak, Abinoam nɛ e je Kedesh Naftali ɔ binyumu ɔ, nɛ e de lɛ ke: “Yehowa, Israel Mawu ɔ fã mo ke: ‘Yaa nɛ o ya bɔ sala kɛ ya* Tabor Yoku ɔ nɔ. Ngɔɔ nyumuhi 10,000 kɛ je Naftali kɛ Zebulun kɛ piɛɛ o he. 7 Ma ngɔ Sisera, Yabin tabo ɔ nya dalɔ ɔ, kɛ e ta zugba lɛ ɔmɛ, kɛ e tabo ɔmɛ kɛ ba ha mo ngɛ Kishon pa a* nya, nɛ ma ngɔ lɛ kɛ wo o dɛ mi.’”

8 Kɛkɛ nɛ Barak de lɛ ke: “Ke o kɛ mi maa ya a, ma ya, se ke o kɛ mi be yae ɔ, lɛɛ i be yae.” 9 Enɛ ɔ he ɔ, e de lɛ ke: “Bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, i kɛ mo maa ya. Se ta nɛ o yaa hwu ɔ, hɛ mi nyami nɛ maa ba a be o nɔ́ pee, ejakaa yo ko dɛ mi nɛ Yehowa kɛ Sisera maa wo.” Kɛkɛ nɛ Debora te si nɛ e kɛ Barak ho Kedesh ya. 10 Barak tsɔ kɛ ya tsɛ Zebulun kɛ Naftali wɛtso ɔmɛ kɛ ba Kedesh, nɛ nyumuhi 10,000 nyɛɛ e se. Debora hu kɛ lɛ kuɔ kɛ ho.

11 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Heber, Ken no ɔ tsɔ e he kɛ je Ken bi ɔmɛ, nɛ ji Hobab, Mose ngatsɛ ɔ nina amɛ a he, nɛ e ya ma e bo tsu ɔ ngɛ tso ngua a nɛ ngɛ Zaananim ngɛ Kedesh ɔ kasa nya.

12 A ya bɔ Sisera amaniɛ kaa Barak, Abinoam binyumu ɔ kuɔ kɛ ho Tabor Yoku ɔ nɔ ya. 13 Oya nɔuu nɛ Sisera bua e ta zugba lɛ ɔmɛ tsuo, nɛ ji ta zugba lɛhi kɛ a he dadehi* 900, kɛ tabo ɔmɛ tsuo nɛ piɛɛ e he ɔ nya kɛ je Haroshet* kɛ ho Kishon pa a* nya ya. 14 Jehanɛ ɔ, Debora de Barak ke: “Tee si, ejakaa mwɔnɛ ɔ ji ligbi nɛ Yehowa maa ngɔ Sisera kɛ wo o dɛ mi ɔ nɛ. Anɛ Yehowa be o hɛ mi nyɛɛe kɛ ya lo?” Nɛ Barak kple Tabor Yoku ɔ, nɛ nyumuhi 10,000 nyɛɛ e se. 15 Kɛkɛ nɛ Yehowa ha nɛ Sisera kɛ e ta zugba lɛ ɔmɛ tsuo kɛ ta buli ɔmɛ tsuo pee basaa ngɛ Barak klaate ɔ nya. Nyagbenyagbe ɔ, Sisera kple si kɛ je e ta zugba lɛ ɔ mi nɛ e tu fo. 16 Barak fiee ta zugba lɛ ɔmɛ kɛ ta buli ɔmɛ a se hluu kɛ ya su Haroshet* tɔɔ. Enɛ ɔ he ɔ, Sisera ta buli ɔmɛ tsuo nɔ ngɛ klaate nya; a ti nɔ kake ngmelu po piɛ́.

17 Se Sisera tu fo kɛ ya Yael, nɛ ji Ken no Heber yo ɔ bo tsu ɔ he, ejakaa tue mi jɔmi ngɛ Yabin, Hazor matsɛ ɔ kɛ Ken no Heber we ɔ a kpɛti. 18 Kɛkɛ nɛ Yael je kpo nɛ e kɛ Sisera ya kpe nɛ e de lɛ ke: “Moo ba mi, ye nyɔmtsɛ, mo ba sɛ hiɛ ɔ. Koo ye gbeye.” Enɛ ɔ he ɔ, Sisera sɛ Yael bo tsu ɔ mi, nɛ Yael ngɔ kuutu kɛ ha e nɔ. 19 Kɛkɛ nɛ e de Yael ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o ha mi nyu bɔɔ nɛ ma nu, ejakaa kuma ngɛ mi yee.” Lɔ ɔ he ɔ, Yael bli lohwe he womi tɔ ko nɛ nyɔ nyu ngɛ mi ɔ nya, nɛ e ha lɛ eko nɛ e nu, lɔ ɔ se ɔ, Yael kpale ngɔ kuutu ɔ kɛ ha Sisera nɔ. 20 Sisera de lɛ ke: “Yaa da si ngɛ bo tsu ɔ nya, nɛ ke nɔ ko ba nɛ e ba bi mo ke, ‘Nyumu ko ngɛ hiɛ ɔ lo?’ ɔ, de lɛ ke, ‘Dɛbi!’”

21 Se Yael, Heber yo ɔ ya wo bo tsu plɛɛko kɛ hamle nɛ e hɛɛ ngɛ e dɛ mi. Kɛkɛ nɛ benɛ Sisera kɛ pɔtɔtɔɛ hwɔ mahe vii ɔ, Yael baa kɛ su e he nɛ e ka plɛɛko ɔ kɛ wo Sisera yi mi kɛ sɛ zu mi, nɛ e gbo.

22 Barak fiee Sisera se kɛ ya lejɛ ɔ, kɛkɛ nɛ Yael je kpo nɛ e kɛ lɛ ba kpe, nɛ e de lɛ ke: “Ba nɛ ma tsɔɔ mo nyumu ɔ nɛ o ngɛ hlae ɔ.” E kɛ lɛ sɛ bo tsu ɔ mi, nɛ e na Sisera nɛ e gbo kɛ fɔɔ si, nɛ́ a ka bo tsu plɛɛko kɛ wo e yi mi.

23 Lɔ ɔ he ɔ, jamɛ a ligbi ɔ, Mawu ba Kanaan Matsɛ Yabin si ngɛ Israel bi ɔmɛ a hɛ mi. 24 Israel bi ɔmɛ a nine ngɔ Kanaan Matsɛ Yabin he hluu kɛ ya si be nɛ a kpata Kanaan Matsɛ Yabin hɛ mi.

5 Jamɛ a ligbi ɔ, Debora kɛ Barak, Abinoam binyumu ɔ la la nɛ ɔ:

 2 “Akɛnɛ tatsɛmɛ ngmɛɛ a yi bwɔmi he ngɔ pue a nɔ ngɛ Israel he je ɔ,

Akɛnɛ nihi ngɔ a he kɛ ha he je ɔ,

Nyɛ je Yehowa yi!

 3 Nyɛ matsɛmɛ, nyɛɛ bu tue! Nyɛ nɔ yeli, nyɛ ta tue!

Ma la kɛ ha Yehowa.

Ma la yi jemi lahi* kɛ ha Yehowa, Israel Mawu ɔ.

 4 Yehowa, benɛ o je kpo kɛ je Seir,

Benɛ o bɔ sala kɛ je Edom zugba kpɔ ɔ mi ɔ,

Zugba a mimiɛɛ, nɛ hiɔwe nɛ nyu kɛ pue si,

Bɔku ɔmɛ nɛ nyu kɛ pue si.

 5 Yokuhi sile* ngɛ Yehowa hɛ mi,

Sinai po sile ngɛ Yehowa, Israel Mawu ɔ hɛ mi.

 6 Ngɛ Shamgar, Anat binyumu ɔ wami ligbi ɔmɛ a mi ɔ,

Ngɛ Yael wami ligbi ɔmɛ a mi ɔ, gbɛjegbɛ ɔmɛ a nɔ fɔɔ si gu;

Blɔ hiali ya guɔ blɔ kpahi a nɔ.

 7 Nihi nɛ a ngɛ Israel kɔpe ɔmɛ a mi ɔ be hu;

A be hu kɛ ya si be nɛ imi Debora i te si,

Kɛ ya si be nɛ i te si kaa binyɛ ngɛ Israel.

 8 A hla mawu ehehi;

Kɛkɛ nɛ ta te si ngɛ agbo ɔmɛ a mi.

A nɛ tsɛ̃i ko, aloo akplɔ ko

Ngɛ Israel bi 40,000 a kpɛti.

 9 Ye tsui fĩ Israel ta buli a nyatsɛ ngua amɛ

Nɛ́ a ngɔ a he kɛ ha nɛ a kɛ ni ɔmɛ ya a se.

Nyɛ je Yehowa yi!

10 Nyɛ nihi nɛ nyɛ hiɔ tejihi nɛ a hɛɛ ba gbigbli su nɔ,

Nyɛ nihi nɛ nyɛ hiɔ si ngɛ kapɛti kpakpahi a nɔ,

Kɛ nyɛ nihi nɛ nyɛ nyɛɛɔ ngɛ gbɛjegbɛ nɔ ɔ,

Nyɛ susu he!

11 A nu nyu sali ɔmɛ a gbi ngɛ lohwehi a nyu hami he ɔmɛ;

A ngɛ Yehowa dami ní peepee ɔmɛ a he munyu tue ngɛ lejɛ ɔ,

Dami níhi nɛ e we bi nɛ a ngɛ Israel kɔpe ɔmɛ a mi ɔ pee ɔ.

Kɛkɛ nɛ Yehowa we bi ɔmɛ kple kɛ ya agbo ɔmɛ a nya.

12 O hɛ nɛ tsɛ̃, o hɛ nɛ tsɛ̃, Oo Debora!

O hɛ nɛ tsɛ̃, o hɛ nɛ tsɛ̃, mo la la ko!

Tee si, Barak! Mo Abinoam binyumu, nyɛɛ o nyɔguɛ ɔmɛ a hɛ mi kɛ ho!

13 Kɛkɛ nɛ ni nɛmɛ nɛ piɛ ɔ kple kɛ ho odehe ɔmɛ a ngɔ ya;

Yehowa we bi ɔmɛ kple kɛ ba ye ngɔ konɛ a kɛ he wali ɔmɛ nɛ hwu ta.

14 Ni nɛmɛ nɛ a ngɛ dɔgba a mi ɔ, Efraim ji he nɛ a je;

Oo Benyamin, a ngɛ o se nyɛɛe ngɛ o we bi ɔmɛ a kpɛti.

Ta buli a nyatsɛ ngua amɛ kple kɛ je Makir kɛ ho,

Nɛ ta buli a biɛ ngmalɔ ɔ tso hɛɛli* ɔmɛ je Zebulun kɛ ho.

15 Matsɛ binyumuhi nɛ a ngɛ Isakar a piɛɛ Debora he,

Kaa bɔ nɛ Isakar ngɛ ɔ, jã nɛ Barak ngɛ.

A tsɔ lɛ konɛ e nyɛɛ kɛ ya dɔgba a mi ngɛ nga a nɔ.

Reuben wɛtso ɔ hla a tsui mi wawɛɛ.

16 Mɛni he je nɛ o hi si ngɛ lohwe se mi baagi enyɔ a kpɛti,

Nɛ o ngɛ bɛhi nɛ a ngɛ kpãe kɛ ngɛ a to kuu ɔmɛ hae ɔ tue bue ɔ?

Ejakaa Reuben wɛtso ɔ hla a tsui mi wawɛɛ.

17 Gilead tlɔ Yordan Pa a se;

Nɛ Dan hu, mɛni he je nɛ e tlɔ mele ɔmɛ a he ɔ?

Asher hii si ngɛ wo ɔ nya nɛ́ e pee we nɔ́ ko,

Nɛ e tlɔ e mele si dami he ɔmɛ.

18 Zebulun ji nihi nɛ a ngɔ a wami* kɛ wo oslaa mi kɛ ya su gbenɔ muɔ nya;

Naftali hu pee jã ngɛ yoku ɔmɛ a nɔ.

19 Matsɛmɛ ba, nɛ a ba hwu ta;

Kɛkɛ nɛ Kanaan matsɛmɛ ɔmɛ hwu ta

Ngɛ Taanak, ngɛ Megido nyu ɔmɛ a nya.

A ngɔɛ sika hiɔ ko kaa ta yibu ní.

20 Dodoe ɔmɛ hwu kɛ je hiɔwe;

Kɛ je a blɔ ɔmɛ a nɔ ɔ, a hwu kɛ si Sisera.

21 Kishon dɔ ɔ muɔɔ mɛ kɛ ho,

Blema dɔ ɔ, Kishon dɔ ɔ.

Oo ye klaa,* o naa he wali ɔmɛ a nɔ.

22 Kɛkɛ nɛ okpɔngɔhi a nane koklotohi ngɛ si sie

Be mi nɛ e ta hwumi okpɔngɔhi ngɛ tuue glɛi glɛi wawɛɛ ɔ.

23 Yehowa bɔfo ɔ de ke, ‘Nyɛɛ gbiɛ Meroz,

Ee, nyɛɛ gbiɛ nihi nɛ a ngɛ e mi ɔ,

Ejakaa a bɛ nɛ a ba ye bua Yehowa,

A bɛ nɛ a ba piɛɛ he wali ɔmɛ a he kɛ ye bua Yehowa.’

24 Yo nɛ a jɔɔ lɛ pe kulaa ngɛ yihi a kpɛti ji Yael,

Ken no Heber yo ɔ;

Lɛ ji yo nɛ a jɔɔ lɛ pe kulaa ngɛ yihi nɛ a ngɛ bo tsuhi a mi ɔ a kpɛti.

25 Sisera bi lɛ nyu, se e ha lɛ nyɔ nyu.

E ha lɛ nyɔ nyu nɛ mi ti ngɛ ní yemi tsesi saminyayoo ko mi.

26 E kpã e nine mi nɛ e wo bo tsu plɛɛko,

E kɛ e hiɔ nine wo ní tsulɔ hamle.

Nɛ e kɛ fia Sisera, nɛ e ywia e yi,

Nɛ e ka kɛ wo e yi mi, nɛ e gbu* kɛ sɛ mi.

27 Sisera hɛli ngɛ e nane kpɛ; e nɔ si nɛ e mimiɛɛ we e he;

E hɛli nɛ e nɔ si ngɛ e nane kpɛ;

He nɛ e hɛli ngɛ ɔ, lejɛ ɔ nɛ e nɔ si ngɛ, nɛ a ye e nɔ kunimi.

28 Yo ko hyɛ e saflɛ mi,

Sisera yayo hyɛ saflɛ mi puɔ ɔmɛ a mi, nɛ e bi ke,

‘Mɛni he je nɛ e zugba lɛ ɔ bami ngɛ se kpɛe ɔ?

Mɛni he je nɛ i nui e zugba lɛ ɔmɛ a we okpɔngɔ ɔmɛ a nane kokloto ɔmɛ a he lolo ɔ?’

29 E yihewi odehe ɔmɛ a kpɛti juɛmitsɛ pe kulaa a ma ha lɛ heto;

Ee, lɛ nitsɛ hu e maa ti mi kɛ ha e he ke,

30 ‘Eko ɔ, a ngɛ ta yibu ní nɛ a ná a gbae,

Tatsɛ fɛɛ tatsɛ ma ná yiheyo* kake, yihewi* enyɔ,

Sisera ma ná bo nɛ a wo lɛ tsopa kaa ta yibu ní, bo nɛ a wo lɛ tsopa,

Tade nɛ a lo ní kɛ wo mi, bo nɛ a wo lɛ tsopa, tade enyɔ nɛ a lo ní kɛ wo a mi

Konɛ ní hali ɔmɛ nɛ a kɛ ha a kuɛ mi.’

31 Lɔ ɔ he ɔ, Oo Yehowa, ha nɛ o he nyɛli ɔmɛ tsuo a hɛ mi nɛ kpata,

Se ha nɛ ni nɛmɛ nɛ a suɔ mo ɔ nɛ a pee kaa pu nɛ ngɛ si tee ngɛ e hɛ mi nyami ɔ mi.”

Nɛ tue mi jɔmi ba zugba a nɔ jeha 40.

6 Se Israel bi ɔmɛ kpale pee ní yayamihi ngɛ Yehowa hɛ mi ekohu, lɔ ɔ he ɔ, Yehowa ngɔ mɛ kɛ wo Midian bi ɔmɛ a dɛ mi jeha kpaago. 2 Midian bi ɔmɛ a nine si wa ngɛ Israel bi ɔmɛ a nɔ. Midian bi ɔmɛ a he je ɔ, Israel bi ɔmɛ pee laami hehi* kɛ ha a he ngɛ yoku ɔmɛ a mi, ngɛ tɛ puɔ ɔmɛ a mi, kɛ hehi nɛ a yami yee ɔ. 3 Ke Israel bi ɔmɛ du ní ɔ, Midian bi kɛ Amalek bi kɛ nihi nɛ a je Puje He Je ɔ ba tuaa mɛ. 4 A buaa a he nya nɛ a tuaa mɛ, nɛ a kpataa a ngmɔ ní ɔmɛ a hɛ mi hluu kɛ ya siɔ Gaza, nɛ a si we nɔ́ ko nɔ́ ko ha Israel bi ɔmɛ nɛ a ye, nɛ a si we jijɔ loo na ku loo teji ko hulɔ. 5 Ejakaa a kɛ a lohwehi kɛ bo tsuhi kuɔɔ kɛ baa. A he hiɛ babauu kaa baalɛhi. Nɛ a kɛ a we afukpɔngɔ ɔmɛ hí kanemi. A baa zugba a nɔ nɛ a ba kpataa zugba a hɛ mi. 6 Enɛ ɔ he ɔ, Midian bi ɔmɛ ha nɛ Israel bi ɔmɛ ba pee posoposo; nɛ Israel bi ɔmɛ tsɛ Yehowa kaa e ye bua mɛ.

7 Benɛ Israel bi ɔmɛ tsɛ Yehowa kaa e ye bua mɛ ngɛ Midian bi ɔmɛ a he je ɔ, 8 Yehowa tsɔ gbalɔ ko kɛ ya Israel bi ɔmɛ a ngɔ, nɛ e ya de mɛ ke: “Nɔ́ nɛ Yehowa, Israel Mawu ɔ ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ, ‘Imi lɛ i ngɔ nyɛ kɛ je Egipt, imi lɛ i je nyɛ kɛ je nyɔguɛ we mi kɛ ba. 9 Nɛ i kpɔ̃ nyɛ kɛ je Egipt bi ɔmɛ kɛ ni nɛmɛ nɛ a waa nyɛ yi mi ɔ tsuo a dɛ mi, nɛ i fiee mɛ kɛ je nyɛ blɔ mi, nɛ i ngɔ a zugba a kɛ ha nyɛ. 10 Nɛ i de nyɛ ke: “Imi ji Yehowa nyɛ Mawu ɔ nɛ. Nyɛ ko ye Amor bi nɛ nyɛ ngɛ a zugba a nɔ ɔ a mawu ɔmɛ gbeye.” Se nyɛ bui ye gbi tue.’”

11 Pee se ɔ, Yehowa bɔfo ba nɛ e ba hi si ngɛ Yoash, Abiezer no ɔ tso ngua a nɛ ngɛ Ofra a sisi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yoash binyumu Gideon ngɛ hwiit fiaae ngɛ wai ngami he ɔ konɛ e kɛ laa Midian bi ɔmɛ. 12 Yehowa bɔfo ɔ je e he kpo kɛ tsɔɔ lɛ nɛ e de lɛ ke: “Yehowa kɛ mo ngɛ, mo tatsɛ he walɔ.” 13 Kɛkɛ nɛ Gideon de lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ ye nyɔmtsɛ, ke Yehowa kɛ wɔ ngɛ ɔ, lɛɛ mɛni he je nɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo ba wa nɔ ɔ? Nyakpɛ níhi tsuo nɛ e pee nɛ wa tsɛmɛ ɔmɛ de, kɛ demi nɛ a de wɔ ke, ‘Yehowa lɛ je wɔ kɛ je Egipt ɔ, jije lɛ tsuo ngɛ?’ Amlɔ nɛ ɔ, Yehowa kua wɔ nɛ e ngɔ wɔ kɛ wo Midian bi ɔmɛ a dɛ mi.” 14 Yehowa plɛ e hɛ mi kɛ tsɔɔ lɛ nɛ e de lɛ ke: “O kɛ he wami nɛ o ngɛ ɔ nɛ ya, nɛ o ma he Israel yi wami kɛ je Midian bi ɔmɛ a dɛ mi. Anɛ pi imi nɛ i ngɛ mo tsɔe lo?” 15 Gideon ha lɛ heto ke: “Yehowa, i kpa mo pɛɛ, kɛ ma pee kɛ he Israel yi wami kɛɛ? Hyɛ! Ye weku* ɔ ji nyafii pe kulaa ngɛ Manase, nɛ imi ji nɔ nyafii pe kulaa ngɛ ye tsɛ we ɔ mi.” 16 Se Yehowa de lɛ ke: “Akɛnɛ ma piɛɛ o he he je ɔ, o ma kpata Midian bi ɔmɛ a hɛ mi kaa a kpataa nɔ kake hɛ mi.”

17 Kɛkɛ nɛ Gideon de lɛ ke: “Amlɔ nɛ ɔ, ke ye hɛ mi ba nyami ngɛ o hɛ mi ɔ, tsɔɔ mi okadi ko nɛ tsɔɔ kaa mo lɛ o kɛ mi ngɛ munyu tue ɔ nɛ. 18 I kpa mo pɛɛ nɛ o ko je hiɛ ɔ kɛ ya si be nɛ ma kpale kɛ ba nɛ ma ngɔ ye nike ní kɛ ba ma o hɛ mi.” Enɛ ɔ he ɔ, bɔfo ɔ de ke: “Ma hi hiɛ ɔ kɛ ya si be nɛ o maa kpale kɛ ba.” 19 Nɛ Gideon ya nɛ e ya ngɔ apletsi bi kɛ pee hwonyu nɛ e kɛ mamu lita 22* pee abolo nɛ masa be mi. E ta lo ɔ kɛ wo kɛtɛ* mi, nɛ e ngɔ hwonyu ɔ kɛ wo kutu* mi; kɛkɛ nɛ e ngɔ kɛ ba ha lɛ, nɛ e to niye ní ɔ ha lɛ ngɛ tso ngua a sisi.

20 Jehanɛ ɔ, anɔkuale Mawu ɔ bɔfo ɔ de lɛ ke: “Ngɔɔ lo ɔ kɛ abolo nɛ masa be mi ɔ kɛ pue tɛ sa ngua a nɛ ngɛ lejɛ ɔ nɔ, nɛ o plɛ hwonyu ɔ kɛ pue nɔ.” Nɛ e pee jã. 21 Kɛkɛ nɛ Yehowa bɔfo ɔ ngɔ tso nɛ e hɛɛ ɔ nya kɛ sa lo ɔ kɛ abolo nɛ masa be mi ɔ he, nɛ la je tɛ sa a mi nɛ e sã lo ɔ kɛ abolo nɛ masa be mi ɔ. Kɛkɛ nɛ Yehowa bɔfo ɔ laa ngɛ e hɛ mi. 22 Jehanɛ ɔ lɛɛ Gideon yɔse kaa Yehowa bɔfo lɛ e na a nɛ.

Oya nɔuu nɛ Gideon de ke: “Ao Nyɔmtsɛ Matsɛ Yehowa, i gbo, ejakaa i na Yehowa bɔfo hɛ mi kɛ hɛ mi!” 23 Se Yehowa de lɛ ke: “Tue mi jɔmi ha mo. Koo ye gbeye; o be gboe.” 24 Enɛ ɔ he ɔ, Gideon ma afɔle sami la tɛ ko ngɛ lejɛ ɔ ha Yehowa, nɛ a tsɛɛ lɛ ke Yehowa-shalom* kɛ ba si mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ. Loloolo ɔ, e ngɛ Abiezer bi ɔmɛ a ma a mi ngɛ Ofra.

25 Jamɛ a nyɔ ɔ mi ɔ, Yehowa de lɛ ke: “Ngɔɔ o tsɛ ɔ na wayoo ɔ, nɛ ji na wayoo enyɔne ɔ nɛ e ye jeha kpaago ɔ, nɛ o ya hule o tsɛ ɔ Baal afɔle sami la tɛ ɔ, nɛ o po wɔ tso* ɔ nɛ ngɛ e kasa nya a kɛ fɔ si. 26 Lɔ ɔ se ɔ, moo to tɛhi kɛ ma afɔle sami la tɛ ha Yehowa o Mawu ɔ ngɛ he piɛ pomi he nɛ ɔ yi mi, nɛ́ o ngɔ wɔ tso* ɔ nɛ o po kɛ fɔ si ɔ kɛ pee lɛ́ nɛ o sã na wayoo enyɔne ɔ kaa sami afɔle ngɛ nɔ.” 27 Enɛ ɔ he ɔ, Gideon ngɔ e sɔmɔli ɔmɛ a kpɛti ni nyɔngma, nɛ e pee kaa bɔ nɛ Yehowa de lɛ ɔ pɛpɛɛpɛ. Se e ye e tsɛ ɔ we ɔ mi bi ɔmɛ kɛ nyumuhi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ gbeye wawɛɛ hluu kaa e nyɛ we nɛ e tsu nɔ́ nɛ ɔ piani, mohu ɔ, e tsu ní ɔ nyɔ mi.

28 E nɔ jena mɔtu mla benɛ nyumuhi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ te si ɔ, a na kaa a hule Baal afɔle sami la tɛ ɔ, nɛ a po wɔ tso* ɔ nɛ ngɛ e kasa nya a kɛ fɔ si, nɛ a ngɔ na wayoo enyɔne ɔ kɛ sã afɔle ngɛ afɔle sami la tɛ nɛ a ma a nɔ. 29 A bi a sibi ke: “Mɛnɔ lɛ e tsu nɔ́ nɛ ɔ?” Benɛ a hla mi ɔ, a de ke: “Gideon, Yoash binyumu ɔ lɛ e tsu nɔ́ nɛ ɔ nɛ.” 30 Lɔ ɔ he ɔ, nyumuhi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ de Yoash ke: “Ngɔɔ o binyumu ɔ kɛ ba nɛ a gbe lɛ, ejakaa e hule Baal afɔle sami la tɛ ɔ, nɛ e po wɔ tso* ɔ nɛ ngɛ e kasa nya a kɛ fɔ si.” 31 Kɛkɛ nɛ Yoash de nihi tsuo nɛ a ba ná lɛ ɔ ke: “Anɛ e sa nɛ nyɛ fã Baal he lo? Anɛ e sa nɛ nyɛ he e yi wami lo? Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma fã e he ɔ, e sa nɛ a gbe lɛ mɔtu nɛ ɔ. Ke mawu ji lɛ ɔ, nyɛ ha nɛ lɛ nitsɛ e fã e he ngɛ e we afɔle sami la tɛ ɔ nɛ a hule ɔ he je.” 32 Nɛ jamɛ a ligbi ɔ, e wo Gideon biɛ ke Yerubaal,* nɛ e de ke: “Ha nɛ Baal nɛ fã lɛ nitsɛ e he, ejakaa nɔ ko hule e we afɔle sami la tɛ ɔ.”

33 Midian bi ɔmɛ kɛ Amalek bi ɔmɛ kɛ nihi nɛ a je Puje He Je ɔ tsuo pee kake; nɛ a po mi* kɛ ho Yezreel Dɔgba a mi ya nɛ a ya bua a he nya. 34 Kɛkɛ nɛ Yehowa mumi ɔ ba* Gideon nɔ, nɛ e kpã titimati* ɔ, nɛ Abiezer bi ɔmɛ bu kɛ nyɛɛ e se. 35 E tsɔ tsɔli kɛ ya kpa Manase tsuo, nɛ mɛ hu a bu kɛ nyɛɛ e se. Jehanɛ hu ɔ, e tsɔ tsɔli kɛ ya kpa Asher, Zebulun, kɛ Naftali, nɛ mɛ hu a ba nɛ a kɛ lɛ ba kpe.

36 Lɔ ɔ se ɔ, Gideon de anɔkuale Mawu ɔ ke: “Ke o maa gu ye nɔ kɛ he Israel yi wami kaa bɔ nɛ o wo si ɔ, 37 lɛɛ ma ngɔ jijɔ he bwɔmi kɛ fɔ si ngɛ ngma fiaami he ɔ. Ke bɔ́ nɛ kɛ pue jijɔ he bwɔmi ɔ pɛ nɔ, se zugba a tsuo nɛ bɔle lɛ ɔ gbli ɔ, lɛɛ ma na kaa o maa gu ye nɔ kɛ he Israel yi wami kaa bɔ nɛ o wo si ɔ.” 38 Nɛ jã ji bɔ nɛ e ba mi. E nɔ jena mɔtu mla nɛ e te si nɛ e nga jijɔ he bwɔmi ɔ mi ɔ, nyu nɛ je jijɔ he bwɔmi ɔ mi ɔ hiɛ hluu kaa e hyi ní yemi tsesi ngua ko. 39 Se Gideon de anɔkuale Mawu ɔ ke: “O mi mi nɛ ko fu mi, mohu ɔ, ha nɛ ma bi si kake ekohu. I kpa mo pɛɛ, ha nɛ ma ngɔ jijɔ he bwɔmi ɔ kɛ kpa nɔ́ si si kake ekohu. I kpa mo pɛɛ nɛ o ha nɛ jijɔ he bwɔmi ɔ pɛ nɛ gbli, konɛ bɔ́ nɛ nɛ kɛ pue zugba a nɔ tsuo.” 40 Nɛ Mawu pee jã jamɛ a nyɔ ɔ mi; jijɔ he bwɔmi ɔ pɛ lɛ gbli, se bɔ́ nɛ kɛ pue zugba a nɔ tsuo.

7 Kɛkɛ nɛ Yerubaal, nɛ ji Gideon, kɛ nihi tsuo nɛ a piɛɛ e he ɔ te si mɔtu mla nɛ a ya bua a he nya ngɛ Harod Nyu Hɛngmɛ ɔ he, be mi nɛ Midian bi ɔmɛ a sito he ɔ ngɛ Gideon sito he ɔ yiti je ngɛ More kpongu ɔ nɔ ngɛ dɔgba a mi. 2 Jehanɛ ɔ, Yehowa de Gideon ke: “Nihi nɛ a piɛɛ o he ɔ hiɛ tsɔ pe bɔ nɛ ma ngɔ Midian bi ɔmɛ kɛ wo a dɛ mi. Ke pi jã a, Israel ma wo e he nɔ kɛ si mi nɛ e ma de ke, ‘Imi nitsɛ ye nine lɛ he ye yi wami.’ 3 Lɔ ɔ he ɔ, i kpa mo pɛɛ, moo fia adafi ngɛ ni ɔmɛ tsuo a hɛ mi ke: ‘Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ngɛ gbeye yee, nɛ e he ngɛ doe blibliibli ɔ nɛ kpale kɛ ho we mi ya.’” Enɛ ɔ he ɔ, Gideon ka mɛ. Kɛkɛ nɛ ni ɔmɛ a kpɛti nihi 22,000 kpale a se kɛ ho we mi ya, nɛ e piɛ nihi 10,000.

4 Se kɛ̃ ɔ, Yehowa de Gideon ke: “Loloolo ɔ, ni ɔmɛ a he hiɛ tsɔ. Ngɔɔ mɛ kɛ kple kɛ ya nyu ɔ he konɛ ma ya ka mɛ ha mo ngɛ lejɛ ɔ. Ke i de mo ke, ‘Nɔ nɛ ɔ kɛ mo maa ya’ a, e kɛ mo maa ya, se ke i de mo ke, ‘Nɔ nɛ ɔ kɛ mo be yae’ ɔ, e kɛ mo be yae.” 5 Lɔ ɔ he ɔ, e kɛ ni ɔmɛ kple kɛ ho nyu ɔ he ya.

Kɛkɛ nɛ Yehowa de Gideon ke: “Ngɔɔ nɔ fɛɛ nɔ ko nɛ e kɛ e nine maa to e nya he nɛ e maa nu nyu ɔ kaa bɔ nɛ gbe nuɔ nyu ɔ* kɛ da he kake, nɛ o ngɔ ni nɛmɛ nɛ a ma kplã si ngɛ a nakutso nya kɛ nu nyu ɔ kɛ da he kpa.” 6 Nihi nɛ a kɛ a nine to a nya he kɛ ngɛ nyu ɔ nue ɔ,* a yibɔ ji nyumuhi 300. Ni nɛmɛ nɛ a piɛ ɔ lɛɛ a kplã si ngɛ a nakutso nya kɛ nu nyu ɔ.

7 Jehanɛ ɔ, Yehowa de Gideon ke: “Ma ngɔ nyumuhi 300 nɛ a nu nyu ɔ kaa bɔ nɛ gbe nuɔ nyu ɔ* kɛ he nyɛ yi wami, nɛ ma ngɔ Midian bi ɔmɛ kɛ wo nyɛ dɛ mi. Se ha ni kpa amɛ tsuo nɛ a kpale a se kɛ ho we mi ya.” 8 Lɔ ɔ he ɔ, benɛ a ngɔ niye ní kɛ titimati ɔmɛ* ngɛ Israel nyumu kpa amɛ a dɛ ɔ, Gideon wo mɛ tsuo blɔ kɛ ho we mi ya, nɛ e si nyumuhi 300 ɔ pɛ. Midian bi ɔmɛ a sito he ɔ ngɛ Gideon sito he ɔ dɔ si je ngɛ dɔgba a mi.

9 Jamɛ a nyɔ ɔ mi ɔ, Yehowa de lɛ ke: “Tee si, ya tua tabo ɔ, ejakaa i ngɔ mɛ kɛ wo o dɛ mi. 10 Se ke o ngɛ gbeye yee kaa o ma ya tua mɛ ɔ, lɛɛ o kɛ o tsɔlɔ Pura nyɛ kple kɛ ya a sito he ɔ. 11 Bu a ní sɛɛmi ɔ tue, nɛ lɔ ɔ se ɔ, o ma ná kã* nɛ o kɛ ma ya tua tabo ɔ.” Kɛkɛ nɛ e kɛ e tsɔlɔ Pura kple kɛ ho tabo ɔ sito he ɔ nya ya.

12 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Midian bi ɔmɛ kɛ Amalek bi ɔmɛ kɛ nihi nɛ a je Puje He Je ɔ tsuo pueɔ si ngɛ dɔgba a mi kaa baalɛhi, nɛ a we afukpɔngɔ ɔmɛ hí kanemi; a he hiɛ kaa wo nya zia.* 13 Jehanɛ ɔ, Gideon ba su lejɛ ɔ, nɛ nyumu ko ngɛ e nlami sɛɛe kɛ ngɛ e nyɛmi ko hae, nɛ e de ke: “Nlami nɛ i nla ji nɛ ɔ nɛ. I na barli* abolo lukutuu ko nɛ e ngɛ kpɛnee kɛ ma Midian sito he ɔ. E ba nɛ e ba si bo tsu ko wawɛɛ nɛ e hule lɛ. Ee, e plɛ bo tsu ɔ kɛ bu si, nɛ bo tsu ɔ nɔ si butuu.” 14 Kɛkɛ nɛ e nyɛmi ɔ de ke: “Enɛ ɔ lɛɛ Yoash binyumu Gideon, Israel no ɔ klaate ɔ pɛ ji nɛ ɔ nɛ. Mawu ngɔ Midian kɛ tabo ɔ tsuo kɛ wo e dɛ mi.”

15 Benɛ Gideon nu nlami nɛ a sɛɛ ɔ kɛ e sisi tsɔɔmi ɔ pɛ ɔ, e kplã si nɛ e ja Mawu. Lɔ ɔ se ɔ, e kpale e se kɛ ho Israel bi ɔmɛ a sito he ɔ ya, nɛ e de ke: “Nyɛɛ te si, ejakaa Yehowa ngɔ Midian tabo ɔ kɛ wo nyɛ dɛ mi.” 16 Kɛkɛ nɛ e gba nyumuhi 300 ɔ kɛ wo kuu etɛ mi, nɛ e ha mɛ tsuo titimatihi kɛ buɛ nguahi nɛ́ jatɛhi hɔɔ si ngɛ a mi. 17 Kɛkɛ nɛ e de mɛ ke: “Nyɛɛ hyɛ mi nɛ nyɛɛ pee kaa bɔ nɛ ma pee ɔ pɛpɛɛpɛ. Ke i su tabo ɔ sito he ɔ nya a, bɔ nɛ ma pee ɔ, nyɛ hu nyɛɛ pee jã pɛpɛɛpɛ. 18 Ke i kpã titimati ɔ, ke i kɛ nihi tsuo nɛ a piɛɛ ye he ɔ kpã titimati ɔ, nyɛ hu nyɛ kpã titimati ɔmɛ kɛ bɔle sito he ɔ tsuo kɛ kpe, nɛ́ nyɛ kpa ngmlaa ke, ‘Yehowa kɛ Gideon a nɔ́!’”

19 Gideon kɛ nyumuhi 100 nɛ piɛɛ e he ɔ ba su sito he ɔ nya nyɔ mi kpɛti ngɛ hwɔɔmi be* ɔ sisije, be mi nɛ a ngɔ buli ɔmɛ kɛ ya da a blɔ he ɔmɛ pɛ. A kpã titimati ɔmɛ nɛ a ywia nyu buɛ ngua amɛ nɛ a hɛɛ ɔ. 20 Enɛ ɔ he ɔ, kuu etɛ ɔmɛ kpã titimati ɔmɛ, nɛ a ywia buɛ ngua amɛ. A kɛ a muɔ nine hɛɛ jatɛ ɔmɛ nɛ a kɛ a hiɔ nine hɛɛ titimati ɔmɛ. A kpã titimati ɔmɛ nɛ a kpa ngmlaa ke: “Yehowa kɛ Gideon a klaate!” 21 Jamɛ a be ɔ mi tsuo ɔ, nyumu fɛɛ nyumu daa si ngɛ e blɔ he kɛ bɔle sito he ɔ tsuo kɛ kpe, nɛ tabo ɔ tsuo tu fo kɛ ngmlaa. 22 Nyumuhi 300 ɔ ya nɔ nɛ a kpã a titimati ɔmɛ, nɛ Yehowa ha nɛ a he nyɛli ɔmɛ wo klaate nɔ ngɛ a sibi a nɔ ngɛ sito he ɔ tsuo; nɛ tabo ɔ tu fo hluu kɛ ya su Bet Shita tɔɔ, nɛ a tsa nɔ kɛ ya Zerera, hluu kɛ ya su Abel Mehola huzu ɔmɛ a nya ngɛ Tabat kasa nya.

23 Nɛ a tsɛ Israel nyumu ɔmɛ kɛ je Naftali, Asher, kɛ Manase tsuo kɛ ba bua, nɛ a fiee Midian bi ɔmɛ a se. 24 Gideon tsɔ tsɔli kɛ ya Efraim yoku ɔmɛ a nɔ tsuo, nɛ e de ke: “Nyɛ kple kɛ ya tua Midian bi ɔmɛ, nɛ nyɛ ya tsi mɛ blɔ ngɛ pa pomi he ɔmɛ hluu kɛ ya si Betbara kɛ Yordan.” Enɛ ɔ he ɔ, Efraim nyumu ɔmɛ tsuo bua a he nya nɛ a tsi mɛ blɔ ngɛ pa amɛ a he hluu kɛ ya si Betbara kɛ Yordan. 25 Jehanɛ se hu ɔ, a ya nuu Midian ma nikɔtɔmahi enyɔ ɔmɛ nɛ ji Oreb kɛ Zeeb; a gbe Oreb ngɛ Oreb tɛ sa a nɔ, nɛ a gbe Zeeb ngɛ Zeeb wai ngami he ɔ. A ya nɔ nɛ a fiee Midian bi ɔmɛ a se, nɛ a ngɔ Oreb kɛ Zeeb a yi kɛ ba ha Gideon ngɛ Yordan kpokpa a nɔ.

8 Kɛkɛ nɛ Efraim nyumu ɔmɛ de lɛ ke: “Mɛni o pee wɔ nɛ ɔ? Mɛni he je nɛ o tsɛ we wɔ benɛ o kɛ Midian bi ɔmɛ yaa hwu ta a?” Nɛ a kɛ lɛ sã nya wawɛɛ. 2 Se e de mɛ ke: “Mɛni i tsu nɛ e kɛ nɔ́ nɛ nyɛ tsu ɔ sɔ? Anɛ níhi nɛ Efraim kpɛte ɔ hí hluu pi wai yiblii nɛ Abiezer kpa a lo? 3 Nyɛ dɛ mi nɛ Mawu ngɔ Midian ma nikɔtɔmahi nɛ ji Oreb kɛ Zeeb kɛ wo, nɛ mɛni i tsu nɛ e kɛ nɔ́ nɛ nyɛ tsu ɔ sɔ?” Benɛ e tu munyu nɛ ɔ, a tsui he jɔ.*

4 Lɔ ɔ se ɔ, Gideon ba su Yordan Pa a he, nɛ e po pa a. Pɔ tɔ e kɛ nyumuhi 300 nɛ a piɛɛ e he ɔ a he, se a ya nɔ nɛ a fiee a he nyɛli ɔmɛ a se. 5 Enɛ ɔ he ɔ, e de nyumuhi nɛ a ngɛ Sukot ɔ ke: “I kpa nyɛ pɛɛ nɛ nyɛ ha nihi nɛ a nyɛɛ ye se ɔ abolo, ejakaa pɔ tɔ a he, nɛ i ngɛ Zeba kɛ Zalmuna, Midian matsɛmɛ ɔmɛ a se fiee.” 6 Se Sukot ma nikɔtɔma amɛ de ke: “Mɛni he je nɛ e sa nɛ wa ha o tabo ɔ abolo? Anɛ o nine su Zeba kɛ Zalmuna a nɔ momo lo?” 7 Benɛ a de jã a, Gideon de ke: “Nɔ́ nɛ nyɛ de ɔ he je ɔ, ke Yehowa ngɔ Zeba kɛ Zalmuna kɛ wo ye dɛ mi ɔ, ma ngɔ mio tsohi kɛ mio kpãhi kɛ guao nyɛ.” 8 Kɛkɛ nɛ e je lejɛ ɔ kɛ ho Penuel ya, nɛ e ya ngɔ jamɛ a ní bimi ɔ nɔuu kɛ fɔ a hɛ mi, se nyumuhi nɛ a ngɛ Penuel ɔ ha lɛ heto nɛ́ nyumuhi nɛ a ngɛ Sukot ɔ ha lɛ ɔ nɔuu. 9 Enɛ ɔ he ɔ, e de nyumuhi nɛ a ngɛ Penuel ɔ hu ke: “Ke i kpale kɛ ba ngɛ tue mi jɔmi mi ɔ, ma ba hule mɔ nɛ ɔ.”

10 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Zeba kɛ Zalmuna kɛ a tabo ɔmɛ nɛ a yibɔ maa pee nyumuhi 15,000 ngɛ Karkor. Nihi nɛ a je Puje He Je ɔ a tabo ɔ mi nihi tsuo nɛ piɛ ji nɛ ɔ nɛ, ejakaa nyumuhi 120,000 nɛ a mia kɛ klaatehi ɔ gbo. 11 Gideon tsa nɔ nɛ e kuɔ kɛ gu bo tsu mi hili ɔmɛ a blɔ ɔ nɔ ngɛ Noba kɛ Yogbeha puje he kɛ ya tua tabo ɔ be mi nɛ a hɛ be a he nɔ. 12 Benɛ Midian matsɛmɛ enyɔ ɔmɛ, nɛ ji Zeba kɛ Zalmuna tu fo ɔ, e fiee a se nɛ e ya nu mɛ, nɛ gbeye nu tabo ɔ tsuo.

13 Lɔ ɔ se ɔ, Gideon, Yoash binyumu ɔ kpale e se kɛ je ta nga a nɔ, nɛ e gu Heres yoku ɔ nɔ blɔ. 14 Benɛ e ngɛ blɔ ɔ nɔ kɛ ma a, e nu niheyo ko nɛ e je Sukot, nɛ e ta e nya mi. Enɛ ɔ he ɔ, niheyo ɔ ngma ma nikɔtɔmahi kɛ nyumuhi nɛ a wa ngɛ jeha mi nɛ a ngɛ Sukot ɔ a biɛ kɛ ha lɛ; nyumuhi 77. 15 Kɛkɛ nɛ e ya nyumuhi nɛ a ngɛ Sukot ɔ ngɔ, nɛ e de mɛ ke: “Zeba kɛ Zalmuna ji nɛ ɔ nɛ. A he nɛ nyɛ bɔ mi ahlua ngɛ ɔ nɛ; nyɛ bi ke, ‘Mɛni he je nɛ e sa nɛ wa ha o nyumuhi nɛ pɔ tɔ a he ɔ abolo? Anɛ o nine su Zeba kɛ Zalmuna a nɔ momo lo?’” 16 Kɛkɛ nɛ e nuu ma nikɔtɔma amɛ, nɛ e ngɔ mio tsohi kɛ mio kpãhi kɛ guao nyumuhi nɛ a ngɛ Sukot ɔ kɛ tsɔɔ mɛ juɛmi. 17 Nɛ e hule Penuel mɔ ɔ, nɛ e gbe nyumuhi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ.

18 E bi Zeba kɛ Zalmuna ke: “Kɛ nyumuhi nɛ nyɛ gbe ngɛ Tabor ɔ ngɛ kɛɛ?” A he nɔ ke: “A ngɛ kaa mo, a ti nɔ fɛɛ nɔ ngɛ kaa matsɛ binyumu.” 19 Kɛkɛ nɛ e de ke: “A ji ye nyɛmimɛ nyumuhi, ye nyɛ mi mi bimɛ. Be abɔ nɛ Yehowa ngɛ nɛ ɔ, kaa nyɛ gbi mɛ ɔ, jinɛ imi hu i be nyɛ gbee.” 20 Kɛkɛ nɛ e de Yeter, e bitɛte ɔ ke: “Tee si nɛ o gbe mɛ.” Se niheyo ɔ hiɛ e klaate ɔ; e ngɛ gbeye yee, ejakaa e wɛ lolo. 21 Lɔ ɔ he ɔ, Zeba kɛ Zalmuna de ke: “Mo nitsɛ tee si nɛ o ba gbe wɔ, ejakaa nɔ́ nɛ a kɛ leɔ kaa nyumu ji nɔ ko ɔ ji e he wami.”* Enɛ ɔ he ɔ, Gideon te si nɛ e gbe Zeba kɛ Zalmuna, nɛ e je junehi nɛ a pee mɛ kaa nyɔhiɔ nɛ ngɛ a we afukpɔngɔ ɔmɛ a kuɛ ɔ.

22 Pee se ɔ, Israel nyumu ɔmɛ de Gideon ke: “Moo ye wa nɔ, o kɛ o binyumu ɔ kɛ o bibi ɔ tsuo, ejakaa o he wa yi wami kɛ je Midian bi ɔmɛ a dɛ mi.” 23 Se Gideon de mɛ ke: “I be nyɛ nɔ yee, nɛ ye binyumu ɔ hu be nyɛ nɔ yee. Yehowa ji nɔ nɛ maa ye nyɛ nɔ.” 24 Gideon ya nɔ nɛ e de ke: “Nyɛ ha nɛ ma bi nɔ́ kake ko ngɛ nyɛ dɛ: nyɛ ti nɔ fɛɛ nɔ nɛ ha mi gugwɔ mi ga nɛ e ná kaa ta yibu ní ɔ kake.” (Nihi nɛ a ye a nɔ kunimi ɔ ngɛ sika tsu gugwɔ mi gahi, ejakaa Ishmael bi ji mɛ.) 25 A ha heto ke: “Bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, wa ma ha mo.” Kɛkɛ nɛ a bli bo ko mi, nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ je gugwɔ mi ga ngɛ e ta yibu ní ɔmɛ a mi nɛ e fɔ kɛ fɔ bo ɔ nɔ. 26 Sika tsu gugwɔ mi ga nɛ e ná a jiɔmi ji sika tsu shekel 1,700,* e slo junehi nɛ a pee mɛ kaa nyɔhiɔ, tue nya níhi, Midian matsɛmɛ a tadehi nɛ a kɛ lohwe he bwɔmi pee nɛ hɛɛ alamua tu su, kɛ afukpɔngɔ ɔmɛ a kuɛ ní ɔmɛ.

27 Gideon ngɔ kɛ pee efɔd, nɛ e kɛ ma e ma a mi ngɛ Ofra konɛ nihi nɛ a hi hyɛe, nɛ Israel bi ɔmɛ tsuo ja efɔd ɔ ngɛ lejɛ ɔ,* nɛ e pee klama ha Gideon kɛ e we mi bi ɔmɛ.

28 Enɛ ɔ he ɔ, a ba Midian bi ɔmɛ si kɛ wo Israel bi ɔmɛ a sisi, nɛ Midian bi ɔmɛ nyɛ we nɛ a da Israel bi ɔmɛ a hɛ mi hu;* nɛ tue mi jɔmi ba zugba a nɔ jeha 40 ngɛ Gideon be ɔ mi.

29 Lɔ ɔ he ɔ, Yerubaal, Yoash binyumu ɔ kpale kɛ ho e we mi ya, nɛ e ya hi lejɛ ɔ.

30 Gideon fɔ binyumuhi 70,* ejakaa e ngɔ yihi fuu. 31 E yo kpa nɛ e ngɛ Shekem ɔ hu fɔ binyumu ha lɛ, nɛ e wo lɛ biɛ ke Abimelek. 32 Yoash binyumu Gideon wa saminya loko e gbo, nɛ a pu lɛ ngɛ e tsɛ Yoash yɔkɔ ɔ mi ngɛ Abiezer bi ɔmɛ a ma a mi ngɛ Ofra.

33 Benɛ Gideon gbo pɛ nɛ Israel bi ɔmɛ bɔni Baal amaga amɛ jami ekohu,* nɛ a ngɔ Baal Berit kɛ pee a mawu. 34 Israel bi ɔmɛ kaii we Yehowa, a Mawu ɔ, nɔ nɛ e kpɔ̃ mɛ kɛ je a he nyɛli tsuo nɛ bɔle mɛ ɔ a dɛ mi ɔ; 35 nɛ jã kɛ̃ nɛ a je we suɔmi kpo kɛ ha we Yerubaal, nɛ ji Gideon we mi bimɛ ɔmɛ konɛ a kɛ to lɛ nane mi ngɛ kpakpa tsuo nɛ e pee Israel ɔ he.

9 Pee se ɔ, Abimelek, Yerubaal binyumu ɔ ya e yayo nyɛminyumu ɔmɛ a ngɔ ngɛ Shekem, nɛ e ya de a kɛ e nɛnɛ weku ɔ* tsuo ke: 2 “I kpa nyɛ pɛɛ nɛ nyɛ bi Shekem ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ* tsuo ke, ‘Te nɔ́ nɛ maa hi ha nyɛ nɛɛ, kaa Yerubaal binyumuhi 70 ɔmɛ tsuo maa ye nyɛ nɔ, aloo nɔ kake maa ye nyɛ nɔ? Nɛ nyɛ kai kaa nyɛ weku no tutuutu ji mi.’”*

3 Lɔ ɔ he ɔ, e yayo nyɛminyumu ɔmɛ ya bɔ Shekem ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ tsuo amaniɛ ha lɛ, nɛ a tsui plɛ kɛ ya nyɛɛ Abimelek se, ejakaa a de ke: “Wɔ nitsɛmɛ wa nyɛminyumu ji lɛ.” 4 Kɛkɛ nɛ a ya je sika hiɔ 70 ngɛ Baal Berit jami he ɔ* kɛ ha Abimelek, nɛ e kɛ ya bɔ nyumuhi nɛ a tsu we nɔ́ ko nɛ a bui nɔ ɔ apaa kɛ ba piɛɛ e he. 5 Lɔ ɔ se ɔ, e ya e tsɛ we ɔ ngɛ Ofra nɛ e ya gbe e nyɛminyumu ɔmɛ, nɛ ji Yerubaal binyumuhi 70 ɔmɛ ngɛ tɛ kake nɔ. Yotam, Yerubaal binyumu wayoo pe kulaa a pɛ ji nɔ nɛ e yi ná wami, ejakaa e ya laa e he.

6 Kɛkɛ nɛ Shekem ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ tsuo kɛ Bet Milo tsuo bua a he nya, nɛ a wo Abimelek matsɛ ngɛ tso ngua a kasa nya haa, ngɛ titima a nɛ ngɛ Shekem ɔ kasa nya.

7 Benɛ a bɔ Yotam amaniɛ ɔ, oya nɔuu nɛ e ya da Gerizim Yoku ɔ yi mi, nɛ e kɛ ngmlaa de mɛ ke: “Nyɛ Shekem ma nikɔtɔmahi, nyɛɛ bu mi tue, nɛ Mawu hu maa bu nyɛ tue.

8 “Ligbi ko ɔ, tsohi ya konɛ a ya pɔ a ti nɔ ko nu kaa matsɛ nɛ e ye a nɔ. Lɔ ɔ he ɔ, a de oliv tso ke, ‘Moo ye wa nɔ.’ 9 Se oliv tso ɔ bi mɛ ke, ‘Anɛ e sa nɛ ma ha nɛ ye nu* nɛ a ngɔɔ kɛ woɔ Mawu kɛ adesahi a hɛ mi nyami ɔ nɛ bɔ mi, nɛ́ ma ya mimiɛɛ ngɛ tso kpa amɛ a yi nɔ lo?’ 10 Lɔ ɔ se ɔ, tso ɔmɛ de fig tso ke, ‘Ba nɛ o ba ye wa nɔ.’ 11 Se fig tso ɔ bi mɛ ke, ‘Anɛ e sa nɛ ma ha nɛ ye ngɔɔmi kɛ ye yiblii kpakpa a nɛ bɔ mi, nɛ́ ma ya mimiɛɛ ngɛ tso kpa amɛ a yi nɔ lo?’ 12 Lɔ ɔ se ɔ, tso ɔmɛ de wai tso ke, ‘Ba nɛ o ba ye wa nɔ.’ 13 Wai tso ɔ bi mɛ ke, ‘Anɛ e sa nɛ ma ha nɛ ye wai ehe ɔ nɛ haa nɛ Mawu kɛ adesahi nyaa a nɛ bɔ mi, nɛ́ ma ya mimiɛɛ ngɛ tso ɔmɛ a yi nɔ lo?’ 14 Nyagbenyagbe ɔ, tso kpa amɛ tsuo de mio tso ke, ‘Ba nɛ o ba ye wa nɔ.’ 15 Kɛkɛ nɛ mio tso ɔ de tso ɔmɛ ke, ‘Ke nyɛ ngɛ mi nu pɔe kaa ma ye nyɛ nɔ matsɛ niinɛ ɔ, lɛɛ nyɛɛ ba nɛ nyɛ ba sa we ngɛ ye hɔ̃ ɔ mi. Se ke pi jã a, lɛɛ la nɛ e je mio tso ɔ mi nɛ e ba sã Lebanon seda tso ɔmɛ.’

16 “Amlɔ nɛ ɔ, anɛ nyɛ ye anɔkuale kɛ dami sane kaa nyɛ wo Abimelek matsɛ, nɛ nyɛ pee Yerubaal kɛ e we mi bimɛ kpakpa, nɛ nyɛɛ kɛ lɛ hi si bɔ nɛ e sa lɛ lo? 17 Benɛ ye tsɛ ɔ hwu ta kɛ ha nyɛ ɔ, e ngɔ e wami* kɛ wo oslaa mi nɛ e kɛ he nyɛ yi wami kɛ je Midian bi ɔmɛ a dɛ mi. 18 Se mwɔnɛ ɔ, nyɛ te si kɛ wo ye tsɛ we ɔ, nɛ nyɛ gbe e binyumuhi 70 ɔmɛ ngɛ tɛ kake nɔ. Nɛ nyɛ wo Abimelek, e mawayo ɔ binyumu ɔ matsɛ ngɛ Shekem ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ a nɔ akɛnɛ e ji nyɛ nyɛminyumu ɔ he je. 19 Ee, ke nyɛ ngɛ Yerubaal kɛ e we mi bimɛ ɔmɛ anɔkuale kɛ dami sane yee mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ, lɛɛ nyɛ nya ngɛ Abimelek he, nɛ lɛ hu e nya ngɛ nyɛ he. 20 Se ke pi jã a, la nɛ́ je Abimelek mi nɛ e sã Shekem ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ kɛ Bet Milo, nɛ la nɛ́ je Shekem ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ kɛ Bet Milo a mi nɛ e sã Abimelek.”

21 Kɛkɛ nɛ Yotam tu fo kɛ ho Beer ya, nɛ e ya hi lejɛ ɔ ngɛ e nyɛminyumu Abimelek he je.

22 Abimelek ye Israel nɔ jeha etɛ. 23 Lɔ ɔ se ɔ, Mawu ha nɛ ninyɛ te si ngɛ* Abimelek kɛ Shekem ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ a kpɛti, nɛ a je Abimelek se. 24 Enɛ ɔ ba mi jã konɛ a kɛ ye yi wu tso ní nɛ a pee Yerubaal binyumuhi 70 ɔmɛ ɔ he lue, nɛ́ a ngɔ a muɔ he fɔ yemi ɔ kɛ bu a nyɛminyumu Abimelek yi ngɛ gbemi nɛ e gbe mɛ ɔ he je, kɛ Shekem ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ hu a yi, akɛnɛ a ye bua lɛ kɛ gbe e nyɛminyumu ɔmɛ ɔ he je. 25 Enɛ ɔ he ɔ, Shekem ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ tsɔ nyumuhi konɛ a ya wo e he ka ngɛ yoku ɔmɛ a yi mi, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ guɔ jamɛ a blɔ ɔ nɔ ɔ, nyumu nɛ ɔmɛ juɔ e níhi ngɛ e dɛ. Pee se ɔ, nihi ya wo Abimelek tue nɔ ngɛ nɔ́ nɛ ɔ he.

26 Kɛkɛ nɛ Ebed binyumu Gaal kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ po mi kɛ ho Shekem ya, nɛ Shekem ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ he lɛ ye. 27 A je kpo kɛ ho ngmɔ ɔ mi ya, nɛ a ya bua a wai yiblii nya, nɛ a naa nɔ kɛ nga wai ngɛ mi, nɛ a ye gbijlɔ, lɔ ɔ se ɔ, a ya sɛ a mawu ɔ we ɔ nɛ a ye ní nɛ a nu ní nɛ a gbiɛ Abimelek. 28 Kɛkɛ nɛ Ebed binyumu Gaal de ke: “Mɛnɔ ji Abimelek, nɛ mɛnɔ ji Shekem nɛ e sa kaa wa sɔmɔ lɛ? Anɛ pi Yerubaal binyumu ji lɛ lo, nɛ pi Zebul ji e ma nɔ hyɛlɔ lo? Nyɛ sɔmɔ Shekem tsɛ Hamor bimɛ ɔmɛ! Mɛni he je nɛ e sa kaa wa sɔmɔ Abimelek? 29 Kaa nimli nɛ ɔmɛ ngɛ ye sisi ɔ, jinɛ i ko kple Abimelek si.” Kɛkɛ nɛ e de Abimelek ke: “Ngɔɔ nihi babauu kɛ piɛɛ o ta buli ɔmɛ a he nɛ nyɛɛ je kpo kɛ ba.”

30 Benɛ Zebul nɛ ji ma a nɔ yelɔ ɔ nu Ebed binyumu Gaal munyu nɛ ɔmɛ ɔ, e mi mi fu wawɛɛ. 31 Lɔ ɔ he ɔ, e tsɔ nihi nigii kɛ ho Abimelek ngɔ ya, nɛ a ya de lɛ ke: “Hyɛ! Amlɔ nɛ ɔ, Ebed binyumu Gaal kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ ngɛ Shekem, nɛ a ba ngɛ ma a tue puɛe konɛ a te si kɛ wo mo. 32 Enɛ ɔ he ɔ, o kɛ nyumuhi nɛ a piɛɛ o he ɔ nɛ kuɔ kɛ ba nyɔ mi nɛ nyɛ ba wo ka ngɛ nga a mi. 33 Mɔtu, ke pu je pɛ ɔ, nyɛɛ te si mla nɛ nyɛ ya tua ma a; nɛ ke e kɛ nyumuhi nɛ a piɛɛ e he ɔ je kpo nɛ a kɛ nyɛ ba kpe ɔ, nyɛɛ pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛ ma nyɛ kɛ ye e nɔ kunimi.”*

34 Lɔ ɔ he ɔ, Abimelek kɛ nihi tsuo nɛ a piɛɛ e he ɔ te si nyɔ mi, nɛ a gba a mi kɛ wo kuu eywiɛ mi, nɛ a ya wo Shekem he ka. 35 Benɛ Ebed binyumu Gaal je kpo nɛ e ya da si ngɛ ma a agbo ɔ nya a, Abimelek kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ te si kɛ je he nɛ a wo ka ngɛ ɔ. 36 Benɛ Gaal na ni ɔmɛ ɔ, e de Zebul ke: “Hyɛ! Nihi ngɛ si kplee kɛ ngɛ yoku ɔmɛ a yi mi jee kɛ ma.” Se Zebul de lɛ ke: “Yoku ɔmɛ a nini lɛ o ngɛ hyɛe nɛ o ke nimli ɔ nɛ.”

37 Pee se ɔ, Gaal de ke: “Hyɛ! Nihi ngɛ si kplee kɛ ngɛ zugba a kpɛti tutuutu jee kɛ ma, nɛ kuu kake gu blɔ nɛ gu Meonenim tso ngua a he ɔ nɔ kɛ ma.” 38 Zebul ha lɛ heto ke: “Jehanɛ ɔ, jije fĩami nɛ o ngɛ fĩae ke, ‘Mɛnɔ ji Abimelek nɛ e sa kaa wa sɔmɔ lɛ’ ɔ ngɛ? Pi nihi nɛ o kua mɛ ɔ ji nɛ ɔ lo? Amlɔ nɛ ɔ, jee kpo nɛ o kɛ mɛ nɛ ya hwu ta.”

39 Lɔ ɔ he ɔ, Gaal nyɛɛ Shekem ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ a hɛ mi nɛ a kɛ Abimelek ya hwu ta. 40 Abimelek nyɛɛ Gaal se, se Gaal tu fo kɛ je e dɛ, nɛ nihi fuu gbo kɛ pue si hluu kɛ ya si ma a agbo ɔ nya tɔɔ.

41 Nɛ Abimelek ya nɔ nɛ e hi Aruma, nɛ Zebul fiee Gaal kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ kɛ je Shekem. 42 E nɔ jena a, ni ɔmɛ je kpo kɛ ho nga a nɔ ya, nɛ nihi ya wo Abimelek tue nɔ. 43 Enɛ ɔ he ɔ, e ngɔ e we bi ɔmɛ, nɛ e gba a mi kɛ wo kuu etɛ mi, nɛ a ya wo ka ngɛ nga a nɔ. Benɛ e na ni ɔmɛ nɛ a ngɛ kpo jee ngɛ ma a mi ɔ, e ya tua mɛ nɛ e gbe mɛ. 44 Be mi nɛ Abimelek kɛ kuu nɛ piɛɛ e he ɔ bu kɛ ya a hɛ mi nɛ a ya da si ngɛ agbo ɔ nya a, kuu enyɔ ɔmɛ hu ya tua nihi tsuo nɛ a ngɛ nga a nɔ ɔ, nɛ a gbe mɛ. 45 Abimelek kɛ ma a hwu ta jamɛ a ligbi ɔ tsuo, nɛ e ngɔ ma a. E gbe nihi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ, nɛ e kpata ma a hɛ mi, nɛ e fĩa ngo kɛ pue ma a mi.

46 Benɛ Shekem mɔ ɔ mi nikɔtɔma amɛ nu nɔ́ nɛ ɔ he ɔ, amlɔ nɔuu nɛ a ya sɛ laami he ɔ ngɛ El Berit jami he ɔ.* 47 Benɛ a ya bɔ Abimelek amaniɛ kaa Shekem mɔ ɔ mi nikɔtɔma amɛ tsuo ya bua a he nya ngɛ he kake ɔ, amlɔ nɔuu nɛ 48 Abimelek kɛ nyumuhi tsuo nɛ piɛɛ e he ɔ kuɔ kɛ ho Zalmon Yoku ɔ nɔ ya. Abimelek wo gbiɛ nɛ e kɛ ya po tso kɔni ko nɛ e kɛ fɔ e konɔ, nɛ e de nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ ke: “Nɔ́ nɛ nyɛ na nɛ i pee ɔ, nyɛ hu nyɛɛ pee jã esɔ!” 49 Enɛ ɔ he ɔ, ni ɔmɛ tsuo ya poo tso kɔnihi nɛ a nyɛɛ Abimelek se. Lɔ ɔ se ɔ, a kɛ tso kɔni ɔmɛ kpasa laami he ɔ, nɛ a mɛ laami he ɔ he* la. Enɛ ɔ he ɔ, nihi tsuo nɛ a ngɛ Shekem mɔ ɔ mi ɔ hu gbo, nyumuhi kɛ yihi maa pee 1,000.

50 Lɔ ɔ se ɔ, Abimelek ho Tebez ya; e ya sa Tebez ma a yi, nɛ e ngɔ ma a. 51 Mɔ ko nɛ he wa ngɛ ma a kpɛti, nɛ nyumuhi kɛ yihi tsuo kɛ ma nikɔtɔma amɛ tsuo tu fo kɛ ho lejɛ ɔ ya. A nga a yi kɛ wo mi, nɛ a kuɔ kɛ ho mɔ ɔ yi mi ya. 52 Abimelek pue nɔ kɛ ho mɔ ɔ he ya, nɛ e ya tua mɔ ɔ. E ya su mɔ ɔ sinya a nya konɛ e mɛ he la. 53 Kɛkɛ nɛ yi ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ngmɛɛ wɛ tɛ mi bi he kɛ ba fia e yi, nɛ e yi tɔ ywia. 54 Amlɔ nɔuu nɛ e tsɛ e sɔmɔlɔ ɔ nɛ e hɛɛɔ e ta hwumi ní ɔmɛ ɔ, nɛ e de lɛ ke: “Hiaa o klaate ɔ nɛ o gbe mi, bɔ nɛ pee nɛ a ko de ngɛ ye he ke, ‘Yo kpamakpa lɛ e gbe lɛ.’” Enɛ ɔ he ɔ, e sɔmɔlɔ ɔ kɛ e klaate ɔ gbɔ lɛ, nɛ e gbo.

55 Benɛ Israel nyumu ɔmɛ na kaa Abimelek gbo ɔ, mɛ tsuo a kpale kɛ ho we mi ya. 56 Lɔ ɔ he ɔ, Mawu to Abimelek nane mi ngɛ yayami nɛ e pee kɛ si e tsɛ ɔ ngɛ e nyɛmimɛ nyumuhi 70 nɛ e gbe ɔ he je. 57 Jehanɛ hu ɔ, Mawu ha nɛ yayamihi tsuo nɛ Shekem nyumu ɔmɛ pee ɔ kpale kɛ ba bu mɛ nitsɛmɛ a yi mi. Enɛ ɔ he ɔ, gbiɛmi nɛ Yerubaal binyumu Yotam gbiɛ mɛ ɔ ba a nɔ.

10 Ngɛ Abimelek se ɔ, Pua binyumu Tola, Dodo bibi ɔ nɛ e je Isakar wɛtso ɔ mi ɔ te si, nɛ e he Israel yi wami. E hi Shamir ngɛ Efraim yoku ɔmɛ a nɔ. 2 E kojo Israel jeha 23. Lɔ ɔ se ɔ, e gbo nɛ a pu lɛ ngɛ Shamir.

3 Ngɛ e se ɔ, Yair, Gilead no ɔ te si nɛ e kojo Israel jeha 22. 4 E ngɛ binyumuhi 30 nɛ a hiɔ teji 30 nɔ, nɛ a ngɛ mahi 30 nɛ a tsɛɛ mɛ ke Havot Yair kɛ ba si mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ; a ngɛ Gilead zugba a nɔ. 5 Lɔ ɔ se ɔ, Yair gbo nɛ a pu lɛ ngɛ Kamon.

6 Israel bi ɔmɛ kpale pee ní yayamihi ngɛ Yehowa hɛ mi ekohu, nɛ a bɔni Baal amaga amɛ, Ashtoret amaga amɛ, Aram* mawu ɔmɛ, Sidon mawu ɔmɛ, Moab mawu ɔmɛ, Amon bi ɔmɛ a mawu ɔmɛ, kɛ Filisti bi ɔmɛ a mawu ɔmɛ sɔmɔmi. A kua Yehowa, nɛ a sɔmɔ we lɛ. 7 Kɛkɛ nɛ Yehowa mi mi fu Israel wawɛɛ, nɛ e jua mɛ kɛ wo Filisti bi ɔmɛ kɛ Amon bi ɔmɛ a dɛ mi. 8 Enɛ ɔ he ɔ, a hao Israel bi ɔmɛ, nɛ a wa mɛ yi mi wawɛɛ ngɛ jamɛ a jeha a mi. A wa Israel bi ɔmɛ tsuo yi mi jeha 18 ngɛ Yordan Pa a se, he nɛ jinɛ e ji Amor bi ɔmɛ a zugba ngɛ Gilead ɔ. 9 Jehanɛ hu ɔ, Amon bi ɔmɛ poɔ Yordan Pa a nɛ a kɛ Yuda kɛ Benyamin kɛ Efraim we ɔ ya hwuɔ ta; nɛ Israel hao wawɛɛ. 10 Kɛkɛ nɛ Israel bi ɔmɛ tsɛ Yehowa konɛ e ba ye bua mɛ, nɛ a de ke: “Wa pee yayami kɛ si mo, ejakaa wa kua wa Mawu ɔ nɛ wa ya sɔmɔ Baal amaga amɛ.”

11 Se Yehowa de Israel bi ɔmɛ ke: “Anɛ i he we nyɛ yi wami kɛ ji Egipt, kɛ Amor bi ɔmɛ, Amon bi ɔmɛ, Filisti bi ɔmɛ, 12 Sidon bi ɔmɛ, Amalek bi ɔmɛ, kɛ Midian bi ɔmɛ a dɛ mi benɛ a ngɛ nyɛ yi mi wae ɔ lo? Benɛ nyɛ kpa ngmlaa kɛ tsɛ mi ɔ, i he nyɛ yi wami kɛ je a dɛ mi. 13 Se nyɛ kua mi nɛ nyɛ ya sɔmɔ mawu kpahi. Enɛ ɔ he je nɛ i be nyɛ yi wami hee hu ɔ nɛ. 14 Nyɛɛ ya mawu ɔmɛ nɛ nyɛ hla a, a ngɔ nɛ́ nyɛ ya bi yemi kɛ buami. Nyɛ ha nɛ a he nyɛ yi wami ngɛ nyɛ haomi be ɔ mi.” 15 Se Israel bi ɔmɛ de Yehowa ke: “Wa pee yayami. Moo pee wɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ sa o hɛ mi. Wa kpa mo pɛɛ, mo he wa yi wami mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ kɛkɛ.” 16 Nɛ a je ma se mawu ɔmɛ kɛ je a kpɛti, nɛ a sɔmɔ Yehowa, nɛ lɔ ɔ ha nɛ e nyɛ we nɛ e hyɛ Israel nɔ́ nami ɔ hu.

17 Pee se ɔ, Amon bi ɔmɛ bua a he nya, nɛ a ya to si ngɛ Gilead. Lɔ ɔ he ɔ, Israel bi ɔmɛ hu bua a he nya nɛ a ya to si ngɛ Mizpa. 18 Gilead bi ɔmɛ kɛ ma nikɔtɔma amɛ bi a sibi ke: “Mɛnɔ maa nyɛɛ wa hɛ mi konɛ waa kɛ Amon bi ɔmɛ nɛ ya hwu ta? Jamɛ a nɔ ɔ maa ye nihi nɛ a ngɛ Gilead ɔ tsuo a nɔ.”

11 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yefta, Gilead no ɔ ji tatsɛ he walɔ; e ji tuutuu yo ko binyumu, nɛ Yefta tsɛ ji Gilead. 2 Se Gilead yo ɔ hu fɔ binyumuhi ha lɛ. Benɛ e yo ɔ binyumu ɔmɛ wa a, a fiee Yefta, nɛ a de lɛ ke: “O be gbosi ní ko náe ngɛ wa tsɛ ɔ we ɔ mi, ejakaa yo kpa binyumu ji mo.” 3 Enɛ ɔ he ɔ, Yefta tu fo kɛ je e nyɛminyumu ɔmɛ a he, nɛ e ya hi Tob zugba a nɔ. Nɛ nyumuhi nɛ a tsu we nɔ́ ko ɔ ya piɛɛ Yefta he, nɛ a nyɛɛ e se.

4 Be bɔɔ se ɔ, Amon bi ɔmɛ kɛ Israel bi ɔmɛ hwu ta. 5 Benɛ Amon bi ɔmɛ kɛ Israel bi ɔmɛ hwu ta a, amlɔ nɔuu nɛ Gilead ma nikɔtɔma amɛ ya konɛ a ya ngɔ Yefta kɛ je Tob zugba a nɔ kɛ kpale kɛ ba. 6 A de Yefta ke: “Ba nɛ o ba pee wa nyatsɛ konɛ wa nyɛ nɛ waa kɛ Amon bi ɔmɛ nɛ hwu ta.” 7 Se Yefta de Gilead ma nikɔtɔma amɛ ke: “Anɛ pi nyɛ nɛ nyɛ nyɛ mi hluu kaa nyɛ fiee mi kɛ je ye tsɛ we ɔ lo? Mɛni he je nɛ amlɔ nɛ ɔ nɛ nyɛ sɛ haomi mi ɔ lɛɛ nyɛ ba ye ngɔ ɔ?” 8 Kɛkɛ nɛ Gilead ma nikɔtɔma amɛ de Yefta ke: “Lɔ ɔ he je nɛ wa kpale kɛ ba o ngɔ ɔ nɛ. Ke o kɛ wɔ ya nɛ waa kɛ Amon bi ɔmɛ ya hwu ta a, o ma ba pee wa hɛ mi nyɛɛlɔ, nɛ o maa ye nihi tsuo nɛ a ngɛ Gilead ɔ a nɔ.” 9 Lɔ ɔ he ɔ, Yefta de Gilead ma nikɔtɔma amɛ ke: “Ke nyɛ kpale mi kɛ ya nɛ i kɛ Amon bi ɔmɛ ya hwu ta nɛ Yehowa ye a nɔ kunimi ha mi ɔ, lɛɛ ma pee nyɛ hɛ mi nyɛɛlɔ niinɛ!” 10 Gilead ma nikɔtɔma amɛ de Yefta ke: “Yehowa nɛ e pee odase* ngɛ wa kpɛti ke ji kaa wa pee we kaa bɔ nɛ o de ɔ.” 11 Lɔ ɔ he ɔ, Yefta kɛ Gilead ma nikɔtɔma amɛ ho, nɛ ni ɔmɛ ngɔ lɛ kɛ pee a hɛ mi nyɛɛlɔ kɛ a nyatsɛ. Nɛ Yefta tĩ munyuhi tsuo nɛ e tu ɔ mi ngɛ Yehowa hɛ mi ngɛ Mizpa.*

12 Lɔ ɔ se ɔ, Yefta tsɔ tsɔli kɛ ya Amon bi ɔmɛ a matsɛ ɔ ngɔ, nɛ a ya bi lɛ ke: “Mɛni sane i kɛ mo ngɛ loko o ba tua ye zugba a?” 13 Nɛ Amon bi ɔmɛ a matsɛ ɔ de Yefta tsɔli ɔmɛ ke: “Nɔ́ he je ji kaa benɛ Israel je* Egipt kɛ ba a, a ba ngɔ ye zugba a, kɛ je Arnon kɛ ya si Yabok hluu kɛ ya si Yordan Pa a he. Lɔ ɔ he ɔ, moo kpale zugba a kɛ ha mi kpoo.” 14 Se Yefta kpale tsɔ tsɔli kɛ ya Amon matsɛ ɔ ngɔ 15 nɛ a ya de lɛ ke:

“Nɔ́ nɛ Yefta ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ: ‘Israel ngɔɛ Moab bi ɔmɛ a zugba kɛ Amon bi ɔmɛ a zugba, 16 ejakaa benɛ a je Egipt kɛ ma a, Israel nyɛɛ nga a nɔ hluu kɛ ya su Wo Tsu ɔ he, nɛ a ba Kadesh. 17 Lɔ ɔ se ɔ, Israel tsɔ tsɔli kɛ ya Edom matsɛ ɔ ngɔ, nɛ a ya de lɛ ke: “Wa kpa mo pɛɛ, ha nɛ waa gu o zugba a nɔ kɛ be,” se Edom matsɛ ɔ bui tue. A tsɔ nɛ a ngɔ sɛ gbi kɛ ya ha Moab matsɛ ɔ hulɔ, se e kplɛɛ we. Lɔ ɔ he ɔ, Israel ya nɔ nɛ e hi Kadesh. 18 Benɛ a nyɛɛ nga a nɔ ɔ, a lɔgɔ Edom zugba a kɛ Moab zugba a. A ya gu Moab zugba a puje he blɔ, nɛ a ba to si ngɛ Arnon kpokpa a nɔ; a sɛ we Moab zugba a mi, ejakaa Arnon ji Moab huzu.

19 “‘Lɔ ɔ se ɔ, Israel tsɔ tsɔli kɛ ya Sihon nɛ ji Amor bi ɔmɛ a matsɛ nɛ e hi Heshbon kɛ ye nɔ ɔ ngɔ, nɛ Israel ya de lɛ ke: “Wa kpa mo pɛɛ, ha nɛ waa gu o zugba a nɔ kɛ be kɛ ho wɔ nitsɛmɛ wa nɔ́ mi ya.” 20 Se Sihon he we Israel yi nɛ e ha we nɛ e po mi kɛ gu e zugba kpɔ ɔ mi, enɛ ɔ he ɔ, Sihon bua e we bi ɔmɛ tsuo a nya nɛ a ya to si ngɛ Yahaz, nɛ e kɛ Israel hwu ta. 21 Nɛ Yehowa, Israel Mawu ɔ ngɔ Sihon kɛ e we bi ɔmɛ tsuo kɛ wo Israel dɛ mi nɛ a ye a nɔ kunimi, nɛ Israel ngɔ Amor bi ɔmɛ nɛ a ngɛ jamɛ a zugba a nɔ ɔ a zugba a tsuo. 22 Lɔ ɔ he ɔ, a ngɔ Amor bi ɔmɛ a zugba a tsuo, kɛ je Arnon kɛ ya si Yabok, nɛ a ngɔ kɛ je nga a nɔ kɛ ya si Yordan Pa a he hulɔ.

23 “‘Yehowa, Israel Mawu ɔ ji nɔ nɛ fiee Amor bi ɔmɛ kɛ je e we bi nɛ ji Israel bi ɔmɛ a hɛ mi, nɛ amlɔ nɛ ɔ, anɛ o maa fiee mɛ kɛ je nɔ lo? 24 Anɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛ mawu Kemosh ha nyɛ ke nyɛɛ ngɔ ɔ, nyɛ ngɔɛ lo? Lɔ ɔ he ɔ, nɔ fɛɛ nɔ nɛ Yehowa wa Mawu ɔ fiee lɛ kɛ je wa hɛ mi ɔ, lɛ ji nɔ nɛ wa maa fiee. 25 Anɛ o hi pe Moab Matsɛ Balak, Zipor binyumu ɔ lo? Anɛ e te si kɛ wo Israel hyɛ, aloo e kɛ mɛ hwu ta hyɛ lo? 26 Benɛ Israel ngɛ Heshbon kɛ mahi nɛ bɔle lɛ* ɔ mi, kɛ Aroer kɛ mahi nɛ bɔle lɛ ɔ mi, kɛ mahi tsuo nɛ a ngɛ Arnon pa a tue ɔ mi jeha 300 ɔ, mɛni he je nɛ o bɔɛ mɔde hyɛ kaa o ma ba ngɔ jamɛ a be ɔ mi ɔ? 27 I pee we mo yayami ko, mo mohu lɛ o tɔ̃ kaa o ma mi tua mi. Yehowa nɛ ji Kojolɔ ɔ nɛ kojo Israel bi ɔmɛ kɛ Amon bi ɔmɛ a kpɛti mwɔnɛ ɔ.’”

28 Se Amon bi ɔmɛ a matsɛ ɔ bui sɛ gbi nɛ Yefta kɛ mane lɛ ɔ fɛɛ.

29 Yehowa mumi ɔ ba Yefta nɔ, nɛ e ya gu Gilead kɛ Manase kɛ ho Mizpa nɛ ngɛ Gilead ɔ ya, nɛ e je Mizpa nɛ ngɛ Gilead ɔ nɛ e tsa nɔ kɛ ho Amon bi ɔmɛ a ngɔ ya.

30 Kɛkɛ nɛ Yefta kã Yehowa kita nɛ e de ke: “Ke o ngɔ Amon bi ɔmɛ kɛ wo ye dɛ mi, 31 nɛ i kpale kɛ je Amon bi ɔmɛ a ngɔ kɛ ba ngɛ tue mi jɔmi mi ɔ, lɛɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ maa gu ye we ɔ sinya a mi kɛ je kpo nɛ e kɛ mi ma ba kpe ɔ maa pee Yehowa nɔ́, nɛ ma ngɔ jamɛ a nɔ ɔ kɛ ha kaa sami afɔle.”

32 Enɛ ɔ he ɔ, Yefta kɛ Amon bi ɔmɛ ya hwu ta, nɛ Yehowa ngɔ mɛ kɛ wo e dɛ mi. 33 E gbe nihi babauu nitsɛ kɛ pue si kɛ je Aroer hluu kɛ ya si Minit. E ye mahi 20 a nɔ kunimi, e ye a nɔ kunimi hluu kɛ ya si Abel Keramim. Enɛ ɔ he ɔ, a ba Amon bi ɔmɛ si ngɛ Israel bi ɔmɛ a hɛ mi.

34 Nyagbenyagbe ɔ, Yefta ba e we ɔ mi ngɛ Mizpa, nɛ hyɛ! e biyo ɔ je kpo kɛ ma konɛ e kɛ lɛ nɛ ba kpe, e ngɛ akasawa fiae nɛ e ngɛ doe! Lɛ nɔ kake too pɛ ji e bi. Ngɛ e se ɔ, e be binyumu ko aloo biyo kpa ko. 35 Benɛ e na lɛ ɔ, e gba e tade ɔmɛ, nɛ e de ke: “Ao, ye biyo! O tsɔ ye tsui kpa,* ejakaa mo ji nɔ nɛ i je lɛ we ɔ nɛ. Amlɔ nɛ ɔ, i kã Yehowa kita, nɛ i be nyɛe ma kpale ye nya se.”

36 Se e de lɛ ke: “Ye tsɛ, ke o kã Yehowa kita a, lɛɛ nɔ́ nɛ o kɛ o nya de ke o maa pee mi ɔ, moo pee, ejakaa Yehowa ye o he lue ngɛ o he nyɛli nɛ ji Amon bi ɔmɛ a nɔ.” 37 Lɔ ɔ se ɔ, e de e tsɛ ɔ ke: “Moo pee nɔ́ nɛ ɔ ha mi: Ngmɛɛ mi blɔ nyɔhiɔ enyɔ, nɛ́ o ha nɛ ma ya yoku ɔmɛ a nɔ, nɛ i kɛ ye huɛmɛ yi ɔmɛ nɛ ya fo yomiyo nɛ i ji ɔ he ya.”*

38 Kɛkɛ nɛ e de lɛ ke: “Yaa!” Enɛ ɔ he ɔ, e wo lɛ blɔ kɛ ho nyɔhiɔ enyɔ, nɛ e kɛ e huɛmɛ ɔmɛ ya yoku ɔmɛ a nɔ konɛ a ya fo yomiyo nɛ e ji ɔ he ya. 39 Nyɔhiɔ enyɔ ɔ se ɔ, e kpale e se kɛ ba e tsɛ ɔ ngɔ, nɛ e tsɛ ɔ ye kita nɛ e kã ngɛ e he ɔ nɔ. E kɛ nyumu ko ná we bɔmi hyɛ. Nɛ enɛ ɔ ba pee kusumi* ko ngɛ Israel: 40 Jeha fɛɛ jeha a, Israel yihewi ɔmɛ yaa nɛ a ya jeɔ Yefta, Gilead no ɔ biyo ɔ yi ligbi eywiɛ ngɛ jeha mi.

12 Kɛkɛ nɛ a tsɛ Efraim nyumu ɔmɛ nɛ a po mi kɛ ho Zafon ya,* nɛ a ya de Yefta ke: “Benɛ o po mi kɛ ho nɛ o kɛ Amon bi ɔmɛ yaa hwu ta a, mɛni he je nɛ o tsɛ we wɔ konɛ waa kɛ mo nɛ ya a? Wa maa sã o we ɔ kɛ pue o nɔ.” 2 Se Yefta de mɛ ke: “I kɛ ye we bi ɔmɛ ɔ, waa kɛ Amon bi ɔmɛ ná pɛ ngua ko. I tsɛ nyɛ konɛ nyɛ ba je ngmlaa ha mi, se nyɛ ba he we ye yi wami kɛ ji a dɛ mi. 3 Benɛ i na kaa nyɛ be bae nɛ nyɛ ba he ye yi wami ɔ, i ma ye juɛmi nya si kaa ma ngɔ ye wami kɛ wo oslaa mi* konɛ i kɛ Amon bi ɔmɛ nɛ ya hwu ta, nɛ Yehowa ngɔ mɛ kɛ wo ye dɛ mi. Lɔ ɔ he ɔ, mɛni he je nɛ nyɛ ba mwɔnɛ ɔ kaa nyɛɛ kɛ mi ma ta hwumi ɔ?”

4 Kɛkɛ nɛ Yefta bua Gilead nyumu ɔmɛ tsuo a nya, nɛ a kɛ Efraim hwu ta; Gilead nyumu ɔmɛ ye Efraim bi ɔmɛ a nɔ kunimi. Efraim bi nɛ ɔmɛ lɛ a de ke: “Nyɛ Gilead bi nɛ nyɛ ngɛ Efraim kɛ Manase ɔ, nyɛ ji nihi nɛ a je Efraim nɛ́ a ngɛ laami tso mi” ɔ nɛ. 5 Gilead bi ɔmɛ sɛ Efraim bi ɔmɛ a hlami nɛ a ya ngɔ hehi nɛ a poɔ Yordan Pa a ngɛ ɔ; nɛ ke Efraim bi ɔmɛ nɛ a ngɛ fo tue ɔ a ti nɔ ko de ke, “Nyɛ ha nɛ ma po pa a”; kɛkɛ ɔ, Gilead nyumu ɔmɛ ma bi lɛ ke, “Efraim no ji mo lo?” Ke e ha heto ke, “Dɛbi!” ɔ, 6 a deɔ lɛ ke, “Wa kpa mo pɛɛ, de ke Shibolet.” Se Efraim no ɔ ma de ke, “Sibolet,” ejakaa e nyɛ we munyungu ɔ tsɛmi saminya. Kɛkɛ a maa nu lɛ nɛ a maa gbe lɛ. A pee jã ngɛ Yordan Pa a pomi he ɔmɛ. Enɛ ɔ he ɔ, Efraim bi 42,000 gbo ngɛ jamɛ a be ɔ mi.

7 Yefta kojo Israel jeha ekpa, lɔ ɔ se ɔ, Yefta, Gilead no ɔ gbo, nɛ a pu lɛ ngɛ e ma a mi ngɛ Gilead.

8 Ngɛ e se ɔ, Ibzan nɛ e je Betlehem ɔ kojo Israel. 9 E ngɛ binyumuhi 30 kɛ biyihi 30. E ha nɛ e biyi ɔmɛ ya gba nyumuhi nɛ a be e weku ɔ mi, nɛ e ya ngɔ yihi 30 kɛ ba, nɛ a ba gba e binyumu ɔmɛ. E kojo Israel jeha kpaago. 10 Lɔ ɔ se ɔ, Ibzan gbo nɛ a pu lɛ ngɛ Betlehem.

11 Ngɛ e se ɔ, Elon, Zebulun no ɔ kojo Israel; e kojo Israel jeha nyɔngma. 12 Lɔ ɔ se ɔ, Elon, Zebulun no ɔ gbo, nɛ a pu lɛ ngɛ Aiyalon ngɛ Zebulun zugba a nɔ.

13 Ngɛ e se ɔ, Piraton no Hilel binyumu Abdon kojo Israel. 14 E ngɛ binyumuhi 40 kɛ bibinyumuhi 30 nɛ a hiɔ teji 70 nɔ. E kojo Israel jeha kpaanyɔ. 15 Lɔ ɔ se ɔ, Piraton no Hilel binyumu Abdon gbo nɛ a pu lɛ ngɛ Piraton ngɛ Efraim zugba a nɔ, ngɛ Amalek bi ɔmɛ a yoku ɔ nɔ.

13 Israel bi ɔmɛ kpale pee ní yayamihi ngɛ Yehowa hɛ mi ekohu, nɛ Yehowa ngɔ mɛ kɛ wo Filisti bi ɔmɛ a dɛ mi jeha 40.

2 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, nyumu ko ngɛ Zora nɛ́ e je Dan bi ɔmɛ a weku ɔ mi nɛ a tsɛɛ lɛ ke Manoa. E yo ɔ ji yosa, nɛ e be bi. 3 Pee se ɔ, Yehowa bɔfo ko je e he kpo kɛ tsɔɔ yo ɔ nɛ e de lɛ ke: “Hyɛ, yosa ji mo, nɛ o be bi. Se o maa ngɔ hɔ nɛ o ma fɔ binyumu. 4 Lɔ ɔ he ɔ, hyɛ nɛ hi nɛ o ko nu wai aloo dã nɛ nya wa ko, nɛ koo ye nɔ́ ko nɛ he tsɔ we hulɔ. 5 Hyɛ! O maa ngɔ hɔ nɛ o ma fɔ binyumu, nɛ yi sɛmi ha ko nɛ ko ya e yi mi, ejakaa jokuɛ ɔ maa pee Nazir no ha Mawu kɛ je e fɔmi* mi, nɛ e maa nyɛɛ hɛ mi kɛ he Israel yi wami kɛ je Filisti bi ɔmɛ a dɛ mi.”

6 Kɛkɛ nɛ yo ɔ ho nɛ e ya de e huno ɔ ke: “Anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ko ba ye ngɔ, nɛ e ngɛ kaa anɔkuale Mawu ɔ bɔfo, e he ngɛ gbeye wawɛɛ. I bi we lɛ he nɛ e je, nɛ lɛ hu e tsɔɔ we mi e biɛ. 7 Se e de mi ke, ‘Hyɛ! O maa ngɔ hɔ nɛ o ma fɔ binyumu. Lɔ ɔ he ɔ, koo nu wai aloo dã nɛ nya wa ko, nɛ koo ye nɔ́ ko nɛ he tsɔ we hulɔ, ejakaa jokuɛ ɔ maa pee Nazir no ha Mawu kɛ je e fɔmi* mi kɛ yaa si ligbi nɛ e ma gbo.’”

8 Manoa kpa Yehowa pɛɛ nɛ e de lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ, Yehowa. I kpa mo pɛɛ nɛ o ha nɛ anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ nɛ o tsɔ lɛ piɔ ɔ nɛ kpale kɛ ba ekohu nɛ́ e ba tsɔɔ wɔ bɔ nɛ e sa kaa waa hɛɛ jokuɛ ɔ nɛ a ma fɔ ɔ ha.” 9 Enɛ ɔ he ɔ, anɔkuale Mawu ɔ bu Manoa tue, nɛ anɔkuale Mawu ɔ bɔfo ɔ kpale kɛ ba yo ɔ ngɔ ekohu benɛ e hii si ngɛ nga a nɔ ɔ; e huno Manoa be e kasa nya. 10 Lɔ ɔ he ɔ, yo ɔ tu fo esɔesɔ nɛ e ya de e huno ɔ ke: “Hyɛ! Nyumu ɔ nɛ e ba ye ngɔ lingmi ɔ je e he kpo kɛ tsɔɔ mi.”

11 Kɛkɛ nɛ Manoa te si nɛ e kɛ e yo ɔ ho. E ba su nyumu ɔ ngɔ nɛ e bi lɛ ke: “Anɛ mo ji nyumu ɔ nɛ e kɛ ye yo ɔ tu munyu ɔ lo?” E de ke: “Ee, imi.” 12 Kɛkɛ nɛ Manoa de ke: “O munyu ɔmɛ nɛ ba mi! Kɛ jokuɛ ɔ maa ba e je mi ha kɛɛ, nɛ mɛni e ma ba tsu?” 13 Lɔ ɔ he ɔ, Yehowa bɔfo ɔ de Manoa ke: “E sa nɛ o yo ɔ nɛ yu e he kɛ je nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ i de lɛ ɔ he. 14 E sɛ nɛ e ye nɔ́ ko nɛ jeɔ wai tso mi, e sɛ nɛ e nu wai aloo dã nɛ nya wa ko, nɛ e sɛ nɛ e ye nɔ́ ko nɛ he tsɔ we hulɔ. Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ i fã lɛ kaa e pee ɔ, ha nɛ e pee.”

15 Jehanɛ ɔ, Manoa de Yehowa bɔfo ɔ ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o mlɛ nɛ waa ngɔ apletsi wayoo kɛ pee niye ní ha mo.” 16 Se Yehowa bɔfo ɔ de Manoa ke: “Ke i mlɛ po ɔ, i be o niye ní ɔ yee; se ke o suɔ kaa o maa sã sami afɔle ha Yehowa a, o ma nyɛ maa sã.” Manoa li kaa e ji Yehowa bɔfo. 17 Kɛkɛ nɛ Manoa bi Yehowa bɔfo ɔ ke: “Kɛ a tsɛɛ mo kɛɛ, konɛ ke o munyu ɔ ba mi ɔ, waa wo o hɛ mi nyami?” 18 Se Yehowa bɔfo ɔ de lɛ ke: “Mɛni he je nɛ o ngɛ mi ye biɛ bie? E ji nyakpɛ biɛ.”

19 Kɛkɛ nɛ Manoa ngɔ apletsi wayoo ɔ, kɛ ngma afɔle ɔ nɛ e kɛ sã afɔle ngɛ tɛ sa a nɔ ha Yehowa. Nɛ Mawu ngɛ nyakpɛ nɔ́ ko pee nɛ Manoa kɛ e yo ɔ ngɛ hyɛe. 20 Benɛ la lilɛ ɔ nɛ je afɔle sami la tɛ ɔ nɔ ɔ ngɛ hiɔwe yae ɔ, Yehowa bɔfo ɔ gu la lilɛ nɛ je afɔle sami la tɛ ɔ nɔ ɔ mi kɛ ho hiɔwe ya be mi nɛ Manoa kɛ e yo ɔ ngɛ hyɛe. Amlɔ nɔuu nɛ a kɛ a hɛ mi bu zugba. 21 Yehowa bɔfo ɔ je we e he kpo kɛ tsɔɔ we Manoa kɛ e yo ɔ hu. Kɛkɛ nɛ Manoa yɔse kaa e ji Yehowa bɔfo. 22 Lɔ ɔ he ɔ, Manoa de e yo ɔ ke: “Wa ma gbo kokooko, ejakaa Mawu lɛ wa na a nɛ.” 23 Se e yo ɔ de lɛ ke: “Ke ji kaa Yehowa ngɛ hlae nɛ e gbe wɔ ɔ, jinɛ e ko he we sami afɔle kɛ ngma afɔle ngɛ wa dɛ, jinɛ e ko tsɔɔ we wɔ ní nɛ ɔmɛ tsuo, nɛ e ko de we wɔ ní nɛ ɔmɛ ekoeko.”

24 Pee se ɔ, yo ɔ fɔ binyumu nɛ e wo lɛ biɛ ke Samson; nɛ benɛ jokuɛ nyumuyo ɔ ngɛ wae ɔ, Yehowa ya nɔ nɛ e jɔɔ lɛ. 25 Pee se ɔ, Yehowa mumi ɔ bɔni lɛ he wami womi ngɛ Mahane Dan, nɛ ngɛ Zora kɛ Eshtaol a kpɛti ɔ.

14 Kɛkɛ nɛ Samson kple kɛ ho Timna ya, nɛ e ya na Filisti yo ko* ngɛ Timna. 2 Lɔ ɔ he ɔ, e ho nɛ e ya de e tsɛ kɛ e nyɛ ke: “I na Filisti yo ko ngɛ Timna nɛ ye bua jɔ e he, nɛ i suɔ nɛ nyɛ ya ngɔ lɛ ha mi kaa ye yo.” 3 Se e tsɛ ɔ kɛ e nyɛ ɔ de lɛ ke: “Anɛ o nɛ yo ko ngɛ o weku li ɔmɛ kɛ wa we bi ɔmɛ tsuo a kpɛti lo? Anɛ e sa nɛ o ya ngɔ yo ngɛ Filisti bi mɔmlɔtɔtsɛmɛ nɛ ɔmɛ a kpɛti lo?” Se Samson de e tsɛ ɔ ke: “Yaa ngɔ lɛ ha mi, ejakaa lɛ nɛ e muɔ ye hɛ.” 4 E tsɛ kɛ e nyɛ li tete kaa nɔ́ nɛ ɔ je Yehowa ngɔ, ejakaa e* ngɛ Filisti bi ɔmɛ a he blɔ hlae akɛnɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, Filisti bi ɔmɛ ngɛ Israel nɔ yee ɔ he je.

5 Lɔ ɔ he ɔ, Samson kɛ e tsɛ ɔ kɛ e nyɛ ɔ kple kɛ ho Timna ya. Benɛ Samson su Timna wai ngmɔ ɔmɛ a mi ɔ, hyɛ! jata ko* ngɛ huãe kɛ ma e ngɔ. 6 Kɛkɛ nɛ Yehowa mumi ɔ wo lɛ he wami, nɛ e fɛ jata a mi enyɔ kaa bɔ nɛ nɔ ko ngɔɔ e nine kɛkɛ kɛ fɛɔ apletsi wayoo mi enyɔ ɔ. Se e de we e tsɛ ɔ aloo e nyɛ ɔ nɔ́ nɛ e pee ɔ. 7 Kɛkɛ nɛ e kple kɛ ho nɛ e kɛ yo ɔ ya tu munyu. Loloolo ɔ, lɛ ji nɔ nɛ muɔ Samson hɛ.

8 Pee se benɛ e kpale kɛ yaa konɛ e ya ngɔ yo ɔ kɛ ho we mi ya a, e gba kɛ ya hyɛ jata gbogboe ɔ, nɛ e ya na hwohi a kuu nɛ a to hwo ngɛ jata gbogboe ɔ mi. 9 Lɔ ɔ he ɔ, e nyla hwo ɔ kɛ wo e dɛ mi, nɛ e ngɛ yee kɛ ngɛ nyɛɛe. Benɛ e ya ná e tsɛ ɔ kɛ e nyɛ ɔ, e ha mɛ eko kaa a ye. Se e de we mɛ kaa e nyla hwo ɔ kɛ je jata gbogboe ko mi.

10 E tsɛ ɔ kple kɛ ho yo ɔ ngɔ ya, nɛ Samson ngmɛ okplɔɔ ngɛ lejɛ ɔ, ejakaa lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ nihewi ɔmɛ pɔɔ peemi. 11 Benɛ a na lɛ ɔ, a ngɔ nyumuhi 30 kɛ ba ha lɛ kaa ayɛflo huno ɔ huɛmɛ nɛ́ a ba piɛɛ e he. 12 Kɛkɛ nɛ Samson de mɛ ke: “I kpa nyɛ pɛɛ, nyɛ ha nɛ ma sia nyɛ ajo ko. Ke nyɛ na nya, nɛ nyɛ tsɔɔ mi sisi ngɛ okplɔɔ ngmɛmi ligbi kpaago nɛ ɔmɛ a mi ɔ, ma ha nyɛ klala tadehi 30 kɛ he dlami tadehi 30. 13 Se ke nyɛ nyɛ we nɛ nyɛɛ tsɔɔ mi sisi ɔ, lɛɛ nyɛ ma ha mi klala tadehi 30 kɛ he dlami tadehi 30.” A de ke: “Moo sia wɔ o we ajo ɔ; wa suɔ nɛ waa nu.” 14 Kɛkɛ nɛ e de mɛ ke:

“Nɔ́ ko nɛ a yeɔ je ní yelɔ ɔ mi,

Nɛ nɔ́ ngɔngɔɛ ko je he walɔ ɔ mi.”

Ligbi etɛ ba be nɛ a nyɛ we nɛ a tsɔɔ ajo ɔ sisi. 15 Ligbi eywiɛne ɔ nɔ ɔ, a de Samson yo ɔ ke: “Moo gbe o huno ɔ yi mi konɛ e tsɔɔ wɔ ajo ɔ sisi. Ke pi jã a, waa kɛ la maa sã mo kɛ o tsɛ we ɔ. Anɛ o fɔ wɔ nine kɛ ba hiɛ ɔ konɛ o ba ngɔ wa níhi ngɛ wa dɛ lo?” 16 Enɛ ɔ he ɔ, Samson yo ɔ fo ya pue e nɔ, nɛ e de ke: “I na kaa o ngɛ ye he ninyɛ; o sume mi. O sia ye we bi ɔmɛ ajo, se o tsɔɔ we mi sisi.” Kɛkɛ nɛ Samson de lɛ ke: “Hyɛ, imi nitsɛ ye tsɛ kɛ ye nyɛ po i tsɔɔ we mɛ sisi! Anɛ e sa nɛ ma tsɔɔ mo sisi lo?” 17 Se yo ɔ ya nɔ nɛ e fo ya pue e nɔ ngɛ ligbi nɛ piɛ ngɛ okplɔɔ ngmɛmi ligbi kpaago ɔmɛ a mi. Nyagbenyagbe ɔ, Samson tsɔɔ lɛ sisi ngɛ ligbi kpaagone ɔ nɔ, ejakaa yo ɔ ngɛ lɛ haoe tsɔ. Kɛkɛ nɛ e ya tsɔɔ e we bi ɔmɛ ajo ɔ sisi. 18 Enɛ ɔ he ɔ, ligbi kpaagone ɔ nɔ ɔ, loko pu maa nɔ si ɔ,* ma a mi nyumu ɔmɛ de Samson ke:

“Mɛni ngɔɔ pe hwo,

Nɛ mɛni ngɛ he wami pe jata?”

E ha mɛ heto ke:

“Kaa nyɛɛ kɛ ye na bi ɔ ya hu we ɔ,

Jinɛ nyɛ ko nyɛ we ye we ajo ɔ sisi tsɔɔmi.”

19 Kɛkɛ nɛ Yehowa mumi ɔ wo lɛ he wami, nɛ e kple kɛ ya Ashkelon nɛ e ya gbe a nyumu ɔmɛ a kpɛti nihi 30, nɛ e ngɔ a tade ɔmɛ, nɛ e kɛ a he dlami tade ɔmɛ ba ha nihi nɛ a tsɔɔ ajo ɔ sisi ɔ. Benɛ e kpale kɛ yaa e tsɛ we ɔ, e mi mi fu wawɛɛ.

20 Nɛ a ngɔ Samson yo ɔ kɛ ha nyumuhi nɛ a ba piɛɛ e he kaa ayɛflo huno ɔ huɛmɛ ɔmɛ a ti nɔ kake.

15 Be saii mi ngɛ hwiit kpami be ɔ mi ɔ, Samson ya konɛ e ya slaa e yo ɔ, e hɛɛ apletsi wayoo kɛ ya. E de ke: “I suɔ nɛ ma ya ye yo ɔ ngɔ ngɛ tsu nɛ a hwɔɔ mi ɔ mi.”* Se yo ɔ tsɛ ɔ ngmɛ́ lɛ blɔ nɛ́ e sɛ mi. 2 E tsɛ ɔ de ke: “I susu kaa o ná e he ninyɛ. Lɔ ɔ he ɔ, i ngɔ lɛ kɛ ha nyumuhi nɛ a piɛɛ o he kaa ayɛflo huno ɔ huɛmɛ ɔ a ti nɔ kake. Anɛ e senɔ yoyo ɔ he be fɛu pi lɛ lo? I kpa mo pɛɛ, moo ngɔ lɛ mohu.” 3 Se Samson de mɛ ke: “Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ ke i ye Filisti bi ɔmɛ awi ɔ, a be mi piae.”

4 Enɛ ɔ he ɔ, Samson ya nɛ e ya nuu kɔkɔbohi 300. Kɛkɛ nɛ e ngɔ jatɛhi, nɛ e tsa kɔkɔbo enyɔ fɛɛ kɔkɔbo enyɔ hlemi kɛ bla, nɛ e kɛ jatɛ kake wo hlemi enyɔ fɛɛ hlemi enyɔ kpɛti. 5 Kɛkɛ nɛ e su jatɛ ɔmɛ, nɛ e ngmɛɛ kɔkɔbo ɔmɛ a he kɛ wo Filisti bi ɔmɛ a ngmɔhi nɛ ngma* daa si ngɛ a nɔ ɔ mi. E mɛ níhi tsuo a he* la, kɛ je ngma nɛ a fi pue si nɔ kɛ ya si ngma nɛ daa si nɔ, kɛ wai ngmɔhi kɛ oliv ngmɔhi tsuo.

6 Filisti bi ɔmɛ bi ke: “Mɛnɔ nɛ pee nɔ́ nɛ ɔ?” A de mɛ ke: “Samson, Timna no ɔ ngatsɛ ɔ lɛ e pee, ejakaa e ngɔ Samson yo ɔ ngɛ e dɛ, nɛ e kɛ lɛ ha nyumuhi nɛ a piɛɛ e he kaa ayɛflo huno ɔ huɛmɛ ɔ a ti nɔ kake.” Kɛkɛ nɛ Filisti bi ɔmɛ kuɔ kɛ ho nɛ a kɛ la ya sã yo ɔ kɛ e tsɛ ɔ. 7 Lɔ ɔ se ɔ, Samson de mɛ ke: “Ke kikɛ nɛ ɔ nyɛ peeɔ nyɛ ní ɔ, lɛɛ imi hu i be kpae kɛ yaa si be nɛ ma pee nyɛ kɛ to nane mi.” 8 Kɛkɛ nɛ e gbe mɛ kɛ pue si kakaaka;* e gbe nihi babauu nitsɛ, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e kple kɛ ho, nɛ e ya hi tɛ puɔ ko mi ngɛ Etam tɛ sa a mi.

9 Pee se ɔ, Filisti bi ɔmɛ kuɔ kɛ ba nɛ a ba to si ngɛ Yuda, nɛ a ngɛ nyɛɛe kɛ ngɛ yae kɛ ngɛ bae ngɛ Lehi. 10 Lɔ ɔ he ɔ, Yuda nyumu ɔmɛ bi ke: “Mɛni he je nɛ nyɛ kuɔ kɛ ba tua wɔ ɔ?” Nɛ a ha mɛ heto ke: “Wa kuɔ kɛ ba konɛ wa ba nu* Samson, nɛ́ waa pee lɛ kaa bɔ nɛ e pee wɔ ɔ.” 11 Enɛ ɔ he ɔ, Yuda nyumuhi 3,000 kple kɛ ho tɛ puɔ ɔ mi ya ngɛ Etam tɛ sa a mi, nɛ a ya de Samson ke: “Anɛ o li kaa Filisti bi ɔmɛ lɛ a ngɛ wa nɔ yee lo? Lɛɛ mɛni he je nɛ o pee wɔ nɔ́ nɛ ɔ?” E de mɛ ke: “Bɔ nɛ a pee mi ɔ, jã nɛ imi hu i pee mɛ ɔ nɛ.” 12 Se a de lɛ ke: “Wa ba nɛ wa ba nu* mo konɛ waa ngɔ mo kɛ wo Filisti bi ɔmɛ a dɛ mi.” Kɛkɛ nɛ Samson de mɛ ke: “Nyɛ kã mi kita kaa nyɛ nitsɛmɛ nyɛ be mi nɔ́ ko pee.” 13 A de lɛ ke: “Dɛbi, fimi kɛkɛ nɛ wa maa fi mo, nɛ wa maa ngɔ mo kɛ wo a dɛ mi, se wa be mo gbee.”

Enɛ ɔ he ɔ, a kɛ kpã ehe enyɔ fi lɛ, nɛ a kɛ lɛ kuɔ kɛ je tɛ sa a mi. 14 Benɛ e ba su Lehi nɛ Filisti bi ɔmɛ na lɛ ɔ, a he ose kaa nihi nɛ a ye kunimi. Kɛkɛ nɛ Yehowa mumi ɔ wo lɛ he wami, nɛ kpã amɛ nɛ ngɛ e kɔni ɔmɛ a he ɔ pee kaa klala mi kpã nɛ a kɛ la sã, nɛ pã nɛ a bɔ lɛ ɔ sile ngɛ e nine he. 15 Kɛkɛ nɛ e na teji ku ko nɛ e gbo kɛ we tsitsa wu; e kpã e nine mi nɛ e wo nɛ e kɛ gbe nyumuhi 1,000. 16 Lɔ ɔ se ɔ, Samson de ke:

“Teji tsitsa wu nɛ i kɛ gbe mɛ pue si, i bua a nya glekuglekuu!

I kɛ teji tsitsa wu gbe nyumuhi 1,000.”

17 Benɛ e tu munyu ɔ ta a, e sake teji tsitsa wu ɔ ngɔ fɔ he, nɛ e tsɛ lejɛ ɔ ke Ramat Lehi.* 18 Lɔ ɔ se ɔ, kuma bɔni lɛ yemi, nɛ e tsɛ Yehowa nɛ e de ke: “Mo lɛ o ye bua o sɔmɔlɔ ɔ nɛ e ye kunimi ngua nɛ ɔ. Se amlɔ nɛ ɔ, anɛ e sa kaa kuma nɛ gbe mi, nɛ mɔmlɔtɔtsɛmɛ nɛ ɔmɛ a nine nɛ su ye nɔ lo?” 19 Enɛ ɔ he ɔ, Mawu ha nɛ muɔ ko nɛ ngɛ Lehi ɔ mi gba, nɛ nyu je mi kɛ ba. Benɛ e nu ɔ, e mumi* ɔ kpale kɛ ba, nɛ e hɛ mi tsɔ lɛ. Enɛ ɔ he je nɛ e wo lejɛ ɔ biɛ ke En Hakore* ɔ nɛ, nɛ e ngɛ Lehi kɛ ba si mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ.

20 Nɛ e kojo Israel jeha 20 be mi nɛ Filisti bi ɔmɛ ngɛ zugba a nɔ yee ɔ.

16 Be ko ɔ, Samson ya Gaza, nɛ e ya na tuutuu yo ko ngɛ lejɛ ɔ, nɛ e ya e we ɔ mi. 2 A de Gaza bi ɔmɛ ke: “Samson ba hiɛ ɔ.” Enɛ ɔ he ɔ, a ya bɔle lɛ nɛ a wo e he ka ngɛ ma a agbo ɔ nya nyɔ ɔ mi tsuo. A pee dii nyɔ ɔ mi tsuo, nɛ a de a sibi ke: “Ke je na a, wa maa gbe lɛ.”

3 Se Samson hwɔ lejɛ ɔ kɛ ya si nyɔ mi kpɛti. Kɛkɛ nɛ e te si nyɔ mi kpɛti ɔ, nɛ e ya pɛtɛ ma a agbo ɔ sinya amɛ kɛ sinya tso enyɔ ɔmɛ a he nɛ e hia mɛ kɛ a se lami nɔ́ ɔ tsuo. E ngɔ mɛ kɛ fɔ e konɔ nɛ e kɛ kuɔ kɛ ho yoku ɔ nɛ e hɛ mi tsɔɔ Hebron ɔ nɔ ya.

4 Lɔ ɔ se ɔ, e ná yo ko nɛ ngɛ Sorek Dɔgba a* mi nɛ a tsɛɛ lɛ ke Delila a he suɔmi. 5 Enɛ ɔ he ɔ, Filisti ma nɔ yeli ɔmɛ su yo ɔ he nɛ a de lɛ ke: “Moo gbe e yi mi* nɛ́ e tsɔɔ mo nɔ́ nɛ haa lɛ he wami ngua kaa kikɛ nɛ ɔ, kɛ bɔ nɛ wa maa pee kɛ nu lɛ nɛ waa fi lɛ nɛ waa ye e nɔ. Ke o pee jã a, wa ti nɔ fɛɛ nɔ ma ha mo sika hiɔ 1,100.”

6 Pee se ɔ, Delila de Samson ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o tsɔɔ mi he nɛ o náa o he wami ngua a kɛ jeɔ, kɛ nɔ́ nɛ a kɛ ma nyɛ maa fi mo konɛ a ye o nɔ.” 7 Samson de lɛ ke: “Ke a ngɔ kɛ̃ɛ̃ mi kpã* ehe kpaago nɛ gbli we kɛ fi mi ɔ, ma gbɔjɔ nɛ ma hi kaa bɔ nɛ nɔmlɔ adesa fɛɛ nɔmlɔ adesa ngɛ ɔ.” 8 Lɔ ɔ he ɔ, Filisti ma nɔ yeli ɔmɛ ngɔ kɛ̃ɛ̃ mi kpã ehe kpaago nɛ gbli we kɛ ba ha yo ɔ, nɛ e ngɔ kɛ fi lɛ. 9 Kɛkɛ nɛ a ya wo ka ngɛ se tsu ɔ mi, nɛ yo ɔ kpa ngmlaa kɛ de lɛ ke: “Samson, Filisti bi ɔmɛ ma mo tuami!” Kɛkɛ nɛ e tsɔ kɛ̃ɛ̃ mi kpã amɛ kaa bɔ nɛ ke la sa doti kpã he nɛ e tsɔɔ ɔ. A li he nɛ e náa e he wami ɔ kɛ jeɔ.

10 Kɛkɛ nɛ Delila de Samson ke: “Hyɛ! O pee mi kuasia nɛ o ye mi lakpa. Jehanɛ ɔ, i kpa mo pɛɛ, mo de mi nɔ́ nɛ a kɛ ma nyɛ maa fi mo.” 11 Lɔ ɔ he ɔ, e de lɛ ke: “Ke a ngɔ kpã ehehi nɛ a ti nɛ a kɛ tsu we nɔ́ ko hyɛ kɛ fi mi ɔ, ma gbɔjɔ nɛ ma hi kaa bɔ nɛ adesa fɛɛ adesa ngɛ ɔ.” 12 Lɔ ɔ he ɔ, Delila ngɔ kpã ehehi nɛ a ti kɛ fi lɛ, nɛ e kpa ngmlaa kɛ de ke: “Samson, Filisti bi ɔmɛ ma mo tuami!” (Jamɛ a be ɔ mi tsuo ɔ, nihi wo ka ngɛ se tsu ɔ mi.) Kɛkɛ nɛ e tsɔ kpã amɛ ngɛ e kɔni ɔmɛ a he kaa bɔ nɛ a tsɔɔ kpã tsɔwi ɔ.

13 Lɔ ɔ se ɔ, Delila de Samson ke: “Kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ, kuasia sɔuu nɛ o ngɛ mi pee nɛ o ngɛ mi lakpa yee. Mo de mi nɔ́ nɛ a kɛ ma nyɛ maa fi mo.” Kɛkɛ nɛ e de lɛ ke: “Ja o ngɔ bo lomi kpã gagaa kɛ lo ye yi bwɔmi nɛ a lo kpaago ɔ kɛ bla.” 14 Enɛ ɔ he ɔ, e fi e yi bwɔmi ɔ kɛ wo plɛɛko he, nɛ e kpa ngmlaa kɛ de lɛ ke: “Samson, Filisti bi ɔmɛ ma mo tuami!” Kɛkɛ nɛ e te si kɛ je mahe mi, nɛ e hia bo lomi plɛɛko ɔ kɛ bo lomi kpã gagaa a.

15 Lɔ ɔ se ɔ, e de lɛ ke: “Mɛni he je nɛ o deɔ ke, ‘I suɔ mo,’ be mi nɛ o tsui be ye he ɔ? Si etɛ sɔuu ji nɛ ɔ nɛ o ngɛ mi kuasia pee, nɛ o de we mi he nɛ o náa o he wami ngua a kɛ jeɔ.” 16 Akɛnɛ daa jenanɛɛ ɔ, yo ɔ yeɔ e tsui nɛ e ha we lɛ mumi womi he he je ɔ, e* hao wawɛɛ nɛ e ná jinɛ e gbo. 17 Lɔ ɔ he ɔ, nyagbenyagbe ɔ, Samson de lɛ e tsui mi sanehi tsuo. E de lɛ ke: “Yi sɛmi ha sɛ we ye yi mi kɔkɔɔkɔ, ejakaa i ji Nazir no ha Mawu kɛ je fɔmi* mi. Ke a sɛ ye yi ɔ, ye he wami ɔ maa je ye mi, nɛ ma pee kaa bɔ nɛ adesa kpahi tsuo ngɛ ɔ.”

18 Benɛ Delila na kaa e de lɛ e tsui mi sanehi tsuo ɔ, amlɔ nɔuu nɛ e tsɔ kɛ ya de Filisti ma nɔ yeli ɔmɛ ke: “Jehanɛ lɛɛ nyɛɛ ba, ejakaa e de mi e tsui mi sanehi tsuo.” Enɛ ɔ he ɔ, Filisti ma nɔ yeli ɔmɛ kuɔ kɛ ba e ngɔ kɛ a dɛ mi sika a. 19 Yo ɔ ha nɛ e hwɔ mahe ngɛ e tɛ nɔ; kɛkɛ nɛ e tsɛ nyumu ko, nɛ e ha nɛ e sɛ e yi bwɔmi nɛ a lo kpaago ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, yo ɔ bɔni e nɔ he wami nami, ejakaa e he wami ɔ ngɛ e mi jee. 20 Jehanɛ ɔ, e kpa ngmlaa nɛ e de ke: “Samson, Filisti bi ɔmɛ ma mo tuami!” E te si kɛ je e mahe ɔ mi nɛ e de ke: “Ma je kpo kɛ ho kaa bɔ nɛ i peeɔ daa a nɛ ma ya hoso ye he faa.” Se e li tete kaa Yehowa je e he. 21 Kɛkɛ nɛ Filisti bi ɔmɛ nu lɛ nɛ a ta e hɛngmɛ ɔmɛ. Nɛ a kɛ lɛ kple kɛ ba Gaza nɛ a bɔ lɛ akɔblee pãhi, nɛ e ba pee nɔ nɛ e wɛɛɔ ngma* ngɛ tsu womi he ɔ. 22 Se e yi ɔ nɛ a sɛ ɔ bɔni hɛmi ekohu.

23 Filisti ma nɔ yeli ɔmɛ bua a he nya konɛ a sã afɔle ngua kɛ ha a mawu nɛ ji Dagon ɔ nɛ́ a nya, ejakaa a ngɛ dee ke: “Wa mawu ɔ ngɔ wa he nyɛlɔ Samson kɛ wo wa dɛ mi!” 24 Benɛ ni ɔmɛ na lɛ ɔ, a je a mawu ɔ yi nɛ a de ke: “Wa mawu ɔ ngɔ wa he nyɛlɔ ɔ, nɔ nɛ e kpata wa zugba a hɛ mi, nɛ e gbe wa kpɛti nihi babauu ɔ kɛ wo wa dɛ mi.”

25 Akɛnɛ a bua jɔ ngɛ a tsui mi he je ɔ, a de ke: “Nyɛ tsɛ Samson kɛ ba nɛ e ba wo wa nya muɔ.” Lɔ ɔ he ɔ, a ya tsɛ Samson kɛ je tsu womi he ɔ kɛ ba konɛ e ba je a hɛja; a ha nɛ e ya da si ngɛ titima amɛ a kpɛti. 26 Kɛkɛ nɛ Samson de jokuɛ nyumuyo ɔ nɛ pɛtɛ e nine he ɔ ke: “Ha nɛ ma pɛtɛ titima amɛ nɛ hɛɛ we ɔ a he, konɛ ma nyɛ ma kpasa mɛ.” 27 (Jamɛ a be ɔ mi ɔ, we ɔ hyi tɔtɔɔtɔ kɛ nyumuhi kɛ yihi. Filisti ma nɔ yeli ɔmɛ tsuo ngɛ lejɛ ɔ, nɛ nyumuhi kɛ yihi maa pee 3,000 ngɛ tsu ɔ yi mi, nɛ a ngɛ Samson hyɛe be mi nɛ e ngɛ a nya muɔ woe ɔ.)

28 Jehanɛ ɔ, Samson kpa ngmlaa kɛ tsɛ Yehowa nɛ e de ke: “Nyɔmtsɛ Matsɛ Yehowa, i kpa mo pɛɛ nɛ o kai mi, i kpa mo pɛɛ nɛ o wo mi he wami, Oo Mawu, si kake nɛ ɔ pɛ, mo ha nɛ ma ye ye hɛngmɛ enyɔ ɔmɛ a kpɛti kake he lue ngɛ Filisti bi ɔmɛ a nɔ.”

29 Kɛkɛ nɛ Samson pɛtɛ kpɛti titima enyɔ ɔmɛ nɛ hɛɛ we ɔ he wawɛɛ, e kɛ e hiɔ nine pi kake nɛ e kɛ e muɔ nine hu pi kake. 30 Samson kpa ngmlaa nɛ e de ke: “Ha nɛ i* kɛ Filisti bi ɔmɛ nɛ gbo!” Kɛkɛ nɛ e kɛ e he wami tsuo tsitsɛɛ titima amɛ, nɛ we ɔ hule kɛ pue ma nɔ yeli ɔmɛ kɛ nihi tsuo nɛ a ngɛ mi ɔ a nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, nihi nɛ e gbe ligbi nɛ e gbo ɔ hiɛ pe nihi nɛ e gbe benɛ e ngɛ wami mi ɔ.

31 Pee se ɔ, e nyɛminyumu ɔmɛ kɛ e tsɛ ɔ weku ɔ tsuo kple kɛ ba nɛ a ba wo lɛ kɛ ho. A kɛ lɛ kuɔ kɛ ho, nɛ a ya pu lɛ ngɛ Zora kɛ Eshtaol a kpɛti ngɛ e tsɛ Manoa yɔkɔ ɔ mi. E kojo Israel jeha 20.

17 Nyumu ko hi si ngɛ Efraim yoku ɔmɛ a nɔ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Mika. 2 Ligbi ko ɔ, e de e yayo ke: “Sika hiɔ 1,100 nɛ a ju ngɛ o dɛ nɛ o gbiɛ nɔ ngɛ he nɛ i nu ɔ, hyɛ! sika hiɔ ɔ ngɛ ye dɛ. Imi lɛ i wo.” Kɛkɛ nɛ e yayo de ke: “Yehowa nɛ jɔɔ ye binyumu ɔ.” 3 Lɔ ɔ he ɔ, e kpale ngɔ sika hiɔ 1,100 kɛ ha e yayo, se e yayo de ke: “Bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, ma tsu sika hiɔ nɛ ngɛ ye dɛ ɔ he kɛ ha Yehowa konɛ ye binyumu ɔ nɛ kɛ pee amaga nɛ a hlɔ kɛ dade amaga. Amlɔ nɛ ɔ, i kpale kɛ ngɛ mo hae.”

4 Benɛ e kpale sika hiɔ ɔ kɛ ha e yayo ɔ, e yayo ngɔ sika hiɔ 200 kɛ ha sika hiɔ ga ní tsulɔ. Sika hiɔ ga ní tsulɔ ɔ pee amaga nɛ a hlɔ kɛ dade amaga; nɛ a kɛ mɛ ya ma Mika we ɔ mi. 5 Mika nɛ ɔ ngɛ we kɛ e mi mawuhi, nɛ e pee efɔd kɛ terafim amagahi,* nɛ e wo e binyumu ɔmɛ a kpɛti nɔ kake osɔfo* konɛ e sɔmɔ kaa osɔfo ha lɛ. 6 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, matsɛ ko be Israel. Nɔ fɛɛ nɔ peeɔ nɔ́ nɛ da ngɛ lɛ nitsɛ e hɛ mi.*

7 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, niheyo ko ngɛ Yuda weku ɔ mi ngɛ Betlehem ngɛ Yuda. Levi no ji lɛ, nɛ e hi lejɛ ɔ be saii. 8 Nyumu ɔ je Betlehem ma a mi ngɛ Yuda konɛ e ya hla he ko nɛ e hi. Benɛ e ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa a, e ba su Efraim yoku ɔmɛ a nɔ ngɛ Mika we ɔ mi. 9 Kɛkɛ nɛ Mika bi lɛ ke: “Jije o je?” E ha heto ke: “Levi no ji mi, nɛ i je Betlehem ngɛ Yuda, nɛ i ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa hla he ko nɛ ma hi.” 10 Nɛ Mika de lɛ ke: “Hii ye ngɔ, nɛ́ o sɔmɔ kaa tsɛ* kɛ osɔfo kɛ ha mi. Daa jeha a, ma ha mo sika hiɔ nyɔngma, kɛ tadehi, kɛ o nya mi ngma.” Enɛ ɔ he ɔ, Levi no ɔ sɛ we ɔ mi. 11 Levi no ɔ kplɛɛ kaa e kɛ nyumu ɔ maa hi si, nɛ niheyo ɔ ba pee kaa e binyumu ɔmɛ a kpɛti nɔ kake. 12 Jehanɛ hu ɔ, Mika wo Levi no ɔ osɔfo* konɛ e sɔmɔ kaa osɔfo ha lɛ, nɛ e hi Mika we ɔ mi. 13 Kɛkɛ nɛ Mika de ke: “Jehanɛ ɔ lɛɛ i le kaa Yehowa maa pee mi kpakpa, ejakaa Levi no ba pee ye we osɔfo.”

18 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, matsɛ ko be Israel. Nɛ jamɛ a be ɔ mi hu ɔ, Dan bi ɔmɛ a wɛtso ɔ ngɛ he ko hlae nɛ a hi,* ejakaa kɛ ba si jamɛ a be ɔ mi ɔ, a nine sui weto ní ko nɔ ngɛ Israel wɛtso ɔmɛ a kpɛti.

2 Dan bi ɔmɛ tsɔ a weku ɔ mi nyumuhi enuɔ, nɛ ji nyumuhi nɛ a sa, kɛ je Zora kɛ Eshtaol, konɛ a ya kpa zugba a si nɛ a hyɛ bɔ nɛ e ngɛ ha. A de mɛ ke: “Nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya hyɛ bɔ nɛ zugba a ngɛ ha.” Benɛ a ba su Efraim yoku ɔmɛ a nɔ ngɛ Mika we ɔ mi ɔ, a hwɔ lejɛ ɔ kɛ ya si je nami. 3 Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ a maa su Mika we ɔ he ɔ, a yɔse Levi niheyo ɔ gbi, enɛ ɔ he ɔ, a ya e ngɔ nɛ a bi lɛ ke: “Mɛnɔ ngɔ mo kɛ ba hiɛ ɔ? Mɛni o ngɛ pee ngɛ hiɛ ɔ? Mɛni ha nɛ o ba tlɔ hiɛ ɔ?” 4 E ha mɛ heto ke: “Kikɛ kɛ kikɛ nɛ Mika pee ha mi, nɛ e bɔ mi apaa kaa ma sɔmɔ kaa osɔfo ha lɛ.” 5 Kɛkɛ nɛ a de lɛ ke: “Wa kpa mo pɛɛ nɛ o bi Mawu ha wɔ kaa wa maa ye manye ngɛ wa blɔ hiami ɔ mi lo.” 6 Osɔfo ɔ de mɛ ke: “Nyɛɛ ya ngɛ tue mi jɔmi mi. Yehowa piɛɛ nyɛ he ngɛ nyɛ blɔ hiami ɔ mi.”

7 Enɛ ɔ he ɔ, nyumu enuɔ ɔmɛ tsa nɔ nɛ a ba su Laish. A na kaa nihi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ kɛ a hɛ fɔɛ nɔ ko nɔ ko nɔ kaa bɔ nɛ Sidon bi ɔmɛ hu pee ɔ. A ngɛ kpoo, nɛ a hyɛ we nɔ́ yayami ko blɔ, nɛ awi yelɔ ko be zugba a nɔ nɛ e maa hao mɛ. A kɛ Sidon bi ɔmɛ a he kɛ, nɛ a kɛ nɔ kpa ko be nɔ́ ko peemi.

8 Benɛ a kpale kɛ ya a nyɛminyumu ɔmɛ a ngɔ ngɛ Zora kɛ Eshtaol ɔ, a nyɛminyumu ɔmɛ bi mɛ ke: “Kɛ e ya lɛ kɛɛ?” 9 A ha heto ke: “Nyɛ ha nɛ waa kuɔ kɛ ya tua mɛ, ejakaa wa na kaa a zugba a hi saminya. Mɛni he je nɛ nyɛ ngɛ nyɛ nane si gblae ɔ? Nyɛ ko to tsle kaa nyɛ ma ya ngɔ zugba a. 10 Ke nyɛ ya su lejɛ ɔ, nyɛ maa na nihi nɛ a hyɛ we nɔ́ yayami ko blɔ, nɛ zugba a hu kle. Mawu ngɔ zugba a kɛ wo nyɛ dɛ; je ɔ mi* nɔ́ ko be nɛ be lejɛ ɔ.”

11 Kɛkɛ nɛ nyumuhi 600 nɛ a dla a he kɛ ha ta nɛ a je Dan bi ɔmɛ a weku ɔ mi ɔ je Zora kɛ Eshtaol kɛ ho. 12 A kuɔ kɛ ho nɛ a ya to si ngɛ Kiriat Yearim ngɛ Yuda. Enɛ ɔ he je nɛ a tsɛɛ lejɛ ɔ Mahane Dan* kɛ ba si mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ nɛ; e ngɛ Kiriat Yearim pusinɔ he blɔ. 13 A je lejɛ ɔ kɛ ho Efraim yoku ɔmɛ a nɔ ya, nɛ a ba su Mika we ɔ mi.

14 Lɔ ɔ se ɔ, nyumu enuɔ ɔmɛ nɛ a ya kpa Laish zugba a si ɔ de a nyɛminyumu ɔmɛ ke: “Anɛ nyɛ le kaa efɔd, terafim amagahi,* amaga nɛ a hlɔ, kɛ dade amaga ngɛ we nɛ ɔmɛ a mi lo? Nyɛɛ hyɛ nɔ́ nɛ e sa kaa nyɛɛ pee.” 15 Enɛ ɔ he ɔ, a da si ngɛ lejɛ ɔ, nɛ a ba Levi niheyo ɔ we ɔ mi ngɛ Mika we ɔ mi, nɛ a ba bi lɛ bɔ nɛ e ngɛ ha. 16 Jamɛ a be ɔ mi tsuo ɔ, Dan nyumuhi 600 nɛ a dla a he kɛ ha ta a daa si ngɛ agbo ɔ nya. 17 Nyumu enuɔ ɔmɛ nɛ a ya kpa zugba a si ɔ sɛ we ɔ mi, nɛ a ya wo amaga nɛ a hlɔ ɔ, efɔd ɔ, terafim amaga amɛ,* kɛ dade amaga a. (Osɔfo ɔ kɛ nyumuhi 600 nɛ a dla a he kɛ ha ta a daa si ngɛ agbo ɔ nya.) 18 A ya sɛ Mika we ɔ mi, nɛ a ya wo amaga nɛ a hlɔ ɔ, efɔd ɔ, terafim amaga amɛ,* kɛ dade amaga a. Osɔfo ɔ bi mɛ ke: “Mɛni nyɛ ngɛ pee ɔ?” 19 Se a de lɛ ke: “Pee dii. Ngɔɔ o nine kɛ to o nya he, nɛ o kɛ wɔ nɛ ya konɛ o pee tsɛ* kɛ osɔfo ha wɔ. Te nɔ́ nɛ hi wawɛɛ nɛɛ, kaa o maa ye osɔfo ngɛ nyumu kake we mi, aloo o maa ye osɔfo kɛ ha wɛtso kɛ weku ko ngɛ Israel?” 20 Enɛ ɔ he ɔ, osɔfo ɔ bua jɔ, nɛ e wo efɔd ɔ, terafim amaga amɛ,* kɛ amaga nɛ a hlɔ ɔ, nɛ e kɛ ni ɔmɛ ho.

21 Kɛkɛ nɛ a po a he nɛ a tsa a blɔ hiami ɔ nɔ; a ngɔ a bimɛ ɔmɛ, lohwe lɛlɛɛ ɔmɛ, kɛ níhi nɛ a he jua wa a kɛ sɛ a hlami. 22 Benɛ a je Mika we ɔ mi kɛ ho saii ɔ, nyumuhi nɛ a ngɛ wehi nɛ kɛ Mika we ɔ he kɛ we ɔ mi ɔ bua a he nya nɛ a ya ná Dan bi ɔmɛ. 23 Benɛ a kpa ngmlaa kɛ tsɛ Dan bi ɔmɛ ɔ, Dan bi ɔmɛ plɛ a hɛ mi kɛ tsɔɔ mɛ, nɛ a bi Mika ke: “Mɛni sane? Mɛni he je nɛ nyɛ bua nyɛ he nya a?” 24 Nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ ba ngɔ ye mawu ɔmɛ nɛ i pee ɔ, nɛ nyɛ ngɔ ye we osɔfo ɔ hu kɛ je. Mɛni nɛ e piɛ ha mi? Lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ nyɛ biɔ mi ke, ‘Mɛni ji o nyagba’ a?” 25 Dan bi ɔmɛ de lɛ ke: “Ko wo o gbi nɔ ngɛ wa nɔ; ke pi jã a, nyumuhi nɛ a mi mi fu ma tua mo, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ o wami* kɛ o we mi bi ɔmɛ a wami* maa je nyɛ dɛ.” 26 Enɛ ɔ he ɔ, Dan bi ɔmɛ tsa a blɔ hiami ɔ nɔ; nɛ akɛnɛ Mika na kaa a he wa pe lɛ he je ɔ, e kpale e se kɛ ho e we mi ya.

27 Benɛ a ngɔ níhi nɛ Mika pee ɔ kɛ e we osɔfo ɔ se ɔ, a ho Laish, he nɛ nihi nɛ a ngɛ kpoo nɛ a hyɛ we nɔ́ yayami ko blɔ ɔ ngɛ ɔ a ngɔ ya. A kɛ klaate gbe mɛ nɛ a kɛ la sã ma a. 28 Nɔ ko be nɛ ma kpɔ̃ mɛ, ejakaa a kɛ Sidon he kɛ, nɛ a kɛ nɔ kpa ko be nɔ́ ko peemi, nɛ a ngɛ Bet Rehob dɔgba a mi. Lɔ ɔ se ɔ, Dan bi ɔmɛ kpale po ma a, nɛ a hi mi. 29 Jehanɛ hu ɔ, a wo ma a biɛ ke Dan. A kɛ a tsɛ Dan nɛ ji Israel binyumu ɔ biɛ lɛ wo ma a. Se be ko nɛ be ɔ, a tsɛɛ ma a ke Laish. 30 Lɔ ɔ se ɔ, Dan bi ɔmɛ ngɔ amaga nɛ a hlɔ ɔ kɛ ma si ha a he, nɛ Yonatan, Mose binyumu Gershom binyumu ɔ, kɛ e binyumu ɔmɛ ye osɔfo kɛ ha Dan bi ɔmɛ a wɛtso ɔ kɛ ya si ligbi nɛ nihi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ ho nyɔguɛ tso mi ya. 31 Nɛ a ngɔ amaga nɛ a hlɔ nɛ Mika pee ɔ kɛ ma si, nɛ e hi lejɛ ɔ ligbi ɔmɛ tsuo nɛ anɔkuale Mawu ɔ we ɔ ngɛ Shilo ɔ.

19 Benɛ matsɛ ko be Israel ɔ, Levi no ko nɛ ngɛ Efraim yoku ɔmɛ a nɔ he ko tsitsaa a ngɔ yo* ko ngɛ Betlehem ngɛ Yuda. 2 Se e yo ɔ* ya bɔ ajuama, nɛ e je kɛ ho e tsɛ we ya ngɛ Betlehem ngɛ Yuda. E hi lejɛ ɔ nyɔhiɔ eywiɛ. 3 Kɛkɛ nɛ e huno ɔ nyɛɛ e se konɛ e ya plɛ e yi mi nɛ e kpale kɛ ba; e ngɔ e tsɔlɔ nyumu kɛ teji enyɔ kɛ piɛɛ e he. Lɔ ɔ he ɔ, yo ɔ ngɔ e huno ɔ kɛ ba e tsɛ we ɔ mi. Benɛ e tsɛ ɔ na nyumu ɔ, e tsɛ ɔ bua jɔ kaa e kɛ lɛ kpe. 4 Lɔ ɔ he ɔ, e ngatsɛ ɔ, nɛ ji yiheyo ɔ tsɛ ɔ plɛ e yi mi kaa e kɛ lɛ nɛ hi si ligbi etɛ; a yeɔ ní nɛ a nuɔ ní, nɛ e hwɔɔ lejɛ ɔ nɛ je naa.

5 Ligbi eywiɛne ɔ nɔ benɛ a te si mɔtu mla konɛ a je ɔ, yiheyo ɔ tsɛ ɔ de e ngatsɛ ɔ ke: “Moo ye nɔ́ ko nɛ o ná he wami,* nɛ lɔ ɔ se ɔ, nyɛ ma nyɛ maa je.” 6 Enɛ ɔ he ɔ, a hi si nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a ye ní nɛ a nu ní; lɔ ɔ se ɔ, yiheyo ɔ tsɛ ɔ de nyumu ɔ ke: “I kpa mo pɛɛ, moo hwɔ hiɛ ɔ kɛ ya si je maa na, nɛ́ o bua nɛ jɔ o he.”* 7 Benɛ nyumu ɔ te si kaa e maa je ɔ, e ngatsɛ ɔ ya nɔ nɛ e kpa lɛ pɛɛ, lɔ ɔ he ɔ, e kpale hwɔ lejɛ ɔ kɛ ya si benɛ je na.

8 Benɛ e te si mɔtu mla ngɛ ligbi enuɔne ɔ nɔ kaa e maa je ɔ, yiheyo ɔ tsɛ ɔ de lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ, moo ye nɔ́ ko nɛ o ná he wami.”* Nɛ a mlɛ hluu kɛ ya si benɛ je bɔni jɔmi, nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a ya nɔ nɛ a ye ní. 9 Benɛ nyumu ɔ te si kaa e kɛ e yo ɔ* kɛ e tsɔlɔ ɔ maa je ɔ, e ngatsɛ ɔ, nɛ ji yiheyo ɔ tsɛ ɔ de lɛ ke: “Amlɔ nɛ ɔ, hyɛ! Je jɔ ta. I kpa mo pɛɛ, moo hwɔ hiɛ ɔ kɛ ya si je maa na. E piɛ bɔɔ nɛ du ma bu. Nyɛɛ hwɔ hiɛ ɔ kɛ ya si je maa na, nɛ́ nyɛ bua nɛ jɔ nyɛ he. Nyɛ ma nyɛ maa te si hwɔɔ mɔtu mla kɛ hia nyɛ blɔ ɔ kɛ ho nyɛ we* mi ya.” 10 Se nyumu ɔ sume kaa e maa kpale hwɔ lejɛ ɔ kɛ ya si je nami ekohu, enɛ ɔ he ɔ, e te si nɛ e pue nɔ kɛ ya si e ya su Yebus, nɛ ji Yerusalem tɔɔ. Teji enyɔ nɛ a wo a nɔ ní, e yo ɔ,* kɛ e tsɔlɔ ɔ piɛɛ e he.

11 Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ a maa su Yebus ɔ, lɔ ɔ ji kaa du bu ta. Enɛ ɔ he ɔ, tsɔlɔ ɔ bi e nyɔmtsɛ ɔ ke: “Wa gba Yebus bi ɔmɛ a ma nɛ ɔ mi, nɛ wa ya hwɔ lejɛ ɔ kɛ ya si je nami lo?” 12 Se e nyɔmtsɛ ɔ de lɛ ke: “E sɛ nɛ wa gba ma se bi nɛ a pi Israel bi a ma ko mi. Wa ma tsa nɔ kɛ ya si Gibea.” 13 Kɛkɛ nɛ e de e tsɔlɔ ɔ ke: “Ba nɛ waa ho, ha nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa su ma nɛ ɔmɛ eko mi; wa ma ya hwɔ Gibea aloo Rama kɛ ya si je maa na.” 14 Kɛkɛ nɛ a tsa a blɔ hiami ɔ nɔ, nɛ benɛ e piɛ bɔɔ nɛ a maa su Benyamin bi ɔmɛ a ma nɛ ji Gibea a mi ɔ, pu ɔ miɔ nɛ e maa nɔ si.

15 Lɔ ɔ he ɔ, a gba Gibea konɛ a ya hwɔ lejɛ ɔ kɛ ya si je maa na. Benɛ a sɛ ma a mi ɔ, a ya hi si ngɛ ma a he nya buami he ɔ, se nɔ ko ngɔɛ mɛ kɛ yɛ e we mi konɛ a ya hwɔ lejɛ ɔ. 16 Be bɔɔ se ɔ, nɔmoyo ko ji nɛ ɔ nɛ́ e je e ngmɔ mi kɛ ma we mi jamɛ a gbɔkuɛ ɔ. E je Efraim yoku ɔmɛ a nɔ, nɛ e ba ngɛ Gibea be bɔɔ ko; se Benyamin bi ji nihi nɛ a ngɛ ma a mi. 17 Benɛ nɔmoyo ɔ wo e hɛngmɛ nɔ nɛ e na blɔ hialɔ ɔ ngɛ ma a he nya buami he ɔ, e bi lɛ ke: “Jije o je, nɛ jije o yaa?” 18 E ha heto ke: “Wa ya Betlehem ngɛ Yuda. Nɛ amlɔ nɛ ɔ, wa je lejɛ ɔ kɛ yaa Yehowa we ɔ.* Se nɔ ko nɔ ko ngɔɛ mi kɛ yɛ e we mi. Wa maa kpale kɛ ho Efraim yoku ɔmɛ a nɔ he ko tsitsaa ya, he nɛ i je ɔ. 19 Wa ngɛ nga gbigbli kɛ lohwehi a niye ní nɛ maa su wa teji ɔmɛ, nɛ i kɛ yo ɔ, kɛ wa tsɔlɔ ɔ hu wa ngɛ abolo kɛ wai. Nɔ́ ko nɔ́ ko he hia we wɔ.” 20 Se nɔmoyo ɔ de lɛ ke: “Tue mi jɔmi ha mo! Ha nɛ ma pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o maa hia a ha mo. Ma a he nya buami he ɔ kɛkɛ nɛ nyɛ ko hwɔ.” 21 Lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ mɛ kɛ ba e we mi, nɛ e ha teji ɔmɛ niye ní.* Kɛkɛ nɛ a fɔ a nanehi a he nɛ a ye ní nɛ a nu ní.

22 Benɛ a bua ngɛ a he jɔe ɔ, yakayaka nyumu komɛ nɛ a ngɛ ma a mi ɔ ba bɔle we ɔ nɛ a ngɛ sinya a sie wawɛɛ, nɛ a ya nɔ nɛ a de nɔmoyo ɔ nɛ ji wetsɛ ɔ ke: “Je nyumu ɔ nɛ ba o we ɔ mi ɔ kpo kɛ ha wɔ, konɛ waa kɛ lɛ nɛ ná bɔmi.” 23 Kɛkɛ nɛ wetsɛ ɔ je kpo kɛ ya nɛ e ya de mɛ ke: “Dɛbi, ye nyɛmimɛ, nyɛ ko pee yi wu tso ní nɛ ɔ. I kpa nyɛ pɛɛ, nyumu nɛ ɔ, nubwɔ ji lɛ ngɛ ye we ɔ mi. Nyɛ ko pee zo ní nɛ ɔ. 24 Ye biyo yomiyo kɛ nyumu ɔ yo ɔ* ji nɛ ɔ nɛ. Nyɛ ha nɛ ma je mɛ kpo, nɛ nyɛ ma nyɛ maa pee mɛ nisɛ ní nɛ nyɛ suɔ. Se e sɛ nɛ nyɛɛ pee nyumu nɛ ɔ hɛ mi si puemi nɔ́ nɛ ɔ.”

25 Se nyumu ɔmɛ bui lɛ tue, lɔ ɔ he ɔ, nyumu ɔ nu e yo ɔ,* nɛ e je lɛ kpo kɛ ha mɛ. A tua lɛ abonua nɛ a pee lɛ nisɛ ní nyɔ ɔ mi tsuo kɛ ya si mɔtu. Kɛkɛ nɛ makɛ futɛfutɛ ɔ, a wo lɛ blɔ kɛ ho. 26 Mɔtu mla a, yo ɔ ba nɛ e ba tsɔ fia si ngɛ nyumu ɔ we ɔ sinya a nya ngɛ he nɛ e nyɔmtsɛ ɔ ngɛ ɔ, nɛ e fɔ si ngɛ lejɛ ɔ kɛ ya si benɛ je mi tsɔ. 27 Benɛ e nyɔmtsɛ ɔ te si mɔtu nɛ e bli we ɔ sinya amɛ konɛ e je kpo nɛ e tsa e blɔ hiami ɔ nɔ ɔ, e na yo ɔ, nɛ ji e yo ɔ* nɛ e fɔɔ si ngɛ we ɔ sinya a nya nɛ e ninehi pueɔ si ngɛ sinya kpoku ɔ nɔ. 28 Nɛ e de lɛ ke: “Tee si; ha nɛ waa ho.” Se e pui e nya mi. Kɛkɛ nɛ nyumu ɔ wo lɛ kɛ fɔ teji ɔ nɔ, nɛ e pue nɔ kɛ ho e we mi ya.

29 Benɛ e su e we ɔ mi ɔ, e ngɔ lohwe gbemi ha nɛ e wo e yo ɔ,* nɛ e poo lɛ kpɔ nya kpɔ nya 12, nɛ e tsɔ nɛ a ngɔ kpɔ kakaaka kɛ ya Israel zugba kpɔ ɔmɛ eko fɛɛ eko mi. 30 Nihi nɛ a na a tsuo de ke: “Nɔ́ ko kaa kikɛ bɛ hyɛ, nɛ a nɛ eko hu hyɛ kɛ je be nɛ Israel bi ɔmɛ je* Egipt zugba a nɔ kɛ ba si mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ. Nyɛ susu he, nyɛɛ wo he ga, nɛ nyɛɛ tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ waa pee.”

20 Lɔ ɔ he ɔ, Israel bi tsuo nɛ a ngɛ Dan kɛ kple hluu kɛ ya si Beersheba kɛ Gilead zugba a nɔ ɔ je kpo, nɛ nimli asafo ɔ tsuo bua a he nya kaa kuu kake* ngɛ Yehowa hɛ mi ngɛ Mizpa. 2 Enɛ ɔ he ɔ, ni ɔmɛ a nya dali ɔmɛ kɛ Israel wɛtso ɔmɛ tsuo ya da a blɔ hehi ngɛ Mawu we bi asafo ɔ kpɛti. Ta buli nɛ a nyɛɛɔ nane nɛ a dla a he kɛ klaatehi ji 400,000.

3 Benyamin bi ɔmɛ nu kaa Israel nyumu ɔmɛ kuɔ kɛ ho Mizpa ya.

Kɛkɛ nɛ Israel nyumu ɔmɛ de ke: “Nyɛ de wɔ, kɛ e ba lɛ kɛɛ nɛ yi wu tso ní nɛ ɔ ya nɔ?” 4 Kɛkɛ nɛ Levi nyumu ɔ, nɛ ji yo ɔ nɛ a gbe lɛ ɔ huno ɔ ha heto ke: “I kɛ ye yo ɔ* ba Gibea ngɛ Benyamin konɛ wa ba hwɔ lejɛ ɔ kɛ ya si je nami. 5 Nɛ nyɔ mi ɔ, nihi nɛ a ngɛ Gibea a* ba tua mi nɛ a ba bɔle we ɔ. A to kaa a maa gbe mi, se a tua ye yo ɔ* mohu abonua nɛ e gbo. 6 Enɛ ɔ he ɔ, i wo ye yo ɔ* gbogboe ɔ nɛ i poo mi, nɛ i tsɔ nɛ a ngɔ kpɔ nya amɛ kɛ ya Israel zugba a eko fɛɛ eko nɔ, ejakaa a tsu hɛ mi si puemi ní kɛ zo ní ngɛ Israel. 7 Jehanɛ ɔ, nyɛ Israel bi tsuo, nyɛɛ tsɔɔ nyɛ juɛmi nɛ nyɛɛ wo ga ngɛ hiɛ ɔ.”

8 Kɛkɛ nɛ ni ɔmɛ tsuo pee kake kɛ te da si,* nɛ a de ke: “Wa ti nɔ kake ngmelu po be kpalee kɛ ho e bo tsu aloo e we mi ya. 9 Amlɔ nɛ ɔ, nɔ́ nɛ wa maa pee Gibea ji nɛ ɔ nɛ: Wa maa fɔ sɔ* konɛ waa kuɔ kɛ ya tua lɛ. 10 Wa maa hla nyumuhi 10 kɛ je nyumuhi 100 a kpɛti ngɛ Israel wɛtso ɔmɛ tsuo a mi, kɛ nyumuhi 100 kɛ je nyumuhi 1,000 a kpɛti, kɛ nyumuhi 1,000 kɛ je nyumuhi 10,000 a kpɛti nɛ́ a ya bua niye ní nya kɛ ha ta buli ɔmɛ, konɛ a kɛ Gibea nɛ ngɛ Benyamin ɔ nɛ ya to ní ngɛ hɛ mi si puemi ní nɛ a tsu ngɛ Israel ɔ he je.” 11 Enɛ ɔ he ɔ, Israel nyumu ɔmɛ tsuo bua a he nya kaa kuu kake* kɛ wo ma a he.

12 Kɛkɛ nɛ Israel wɛtso ɔmɛ tsɔ nyumuhi kɛ ya Benyamin wɛtso ɔ ngɔ, nɛ a de ke: “Mɛni yi wu tso ní nɛ a pee ngɛ nyɛ kpɛti nɛ ɔ? 13 Amlɔ nɛ ɔ, nyɛ je Gibea yakayaka nyumu ɔmɛ kpo kɛ ha wɔ, konɛ waa gbe mɛ nɛ wa je nɔ́ yayami kɛ je Israel.” Se Benyamin bi ɔmɛ bui a nyɛmimɛ Israel bi ɔmɛ tue.

14 Kɛkɛ nɛ Benyamin bi ɔmɛ bua a he nya kɛ je a ma amɛ a mi kɛ ho Gibea ya konɛ a kɛ Israel nyumu ɔmɛ nɛ ya hwu ta. 15 Jamɛ a ligbi ɔ, Benyamin bi ɔmɛ bua nyumuhi 26,000 nɛ́ a dla a he kɛ klaatehi a nya kɛ je a ma amɛ a mi, slo nyumuhi 700 nɛ a hla kɛ je Gibea a. 16 Ta buli nɛ ɔmɛ a kpɛti nyumuhi 700 nɛ a hla a ji muɔtsɛmɛ. Nyumu nɛ ɔmɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ nine nya da bɔ nɛ e ma nyɛ maa fɔ amlami tɛ kɛ ya ná yi bwɔmi ngu kake nɛ e be he bee kɔkɔɔkɔ.

17 Israel wɛtso kpa amɛ nɛ piɛ ɔ hu bua nyumuhi 400,000 nɛ́ a dla a he kɛ klaatehi a nya, nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ ji tatsɛ nɛ he be. 18 A te si nɛ a kuɔ kɛ ho Betel ya konɛ a ya bi Mawu juɛmi. Nɛ Israel bi ɔmɛ bi ke: “Wa ti mɛnɔ lɛ e sa kaa e nyɛɛ hɛ mi kɛ kuɔ kɛ ya konɛ e kɛ Benyamin bi ɔmɛ nɛ ya hwu ta?” Yehowa he nɔ ke: “Yuda lɛ e sa nɛ e nyɛɛ hɛ mi.”

19 Lɔ ɔ se ɔ, Israel bi ɔmɛ te si mɔtu nɛ a ya to si konɛ a kɛ Gibea nɛ hwu ta.

20 Jehanɛ ɔ, Israel nyumu ɔmɛ je kpo konɛ a kɛ Benyamin nɛ ya hwu ta; a gba ta kɛ wo Benyamin bi ɔmɛ a he ngɛ Gibea. 21 Enɛ ɔ he ɔ, Benyamin bi ɔmɛ je kpo kɛ je Gibea kɛ ba nɛ a ba gbe Israel nyumuhi 22,000 jamɛ a ligbi ɔ. 22 Se Israel nyumu ɔmɛ a ta buli ɔmɛ pee kã nɛ a kpale ya gba ta ngɛ lejɛ ɔ nɔuu kaa bɔ nɛ a pee ngɛ kekleekle ligbi ɔ nɔ ɔ. 23 Lɔ ɔ se ɔ, Israel bi ɔmɛ kuɔ kɛ ho nɛ a ya fo ya ngɛ Yehowa hɛ mi kɛ ya si gbɔkuɛ, nɛ a bi Yehowa ke: “Anɛ e sa nɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ Benyamin bi ɔmɛ nɛ ya hwu ta ekohu lo?” Yehowa ha mɛ heto ke: “Nyɛɛ kuɔ kɛ ya tua mɛ.”

24 Lɔ ɔ he ɔ, Israel bi ɔmɛ hɛ mɛ kɛ su Benyamin bi ɔmɛ a he ngɛ ligbi enyɔne ɔ nɔ. 25 Benyamin bi ɔmɛ hu je kpo kɛ je Gibea nɛ a kɛ mɛ ba kpe ngɛ ligbi enyɔne ɔ nɔ, nɛ a kpale gbe Israel bi 18,000 nɛ́ mɛ tsuo a dla a he kɛ klaatehi ɔ. 26 Kɛkɛ nɛ Israel nyumu ɔmɛ tsuo kuɔ kɛ ho Betel ya. A ya fo ya, nɛ a hi si ngɛ Yehowa hɛ mi ngɛ lejɛ ɔ, a ha hwɔ jamɛ a ligbi ɔ kɛ ya si gbɔkuɛ, nɛ a sã sami afɔlehi kɛ tue mi jɔmi afɔlehi ngɛ Yehowa hɛ mi. 27 Lɔ ɔ se ɔ, Israel nyumu ɔmɛ bi Yehowa juɛmi, ejakaa anɔkuale Mawu ɔ somi daka a ngɛ lejɛ ɔ jamɛ a be ɔ mi. 28 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Finehas, Aaron binyumu Eleazar binyumu ɔ ngɛ sɔmɔe* ngɛ somi daka a hɛ mi. A bi ke: “Anɛ e sa kaa waa kpale je kpo kɛ ho nɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ Benyamin nyumu ɔmɛ nɛ ya hwu ta ekohu lo, aloo wa ko ya?” Yehowa ha heto ke: “Nyɛɛ kuɔ kɛ ya, ejakaa hwɔɔ ɔ, ma ngɔ mɛ kɛ wo nyɛ dɛ mi.” 29 Kɛkɛ nɛ Israel ha nɛ nyumu komɛ ya wo ka kɛ bɔle Gibea tsuo kɛ kpe.

30 Israel bi ɔmɛ kuɔ kɛ ya tua Benyamin bi ɔmɛ ngɛ ligbi etɛne ɔ nɔ, nɛ a gba ta kɛ wo Gibea kaa bɔ nɛ a pee be ko nɛ be ɔ. 31 Benɛ Benyamin bi ɔmɛ je kpo konɛ a kɛ Israel tabo ɔ nɛ ya kpe ɔ, Israel bi ɔmɛ gbla mɛ kɛ je ma a mi. Kɛkɛ nɛ kaa bɔ nɛ a pee be ko nɛ be ɔ, a bɔni nyumu ɔmɛ a ti ni komɛ tuami nɛ a bɔni mɛ gbemi ngɛ blɔ ngua amɛ a nɔ. Blɔ ɔ kake kuɔ kɛ yaa Betel nɛ kake hu yaa Gibea. Israel nyumuhi maa pee 30 lɛ a gbo kɛ pue si ngɛ nga a nɔ. 32 Enɛ ɔ he ɔ, Benyamin bi ɔmɛ de ke: “Wa kpale ngɛ a nɔ kunimi yee ekohu kaa bɔ nɛ wa pee be ko nɛ be ɔ.” Se Israel bi ɔmɛ de ke: “Wa maa tu fo ngɛ a hɛ mi nɛ waa kɛ maa gbla mɛ kɛ je ma a mi kɛ ba blɔ ngua amɛ a nɔ.” 33 Kɛkɛ nɛ Israel nyumu ɔmɛ tsuo te si ngɛ hehi nɛ a ngɛ ɔ, nɛ a gba ta ngɛ Baal Tamar. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Israel bi nɛ a wo ka a je kpo kɛ je hehi nɛ a ngɛ ɔ ngɛ Gibea ní ɔmɛ a mi. 34 Lɔ ɔ he ɔ, nyumuhi 10,000 nɛ a hla mɛ kɛ je Israel tsuo ɔ ba Gibea hɛ mi, nɛ ta a mi wa wawɛɛ nitsɛ. Se Benyamin bi ɔmɛ li tete kaa oslaa ná mɛ ta.

35 Yehowa ye Benyamin nɔ kunimi ngɛ Israel hɛ mi, nɛ jamɛ a ligbi ɔ, Israel bi ɔmɛ gbe Benyamin nyumuhi 25,100 nɛ́ mɛ tsuo a dla a he kɛ klaatehi.

36 Se benɛ Israel nyumu ɔmɛ tu fo ngɛ Benyamin hɛ mi ɔ, Benyamin bi ɔmɛ susu kaa a maa ye a nɔ kunimi, se Israel nyumu ɔmɛ tu fo, ejakaa a kɛ a hɛ fɔ nihi nɛ a ha nɛ a ya wo Gibea he ka a nɔ. 37 Ka woli ɔmɛ pee mlamlaamla nɛ a bu kɛ sɛ Gibea ma a mi. Kɛkɛ nɛ ka woli ɔmɛ gba kɛ wo ma a mi, nɛ a kɛ klaate gbe ma mi bi ɔmɛ tsuo.

38 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Israel nyumu ɔmɛ to blɔ nya kaa nyumu ɔmɛ nɛ a ya wo ma a he ka a nɛ a ha nɛ la su ku nɛ te kɛ je lejɛ ɔ kɛ ya hiɔwe kɛ pee okadi.

39 Benɛ Israel bi ɔmɛ kpale a se ngɛ ta a mi ɔ, Benyamin nyumu ɔmɛ bɔni Israel nyumu ɔmɛ tuami, nɛ a gbe a kpɛti nihi maa pee 30, nɛ a de ke: “E ngɛ heii kaa wa kpale ngɛ a nɔ kunimi yee kaa bɔ nɛ wa pee ngɛ ta nɛ wa hwu kɛ be ɔ mi ɔ.” 40 Se okadi ɔ je ma a mi kɛ bɔni hiɔwe yami kaa la su ku titima. Benɛ Benyamin nyumu ɔmɛ plɛ nɛ a hyɛ ɔ, a na kaa ma a tsuo ngɛ tsoe gegeege. 41 Kɛkɛ nɛ Israel nyumu ɔmɛ plɛ a hɛ mi kɛ kpee Benyamin nyumu ɔmɛ, nɛ sawale nu mɛ, ejakaa a na kaa oslaa ba ná mɛ. 42 Enɛ ɔ he ɔ, a tu fo ngɛ Israel nyumu ɔmɛ a hɛ mi, nɛ a kɛ a hɛ mi tsɔɔ nga a nɔ, se ta a nyɛɛ a se; nyumu ɔmɛ nɛ a je ma amɛ a mi kɛ ma a ba piɛɛ a he kɛ gbe mɛ pue si. 43 A bɔle Benyamin bi ɔmɛ, nɛ a fiee a se nɛ́ he jɔɔmi be mi. A naa a nɔ ngɛ Gibea hɛ mi tutuutu kɛ yaa puje he blɔ. 44 Nyagbenyagbe ɔ, Benyamin nyumuhi 18,000 gbo; mɛ tsuo a ji tatsɛmɛ nɛ a he wa.

45 Benyamin nyumu ɔmɛ po a he nɛ a tu fo kɛ ho nga a nɔ ya ngɛ Rimon tɛ sa a nɔ, nɛ Israel bi ɔmɛ gbe* a kpɛti nihi 5,000 ngɛ blɔ ngua amɛ a nɔ, nɛ a ya nɔ nɛ a fiee a se hluu kɛ ya su Gidom; nɛ a gbe nyumuhi 2,000 kɛ piɛɛ he. 46 Benyamin bi tsuo nɛ a gbo jamɛ a ligbi ɔ, a yibɔ ji nyumuhi 25,000 nɛ́ a dla a he kɛ klaatehi; mɛ tsuo a ji tatsɛmɛ nɛ a he wa. 47 Se nihi 600 tu fo kɛ ho nga a nɔ ya ngɛ Rimon tɛ sa a nɔ, nɛ a ya hi Rimon tɛ sa a nɔ nyɔhiɔ eywiɛ.

48 Nɛ Israel nyumu ɔmɛ kpale a se nɛ a ya tua Benyamin bi ɔmɛ, nɛ a kɛ klaate gbe ni nɛmɛ nɛ a ngɛ ma a mi ɔ, kɛ je nimli a nɔ kɛ ya si lohwehi a nɔ; a kpata níhi tsuo nɛ a piɛ ɔ hɛ mi. Jehanɛ se hu ɔ, a mɛ mahi tsuo nɛ ngɛ a blɔ ɔ nɔ ɔ he la.

21 Jehanɛ ɔ, Israel nyumu ɔmɛ kã kita nɛ ɔ ngɛ Mizpa. A de ke: “Wa ti nɔ ko nɔ ko kɛ e biyo be nyumu ko nɛ e je Benyamin hae nɛ e ngɔ kaa e yo.” 2 Enɛ ɔ he ɔ, ni ɔmɛ ba Betel nɛ a ba hi si ngɛ lejɛ ɔ ngɛ anɔkuale Mawu ɔ hɛ mi kɛ ya si gbɔkuɛ, a kpa ngmlaa nɛ a fo ya wawɛɛ. 3 Nɛ a bi ke: “Oo Yehowa, Israel Mawu, mɛni he je nɛ nɔ́ nɛ ɔ ba ngɛ Israel? Mɛni he je nɛ e sa kaa mwɔnɛ ɔ, wɛtso kake nɛ laa ngɛ Israel?” 4 Nɛ e nɔ jena a, ni ɔmɛ te si mla nɛ a ma afɔle sami la tɛ ngɛ lejɛ ɔ, nɛ a sã sami afɔlehi kɛ tue mi jɔmi afɔlehi.

5 Kɛkɛ nɛ Israel bi ɔmɛ bi ke: “Israel wɛtso ɔmɛ tsuo a kpɛti te nɛɛ lɛ e kuɛ kɛ bɛ nɛ e ba da Yehowa hɛ mi?” Ejakaa a kã kita agbo kaa nɔ fɛɛ nɔ ko nɛ e kuɛ kɛ bɛ Yehowa ngɔ ngɛ Mizpa a, a maa gbe lɛ kokooko. 6 Lɔ ɔ he ɔ, Israel bi ɔmɛ ye aywilɛho ngɛ nɔ́ nɛ ba a nyɛminyumu Benyamin nɔ ɔ he je. A de ke: “Mwɔnɛ ɔ, a po Israel wɛtso kake kɛ fɔ he. 7 Amlɔ nɛ ɔ nɛ wa kã Yehowa kita kaa waa kɛ wa biyihi be mɛ hae nɛ a ngɔ kaa a yihi ɔ, mɛni e sa nɛ waa pee konɛ waa na yihi kɛ ha ni nɛmɛ nɛ piɛ ɔ?”

8 A bi ke: “Israel wɛtso ɔmɛ a kpɛti te nɛɛ lɛ e kuɛ kɛ bɛ Yehowa ngɔ ngɛ Mizpa?” E ba lɛ kaa nɔ ko nɔ ko ji Yabesh Gilead kɛ bɛ he nɛ asafo ɔ bua a he nya ngɛ ɔ. 9 Benɛ a kane ni ɔmɛ ɔ, a na kaa nihi nɛ a ngɛ Yabesh Gilead ɔ a ti nɔ ko nɔ ko be lejɛ ɔ. 10 Enɛ ɔ he ɔ, Israel asafo ɔ tsɔ nyumuhi nɛ a ngɛ he wami wawɛɛ ɔ a kpɛti nihi 12,000 kɛ ho lejɛ ɔ ya. A fã mɛ ke: “Nyɛɛ ya nɛ nyɛɛ kɛ klaate nɛ ya gbe nihi nɛ a ngɛ Yabesh Gilead ɔ. Yihi kɛ jokuɛwi po, nyɛɛ gbe mɛ. 11 Nɔ́ nɛ e sa kaa nyɛɛ pee ji nɛ ɔ nɛ: Nyɛ kpata nyumu fɛɛ nyumu, kɛ yo fɛɛ yo nɛ e kɛ nyumu ná bɔmi hyɛ ɔ hɛ mi.” 12 Ngɛ nihi nɛ a ngɛ Yabesh Gilead ɔ a kpɛti ɔ, a na yihewi 400 nɛ a ji yomiyohi, nihi nɛ a kɛ nyumu ná we bɔmi hyɛ. Enɛ ɔ he ɔ, a kɛ mɛ ba sito he ɔ ngɛ Shilo nɛ ngɛ Kanaan zugba a nɔ ɔ.

13 Kɛkɛ nɛ Israel asafo ɔ tsuo tsɔ nɛ a kɛ tue mi jɔmi sɛ gbi ya ha Benyamin bi ɔmɛ nɛ a ngɛ Rimon tɛ sa a nɔ ɔ. 14 Enɛ ɔ he ɔ, Benyamin bi ɔmɛ kpale kɛ ba ngɛ jamɛ a be ɔ mi. A ngɔ yi ɔmɛ nɛ a baa a yi ngɛ Yabesh Gilead yi ɔmɛ a kpɛti ɔ kɛ ha mɛ, se yihi nɛ a ná a sui mɛ. 15 Kɛkɛ nɛ ni ɔmɛ ye aywilɛho ngɛ nɔ́ nɛ ba Benyamin nɔ ɔ he je, ejakaa Yehowa ha nɛ mi gbami ba Israel wɛtso ɔmɛ a kpɛti. 16 Nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ kpe ɔ mi ɔ bi ke: “Akɛnɛ a kpata yihi nɛ a ngɛ Benyamin ɔ tsuo a hɛ mi he je ɔ, mɛni e sa kaa waa pee konɛ wa ná yihi kɛ ha nyumuhi nɛ piɛ ɔ?” 17 A ha heto ke: “E sa nɛ Benyamin bi nɛ a yi ná wami ɔ nɛ a ná gbosi ní, konɛ Israel wɛtso ko nɛ ko laa. 18 Se wa be he blɔ kaa wa maa ngɔ wa biyi ɔmɛ kɛ ha mɛ nɛ a ngɔ kaa a yihi, ejakaa Israel bi ɔmɛ kã kita ke: ‘Nɔ nɛ ma ha Benyamin yo ɔ, á gbiɛ lɛ.’”

19 Kɛkɛ nɛ a de ke: “Hyɛ! A yeɔ gbijlɔ ko kɛ haa Yehowa daa jeha ngɛ Shilo ngɛ Betel yiti je ngɛ blɔ ngua a nɛ kuɔ kɛ je Betel kɛ yaa Shekem ɔ puje he blɔ, ngɛ Lebona woyi je.” 20 Lɔ ɔ he ɔ, a fã Benyamin nyumu ɔmɛ ke: “Nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya wo ka ngɛ wai ngmɔ ɔmɛ a mi. 21 Nɛ ke nyɛ na Shilo yihewi* ɔmɛ nɛ a je kpo kɛ ba ngɛ a si bɔlemi do ɔ doe ɔ, nyɛ ti nɔ fɛɛ nɔ nɛ je kpo kɛ je wai ngmɔ ɔmɛ a mi kɛ ba nu yo ngɛ Shilo yihewi ɔmɛ a kpɛti, nɛ nyɛɛ kpale nyɛ se kɛ ho Benyamin zugba a nɔ ya. 22 Nɛ ke e ba kaa a tsɛmɛ ɔmɛ aloo a nyɛminyumu ɔmɛ ba bi wɔ he sane ko ɔ, wa ma de mɛ ke, ‘Nyɛɛ na mɛ mɔbɔ ha wɔ, ejakaa wa nyɛ we nɛ waa na yihi kɛ ha a ti nɔ fɛɛ nɔ ngɛ ta mi, nɛ akɛnɛ pi nyɛ nitsɛmɛ nyɛ suɔmi mi nɛ nyɛ je kɛ ha mɛ yihi he je ɔ, nyɛ yi fɔ.’”

23 Enɛ ɔ he ɔ, Benyamin nyumu ɔmɛ pee jã pɛpɛɛpɛ, nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ ngɔ yo kɛ je yi ɔmɛ nɛ a ngɛ doe ɔ a kpɛti kɛ ho. Lɔ ɔ se ɔ, a kpale a se kɛ ho a gbosi ní ɔ he ya, nɛ a kpale ya po a ma amɛ nɛ a hi a mi.

24 Kɛkɛ nɛ Israel bi ɔmɛ gbɛ kɛ je lejɛ ɔ jamɛ a be ɔ mi, nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ ho e wɛtso kɛ e weku mi ya, nɛ a je lejɛ ɔ, nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ ho e gbosi ní he ya.

25 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, matsɛ ko be Israel. Nɔ fɛɛ nɔ ngɛ nɔ́ nɛ da ngɛ lɛ nitsɛ e hɛ mi* pee.

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Israel binyumu.”

Aloo “i ngɔ zugba a kɛ wo e dɛ.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ye blɔ fa mi nɔ́.”

Aloo “nɛ a tsɔ ma a.”

Nɛ ji, lɛ Aksa a, e tsɛ.

Baiblo komɛ de ke, “e gbɔ e dɛ mi benɛ e ngɛ teji ɔ nɔ ɔ.”

Aloo “Negeb.”

E sisi ji, “hehi nɛ nyu ngɛ.”

E sisi ji, “Hɛ Mi Kpatami.”

Aloo “dɔ ɔ mi.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “dade ta zugba lɛhi.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɛ wa ma je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ mo.”

Aloo “mahi nɛ ngɛ e sisi ɔ.”

Aloo “dɔ ɔ mi.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Yosef we ɔ nine ba jiɔ ɔ.”

Aloo “kuɔ kɛ je.”

E sisi ji, “Ya Foli.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “A bua jamɛ a yi nɔ ɔ tsuo nya kɛ ya piɛɛ a nɛmɛ ɔmɛ a he.” Enɛ ɔ ji asilɛ nɛ a kɛ tsuɔ ní kɛ haa gbenɔ.

Aloo “ja.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Yehowa nine teɔ si kɛ woɔ mɛ.”

Aloo “he nɛ a guɔ kɛ yaa Hamat ɔ.”

Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Aram Naharaim.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Aram.”

E ma nyɛ maa pee kaa ‘nike ní’ nɛ ɔ ji tó henɔ ko nɛ́ a biɔ ngɛ a dɛ

Eko ɔ, kɔni fã kpiti nɛ e kami maa pee sɛntimita 38 (intsisi 15). Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

Baiblo komɛ de ke, “tɛ ywiami hehi nɛ a ngɛ Gilgal ɔ.”

Baiblo komɛ de ke, “gu puɔ nɛ kɔɔhiɔ guɔ mi ɔ mi.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e ngɔ nɔ́ kɛ ha e nane he.”

Baiblo komɛ de ke, “e ya be ngɛ tɛ ywiami he ɔmɛ.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “koli.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “kɛ wo Israel nine sisi.”

Aloo “je ma amɛ a Haroshet.” “Haroshet Hagoim.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “dade ta zugba lɛhi.”

Aloo “Yaa bua o nyumu ɔmɛ a nya ngɛ.”

Aloo “dɔ ɔ.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “dade ta zugba lɛhi.”

Aloo “je ma amɛ a Haroshet ɔ.” “Haroshet Hagoim.”

Aloo “dɔ ɔ.”

Aloo “je ma amɛ a Haroshet ɔ.” “Haroshet Hagoim.”

Aloo “fia la.”

Baiblo komɛ de ke, “mimiɛɛ.”

Baiblo komɛ de ke, “womi ngmalɔ ní hɛɛli.”

Aloo “klaa.”

Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.

Aloo “gu.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “fɔmi kotoku.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “fɔmi kotokuhi.”

Baiblo komɛ de ke, “zugba sisi nito hehi.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “akpe.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “susumi nɔ́ nɛ ji efa kake.” Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

Aloo “kusii.”

Aloo “pɔ buɛ.”

E sisi ji, “Yehowa Ji Tue Mi Jɔmi.”

Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.

Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.

Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.

Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.

E sisi ji, “Ha Nɛ Baal Nɛ Fã E He Ngɛ Mlaa Nya (Baal Nɛ Hwu).”

Aloo “a po pa a.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ha.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “koli.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɔ fɛɛ nɔ ko nɛ e kɛ e lilɛ ma lɔ nyu ɔ kaa bɔ nɛ gbe lɔɔ nyu ɔ.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nyu ɔ lɔe ɔ.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nyumuhi 300 nɛ a lɔ nyu ɔ.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “koli ɔmɛ.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “O nine he maa wa.”

Aloo “kewu.”

E ji ngma henɔ ko.

Kɛ je maa pee nyɔ mi ngmlɛ 10 kɛ ya si maa pee makɛ ngmlɛ 2.

Aloo “a mi mi nɛ fu lɛ ɔ nya ba si.”

Aloo “ejakaa bɔ nɛ nyumu ngɛ ɔ, jā nɛ e he wami ngɛ.”

Shekel kake peeɔ gram 11.4. Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

Aloo “Israel bi ɔmɛ tsuo kɛ efɔd ɔ bɔ mumi mi ajuama ngɛ lejɛ ɔ.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “wo we a yi nɔ hu.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ná binyumuhi 70 nɛ a je e fiɔ mi.”

Aloo “Israel bi ɔmɛ kɛ Baal amaga amɛ bɔni mumi mi ajuama bɔmi ekohu.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e yayo ɔ tsɛ ɔ weku we ɔ.”

Baiblo komɛ de ke, “zugbatsɛmɛ ɔmɛ.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nyɛ nitsɛmɛ nyɛ wu kɛ nyɛ he lo ji mi.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “we ɔ.”

Aloo “ma ha nɛ yiblii nɛ i woɔ.”

Aloo “klaa.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “tsɔ mumi yayami ko kɛ ba wo.”

Aloo “nyɛɛ pee lɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛ ma nyɛ.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “we ɔ.”

Aloo “tsɔ laami he ɔ.”

Aloo “Siria.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɔ nɛ e buɔ tue.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “a nyɛɔ ngmaa lɛ ke ‘Mizpe’ hulɔ.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “kuɔ kɛ je.”

Aloo “mahi nɛ ngɛ e sisi.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “O ba mi si wawɛɛ.”

Aloo “i kɛ ye huɛmɛ ya fo ya akɛnɛ i be gba si himi mi sɛe gblegbleegble ɔ he je.”

Aloo “nɔ́ ko nɛ a peeɔ; mlaa.”

Baiblo komɛ de ke, “po mi ngɛ yiti je.”

Aloo “i ngɔ ye klaa kɛ wo ye dɛ mi.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “kɛ je fɔmi kotoku.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “kɛ je fɔmi kotoku.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Filisti bi ɔmɛ a biyi ɔmɛ a ti nɔ kake.”

Eko ɔ, “e” ɔ daa si kɛ ha Mawu.

Aloo “jata ku wayoo ko kɛ e kuɛ he bwɔmi.”

Baiblo komɛ de ke, “loko e ma ya sɛ se tsu ɔ mi ɔ.”

Aloo “ngɛ se tsu ɔ mi.”

Ngma nɛ a ngɛ tsɔɔe ngɛ hiɛ ɔ ji hwiit, blɛfo kɛ a henɔ ɔmɛ.

Aloo “E tsɔ níhi tsuo.”

Aloo “e fiaa mɛ ní nɛ e to a nanehi kɛ pue a fiɔhi a nɔ.”

Aloo “fi.”

Aloo “fi.”

E sisi ji, “Tsitsa Wu Yoku.”

Aloo “he wami.”

E sisi ji, “Nɔ Nɛ E Ngɛ Tsɛe ɔ Nyu Hɛngmɛ.”

Aloo “Dɔ ɔ.”

Aloo “Moo sisi lɛ.”

Aloo “pani.”

Aloo “e klaa.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “kɛ je ye nyɛ fɔmi kotoku.”

Ngma nɛ a ngɛ tsɔɔe ngɛ hiɛ ɔ ji hwiit, blɛfo kɛ a henɔ ɔmɛ.

Aloo “ye klaa.”

Aloo “we mi mawuhi.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e ngɔ níhi kɛ wo e binyumu ɔmɛ a kpɛti nɔ kake dɛ.”

Aloo “nɔ́ nɛ e susu kaa e da.”

Aloo “ga wolɔ.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e ngɔ níhi kɛ wo Levi no ɔ dɛ.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ngɛ weto ní ko hlae nɛ a hi nɔ.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “zugba a nɔ.”

E sisi ji, “Dan Sito He.”

Aloo “we mi mawuhi.”

Aloo “we mi mawu ɔmɛ.”

Aloo “we mi mawu ɔmɛ.”

Aloo “ga wolɔ.”

Aloo “we mi mawu ɔmɛ.”

Aloo “klaa.”

Aloo “klaahi.”

Aloo “yo kpa.”

Aloo “yo kpa a.”

Aloo “konɛ o tsui nɛ ná he wami.”

Aloo “konɛ o tsui nɛ ná bua jɔmi.”

Aloo “konɛ o tsui nɛ ná he wami.”

Aloo “yo kpa a.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “bo tsu.”

Aloo “yo kpa a.”

Baiblo komɛ de ke, “nɛ i sɔmɔɔ ngɛ Yehowa we ɔ.”

Aloo “lohwehi a niye ní nɛ a futu.”

Aloo “yo kpa a.”

Aloo “yo kpa a.”

Aloo “yo kpa a.”

Aloo “yo kpa a.”

Aloo “kuɔ kɛ je.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “bua a he nya kaa nɔ kake.”

Aloo “yo kpa a.”

Baiblo komɛ de ke, “Gibea zugbatsɛmɛ ɔmɛ.”

Aloo “yo kpa a.”

Aloo “yo kpa a.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “te da si kaa nɔ kake.”

Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɔ kake.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “daa si.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɛ a kpɛte.”

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “biyi.”

Aloo “nɔ́ nɛ e susu kaa e da.”

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane