Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi
MARCH 2-8
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI YESAYA 41-42
“Koo Ye Gbeye”
Mo Ná Nɔ Mi Mami Kaa Yehowa Maa Wo O Bua
13 Yehowa ha nɛ Yudabi nɛ a ngɛ nyɔguɛ tso mi ɔ ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa a maa ye a he. Se Yehowa le hu kaa ke e piɛ bɔɔ nɛ Yudabi ɔmɛ maa ye a he ɔ, a kɛ haomi komɛ maa kpe. E ha nɛ a gba kaa matsɛ ko nɛ ngɛ he wami ɔ ma tua mahi nɛ a bɔle Babilon ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, e ma tua Babilon ma a nitsɛ hulɔ. (Yes. 41:2-5) Anɛ e sa nɛ Yudabi ɔmɛ nɛ a ye gbeye lo? Yehowa sɛ hlami nɛ e wo e we bi ɔmɛ a bua loko jamɛ a be ɔ su. Yehowa de ke: “Koo ye gbeye. I kɛ mo ngɛ! Ko ha nɛ nɔ́ ko nɛ wo o he gbeye. Imi ji o Mawu ɔ nɛ!” (Kane Yesaya 41:10-13.) Benɛ Yehowa de ke “Imi ji o Mawu ɔ,” mɛni e ngɛ tsɔɔe? Akɛnɛ Yudabi ɔmɛ le kaa e sa nɛ a ja Yehowa momo he je ɔ, tsa pi nɛ Yehowa ngɛ mɛ kaie kaa a ja lɛ. Mohu ɔ, Yehowa ngɛ hlae nɛ Yudabi ɔmɛ nɛ a le kaa e kɛ mɛ ngɛ, nɛ e maa ye bua mɛ.—La 118:6.
ijwbv munyu 5 ¶4-7
Yesaya 41:10—“Koo Ye Gbeye, Ejakaa I Kɛ Mo Ngɛ”
“I kɛ mo ngɛ.” Yehowa tsɔɔ e sɔmɔli nɔ́ he je nɛ e sɛ nɛ a ye gbeye. E ha nɛ a le kaa e kɛ mɛ ngɛ. Yehowa naa haomihi nɛ a kɛ kpeɔ ɔ, enɛ ɔ he ɔ, e buɔ a sɔlemi tue. E ngɛ kaa nɔ́ nɛ e ngɛ a kasa nya haa.—La 34:15; 1 Petro 3:12.
“Imi ji o Mawu ɔ nɛ.” Yehowa woɔ e sɔmɔli a bua, nɛ e kaiɔ mɛ kaa loloolo ɔ, e ji a Mawu, nɛ a ji e sɔmɔli. Enɛ ɔ he ɔ, a ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa ngɛ haomihi nɛ a kɛ maa kpe ɔ tsuo se ɔ, Mawu maa ye bua mɛ.—La 118:6; Roma Bi 8:32; Hebri Bi 13:6.
“Ma wo mo he wami, ee, ma ye bua mo, I kɛ ye dami hiɔ nine ɔ maa pɛtɛ o he wawɛɛ.” Munyuhi nɛ Yehowa kɛ tsu ní ngɛ ngmami nɛ ɔ mi ɔ máa nɔ mi kaa Yehowa ma nyɛ maa ye bua e we bi. Yehowa ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ ko kɛ tsu ní ngɛ ngmami nɛ ɔ mi kɛ tsɔɔ bɔ nɛ e peeɔ e ní ha ke e sɔmɔli hia yemi kɛ buami. Ke Yehowa sɔmɔlɔ ko nɔ si ɔ, Mawu ma nyɛ maa kpã e hiɔ nine ɔ mi kɛ wo e nɔ.—Yesaya 41:13.
Mawu guɔ e Munyu ɔ nɛ ji Baiblo ɔ nɔ titli kɛ woɔ e we bi he wami. (Yoshua 1:8; Hebri Bi 4:12) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke nɔ ko ngɛ ohia yee, loo e be he wami, loo e suɔlɔ ko gbo ɔ, ga womi nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ ma nyɛ maa ye bua lɛ. (Abɛ 2:6, 7) Mawu ma nyɛ maa ngɔ e mumi klɔuklɔu ɔ, loo he wami nɛ e kɛ tsuɔ ní ɔ kɛ wo e sɔmɔli he wami ke a kɛ kahi ngɛ kpee.—Yesaya 40:29; Luka 11:13.
“Koo Ye Gbeye! Ma Piɛɛ O He!”
Anɛ munyu nɛ ɔ wui o bua lo? Mo susu nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ tsɔɔe ɔ he nɛ o hyɛ. Ke o ngɛ Yehowa kasa mi nɛ nyɛ ngɛ nyɛɛe ɔ, o bua maa jɔ wawɛɛ nitsɛ, se tsa pi jã nɛ Yehowa ngɛ tsɔɔe ɔ. Ke o ngɛ Yehowa kasa mi nɛ nyɛ ngɛ nyɛɛe ɔ, e kɛ e hiɔ nine ɔ maa pɛtɛ moo o muɔ nine he. Se kaa bɔ nɛ a tsɔɔ ngɛ Hebri gbi nɛ a kɛ ngma Baiblo ɔ mi ɔ, Yehowa kpa e “dami hiɔ nine” ɔ mi nɛ e pɛtɛ “o hiɔ nine” he kaa nɔ́ nɛ e ngɛ mo gblae kɛ je si himi ko nɛ mi wa mi. Be mi nɛ e ngɛ jã pee ɔ, e kɛ munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ hu wo mo he wami: “Koo ye gbeye! Ma piɛɛ o he!”
Anɛ o naa Yehowa kaa Tsɛ nɛ ngɛ suɔmi aloo Huɛ nɛ ke o sɛ haomi ko mi ɔ, e maa ye bua mo lo? E susuɔ o he, e suɔ nɛ e hi ha mo, nɛ e fia e pɛɛ si kaa e maa ye bua mo. Ke o ya je si himi ko nɛ mi wa mi ɔ, Yehowa sume kaa o ye gbeye, ejakaa e piɛɛ o he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, “wa fimi behi tsuo a mi ɔ, e ngɛ wa kasa nya.”—La 46:11.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w01 10/1 20 ¶3
Mɛni ji anɔkuale yemi?
Yehowa de e huɛ Abraham ke: “I ji tsɛ̃i kɛ ha mo.” (1 Mose 15:1; Yesaya 41:8) Yehowa tui munyu nɛ ɔ gu. Yehowa po Abraham kɛ e weku ɔ he piɛ, nɛ e kpɔ̃ mɛ kɛ je Farao kɛ Abimelek a dɛ mi. E ye bua Abraham nɛ e kpɔ̃ Lot kɛ je matsɛmɛ eywiɛ nɛ a pee kake ɔ a dɛ mi. Benɛ Abraham ye jeha 100 nɛ Sara hu ye jeha 90 ɔ, Yehowa ye bua mɛ nɛ a nyɛ nɛ a fɔ, bɔ nɛ pee nɛ Nina nɛ a wo si kaa e maa ba a nɛ́ e gu a nɔ kɛ ba. Yehowa ya nɔ nɛ e kɛ Abraham sɛɛ ní kɛ gu ninahi, nlamihi, kɛ bɔfohi a nɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, benɛ Abraham ngɛ wami mi kɛ benɛ e gbo se ɔ, Yehowa ya nɔ nɛ e ye lɛ anɔkuale. E ngɛ mi kaa Abraham nina nɛ ji Israel ma a gbo Yehowa nɔ tue mohu lɛɛ, se jeha lafa komɛ a se ɔ, Yehowa ye si nɛ e wo mɛ ɔ nɔ. Bɔ nɛ Yehowa kɛ Abraham hi si ha a tsɔɔ kaa Yehowa yeɔ anɔkuale nɛ e ngɛ suɔmi niinɛ.—1 Mose, yi 12 kɛ ya si 25.
MARCH 9-15
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI YESAYA 43-44
Gbami Ko Nɛ A Ngma Maa Pee Jeha Lafa Enyɔ Loko E Ba Mi
Baiblo ɔ Pɛ Lɛ Ma Nyɛ Maa Tsɔɔ Wɔ Anɔkuale ɔ
Gbami ɔ: Maa pee jeha 732 loko a fɔ Kristo ɔ, Yesaya gbe e gbami ɔ ngmami nya. E ngma ngɛ gbami ɔ mi kaa, Babilon nɛ e ma ba pee nɔ yemi nɛ maa ye je ɔ tsuo nɔ ɔ hɛ mi ma kpata, nɛ e maa pee ma doku. (Yesaya 13:17-20) Yesaya tsɔɔ kaa Sirus ji nɔ nɛ maa nyɛɛ hɛ mi kɛ kpata ma a hɛ mi ɔ nɛ. Jehanɛ hu ɔ, e tsɔɔ blɔ nɔ nɛ Sirus maa gu kɛ kpata ma a hɛ mi. Nɛ e tsɔɔ kaa nyu maa ‘ta pa amɛ a mi.’ E de hu kaa a ma bli ma a agbo ɔmɛ a nya kɛ fɔ si.—Yesaya 44:27–45:1.
Gbami ɔ Mi Bami: Maa pee jeha 200 ngɛ Yesaya gbami ɔ se ɔ, Persia matsɛ Sirus ya tua Babilon. Akɛnɛ gbogbo nɛ bɔle Babilon ma a he wa he je ɔ, Sirus ha nɛ e ta buli ɔmɛ gba dɔ kɛ ha Yufrate Pa a nɛ bɔle ma a bɔ nɛ pee nɛ a nyɛ nɛ a nyɛɛ mi kɛ sɛ ma a mi. Enɛ ɔ ha nɛ pa a fã nɛ Sirus kɛ e ta buli ɔmɛ nyɛɛ mi kɛ sɛ ma a mi. Nyakpɛ sane ji kaa, Babilon bi ɔmɛ bli agbo ɔmɛ nɛ a kɛ sɛɛ ma a mi ɔ kɛ fɔ si! Sirus kɛ e ta buli ɔmɛ gu agbo ɔmɛ nɛ a bli kɛ fɔ si ɔ mi kɛ sɛ ma a mi nɛ a kpata Babilon bi ɔmɛ a hɛ mi.
it “Sirus” ¶7
Sirus
A Ye Babilon Nɔ Kunimi. Amlɔ nɛ ɔ, Sirus dla e he konɛ e ya tua Babilon ma nɛ he wa a bɔ nɛ pee nɛ Baiblo gbami nɛ ba mi. Yesaya gba kɛ fɔ si kaa a ma kpata Yerusalem ma a hɛ mi, nɛ a maa ma sɔlemi we ɔ ekohu. Sirus nɛ ji Persia nɔ yelɔ ɔ ji nɔ nɛ Yehowa Mawu hla kaa e ya ye Babilon ma a nɔ kunimi nɛ́ e kpɔ̃ Yudabi ɔmɛ kɛ je nyɔguɛ tso mi. (Yes 44:26–45:7) A gba gbami nɛ ɔ maa pee jeha 150 kɛ se loko Sirus ba ye matsɛ. Jehanɛ hu ɔ, benɛ Yuda ma a ba pee ma doku ɔ, a fɔ we Sirus lolo. Se kɛ̃ ɔ, Yehowa gba kɛ fɔ si kaa Sirus ma ba pee “to hyɛlɔ” nɛ Yehowa hla kɛ ha Yudabi ɔmɛ. (Yes 44:28; kɛ to Ro 4:17 ɔ he.) Akɛnɛ Yehowa sɛ hlami nɛ e hla Sirus he je ɔ, a tsɛ Sirus ke ‘nɔ nɛ Yehowa pɔ lɛ nu’ (ngɛ Hebri gbi mi ɔ, ma·shiʹach, nɛ ji mesia, nɛ ngɛ Greek mi ɔ, khri·stosʹ, nɛ ji kristo). (Yes 45:1) Munyu nɛ Mawu tu kaa ‘e ngɔ e biɛ kɛ tsɛ’ lɛ ɔ (Yes 45:4) tsɔɔ we kaa benɛ a fɔ lɛ ɔ, Mawu nɛ wo lɛ biɛ, mohu ɔ, e tsɔɔ kaa Yehowa le kaa a ma fɔ nɔ ko kaa jã, nɛ a maa wo lɛ jamɛ a biɛ ɔ. Jehanɛ hu ɔ, Yehowa de we ke a ma fɔ nyumu ko kɛkɛ, mohu ɔ, e wo nyumu nɛ a ma fɔ ɔ biɛ ta.
Anɛ O Na Nɔ́ Nɛ Zakaria Na a Lo?
YUDA bi ɔmɛ a bua jɔ wawɛɛ. Yehowa “ngɔ juɛmi ko kɛ wo Matsɛ Sirus yi mi” kaa e ngmɛɛ Israel bi ɔmɛ nɛ a pee nyɔguɛhi ngɛ Babilon jehahi babauu ɔ a he. Matsɛ ɔ fã kaa Yuda bi ɔmɛ nɛ a kpale kɛ ho a zugba a nɔ ya nɛ a ‘ya ma Yehowa Israel Mawu ɔ we ɔ ekohu.’ (Ezra 1:1, 3) Enɛ ɔ ji bua jɔmi sane nitsɛnitsɛ! Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Israel bi ɔmɛ ma nyɛ ma sɔmɔ anɔkuale Mawu ɔ ekohu ngɛ zugba nɛ e kɛ ha mɛ ɔ nɔ.
Ngmami ɔ Mi Junehi
Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ
Nɔ hyɛmi nɔ́ enyɔne ɔ ji gbami ko. Gbami nɛ ɔ tsɔɔ kaa Sirus maa ye Babilon nɔ kunimi, nɛ e ma kpɔ̃ Yuda bi ɔmɛ kɛ je nyɔguɛ tso mi, nɛ e ma ha nɛ a ya ma Yehowa sɔlemi we ɔ ekohu ngɛ Yerusalem. (Yes. 44:26–45:4) Persia Matsɛ Sirus ha nɛ gbami nɛ ɔ ba mi. (Ezra 1:1-4) Se kɛ̃ ɔ, Sirus sɔmɔ we anɔkuale Mawu ɔ. Yehowa gu Sirus nɔ kɛ ha nɛ gbami nɛ ɔ ba mi, se kɛ̃ ɔ, e nyɛ we e nɔ kaa e sɔmɔ lɛ.—Abɛ 21:1.
MARCH 16-22
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI YESAYA 45-47
“Imi Ji Mawu, Nɛ Nɔ Ko Be Nɛ E Ngɛ Kaa Imi”
“Ha Nɛ O Biɛ ɔ He Nɛ Tsɔ”
14 Satan bɔ mɔde nɛ e pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ma nyɛ konɛ e kɛ tsi Yehowa yi mi tomi nya. Se Satan nine nyɛ si ngɛ eko fɛɛ eko mi. Baiblo ɔ tsɔɔ nɔ́ nɛ Yehowa pee, nɛ lɔ ɔ ji odase nɛ tsɔɔ kaa e ji Tsɛ nɛ ngɛ suɔmi kɛ Nɔ Yelɔ nɛ hi pe kulaa. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, atua nɛ Satan kɛ nihi nɛ a fĩ e se ɔ tsɔ ɔ hao Yehowa wawɛɛ. (La 78:40) Se kɛ̃ ɔ, Yehowa kɛ nile, tsui si tomi kɛ dami sane yemi tsu sane ɔ he ní. Jehanɛ hu ɔ, e je e he wami kpetekpleenyɛ ɔ kpo ngɛ blɔhi fuu a nɔ. Nɔ́ nɛ pe kulaa a, e jeɔ suɔmi kpo ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e peeɔ ɔ mi. (1 Yoh. 4:8) Loloolo ɔ, Yehowa ngɛ ní tsue konɛ e kɛ tsɔ e biɛ ɔ he.
Moo Ba O He Si Ke O Nui Ní Komɛ A Sisi
15 E ngɛ mi kaa wa li bɔ nɛ ligbi fɛɛ ligbi maa ya ha mohu lɛɛ, se wa le kaa Yehowa wo si kaa e ma ha wɔ neneene wami ngɛ hiɔwe loo ngɛ zugba a nɔ. Wa le kaa Yehowa be nyɛe maa ye lakpa, nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko be nyɛe maa tsi lɛ blɔ nɛ e ko ye e si womi ɔmɛ a nɔ hulɔ. (Tito 1:2) Lɛ pɛ nɛ e ma nyɛ maa “gba níhi nɛ maa ba, nɛ kɛ je blema lokoo nɛ [e gba] níhi nɛ a bɛ mi lolo” ɔ kɛ fɔ si. Níhi nɛ e gba kɛ fɔ si blema a ba mi niinɛ, nɛ níhi tsuo nɛ e gba kɛ fɔ si kɛ kɔ hwɔɔ se he ɔ hu maa ba mi. (Yes. 46:10) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa le kaa nɔ́ ko nɔ́ ko be nyɛe maa tsi Yehowa nya nɛ e ko je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ wɔ. (Rom. 8:35-39) E ma ha wɔ juɛmi, nɛ e maa wo wa bua. Jehanɛ hu ɔ, e maa wo wɔ he wami konɛ wa nyɛ nɛ wa fĩ si ngɛ ka fɛɛ ka nɛ waa kɛ maa kpe ɔ mi. Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa ye bua wɔ nɛ e maa jɔɔ wawɛɛ.—Yer. 17:7, 8.
Sɛ Womi Ko Nɛ Maa Ye Bua Wɔ Konɛ Waa Kɛ Anɔkuale Yemi Nɛ Fĩ Si Kɛ Ya Si Nyagbe
13 Be mi nɛ Hebribi nɛ a ji Kristofohi ɔ ngɛ mlɛe nɛ a tu fo kɛ je ma a mi ɔ, e ma bi nɛ a pee a si himi kpokploo, nɛ ‘a ko ha nɛ sika suɔmi nɛ hi a si himi mi.’ (Kane Hebri Bi 13:5.) A ti ni komɛ gblee hwɔ nɛ nya wa kɛ o hia si himi mi. (Heb. 10:32-34) E ngɛ mi kaa be ko nɛ be ɔ, a pee klaalo kaa a ma fĩ si ngɛ haomi behi a mi ngɛ sane kpakpa a he je mohu lɛɛ, se a ti ni komɛ bɔni sika se dimi kɛ susumi ɔ kaa a ma ná sika fuu kɛ po a he piɛ. Se sika nɛ a ngɛ ɔ be nyɛe ma he a yi wami ke a kpata Yerusalem ma a hɛ mi. (Yak. 5:3) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e he ma nyɛ maa wa ha nɔ ko nɛ e diɔ he lo nya níhi a se ɔ kaa e maa tu fo kɛ je e we kɛ e weto níhi a he.
14 Ke wa ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa kaa nyagbe ɔ su si ta a, wa be he lo nya níhi a se die. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nihi “ma sake a sika tsu, kɛ sika hiɔ ngɔ pue gbɛjegbɛ ɔmɛ” a nɔ, ejakaa a ma yɔse kaa ‘ligbi ɔ nɛ Yehowa we abofu maa ba a, a sika hiɔ, kɛ a sika tsu ɔ be nyɛe ma he a yi wami.’ (Eze. 7:19) E sɛ nɛ waa ngɔ wa juɛmi kɛ ma sika fuu nɛ wa ma ná a nɔ, mohu ɔ, e sa nɛ waa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ maa ye bua wɔ nɛ waa pee wa si himi kpokploo konɛ wa nyɛ nɛ waa hyɛ wɔ nitsɛmɛ kɛ wa weku mi bimɛ a nɔ, nɛ wa nyɛ nɛ wa sɔmɔ Yehowa. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ wa ko ye hiɔhi nɛ a he hia we loo wa puɛ be fuu kɛ hi wa he lo nya níhi a nɔ hyɛe. Jehanɛ ɔ hu ɔ, e sa nɛ waa hyɛ nɛ hi konɛ he lo nya níhi nɛ wa ngɛ ɔ nɛ ko pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi. (Mat. 6:19, 24) Be mi nɛ nyagbe ɔ ngɛ sue nɛ ɔ, yi mi kpɔhi nɛ wa mwɔɔ ɔ lɛ maa tsɔɔ ke ji wa ngɔɔ wa hɛ kɛ fɔɔ Yehowa nɔ loo he lo nya níhi nɛ wa ngɛ ɔ nɔ.
Ngmami ɔ Mi Junehi
Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ
Yehowa haa nɛ e yi mi tomi baa mi. Mɛni blɔ nɔ nɛ oti nɛ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa nuɔ sisi kaa Yehowa ngɛ nyɛmi nɛ e kɛ maa le nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ? Yesaya 46:10 de ke: “Níhi tsuo nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ, imi ji nɔ nɛ gba kɛ to kɛ je blema lokoo, níhi nɛ na we nɛ a ba lolo ɔ hu, imi lɛ i gba kɛ to. I de ke ye yi mi tomi maa ba mi, nɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ i suɔ ɔ, lɔ ɔ ma pee.”
Yi mi tomi kake he je nɛ Yehowa ma nyɛ maa tsɔɔ nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ ji kaa e ngɛ he wami nɛ e kɛ ma nyɛ ma ha nɛ níhi nɛ a ba mi. Bɔ komɛ ɔ, ke wa ngɛ sini hyɛe ɔ, wa tuɔ sisije ɔ nɛ wa ya hyɛɛ nyagbe ɔ konɛ waa le bɔ nɛ níhi maa ba nyagbe ha. Se ngɛ Yehowa blɔ fa mi lɛɛ, e he hia we nɛ e na nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se kɛ sɛ hlami kaa bɔ nɛ wa peeɔ ke wa ngɛ sini hyɛe ɔ. Mohu ɔ, Yehowa ma nyɛ maa to e yi mi kaa e ma ha nɛ nɔ́ ko nɛ ya nɔ ngɛ be pɔtɛɛ ko mi, nɛ e ma ha nɛ jamɛ a nɔ́ ɔ maa ba mi jã pɛpɛɛpɛ ke be ɔ su.—2 Mose 9:5, 6; Mat. 24:36; Níts. 17:31.
Enɛ ɔ he je ɔ, Baiblo ɔ ngɔ munyu komɛ kaa ‘i dla kɛ to,’ kɛ “i to nɛ ma pee” ɔ kɛ tsu ní kɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ Yehowa peeɔ ngɛ ní komɛ nɛ maa ya nɔ hwɔɔ se ɔ a he. (2 Ma. 19:25; Yes. 46:11) A tsɔɔ munyu nɛ ɔmɛ a sisi kɛ je Hebri gbi ɔ mi, nɛ e kɛ munyu nɛ ji “buɛ puɛlɔ” ɔ ngɛ tsakpa. (Yer. 18:4) Kaa bɔ nɛ buɛ puɛlɔ nɛ e he be ɔ ngɔɔ zu kɛ puɛɔ buɛ nɛ ngɛ fɛu saminya a, jã kɛ̃ nɛ Yehowa hu ma nyɛ maa pee níhi nɛ ma ha nɛ e yi mi tomi nɛ ba mi.—Efe. 1:11.
MARCH 23-29
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI YESAYA 48-49
Ke O Bu Yehowa Tue ɔ, O Ma Ná He Se
Blɔ Nɔ Nɛ Wa Maa Gu Kɛ Mwɔ Yi Mi Kpɔhi Nɛ Da
Loko o maa mwɔ yi mi kpɔ ko ɔ, moo sɔle kɛ bi Yehowa yemi kɛ buami, nɛ o susu Ngmami ɔ he konɛ o na Yehowa juɛmi ngɛ sane ɔ he. (Kane Abɛ 2:3-6.) Ngɛ si fɔfɔɛ komɛ a mi ɔ, Yehowa wo mlaa ngɛ nɔ́ nɛ e sa nɛ waa pee ɔ he. Enɛ ɔ he ɔ, yi mi kpɔ nɛ e da nɛ o ma nyɛ maa mwɔ ji kaa o maa bu mlaa nɛ e wo ɔ tue.
Se ke mlaa pɔtɛɛ ko be Baiblo ɔ mi nɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ e sa nɛ́ o pee ɔ hu nɛɛ? Ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ hu mi ɔ, Yehowa maa ‘tsɔɔ mo bɔ nɛ o ba o je mi ha.’ (Yesaya 48:17) Mɛni blɔ nɔ Yehowa maa gu kɛ pee jã? Baiblo sisi tomi mlaahi ngɛ nɛ́ a ma nyɛ maa ye bua mo. Baiblo sisi tomi mlaahi ji anɔkualehi nɛ haa nɛ wa leɔ Yehowa susumi kɛ bɔ nɛ e nuɔ he ha. Behi fuu ɔ, ní komɛ nɛ ya nɔ nɛ wa kaneɔ a he ní ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ haa nɛ wa naa bɔ nɛ Mawu nuɔ he ha ngɛ níhi a he. Ke wa yɔse bɔ nɛ Yehowa nuɔ he ha a, lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ maa sa e hɛ mi.
ijwbq munyu 44 ¶2-3
Mɛni Baiblo ɔ De Kɛ Kɔ He Blɔ Nɛ Nɔ Ko Ngɛ Nɛ E Kɛ Hlaa Nɔ́ Nɛ E Suɔ ɔ He? Anɛ Mawu Lɛ Kudɔɔ Bɔ Nɛ Wa Hwɔɔ Se Ma Ji Ha Lo?
● Mawu bɔ adesa ngɛ e subai nɔ. (1 Mose 1:26) Wa be kaa lohwehi nɛ a susuu we níhi a he ɔ, mohu ɔ, wa peeɔ wa ní kaa wa Bɔlɔ ɔ, nɛ wa jeɔ suhi kaa suɔmi kɛ dami sane yemi kpo. Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ wa Bɔlɔ ɔ blɔ fa mi ɔ, wɔ hu wa ngɛ he blɔ nɛ wa hlaa nɔ́ nɛ wa suɔ.
● Blɔ nɛ wa ma wo ɔ lɛ maa tsɔɔ bɔ nɛ wa si himi ma ji ha hwɔɔ se. Baiblo ɔ woɔ wɔ he wami kaa waa ‘ngɔ wami nɛ waa bu Mawu gbi tue.’ Ke wa ye e mlaa amɛ a nɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa buɔ e gbi tue. (5 Mose 30:19, 20) Ke Yehowa ha we wɔ he blɔ nɛ waa hla nɔ́ nɛ wa suɔ ɔ, wa be nyɛe maa ye e mlaa amɛ a nɔ. Mawu nyɛ we wa nɔ kaa waa pee nɔ́ nɛ e deɔ wɔ ɔ. Mohu ɔ, e je suɔmi mi nɛ e de wɔ ke: ‘Ke wa maa ye e mlaa amɛ a nɔ ɔ, lɛɛ, wa tue mi jɔmi ɔ maa pee kaa pa.’—Yesaya 48:18.
“Nyɛɛ Hɛɛ Nyɛ Hemi Kɛ Yemi Klɔuklɔu ɔ Mi Wawɛɛ”
8 Yehowa ngɛ wɔ kaie kaa, ke wa bu lɛ tue ɔ, e maa hi ha wɔ nitsɛmɛ. E wo wɔ si kaa ke wa pee jã a, wa ma ná jɔɔmihi enyɔ. Kekleekle ɔ, wa tue mi jɔmi maa pee kaa pa nɛ nyu tɛ̃ mi gblegbleegble. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa tue mi jɔmi nɛ wa ma ná a maa hiɛ, nɛ e maa hi si daa. Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, wa dami maa pee kaa bɔ nɛ oslɔke kuɔ kɛ pueɔ wo dɔ mi ɔ. Ke o ya wo nya nɛ o na bɔ nɛ oslɔke ɔ ngɛ kue nɔtonɔto ha a, atsinyɛ jemi ko be he kaa o maa na kaa oslɔke ɔ maa ya nɔ maa pee jã daa. O le kaa oslɔke ɔ maa ya nɔ maa ku kɛ pue wo dɔ ɔ mi kɛ ya neneene. Yehowa ngɛ tsɔɔe kaa ke o bu lɛ tue ɔ, o dami ɔ maa hi si daa. Ke o yaa nɔ nɛ o yeɔ lɛ anɔkuale ɔ, e be hae nɛ o nɔ si kɔkɔɔkɔ! (Kane La 55:22.) Anɛ si womihi nɛ a ngɛ bua jɔmi nɛ ɔ ha we nɛ hemi kɛ yemi nɛ o ngɛ ngɛ Yehowa kɛ e dami mlaa amɛ a mi ɔ mi nɛ wa lo?
Ngmami ɔ Mi Junehi
7 Ke wa ha sanehi a heto ɔ, wɔ nitsɛmɛ wa náa he se. (Yes. 48:17) Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Kekleekle ɔ, ke wa to kaa wa ma ha sane heto ɔ, lɔ ɔ haa nɛ wa dlaa wa he saminya loko wa yaa kpe ɔ. Ke wa dla wa he saminya a, wa nuɔ Mawu Munyu ɔ sisi wawɛɛ. Ke wa kase Mawu Munyu ɔ nɛ wa nu sisi saminya a, lɔ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ waa kɛ níhi nɛ wa kase ɔ hu tsuɔ ní saminya. Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, ke wɔ hu wa je wa gbi kpo ɔ, wa bua maa jɔ. Nɔ́ nɛ ji etɛ ɔ, akɛnɛ wa dla wa he saminya loko wa ha heto he je ɔ, ke a kpa kpe ɔ po ɔ, wa hɛ ji heto nɛ wa ha a nɔ.
APRIL 6-12
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI YESAYA 50-51
Moo Bu Nɔ Nɛ Mawu Tsɔɔ Lɛ Ní ɔ Tue
Bɔ Nɛ A Tsɔse Matsɛ Yemi ɔ Sɔmɔli Ha
5 Ngɛ be nɛ sa mi ɔ, Yehowa tsɔɔ e Bi ɔ ní nɛ e ma ba tsu ngɛ zugba a nɔ ɔ. Mo susu gbami nɛ tsɔɔ huɛ bɔmi nɛ ngɛ ‘Tsɔɔlɔ Kpanaa’ a kɛ e Bi tɛte ɔ a kpɛti ɔ he nɛ o hyɛ. (Kane Yesaya 50:4, 5.) Gbami ɔ tsɔɔ kaa “daa mɔtu ɔ,” Yehowa tsɛɛ e Bi ɔ. A ma nyɛ maa ngɔ kɛ to tsɔɔlɔ ko nɛ e tsɛɛ e sukuu bi ko mɔtu mla konɛ e tsɔɔ lɛ ní ɔ he. Baiblo sisi tsɔɔmi womi ko de ke: “E ngɛ kaa nɔ́ nɛ Yehowa kɛ e Bi ɔ ya sukuu konɛ e tsɔɔ lɛ nɔ́ nɛ e maa fiɛɛ, kɛ bɔ nɛ e sa nɛ e fiɛɛ ha.” Ngɛ hiɔwe “sukuu” nɛ ɔ mi ɔ, Yehowa tsɔɔ e Bi ɔ ‘nɔ́ nɛ e sa nɛ e de.’ (Yoh. 12:49) Tsɛ ɔ tsɔɔ e Bi ɔ bɔ nɛ a tsɔɔ ní ha hulɔ. Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, e ngɔ tsɔsemi nɛ e ná a kɛ tsu ní saminya ngɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi, nɛ e tsɔse e se nyɛli ɔmɛ konɛ mɛ hu a nyɛ nɛ a tsu a sɔmɔmi ní tsumi ɔ kɛ pi si.
“I Suɔ Tsɛ ɔ”
13 Benɛ Bi ɔ ngɛ hiɔwe nɛ́ e bɛ zugba a nɔ lolo ɔ, e kase ní kɛ je e Tsɛ ɔ ngɔ kɛ bua jɔmi. Gbami nɛ ngɛ Yesaya 50:4-6 tsɔɔ kaa Yehowa tsɔɔ e Bi ɔ ní ngɛ blɔ klɛdɛɛ nɔ kɛ kɔ e nítsumi kaa Mesia a he. E ngɛ mi po kaa haomihi nɛ maa ba Nɔ nɛ Yehowa Pɔ Lɛ Nu ɔ nɔ ɔ hu piɛɛ níhi nɛ Yehowa tsɔɔ lɛ ɔ a he mohu, se Bi ɔ kase kulaa kɛ bua jɔmi. Loloolo ɔ, pee se nɛ Yesu ba zugba a nɔ nɛ e ba wa a, e suɔ nɛ e ya e Tsɛ ɔ we ɔ konɛ e ya piɛɛ nihi nɛ ngɛ lejɛ ɔ a he kɛ ja Yehowa nɛ a kase nɔ́ nɛ Yehowa suɔ kaa a tsɔɔ ngɛ lejɛ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yesu yaa sɔlemi we ɔ kɛ kpe he ɔ daa. (Luka 4:16; 19:47) Ke wa suɔ kaa suɔmi nɛ wa ngɛ ha Yehowa a nɛ hi si daa a, e he hia nɛ waa ya asafo mi kpehi, ejakaa lejɛ ɔ nɛ wa jaa Yehowa ngɛ, nɛ wa náa e he nile kɛ hɛsa babauu.
Ngmami ɔ Mi Junehi
Anɛ O Suɔ Kaa O ‘Nine Nɛ Su Zugba a Nɔ’ Lo?
Enɛ ɔ ha nɛ wa kaiɔ ní tsumi nɛ e he ba hia nɛ Israel bi ɔmɛ nɛ a tsu benɛ a je Babilon kɛ ho a ma a mi ya a. A zugba a fɔ si jeha 70 sɔuu nɛ nɔ ko be nɔ. Se Yesaya gba kaa Yehowa maa ye bua mɛ nɛ a zugba a ma ba pee fɛu ekohu. E de ke: “Zugba a pee nga kplanaa lɛɛ, se ma ha e ma plɛ pee ngmɔ kaa ngmɔ ɔ nɛ i pee ngɛ Eden ɔ.” (Yes. 51:3) Jã pɛpɛɛpɛ nɛ e ba mi. Yehowa ye bua Israel bi ɔmɛ nɛ a zugba a pee fɛu ekohu. Jã nɔuu nɛ Yehowa maa ye bua nihi nɛ́ a nine maa su zugba a nɔ ɔ konɛ a dla zugba a nɛ e pee paradeiso. Amlɔ nɛ ɔ po ɔ, níhi ngɛ nɛ o ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa o suɔ nɛ o tsu ní tsumi nɛ ɔ eko.
Níhi nɛ o ma nyɛ maa pee amlɔ nɛ ɔ eko ji kaa o ma ha nɛ o we ɔ mi kɛ o we ɔ he ma tsɔ. O ma nyɛ maa pee jã ke nihi nɛ a ngɛ o kpɔ ɔ mi ɔ dla we a we ɔmɛ a mi saminya po. Jehanɛ hu ɔ, o ma nyɛ maa ye bua kɛ dla nyɛ Matsɛ Yemi Asa a kɛ Kpe Peemi Asa a nɔ. Ke o si fɔfɔɛ maa ngmɛ mo blɔ ɔ, o ma nyɛ maa ngma blɔ bimi womi nɔ ní konɛ ke oslaa ko ba a, o nyɛ nɛ o ya ye bua. Ke o pee jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o suɔ nɛ o ye bua o nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi. Mo bi o he ke: ‘Anɛ ma nyɛ kase ní tsumi ko nɛ ke Yehowa ngmɛ mi blɔ nɛ i ya je ehe ɔ mi ɔ, e he maa ba se nami lo?’
APRIL 13-19
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI YESAYA 52-53
Yesu Je Suɔmi Agbo Kpo!
w10 11/15 7 ¶2
Nihewi Kɛ Yihewi—Nyɛ Ko Ha Nɛ Nyɛ Juami Bi Nɛ A Ná Nyɛ Nɔ He Wami
2 Anɛ o juami bimɛ nyɛɔ o nɔ kaa o pee nɔ́ nɛ dɛ lo? Ke jã ji sane ɔ, mɛni he je? Anɛ eko ɔ, o suɔ nɛ a kplɛɛ o nɔ lo? Tɔmi ko be he kaa o maa nu he jã, ejakaa nikɔtɔmahi hu suɔ kaa a juami bimɛ nɛ a kplɛɛ a nɔ. Nikɔtɔmahi kɛ nihewi kɛ yihewi tsuo sume nɛ nɔ ko nɛ kua mɛ. E ngɛ heii kaa ke nɔ ko suɔ nɛ e pee nɔ́ nɛ da a, pi be fɛɛ be nɛ ni kpahi a bua jɔɔ e he. Yesu po kɛ si fɔfɔɛ ko kaa jã a kpe, se e ya nɔ nɛ e pee nɔ́ nɛ da. Ni komɛ nyɛɛ e se nɛ a ba pee e kaseli, nɛ ni komɛ hu kua lɛ nɛ a bui “lɛ kaa se nami ko ngɛ e he.”—Yes. 53:3.
Moo Ba O He Si Konɛ O Sa Yehowa Hɛ Mi
15 Benɛ e piɛ nyɔhiɔ bɔɔ ko loko Yesu ma gbo ɔ, e pee yeyeeye wawɛɛ. E le kaa e maa na nɔ́ wawɛɛ, nɛ a maa gbe lɛ. (Yoh. 3:14, 15; Gal. 3:13) Be ko po ɔ, e tsɔɔ kaa e he mi jɔɛ lɛ. (Luka 12:50) Benɛ e piɛ ligbi bɔɔ komɛ loko Yesu ma gbo ɔ, e de ke: “I ngɛ haoe.” Se sɔlemi ko nɛ e sɔle ɔ ha nɛ wa na kaa e ngɛ he si bami, nɛ e suɔ nɛ e pee Mawu suɔmi nya ní. E sɔle ke: “Tsaatsɛ, mo he ye yi wami ngɛ ngmlɛfia nɛ ɔ mi. Se kɛ̃ ɔ, enɛ ɔ he je nɛ i ba ngmlɛfia nɛ ɔ mi ɔ nɛ. Tsaatsɛ, wo o biɛ ɔ hɛ mi nyami.” (Yoh. 12:27, 28) Benɛ be su nɛ a maa gbe Yesu ɔ, e pee kã nɛ e ngɔ e he kɛ wo Mawu he nyɛli ɔmɛ a dɛ mi, nɛ e gbo gbenɔ yeyee nɛ ngɛ zo. Ngɛ haomi kɛ nɔ́ nami nɛ ɔmɛ tsuo a mi ɔ, Yesu pee Mawu suɔmi nya ní. Atsinyɛ jemi ko be he kaa Yesu ji nɔ nɛ baa e he si pe kulaa ngɛ nɔ́ nami mi!—Kane Yesaya 53:7, 10.
Ngmami ɔ Mi Junehi
Yayami Nɛ Yehowa Kɛ Keɔ—Bɔ Nɛ O Ma Ná He Se Ha
17 Kane Yesaya 53:5. Akɛnɛ wa ji yayami peeli he je ɔ, Baiblo ɔ ngɔ wɔ kɛ to nihi nɛ a nu gbenɔ hiɔ ɔ he. Kɛ gu Yesu kpɔmi afɔle sami ɔ nɔ ɔ, wa ngɛ kaa nihi nɛ Yehowa tsa mɛ ngɛ okadi peemi blɔ nɔ. (1 Pet. 2:24) Ke wa pee yayami ɔ, huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ puɛɔ. Se kɛ gu kpɔmi nɔ́ ɔ nɔ ɔ, Yehowa kɛ wa yayami ɔmɛ ma nyɛ maa ke wɔ, nɛ huɛ bɔmi kpakpa ma ba hi waa kɛ lɛ wa kpɛti ekohu. Ke nɔ ko nu gbenɔ hiɔ ko nɛ a tsa lɛ ɔ, e bua jɔɔ wawɛɛ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ ke Yehowa kɛ wa he yayami ɔmɛ ke wɔ, nɛ huɛ bɔmi kpakpa ba hi waa kɛ lɛ wa kpɛti ekohu ɔ, wa bua jɔɔ.
APRIL 20-26
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI YESAYA 54-55
Mɛni O Kɛ Maa Sã Afɔle Konɛ Yehowa Nɛ Tsɔɔ Mo Ní?
w09 9/15 21 ¶3
Se Nami Nɛ Ngɛ He Kaa Yehowa Maa Tsɔɔ Wɔ Ní
3 Yehowa kpakpa peemi ɔ he je ɔ, e suɔ kaa e maa tsɔɔ nimli nɛ a yi mluku ɔ ní. Yesaya 54:13 ɔ de ke: “Yehowa maa tsɔɔ o binyumu ɔmɛ ní, nɛ o binyumu ɔmɛ ma ná tue mi jɔmi babauu.” Gbami nɛ ɔ kɔɔ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he titli. Se ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e kɔɔ Kristo ‘jijɔ kpa’ amɛ hu a he. (Yohane 10:16) Gbami ko nɛ e ngɛ mi bae mwɔnɛ ɔ haa nɛ wa naa enɛ ɔ heii. Ngɛ nina ko mi ɔ, Yesaya na kaa nihi nɛ a je je mahi tsuo a mi ɔ, bu yuu kɛ ngɛ anɔkuale jami mi bae. Yesaya na kaa ni ɔmɛ ngɛ a sibi dee ke: “Nyɛ ha nɛ waa kuɔ kɛ ya Yehowa yoku ɔ nɔ, kɛ ya Yakob Mawu ɔ we ɔ. E maa tsɔɔ wɔ e blɔ ɔmɛ, nɛ wa maa nyɛɛ e blɔ ɔmɛ a nɔ.” (Yes. 2:1-3) E ji he blɔ ngua nɛ wa ná kaa Mawu maa tsɔɔ wɔ ní!
“Mo He Anɔkuale, Nɛ Koo Jua Kɔkɔɔkɔ”
6 Kane Yesaya 55:1-3. Munyu nɛ ɔ nɛ Yehowa tu ngɛ ngmami nɛ ɔ mi ɔ hu ha nɛ wa na nɔ́ nɛ anɔkuale nɛ wa ma he ɔ tsɔɔ. Ngɛ ngmami ɔ mi ɔ, Yehowa ngɔ e munyu ɔ kɛ to nyu, na nyɔ nyu kɛ dã he. Anɔkuale nɛ ngɛ Mawu munyu ɔ mi ɔ ngɛ kaa nyu nɛ mi jɔ, nɛ́ e mi tsɔ nɛ haa nɛ nɔ tsui nɔɔ e mi. Jehanɛ hu ɔ, kaa bɔ nɛ nyɔ nyu haa jokuɛwi he wami nɛ a waa a, jã nɔuu kɛ̃ nɛ Yehowa munyu ɔ woɔ wɔ he wami, nɛ e yeɔ bua wɔ nɛ wa waa ngɛ mumi mi. Yehowa munyu ɔmɛ ngɛ kaa dã. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa dã haa nɔ bua jɔmi. (La 104:15) Lɔ ɔ he ɔ, demi nɛ Yehowa de wɔ ke wa ‘he dã’ a tsɔɔ kaa ke wa nyɛɛ ngɛ e munyu ɔmɛ a nya a, wa ma ná bua jɔmi. (La 19:8) Yehowa ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ sa nɛ ɔ kɛ tsɔɔ wɔ kaa ke wa kase anɔkuale ɔ, nɛ waa kɛ tsu ní ɔ, wa ma ná he se! Mɔde nɛ wa bɔ kɛ kase anɔkuale ɔ ngɛ kaa sika nɛ waa kɛ he anɔkuale ɔ. Amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ha nɛ waa hyɛ níhi enuɔ komɛ nɛ wa ma nyɛ maa ngɔ kɛ he anɔkuale ɔ.
MƐNI O KƐ HE ANƆKUALE Ɔ?
7 Be. Loko nɔ ko ma nyɛ ma he anɔkuale ɔ, ja e ná be. Wa hia be loko wa ma nyɛ maa bu Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ tue, nɛ waa kane Baiblo kɛ Baiblo kasemi womihi. Jã nɔuu nɛ e sa nɛ wa ná be kɛ kase ní ngɛ wa dɛ he nɛ wa dla wa he kɛ ha asafo mi kpehi. E sa nɛ wa ‘he be’ aloo waa ngɔ be nɛ waa kɛ peeɔ níhi nɛ a he hia we tsɔ ɔ eko kɛ pee jã. (Kane Efeso Bi 5:15, 16 kɛ sisi ningma.) Be enyɛmɛ e ma he nɔ ko loko e ma nyɛ maa kase Baiblo sisije tsɔɔmi ɔmɛ? Nɔ ɔ si fɔfɔɛ lɛ maa tsɔɔ. Wa be nyɛe maa kase Yehowa he ní tsuo kɛ gbe nya. (Rom. 11:33) Ngɛ kekleekle Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ, a ngɔ anɔkuale ɔ kɛ to “mɔmɔ nyafii ko nɛ ngɛ fɛu” he. Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ke: “Ke o nine su anɔkuale kake nɛ e ngɛ kaa mɔmɔ kake nɔ ɔ, o bua nɛ ko jɔ lɔ ɔ pɛ he. Ke kake pɛ hiɛ ɔ, jinɛ anɔkuale kpahi a he ko hia we. Ko kpa nya buami, mo hla fuu.” Wa ma nyɛ ma bi wa he ke, ‘Yehowa he ní enyɛmɛ nɛ i kase?’ Ke wa hi si kɛ ya neneene po ɔ, wa be nyɛe maa le nɔ́ fɛɛ nɔ́ ngɛ Yehowa he. Mwɔnɛ ɔ, nɔ́ nɛ he hia ji wa be nɛ waa kɛ ma tsu ní ngɛ nile mi konɛ wa nyɛ nɛ waa kase anɔkuale ɔ bɔ nɛ wa ma nyɛ. Nɔ hyɛmi nɔ́ ko ji nɛ ɔ nɛ.
be 14 ¶3-5
‘Hyɛ Bɔ Nɛ O Buɔ Tue Ha a Saminya’
Níhi fuu ma nyɛ maa tsi wɔ blɔ nɛ́ wa be munyu tue bue saminya. Nyagbahi fuu ma nyɛ ma ha nɛ́ wa juɛmi nɛ gbɛ. Ke wa ya asafo mi kpe ɔ, nihi nɛ a ngɛ yae nɛ a ngɛ bae kɛ níhi nɛ bɔle wɔ ɔ ma nyɛ maa gbla wa juɛmi. Ke pɔ tɔ wa nɔmlɔ tso ɔ he ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma je wa juɛmi kɛ je munyu ɔ nɔ. Ngɛ nihi nɛ a hɛɛ bimɛ tsɔwi a blɔ fa mi ɔ, jokuɛ ɔmɛ nyɛɔ jeɔ fɔli ɔmɛ a juɛmi kɛ jeɔ munyu ɔ nɔ. Ke jã a, mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa ngɔ wa juɛmi kɛ ma ní peemi ɔ nɔ?
Nɔ́ nɛ wa hɛngmɛ hyɛɔ ɔ, lɔ ɔ nɔ wa juɛmi yaa. Enɛ ɔ he ɔ, ha nɛ o hɛngmɛ nɛ ya munyu tulɔ ɔ nɔ konɛ lɔ ɔ nɛ ye bua mo nɛ o bu tue. Ke e tsɛ Ngmami ko nɛ́ o le momo po ɔ, mo bli nɛ o nyɛɛ se be mi nɛ e ngɛ kanee ɔ. Pi be fɛɛ be nɛ e he maa hia kaa ke o nu nɛ nɔ́ ko pɛ aloo o nu nɛ nɔ ko te si ɔ, nɛ o maa hyɛ. Ke níhi ngɛ o juɛmi gblae ɔ, otihi fuu ma nyɛ ma bɔ mo ngɛ kpe ɔ mi.
Ke “yi mi susumi” ha nɛ e he wa ha mo kaa o kɛ o juɛmi nɛ ma ní peemi ɔ nɔ ɔ, moo sɔle ha Yehowa konɛ e ha mo tue mi jɔmi nɛ o hia a bɔ nɛ pee nɛ o nyɛ nɛ o bu tue. (La 94:19; Filip. 4:6, 7) Ke e maa hi ɔ, moo pee jã si abɔ. (Mat. 7:7, 8) Yehowa ji nɔ nɛ to asafo mi kpe ɔmɛ a he blɔ nya. O ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa e suɔ nɛ o ná he se.—1 Yohane 5:14, 15.
Ngmami ɔ Mi Junehi
“O Tsui Ko Po, Imi Ji O Mawu ɔ Nɛ”
14 Kekleekle ɔ, akɛnɛ wa ji Kristo se nyɛɛli he je ɔ, wa hyɛɛ blɔ kaa nihi maa nyɛ wɔ. (Mat. 10:22) Yesu tsɔɔ kaa ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ, a maa wa e kaseli ɔmɛ yi mi wawɛɛ. (Mat. 24:9; Yoh. 15:20) Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, Yesaya gbami ɔ tsɔɔ kaa pi nɛ nihi maa nyɛ wɔ kɛkɛ, mohu ɔ, a maa sɔ̃ ta hwumi ní slɔɔtohi kɛ wo wɔ. Ta hwumi ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji wa he lakpa munyuhi nɛ a gbɛɛ fiaa kɛ yi mi nɛ a waa wɔ. (Mat. 5:11) Yehowa be wa he nyɛli ɔmɛ a nya tsie kaa a ko sɔ̃ ta hwumi níhi kɛ wo wɔ. (Efe. 6:12; Kpoj. 12:17) Se kɛ̃ ɔ, e sɛ nɛ waa ye gbeye. Mɛni he je?
15 Nɔ́ nɛ ji etɛ ɔ, Yehowa de ke, “ta hwumi níhi nɛ a sɔ̃” kɛ wo wɔ ɔ ‘ekoeko be nyɛe maa pee wɔ nɔ́ ko.’ Enɛ ɔ ji anɔkuale munyu nɛ e sɛ nɛ wa hɛ nɛ je nɔ. Kaa bɔ nɛ gbogbo poɔ wa he piɛ ngɛ kɔɔhiɔ nɛ nya wa he ɔ, jã kɛ̃ nɛ Yehowa hu poɔ wa he piɛ ngɛ “yiwutsotsɛmɛ nɛ a yi mi wa a he.” (Kane Yesaya 25:4, 5.) Wa he nyɛli ɔmɛ be nyɛe maa ye wa nɔ kunimi kɛ ya neneene.—Yes. 65:17.
APRIL 27-MAY 3
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI YESAYA 56-57
Wa Bua Jɔ Kaa Yehowa Ji Wa Mawu
ip-2 269 ¶14-16
Yehowa Maa Wo Nihi Nɛ A Ní Ngɛ Mɔbɔ ɔ A Bua
14 Yehowa tsui si tomi ɔ maa ba nyagbe. Yehowa de ke: “Ma ha nɛ a maa le dami nɛ o ke o da a, kɛ o ní tsumi ɔmɛ, nɛ a he be se nami bae ha mo. Ke o fo ya kɛ bi yemi kɛ buami ɔ, amaga babauu nɛ o bua nya a be mo kpɔ̃e. Kɔɔhiɔ maa muɔ mɛ tsuo kɛ ho, gugwɔ mi kɔɔhiɔ kɛkɛ ma fli mɛ kɛ ho.” (Yesaya 57:12, 13a) Yehowa ma kpa Yudabi ɔmɛ a we osato peemi ɔ he bo, nɛ se nami ko be he bae kɛ ha mɛ. A we “amaga babauu” ɔmɛ be nyɛe ma kpɔ mɛ. Ke Yehowa ngɔ haomi kɛ ba a nɔ ɔ, kɔɔhiɔ maa mwɔ a mawu ɔmɛ nɛ a ngɔ a hɛ fɔ a nɔ ɔ kɛ ho.
15 Yehowa munyu ɔ ba mi jeha 607 L.M.B.K. Jamɛ a be ɔ mi ji be nɛ Babilon Matsɛ Nebukadnezar kpata Yerusalem ma a hɛ mi nɛ e sã sɔlemi we ɔ nɛ. Jehanɛ hu ɔ, e nuu ma a mi bi ɔmɛ a ti nihi hiɛhiɛ kɛ ho nyɔguɛ tso mi ya. “Lɔ ɔ he ɔ, a ngɔ Yuda kɛ ho nyɔguɛ tso mi ya.”—2 Matsɛmɛ 25:1-21
16 Jã kɛ̃ nɛ amagahi babauu nɛ Sɔlemi ɔmɛ kɛ tsuɔ ní ɔ be nyɛe ma he a yi wami ngɛ Yehowa mi mi fumi ligbi ɔ nɔ. (Yesaya 2:19-22; 2 Tɛsalonika Bi 1:6-10) A ma kpata nihi nɛ a tsɛɔ a he ke Kristofohi kɛ “Babilon Ngua” a nɛ ji lakpa jami ɔ hɛ mi. Okadi peemi lohwe awi yelɔ tsutsuutsu ɔ kɛ e koli nyɔngma amɛ “ma kpɔ̃ nɔ́ fɛɛ nɔ́ ngɛ e dɛ, nɛ e maa hɛɛ e he gu, nɛ a maa ye e he lo ɔ, nɛ a kɛ la maa sã lɛ kulaa.” (Kpo Jemi 17:3, 16, 17) Wa bua jɔ kaa wa bu fami nɛ Yehowa kɛ ha wɔ nɛ ɔ tue. E de ke: “Ye we bi, ke nyɛ sume kaa nyɛ maa piɛɛ e he ngɛ e yayami ɔmɛ a mi, nɛ nyɛ sume kaa nyɛ ma ná e haomi ɔmɛ eko ɔ, lɛɛ nyɛɛ je kpo ngɛ e mi! (Kpo Jemi 18:4, 5) Nyɛ ha nɛ waa fia wa pɛɛ si kaa wa be wa se kpalee kɛ ya piɛɛ Babilon Ngua a he kɔkɔɔkɔ.
“Ye Matsɛ Yemi ɔ, Pi Je Nɛ ɔ Mi Nɔ́”
16 Tsakemihi kaa kikɛ he hia wawɛɛ! Baiblo ɔ tsɔɔ kaa adesahi ngɛ kaa wo nɛ gli nɛ e we oslɔke ɔmɛ ngɛ kue nɛ e jɔɛ gblee. (Yes. 17:12; 57:20, 21; Kpoj. 13:1) Ma kudɔmi sanehi haa nɛ nihi a mi mi fuɔ, e gbaa nihi a mi, nɛ e haa nɛ nihi peeɔ basabasa. Se wɔɔ lɛɛ wa ngɛ tue mi jɔmi, nɛ kake peemi ngɛ wa kpɛti. Ke Yehowa hyɛ zugba a nɔ mwɔnɛ ɔ, nɛ e na bɔ nɛ nihi a mi gba ngɛ je ɔ mi ɔ, hyɛ bɔ nɛ e bua maa jɔ ha kaa kake peemi ngɛ e we bi a kpɛti.—Kane Zefania 3:17.
it “Tue Mi Jɔmi” ¶3
Tue Mi Jɔmi
Bɔ Nɛ Wa Ma Plɛ Kɛ Ná Tue Mi Jɔmi Ha. Yehowa ji tue mi jɔmi Mawu (1Ko 14:33; 2Ko 13:11; 1Tɛ 5:23; Heb 13:20) nɛ e ngɔ nɛ tue mi jɔmi je (4Mo 6:26; 1Kr 22:9; La 4:8; 29:11; 147:14; Yes 45:7; Ro 15:33; 16:20), nɛ tue mi jɔmi ji e mumi ɔ yiblii ɔ eko. (Gal 5:22) Enɛ ɔ he ɔ, ja tue mi jɔmi ngɛ waa kɛ Mawu wa kpɛti loko wa ma nyɛ ma ná tue mi jɔmi nitsɛnitsɛ. Ke nɔ ko pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, lɔ ɔ puɛɔ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Mawu a kpɛti ɔ, nɛ nɔ ɔ haoɔ. La polɔ ɔ de ke: “Ye yayami ɔ he je ɔ, tue mi jɔmi ko be ye wu ɔmɛ a mi.” (La 38:3, sisi ningma) E sa nɛ nihi nɛ a suɔ kaa a maa di tue mi jɔmi se ɔ nɛ a ‘je a he ngɛ nɔ́ yayami he, nɛ́ a pee nɔ́ kpakpa.’ (La 34:14) Ke dami sane yemi be ɔ, tue mi jɔmi be nyɛe maa hi si. (La 72:3; 85:10; Yes 32:17) Enɛ ɔ he je nɛ yiwutsotsɛmɛ be nyɛe ma ná tue mi jɔmi ɔ nɛ. (Yes 48:22; 57:21; kɛ to Yes 59:2-8 ɔ he.) Se nihi nɛ a suɔ Yehowa wawɛɛ, nɛ a suɔ e mlaa amɛ (La 119:165), nɛ a yeɔ e fami ɔmɛ a nɔ ɔ, mɛɛ lɛɛ a ngɛ tue mi jɔmi.—Yes 48:18.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w07 1/15 10 ¶3
Otihi Nɛ Ngɛ Yesaya Womi ɔ Mi—II
56:6—Mɛnɔmɛ ji “ma se bi” ɔmɛ, nɛ ngɛ mɛni blɔhi a nɔ nɛ ‘a pɛtɛ Yehowa somi ɔ he’? “Ma se bi” ɔmɛ ji Yesu “jijɔ kpa” amɛ ɔ nɛ. (Yohane 10:16) Somi he ɔ nɛ a pɛtɛ he ɔ tsɔɔ kaa, a yeɔ mlaahi nɛ kɔɔ somi ɔ he ɔ nɔ, nɛ blɔ nya tomihi nɛ a da mlaa a nɔ kɛ wo ɔ hu a fĩɔ se. Jehanɛ hu ɔ, mumi mi niye ní nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ yeɔ ɔ, lɔ ɔ nɔuu nɛ mɛ hu a yeɔ, nɛ a fĩɔ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ se kɛ fiɛɛɔ sane kpakpa a nɛ a peeɔ nihi kaseli hulɔ.
w06 11/1 27 ¶1
Bumi Kpo Nɛ Wa Jeɔ Kɛ Haa Wa Kpe Ɔmɛ
YEHOWA bua e we bi nɛ ji Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɛ jijɔ kpa amɛ a nya konɛ a ja lɛ ngɛ e “yoku klɔuklɔu ɔ” nɔ. E ha nɛ a ngɛ nyae ngɛ e “sɔlemi we” ɔ, e mumi mi sɔlemi we ɔ, nɛ ji “sɔlemi we kɛ ha je ma amɛ tsuo” ɔ. (Yesaya 56:7; Maako 11:17) Blɔ nya tomi nɛ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa jami ɔ ngɛ klɔuklɔu nɛ e nɔ kuɔ. Ke wa ngɛ bumi kɛ ha wa kpe ɔmɛ kɛ wa jami ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wɔ hu wa naa níhi nɛ a ngɛ klɔuklɔu ɔ kaa bɔ nɛ Yehowa na a mɛ ɔ.