YI ETƐ
Níhi Titli Enyɔ Nɛ Haa Nɛ Gba Si Himi Se Kɛɛ
1, 2. (a) A to gba si himi sisi kaa e hi si kɛ ya si mɛni be? (b) Mɛni ma nyɛ maa ye bua nɔ ko kɛ e yo konɛ a nyɛ nɛ a pee jã?
BENƐ Mawu ngɔ Adam kɛ Hawa kɛ tsa kaa nɔ kɛ e yo ɔ, Mawu tsɔɔ we kaa a hi si be bɔɔ nɛ a kpɛti nɛ gbɛ. Mohu ɔ, Mawu to e yi mi kaa Adam kɛ Hawa nɛ a hi si kaa nɔ kɛ e yo a wami be tsuo. (1 Mose 2:24) Mawu wo mlaa ngɛ gba si himi he. E tsɔɔ kaa loko bumi maa hi gba si himi ko he ɔ, e sa nɛ nyumu nɛ ngɔ yo kake nɛ yo hu nɛ gba nyumu kake. Ngmami ɔ tsɔɔ kaa ja a ti nɔ kake aloo mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo ya bɔ ajuama loko a ma nyɛ maa po gba a mi, nɛ a kɛ nɔ kpa nɛ ya hi si.—Mateo 5:32.
2 Anɛ ni enyɔ ma nyɛ maa hi si ngɛ bua jɔmi mi daa lo? Ee, Baiblo ɔ tsɔɔ níhi titli enyɔ nɛ maa ye bua mɛ konɛ a nyɛ nɛ a pee jã. Ke huno ɔ kɛ e yo ɔ tsuo ngɔ jamɛ a ní nɛ ɔmɛ kɛ tsu ní ɔ, a ma ná bua jɔmi kɛ jɔɔmi kpahi fuu. Mɛni ji ní nɛ ɔmɛ?
KEKLEEKLE NƆ́
Ke nɔ ko kɛ e yo suɔ a he nɛ a buu a sibi ɔ, bua jɔmi hii a gba si himi ɔ mi
3. Mɛni suɔmi mimi slɔɔtoslɔɔtohi etɛ nɛ e sa kaa nɔ kɛ e yo nɛ a je kpo ngɛ a si himi mi?
3 Kekleekle nɔ́ ji suɔmi. Bua jɔmi sane ji kaa Baiblo ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ suɔmi mimi slɔɔtoslɔɔtohi. Kekleekle nɔ́ ɔ ji suɔmi nɛ wa náa kɛ haa nɔ ko. Suɔmi nɛ ɔ lɛ hii huɛmɛ kpakpahi a kpɛti ɔ nɛ. (Yohane 11:3) Enyɔne ji, suɔmi nɛ hii weku mi bimɛ a kpɛti. (Roma Bi 12:10) Etɛne ji, suɔmi nɛ nyumuhi náa kɛ haa yihi kɛ suɔmi nɛ yihi hu náa kɛ haa nyumuhi. (Abɛ 5:15-20) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ nɔ kɛ e yo nɛ a je suɔmi nɛ ɔmɛ tsuo kpo ngɛ a si himi mi. Se suɔmi eywiɛne hu ngɛ. Jamɛ a suɔmi ɔ he hia kulaa pe suɔmi kpa amɛ tsuo.
4. Mɛni ji suɔmi eywiɛne ɔ?
4 Ngɛ Hela gbi nɛ a kɛ ngma Kristofohi a Hela Ngmami ɔ mi ɔ, a tsɛɛ suɔmi eywiɛne ɔ ke a·gaʹpe. A kɛ munyungu nɛ ɔ tsu ní ngɛ 1 Yohane 4:8. A de ngɛ lejɛ ɔ ke: “Mawu ɔ, suɔmi ji lɛ.” Niinɛ, “wa suɔ Mawu ejakaa lɛ nɛ e suɔ wɔ kekle.” (1 Yohane 4:19) E sa nɛ Kristofo no nɛ ná suɔmi nɛ ɔ kɛ ha Yehowa Mawu kekle konɛ lɔ ɔ se ɔ, e je kpo kɛ ha e nyɛmimɛ. (Marko 12:29-31) A kɛ munyungu nɛ ji a·gaʹpe ɔ tsu ní ngɛ Efeso Bi 5:2 ɔ hulɔ. A de ngɛ lejɛ ɔ ke: “Nyɛ je nyɛ suɔmi kpo ngɔ tsɔɔ nyɛ sibi ngɛ nyɛ ní peemi mi kaa bɔ nɛ Kristo suɔ wɔ nɛ e ba gbo ngɛ wa he ɔ.” Yesu tsɔɔ kaa suɔmi nɛ ɔ lɛ ma ha nɛ nihi maa le e we anɔkuale se nyɛɛli ɔmɛ a mi tso. E de ke: “Ke nyɛ suɔ [a·gaʹpe] nyɛ sibi ɔ, kɛkɛ nɔ tsuaa nɔ maa le kaa ye kaseli ji nyɛ.” (Yohane 13:35) Mo kadi bɔ nɛ a kɛ munyungu nɛ ji a·gaʹpe ɔ tsu ní ha ngɛ 1 Korinto Bi 13:13 ɔ. A ngma ngɛ lejɛ ɔ ke: “Amlɔ nɛ ɔ, ní etɛ nɛ ɔmɛ nɛ ngɛ: hemi kɛ yemi, hɛ kɛ nɔ fɔmi, kɛ suɔmi. Se nɔ́ nɛ pe mɛ tsuo ji suɔmi [a·gaʹpe].”
5, 6. (a) Mɛni he je nɛ suɔmi kle pe hemi kɛ yemi kɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ? (b) Mɛni he je nɛ suɔmi ma nyɛ maa ye bua nihi konɛ a gba si himi se nɛ kɛ ɔ?
5 Mɛni ha nɛ a·gaʹpe suɔmi ɔ kle pe hemi kɛ yemi kɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ? Ejakaa sisi tomi mlaahi nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ nɔ a daa kɛ jeɔ suɔmi nɛ ɔ kpo. (La 119:105) Ke nɔ ko fo we lɛ pɛ e nɔ́ mi, nɛ e daa Mawu suɔmi nya ní peemi nɔ kɛ peeɔ nihi kpakpa nɛ e hyɛ we nihi a hɛ mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ a·gaʹpe suɔmi ɔ kpo jee. Suɔmi nɛ ɔ haa nɛ nihi kɛ a yihi ngɔɔ Baiblo ɔ mi ga womi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ kɛ tsuɔ ní: “Ke nɔ ko kɛ e nyɛmi ngɛ sane ko ɔ, nyɛɛ na ha nyɛ sibi, nɛ nyɛ kɛ pa nyɛ he kaa bɔ nɛ Nyɔmtsɛ ɔ hu ngɔ nyɛ he yayami ngɔ pa nyɛ ɔ.” (Kolose Bi 3:13) Hunomɛ kɛ yigbayihi nɛ ngɛ suɔmi ha a sibi ɔ ‘suɔ [a·gaʹpe] a he saminya; ejakaa suɔmi haa yayami babauu nɔ.’ (1 Petro 4:8) Mo kadi kaa suɔmi haa tɔmihi a nɔ. Suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha nihi ɔ tsɔɔ we kaa wa be a nɔ tɔ̃e, ejakaa adesahi tsuo yi mluku.—La 130:3, 4; Yakobo 3:2.
6 Ke nɔ ko kɛ e yo suɔ a he, nɛ a ngɛ suɔmi hu kɛ ha Mawu ɔ, a gba si himi ɔ se maa kɛ nɛ a ma ná bua jɔmi, ejakaa “suɔmi se pui gblegbleegble.” (1 Korinto Bi 13:8) Suɔmi ngɛ kaa “kpa nɛ fiɔ níhi tsuo ngɔ peeɔ kake.” (Kolose Bi 3:14) Ke o sɛ gba si himi mi ɔ, mɛni blɔ nɔ o kɛ o huno aloo o yo ɔ maa gu kɛ je suɔmi nɛ ɔ kpo kɛ ha nyɛ sibi? Nyɛɛ pee kake kɛ kane Mawu Munyu ɔ, nɛ nyɛ susu he. Nyɛɛ kase bɔ nɛ Yesu plɛ kɛ je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ nihi ha a, konɛ lɔ ɔ nɛ ha nɛ nyɛ susu níhi a he kaa lɛ, nɛ nyɛɛ pee nyɛ ní kaa lɛ. Jehanɛ se hu ɔ, nyɛɛ ya Kristofohi a kpehi, ejakaa lejɛ ɔ nɛ a tsɔɔ nihi Mawu Munyu ɔ ngɛ. Nyɛɛ sɔle hulɔ konɛ Mawu nɛ ye bua nyɛ konɛ nyɛ nyɛ nɛ nyɛ je suɔmi nɛ ɔ kpo. Suɔmi nɛ ɔ piɛɛ Mawu mumi klɔuklɔu ɔ yiblii ɔ he.—Abɛ 3:5, 6; Yohane 17:3; Galatia Bi 5:22; Hebri Bi 10:24, 25.
NƆ́ ENYƆNE
7. Ke a ke nɔ ko buu nɔ ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ? Ngɛ nɔ ko kɛ e yo a blɔ fa mi ɔ, mɛnɔ e sa kaa e je bumi kpo ha e nyɛmi?
7 Ke nɔ ko kɛ e yo suɔ a he nitsɛnitsɛ ɔ, lɔ ɔ hu ma ha nɛ a ma je bumi kpo kɛ ha a sibi. Bumi ji nɔ́ enyɔne nɛ he hia nɛ haa nɛ bua jɔmi hii gba si himi mi. Ke a ke nɔ ko buu nɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa jamɛatsɛ ɔ “susuɔ nihi a he, nɛ e woɔ a hɛ mi nyami.” Mawu Munyu ɔ deɔ Kristofohi tsuo ke: “Nɔ tsuaa nɔ nɛ bu e nyɛmi pe lɛ nitsɛ e he.” (Roma Bi 12:10) E sa nɛ hunomɛ kɛ yigbayihi hu nɛ a pee jã. Bɔfo Petro ngma ke: “Nyɛ hunomɛ ɔmɛ hu, ke nyɛɛ kɛ nyɛ yi ɔmɛ ngɛ ɔ, nyɛɛ na nya ha mɛ saminya kaa ngɛ nɔmlɔ tso blɔ fa mi ɔ, yo he wɛ tsɔ. Nyɛɛ bu mɛ.” (1 Petro 3:7) A wo yogbayo ga kaa ‘e je bumi nɛ mi kuɔ kpo kɛ ha e huno.’ (Efeso Bi 5:33) Ke o suɔ nɛ o je bumi kpo kɛ ha nɔ ko ɔ, o jeɔ mi mi jɔmi kpo kɛ haa jamɛatsɛ ɔ, o buɔ he blɔ nɛ jamɛatsɛ ɔ ngɛ ɔ, nɛ ke e je e juɛmi kpo ngɛ nɔ́ ko he ɔ, o buɔ lɛ tue. Ke e de mo ke o pee nɔ́ ko nɛ o na kaa nile ngɛ mi ɔ, o peeɔ.
8-10. Mɛni he je nɛ ke nɔ ko kɛ e yo ngɛ bumi kɛ ha a he ɔ, a gba si himi ɔ maa pee kpakpa a?
8 Nihi nɛ a suɔ kaa a ná bua jɔmi ngɛ a gba si himi mi ɔ, jeɔ bumi kpo kɛ haa a hunomɛ kɛ a yihi. A ‘fo we mɛ pɛ a nɔ́ mi, mohu ɔ, a foɔ a yihi aloo a hunomɛ a nɔ́ mi.’ (Filipi Bi 2:4) Hunomɛ suɔ nɛ e hi ha a yihi, nɛ yigbayihi hu suɔ kaa e hi ha a hunomɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, enɛ ɔ ji nɔ́ titli nɛ he hia mɛ ngɛ a gba si himi ɔ mi.
9 Ke huno ko kɛ e yo ngɛ bumi ha a sibi ɔ, lɔ ɔ yeɔ bua mɛ nɛ ke e slo a ti nɔ tsuaa nɔ juɛmi ngɛ nɔ́ ko he po ɔ, a pɛ́. E sɛ nɛ waa hyɛ blɔ kaa ni enyɔ a juɛmi maa pee kake ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ he. Eko ɔ, nɔ́ ko nɛ nyumu ɔ na kaa e he hia a, yo ɔ lɛɛ e nɛ lɛ jã, aloo nɔ́ nɛ yo ɔ suɔ ɔ, nyumu ɔ sume. Se ke Yehowa mlaahi kɛ e sisi tomi mlaahi tsɔɔ kaa tɔmi ko be nɔ́ nɛ huno ɔ aloo yo ɔ ke e suɔ ɔ he ɔ, e sa kaa huno ɔ aloo yo ɔ nɛ kplɛɛ nɔ. (1 Petro 2:16; kɛ to Filemon 14 ɔ he.) Jehanɛ se hu ɔ, e sa nɛ huno ɔ kɛ yo ɔ tsuo nɛ a je bumi kpo kɛ ha a sibi, konɛ a ko pue a sibi a hɛ mi si, nɛ a ko ye a sibi a he fɛu ngɛ ma hɛ mi aloo ke mɛ pɛ a ngɛ we mi.
10 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, níhi titli enyɔ nɛ haa nɛ gba si himi peeɔ kpakpa ji, suɔmi kɛ bumi. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ hunomɛ kɛ a yihi nɛ a suɔ Mawu, nɛ a je suɔmi kɛ bumi kpo kɛ ha a he. Ní komɛ ngɛ nɛ a he hia ngɛ gba si himi ɔ mi. Mɛni blɔ nɔ hunomɛ kɛ a yihi maa gu kɛ je suɔmi kɛ bumi kpo kɛ ha a he ngɛ jamɛ a ní ɔmɛ a mi?
E SA NƐ WEKUYIHI NƐ A KASE KRISTO
11. Ngɛ Ngmami ɔ nya a, mɛnɔ ji yi ngɛ gba si himi mi?
11 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mawu bɔ nyumu kɛ suhi nɛ ma ha nɛ e pee wekuyi kpakpa. Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa kɛ blɔ nya ní tsumi wo nyumu ɔ dɛ konɛ e tsɔɔ e yo kɛ e bimɛ Yehowa he ní, nɛ e ha mɛ a he lo nya hiami níhi hulɔ. E sa nɛ juɛmihi tsuo nɛ e maa pee ɔ nɛ sa Yehowa hɛ mi, konɛ e ba e je mi saminya hulɔ. Baiblo ɔ de ke: “Nyɛ yigbayi, nyɛɛ ba nyɛ he si ha nyɛ hunomɛ kaa bɔ nɛ nyɛ maa pee ha Nyɔmtsɛ ɔ. Ejakaa huno ɔ ngɛ e yo ɔ nɔ he wami kaa bɔ nɛ Kristo hu ngɛ asafo ɔ nɔ he wami ɔ.” (Efeso Bi 5:22, 23) Se Baiblo ɔ tsɔɔ kaa huno ɔ hu ngɛ yi, aloo e ngɛ nɔ ko sisi. Bɔfo Paulo ngma ke: “Se i suɔ nɛ nyɛɛ nu sisi kaa Kristo ngɛ he wami ngɛ nyumuhi tsuo a nɔ kaa bɔ nɛ nyumu ji yi kɛ ha e yo, nɛ Mawu hu ji yi kɛ ha Kristo ɔ.” (1 Korinto Bi 11:3) Huno nɛ ngɛ nile ɔ, kaseɔ e yi nɛ ji Kristo Yesu ɔ.
12. Mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa Yesu pee ngɛ he si bami mi, nɛ akɛnɛ lɛ ji asafo ɔ Yi he je ɔ, kɛ e kɛ e kaseli ɔmɛ hi si ha kɛɛ?
12 Yesu hu ngɛ yi. Lɛ ji Yehowa. Yesu baa e he si ha Yehowa. Yesu de ke: “I hla we kaa ma pee nɔ́ nɛ imi nitsɛ i suɔ, se mohu Tsaatsɛ nɛ tsɔ mi ɔ suɔmi nya ní i peeɔ.” (Yohane 5:30) Hyɛ nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ Yesu pee ha wɔ! Yesu ji ‘níhi tsuo nɛ Mawu bɔ ɔ, a kpɛti tɛte.’ (Kolose Bi 1:15) Lɛ nɛ e ba pee Mesia a nɛ. Lɛ ji Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a we asafo ɔ Yi. A hla lɛ kaa nɔ nɛ maa ye Matsɛ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ nya. E nɔ kuɔ pe Mawu bɔfo ɔmɛ tsuo. (Filipi Bi 2:9-11; Hebri Bi 1:4) Ngɛ he blɔ ngua nɛ ɔ nɛ Yesu ná, kɛ he blɔ nguahi nɛ e ma ná hwɔɔ se ɔ tsuo se ɔ, e yi mi wɛ, e sane he hu wɛ, nɛ e hyɛ we blɔ kaa e kaseli ɔmɛ nɛ a pee níhi nɛ a be nyɛe maa pee. E kɛ e susumi nyɛ we nihi a nɔ, e de we mɛ kpamisaa kaa a pee tue bumi ha lɛ. Yesu ngɛ suɔmi, nɛ e mi mi sãa lɛ ngɛ nihi a he, titli ɔ, ngɛ nihi nɛ a be nɔ ko ɔ a he. E de ke: “Nyɛ nihi tsuo nɛ nyɛ tloo tlomi nɛ pɔ tɔ nyɛ, nyɛɛ ba ye ngɔ, nɛ ma ha nɛ nyɛɛ jɔɔ nyɛ he. Nyɛɛ ngɔ ye kuɛpã tso ɔ ngɔ tloo, nɛ nyɛɛ kase mi; ejakaa ye he jɔ, nɛ i baa ye he si kɛ jee ye tsui mi. Ke nyɛ pee jã a, nyɛ ma ná he jɔmi; ejakaa ye kuɛpã tso ɔ tloomi wɛ, nɛ ye tlomi ɔ hu jiɔ we.” (Mateo 11:28-30) Ke nihi ngɛ e kasa nya a, a bua jɔɔ wawɛɛ.
13, 14. Mɛni blɔ nɔ huno nɛ ngɛ suɔmi maa gu kɛ kase Yesu konɛ e pee wekuyi kpakpa?
13 Ke huno ko suɔ nɛ bua jɔmi nɛ hi e weku mi ɔ, lɛɛ e sa nɛ e kase su kpakpahi nɛ Yesu je kpo ɔ. Huno kpakpa sane he wɛ, e nyɛ we e yo nɔ, nɛ e wɛ lɛ yi mi hulɔ. Mohu ɔ, e jeɔ suɔmi kpo kɛ haa e yo ɔ, nɛ e buu lɛ. Ke Yesu po nɛ e tɔ̃ we ɔ ‘baa e he si kɛ jee e tsui mi’ ɔ, lɛɛ e he hia wawɛɛ nɛ huno ɔ nɛ pee jã, ejakaa lɛɛ lɛɛ e tɔ̃ɔ. Ke e tɔ̃ ɔ, e suɔ nɛ e yo ɔ nɛ nu lɛ sisi. Enɛ ɔ he ɔ, huno nɛ baa e he si ɔ, kplɛɛɔ e tɔmihi a nɔ, nɛ e deɔ ke, “I tɔ̃, o nɔ́ da,” ke jã a peemi he maa wa ha lɛ po. Ke huno ko baa e he si nɛ e peeɔ e he humi ɔ, e he wɛ ha e yo kaa e maa bu lɛ. Se ke huno ko woɔ e he nɔ, nɛ e bui nɔ ɔ, e yee ha e yo kaa e maa bu lɛ. Jã kɛ̃ nɛ ke yogbayo nɛ e buɔ e huno tɔ̃ ɔ, lɛ hu e kpaa pɛɛ.
14 Mawu bɔ yo kɛ su komɛ nɛ ke e jeɔ jamɛ a su ɔmɛ kpo ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ bua jɔmi maa hi weku ɔ mi. Huno nɛ ngɛ nile ɔ le enɛ ɔ, enɛ ɔ he ɔ, e be e yo ɔ nya tsie ngɛ ní komɛ a he. Yihi fuu a mi mi sãa mɛ wawɛɛ ngɛ nihi a he, nɛ a nuɔ níhi a he ha nɔ. Su nɛ ɔmɛ a he hia kɛ ha weku nɔ hyɛmi, nɛ a haa nɛ waa kɛ nihi nyɛɔ hiɔ si ngɛ tue mi jɔmi mi. Behi fuu ɔ, yihi lɛ a haa nɛ we mi himi ngɔɔ. Abɛ yi 31 ɔ tsɔɔ kaa “yo kpakpa” ngɛ su kpakpahi fuu, nɛ e nyɛɔ peeɔ ní komɛ nɛ e weku mi bimɛ náa he se. Mɛni he je? Ejakaa e huno “ngɔɔ e hɛ kɛ fɔɔ e nɔ kɛ e tsui tsuo.”—Abɛ 31:10, 11.
15. Mɛni blɔ nɔ huno maa gu kɛ je suɔmi kɛ bumi kpo kɛ ha e yo kaa bɔ nɛ Kristo pee ɔ?
15 Ngɛ ma komɛ a nɔ ɔ, a tsɔɔ kaa huno ngɛ he blɔ ngua nitsɛnitsɛ. Enɛ ɔ he ɔ, ke yo ko bi e huno sane ɔ, a naa jamɛ a yo ɔ kaa e bui nɔ. Hunomɛ kaa jã a kɛ a yihi hiɔ si kaa a mawahi. Ke nɔ ko kɛ e yo hiɔ si jã a, lɔ ɔ ha we nɛ bua jɔmi hii e kɛ e yo ɔ a kpɛti, nɛ jã kɛ̃ Yehowa hu bua be nɔ ɔ he jɔe. (Kɛ to 1 Yohane 4:20, 21 ɔ he.) Hunomɛ komɛ hu tsɛ̃ɛ a blɔ nya ní tsumi ɔ kɛ fɔɔ a yi ɔmɛ a nɔ. Huno nɛ baa e he si kɛ haa Kristo ɔ, sisi we e yo, nɛ e pue we e yo hɛ mi si hulɔ. Mohu ɔ, e kaseɔ Yesu nɛ e jeɔ suɔmi nɛ haa nɛ nɔ ngɔɔ e he kɛ sãa afɔle ɔ kpo. E peeɔ e ní kaa bɔ nɛ Paulo tsɔɔ ɔ. Paulo de ke: “Nyɛ hunomɛ, nyɛɛ suɔ nyɛ yi ɔmɛ kaa bɔ nɛ Kristo hu suɔ asafo ɔ, nɛ e ngɔ lɛ nitsɛ e wami ngɔ ha ngɛ e he ɔ.” (Efeso Bi 5:25) Kristo Yesu suɔ e se nyɛɛli ɔmɛ hluu po kaa e gbo ha mɛ. Huno kpakpa bɔɔ mɔde nɛ e kɛ e he sãa afɔle ha e yo. E fo we lɛ pɛ e nɔ́ mi, mohu ɔ, e suɔ nɛ e hi ha e yo ɔ. Ke huno ko baa e he si kɛ haa Kristo, nɛ e jeɔ suɔmi kɛ bumi kpo kɛ haa e yo kaa bɔ nɛ Kristo pee ɔ, lɔ ɔ maa wo e yo ɔ he wami nɛ e maa ba e he si ha lɛ.—Efeso Bi 5:28, 29, 33.
E SA NƐ YOGBAYO NƐ BA E HE SI
16. Mɛni suhi e sa kaa yogbayo nɛ e je kpo kɛ tsɔɔ e huno?
16 Benɛ Yehowa bɔ Adam se ɔ, e de ke: “E hí kaa nyumu ɔ nɔ kake too nɛ hi si; ma ha lɛ he piɛɛlɔ nɛ sa lɛ.” (1 Mose 2:18) Mawu bɔ Hawa kaa Adam “he piɛɛlɔ,” se pi nɔ ko nɛ e kɛ Adam ma si koli. Wa ma nyɛ maa ngɔ gba si himi kɛ to lɔle he. Ni enyɔ kudɔɔ we lɔle. E sa nɛ huno ɔ nɛ je suɔmi mi nɛ e hyɛ e yo ɔ nɔ. Jã nɔuu nɛ e sa nɛ yo ɔ hu nɛ e je suɔmi, bumi, kɛ he si bami kpo kɛ ha e huno ɔ.
17, 18. Mɛni blɔ komɛ a nɔ yogbayo ko ma nyɛ maa gu kɛ pee yemi kɛ bualɔ kpakpa kɛ ha e huno?
17 Yogbayo kpakpa baa e he si, nɛ e yeɔ bua e huno. Ke e huno mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko he ɔ, e fĩɔ e se. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke yo ɔ bua jɔ yi mi kpɔ mwɔmi ɔ he ɔ, e yi ha lɛ kaa e ma fĩ se. Se ke e ba kaa e bua jɔɛ he po ɔ, e sa nɛ e fĩ se. Ke e pee jã a, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ níhi maa ya nɔ saminya.
18 Yogbayo ma nyɛ maa ye bua e huno ɔ ngɛ blɔ kpahi a nɔ konɛ e huno ɔ nɛ pee wekuyi kpakpa. E sa kaa e je e huno ɔ yi ngɛ mɔde nɛ e ngɛ bɔe kaa wekuyi ɔ he. E sɛ nɛ e tu munyu kɛ si e huno ɔ, nɛ e sɛ kaa e ma ha nɛ e huno ɔ nɛ susu kaa nɔ́ ko be nɛ lɛ nyumu ɔ e maa pee nɛ maa sa e hɛ mi. E sa kaa e bu e huno ɔ, nɛ e kai kaa ‘nɔmlɔ nɛ he jɔ, nɛ e ngɛ kpoo ɔ, ji nɔ́ nɛ he jua wa saminya ngɛ Mawu hɛ mi,’ se pi e huno ɔ pɛ e hɛ mi. (1 Petro 3:3, 4; Kolose Bi 3:12) Nɛ ke e huno ɔ pi Kristofo no hu nɛɛ? Ke Kristofo no ji lɛ jio, tsa pi Kristofo no ji lɛ jio, Ngmami ɔ woɔ yigbayi tsuo he wami kaa ‘a suɔ a hunomɛ, kɛ a bimɛ. A juɛmi mi nɛ tsɔ, nɛ a pee a he yigbayi kpakpahi nɛ le a we yi baami, nihi nɛ a mi mi jɔ, nɛ baa a he si ha a hunomɛ. Kɛkɛ ɔ, nɔ ko nɔ ko be Mawu munyu ɔ he munyu yaya tue.’ (Tito 2:4, 5) Sane komɛ nyɛɔ baa nɛ e biɔ nɛ yo ɔ nɛ ngɔ e he nile kɛ tsu ní. Ke e ba jã a, e sa nɛ e je ‘mi mi jɔmi kɛ bumi’ mi nɛ e kɛ e huno nɛ e pi Kristofo no ɔ nɛ susu níhi a he. Enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ e huno ɔ maa bu lɛ tue. Hunomɛ komɛ nɛ a pi Kristofohi ba plɛ Kristofohi, ejakaa a yi ɔmɛ a ‘je mi bami tsake mɛ. E he hia we kaa a kɛ mɛ nɛ tu munyu po, ejakaa mɛ nitsɛmɛ a na kaa a yi ɔmɛ a je mi bami he tsɔ, nɛ a yeɔ Mawu gbeye.’—1 Petro 3:1, 2, 15; 1 Korinto Bi 7:13-16.
19. Ke huno ko de e yo ke e pee nɔ́ ko nɛ Mawu kplɛɛ we nɔ ɔ, mɛni e sa kaa yo ɔ nɛ pee?
19 Nɛ ke huno ko de e yo kaa e pee nɔ́ ko nɛ Mawu kplɛɛ we nɔ hu nɛɛ? Ke e ba jã a, e sa nɛ yo ɔ nɛ kai kaa Mawu ji e Nɔ Yelɔ nɛ pe kulaa. E sa nɛ e pee e ní kaa bɔ nɛ bɔfo ɔmɛ pee a ní benɛ ma nɔ yeli ɔmɛ de mɛ ke a gbo Mawu mlaa a nɔ tue ɔ. Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 5:29 ɔ bɔ amaniɛ ke: “Petro, kɛ bɔfo kpa amɛ he nɔ ke, ‘E sa kaa waa bu Mawu mohu tue, se pi nimli.’”
NÍ SƐƐMI KPAKPA
20. Mɛni mi nɛ suɔmi kɛ bumi he hia ngɛ?
20 Níhi nɛ a he hia ngɛ ní sɛɛmi mi ngɛ gba si himi mi ɔ eko ji, suɔmi kɛ bumi. Ke huno ko suɔ e yo ɔ, e kɛ lɛ sɛɛɔ ní. A sɛɛɔ ní kɛ kɔɔ nyagbahi nɛ yo ɔ kɛ ngɛ kpee, kɛ níhi nɛ yo ɔ peeɔ, kɛ e susumi ngɛ ní kpahi a he. Ní nɛ ɔmɛ a he hia yo ɔ. Ke huno ko náa e yo he deka nɛ e kɛ lɛ sɛɛɔ ní, nɛ e buɔ lɛ tue saminya a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ suɔmi kɛ bumi kɛ ha e yo ɔ. (Yakobo 1:19) Aywilɛho sane ji kaa, yigbayi komɛ tsɔɔ kaa be bɔɔ ko pɛ nɛ a hunomɛ kɛ mɛ sɛɛɔ ní. Niinɛ, ngɛ je nɛ deka be mi nɛ ɔ mi ɔ, eko ɔ, hunomɛ ma ya tsu ní ngmlɛfiahi babauu, nɛ sika he nyagbahi ma ha nɛ yigbayihi hu ma ya tsu ní. Se e sa kaa nɔ kɛ e yo nɛ a ná be kɛ ha a he. Ke pi jã a, a ti nɔ tsuaa nɔ ma nyɛ maa pee nɔ́ nɛ e suɔ. Ke a na kaa e sa nɛ a ya hla bua womi ngɛ ni kpahi a ngɔ ɔ, enɛ ɔ ma nyɛ maa ngɔ haomi nguahi kɛ ba a gba si himi ɔ mi.
21. Mɛni blɔ nɔ munyu nɛ a wo lɛ ngo ma nyɛ ma ha nɛ bua jɔmi maa hi gba si himi mi ngɛ?
21 Blɔ nɔ nɛ hunomɛ kɛ yigbayihi guu kɛ sɛɛɔ ní ɔ he hia. “Munyu kpakpa ngɔɔ kaa hwo; e haa nɔmlɔ tso ɔ he wami.” (Abɛ 16:24) O huno aloo o yo ɔ ji Kristofo no jio, e pi Kristofo no jio, ke o kɛ Baiblo ga womi tsu ní ɔ, o ma ná he se. Baiblo ɔ de ke: “Ke nyɛɛ kɛ nihi ngɛ ní sɛɛe ɔ, nyɛ ha nɛ munyu nɛ maa je nyɛ nya a nɛ ngɔ kaa nɔ́ ko nɛ a wo lɛ ngo.” (Kolose Bi 4:6) Ke ní tsumi ha nɛ pɔ tɔ o yo ɔ, aloo o huno ɔ he ngɛ ligbi ɔ mi ɔ, mi mi jɔmi munyu bɔɔ ko nɛ o maa tu kɛ tsɔɔ lɛ ɔ, ma nyɛ ma ha nɛ e ná bua jɔmi. “Munyu nɛ a tu pɛpɛɛpɛ ngɛ be nɛ sa mi ɔ, e ngɛ kaa sika tsu akutuhi nɛ a to ngɔ wo sika hiɔ nɔ́ mi.” (Abɛ 25:11) Gbi tso nɛ waa kɛ maa tu munyu ɔ, kɛ munyu nɛ maa je wa nya mi ɔ he hia. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nɔ ko ma nyɛ maa ngɔ abofu kɛ de ke: “Nga sinya a ha mi!” Se e maa hi wawɛɛ kaa nɔ ɔ kɛ gbi blɛuu ma de ke, “I kpa mo pɛɛ nɛ o nga sinya a ha mi.”
22. Mɛni su nɛ e biɔ nɛ huno kɛ e yo nɛ a ná konɛ a nyɛ nɛ a sɛɛ ní saminya?
22 Ke nihi kɛ a yihi tuɔ munyu blɛuu, nɛ a kɛ suɔmi hɛngmɛ hyɛɛ a sibi a hɛ mi, nɛ a jeɔ mi mi jɔmi, nɔ́ sisi numi, kɛ mi mi sami kpo kɛ tsɔɔ a sibi ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ a ní sɛɛmi maa ngɔ. Ke huno kɛ e yo sɛɛɔ ní saminya a, lɔ ɔ haa nɛ e yi ha a ti nɔ tsuaa nɔ kaa e ma de e nyɛmi nɔ́ nɛ he hia lɛ. Lɔ ɔ hu ma ha nɛ a maa wo a sibi a bua, nɛ a maa ye bua a sibi ngɛ haomi behi a mi. Mawu Munyu ɔ de ke: ‘Nyɛɛ wo nihi nɛ a gbɔjɔ ɔ he wami.’ (1 Tesalonika Bi 5:14) Be komɛ ngɛ nɛ huno ɔ maa hao, nɛ be komɛ ngɛ nɛ yo ɔ hu maa hao. Ke e ba jã a, a ma nyɛ maa ‘wo a sibi he wami.’—Roma Bi 15:2.
23, 24. Ngɛ mɛni blɔ nɔ suɔmi kɛ bumi ma nyɛ maa ye bua nɔ ko kɛ e yo ke a juɛmi pee we kake ngɛ nɔ́ ko he? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.
23 Ke suɔmi kɛ bumi ngɛ nɔ ko kɛ e yo a kpɛti ɔ, nɛ a juɛmi sɔɛ ngɛ nɔ́ ko he po ɔ, a pɛ́. A bɔɔ mɔde wawɛɛ kaa a ‘mi mi be a sibi fue.’ (Kolose Bi 3:19) E sa nɛ a ti nɔ tsuaa nɔ nɛ kai kaa ke e kɛ “gbi blɛuu ha munyu heto ɔ, e tsiɔ abofu nya.” (Abɛ 15:1) Ke o huno ɔ aloo o yo ɔ je e tsui mi nɛ e je e gbi kpo ngɛ nɔ́ ko he ɔ, e sɛ nɛ o pue e hɛ mi si, aloo o gbe lɛ zo. Mohu ɔ, moo da nɔ́ nɛ e de ɔ nɔ kɛ le e susumi ngɛ níhi a he. E sa nɛ nyɛɛ pee kake kɛ tsu níhi nɛ nyɛ hɛɛ juɛmi ekpaekpa ngɛ he ɔ a he ní.
24 Be ko ɔ, Sara de e huno Abraham kaa e tsu nyagba ko he ní, se Abraham kplɛɛ we nɔ. Mawu de Abraham ke: “Pee kaa bɔ nɛ Sara de mo ɔ.” (1 Mose 21:9-12) Abraham pee jã nɛ Yehowa jɔɔ lɛ. Jã kɛ̃ nɛ ke yogbayo ko ngɛ e huno nɔ́ ko dee nɛ e huno ɔ bua jɔɛ he po ɔ, e sa nɛ nyumu ɔ nɛ bu tue. E sɛ nɛ yogbayo ko nɛ ye e huno nɔ, mohu ɔ, e sa nɛ e bu e huno ɔ gbi tue. (Abɛ 25:24) Ke nɔ ko nyɛɔ e huno aloo e yo nɔ be tsuaa be kaa e pee níhi nɛ e suɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa nɔ ɔ suɔ e huno ɔ aloo e yo ɔ, nɛ e buu lɛ.
25. Ngɛ bɔmi nami blɔ fa mi ɔ, mɛni blɔ nɔ ní sɛɛmi kpakpa ma nyɛ ma ha nɛ bua jɔmi maa hi gba si himi mi ngɛ?
25 Ke nɔ ko kɛ e yo sɛɛɔ ní saminya a, lɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua mɛ ngɛ bɔmi nami blɔ fa mi hulɔ. Ngɛ bɔmi nami blɔ fa mi ɔ, e sɛ nɛ nɔ ko nɛ fo lɛ pɛ e nɔ́ mi, nɛ ke yo ɔ aloo huno ɔ yi e he nɔ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma puɛ suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ. E he hia nɛ a to a tsui si, nɛ a je a tsui mi kɛ sɛɛ ní, nɛ a ko laa a sibi nɔ́ ko nɔ. Ke a ti nɔ ko fo we lɛ pɛ e nɔ́ mi, nɛ e susuɔ e nyɛmi he ɔ, bɔmi nami be haomi ngɔe kɛ ba a kpɛti. E sa nɛ a ti nɔ tsuaa nɔ nɛ ngɔ Baiblo ga womi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ kɛ tsu ní ngɛ bɔmi nami kɛ ní kpahi a blɔ fa mi. “Nɔ ko nɔ ko nɛ kó hla kaa e hi ha lɛ nɔ kake too; nɔ tsuaa nɔ nɛ susu e nyɛmi hu he.”—1 Korinto Bi 7:3-5; 10:24.
26. E ngɛ mi kaa nɔ kɛ e yo ma ná bua jɔmi, nɛ a kɛ haomi hu maa kpe mohu lɛɛ, se mɛni he je nɛ ke a kɛ Baiblo ɔ mi ga womi tsu ní ɔ, a ma ná bua jɔmi ɔ?
26 Hyɛ ga womi kpakpa nɛ Mawu Munyu ɔ kɛ ha wɔ! Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ tsuaa nɔ kɛ e yo ma ná bua jɔmi, nɛ a kɛ haomi hu maa kpe. Se ke a pee níhi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ, a ma nyɛ ma ná bua jɔmi ngɛ a gba si himi ɔ mi daa. E sa nɛ a ngɔ ga womi nɛ Yehowa kɛ ha ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ kɛ tsu ní, nɛ a je suɔmi nɛ haa nɛ nɔ ngɔɔ e he kɛ sãa afɔle ɔ kpo kɛ tsɔɔ a sibi, nɛ a bu a sibi. Ke nɔ ko kɛ e yo peeɔ jã a, lɔ ɔ woɔ a gba si himi ɔ hɛ mi nyami, nɛ e woɔ Yehowa Mawu nɛ ji gba si himi Sisi Tolɔ ɔ hu hɛ mi nyami.