Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • fy yi 2 bf. 13-26
  • Mo Dla O He Kɛ Ha Gba Si Himi Kpakpa

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Mo Dla O He Kɛ Ha Gba Si Himi Kpakpa
  • Nɔ́ Nɛ Haa Nɛ Bua Jɔmi Hii Weku Mi
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • ANƐ O DLA O HE KƐ HA GBA SI HIMI MI SƐMI LO?
  • MOO LE BƆ NƐ MO NITSƐ O NGƐ HA KEKLE
  • NÍHI NƐ E SA KAA O LE NGƐ NƆ Ɔ HE
  • MOO PO NƆ Ɔ SE KEKLE
  • NYƐ HA HUƐ BƆMI NƐ NYƐƐ KƐ MAA SƐ GBA SI HIMI MI Ɔ HE NƐ TSƆ
  • KO SUSU YO KPEEMI LIGBI Ɔ PƐ HE
  • Gba Si Himi Ji Nike Ní Nɛ Je Mawu Nɛ Ngɛ Suɔmi ɔ Ngɔ
    “Nyɛɛ To Nyɛ He Ngɛ Mawu Suɔmi ɔ Mi”
  • Ke Gba a Miɔ Nɛ E Ma Puɛ
    Nɔ́ Nɛ Haa Nɛ Bua Jɔmi Hii Weku Mi
  • Níhi Nɛ Kristofohi Maa Pee Konɛ A Gba Si Himi Nɛ Ngɔ
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2016
Nɔ́ Nɛ Haa Nɛ Bua Jɔmi Hii Weku Mi
fy yi 2 bf. 13-26

YI ENYƆ

Mo Dla O He Kɛ Ha Gba Si Himi Kpakpa

Foni ngɛ ba fa 13

1, 2. (a) Mɛni Yesu de nɛ tsɔɔ kaa ke nɔ ko maa pee nɔ́ ko ɔ, e he hia nɛ e susu níhi a he saminya? (b) Mɛni titli lɛ ke nɔ ko maa pee ɔ, e he hia nɛ e susu níhi a he saminya?

LOKO nɔ ko maa ma tsu ɔ, e biɔ nɛ e dla e he saminya. E sa nɛ nɔ ɔ nɛ e he zugba, nɛ́ e ha nɛ nɔ ko nɛ tɛni bɔ nɛ tsu ɔ maa hi ha a kɛ ha lɛ loko e je tsu ɔ mami sisi. Se nɔ́ kpa ko hu he hia. Yesu de ke: “Ke nɔ ko ngɛ hlae nɛ e ma mɔ ɔ, kekleekle ɔ, e hii si nɛ e buu nya, nɛ e hyɛɔ kaa e ngɛ sika nɛ maa su nya gbemi lo.”​​—Luka 14:28.

2 Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ tsu mami blɔ fa mi ɔ, loko nɔ ko ma ná bua jɔmi ngɛ e gba si himi mi ɔ, e biɔ nɛ e susu níhi a he saminya loko e sɛ mi. Nihi fuu deɔ ke: “I suɔ nɛ ma sɛ gba si himi mi.” Se a kpɛti nihi enyɛmɛ nɛ a hi si nɛ a susu he saminya? E ngɛ mi kaa Baiblo ɔ tu gba si himi he munyu kpakpa mohu lɛɛ, se e tsɔɔ haomihi hu nɛ ngɛ gba si himi mi. (Abɛ 18:22; 1 Korinto Bi 7:28) Enɛ ɔ he ɔ, e he hia nɛ nihi nɛ a suɔ kaa a maa sɛ gba si himi mi ɔ, nɛ a susu jɔɔmihi kɛ haomihi tsuo nɛ ngɛ gba si himi mi ɔ he.

3. Mɛni he je nɛ Baiblo ɔ ma nyɛ maa ye bua nihi nɛ a ngɛ blɔ nya toe kaa a maa sɛ gba si himi mi ɔ? Mɛni sane bimi etɛ nɛ Baiblo ɔ maa ye bua wɔ konɛ wa ná a heto?

3 Baiblo ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ. Yehowa Mawu ji nɔ nɛ to gba si himi sisi, nɛ lɛ nɔuu lɛ e ha nɛ a ngma ga womi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ nɛ. (Efeso Bi 3:14, 15; 2 Timoteo 3:16) Baiblo ɔ se kɛ mohu lɛɛ, se sisi tomi mlaahi nɛ ngɛ mi ɔ a be bi. Nyɛ ha nɛ waa ngɔ sisi tomi mlaahi nɛ ngɛ mi ɔ kɛ susu sane bimi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ a he nɛ waa hyɛ: (1) Mɛni blɔ nɔ nɔ ko maa gu kɛ le kaa e su gbami aloo yo ngɔmi nya? (2) Mɛni e sa kaa nɔ ko nɛ hla ngɛ nyumu aloo yo nɛ e suɔ kaa e kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ he? nɛ (3) Ke nyumu ko kɛ yo ko ngɛ huɛ bɔe konɛ a sɛ gba si himi mi ɔ, mɛni a maa pee konɛ bumi nɛ hi a huɛ bɔmi ɔ he?

ANƐ O DLA O HE KƐ HA GBA SI HIMI MI SƐMI LO?

4. Loko gba si himi maa pee kpakpa nɛ e se maa kɛ ɔ, mɛni e biɔ nɛ huno ɔ kɛ yo ɔ nɛ a pee, nɛ mɛni he je?

4 Nɔ ko ma nyɛ ma puɛ sika fuu kɛ ma tsu, nɛ jã kɛ̃ nɛ e ji ngɛ tsu ɔ dlami hu blɔ fa mi. Gba si himi hu ngɛ kaa jã nɔuu. E biɔ mɔde bɔmi wawɛɛ loko nɔ ko ma nyɛ maa sɛ gba si himi mi. Se e sa kaa nihi nɛ a suɔ kaa a maa sɛ gba si himi mi ɔ nɛ a susu bɔ nɛ a ma plɛ kɛ baa a gba a yi konɛ e se nɛ kɛ ɔ hu he. Mɛni enɛ ɔ biɔ nɛ a pee? E he hia wawɛɛ nɛ a je a tsui tsuo mi kɛ ye a sibi anɔkuale. Moo hyɛ bɔ nɛ Baiblo ɔ tu huɛ bɔmi nɛ e sa kaa e hi nɔ kɛ e yo a kpɛti ɔ he munyu ha. Baiblo ɔ de ke: ‘Nyumu ma si e tsɛ kɛ e nyɛ, nɛ e kɛ e he ma ya mɛtɛ e yo he nɛ a maa pee he lo kake.’ (1 Mose 2:24) Yesu Kristo tsɔɔ nɔ́ kake pɛ nɛ Ngmami ɔ tsɔɔ kaa nɔ ko ma nyɛ maa da nɔ kɛ po gba mi konɛ e kɛ nɔ kpa nɛ sɛ gba si himi mi. Yesu tsɔɔ kaa ke huno ɔ aloo yo ɔ ya “bɔ ajuama,” nɛ tsɔɔ kaa ke e kɛ nɔ kpa ya ná bɔmi ɔ, a ma nyɛ maa po gba a mi. (Mateo 19:9) Ke o suɔ kaa o maa sɛ gba si himi mi ɔ, mo ha nɛ Ngmami ɔ mi sisi tomi mlaa nɛ ɔ nɛ hi o juɛmi mi. Ke o le kaa o be nyɛe maa je o tsui tsuo mi kɛ ye o huno aloo o yo ɔ anɔkuale ɔ, lɛɛ o sui gbami aloo yo ngɔmi nya lolo.​​—5 Mose 23:21; Fiɛlɔ 5:4, 5.

5. Mɛni he je nɛ e sɛ kaa nihi nɛ a suɔ kaa a maa sɛ gba si himi mi ɔ nɛ a ye gbeye kaa a maa je a tsui tsuo mi kɛ ye a sibi anɔkuale ɔ?

5 Ke nihi fuu hyɛ a tsui mi nɛ a maa je kɛ ye a he piɛɛli anɔkuale ɔ, e woɔ a he gbeye. Niheyo ko de ke: “Akɛnɛ i le kaa wɔ ni enyɔ ɔmɛ wa mɛtɛ wa sibi a he wa wami be tsuo he je ɔ, e peeɔ mi kaa i be mumu womi he. E pee kaa nɔ́ nɛ a tsi ye nya kulaa.” Se ke o suɔ nɔ ɔ niinɛ ɔ, e be yee ha mo kaa o maa ye lɛ anɔkuale o wami be tsuo. Mohu ɔ, o maa na kaa ke o pee jã a, e maa po o he piɛ. Ke nɔ ko kɛ e yo jeɔ a tsui tsuo mi nɛ a yeɔ a sibi anɔkuale ɔ, lɔ ɔ haa nɛ a mɛtɛɛ a sibi a he ngɛ be nɛ níhi a mi hi kɛ be nɛ níhi a mi wa tsuo mi. A yeɔ bua a sibi ngɛ si himi saisaa nɛ a kɛ kpeɔ ɔ mi. Bɔfo Paulo ngma ke, suɔmi nitsɛnitsɛ haa nɔ “toɔ tsui si ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ mi,” nɛ “e miaa e hɛ mi ngɛ níhi tsuo mi.” (1 Korinto Bi 13:4, 7) Yo ko de ke: “Wa tsui mi nɛ wa jeɔ kɛ yeɔ wa sibi anɔkuale ɔ ha nɛ i nuɔ he kaa i ngɛ slɔkee. Ye tsui nɔ ye mi kaa wa kã wa he kita kaa wa maa mɛtɛ wa sibi a he, nɛ wa pee jã hu ngɛ ma hɛ mi.”​​—Fiɛlɔ 4:9-12.

6. Mɛni he je nɛ e maa hi wawɛɛ kaa nɔ ko nɛ e wa saii loko e sɛ gba si himi mi ɔ?

6 Ja nɔ ko wa bɔ nɛ sa loko e ma nyɛ maa je e tsui tsuo mi kɛ ye e he piɛɛlɔ anɔkuale. Enɛ ɔ he ɔ, Paulo wo Kristofohi ga kaa a mlɛ nɛ a “wa,” nɛ́ a be be nɛ bɔmi nami akɔnɔ mi waa wawɛɛ ɔ nya loko a sɛ gba si himi mi. Ejakaa ke bɔmi nami akɔnɔ mi wa a, lɔ ɔ ha we nɛ nɔ susuɔ níhi a he saminya. (1 Korinto Bi 7:36, NW) Ke nihewi kɛ yihewi ngɛ wae ɔ, a tsakeɔ mlamlaamla. Ke nihi wɛ kulaa nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ, e kɛ we kulaa nɛ́ a ti nihi fuu naa kaa níhi nɛ a kɛ a huno ɔmɛ aloo a yi ɔmɛ hia kɛ níhi nɛ a suɔ ɔ tsakeɔ. Jã ji bɔ nɛ nihi fuu nɛ a wɛ kulaa nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ yɔse. Akɔtaa bumi tsɔɔ kaa ke nihi yi jeha 20 lolo nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ, a ná we bua jɔmi, nɛ a suɔ kaa a po gba a mi. Se e be jã ngɛ nihi nɛ a waa saii loko a sɛɛ gba si himi mi ɔ a blɔ fa mi. Enɛ ɔ he ɔ, koo ye oya kɛ sɛ gba si himi mi. Ke o mlɛ nɛ o hi si jehahi bɔɔ ko kaa niheyo aloo yiheyo nɛ sɛ we gba si himi mi ɔ, o ma nyɛ ma ná níhi a si kpami kpakpa. Níhi a si kpami nɛ ɔ ma ha nɛ o maa pee huno aloo yogbayo kpakpa. Ke o mlɛ bɔɔ loko o sɛ gba si himi mi ɔ, lɔ ɔ hu ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o le bɔ nɛ mo nitsɛ o ngɛ ha tutuutu. Enɛ ɔ he hia wawɛɛ ke o suɔ kaa suɔmi nɛ hi o kɛ o huno aloo o yo ɔ nyɛ kpɛti.

MOO LE BƆ NƐ MO NITSƐ O NGƐ HA KEKLE

7. Mɛni he je nɛ e sa kaa nihi nɛ a ngɛ blɔ nya toe konɛ a sɛ gba si himi mi ɔ nɛ a le bɔ nɛ mɛ nitsɛmɛ a ngɛ ha kekle ɔ?

7 Anɛ e yee ha mo kaa o maa tsɔɔ suhi nɛ o suɔ kaa nɔ ko nɛ o kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ nɛ je kpo lo? E yi ha nihi fuu kaa a maa pee jã. Se mɛni suhi nɛ mo nitsɛ o ngɛ? Mɛni suhi o ngɛ nɛ ma ha nɛ bua jɔmi maa hi nyɛ gba si himi mi? Mɛni huno aloo yogbayo o ma ji? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, anɛ o kplɛɛɔ o tɔmihi a nɔ nɛ o buɔ ga womi tue lo, aloo be tsuaa be ɔ, ke o pee nɔ́ ko nɛ dɛ nɛ a tsɛ o tue se ɔ, o jeɔ o nya? Anɛ be tsuaa be ɔ, o ngɛ bua jɔmi aloo o tuɔ o hɛ mi? Anɛ o hɛɛɔ juɛmi nɛ da ngɛ níhi a he aloo daa nɛ ɔ, o tuɔ níhi a he munyu nyanyaanya? (Abɛ 8:33; 15:15) Mo kai kaa ke o gba aloo o ngɔ yo ɔ, lɔ ɔ be o subai tsakee. Ke o woɔ o he nɔ, níhi gbaa o nya mlamlaamla, aloo o be juɛmi nɛ da ngɛ níhi a he benɛ o sɛ we gba si himi mi ɔ, ke o sɛ gba si himi mi hu jã nɔuu nɛ o maa hi. Akɛnɛ e be gbɔjɔɔ kaa wa maa le bɔ nɛ wa ngɛ ha tutuutu he je ɔ, e maa hi kaa wa ma bi wa fɔli aloo wa huɛmɛ nɛ wa he mɛ ye konɛ a de wɔ bɔ nɛ wa ngɛ ha tutuutu. Ke o na kaa e sa nɛ o pee tsakemi ngɛ su komɛ a mi ɔ, moo bɔ mɔde nɛ o pee jã loko o sɛ gba si himi mi.

Fonihi ngɛ ba fa 19

Ke o sɛ we gba si himi mi lolo ɔ, moo kase suhi nɛ maa ye bua mo be mi nɛ o sɛ gba si himi mi

8-10. Mɛni ga womi Baiblo ɔ kɛ ha wɔ nɛ maa ye bua nɔ ko nɛ e ngɛ blɔ nya toe kaa e maa sɛ gba si himi mi ɔ?

8 Baiblo ɔ woɔ wɔ he wami konɛ wa ha nɛ Mawu mumi klɔuklɔu ɔ nɛ kudɔ wɔ. E sa nɛ wa je su komɛ kaa “suɔmi, bua jɔmi, he jɔmi, tsui si tomi, mi mi himi, kpakpa peemi, hemi kɛ yemi, he si bami, kɛ he nɔ yemi” kpo ngɛ wa si himi mi. Baiblo ɔ tsɔɔ hu kaa e sa nɛ wa ha nɛ ‘bɔ nɛ wa susuu wa yi mi, kɛ blɔ nɔ nɛ wa guu kɛ jaa Mawu ɔ, nɛ pee nɔ́ he kulaa.’ Jehanɛ se hu ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ‘waa ba wa je mi kaa ni hehi nɛ a bɔ mɛ ehe ngɛ Mawu subai nɔ; konɛ a na wɔ kaa anɔkuale mi ɔ, wa peeɔ nɔ́ nɛ da, nɛ wa he hu tsɔ.’ (Galatia Bi 5:22, 23; Efeso Bi 4:23, 24) Ke o kɛ ga womi nɛ ɔ tsu ní be mi nɛ o sɛ we gba si himi mi lolo ɔ, hwɔɔ se ɔ, ke o sɛ gba si himi mi ɔ, o ma ná he se kaa bɔ nɛ ke nɔ ko to sika si nɛ e náa he se pee se ɔ.

9 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke yo ji mo ɔ, mo ha nɛ o juɛmi nɛ hi bɔ nɛ o ‘ngɛ ha ngɛ o tsui mi’ ɔ nɔ titli pe bɔ nɛ o ngɛ ha ngɛ nɔmlɔ tso mi. (1 Petro 3:3, 4) Ke o peeɔ o he humi, nɛ o juɛmi mi tsɔ ɔ, lɔ ɔ maa ye bua mo konɛ o ná nile, nɛ ji ‘jlasi nɛ ngɛ fɛu ɔ.’ (Abɛ 4:9; 31:10, 30; 1 Timoteo 2:9, 10) Ke nyumu ji mo ɔ, moo kase bɔ nɛ o kɛ yihi maa hi si ngɛ mi mi jɔmi mi ha, konɛ o je bumi kpo kɛ ha mɛ. (1 Timoteo 5:1, 2) Be mi nɛ o ngɛ bɔ nɛ a mwɔɔ yi mi kpɔ ngɛ níhi a he ha a kasee ɔ, moo pee o he nɔ ko nɛ e he jɔ nɛ e baa e he si. Ke o pee o he nɔ nɛ sane he wa a, lɔ ɔ kɛ haomi maa ba o gba si himi ɔ mi.​​—Abɛ 29:23; Mika 6:8; Efeso Bi 5:28, 29.

10 E ngɛ mi kaa tsakemi nɛ ɔmɛ a peemi yee mohu lɛɛ, se e sa nɛ Kristofohi tsuo nɛ a bɔ mɔde kaa a maa pee jã. Enɛ ɔ maa ye bua mo konɛ o pee huno aloo yogbayo kpakpa.

NÍHI NƐ E SA KAA O LE NGƐ NƆ Ɔ HE

11, 12. Mɛni blɔ nɔ nyumu ko kɛ yo ko ma nyɛ maa gu kɛ le kaa a ma nyɛ maa sɛ gba si himi mi aloo a be nyɛe?

11 Ngɛ he nɛ o ngɛ ɔ, anɛ mo nitsɛ o ma nyɛ maa hla nɔ nɛ o kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi lo? Ke jã a, lɛɛ ke o na nɔ ko nɛ o suɔ kaa o kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ, mɛni e sa kaa o pee? Kekleekle ɔ, mo bi o he ke, ‘Anɛ i suɔ kaa ma sɛ gba si himi mi niinɛ lo?’ Ke pi o juɛmi ji kaa o kɛ nɔ ko maa sɛ gba si himi mi ɔ, koo pee o ní kaa nɔ́ nɛ o bua jɔ nɔ ɔ he. E ji yi wu tso ní peepee. (Abɛ 13:12) Lɔ ɔ se ɔ, mo bi o he ke, ‘Anɛ ma nyɛ ma ngɔ yo aloo ma nyɛ ma gba lo?’ Ke o nyɛ ha sane bimi enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo a heto ke ee ɔ, lɛɛ nɔ́ nɛ o maa pee kɛ nyɛɛ se ɔ daa si ngɛ bɔ nɛ nihi peeɔ a ní ngɛ he nɛ nyɛ ngɛ ɔ nɔ. Ngɛ ma komɛ a nɔ ɔ, ke o yɔse bɔ nɛ nɔ ɔ ngɛ ha be saii ɔ, o ma nyɛ maa su e he konɛ o ha nɛ e le kaa o suɔ nɛ o kɛ lɛ nɛ pee huɛ. Ke nɔ ɔ kplɛɛ we ɔ, koo nyɛ e nɔ nɛ e ba ná o he abofu. Mo kai kaa nɔ ɔ hu ngɛ he blɔ kaa e maa kplɛɛ aloo e be kplɛɛe. Se ke nɔ ɔ kplɛɛ nɔ ɔ, nyɛ ma nyɛ maa hi kpo jee ya hi nyɛ hɛja jee. Enɛ ɔ ma ha nɛ o maa le ke ji nile ngɛ mi kaa o kɛ nɔ ɔ nɛ sɛ gba si himi mi aloo nile be mi.a Kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ya a, mɛni e sa kaa o le ngɛ nɔ ɔ he?

12 Loko wa ma ha sane bimi nɛ ɔ heto ɔ, mo susu do fiɛmi níhi enyɔ komɛ kaa gɔgɔ kɛ miɛ he nɛ o hyɛ. Ke a ngɛ gɔgɔ pɛ fiae nɛ a fia lɛ saminya a, e pɛmi ɔ ngɔɔ. Jã kɛ̃ nɛ ke a ngɛ miɛ pɛ hu hie nɛ a hi lɛ saminya a, e ngɔɔ. Se ke a ma bla gɔgɔ kɛ miɛ kɛ fiɛ do ɔ, mɛni e biɔ nɛ a pee konɛ do ɔ nɛ ngɔ? E biɔ nɛ a fia gɔgɔ ɔ konɛ e kɛ miɛ ɔ nɛ ya. Jã ji bɔ nɛ e ji ngɛ nyɛ ni enyɔ nɛ nyɛ suɔ kaa nyɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ nyɛ blɔ fa mi. Eko ɔ, nyɛ ti nɔ tsuaa nɔ ngɛ mɔde bɔe konɛ e ná su kpakpahi. Se sane bimi ɔ ji: Anɛ nyɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo nyɛ jeɔ su kpakpahi kpo lo? Aloo ke wa ma de ɔ, anɛ nyɛ ni enyɔ ɔmɛ nyɛ ma nyɛ maa hi si lo?

13. Mɛni he je nile be mi kulaa kaa o kɛ nɔ ko nɛ e slo e hemi kɛ yemi maa bɔ huɛ nɛ a kɛ sɛɛ gba si himi mi ɔ?

13 E he hia nɛ nyɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo nyɛ hɛɛ hemi kɛ yemi kake, nɛ sisi tomi mlaahi nɛ kudɔɔ nyɛ ɔ hu nɛ pee kake. Bɔfo Paulo ngma ke: “Nyɛɛ kɛ ni nɛmɛ nɛ he we yi ɔ kó bɔ.” (2 Korinto Bi 6:14; 1 Korinto Bi 7:39) Ke o kɛ nɔ ko nɛ o kɛ lɛ hɛɛ we hemi kɛ yemi kake ngɛ Mawu mi ɔ sɛ gba si himi mi ɔ, nyɛ juɛmi be kake pee kulaa. Se ke nyɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo nyɛ jaa Yehowa Mawu ɔ, suɔmi nɛ mi wa maa hi nyɛ kpɛti. Yehowa suɔ nɛ o ná bua jɔmi, konɛ suɔmi nɛ hi nɔ nɛ o kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ nyɛ kpɛti. E suɔ kaa nyɛɛ hi e kasa mi konɛ suɔmi kpa nɛ a tslɔ hɛ si etɛ ɔ, nɛ fĩ nyɛ ni enyɔ ɔmɛ kɛ bla.​​—Fiɛlɔ 4:12.

14, 15. Anɛ hemi kɛ yemi kake mi nɛ nɔ ko kɛ e yo maa hi ɔ pɛ nɛ ma ha nɛ kake peemi maa hi a kpɛti lo? Moo tsɔɔ nya.

14 Loko kake peemi maa hi nyɛ ni enyɔ ɔmɛ nyɛ kpɛti ɔ, e biɔ nɛ nyɛɛ pee babauu pe blami nɛ nyɛ ma bla kɛ ja Mawu kɛkɛ. E sa nɛ otihi nɛ o kɛ ma o hɛ mi ɔ, kɛ otihi nɛ nɔ ɔ hu kɛ ma e hɛ mi ɔ nɛ kɔ. Mɛni ji otihi nɛ nyɛɛ kɛ ma nyɛ hɛ mi? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mɛni ji nyɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo nyɛ juɛmi ngɛ fɔmi he? Mɛni he hia nyɛ titli ngɛ nyɛ si himi mi?b (Mateo 6:33) Ke huɛ bɔmi gbagbanii ngɛ nɔ ko kɛ e yo a kpɛti ɔ, bua jɔmi hii a gba si himi mi ɔ mi. (Abɛ 17:17) Loko e ma nyɛ maa ba jã a, e he hia nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ a bua nɛ jɔ nɔ́ kake he. Ke nɔ ko kɛ e huɛ a bua jɔɛ nɔ́ kake he ɔ, a huɛ bɔmi ɔ mi be wae kulaa. Jã kɛ̃ nɛ e ji ngɛ gba si himi hu blɔ fa mi. Se kɛ̃ ɔ, ke nɔ nɛ o suɔ kaa o kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ suɔ nɔ́ ko kaa si slaami, nɛ moo lɛɛ o sume ɔ, anɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa e sɛ nɛ o kɛ lɛ nɛ sɛ gba si himi mi lo? Ohoo, e tsɔɔ we jã. Eko ɔ, nyɛ tsuo nyɛ bua jɔ ní kpa komɛ nɛ a he hia wawɛɛ he. Jehanɛ se hu ɔ, o ma nyɛ ma ha nɛ nɔ nɛ o suɔ kaa o kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ nɛ ná bua jɔmi kɛ gu níhi nɛ e suɔ nɛ o maa piɛɛ e he kɛ pee ɔ nɔ.​​—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 20:35.

15 E he hia we nɛ nyumu ko kɛ yo ko a ní peepee nɛ kɔ loko a sɛ gba si himi mi, mohu ɔ, e sa nɛ a kase a sibi. Ko bi ke, “Anɛ wa juɛmi kɔɔ ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ he lo?” mohu ɔ, o ma nyɛ ma bi ke: “Ke wa juɛmi kɔ we ngɛ nɔ́ ko he ɔ, kɛ wa peeɔ wa ní ha kɛɛ? Anɛ wa ma nyɛ maa to wa tsui si kɛ susu níhi a he nɛ wa je bumi kpo kɛ ha wa sibi lo? Anɛ behi fuu ɔ, wa níhi a he susumi plɛɔ peeɔ pɛ lo?” (Efeso Bi 4:29, 31) Ke o suɔ kaa o maa sɛ gba si himi mi ɔ, moo hyɛ o he nɛ hi ngɛ nɔ ko nɛ woɔ e he nɔ, aloo e kɛ e susumi nyɛɔ nihi a nɔ, aloo e ngmɛɛ we sane he, aloo be tsuaa be ɔ, e suɔ nɛ a ngmɛ lɛ blɔ nɛ e pee e tsui nya ní ɔ he.

MOO PO NƆ Ɔ SE KEKLE

16, 17. Mɛni sanehi nyumu ko aloo yo ko ma nyɛ ma bi ngɛ nɔ nɛ e suɔ kaa e kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ he?

16 Ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi ɔ, ‘a kaa nihi nɛ a hyɛɔ a subai kekle’ loko a ngɔɔ blɔ nya ní tsumi kɛ woɔ a dɛ. (1 Timoteo 3:10) Mo hu o ma nyɛ maa pee jã. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, yo ɔ ma nyɛ ma bi ke, “Kɛ nihi le nyumu nɛ ɔ ha kɛɛ? Mɛnɔmɛ e kɛ bɔɔ? Anɛ e yeɔ e he nɔ lo? Kɛ e kɛ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ hiɔ si ha kɛɛ? Mɛni weku mi e je? Anɛ e kɛ e weku mi bimɛ ɔmɛ sɛɛɔ ní lo? Kɛ e peeɔ e ní ngɛ sika he ha kɛɛ? Anɛ e nuɔ dã nɛ nya wa fuu tsɔ lo? Anɛ e he jɔ, aloo e peeɔ e ní basabasa? Mɛni blɔ nya ní tsumihi a kɛ wo e dɛ ngɛ asafo ɔ mi, nɛ kɛ e tsuɔ a he ní ha kɛɛ? Anɛ ma nyɛ ma je bumi nɛ mi kuɔ kpo kɛ ha lɛ lo?”​​—3 Mose 19:32; Abɛ 22:29; 31:23; Efeso Bi 5:3-5, 33; 1 Timoteo 5:8; 6:10; Tito 2:6, 7.

17 Nyumu ɔ hu ma nyɛ ma bi e he ke, “Anɛ yo nɛ ɔ suɔ Mawu nɛ e buu lɛ lo? Anɛ e le we mi ní peemi lo? Mɛni e weku ɔ maa hyɛ blɔ kaa waa pee ha mɛ? Anɛ e ngɛ nile, nɛ e hɛ mi wa kɛ ní tsumi, nɛ e le sika nɔ hyɛmi lo? Mɛni he munyu e tuɔ? Anɛ e jeɔ e tsui mi nɛ e susuɔ nihi a he lo, aloo e foɔ lɛ pɛ e nɔ́ mi, nɛ e kɛ e he woɔ ni kpahi a sane mi? Anɛ e yeɔ anɔkuale lo? Anɛ e maa ba e he si ha e huno, aloo e bui nɔ, nɛ e tsɔɔ nɔ hɛ mi atua lo?”​​—Abɛ 31:10-31; Luka 6:45; Efeso Bi 5:22, 23; 1 Timoteo 5:13; 1 Petro 4:15.

18. Ke o na gbɔjɔmi nyafinyafi komɛ ngɛ nɔ nɛ o suɔ kaa o kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ he ɔ, mɛni e sa kaa o kai?

18 Mo kai kaa nɔ nɛ o suɔ kaa o kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ yi mluku, ejakaa Adam bi ji lɛ, se pi hiɔwe bɔfo ko. Nɔ tsuaa nɔ ngɛ gbɔjɔmi, enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ o ma o hɛ kɛ fɔ gbɔjɔmi ɔmɛ ekomɛ a nɔ, mo nitsɛ o gbɔjɔmi jio, nɔ nɛ o kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ gbɔjɔmi jio. (Roma Bi 3:23; Yakobo 3:2) Jehanɛ se hu ɔ, ke nyɛ le nyɛ gbɔjɔmihi ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛ je Kristofohi a su kpakpahi kpo. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɔɔ lɛɛ kaa benɛ nyɛ ngɛ huɛ bɔe konɛ nyɛ kɛ sɛ gba si himi mi ɔ, nyɛ sã nya ngɛ nɔ́ ko he. Mo susu he nɛ o hyɛ: Be komɛ ngɛ nɛ nihi nɛ a suɔ a sibi nɛ a ngɛ bumi kɛ ha a sibi po a juɛmi sɔɛ ngɛ níhi a he. (Kɛ to 1 Mose 30:2; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 15:39 ɔ he.) Eko ɔ, nɔ́ nɛ he hia kɛkɛ ji kaa nyɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo nyɛ ‘maa ye nyɛ he nɔ,’ konɛ nyɛɛ kase bɔ nɛ nyɛ ma plɛ kɛ tsu sanehi a he ní ngɛ tue mi jɔmi mi ha. (Abɛ 25:28) Anɛ nɔ nɛ o suɔ kaa o kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ suɔ nɛ e pee tsakemihi lo? Nɛ mo hu nɛɛ? Anɛ o ma nyɛ maa pee o he nɔ ko nɛ níhi hɛwi lɛ, aloo nɔ ko nɛ e mi mi fu we mlamlaamla lo? (Fiɛlɔ 7:9) Ke nyɛ le bɔ nɛ a tsuɔ nyagbahi a he ní ha a, lɔ ɔ ma ha nɛ ke nyɛ sɛ gba si himi mi ɔ, nyɛ maa je nyɛ tsui mi kɛ sɛɛ ní, ejakaa ní sɛɛmi he hia wawɛɛ ngɛ gba si himi mi.​​—Kolose Bi 3:13.

19. Ke o na ní komɛ nɛ haoɔ mo saminya ngɛ nɔ nɛ o suɔ kaa o kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ he ɔ, nile ngɛ mi kaa o maa pee mɛni?

19 Nɛ ke o na ní komɛ nɛ e haoɔ mo saminya ngɛ e he hu nɛɛ? E sa nɛ o susu he saminya. Ke eko ɔ, nɔ ɔ he suɔmi hyi o tsui mi tɔtɔɔtɔ momo, aloo o suɔ wawɛɛ kaa o maa sɛ gba si himi mi po ɔ, ko ma o hɛ kɛ fɔ fã tɔmihi nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ a nɔ. (Abɛ 22:3; Fiɛlɔ 2:14) Ke o he we nɔ nɛ o suɔ kaa o kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ yi ɔ, nile ngɛ mi kaa nyɛ maa po mi. E sɛ nɛ nyɛ de ke doo nyɛ maa sɛ gba si himi mi.

NYƐ HA HUƐ BƆMI NƐ NYƐƐ KƐ MAA SƐ GBA SI HIMI MI Ɔ HE NƐ TSƆ

20. Kɛ ni enyɔ nɛ a ngɛ huɛ bɔe konɛ a kɛ sɛ gba si himi mi ɔ maa pee kɛɛ konɛ a huɛ bɔmi ɔ he nɛ tsɔ?

20 Mɛni blɔ nɔ nyɛ maa gu konɛ huɛ bɔmi nɛ nyɛɛ kɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ he nɛ tsɔ? Kekleekle ɔ, nyɛ ha nɛ nyɛ je mi bami he nɛ tsɔ. Ngɛ he nɛ o ngɛ ɔ, anɛ nyumu kɛ yo nɛ a sɛ we gba si himi mi ɔ nyɛɔ pɛtɛɛ a sibi a nine he, a fiɔ a sibi a nya he, aloo a fuaa a sibi lo? Ke a peeɔ jã po ɔ, e sa nɛ nyɛɛ mlɛ kɛ ya si benɛ nyɛ maa to be kaa nyɛ maa sɛ gba si himi mi. Se nyɛɛ hyɛ nɛ hi konɛ nyɛɛ kɛ nyɛ he nɛ ko wo ajuama bɔmi aloo mu ní tsumi ko mi. (Efeso Bi 4:18, 19; kɛ to Lahi A Mi La 1:2; 2:6; 8:5, 9, 10 ɔ he.) Adesa tsui sisiɔ lɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ nyɛ pɛ nyɛɛ hi tsu mi, aloo lɔle nɛ maa si mi, aloo he ko nɛ ma ha nɛ nyɛɛ kɛ nyɛ he maa wo ajuama bɔmi ní peepee ko mi. (Yeremia 17:9) Ke nyɛ ha nɛ nyɛ huɛ bɔmi ɔ he tsɔ ɔ, lɔ ɔ maa tsɔɔ heii kaa nyɛ yeɔ nyɛ he nɔ. E maa tsɔɔ hu kaa nyɛ ti nɔ tsuaa nɔ fo we lɛ pɛ e nɔ́ mi, mohu ɔ, e susuɔ e nyɛmi he. Nɔ́ nɛ he hia pe kulaa a, jã nɛ nyɛ maa pee ɔ maa sa Yehowa Mawu hɛ mi, ejakaa e wo e sɔmɔli mlaa kaa a yu a he ngɛ mu ní tsumi kɛ ajuama bɔmi he.​​—Galatia Bi 5:19-21.

21. Ke ni komɛ ngɛ huɛ bɔe konɛ a kɛ sɛ gba si himi mi ɔ, mɛni ji ní komɛ nɛ e sa kaa a je a tsui mi nɛ a de a sibi?

21 Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, huɛ bɔmi nɛ he tsɔ nɛ a kɛ sɛɛ gba si himi mi ɔ biɔ nɛ nihi nɛ a je a tsui mi kɛ sɛɛ ní. Ke nyɛ huɛ bɔmi ɔ ngɛ hɛ mi yae nɛ e piɛɛ bɔɔ nɛ nyɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ, ní komɛ ngɛ nɛ e sa kaa nyɛɛ je nyɛ tsui mi kɛ susu he. Jije nyɛ maa hi? Anɛ nyɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo nyɛ ma tsu he lo nya ní tsumi lo? Anɛ nyɛ suɔ kaa nyɛ ma fɔ lo? E maa hi hu kaa nyɛ ma de nyɛ sibi níhi nɛ eko ɔ, nyɛ pee be ko nɛ be nɛ ma nyɛ maa sa nyɛ gba si himi ɔ he. Eko ɔ, o ye hiɔ ngua ko, blɔ nya ní tsumi ko nɛ ngɛ o kuɛ nɔ, aloo hiɔ ko ngɛ o he. Ke HIV (muawa nɛ haa nɛ nɔ náa AIDS) ngɛ nɔ ko he ɔ, nihi nɛ mla. Enɛ ɔ he ɔ, ke o suɔ kaa o kɛ nɔ ko nɛ e kɛ nɔ ko ná bɔmi hyɛ, aloo e gbu tsopa yaya hyɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ, tɔmi be he kaa nyɛ fɔli aloo nɔ ko ma ha nɛ nɔ ɔ nɛ ya hyɛ e muɔ mi ngɛ hiɔ tsami he. Ke dɔkitahi tsɔɔ kaa AIDS ngɛ nɔ ɔ he ɔ, e sɛ nɔ ɔ nɛ nyɛ nɔ kake ɔ nɔ doo kaa e kɛ lɛ nɛ sɛ gba si himi mi, ke nɔ kake ɔ suɔ kaa e maa po mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke nɔ ko kɛ e he wo je mi bami ko mi nɛ lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ e nu AIDS ɔ, e sa nɛ e ha nɛ dɔkitahi nɛ a hyɛ e muɔ mi loko e kɛ nɔ ko nɛ nyɛɛ kaa a maa sɛ gba si himi mi.

KO SUSU YO KPEEMI LIGBI Ɔ PƐ HE

22, 23. (a) Mɛni be hae nɛ nihi nɛ a susu níhi a he saminya ke e ngɛ yo kpeemi he blɔ nya toe? (b) Ke nɔ ko ngɛ yo kpeemi he blɔ nya toe ɔ, mɛni níhi a he e sa kaa e susu saminya?

22 Ke e piɛ nyɔhiɔ bɔɔ ko nɛ nyɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ, eko ɔ, yo kpeemi ɔ he blɔ nya tomi ma ha nɛ nyɛ tsuo nyɛ be deka náe. Ke nyɛ pee we nɔ́ ko kɛ̃tsɛ̃ɛ ɔ, nyɛ be yeyeeye pee tsɔ. Eko ɔ, nyɛ wekuli kɛ nihi nɛ a ngɛ nyɛ kpɔ ɔ mi ɔ suɔ yo kpeemi nɛ ngɛ kɛ̃tsɛ̃ɛ. Se enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ pɔ maa tɔ ayɛflo kɛ ayɛflo huno ɔ kɛ a wekuli a he, nɛ e ma ha nɛ a puɛ sika hulɔ. Nyɛ ma nyɛ maa pee ní komɛ nɛ nihi nɛ a ngɛ nyɛ kpɔ ɔ mi ɔ peeɔ ɔ mohu lɛɛ, se nɔ́ ngua peemi kɛ wa bi yaa ma ya a, ma nyɛ ma ha nɛ nyɛɛ pee yeyeeye, nɛ nyɛ be bua jɔmi náe. Ayɛflo huno ɔ ji nɔ titli nɛ e sa kaa e tsɔɔ níhi nɛ maa ya nɔ ngɛ yo kpeemi okplɔɔ ngmɛmi ɔ sisi, se e sa nɛ e susu ni kpahi a he.​​—Yohane 2:9.

23 E sa nɛ nyɛ kai kaa ligbi kake pɛ a kɛ kpeɔ yo, se gba a lɛɛ, e maa hi si nyɛ wami be tsuo. Nyɛ ko susu yo kpeemi ligbi ɔ pɛ he. Mohu ɔ, nyɛ ha Yehowa Mawu nɛ tsɔɔ nyɛ blɔ konɛ nyɛ susu níhi nɛ maa ya nɔ ke nyɛ sɛ gba si himi mi se ɔ he. Lɔ ɔ maa tsɔɔ kaa nyɛ dla nyɛ he kɛ ha gba si himi kpakpa a nɛ.

a Kristofohi ma nyɛ maa pee enɛ ɔ ngɛ mahi nɛ nihi nɛ tɔmi ko ngɛ he kaa nyumu kɛ yo nɛ a suɔ kaa a maa sɛ gba si himi mi ɔ ma nyɛ maa je kpo ɔ a nɔ.

b Ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi po ɔ, wa ngɛ ni komɛ nɛ a kɛ a he woɔ Mawu jami mi ní tsumihi a mi eko kɛ eko. A kɛ a tsui tsuo sɔmɔ we Mawu. Eko ɔ, a ha nɛ je ɔ su ɔ ná a nɔ he wami.​​—Yohane 17:16; Yakobo 4:4.

KƐ BAIBLO SISI TOMI MLAA NƐ ƆMƐ MAA YE BUA . . . NƆ KO KƐ DLA E HE KƐ HA GBA KPAKPA HA KƐƐ?

E sa nɛ huno kɛ yogbayo nɛ a fia a pɛɛ si kaa a maa ye a sibi anɔkuale.​​—1 Mose 2:24.

Bɔ nɛ nɔ ko ngɛ ha ngɛ e tsui mi ɔ he hia kulaa pe bɔ nɛ nɔ ɔ ngɛ ha ngɛ nɔmlɔ tso mi.​​—1 Petro 3:3, 4.

“Nyɛɛ kɛ ni nɛmɛ nɛ he we yi ɔ kó bɔ.”​​—2 Korinto Bi 6:14.

Mawu kɛ nihi nɛ a je mi bami he tsɔ we ɔ bɔɛ.​​—Efeso Bi 4:18, 19.

KUSUMIHI KƐ BAIBLO Ɔ

Yo He Ní Peemi kɛ Nyumu He Ní Peemi: Ngɛ ma komɛ a nɔ ɔ, ayɛflo ɔ weku li hyɛɛ blɔ kaa ayɛflo huno ɔ weku li ma ba ha mɛ sika kɛ ní kpahi (yo he ní peemi). Ngɛ ma komɛ hu a nɔ ɔ, ayɛflo ɔ weku li ya haa ayɛflo huno ɔ weku li sika (nyumu he ní peemi). Ke ma a mlaa kplɛɛ kusumi nɛ ɔmɛ a nɔ ɔ, e ma nyɛ maa ba kaa tɔmi ko be he. (Roma Bi 13:1) Se e sɛ kaa yo ɔ weku li aloo nyumu ɔ weku li kɛ hɛ tsumi heɔ sika aloo níhi fuu pe nine. (Abɛ 20:21; 1 Korinto Bi 6:10) Jehanɛ se hu ɔ, e sɛ nɛ nɔ ko nɛ susu kaa ke a pee yo ko he ní ɔ, kɛkɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa a he lɛ. Jã kɛ̃ nɛ e sɛ nɛ huno ko hu nɛ susu kaa ke e haa e yo, kɛ e ngatsɛ, kɛ e nganyɛ sika a, kɛkɛ e ta.

Yihi fuu ngɔmi: Ngɛ he komɛ ɔ, a ngmɛɛ blɔ nɛ nyumu ngɔɔ yo pe kake. Ke nyumu ko ngɔ yihi fuu ɔ, jamɛ a nyumu ɔ ma nyɛ maa pee yi ɔmɛ kɛ jokuɛwi ɔmɛ a nɔ yelɔ, se pi huno aloo tsɛ. Jehanɛ se hu ɔ, ke nyumu ko ngɔ yihi fuu ɔ, yi ɔmɛ jeɔ hunga. Ngɛ Kristofohi a blɔ fa mi ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ nyumu nɛ ngɔ yo kake pɛ, nɛ yo hu nɛ gba nyumu kake pɛ.​​—1 Korinto Bi 7:2.

Gba si himi nɛ a kaa nɛ a hyɛɛ: Nihi fuu tsɔɔ kaa ke a hi si kaa nɔ kɛ e yo loko a sɛ gba si himi mi ɔ, lɔ ɔ yeɔ bua mɛ nɛ a leɔ kaa ke a sɛ gba si himi mi ɔ, a ma nyɛ maa hi si aloo a be nyɛe maa hi si. Se gba si himi nɛ a kaa nɛ a hyɛɛ ɔ tsɔɔ we kaa ni enyɔ ɔmɛ ma nyɛ maa ye a sibi anɔkuale. Ke nyumu ko kɛ yo ko sɛ gba si himi mi ɔ, lɔ ɔ poɔ mɛ ni enyɔ ɔmɛ kɛ bimɛ nɛ a ma fɔ ɔ a he piɛ, nɛ a hiɔ si slɔkee. Ngɛ Yehowa Mawu hɛ mi ɔ, ke nyumu ko kɛ yo ko sɛ we gba si himi mi nɛ a ngɛ he kake kaa nɔ kɛ e yo ɔ, e ji ajuama bɔmi.​​—1 Korinto Bi 6:18; Hebri Bi 13:4.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane