Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • cf yi 3 bf. 25-34
  • “I Baa Ye He Si Kɛ Jee Ye Tsui Mi”

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • “I Baa Ye He Si Kɛ Jee Ye Tsui Mi”
  • “Ba Nyɛɛ Ye Se”
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • E Baa E He Si Kɛ Je Blema
  • Bɔnɛ Yesu Ba E He Si Kaa Adesa Ha
  • E Tsɔɔ E Se Nyɛɛli Ɔmɛ Kaa A Ba A He Si
  • Anɛ O Maa Nyɛɛ Yesu Nɔ Hyɛmi Nɔ́ ɔ Se Lo?
  • Yesu Pee He Si Bami He Nɔ Hyɛmi Nɔ́
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2012
  • Yehowa Sɔmɔli Nɛ Nyɛ Baa Nyɛ He Si—Nyɛ He Jua Wa Ha Lɛ
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2019
  • Mo Ná Su Kpakpahi—He Si Bami
    Kristofohi A Si Himi Kɛ A Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ—Ní Kasemi Womi—2017
“Ba Nyɛɛ Ye Se”
cf yi 3 bf. 25-34

Yi 3

“I Baa Ye He Si Kɛ Jee Ye Tsui Mi”

1-3. Kɛ Yesu plɛ kɛ sɛ Yerusalem ma a mi kɛɛ, nɛ mɛni heje nimli asafo ɔ a kpɛti ni komɛ a hɛ mi maa pee mɛ yaa?

YERUSALEM pee hoo kɛ bua jɔmi. Nɔmlɔ ngua ko ma lejɛ ɔ. Nihi bua a he nya ngɛ blɔ ɔ he ngɛ ma a se. A pee klaalo kaa a maa kpee nyumu nɛ ɔ, ejakaa ni komɛ ngɛ dee ke e ji Matsɛ David ní yelɔ kɛ nɔ nɛ sa kaa e yeɔ Israel nɔ Matsɛ. A kpɛti ni komɛ hɛɛ tã bahi konɛ a kɛ ba nya e he; ni kpahi hu ngɔ a tadehi kɛ tso kɔnihi kɛ pue blɔ ɔ nɔ konɛ a kɛ dla blɔ ha lɛ. (Mateo 21:7, 8; Yohane 12:12, 13) Eko ɔ, nihi fuu ngɛ bɔnɛ e ma je e he kpo ha a he susue.

2 Eko ɔ, ni komɛ ngɛ blɔ hyɛe kaa e ma je e he kpo kaa nɔmlɔ ngua. Atsinyɛ jemi ko be he kaa a le bɔnɛ nihi nɛ a buɔ mɛ saminya jeɔ a he kpo kɛ hɛ mi nyami ha. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ David bi Absalom pee e he matsɛ ɔ, e ha nɛ nyumuhi 50 tu fo kɛ nyɛɛ e ta zugba lɛ ɔ hɛ mi. (2 Samuel 15:1, 10) Roma nɔ yelɔ Julius Caesar pee nɔ́ ko nɛ pe jã po; be ko ɔ, e nyɛɛ kunimi yeli nɛ a ngɛ sala bɔe kɛ yaa Roma nɔyemi ɔ kpe he ɔ hɛ mi, nɛ suɔhi 40 kɛ a nɔ kanehi ngɛ e hiɛ kɛ hiɛ! Se amlɔ nɛ ɔ, nihi nɛ ngɛ Yerusalem ɔ ngɛ nɔ ko nɛ nɔ kuɔ pe nihi tsuo blɔ hyɛe. Ke nimli asafo nɛ ɔ le jio, a li jio ɔ, nyumu ɔ nɛ ma a ji Mesia a nɛ, nɔ nɛ kle pe nɔ tsuaa nɔ nɛ hi si hyɛ. Se ke nɔ nɛ maa ye Matsɛ hwɔɔ se nɛ ɔ sɛ ma a mi ɔ, eko ɔ, nihi fuu a hɛ mi maa pee mɛ yaa.

3 A nɛ́ ta zugba lɛ, fo tuli, kɛ okpɔngɔhi, nɛ a nɛ́ suɔhi hulɔ. Se mohu, Yesu hii si ngɛ teji nɛ ji lohwe nɛ a bui lɛ nɛ a kɛ tsuɔ ní ɔ nɔ.a Nɔ nɛ hii si ngɛ lohwe ɔ nɔ ɔ dla we e he kɛ̃tsɛ̃ɛ, nɛ lohwe ɔ hu a wui lɛ ní. Yesu ngɔɛ níhi nɛ he jua wa nɛ a kɛ pueɔ lohwe nɔ loko a hii nɔ ɔ kɛ pue we teji ɔ nɔ, mohu ɔ, tadehi lɛ e se nyɛɛli nɛ a suɔ lɛ saminya a ngɔ kɛ pue lohwe ɔ nɔ. Mɛni heje nɛ Yesu suɔ kaa e maa pee e ní ngɛ blɔ nɛ ba si nɔ kaa kikɛ ɔ kɛ sɛ Yerusalem ma a mi, be mi nɛ nihi nɛ Yesu kle pe mɛ kulaa je a he kpo kɛ hɛ mi nyami konɛ a na kaa nimli nguahi ji mɛ ɔ?

4. Mɛni Baiblo ɔ gba kɛ kɔ bɔnɛ Mesia Matsɛ ɔ maa sɛ Yerusalem ma a mi ha a he?

4 Yesu ha nɛ gbami ko ngɛ mi bae: “Nyá oo, nyá! Yerusalem, mo he ose! Hyɛ, o matsɛ ɔ ma! . . . E ba e he si, nɛ e hi teji okpɔngɔ nɔ.” (Zakaria 9:9) Gbami nɛ ɔ tsɔɔ kaa ligbi ko ɔ, Mesia a nɛ ji Nɔ nɛ Mawu Pɔ Lɛ Nu ɔ ma je e he kpo kɛ tsɔɔ Yerusalembi ɔmɛ kaa nɔ nɛ Mawu hla lɛ kaa Matsɛ. Jehanɛ se hu ɔ, blɔ nɔ nɛ e maa gu kɛ pee enɛ ɔ, kɛ lohwe nɛ e maa hi nɔ ɔ, ma ha nɛ́ a yɔse su kpakpa ko nɛ ngɛ e tsui mi, nɛ lɔɔ ji he si bami.

5. Mɛni heje nɛ ke wa susu he si bami nɛ Yesu je kpo ɔ he ɔ, e ma ha nɛ wa ná bua jɔmi, nɛ mɛni heje nɛ e he hia kaa waa kase Yesu ngɛ enɛ ɔ blɔ fa mi?

5 He si bami ji su kpakpahi nɛ Yesu je kpo ɔ a kpɛti kake nɛ e he susumi haa nɛ nɔ náa bua jɔmi. Kaa bɔnɛ wa susu he ngɛ Yi 2 mi ɔ, Yesu pɛ ji “blɔ ɔ, kɛ anɔkuale ɔ, kɛ wami ɔ.” (Yohane 14:6) E ngɛ heii kaa nihi akpehi abɔ nɛ a hi si ngɛ zugba a nɔ hyɛ ɔ, a kpɛti nɔ ko be nɛ he hia kaa Mawu Bi ɔ. Se Yesu pee we nɔ́ ko kɛ tsɔɔ kaa e kaleɔ e he, loo e woɔ e he nɔ, loo e buu e he tsɔ kaa bɔnɛ adesahi nɛ yi mluku babauu peeɔ ɔ. Bɔnɛ pee nɛ waa pee Kristo se nyɛɛli ɔ, e sa nɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ waa hwu kɛ si he nɔ womi su. (Yakobo 4:6) Mo kai kaa Yehowa sume nihi nɛ woɔ a he nɔ. Enɛ ɔ heje ɔ, e he hia kaa wa maa kase Yesu he si bami ɔ.

E Baa E He Si Kɛ Je Blema

6. Mɛni ji he si bami, nɛ kɛ Yehowa pee kɛ le kaa Mesia a maa ba e he si kɛɛ?

6 Ke nɔ ko baa e he si ɔ, e wo we e he nɔ nɛ e kale we e he. He si bami ji su nɛ jeɔ sisi ngɛ nɔ tsui mi, nɛ e jeɔ kpo ngɛ nɔ munyu tumi, jemiba, kɛ bɔnɛ e kɛ ni kpahi hii si ha a mi. Kɛ Yehowa pee kɛ le kaa Mesia a maa ba e he si kɛɛ? Yehowa le kaa e Bi ɔ kase he si bami he nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ye mluku nɛ e pee ɔ. (Yohane 10:15) Jehanɛ se ɔ, e na ngɛ e Bi ɔ ní peepee mi kaa e baa e he si. Ngɛ mɛni blɔ nɔ?

7-9. (a) Mɛni blɔ nɔ Mikael gu kɛ je he si bami kpo benɛ e kɛ Satan sã nya a? (b) Mɛni blɔ nɔ Kristofoli maa gu kɛ kase he si bami nɛ Mikael je kpo ɔ?

7 Yuda womi ɔ ha nɔ hyɛmi nɔ́ ko nɛ ngɛ nyakpɛ. E ke: “Mawu bɔfo nɔkɔtɔma Mikael tete po pee we enɛ ɔ. Benɛ e kɛ Abosiami pɛ, nɛ e kɛ lɛ sã nya kaa mɛnɔ lɛ sa kaa e ngɔ Mose flɔ̃ ɔ, Mikael jɛ we Abosiami; e yi e he fɛu hulɔ. Nɔ́ nɛ e de lɛ ji, ‘[Yehowa] nɛ ka o hɛ mi!’” (Yuda 9) Mikael ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɛ Yesu loko e ba zugba a nɔ, kɛ benɛ e ho hiɔwe ya a ngɛ ní nɛ e tsuɔ kaa bɔfo nɔkɔtɔma loo Yehowa hiɔwe bɔfohi a ta ngua a nyatsɛ ɔ heje.b (1 Tesalonikabi 4:16) Se mo kadi bɔnɛ Mikael tsu nya sãmi nɛ ba ngɛ e kɛ Satan kpɛti ɔ he ní ha a.

8 Yuda womi ɔ tsɔɔ we nɔ́ nɛ Satan suɔ kaa e kɛ Mose gbogboe ɔ ma tsu, se wa ma nyɛ ma he ye kaa Abosiami hɛɛ yi mi tomi yaya. Eko ɔ, e suɔ kaa e ma ha nɛ nihi nɛ ngɔ a he kɛ wo lakpa jami mi kɛ gu anɔkualetsɛ Mose gbogboe ɔ nɛ a ma ja a nɔ. Be mi nɛ Mikael ngɛ Satan blɔ tsie nɛ e ko tsu e yi mi tomi yayami ɔ he ní ɔ, Mikael ye e he nɔ saminya. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Satan sa hɛ mi kãmi, se akɛnɛ benɛ Mikael kɛ Satan ngɛ nya sãe ɔ, a kɛ “he blɔ tsuo” wui e dɛ lolo heje ɔ, e na kaa e sa nɛ e si kojomi ɔ kɛ ha Yehowa Mawu. (Yohane 5:22) Akɛnɛ Mikael ji bɔfo nɔkɔtɔma heje ɔ, e ngɛ he blɔ agbo. Se e ba e he si nɛ e si jamɛ a he blɔ ɔ kɛ ha Yehowa, mohu pe nɛ e maa bɔ mɔde kaa e ma gblɔ Mawu he blɔ ɔ kɛ piɛɛ e nɔ́ ɔ he. Ngɛ e he si nɛ e ba a se ɔ, e le he nɛ he blɔ nɛ e ngɛ ɔ nya ya ta ngɛ.

9 Yi mi tomi kpakpa ko heje nɛ Mawu ha nɛ Yuda ngma munyu nɛ ɔ kɛ fɔ si ɔ nɛ. Aywilɛho sane ji kaa Kristofoli komɛ nɛ a hi si ngɛ Yuda be ɔ mi ɔ bɛ a he si. A woɔ a he nɔ, nɛ “nɔ́ ko nɛ a nui sisi ɔ, a tuɔ he munyu yaya.” (Yuda 10) Akɛnɛ wa ji nimli nɛ wa yi mluku heje ɔ, e he wɛ kulaa kaa wa ma wo wa he nɔ! Ke wa nui nɔ́ ko nɛ ya nɔ ngɛ Kristofoli asafo ɔ mi ɔ sisi, eko ɔ, ngɛ juɛmi nɛ nikɔtɔmahi a kuu ɔ pee ɔ he ɔ, kɛ wa peeɔ wa ní ngɛ he ha kɛɛ? Ke wa gbe nikɔtɔma amɛ a he guɛ nɛ wa tu a he munyu yaya be mi nɛ wa li nɔ́ heje nɛ a pee jamɛ a juɛmi ɔ, anɛ lɔɔ tsɔɔ kaa wa baa wa he si lo? Nyɛ ha nɛ waa kase Mikael aloo Yesu nɛ wa ko kojo sanehi nɛ Mawu ha we wɔ he blɔ kaa waa kojo ɔ.

10, 11. (a) Mɛni lɛ ngɛ nyakpɛ ngɛ bɔnɛ Mawu Bi ɔ je suɔmi mi nɛ e kplɛɛ kaa e maa ba zugba a nɔ ɔ he? (b) Kɛ wa ma plɛ kɛ kase Yesu he si bami ɔ kɛɛ?

10 Mawu Bi ɔ je he si bami kpo benɛ e kplɛɛ nɔ kaa e maa ba zugba a nɔ ɔ. Moo lɛɛ mo susu níhi nɛ e si ɔ he nɛ o hyɛ. E ji bɔfo nɔkɔtɔma. Jehanɛ se ɔ, e ji “Munyu ɔ” nɛ ji Yehowa nitsɛ Munyu Nya Jelɔ. (Yohane 1:1-3) E hi hiɔwe ngɛ Yehowa ‘hi he klɔuklɔu nɛ ngɛ nyami ɔ.’ (Yesaya 63:15) Se Bi ɔ ‘ngmɛɛ blɔ nya tsuo nɛ e ngɛ ɔ he, nɛ e ba plɛ e he sɔmɔlɔ, nɛ e ba pee kaa nɔmlɔ.’ (Filipibi 2:7) Mo susu nɔ́ nɛ e nítsumi nɛ e ma tsu ngɛ zugba a nɔ ɔ biɔ kaa e pee ɔ he nɛ o hyɛ! A je e wami kɛ ba wo Yudano yomiyo ko fɔmi kotoku mi, nɛ nyɔhiɔ nɛɛ se ɔ, a fɔ lɛ kaa nɔmlɔ. A fɔ lɛ kaa bimwɔyo mɛtɛmɛtɛ ngɛ kapitɛ ohiatsɛ ko we mi, nɛ bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, e ba wa nɛ e pee niheyo. E ngɛ mi kaa e ye mluku mohu, se ngɛ e nihe be mi tsuo ɔ, e ba e he si kɛ ha e fɔli nɛ a yi mluku ɔ. (Luka 2:40, 51, 52) Mɛni he si bami nɛ se be po ji nɛ ɔ!

11 Anɛ wa ma nyɛ maa kase Yesu he si bami ɔ nɛ waa je wa tsui mi nɛ wa tsu sɔmɔmi nítsumi ko nɛ ngɛ kaa nɔ́ nɛ ba si lo? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nítsumi nɛ́ a kɛ ha wɔ kaa waa fiɛɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a ma nyɛ maa pee nítsumi nɛ ba si ke nihi bui wɔ tue, a yeɔ wa he fɛu, nɛ a teɔ si kɛ woɔ wɔ. (Mateo 28:19, 20) Se ke wa ya nɔ nɛ wa fiɛɛ ɔ, wa ma nyɛ maa ye bua konɛ a he nihi a yi wami. Bɔ tsuaa bɔ nɛ ji ɔ, wa maa kase he si bami he ní babauu, nɛ wa maa nyɛɛ wa Nyɔmtsɛ Yesu Kristo nane mami he ɔmɛ a se.

Bɔnɛ Yesu Ba E He Si Kaa Adesa Ha

12-14. (a) Mɛni blɔ nɔ Yesu jeɔ he si bami kpo ke nihi je e yi? (b) Mɛni blɔ nɔ Yesu je he si bami kpo ngɛ bɔnɛ e kɛ nihi hi si ha a mi? (d) Mɛni tsɔɔ kaa Yesu he si bami ɔ pi nɔ́ nɛ e kɛ ngɛ nihi a hɛ mi sae loo jemiba kpakpa nɛ e ngɛ kpo jee kɛkɛ?

12 Yesu je he si bami kpo ngɛ e zugba a nɔ sɔmɔmi nítsumi ɔ mi kɛ je sisije kɛ ya si nyagbe. E ngɔ yi jemi kɛ hɛ mi nyami tsuo kɛ ha e Tsɛ ɔ ngɛ hiɔwe kɛ tsɔɔ kaa e baa e he si. Be komɛ ngɛ nɛ nihi jeɔ Yesu yi ngɛ munyu nɛ ní lemi ngɛ mi nɛ e tuɔ, he wami nɛ e kɛ peeɔ nyakpɛ níhi, kɛ su kpakpahi po nɛ e jeɔ kpo ɔ a he. Se be tsuaa be ɔ, Yesu ngɔɛ hɛ mi nyami nɛ ɔ kɛ ha we e he, se e ngɔɔ kɛ haa Yehowa.—Marko 10:17, 18; Yohane 7:15, 16.

13 Yesu je he si bami kpo ngɛ bɔnɛ e kɛ nihi hi si ha a mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ha nɛ e pee pãa kaa e bɛ zugba a nɔ nɛ a sɔmɔ lɛ, se e ba konɛ e ba sɔmɔ nihi mohu. (Mateo 20:28) Bɔnɛ e kɛ nihi hi si ngɛ mi mi jɔmi nya, nɛ e nuɔ mɛ sisi ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ he si bami. Benɛ e se nyɛɛli ɔmɛ pee we nɔ́ nɛ e de mɛ ke a pee ɔ, e kã we a hɛ mi; e ya nɔ nɛ e ye bua mɛ. (Mateo 26:39-41) Benɛ e suɔ kaa e ya he ko banee nɛ e ya jɔɔ e he ɔ, nihi babauu ba lejɛ ɔ, se e fiee we mɛ, mohu ɔ, e bɔ mɔde nɛ e tsɔɔ mɛ “níhi fuu.” (Marko 6:30-34) Benɛ yo ko nɛ pi Israelno kpa Yesu pɛɛ ke e tsa e biyo ɔ, sisije ɔ, e de lɛ kaa e sɛ nɛ e peeɔ jã. Se benɛ e na yo ɔ hemi kɛ yemi nɛ ngɛ slɔɔto ɔ, e tsa e biyo ɔ kaa bɔnɛ wa ma susu he ngɛ Yi 14 ɔ.—Mateo 15:22-28.

14 Ngɛ blɔhi fuu a nɔ ɔ, Yesu tsu munyu nɛ e tu kɛ kɔ lɛ nitsɛ e he ɔ nya ní. E de ke: “Ye he jɔ, nɛ i baa ye he si kɛ jee ye tsui mi.” (Mateo 11:29) Pi nɛ e ba e he si nɛ e kɛ sa nihi a hɛ mi, nɛ pi jemiba kpakpa nɛ e ngɛ kpo jee kɛkɛ. E he si bami ɔ je e tsui mi. Enɛ ɔ heje ɔ, e be nyakpɛ kaa Yesu tsɔɔ e se nyɛɛli ɔmɛ si abɔ nɛ a ba a he si!

E Tsɔɔ E Se Nyɛɛli Ɔmɛ Kaa A Ba A He Si

15, 16. Mɛni slɔɔto Yesu tsɔɔ kaa e sa nɛ e hi su nɛ je ɔ mi nɔ yeli ɔmɛ jeɔ kpo kɛ su nɛ e sa kaa e se nyɛɛli ɔmɛ nɛ a je kpo ɔ kpɛti?

15 E he wa ha Yesu bɔfo ɔmɛ kaa a maa ba a he si. Yesu bɔ mɔde si abɔ kaa e maa tsɔɔ mɛ he si bami. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ligbi ko ɔ, Yakobo kɛ Yohane ha nɛ a nyɛ ya bi Yesu nɛ e wo mɛ si kaa e ma ha mɛ blɔ nya nguahi ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi. Yesu kɛ he si bami de ke: “Kaa nɔ ko maa hi ye hiɔ nɔ, loo ye muɔ nɔ ɔ, jamɛ a blɔ nya a lɛɛ pi imi nɛ i haa nɔ. Blɔ he nɛ ɔmɛ fɔɔ si kɛ ha nihi nɛ Tsaatsɛ nitsɛ dla kɛ to ɔ.” Bɔfo nyɔngma amɛ nɛ piɛ ɔ “a mi mi fu” Yakobo kɛ Yohane. (Mateo 20:20-24) Kɛ Yesu tsu sane nɛ ɔ he ní ha kɛɛ?

16 E kɛ mi mi jɔmi kã mɛ tsuo a hɛ mi ke: “Nyɛ le bɔnɛ ma jeli ɔmɛ a nɔ yeli ɔmɛ yeɔ a nɔ ha. Nyɛ le bɔnɛ a ganɔ ɔmɛ yeɔ a nɔ kɛ he wami. Nyɛɛ lɛɛ e ko ba jã ngɛ nyɛ kpɛti; nɔ tsuaa nɔ nɛ maa suɔ kaa e pee nɔmlɔ nguaa ngɛ nyɛ kpɛti ɔ, lɛ mohu e plɛ nyɛ sɔmɔlɔ; nɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ maa suɔ kaa e ye kekleekle blɔ he ɔ, lɛ mohu e plɛ nyɛ nyɔguɛ.” (Mateo 20:25-27) Eko ɔ, bɔfo ɔmɛ na kaa “ma jeli ɔmɛ a nɔ yeli ɔmɛ” woɔ a he nɔ, a suɔ hɛ mi nyami, nɛ a foɔ mɛ pɛ a nɔ́ mi. Yesu tsɔɔ kaa e sa nɛ e se nyɛɛli ɔmɛ nɛ a je ekpa kulaa ngɛ nɔ yeli nɛ a yi mi wa nɛ ɔmɛ a he. E sa nɛ a ba a he si. Anɛ bɔfo ɔmɛ nu nɔ́ nɛ e tsɔɔ mɛ ɔ sisi lo?

17-19. (a) Gbɔkuɛ nɛ e nɔ jena nɛ Yesu ma gbo ɔ, mɛni blɔ nɔ e gu kɛ tsɔɔ e bɔfo ɔmɛ kaa e sa nɛ a ba a he si nɛ́ a hɛ be nɔ jee kɔkɔɔkɔ? (b) Benɛ Yesu ji adesa a, mɛni he si bami he ní nɛ náa nɔ nɔ he wami saminya e tsɔɔ?

17 E he wa ha mɛ. Pi enɛ ɔ ji kekleekle loo nyagbe nɔ́ nɛ Yesu ngɛ mɛ tsɔɔe kaa a ba a he si. Be ko nɛ́ a je atsinyɛ kaa mɛnɔ ji nɔmlɔ ngua ngɛ a kpɛti ɔ, Yesu ngɔ jokuɛ nyafii ko kɛ ba da a kpɛti nɛ e de mɛ ke a pee kaa jokuɛwi, ejakaa jokuɛwi wo we a he nɔ, nɛ pi a kɔmɔ ji biɛ hemi, kɛ blɔ nya hlami nɛ nikɔtɔmahi dii se ɔ. (Mateo 18:1-4) Se kɛ̃ ɔ, gbɔkuɛ nɛ e nɔ jena nɛ Yesu ma gbo ɔ, e na kaa e he wa ha e bɔfo ɔmɛ kaa a maa ba a he si. Lɔɔ heje ɔ, e tsɔɔ mɛ nɔ́ ko nɛ a hɛ be nɔ jee kɔkɔɔkɔ. E ngɔ papami kɛ muɔ e mlɛ mi nɛ e tsu nítsumi nɛ ba si nɛ sɔmɔli nɛ a hi si ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ tsuɔ, be mi nɛ nibwɔhi ba to mɛ ɔ. Yesu fɔ e bɔfo ɔmɛ a ti nɔ tsuaa nɔ nane he, nɛ Yuda nɛ e ya tsɔɔ e se blɔ ɔ po piɛ he!—Yohane 13:1-11.

18 Yesu ye bua mɛ nɛ a nu nɔ́ nɛ e ngɛ mɛ tsɔɔe ngɛ he si bami he ɔ sisi benɛ e de mɛ ke: ‘Imi lɛɛ i pee nɔ hyɛmi nɔ́ ha nyɛ.’ (Yohane 13:15) Anɛ a nu nɔ́ nɛ e tsɔɔ mɛ ɔ sisi lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, jamɛ a gbɔkuɛ ɔ nɔuu ɔ, a je atsinyɛ ekohu ngɛ nɔ nɛ ji nɔmlɔ ngua ngɛ a kpɛti ɔ he! (Luka 22:24-27) Yesu ya nɔ nɛ e to e tsui si ha mɛ, nɛ e kɛ he si bami tsɔɔ mɛ ní. Enɛ ɔ se ɔ, e tsɔɔ mɛ nɔ́ ko nɛ ná a nɔ he wami wawɛɛ. Lɔɔ ji: “E ba e he si, nɛ e bu tue hluu kɛ ya su gbeje tete; e gbo sɛumi tso nɔ gbenɔ.” (Filipibi 2:8) Yesu kplɛɛ nɛ a bu lɛ fɔ ngɛ blɔ nɛ dɛ nɔ kaa awi yelɔ kɛ musu bɔlɔ, nɛ a gbe lɛ ngɛ hɛ mi si puemi blɔ nɔ. Kɛ gu enɛ ɔ nɔ ɔ, Mawu Bi ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ slɔɔto kulaa, ejakaa ngɛ Yehowa bɔ níhi tsuo a kpɛti ɔ, Yesu ji nɔ nɛ je he si bami nɛ ye mluku kpo.

19 Eko ɔ, nyagbe he si bami he ní nɛ Yesu tsɔɔ benɛ e ji adesa a ji nɔ́ nɛ tlɔ e bɔfo anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ a tsui mi ɔ nɛ. Baiblo ɔ bɔ wɔ amaniɛ kaa pee se ɔ, nyumu nɛ ɔmɛ kɛ he si bami tsu ní jehahi babauu. Nɛ wɔ nɛɛ?

Anɛ O Maa Nyɛɛ Yesu Nɔ Hyɛmi Nɔ́ ɔ Se Lo?

20. Kɛ wa ma plɛ kɛ le kaa wa baa wa he si kɛ jee wa tsui mi kɛɛ?

20 Paulo wo wa ti nɔ tsuaa nɔ ga ke: “Kristo Yesu juɛmi ɔ nɛ pee nyɛ hu nyɛ juɛmi.” (Filipibi 2:5) E sa kaa waa ba wa he si kaa bɔnɛ Yesu ba e he si ɔ. Kɛ wa ma plɛ kɛ le kaa wa baa wa he si kɛ jee wa tsui mi kɛɛ? Mo susu enɛ ɔ he nɛ o hyɛ, Paulo kai wɔ kaa wa ‘ko pee nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa wa ti nɔ ko ngɛ lɛ nɔ kake pɛ e nɔ́ mi foe, loo e ngɛ hlae nɛ e fĩa yaka. Be tsuaa be ɔ, waa pee wa he humi, nɛ waa bu wa sibi pe wɔ nitsɛmɛ wa he.’ (Filipibi 2:3) Enɛ ɔ heje ɔ, juɛmi nɛ wa náa ngɛ ni kpahi a he ɔ nɛ maa tsɔɔ kaa wa baa wa he si kɛ jee wa tsui mi loo wa pee we jã. E sa kaa waa bu ni kpahi kaa a nɔ kuɔ, nɛ a he hia pe wɔ. Anɛ o maa ngɔ ga womi nɛ ɔ kɛ tsu ní lo?

21, 22. (a) Mɛni heje e sa kaa Kristofoli nɛ a ji nɔ hyɛli nɛ a ba a he si? (b) Kɛ wa ma plɛ kɛ tsɔɔ kaa wa ngɔ he si bami kɛ muɔ wa mlɛ mi kɛɛ?

21 Benɛ Yesu gbo jeha babauu se ɔ, bɔfo Petro ya nɔ nɛ e susu bɔnɛ he si bami he hia ha a he. Petro de Kristofoli nɛ a ji nɔ hyɛli kaa a tsu a blɔ nya nítsumi ɔmɛ kɛ he si bami, nɛ a ko ye Yehowa to ɔmɛ a nɔ. (1 Petro 5:2, 3) Ke a ha nɔ ko blɔ nya nítsumi ɔ, lɔɔ tsɔɔ we kaa é wo e he nɔ. Mohu ɔ, ke a ha nɔ ko blɔ nya nítsumi ɔ, e he hia saminya kaa e maa ba e he si kɛ je e tsui mi. (Luka 12:48) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi nɔ hyɛli pɛ nɛ e sa kaa a ná su nɛ ɔ, se mohu, Kristofoli tsuo.

22 Atsinyɛ jemi ko be he kaa Petro hɛ ji jamɛ a gbɔkuɛ ɔ nɛ Yesu fɔ e nane he ngɛ mɔde nɛ e bɔ kaa e maa tsi Yesu nya a tsuo se ɔ nɔ. (Yohane 13:6-10) Petro ngma Kristofoli womi ke: “Nyɛ tsuo pɛpɛɛpɛ nyɛ sɔmɔ nyɛ sibi kɛ he si bami [“nɛ nyɛɛ ngɔ he si bami kɛ muɔ nyɛ mlɛ mi,” NW].” (1 Petro 5:5) Munyukpɔ nɛ ji ‘nyɛɛ ngɔ kɛ muɔ nyɛ mlɛ mi’ ɔ tsɔɔ bɔnɛ sɔmɔlɔ ko ngɔɔ bo kɛ muɔɔ e mlɛ mi konɛ e tsu nítsumi ko nɛ ba si ɔ. Jehanɛ se hu ɔ, munyukpɔ nɛ ɔ ma nyɛ ma kai wɔ benɛ Yesu ngɔ papami kɛ muɔ e mlɛ mi loko e kpla si nɛ e fɔ e kaseli ɔmɛ a nane he ɔ. Ke wa kase Yesu ɔ, anɛ wa maa na nítsumi ko nɛ Mawu ma ha wɔ ɔ kaa e ba si lo? E sa nɛ nihi tsuo nɛ na wa he si bami ɔ kaa e je wa tsui mi, kaa nɔ́ nɛ wa ngɔ kɛ muɔ wa mlɛ mi.

23, 24. (a) Mɛni heje e sɛ nɛ wa wo wa he nɔ? (b) Mɛni ji susumi nɛ dɛ nɛ kɔɔ he si bami he nɛ wa ma susu he ngɛ yi nɛ nyɛɛ se ɔ mi?

23 He nɔ womi ngɛ kaa duɔ. Nɔ́ nɛ jee mi kɛ baa a ma nyɛ ma puɛ ní wawɛɛ. E ji su ko nɛ ma nyɛ ma ha nɛ nɔ ko nɛ le nɔ́ ko peemi saminya a ma plɛ pee nɔ nɛ se nami ko kulaa be e he ha Mawu. Se he si bami ma nyɛ ma ha nɛ nɔ ko nɛ a bui lɛ po he ma nyɛ maa ba se nami agbo ha Yehowa. Ke wa jeɔ su kpakpa nɛ ɔ kpo daa ligbi nɛ wa bɔɔ mɔde kaa waa kɛ he si bami maa nyɛɛ Kristo nane mami he ɔmɛ a se ɔ, wa ma ná jɔɔmi babauu. Petro ngma ke: “Lɔɔ he ɔ, nyɛɛ ba nyɛ he si ha Mawu, nɔ nɛ he wa, nɛ e buu nyɛ he ɔ. Kɛkɛ ɔ, ke e su be nɛ lɛ nitsɛ e to ɔ, e ma wo nyɛ nɔ.” (1 Petro 5:6) Atsinyɛ jemi ko be he kaa Yehowa wo Yesu nɔ ngɛ e he si nɛ e ba kulaa a heje. Ke o baa o he si ɔ, jã nɔuu nɛ wa Mawu ɔ bua maa jɔ o he nɛ e maa jɔɔ mo.

24 Aywilɛho sane ji kaa ni komɛ susuɔ kaa ke nɔ ko baa e he si ɔ, lɔɔ tsɔɔ kaa e hɛ mi wɛ. Nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Yesu pee ɔ ha nɛ wa na kaa jamɛ a susumi ɔ dɛ kulaa, ejakaa nɔ nɛ ba e he si pe nihi tsuo ɔ pee kã pe nɔ tsuaa nɔ hulɔ. Wa ma susu munyu nɛ ɔ he ngɛ yi nɛ nyɛɛ se ɔ mi.

[Sisi ningmahi]

a Benɛ níhi a mi hlami womi ko ngɛ nɔ́ nɛ ya nɔ nɛ ɔ he munyu tue ɔ, e de ke lohwe nɛ ɔmɛ ji “lohwehi nɛ a bui mɛ,” nɛ e de hu ke: “A ngɛ kudɔkudɔ, a tue mi ti, a ji lohwehi nɛ ohiatsɛmɛ kɛ tsuɔ ní, nɛ a he be fɛu kpakpa ko.”

b Ke o suɔ kaa o na odase yemi kpahi nɛ tsɔɔ kaa Yesu ji Mikael ɔ, moo kane Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi? womi ɔ bafa 218-219 nɛ Yehowa Odasefoli pee ɔ.

Mɛni Blɔ Nɔ O Maa Gu Kɛ Nyɛɛ Yesu Se?

● Ke e ngɛ mo pee kaa o fĩa ngɛ níhi nɛ o nyɛ nɛ o pee ɔmɛ a he ɔ, mɛni blɔ nɔ Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ma nyɛ maa ye bua mo ngɛ?—Mateo 12:15-19; Marko 7:35-37.

● Mɛni blɔ nɔ o ma nyɛ maa kase Yesu ke e ba kaa o ma tsu nítsumi ko nɛ ba si ha o nyɛmimɛ Kristofoli?—Yohane 21:1-13.

● Ke e ngɛ mo pee kaa o di biɛ hemi kɛ ní nami se ngɛ je nɛ ɔ mi ɔ, mɛni blɔ nɔ Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he ma nyɛ maa ba se nami ha mo ngɛ?—Yohane 6:14, 15.

[Foni ngɛ bafa 26]

“Hyɛ, o matsɛ ɔ ma!”

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane