Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • w12 10/1 bf. 8-10
  • Mawu Buɔ Yihi

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Mawu Buɔ Yihi
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2012
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • Bɔnɛ Yesu Kɛ Yihi Hi Si Ha
  • Baiblo Sisi Tomi Mlaahi Haa Nɛ Yihi Náa Bua Jɔmi
  • Anɛ Mawu Susuɔ Yihi A He Niinɛ Lo?
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2012
  • Mɛni Yihi Tsuɔ Kɛ Fĩɔ Yehowa Yi Mi Tomi ɔ Se?
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2014
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2012
w12 10/1 bf. 8-10

Mawu Buɔ Yihi

Jesus showing kindness to girls and boys

BENƐ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, e je suhi nɛ e hiɔwe Tsɛ ɔ ngɛ ɔ kpo pɛpɛɛpɛ nɛ e pee e níhi kaa bɔnɛ e Tsɛ ɔ peeɔ e níhi ɔ. E de ke: ‘I tui imi nitsɛ ye yi mi kɛ tsu we nɔ́ ko gblegbleegble. Mohu nɔ́ nɛ Tsɛ ɔ tsɔɔ mi ɔ, lɔɔ pɛ i deɔ. I peeɔ e suɔmi nya ní.’ (Yohane 8:28, 29; Kolosebi 1:15) Enɛ ɔ he ɔ, ke wa yɔse bɔnɛ Yesu kɛ yihi hi si ha, kɛ su nɛ e je kpo kɛ tsɔɔ mɛ ɔ, lɔɔ ma ha nɛ wa maa na bɔnɛ Mawu buu yihi ha kɛ níhi nɛ e hlaa ngɛ a he.

Womi mi leli fuu da níhi nɛ a ngma ngɛ Sane Kpakpa amɛ a mi ɔ nɔ kɛ tsɔɔ kaa bɔnɛ Yesu buɔ yihi ha a ngɛ ekpa kulaa ngɛ bɔnɛ nihi buɔ yihi ha a he benɛ a ngma Sane Kpakpa amɛ ɔ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Sane bimi nɛ he hia wawɛɛ ji kaa mwɔnɛ ɔ, anɛ Yesu ní tsɔɔmi ɔmɛ ha nɛ yihi ye a he lo?

Bɔnɛ Yesu Kɛ Yihi Hi Si Ha

Yesu nɛ́ yihi kaa bɔmi nami pɛ heje nɛ a he hia ngɛ. Yuda jami nya dali komɛ susu kaa ke nyumu ko kɛ yo ngɛ bɔe ɔ, lɔɔ ma ha nɛ nyumu ɔ nɛ ná yo ɔ he akɔnɔ. Akɛnɛ a yeɔ yihi gbeye kaa mɛ lɛ a kɛ ka baa heje ɔ, a ngmɛ́ mɛ blɔ nɛ a kɛ nyumuhi nɛ tu munyu ngɛ he nɛ nihi ngɛ, nɛ jã kɛ̃ nɛ ke a kɛ nɔ́ hɛ a hɛ mi ɔ, e sɛ nɛ a je kpo. Se Yesu wo nyumuhi ga konɛ a ye a he nɔ nɛ́ a je bumi kpo kɛ ha yihi mohu pe nɛ a kɛ mɛ be bɔe.—Mateo 5:28.

Yesu de hu ke: ‘Nɔ tsuaa nɔ nɛ fieɔ e yo nɛ e ya ngɔɔ nɔ kpa a, e puɛ gba, ejakaa e pee yayami kɛ si e kekle yo ɔ.’ (Marko 10:11, 12) Enɛ ɔ he ɔ, e kplɛɛ we rabi ɔmɛ a tsɔɔmi nɛ haa nɛ nihi ngmɛɛɔ a yihi a he “ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ ko he” ɔ nɔ. (Mateo 19:3, 9) Yudabi fuu li kaa nyumu hu ma nyɛ maa pee yayami kɛ si e yo. Yudabi ɔmɛ a rabi ɔmɛ tsɔɔ kaa ke huno ko puɛ gba a, a be nyɛe ma de ke e pee yayami kɛ si e yo kɔkɔɔkɔ, se ke yo ko puɛ gba lɛɛ a ma nyɛ ma de ke e pee yayami kɛ si e huno! Kaa bɔnɛ Baiblo mi munyuhi a sisi tsɔɔmi womi ko de ɔ, “akɛnɛ Yesu tsɔɔ kaa e sa nɛ huno ɔ kɛ yo ɔ tsuo nɛ a ye je mi bami he mlaa kake too ɔ nɔ heje ɔ, nyumuhi a nɔ kuɔ we pi yihi, enɛ ɔ he ɔ, e sa kaa a bu mɛ.”

Se nami nɛ ngɛ e ní tsɔɔmi ɔ he mwɔnɛ ɔ: Ngɛ Yehowa Odasefoli asafo ɔ mi ɔ, yihi kɛ nyumuhi blaa kɛ yaa kpehi faa. E he hia we nɛ yihi nɛ a ye gbeye kaa nɔ ko maa pee mɛ basabasa ejakaa nyumuhi nɛ a ji Kristofoli hyɛɛ saminya nɛ a kɛ ‘yi nikɔtɔma amɛ hiɔ si kaa mɛ nitsɛmɛ a nyɛmɛ, nɛ a kɛ yihewi ɔmɛ hu hiɔ si kaa a nyɛmimɛ yihi ngɛ he tsɔmi mi.’—1 Timoteo 5:2.

Yesu ná deka kɛ tsɔɔ yihi ní. Susumi nɛ rabi ɔmɛ hɛɛ kaa a ko tsɔɔ yihi ní ɔ pɔhe mohu lɛɛ, se Yesu tsɔɔ yihi ní nɛ e wo mɛ he wami konɛ a je a gbi kpo. Bɔnɛ Yesu ha nɛ Maria hu ná e ní tsɔɔmi ɔ he se ha a tsɔɔ kaa Yesu bui yihi kaa mɛɛ lɛɛ kpata mi pɛ ji a hi he. (Luka 10:38-42) Maria nyɛmiyo Marta hu ná Yesu ní tsɔɔmi ɔ he se, ejakaa benɛ e nyɛminyumu Lazaro gbo nɛ Yesu bi lɛ sane ɔ, heto nɛ e ha lɛ ɔ da.—Yohane 11:21-27.

Bɔnɛ yihi susuɔ ha ngɛ níhi a he ɔ he hia Yesu. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yuda yihi fuu susuɔ kaa ke nɔ ko ngɛ binyumu nɛ e hɛ mi ngɛ nyami, nɛ eko ɔ, e ji gbalɔ ɔ, lɔɔ ji nɔ́ titli nɛ haa nɛ yihi náa bua jɔmi. Benɛ yi ɔmɛ a kpɛti nɔ kake wo e gbi nɔ kɛ de ke: “A gbaa yo nɛ fɔ mo!” ɔ, Yesu ngɔ he blɔ ɔ nɛ e kɛ tsɔɔ lɛ nɔ́ nɛ hi pe lɔɔ. (Luka 11:27, 28) Tsɔɔmi nɛ Yesu tsɔɔ kaa e he hia kaa a bu Mawu tue ɔ tsɔɔ kaa, e ha nɛ yo ɔ le nɔ́ nɛ he hia kulaa pe we mi nítsumi.—Yohane 8:32.

Se nami nɛ ngɛ e ní tsɔɔmi ɔ he mwɔnɛ ɔ: Nihi nɛ a tsɔɔ ní ngɛ Kristofoli asafo ɔ mi ɔ ngmɛɛ yihi blɔ nɛ a haa sane heto ngɛ asafo mi kpehi a sisi. A jeɔ bumi kpo kɛ haa yi nikɔtɔmahi ngɛ ‘ní kpakpahi nɛ a tsɔɔ nihi’ ngɛ kɔkɔɔ mi kɛ je mi bami kpakpa kpo nɛ a jeɔ ɔ heje. (Tito 2:3) Jehanɛ se hu ɔ, a ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ yihi a mi ngɛ Matsɛ Yemi sane kpakpa a nɛ a fiɛɛɔ kɛ haa nihi ɔ heje.—Yoel 2:28; hyɛ daka nɛ ji “Anɛ Bɔfo Paulo Tsi Yihi A Nya Kaa A Ko Tu Munyu Lo?”

Yesu susuɔ yihi a he. Blema a, nihi bui biyihi kaa bɔnɛ a buu binyumuhi ɔ. Talmud ɔ je susumi nɛ ɔ kpo nɛ e de ke: “Nihi nɛ a fɔ binyumuhi ɔ, a bua maa jɔ, se nihi nɛ a fɔ biyihi lɛɛ, musu tloo mɛ.” Fɔli komɛ buu biyo kaa tloomi ngua, ejakaa e ma bi nɛ a hla nɔ ko ha lɛ nɛ e gba, nɛ a ke nyumu nɛ biyo ɔ maa gba lɛ ɔ ní. A susuɔ hu kaa e be nyɛe maa hyɛ mɛ ke a bwɔ.

Yesu tsɔɔ kaa biyoyo hu he hia kaa bɔnɛ binyumuyo hu he hia a nɔuu, enɛ ɔ he ɔ, e tle Yairo biyo ɔ si nɛ jã kɛ̃ nɛ e tle Nain yalɔyo ɔ binyumu ɔ hu si. (Marko 5:35, 41, 42; Luka 7:11-15) Benɛ Yesu tsa yo ko nɛ “mumi yayami wo lɛ hiɔ jeha nyɔngma kɛ kpaanyɔ” ɔ, Yesu tsɛ lɛ ke ‘Abraham biyo,’ nɛ ji munyu nɛ lɔɔ ji a ngmɛ́ ngɛ Yudabi a ningma mi gblee. (Luka 13:10-16) Bumi mi nɛ Yesu je nɛ e tsɛ yo ɔ ke Abraham biyo ɔ tsɔɔ kaa Yesu bu lɛ kaa e he hia kaa bɔnɛ ni kpahi hu a he hia a, nɛ e yɔse kaa yo ɔ hemi kɛ yemi kle hulɔ.—Luka 19:9; Galatabi 3:7.

Se nami nɛ ngɛ e ní tsɔɔmi ɔ he mwɔnɛ ɔ: Asiabi buu abɛ ko ke: “Ke nɔ ko ngɛ biyo lɛe ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ nɔ ɔ ngɛ nɔ kpa ko e ngmɔ ní nɔ nyu puee ha lɛ.” Tsɛmɛ nɛ a ji Kristofoli nɛ a ngɛ suɔmi ɔ hɛɛ we susumi nɛ ɔ kulaa, mohu ɔ, a hyɛɛ a binyumuhi kɛ yihi tsuo saminya. Fɔli nɛ a ji Kristofoli ɔ bɔɔ mɔde nɛ a woɔ a bimɛ tsuo sukuu nɛ a hyɛɛ a nɔmlɔtso mi he wami nami nɔ hu saminya.

Mary Magdalene reporting Jesus’ resurrection to the apostles

Yesu ha Maria Magdalena he blɔ konɛ e de bɔfo ɔmɛ kaa a tle lɛ si

Yesu he yihi ye. Ngɛ Yudabi a kojomi hehi ɔ, a buu odase nɛ yo yeɔ ɔ kaa e kɛ odase nɛ nyɔguɛ yeɔ ɔ sɔ. Yinɔ sane ngmalɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Josephus nɛ hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ wo ga ke: “Koo kplɛɛ odase nɛ yihi yeɔ ɔ nɔ ngɛ bɔnɛ a ngɛ ha a heje.”

Se Yesu lɛɛ e pee we e ní jã, mohu ɔ, benɛ a tle lɛ si ɔ, e ha nɛ yihi ye e si temi ɔ he odase. (Mateo 28:1, 8-10) E ngɛ mi kaa yihi anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ na benɛ a gbe a Nyɔmtsɛ ɔ kɛ benɛ a pu lɛ ɔ mohu lɛɛ, se e he wa kɛ ha bɔfo ɔmɛ kaa a ma he yi ɔmɛ a munyu ɔ maa ye. (Mateo 27:55, 56, 61; Luka 24:10, 11) Se akɛnɛ benɛ a tle Kristo si ɔ, e je e he kpo kɛ tsɔɔ yihi kekle heje ɔ, Kristo bu mɛ kaa a ma nyɛ maa ye e he odase kaa bɔnɛ e kaseli kpa amɛ hu yeɔ Yesu he odase ɔ.—Bɔfo Ɔmɛ A Nítsumi 1:8, 14.

Se nami nɛ ngɛ e ní tsɔɔmi ɔ he mwɔnɛ ɔ: Ngɛ Yehowa Odasefoli asafohi a mi ɔ, nyumuhi nɛ a kɛ sɔmɔmi he blɔhi wo a dɛ ɔ susuɔ yihi a he, nɛ a kɛ níhi nɛ yihi naa nɛ a deɔ mɛ ɔ tsuɔ ní. Enɛ ɔ he ɔ, hunomɛ nɛ a ji Kristofoli ɔ ‘buɔ a yi ɔmɛ’ nɛ a buɔ mɛ tue saminya.—1 Petro 3:7; 1 Mose 21:12.

Baiblo Sisi Tomi Mlaahi Haa Nɛ Yihi Náa Bua Jɔmi

Ke nyumuhi kase Kristo ɔ, lɔɔ haa nɛ a náa bumi kɛ haa yihi, nɛ yi ɔmɛ náa he yemi kaa bɔnɛ Mawu to e yi mi kɛ je sisije kaa a ná a. (1 Mose 1:27, 28) Hunomɛ nɛ a ji Kristofoli ɔ fĩ we susumi nɛ nihi hɛɛ kaa nyumuhi a nɔ kuɔ pe yihi ɔ se, mohu ɔ, a kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi tsuɔ ní nɛ enɛ ɔ haa nɛ a he piɛɛli ɔmɛ náa bua jɔmi.—Efesobi 5:28, 29.

Benɛ Yelena bɔni Baiblo ɔ kasemi ɔ, e huno ɔ waa lɛ yi mi se Yelena peeɔ dii kɛ daa nya. He nɛ a tsɔse lɛ ngɛ ɔ, nihi peeɔ yiwutso ní ngɛ lejɛ ɔ, nɛ nyumuhi pɔɔ yihi nɛ a wo mɛ si kaa a maa ngɔ mɛ ɔ numi pani nya kɛ jeɔ, nɛ a peeɔ nihi basabasa ngɛ lejɛ ɔ hulɔ. Yelena de ke: “Nɔ́ nɛ i kase ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ wo mi he wami. I ba nu sisi kaa nɔ ko ngɛ nɛ e suɔ mi nɛ e susuɔ ye he wawɛɛ nitsɛ. I nu sisi hu kaa ke ye huno ɔ kase Baiblo ɔ, e subai ma nyɛ ma tsake nɛ e kɛ mi maa hi si saminya.” Nɔ́ nɛ e susu ɔ ba mi benɛ nyagbenyagbe ɔ, e huno ɔ kplɛɛ nɛ a kɛ lɛ kase Baiblo ɔ nɛ a baptisi lɛ nɛ e ba pee Yehowa Odasefoli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ɔ. Yelena de ngɛ e huno ɔ he ke: “E yeɔ e he nɔ nɛ e toɔ e tsui si. Waa kɛ tɔmihi paa wa sibi.” Mɛni Yelena de kɛ gbe e munyu ɔ nya? “Baiblo sisi tomi mlaahi ye bua mi nɛ i na kaa ye he hia, nɛ e bu ye he ngɛ ye gba si himi ɔ mi.”—Kolosebi 3:13, 18, 19.

Tsa pi Yelena pɛ nɛ e ná níhi a si kpami nɛ ɔ. Yihi ayɔhi abɔ nɛ a ji Kristofoli ɔ ngɛ bua jɔmi ejakaa a kɛ a hunomɛ tsuo bɔɔ mɔde kaa a kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi ma tsu ní ngɛ a gba si himi mi. Ke yihi kɛ a nyɛmimɛ Kristofoli nɛ a ji nyumuhi ngɛ bɔe ɔ, nyumu ɔmɛ jeɔ bumi kpo kɛ haa mɛ, nɛ a woɔ a bua, nɛ a haa nɛ yi ɔmɛ náa he yemi.—Yohane 13:34, 35.

Nyumuhi kɛ yihi nɛ a ji Kristofoli ɔ le kaa akɛnɛ mɛ tsuo a ji nihi nɛ a yi mluku heje ɔ, a piɛɛ Mawu nibɔ níhi nɛ a kɛ mɛ wo yakayaka níhi a sisi ɔ he. Se akɛnɛ a ha nɛ huɛ bɔmi gbagbanii ngɛ a kɛ a Tsɛ nɛ ngɛ suɔmi nɛ ji Yehowa Mawu a kpɛti heje ɔ, a ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa ‘a maa ye a he nɛ gbenɔ be he wami náe ngɛ a nɔ hu, nɛ a kɛ Mawu bimɛ ɔmɛ maa hi si ngɛ he jɔmi mi, nɛ a maa wo a hɛ mi nyami.’ Moo hyɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ ngɛ bua jɔmi nitsɛnitsɛ nɛ nyumuhi kɛ yihi tsuo ma ná!—Romabi 8:20, 21.

Anɛ Bɔfo Paulo Tsi Yihi A Nya Kaa A Ko Tu Munyu Lo?

Bɔfo Paulo ngma ke, ‘Ke nyɛ kpe nɛ nyɛ ngɛ Mawu jae ɔ, yi ɔmɛ nɛ a pee dii.’ (1 Korintobi 14:34) Mɛni e ngɛ tsɔɔe ɔ? Anɛ e ngɛ tsɔɔe kaa nyumuhi a nɔ kuɔ pe yihi lo? Dɛbi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e pɔɔ ní kpakpahi nɛ yihi tsɔɔ nihi ɔ he munyu tumi. (2 Timoteo 1:5; Tito 2:3-5) Paulo wo yihi kɛ ni kpahi nɛ mumi ɔ ha nɛ a tuɔ gbi slɔɔtoslɔɔtohi nɛ a gbaa a ga ngɛ sɛ womi nɛ e ngma ya ha Korintobi ɔmɛ ɔ mi ke, ke a nyɛmi Kristofono ko ngɛ munyu tue ɔ, nɔ tsuaa nɔ nɛ “pee dii.” (1 Korintobi 14:26-30, 33) Eko ɔ, Kristofoli yi komɛ bua jɔ hemi kɛ yemi ehe nɛ a ba ná a he wawɛɛ kaa ke munyu tulɔ ko ngɛ munyu tue ɔ, a biɔ sanehi kaa bɔnɛ a peeɔ ngɛ hehi nɛ a je ɔ. Bɔnɛ pee nɛ a pee nɔ́ tsuaa nɔ́ ngɛ blɔ nya tomi nya heje ɔ, Bɔfo Paulo wo yihi he wami kaa ‘a bi a hunomɛ sanehi ngɛ we mi.’—1 Korintobi 14:35.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane