Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • bt yi 25 bf. 196-202
  • “I Ngɔ Ye Sane ɔ Kɛ Ha Kaisare!”

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • “I Ngɔ Ye Sane ɔ Kɛ Ha Kaisare!”
  • “Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • “I Daa Si Ngɛ . . . Kojomi Sɛ ɔ Hɛ Mi” (Ní Tsumi 25:1-12)
  • ‘I Gbo We Tue’ (Ní Tsumi 25:13–26:23)
  • “O Ma Plɛ Ye Yi Mi Nɛ Ma Ba Pee Kristofo No” (Ní Tsumi 26:24-32)
  • Moo Pee Kã​​—Yehowa Ji O Yemi Kɛ Bualɔ
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2020
  • Nyɛ Fã Sane Kpakpa a He Ngɛ Ma Nikɔtɔmahi A Hɛ Mi
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2016
  • A Ngɔ Paulo Kɛ Ho Roma Ya
    Níhi Nɛ O Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Baiblo ɔ Mi
  • “Yehowa Munyu ɔ Ya Nɔ Nɛ E Ngɛ Wae”
    “Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
“Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
bt yi 25 bf. 196-202

YI 25

“I Ngɔ Ye Sane ɔ Kɛ Ha Kaisare!”

Paulo pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa ngɛ bɔ nɛ wa maa fã sane kpakpa a he ha a mi

A kɛ da Ní Tsumi 25:1–26:32 ɔ nɔ

1, 2. (a) Mɛni si fɔfɔɛ mi nɛ Paulo ya je? (b) Mɛni sane nɛ wa ma nyɛ ma bi ngɛ nɔ́ nɛ Paulo de kaa e ngɔ e sane ɔ kɛ ya ha Kaisare ɔ he?

BENƐ Paulo ngɛ Kaisarea a, ta buli bu e he wawɛɛ. Ngɛ jeha enyɔ nɛ sɛ hlami ɔ mi benɛ e kpale kɛ ya Yudea a, Yuda bi ɔmɛ bɔ mɔde kaa a maa gbe lɛ, ke e hí kulaa a maa pee si etɛ. (Níts. 21:27-36; 23:10, 12-15, 27) Kɛ ba si jamɛ a be ɔ mi tsuo ɔ, Paulo he nyɛli ɔmɛ yi manye, se loloolo ɔ, a kɔni mi jɔ̃ we. Benɛ Paulo yɔse kaa e maa kpale ya je e he nyɛli ɔmɛ a dɛ mi ɔ, e de Roma Amlaalo Fɛsto ke: “I ngɔ ye sane ɔ kɛ ha Kaisare!”​—Níts. 25:11.

2 Anɛ Yehowa fĩ yi mi kpɔ nɛ Paulo mwɔ kaa e kɛ e sane ɔ ma ya ha Roma nɔ yelɔ ɔ se lo? Sane bimi nɛ ɔ heto ɔ he hia wɔ nihi nɛ wa ngɛ Matsɛ Yemi ɔ he odase yee fitsofitso ngɛ nyagbe be nɛ ɔ mi ɔ wawɛɛ. E sa nɛ waa le ke ji nɔ́ nɛ Paulo pee ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ke e ba lɛ ngɛ “sane kpakpa a he fami kɛ e ngɔmi kɛ si mami ngɛ mlaa nya a tsuo mi ɔ” blɔ fa mi.​—Filip. 1:7.

“I Daa Si Ngɛ . . . Kojomi Sɛ ɔ Hɛ Mi” (Ní Tsumi 25:1-12)

3, 4. (a) Mɛni he je nɛ Yuda bi ɔmɛ bi kaa a suɔ nɛ a ngɔ Paulo kɛ ba Yerusalɛm ɔ, nɛ mɛni blɔ nɔ nɛ e gu kɛ je gbenɔ dɛ mi? (b) Kɛ Yehowa plɛɔ kɛ yeɔ bua e we bi mwɔnɛ ɔ ha kɛɛ kaa bɔ nɛ e pee ha Paulo ɔ?

3 Ligbi etɛ se benɛ Fɛsto je nɔ yemi sisi kaa Roma amlaalo ngɛ Yudea a, e ya Yerusalɛm.a Benɛ e ya lejɛ ɔ, e ya bu munyuhi nɛ osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ Yuda bi ɔmɛ a kpɛti nyumuhi nɛ a hɛɛ blɔ nya a tu kɛ po Paulo nya kaa, e tɔ̃ tɔmi nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ tue. A le kaa Roma bi ɔmɛ ngɛ amlaalo ehe nɛ ɔ blɔ hyɛe kaa é ha nɛ tue mi jɔmi nɛ hi a kɛ Yuda bi ɔmɛ tsuo a kpɛti. Lɔ ɔ he ɔ, a de Fɛsto nɛ́ e pee nɔ́ ko ha mɛ. A de lɛ ke e ngɔ Paulo kɛ ba Yerusalɛm konɛ e ba kojo lɛ ngɛ lejɛ ɔ. Se yi mi tomi yayami ko ngɛ nɔ́ nɛ a de Fɛsto ɔ se. He nyɛli nɛ ɔmɛ so kaa ke a kɛ Paulo je Kaisarea kɛ yaa Yerusalɛm ɔ, a maa gbe lɛ ngɛ blɔ ɔ nɔ. Fɛsto kplɛɛ we a ní bimi ɔ nɔ, nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ ha nɛ nihi nɛ a hɛɛ blɔ nya ngɛ nyɛ kpɛti ɔ nɛ a ba nɛ wa kple kɛ ho [kɛ ya Kaisarea] konɛ ke niinɛ nɛ nyumu ɔ pee nɔ́ yayami ko ɔ, nɛ a ba po e nya.” (Níts. 25:5) Enɛ ɔ ha nɛ Paulo je gbenɔ dɛ mi si kake ekohu.

4 Yehowa gu Yesu Kristo nɔ kɛ wo Paulo he wami ngɛ si fɔfɔɛhi nɛ a mi wa nɛ ɔmɛ tsuo a mi. Mo kai kaa ngɛ nina ko mi ɔ, Yesu de Paulo ke e ‘ko ye tsui!’ aloo e pee kã. (Níts. 23:11) Mawu we bi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu kɛ si temi kɛ womihi kɛ nyagbahi slɔɔtohi kpeɔ. Yehowa pui wa he piɛ kɛ je haomihi tsuo a he, se e haa wɔ juɛmi kɛ he wami konɛ wa nyɛ nɛ wa kɛ fĩ si. Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa wa Mawu nɛ ngɛ suɔmi ɔ ma ha wɔ “he wami nɛ pe adesahi a nɔ́ ɔ” be fɛɛ be.​—2 Kor. 4:7.

5. Kɛ Fɛsto tsu Paulo sane ɔ he ní ha kɛɛ?

5 Ligbi komɛ a se ɔ, Fɛsto “hi si ngɛ kojomi sɛ ɔ nɔ” ngɛ Kaisarea.b Paulo kɛ nihi nɛ a po e nya a daa si ngɛ e hɛ mi. Paulo ha lakpa munyuhi nɛ a tu kɛ po e nya a heto ke: “I pee we yayami ko kɛ si we Yuda bi ɔmɛ a Mlaa a aloo sɔlemi we ɔ aloo Kaisare.” Bɔfo Paulo pee we yayami ko, enɛ ɔ he ɔ, e sa kaa a ngmɛɛ e he. Mɛni yi mi kpɔ nɛ Fɛsto maa mwɔ? Akɛnɛ Fɛsto suɔ nɛ e sa Yuda bi ɔmɛ a hɛ mi he je ɔ, e de Paulo ke: “Anɛ o suɔ kaa o maa kuɔ kɛ ya Yerusalɛm konɛ a ya kojo mo ngɛ ye hɛ mi ngɛ lejɛ ɔ ngɛ ní nɛ ɔmɛ a he lo?” (Níts. 25:6-9) Juɛmi be nɔ́ nɛ Fɛsto bi Paulo ɔ mi! Ke a ngɔ Paulo kɛ ya Yerusalɛm ekohu konɛ a ya kojo lɛ ɔ, nihi nɛ a po e nya a ji nihi nɛ a ma ya kojo lɛ ngɛ lejɛ ɔ, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ a maa gbe lɛ. Ni ɔmɛ a hɛ mi nɛ Fɛsto maa sa a ji nɔ́ nɛ ngɛ lɛ hiae se pi nɔ́ nɛ da nɛ e sa kaa é pee ɔ. Jeha komɛ nɛ be ɔ, amlaalo kpa ko nɛ a tsɛɛ lɛ Pontio Pilato ɔ hu pee nɔ́ ko kaa jã benɛ e ngɛ Yesu kojoe ɔ. (Yoh. 19:12-16) Kojoli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu ma nyɛ maa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ dɛ bɔ nɛ pee nɛ a kɛ sa ni kpahi a hɛ mi. Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ e pee wɔ nyakpɛ ke kojomi hehi mwɔ yi mi kpɔhi nɛ e kɛ odase nɛ́ ngɛ sane ko he ɔ kɔ we.

6, 7. Mɛni he je nɛ Paulo ngɔ e sane ɔ kɛ ha Kaisare ɔ, nɛ mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ e pee kɛ ha anɔkuale Kristofohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ?

6 Yuda bi ɔmɛ a hɛ mi nɛ Fɛsto suɔ nɛ e maa sa a ko nyɛ ko ngɔ Paulo wami kɛ ko wo oslaa mi. Enɛ ɔ he je ɔ, Paulo ngɔ he blɔ nɛ e ngɛ kaa Roma no ɔ kɛ tsu ní. E de Fɛsto ke: “I daa si ngɛ Kaisare kojomi sɛ ɔ hɛ mi, he nɛ e sa kaa a kojo mi ngɛ ɔ. I pee we Yuda bi ɔmɛ yayami ko kaa bɔ nɛ mo nitsɛ hu o le saminya a. . . . I ngɔ ye sane ɔ kɛ ha Kaisare!” Behi fuu ɔ, ke nɔ ko de kaa e kɛ e sane ha Kaisare ɔ, e be nyɛe maa kpale e nya se hu. Fɛsto ma enɛ ɔ nɔ mi ke: “Akɛnɛ o ngɔ o sane ɔ kɛ ha Kaisare he je ɔ, Kaisare ngɔ nɛ o maa ya.” (Níts. 25:10-12) Munyu nɛ Paulo tu kaa e ngɔ e sane ɔ kɛ ha Kaisare ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ kɛ ha anɔkuale Kristofohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ke a kɛ si fɔfɔɛ ko kaa jã kpe. Ke si temi kɛ woli suɔ kaa a maa gu mlaa nɔ kɛ tsi wa ní tsumi ɔ nya a, wa hlaa yemi kɛ buami ngɛ kojomi hehi konɛ wa kɛ fã he blɔ nɛ wa ngɛ kaa wa fiɛɛɔ ɔ he.c​—La 94:20.

7 Paulo pee we nɔ́ yayami ko se kɛ̃ ɔ, a wo lɛ tsu jeha enyɔ, se ngɛ lɔ ɔ se ɔ, a ha lɛ he blɔ kaa e fã e he ngɛ Roma. Se loko e maa ya lejɛ ɔ, nɔ yelɔ kpa ko suɔ kaa e maa na lɛ.

Kuu slɔɔtohi enyɔ nɛ a ngɛ kojomi he, nɛ́ e slo bɔ nɛ a ti nɔ fɛɛ ngɛ e ní pee ha ngɛ yi mi kpɔ nɛ kojomi he ɔ mwɔ ɔ he. Nyɛmi nyumu ko, kɛ e lɔya kɛ Odasefo ɔmɛ hao. Nihi nɛ pi Odasefohi ji mɛ ɔ lɛɛ a bua jɔ nɛ a ngɛ lɔyahi nɛ a ye sane ɔ ha mɛ ɔ si nae.

Ke kojomi hehi yi dami sane ha wɔ ɔ, wa ngɔɔ sane ɔ kɛ yaa kojomi he nɛ nɔ kuɔ

‘I Gbo We Tue’ (Ní Tsumi 25:13–26:23)

8, 9. Mɛni he je nɛ Matsɛ Agripa ya Kaisarea a?

8 Benɛ Paulo de kaa e ngɔ e sane ɔ kɛ ha Kaisare ɔ we ligbi komɛ a se ɔ, Matsɛ Agripa kɛ e nyɛmiyo Bɛnis ya slaa Fɛsto “konɛ a ha lɛ manye” kaa e ba pee amlaalo ehe.d Ngɛ Roma bi ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, e ji nɔ́ nɛ ma nikɔtɔma amɛ pɔɔ peemi kaa ke a hla amlaalo ehe ko ɔ, a ma ya slaa lɛ konɛ a ha lɛ manye. Agripa pee enɛ ɔ konɛ e kɛ ha nɛ huɛ bɔmi ko nɛ hi e kɛ Fɛsto a kpɛti bɔ nɛ pee nɛ lɛ Agripa a nɛ e ná he se hwɔɔ se.​—Níts. 25:13.

MWƆNƐ Ɔ BE MI SANEHI NƐ A KƐ YAA KOJOMI HE KONƐ A KƐ FÃ ANƆKUALE JAMI HE

Be komɛ ɔ, Yehowa Odasefohi ngɔɔ sanehi kɛ yaa kojomi hehi konɛ a kɛ fã he blɔ nɛ wa ngɛ kaa wa fiɛɛɔ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a he. Nɔ hyɛmi ní komɛ ji nɛ ɔ nɛ.

Ngɛ March 28, 1938 ɔ, U.S. Kojomi He Ngua a ma nya si kaa yi mi kpɔ nɛ kojomi he nɛ ngɛ Georgia, ngɛ U.S.A. mwɔ ɔ dɛ, nɛ Odasefohi nɛ a ngɛ Baiblo kasemi womihi gbae ngɛ Griffin ɔ tɔ̃ we ma mlaa nɔ nɛ́ e sa kaa a nu mɛ. Enɛ ɔ ji sanehi nɛ a kɛ ya kojomi he nɛ ɔ konɛ a kɛ fã he blɔ nɛ Odasefo ɔmɛ ngɛ kaa a fiɛɛɔ ɔ he ɔ a kpɛti kekle nɔ́.g

Sane nɛ ɔ ekpa ko hu kɔɔ Odasefo no ko ngɛ Greece nɛ a tsɛɛ lɛ Minos Kokkinakis ɔ he. Ngɛ jeha maa pee 48 mi ɔ, a nu lɛ pe si 60 akɛnɛ e fiɛɛ kɛ ha nihi nɛ́ lɔ ɔ ha nɛ a je a jami ɔmɛ a mi ɔ he je. Greece ma a wo mlaa ngɛ jamɛ a be ɔ mi kɛ si Yehowa Odasefohi a fiɛɛmi ní tsumi ɔ. A kɛ lɛ ya kojomi he si 18 sɔuu. A wo lɛ tsu jehahi babauu ngɛ Aegea Wo ɔ zugba kpɔ ko nɛ tsɔ e he banee ɔ nɔ. Ngɛ e nyagbe kojomi he nɛ e ya ngɛ jeha 1986 mi ɔ, Greece kojomi he ngua a bu Nyɛminyumu Kokkinakis fɔ. E ngɔ sane ɔ kɛ ya European Court of Human Rights (ECHR). Ngɛ May 25, 1993 ɔ, Kojomi He nɛ ɔ tsɔɔ kaa Greece ma a te si kɛ si he blɔ nɛ Nyɛminyumu Kokkinakis ngɛ kaa e jaa Mawu faa a.

Yehowa Odasefohi ngɔ sanehi fuu kɛ ya ECHR ɔ, nɛ a ye nguɔ ngɛ sane ɔmɛ fuu a mi. Blɔ nya tomi ko aloo jami ko loo kuu ko nyɛ we nɛ e ye kunimi kaa kikɛ ngɛ ECHR.

Anɛ ni kpahi ná kunimi nɛ Yehowa Odasefohi ye ngɛ kojomi hehi ɔ he se lo? Womi mi lelɔ Charles C. Haynes ngma ke: “E sa nɛ wɔ tsuo waa na Yehowa Odasefo ɔmɛ si wawɛɛ. Ngɛ jɛmihi nɛ a jɛɔ mɛ, kɛ a mahi a mi nɛ a ngɔɔ mɛ kɛ jeɔ aloo kongomi nɛ a kongoɔ mɛ ɔ tsuo se ɔ, a yaa nɔ nɛ a fãa he blɔ nɛ a ngɛ kaa a jaa Mawu faa a he, (nɛ ke wa ma de ɔ, a fãa wɔ hu wa nɔ́ ɔ he). Nɛ ke a ye kunimi ɔ, wɔ tsuo lɛ wa ye kunimi ɔ nɛ.”

g O maa na sane nɛ ɔ eko nɛ́ Kojomi He Ngua nɛ ɔ mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ he ɔ ngɛ́ Awake! January 8, 2003, ba fa 3-11 ɔ mi.

9 Fɛsto tu Paulo he munyu kɛ tsɔɔ Agripa, enɛ ɔ he ɔ, Agripa suɔ kaa e kɛ lɛ maa tu munyu konɛ e le níhi fuu. E nɔ jena a, nɔ yeli enyɔ nɛ ɔmɛ dla a he kɛ ba hi si ngɛ kojomi sɛ ɔ nɔ konɛ a bu Paulo tue. Se munyu nɛ Paulo tu ɔ sa nɔ hɛ mi saminya pe bɔ nɛ Agripa kɛ Fɛsto dla a he kɛ ba hi si ngɛ kojomi sɛ ɔ nɔ konɛ a bu lɛ tue ɔ.​—Níts. 25:22-27.

10, 11. Mɛni Paulo pee kɛ je bumi kpo kɛ tsɔɔ Agripa, nɛ mɛni Paulo de matsɛ ɔ kɛ kɔ e sa si himi ɔ he?

10 Paulo je bumi mi nɛ e na Matsɛ Agripa si ngɛ he blɔ nɛ e kɛ ha lɛ kaa e fã e he ngɛ e hɛ mi ɔ he, titli ɔ, akɛnɛ Agripa le Yuda bi ɔmɛ, kɛ munyuhi nɛ a sãa nya ngɛ he ɔ he je. Paulo de kɛ kɔ e sa si himi ɔ he ke: “I ba ye je mi ngɛ wa jami ɔ mi kuu nɛ e ngɛ veveeve pe kulaa a nya kaa Farisi no.” (Níts. 26:5) Kaa Farisi no ɔ, Paulo ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ Mesia a nɛ ma a mi. Amlɔ nɛ ɔ, kaa Kristofo no ɔ, e kɛ kã ma nɔ mi kaa Yesu Kristo ji nɔ nɛ a ngɛ blɔ hyɛe be kɛkɛɛ kaa e maa ba a nɛ. Benɛ Paulo ji Farisi no ɔ, e he Mawu si womi kaa Mesia a maa ba a ye. Enɛ ɔ he je ɔ, Paulo tsɔɔ Agripa nya kaa a ngɛ lɛ kojoe akɛnɛ e ngɛ fiɛɛe kaa si nɛ Mawu wo nɛ́ e kɛ e nya poli ɔmɛ tsuo he ye ɔ ngɛ mi bae ɔ he je. Enɛ ɔ nɛ e de ɔ ha nɛ Agripa suɔ wawɛɛ kaa e maa bu lɛ tue po pe kekle ɔ.e

11 Paulo tsɔɔ bɔ nɛ e wa Kristofo ɔmɛ yi mi ha be ko nɛ be ɔ. E de ke: “Imi hu i ná nɔ mi mami kaa e sa nɛ ma pee níhi fuu kɛ te si kɛ wo Yesu, Nazarɛt no ɔ biɛ ɔ. . . . Akɛnɛ ye mi mi fu mɛ [nɛ ji Kristo se nyɛɛli ɔmɛ] wawɛɛ he je ɔ, i ya ma se mahi po a mi nɛ i ya wa mɛ yi mi ngɛ lejɛ ɔmɛ hulɔ.” (Níts. 26:9-11) Pi nɛ Paulo ngɛ e munyu ɔ he zã woe. Nihi babauu le yi mi wami nɛ e kɛ ba Kristofo ɔmɛ a nɔ ɔ. (Gal. 1:13, 23) Eko ɔ, Agripa ma susu ke, ‘Mɛni ha nɛ nyumu ko kaa kikɛ nyɛ tsake kɛ ba pee Kristofo no ɔ?’

12, 13. (a) Kɛ Paulo plɛ kɛ tsɔɔ blɔ nɔ nɛ e gu kɛ ba pee Kristofo no ɔ mi ha kɛɛ? (b) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Paulo ngɛ “lohwehi a tsɔ̃mi tso ɔmɛ atia sie”?

12 Munyu nɛ Paulo tu kɛ nyɛɛ se ɔ ha nɛ wa na heto ɔ. E de ke: “Be mi nɛ i ngɛ nɔ́ nɛ ɔ pee ɔ, i pue nɔ kɛ yaa Damasko ngɛ osɔfo nikɔtɔma amɛ a he wami kɛ a tsɔmi nya, Oo Matsɛ, benɛ wa ngɛ blɔ ɔ nɔ kɛ yaa a, piani katakata a, la ko nɛ e nya wa pe pu la kpɛ kɛ je hiɔwe kɛ ba bɔle i kɛ nihi nɛ a piɛɛ ye he kɛ ngɛ blɔ ɔ hiae ɔ. Nɛ benɛ wɔ tsuo wa nɔ si ngɛ zugba a, i nu gbi ko nɛ e de mi ngɛ Hebri gbi mi ke: ‘Saulo, Saulo, mɛni he je nɛ o ngɛ mi yi mi wae ɔ? Ke o ya nɔ nɛ o ngɛ lohwehi a tsɔ̃mi tso ɔmɛ atia sie ɔ, o maa ye o he awi.’ Se i bi ke: ‘Nyɔmtsɛ, mo mɛnɔ?’ Nɛ e de mi ke: ‘Imi ji Yesu, nɔ nɛ o ngɛ lɛ yi mi wae ɔ nɛ.’”f​—Níts. 26:12-15.

13 Loko ní nɛ ɔmɛ tsuo maa ya nɔ ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, Paulo ngɛ kaa lohwe nɛ e ngɛ “lohwehi a tsɔ̃mi tso ɔmɛ atia sie.” Ke lohwe nɛ e tlooɔ tlomi ɔ ngɔ e he kɛ ngɛ lohwe tsɔ̃mi tso ɔ nya piɔpiɔɔpiɔ ɔ sie ɔ, e maa ye e he awi, nɛ jã nɔuu nɛ Paulo ngɛ huɛ bɔmi nɛ maa hi e kɛ Mawu a kpɛti ɔ awi yee akɛnɛ e ngɛ si tee kɛ ngɛ nɔ́ nɛ Mawu suɔ kaa e ba mi ɔ sie ɔ he je. Yesu nɛ́ a tle lɛ si ɔ je e he kpo kɛ tsɔɔ Paulo ngɛ Damasko blɔ ɔ nɔ, nɛ enɛ ɔ ha nɛ nyumu nɛ e ngɛ tsui kpakpa, se kɛ̃ ɔ, e ngɛ heii kaa e hɛɛ susumi nɛ dɛ ɔ tsake e susumi.​—Yoh. 16:1, 2.

14, 15. Mɛni Paulo de ngɛ tsakemi nɛ e pee ngɛ e si himi mi ɔ he?

14 Paulo tsɔɔ bɔ nɛ e pee tsakemi kulaa ngɛ e si himi mi ha. E de Agripa ke: “I gbo we hiɔwe nina a tue, mohu ɔ, i ngɔ sɛ gbi ɔ nɛ tsɔɔ kaa e sa nɛ nihi nɛ a tsake a tsui, nɛ a kpale kɛ ba Mawu ngɔ kɛ gu níhi nɛ tsɔɔ kaa a tsake a tsui nɛ a maa pee ɔ nɔ ɔ kɛ ya ha nihi nɛ a ngɛ Damasko ɔ kekle, nɛ lɔ ɔ se ɔ, nihi nɛ a ngɛ Yerusalɛm, kɛ nihi nɛ a ngɛ mahi tsuo nɛ a ngɛ Yudea, kɛ je ma amɛ a mi ɔ hulɔ.” (Níts. 26:19, 20) Paulo kɛ jehahi babauu tsu ní tsumi nɛ Yesu Kristo kɛ wo e dɛ jamɛ a piani ɔ. Mɛni lɛ je mi kɛ ba? Nihi nɛ a kplɛɛ sane kpakpa a nɛ Paulo fiɛɛ ɔ nɔ ɔ tsake kɛ je a je mi bami yayami ɔmɛ a he, nɛ a bɔni Mawu suɔmi nya ní peemi. Nimli nɛ ɔmɛ bu Mawu mlaa a tue, nɛ a di tue mi jɔmi se ngɛ hehi nɛ a ngɛ ɔ.

15 Se nami nɛ je sane kpakpa a nɛ nihi kplɛɛ nɔ ɔ mi kɛ ba a he hia we Yuda bi nɛ́ a te si kɛ wo Paulo ɔ. Paulo de ke: “Enɛ ɔ he je nɛ Yuda bi ɔmɛ nu mi ngɛ sɔlemi we ɔ nɛ a bɔ mɔde kaa a maa gbe mi ɔ nɛ. Se ngɛ Mawu yemi kɛ buami nya a, kɛ ba si mwɔnɛ ɔ ligbi nɛ ɔ, i ya nɔ nɛ i ngɛ nimli wawi kɛ nimli nguahi tsuo odase yee.”​—Níts. 26:21, 22.

16. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ kase Paulo ke waa kɛ kojoli kɛ ma nɔ yeli ngɛ níhi nɛ wa heɔ yeɔ ɔ he munyu tue?

16 Kaa anɔkuale Kristofohi ɔ, e sa nɛ waa ‘pee klaalo kaa wa maa fã’ wa hemi kɛ yemi ɔ he. (1 Pet. 3:15) Wa ma nyɛ maa kase blɔ nɔ nɛ Paulo gu nɛ e kɛ Agripa kɛ Fɛsto tu munyu ɔ ke waa kɛ kojoli kɛ ma nɔ yeli ngɛ níhi nɛ wa heɔ yeɔ ɔ he munyu tue. Ke wa je bumi mi nɛ wa de mɛ bɔ nɛ Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔmɛ tsake wa si himi kɛ bɔ nɛ e tsake nihi nɛ a kplɛɛɔ wa sɛ gbi ɔ nɔ ɔ a si himi ha a, lɔ ɔ ma nyɛ maa ta ma nikɔtɔma nɛ ɔmɛ a tsui he.

“O Ma Plɛ Ye Yi Mi Nɛ Ma Ba Pee Kristofo No” (Ní Tsumi 26:24-32)

17. Kɛ Fɛsto pee e ní ngɛ munyu nɛ Paulo tu ɔ he ha kɛɛ, nɛ ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ nihi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ peeɔ a ní kaa Fɛsto?

17 Fɛsto kɛ Agripa be nyɛe ma kua nɔ́ nɛ Paulo de ɔ. Moo hyɛ nɔ́ nɛ ya nɔ. Ngmami ɔ de ke: “Jehanɛ ɔ, benɛ Paulo ngɛ ní nɛ ɔmɛ dee kɛ ngɛ e he fãe ɔ, Fɛsto kɛ gbi nɛ nya wa de ke: ‘Paulo, o yi ngɛ puɛe! Womi kasemi sɔuu ha nɛ o yi ngɛ puɛe!’” (Níts. 26:24) Bɔ nɛ Fɛsto pee e ní ha a, jã nɔuu nɛ nihi peeɔ a ní mwɔnɛ ɔ. Nihi fuu naa nihi nɛ a tsɔɔ ni kpahi nɔ́ tutuutu nɛ Baiblo ɔ de ɔ kaa a biɛɛ. E he waa kɛ haa je nɛ ɔ mi ní leli kaa a maa kplɛɛ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de kɛ kɔ gbogboehi a si tlemi ɔ he ɔ nɔ.

18. Mɛni heto nɛ Paulo ha Fɛsto, nɛ mɛni nɛ lɔ ɔ ha nɛ Agripa de ngɛ lɔ ɔ se?

18 Se Paulo ngɛ nɔ́ ko nɛ e ma de Fɛsto. E de lɛ ke: “Wa Nɔmo Fɛsto, pi nɛ ye yi ngɛ puɛe, mohu ɔ, i ngɛ anɔkuale munyu tue kɛ juɛmi nɛ e mi tsɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, matsɛ ɔ nɛ i ngɛ munyu tue faa kɛ ngɛ lɛ tsɔɔe ɔ le ní nɛ ɔmɛ tsuo kulaa . . . Matsɛ Agripa, anɛ o heɔ gbali ɔmɛ yeɔ lo? I le kaa o heɔ mɛ yeɔ.” Agripa de Paulo ke: “Ngɛ be kpiti mi ɔ, o ma plɛ ye yi mi nɛ ma ba pee Kristofo no.” (Níts. 26:25-28) Ke nɔ́ nɛ Agripa de ɔ je e tsui mi jio, e ji e tsui mi jio, e munyu ɔ tsɔɔ kaa Paulo munyu ɔ ná e nɔ he wami wawɛɛ.

19. Mɛni yi mi kpɔ nɛ Fɛsto kɛ Agripa mwɔ kɛ kɔ Paulo he?

19 Kɛkɛ nɛ Agripa kɛ Fɛsto te si kɛ tsɔɔ kaa a gbe Paulo sane ɔ nya. “Benɛ a yaa a, a bɔni a sibi demi ke: ‘Nyumu nɛ ɔ pee we nɔ́ ko nɛ e sa gbenɔ aloo tsu womi.’ Kɛkɛ nɛ Agripa de Fɛsto ke: ‘Kaa pi nɛ nyumu nɛ ɔ ngɔ e sane ɔ kɛ ha Kaisare ɔ, jinɛ a ko nyɛ ko ngmɛɛ e he.’” (Níts. 26:31, 32) A le kaa Paulo nɛ́ e daa si ngɛ a hɛ mi ɔ pee we yayami ko. Eko ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ a nu Kristofo ɔmɛ sisi saminya, nɛ́ a kɛ mɛ nɛ ye ngɛ mi mi jɔmi mi.

20. Mɛni he je nɛ e sa saminya kaa Paulo ye nɔ yeli enyɔ nɛ ɔmɛ odase ɔ?

20 Nɔ́ ko be nɛ tsɔɔ kaa nɔ yeli enyɔ nɛ ɔmɛ kplɛɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a nɔ. Anɛ nile ngɛ mi kaa Paulo ya da nyumu nɛ ɔmɛ a hɛ mi nɛ e fã e he lo? Heto ɔ ji ee. Paulo nɛ́ a ngɔ lɛ “kɛ ba matsɛmɛ kɛ amlaalohi a hɛ mi” ngɛ Yudea a ha nɛ e ye mɛ odase, nɛ eko ɔ, ke pi lɔ ɔ he ɔ, jinɛ ma nikɔtɔma nɛ ɔmɛ ko nui sɛ gbi ɔ he ngɛ he ko he ko. (Luka 21:12, 13) Jehanɛ hu ɔ, níhi a si kpami nɛ Paulo ná kɛ anɔkuale nɛ e ye ngɛ ka mi ɔ wo e nyɛmimɛ ɔmɛ he wami.​—Filip. 1:12-14.

21. Ke wa ya nɔ nɛ wa fiɛɛ ngɛ si fɔfɔɛhi nɛ a mi wa mi po ɔ, mɛni ní kpakpahi lɛ ma nyɛ maa je mi kɛ ba?

21 Jã nɔuu nɛ e ji mwɔnɛ ɔ. Ke wa ya nɔ nɛ wa fiɛɛ ngɛ si temi kɛ womi aloo si fɔfɔɛhi nɛ a mi wa mi po ɔ, ní kpakpahi fuu jeɔ mi kɛ baa. Lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ waa ye ma nikɔtɔmahi nɛ́ eko ɔ, wa ko nyɛ we nɛ waa fiɛɛ kɛ ha mɛ ɔ odase. Anɔkuale yemi nɛ waa kɛ fĩɔ si ɔ ma nyɛ maa wo wa nyɛmimɛ ɔmɛ he wami konɛ mɛ hu a pee kã, nɛ́ a ya nɔ nɛ a ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ he odase kɛ pi si.

ROMA AMLAALO PƆKIO FƐSTO

Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi womi ɔ kɛ womihi nɛ Flavius Josephus ngma a pɛ lɛ nihi nɛ a ngma womi nɛ ɔmɛ ɔ na níhi nɛ ya nɔ ngɛ Pɔkio Fɛsto he ɔ kɛ a hɛngmɛ. Fɛsto ba ye Fɛlis se kaa amlaalo ngɛ Yudea maa pee jeha 58 K.F.S. ɔ mi, nɛ e gbo benɛ e ye nɔ maa pee jeha enyɔ loo etɛ pɛ ɔ.

Pɔkio Fɛsto.

E ngɛ kaa nɔ́ nɛ Fɛsto ji Roma amlaalo nɛ e bɔ mɔde pe Fɛlis nɛ́ e ye nɔ kɛ sɛ hlami ɔ, nɛ jehanɛ hu e bɔ mɔde pe Albino nɛ e ba ye Fɛsto se ɔ. Benɛ Fɛsto je e nɔ yemi ɔ sisi pɛ ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, ojo fiali babauu ngɛ Yudea. Josephus tsɔɔ kaa, “Fɛsto . . . ngɔ kɛ ma e hɛ mi kaa e ma tsu nyagba nɛ ɔ he ní konɛ ma a mi nɛ pee slɔkee. Lɔ ɔ e nu ojo fiali nɛ ɔmɛ a kpɛti nihi fuu, nɛ e gbe a kpɛti nihi fuu.” Benɛ e ngɛ nɔ yee kaa amlaalo ɔ, Yuda bi ɔmɛ fia gbogbo konɛ a kɛ tsi Matsɛ Agripa blɔ nɛ e ko na nɔ́ nɛ yaa nɔ ngɛ sɔlemi we ɔ. Sisije ɔ, Fɛsto de mɛ kaa a hule gbogbo ɔ. Se pee se ɔ, Yuda bi ɔmɛ bi lɛ konɛ e ngmɛ mɛ blɔ nɛ a bi Roma Nɔ Yelɔ Nero ke ji a ma nyɛ maa ngmɛɛ gbogbo ɔ he nɛ e hi si lo, nɛ e ha mɛ he blɔ.

E ngɛ kaa nɔ́ nɛ Fɛsto fia e pɛɛ si wawɛɛ kaa e maa gbla ojo fiali kɛ atuã tsɔli nɛ a ngɛ ma a mi ɔ a tue. Se bɔ nɛ pee nɛ é sa Yuda bi ɔmɛ a hɛ mi he je ɔ, ke e hí kulaa a, e kɛ bɔfo Paulo ye ngɛ blɔ nɛ dɛ nɔ.

MATSƐ HƐRODE AGRIPA II

Agripa nɛ a tu e he munyu ngɛ Ní Tsumi yi 25 ɔ ji Matsɛ Hɛrode Agripa II, nɛ e ji Hɛrode Ngua a bibimibi, nɛ e papaa ji Hɛrode nɛ te si kɛ wo Yerusalɛm asafo ɔ jeha 14 nɛ sɛ hlami ɔ. (Níts. 12:1) Agripa ji nyagbe nɔ nɛ e ye matsɛ ngɛ a weku ɔ mi.

Matsɛ Hɛrode Agripa II.

Benɛ Agripa papaa gbo ngɛ jeha 44 K.F.S. ɔ mi ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, Agripa ye jeha 17, nɛ a ngɛ lɛ tsɔsee ngɛ Roma Nɔ Yelɔ Klaudio we ɔ mi ngɛ Roma. Nɔ Yelɔ ɔ ga woli ɔmɛ na Agripa kaa e wɛ tsɔ nɛ́ e ma nyɛ maa ye matsɛ ngɛ e tsɛ ɔ se; enɛ ɔ he ɔ, a hla nɔ ko kaa Roma amlaalo kɛ da e nane mi. Se ngɛ lɔ ɔ mi po ɔ, Flavius Josephus tsɔɔ kaa, benɛ Agripa ngɛ Roma loloolo ɔ, e da Yuda bi ɔmɛ a nane mi, nɛ e tu munyu kɛ fã a he.

Maa pee jeha 50 K.F.S. ɔ mi ɔ, Klaudio wo Agripa matsɛ nɛ e ye Kalsis ma a nɔ, nɛ ngɛ jeha 53 K.F.S. ɔ mi ɔ, e ye Iturea, Trakoniti, kɛ Abilene ma a nɔ. Jehanɛ hu ɔ, a ngɔ Yerusalɛm sɔlemi we ɔ nɔ hyɛmi kɛ wo Agripa dɛ, nɛ a ha lɛ he blɔ kaa é hla osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa kɛ ha Yuda bi ɔmɛ. Jehanɛ hu benɛ Nero ba ye nɔ ngɛ Klaudio se ɔ, e ngɔ Galilea ma a he komɛ kɛ Perea ma a he komɛ kɛ piɛɛ Agripa nɔ yemi he ɔmɛ a he. Benɛ Agripa kɛ Paulo kpe ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, Agripa kɛ e nyɛmiyo Bɛnis ngɛ Kaisarea. Bɛnis je e huno ɔ nɛ́ ji Kilikia matsɛ ɔ he ngɛ jamɛ a be ɔ mi.​—Níts. 25:13.

Ngɛ jeha 66 K.F.S. ɔ mi benɛ Agripa bɔ mɔde kaa e maa tsi Yuda bi ɔmɛ a nya konɛ a ko tsɔ atuã kɛ si Roma nɔ yemi ɔ se e yi manye ɔ, Yuda bi ɔmɛ ba te si kɛ wo Agripa a nitsɛ, enɛ ɔ ha nɛ Agripa ya piɛɛ Roma bi ɔmɛ a he. Benɛ Roma bi ɔmɛ tsi atuã nɛ Yuda bi ɔmɛ ngɛ tsɔe ɔ nya a, nɔ yelɔ ehe nɛ a tsɛɛ lɛ Vespasian ɔ ngɔ ma kpahi kɛ piɛɛ Agripa nɔ yemi he ɔmɛ a he nɛ e kɛ wo lɛ hiɔ.

a Hyɛ daka nɛ ji “Roma Amlaalo Pɔkio Fɛsto.”

b “Kojomi sɛ ɔ” ji sɛ ko nɛ a kɛ ma kpoku ko nɛ ya hiɔwe nɔ. Akɛnɛ kpoku nɛ ɔ ya hiɔwe he je ɔ, nihi fuu susuɔ kaa nɔ́ nɛ kojolɔ ɔ ma de ɔ ji nyagbe nɔ́. Pilato hi kojomi sɛ nɔ́ benɛ e ngɛ Yesu sane ɔ yee ɔ.

c Hyɛ daka nɛ ji “Mwɔnɛ ɔ Be Mi Sanehi Nɛ A Kɛ Yaa Kojomi He Konɛ A Kɛ Fã Anɔkuale Jami He.”

d Hyɛ daka nɛ ji “Matsɛ Hɛrode Agripa II.”

e Kaa Kristofo no ɔ, Paulo kplɛɛ Yesu nɔ kaa lɛ ji Mesia a nɛ. Yuda bi ɔmɛ nɛ a kua Yesu ɔ naa Paulo kaa e ji hemi kɛ yemi kualɔ.​—Níts. 21:21, 27, 28.

f Baiblo he ní lelɔ ko de kɛ kɔ munyu nɛ Paulo tu kaa e ngɛ blɔ hiae “piani katakata a” he ke: “Ke blɔ hialɔ ko ngɛ blɔ hiae piani, nɛ pi nɛ e ngɛ oya yee kɛ yaa tsu nɔ́ ko nɛ he hia lɛ wawɛɛ ɔ he ní ɔ, e mlɛɔ ngɛ blɔ ɔ nɔ nɛ e jɔɔ e he bɔɔ. Enɛ ɔ ha nɛ wa na bɔ nɛ Paulo fia e pɛɛ si ha kaa e maa wa Kristofohi ɔmɛ yi mi.”

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane