Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • lfb ní kasemi 63 bf. 150-bf. 151 kk 1
  • Ningma Nɛ Ngɛ Gbogbo ɔ He ɔ

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Ningma Nɛ Ngɛ Gbogbo ɔ He ɔ
  • Níhi Nɛ O Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Baiblo ɔ Mi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • Ningma a Ngɛ Gbogbo ɔ He
    Ye Womi Nɛ Sɛɛɔ Baiblo Mi Sanehi
  • Mawu Webi Je Babilon
    Ye Womi Nɛ Sɛɛɔ Baiblo Mi Sanehi
Níhi Nɛ O Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Baiblo ɔ Mi
lfb ní kasemi 63 bf. 150-bf. 151 kk 1
Nine ko ngɛ ni ngmae ngɛ gbogbo ɔ he

NÍ KASEMI 63

Ningma Nɛ Ngɛ Gbogbo ɔ He ɔ

Pee se ɔ, Bɛlshaza ba pee Babilon matsɛ. Gbɔkuɛ ko ɔ, e tsɛ nimli nguanguahi akpe ní yemi. E de e tsɔli ɔmɛ ke a ngɔ sika tsu kpluhi nɛ Nebukadneza muɔ kɛ je Yehowa we ɔ kɛ ba. Bɛlshaza kɛ nibwɔ ɔmɛ nu ní ngɛ kplu ɔmɛ a mi kɛ je a mawu ɔmɛ a yi. Si kake too ɔ, a na nine ko nɛ e ngɛ nɔ́ ko nɛ a nui sisi ngmae ngɛ gbogbo ɔ he ngɛ he nɛ a ngɛ ní ɔ yee ngɛ ɔ.

Bɛlshaza tsui po wawɛɛ. E tsɛ e kunya yeli ɔmɛ, nɛ e wo mɛ si ke: ‘Ke nyɛ ti nɔ ko nyɛ nɛ e tsɔɔ mi munyu nɛ ɔmɛ a sisi ɔ, ma pee jamɛatsɛ ɔ nɔ etɛne nɛ e ngɛ he wami ngɛ Babilon.’ Mɛ tsuo a ka kaa a maa tsɔɔ munyu ɔ sisi, se a ti nɔ ko nyɛ we. Kɛkɛ nɛ manyɛ ɔ de ke: ‘I le nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Daniɛl, nɛ́ e tsɔɔ Nebukadneza níhi a sisi. E ma nyɛ maa tsɔɔ munyu nɛ ɔmɛ a sisi.’

Daniɛl ba matsɛ ɔ ngɔ. Bɛlshaza de lɛ ke: ‘Ke o ma nyɛ maa tsɔɔ mi munyu nɛ ɔmɛ a sisi ɔ, ma ha mo sika tsu kuɛ ní, nɛ ma pee mo nɔ etɛne nɛ e ngɛ he wami ngɛ Babilon.’ Daniɛl de matsɛ ɔ ke: ‘O nike ní ɔmɛ nɛ a hi si, se ma tsɔɔ mo munyu nɛ ɔmɛ a sisi. O tsɛ Nebukadneza wo e he nɔ, lɔ ɔ he ɔ, Yehowa ba lɛ si. O le níhi tsuo nɛ ba e nɔ, se o bui Yehowa, nɛ o nu ní ngɛ sika tsu kpluhi nɛ a muɔ kɛ je e sɔlemi we ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, Mawu ngma munyu nɛ ɔmɛ: Mene, Mene, Tekel, kɛ Parsin. Munyu nɛ ɔ tsɔɔ kaa Media kɛ Persia bi ɔmɛ ma kpata Babilon hɛ mi, nɛ o be matsɛ yee hu.’

Matsɛ Sairɔs ta buli ɔmɛ nyɛɛ kɛ po pa a kɛ ya Babilon agbo ɔmɛ a nya

Babilon bi ɔmɛ susu kaa nɔ ko be nyɛe maa ye a nɔ. A fia gbogbo nɛ he wa kɛ bɔle ma a, nɛ pa nɛ mi kuɔ hu bɔle ma a. Se jamɛ a nyɔ ɔ mi ɔ, Media kɛ Persia bi ɔmɛ ya tua mɛ. Sairɔs nɛ ji Persia Matsɛ ɔ gba dɔ kɛ ha pa a konɛ ta buli ɔmɛ nɛ a na blɔ kɛ ya ma a agbo ɔ nya. Benɛ a su lejɛ ɔ, a nga we agbo ɔmɛ! Ta buli ɔmɛ sɛ ma a mi nɛ a kpata ma a hɛ mi, nɛ a gbe matsɛ ɔ, nɛ Sairɔs ba ye Babilon ma a nɔ.

Benɛ Sairɔs ye ma a nɔ jeha kake ɔ, e de ke: ‘Yehowa de mi ke ma ha nɛ a kpale ma e sɔlemi we ɔ ngɛ Yerusalɛm. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ kaa e ma ya ye bua a, e ma nyɛ maa ya.’ Enɛ ɔ he ɔ, Yerusalɛm hɛ mi kpatami ɔ se jeha 70 ɔ, Yuda bi ɔmɛ a ti nihi fuu kpale kɛ ho a ma mi ya ngɛ Yerusalɛm kaa bɔ nɛ Yehowa wo si ɔ. Sairɔs kpale sika tsu kplu ɔmɛ kɛ tsesi ɔmɛ nɛ Nebukadneza wo ngɛ sɔlemi we ɔ kɛ ho sɔlemi we ɔ ya. Anɛ o na bɔ nɛ Yehowa gu Sairɔs nɔ kɛ ye bua e we bi ɔmɛ ha lo?

“Yo ɔ nɔ si! Babilon Ngua a nɔ si, nɛ e ba plɛ pee daimoniohi a hi he.”​​—Kpo Jemi 18:2

Sane bimihi: Mɛni ji ningma nɛ ngɛ gbogbo ɔ he ɔ sisi? Mɛni Yehowa de Sairɔs ke e pee?

Ezra 1:1-11; Daniel 5:1-30; Yesaya 44:27–45:2; Yeremia 25:11, 12

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane