Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • w14 5/1 bf. 28-31
  • E Ye Aywilɛho, Se E Kɔni Mi Wui Nyu

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • E Ye Aywilɛho, Se E Kɔni Mi Wui Nyu
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2014
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • “NƆ́ TSUAA NƆ́ NƐ E MA DE NYƐ Ɔ, NYƐƐ PEE”
  • ‘E NYƐMINYUMU ƆMƐ HE WE LƐ YI’
  • “HA GBƆ O MI MI”
  • Maria Ngɔ Hɔ Be Mi Nɛ A Tsu We E He Ní Lolo
    Yesu Ji Blɔ ɔ, Anɔkuale ɔ, Kɛ Wami ɔ
  • Anɛ Maria Lɛ Fɔ Mawu Niinɛ Lo?
    Baiblo Mi Sane Bimihi Nɛ A Ha Heto
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2014
w14 5/1 bf. 28-31
Maria, Yesu nyɛ

MOO KASE A HEMI KƐ YEMI Ɔ | MARIA

E Ye Aywilɛho, Se E Kɔni Mi Wui Nyu

MARIA kpla si ngɛ e nakutso nya nɛ e ngɛ aywilɛ ho yee wawɛɛ nitsɛ. Loloolo ɔ, ngmlaa nɛ e binyumu ɔ kpa loko e gbo ɔ ngɛ pɛe ngɛ e tue mi. Piani diblii wo, nɛ zugba mimiɛ wawɛɛ. (Mateo 27:45, 51) Eko ɔ, enɛ ɔ ha nɛ Maria na kaa e dɔ Yehowa nitsɛ po wawɛɛ kaa Yesu Kristo gbo.

Maria ngɛ e binyumu ɔ gbenɔ ɔ he aywilɛho yee ngɛ Golgata aloo Yikoklodonya. Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ je mi tsɔ. (Yohane 19:17, 25) Eko ɔ, enɛ ɔ ha nɛ e kai níhi fuu. E ma nyɛ maa ba kaa e kai níhi nɛ ya nɔ maa pee jeha 33 nɛ be ɔ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, e kɛ Yosef ngɔ a bimwɔyo ɔ kɛ ho Yerusalem sɔlemi we ɔ ya. A kɛ lɛ ya tsɔɔ nɔmoyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Simon ɔ. Simon gba kɛ kɔ bimwɔyo ɔ he. E tsɔɔ kaa Yesu ma ba pee ní nguanguahi. E tsɔɔ hu kaa ligbi ko maa ba nɛ Maria maa ye kɔmɔ wawɛɛ kaa nɔ́ nɛ ha gbɔ e mi mi. (Luka 2:25-35) Amlɔ nɛ ɔ loko Maria nu jamɛ a munyu ɔ sisi nitsɛnitsɛ.

Maria nɛ ngɛ aywilɛho yee benɛ Yesu gbo Golgata a

Maria ye aywilɛho wawɛɛ

Nihi tsɔɔ kaa ke nɔ ko bi gbo ɔ, e yeɔ nɔ wawɛɛ pe nɔ́ tsuaa nɔ́. Gbenɔ ji he nyɛlɔ ko nɛ yi mi wa nitsɛnitsɛ. E yeɔ wɔ tsuo awi ngɛ blɔhi fuu a nɔ. (Roma Bi 5:12; 1 Korinto Bi 15:26) Anɛ wa ma nyɛ maa da awi nɛ gbenɔ yeɔ wɔ ɔ nya lo? Gbenɔ ha nɛ Maria ye aywilɛho mohu lɛɛ se e kɔni mi wui nyu. Nyɛ ha nɛ wa susu nɔ́ nɛ Maria pee kɛ je benɛ Yesu je e sɔmɔmi ní tsumi ɔ sisi, kɛ ya si benɛ e gbo, kɛ e gbenɔ ɔ se ɔ he nɛ waa hyɛ, konɛ waa kase e hemi kɛ yemi ɔ.

“NƆ́ TSUAA NƆ́ NƐ E MA DE NYƐ Ɔ, NYƐƐ PEE”

Nyɛ ha nɛ wa susu nɔ́ nɛ ya nɔ jeha etɛ kɛ fã nɛ be ɔ he nɛ waa hyɛ. Maria na kaa tsakemi ko ma. Ngɛ Nazaret ma nyafii ɔ mi ɔ, nihi ngɛ Yohane Baptisilɔ ɔ kɛ fiɛɛmi nɛ e ngɛ fiɛɛe kaa nihi nɛ a tsake a tsui ɔ he munyu tue. Maria yɔse kaa e bitɛte ɔ na kaa be su nɛ e sa kaa e je e sɔmɔmi ní tsumi ɔ sisi. (Mateo 3:1, 13) Eko ɔ, ke Yesu je we ɔ mi ɔ, e ma gba Maria kɛ e bimɛ kpa amɛ a nya. Mɛni he je?

E ma nyɛ maa ba kaa Maria huno Yosef gbo momoomo. Ke jã ji sane ɔ, lɛɛ nɔ gbo Maria hyɛ.a Amlɔ nɛ ɔ, a tsɛɛ Yesu ke “kapitɛ ɔ bi” kɛ “kapitɛ.” Enɛ ɔ tsɔɔ heii kaa Yesu ba pɛtɛ e tsɛ ɔ ní tsumi ɔ he nɛ e ngɛ tsue. Eko ɔ, lɛ nɛ e ngɛ e nyɛ ɔ kɛ e nyɛmimɛ nɛ ke e hí kulaa a, a yibɔ maa su ekpa a, a nɔ hyɛe. (Mateo 13:55, 56; Marko 6:3) Ke Yesu tsɔɔ e senɔ Yakobo kapitɛ ní tsumi ɔ po ɔ, weku ɔ he nɛ Yesu maa je ɔ ma gba a nya. Maria ngɛ nɔ́ nae momo, se anɛ e ha nɛ sane nɛ ɔ gba e nya lo? Wa be nyɛe maa tsɔɔ. Se sane bimi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ he hia: Kɛ Maria pee e ní ha kɛɛ benɛ Yesu nɛ je Nazaret ɔ ba plɛ Yesu Kristo aloo Mesia nɛ a wo e he si kɛ je blema lokoo ɔ? Baiblo ngmami ko tu enɛ ɔ he munyu.​—Yohane 2:1-12.

Yesu ya Yohane ngɔ konɛ e baptisi lɛ, konɛ e ba plɛ Nɔ Nɛ Mawu Pɔ Lɛ Nu ɔ, aloo Mesia a. (Luka 3:21, 22) Lɔ ɔ se ɔ, e hla e kaseli ɔmɛ. E ngɛ mi kaa e biɔ nɛ e kɛ oya yemi nɛ tsu e ní tsumi ɔ mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, e ná deka kɛ ha e weku li kɛ e huɛmɛ, nɛ e kɛ mɛ nyaa. Be ko ɔ, e kɛ e yayo, e kaseli ɔmɛ, kɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ ya yo kpeemi ko ngɛ Kana. E ngɛ heii kaa Kana ma a ngɛ yoku ko yi mi, lejɛ ɔ kɛ Nazaret kɛmi maa pee si tomi kpaanyɔ. Benɛ yo kpeemi ɔ ngɛ nɔ yae ɔ, Maria to he hɛ kaa nyagba ko ba. Eko ɔ, e yɔse kaa ayɛflo ɔ kɛ ayɛflo huno ɔ a weku li ɔmɛ a kpɛti ni komɛ a hɛ mi tsake, nɛ a ngɛ munyu tue kusikusi. Yo kpeemi wai ɔ ta! Ngɛ a ma a mi ɔ, ke wai ta ngɛ yo kpeemi ko sisi ɔ, e ji zo kɛ hɛ mi si puemi kɛ ha weku ɔ, nɛ e gbeɔ yo kpeemi ɔ he guɛ. Maria mi mi sã lɛ ngɛ a he, nɛ e ya na Yesu.

E de e bi ɔ ke: “Ni ɔmɛ a wai ta.” Mɛni Maria ngɛ hlae nɛ Yesu nɛ pee? Wa li mohu. Se e le kaa e bi ɔ ji nɔmlɔ ngua, nɛ e ma nyɛ maa pee ní nguanguahi. Eko ɔ, e he ye kaa Yesu maa je e ní nguangua amɛ a peemi sisi ngɛ jamɛ a be ɔ mi. Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e ngɛ e bi ɔ dee ke, “Ye bi, moo pee he nɔ́ ko koo!” Heto nɛ Yesu ha lɛ ɔ ma nyɛ maa pee lɛ nyakpɛ. Yesu de lɛ ke: “Maa, mɛni he je o ngɛ ye nya dooe?” E ngɛ mi kaa nihi deɔ ke bɔ nɛ Yesu ha e nyɛ ɔ heto ha a tsɔɔ nɔ buimi mohu lɛɛ, se pi jã kulaa ji sane ɔ. Yesu je mi mi jɔmi mi nɛ e kã e nyɛ ɔ hɛ mi. Yesu ngɛ e nyɛ ɔ tue se tsɛɛ konɛ e le kaa e sɛ nɛ e tsɔɔ lɛ nɔ́ nɛ e sa kaa e pee ngɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi. E Tsɛ Yehowa nɛ e maa tsɔɔ lɛ nɔ́ nɛ e pee.

Maria kplɛɛ nɔ́ nɛ e bi ɔ de lɛ ɔ nɔ, ejakaa e ji yo nɛ buu nɔ nɛ baa e he si. E ya tsɔli ɔmɛ a ngɔ nɛ e de mɛ ke: “Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e ma de nyɛ ɔ, nyɛɛ pee.” Maria yɔse kaa e sɛ nɛ e tsɔɔ e bi ɔ nɔ́ nɛ e sa kaa e pee, mohu ɔ, e sa nɛ e kɛ ni kpahi nɛ a bu e bi ɔ blɔ tsɔɔmi tue. Yesu hu tsɔɔ kaa e mi mi sã lɛ ngɛ ayɛflo ɔ kɛ ayɛflo huno ɔ a he. Lɔ ɔ he ɔ, e ha nɛ nyu plɛ pee wai. Enɛ ɔ ji kekleekle nyakpɛ nɔ́ nɛ e pee. Mɛni je enɛ ɔ mi kɛ ba? “E kaseli ɔmɛ he lɛ ye.” Maria hu he Yesu ye. Maria na Yesu kaa e bi, kɛ e Nyɔmtsɛ, kɛ e Yi Wami Helɔ hulɔ.

Fɔli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu ma nyɛ maa kase Maria hemi kɛ yemi ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ ko be nɛ e tsɔse bi ko nɛ ngɛ kaa Yesu hyɛ. Ngɛ Yesu se ɔ, bi ko be nɛ e ye mluku hu. Se ke bi ko wa a, e sɛ nɛ fɔli nɛ a bu lɛ kaa e ji jokuɛyo. (1 Korinto Bi 13:11) Mɛni fɔli ma nyɛ maa pee kɛ ye bua a bimɛ nɛ a wa a? A ma nyɛ ma de a bimɛ ɔmɛ kaa a he mɛ ye, nɛ a he ye kaa a kɛ Baiblo ɔ mi tsɔɔmihi ma tsu ní be tsuaa be. Ke jokuɛ ɔmɛ pee jã a, Yehowa maa jɔɔ mɛ. Ke fɔlɔ ko deɔ e bi nɛ wa kaa e ngɛ e mi hemi kɛ yemi ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua e bi ɔ. Atsinyɛ jemi ko be he kaa Yesu bua jɔ yemi kɛ buami nɛ Maria kɛ ha lɛ pee se ɔ he.

‘E NYƐMINYUMU ƆMƐ HE WE LƐ YI’

Baiblo ɔ de we nɔ́ ko tsɔ ngɛ Maria he ngɛ Yesu jeha etɛ kɛ fã sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi. Se mo kai kaa eko ɔ, yalɔyo ji lɛ jamɛ a be ɔ mi, nɛ e bimɛ hu wɛ. Ke e piɛɛ we Yesu he kɛ yɛ fiɛɛmi ngɛ a kpɔ ɔ mi po ɔ, sisi numi ngɛ he. (1 Timoteo 5:8) Se kɛ̃ ɔ, be tsuaa be ɔ, e susuɔ níhi nɛ e le kɛ kɔ Mesia a he ɔ he, nɛ e kɛ e weku ɔ yaa kpehi ngɛ kpe he ɔ.​—Luka 2:19, 51; 4:16.

Anɛ o he we yi kaa Maria maa piɛɛ nihi nɛ a hii si ngɛ kpe he ɔ ngɛ Nazaret ɔ a he benɛ Yesu ya tu munyu ngɛ lejɛ ɔ lo? Moo hyɛ bɔ nɛ e bua maa jɔ ha benɛ e nu nɛ e bi ɔ tsɔɔ kaa Mesia a he gbami nɛ a gba kɛ fɔ si jeha lafahi a bɔ ɔ ba mi ngɛ lɛ Yesu ɔ nɔ ɔ! Se e hao Maria kaa e nyɛmimɛ Nazaret bi ɔmɛ he we Yesu yi. A bɔ mɔde po kaa a maa gbe lɛ!​—Luka 4:17-30.

Jehanɛ se hu ɔ, e dɔ Maria kaa e binyumu kpa amɛ he we Yesu yi. Yohane 7:5 tsɔɔ kaa Yesu nyɛmimɛ nyumuhi eywiɛ ɔmɛ be hemi kɛ yemi nɛ Maria ná a eko. A ngma ngɛ lejɛ ɔ ke: ‘E nyɛminyumu ɔmɛ he we lɛ yi.’ (Yohane 7:5) Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yesu ngɛ nyɛmimɛ yihi maa pee enyɔ, se e tsɔɔ we kaa mɛɛ lɛɛ a he Yesu ye, aloo a he we lɛ yi.b Se ngɛ kulaa se ɔ, enɛ ɔ ha nɛ Maria le kaa ke weku mi bimɛ be jami kake mi ɔ, e ngɛ dɔmi wawɛɛ. Maria bɔ mɔde kaa e kɛ anɔkuale nɛ je Mawu ngɔ ɔ ma tsu ní, nɛ e suɔ hu kaa e maa ye bua e bimɛ ɔmɛ konɛ a ná hemi kɛ yemi ngɛ Yesu mi. Se e nyɛ we a nɔ.

Be ko ɔ, Yesu weku li komɛ pee a juɛmi kaa maa ya nɛ a maa ya “nu” Yesu. Atsinyɛ jemi ko be he kaa e nyɛminyumu ɔmɛ piɛɛ jamɛ a weku li ɔmɛ a he. A de ke: “E yi mi ngɛ puɛe.” (Marko 3:21, 31) E ngɛ mi kaa Maria susuu we jã mohu lɛɛ, se e piɛɛ e binyumu ɔmɛ a he kɛ ho. Eko ɔ, e pee jã kɛ susumi kaa e bimɛ kpa amɛ maa kase nɔ́ ko kɛ je Yesu ngɔ nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi maa wa. Anɛ a kase nɔ́ ko kɛ je e ngɔ niinɛ lo? Ngɛ nyakpɛ níhi tsuo nɛ Yesu pee, kɛ anɔkualehi nɛ a mi kuɔ nɛ e tsɔɔ nihi tsuo se ɔ, Maria binyumu kpa amɛ he we lɛ yi. Anɛ Maria hao nɛ e li nɔ́ nɛ e maa pee konɛ e munyu ɔ nɛ sɛ e bimɛ kpa amɛ a tsui mi lo?

Anɛ o kɛ o weku mi bimɛ ɔmɛ be jami kake mi lo? Ke jã a, lɛɛ o ma nyɛ maa kase nɔ́ ko ngɛ hemi kɛ yemi nɛ Maria je kpo ɔ mi. E kɔni gbo we ngɛ e weku mi bimɛ nɛ a be hemi kɛ yemi ɔ a he. Mohu ɔ, e ha nɛ a na kaa hemi kɛ yemi nɛ e ngɛ ɔ ha nɛ e ngɛ bua jɔmi kɛ tue mi jɔmi. E ya nɔ nɛ e fĩ Yesu se. Anɛ e hɛ ja ngɛ Yesu he lo? Anɛ be komɛ ɔ, e peeɔ lɛ kaa e ná nɛ Yesu ngɛ we ɔ mi lo? Ke e peeɔ lɛ jã po ɔ, e ye e he nɔ. E na kaa e ji he blɔ nɛ e ná kaa e ma fĩ Yesu se konɛ e wo Yesu he wami. Anɛ mohu o ma nyɛ maa ye bua o bimɛ konɛ a hla Mawu se blɔ kekle ngɛ a si himi mi lo?

“HA GBƆ O MI MI”

Anɛ a jɔɔ Maria ngɛ hemi kɛ yemi nɛ e ná ngɛ Yesu mi ɔ he lo? Yehowa jɔɔ nihi ngɛ a hemi kɛ yemi ɔ he be tsuaa be, nɛ jã ji bɔ nɛ e pee ha Maria. (Hebri Bi 11:6) Mo susu bɔ nɛ ke Maria nu nɛ e bi ɔ ngɛ munyu tue aloo nihi ngɛ e fiɛɛmi munyu ɔ he munyu tue ɔ, e maa pee ha a he nɛ o hyɛ.

Maria kɛ bua jɔmi ngɛ Yosef hyɛe benɛ e ngɛ Yesu kapitɛ ní tsumi ɔ tsɔɔe ɔ

Nɔ́ hetomi níhi fuu nɛ Yesu kɛ tsu ní ɔ kɔɔ tsɔsemi nɛ Yosef kɛ Maria kɛ ha lɛ ɔ he

Ngɛ nɔ́ hetomi níhi nɛ Yesu kɛ tsu ní ɔ mi ɔ, anɛ lɔ ɔ ha nɛ Maria kai Yesu jokuɛwi a si benɛ e ngɛ wae ngɛ Nazaret ɔ lo? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu tu yo ko nɛ e sika laa nɛ e bɛɛ e we mi kɛ hla, kɛ nihi nɛ a ngɛ blodo mamu wɛɛe, kɛ nɔ ko nɛ e su kane kɛ ma kane tso nɔ ɔ a he munyu. Anɛ enɛ ɔ ha nɛ Maria kai Yesu jokuɛ mi benɛ ke e ngɛ jamɛ a ní ɔmɛ pee ɔ nɛ Yesu hii e kasa nya a lo? (Luka 11:33; 15:8, 9; 17:35) Benɛ Yesu de ke e kuɛpã tso ɔ tloomi wɛ, nɛ e tloomi ɔ hu jiɔ we ɔ, anɛ lɔ ɔ ha nɛ Maria kai piani ko benɛ Yosef ngɛ Yesu tsɔɔe bɔ nɛ a kpɛɔ kuɛpã tso ha konɛ e tloomi nɛ ko ye ha lohwehi ɔ lo? (Mateo 11:30) E ngɛ heii kaa ke Maria susu he blɔ nɛ Yehowa kɛ ha lɛ, kaa e tsɔse bi nɛ ma ba plɛ Mesia a he ɔ, e náa bua jɔmi wawɛɛ. Yesu ji tsɔɔlɔ ngua pe kulaa nɛ hi si hyɛ. E ngɔ níhi nɛ nihi peeɔ daa ligbi ɔ kɛ tsɔɔ níhi nɛ a mi kuɔ a sisi. Hyɛ he blɔ ngua nɛ Maria ná kaa e kase ní ngɛ Yesu ngɔ!

Se kɛ̃ ɔ, Maria ya nɔ nɛ e ba e he si. Yesu ha we nɛ nihi nɛ a wo Maria hɛ mi nyami aloo a ja lɛ. Ligbi ko benɛ e ngɛ fiɛɛe kɛ ngɛ nimli asafo ko tsɔɔe ɔ, yo ko kpa ngmlaa ngɛ ni ɔmɛ a kpɛti nɛ e de ke a gbaa yo nɛ fɔ lɛ, nɛ e lɛ lɛ ɔ. Se Yesu de lɛ ke: “A gbaa ni nɛmɛ nɛ nuɔ Mawu munyu ɔ, nɛ a yeɔ nɔ ɔ mohu!” (Luka 11:27, 28) Nɛ benɛ ni komɛ de Yesu kaa e yayo kɛ e nyɛmi ɔmɛ ngɛ lɛ hlae ɔ, Yesu tsɔɔ kaa nihi nɛ a heɔ e munyu ɔ yeɔ ji e nyɛmɛ kɛ e nyɛmimɛ nitsɛnitsɛ. Enɛ ɔ hɛwi Maria kulaa. E nu nɔ́ nɛ Yesu deɔ sisi, ejakaa e le kaa hemi kɛ yemi nɛ nɔ ko ma ná ngɛ Yesu mi ɔ ji nɔ́ nɛ he hia wawɛɛ, se pi Yesu weku no nɛ nɔ ko ma ji.​—Marko 3:32-35.

Se anɛ o ma nyɛ maa kale bɔ nɛ Maria nu he ha benɛ e na e bi ɔ, nɛ a ka lɛ wo tso nɔ, nɛ e na nɔ́ kɛ ya si e gbo ɔ lo? Bɔfo Yohane hu ngɛ lejɛ ɔ nɛ e na nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, pee se ɔ, e ngma ke: ‘Yesu nyɛ daa si ngɛ Yesu sɛumi tso ɔ kasa nya.’ Maria ji binyɛ nɛ yeɔ anɔkuale nɛ e ngɛ suɔmi, enɛ ɔ he ɔ, e be nyakpɛ kaa benɛ e bi ɔ ma gbo ɔ, e daa si ngɛ e kasa nya. E ngɛ mi kaa Yesu ngɛ pie wawɛɛ ngɛ tso ɔ nɔ mohu lɛɛ, se nɛ e na e nyɛ ɔ, e wlua e he nɛ e tu munyu. E ngɔ e nyɛ ɔ kɛ ha bɔfo Yohane nɔ nɛ e suɔ lɛ ɔ, konɛ e hyɛ e nɔ. Yesu pee jã, ejakaa jamɛ a be ɔ mi ɔ, e nyɛmimɛ ɔmɛ he we lɛ yi lolo. Nɔ́ nɛ Yesu pee ɔ tsɔɔ kaa e sa kaa nyumuhi nɛ jaa Mawu ɔ nɛ a hyɛ a we mi bimɛ a nɔ, titli ɔ, e sa nɛ a ye bua mɛ nɛ a ja Mawu.​—Yohane 19:25-27.

Nyagbenyagbe ɔ, benɛ Yesu gbo ɔ, Maria ye kɔmɔ wawɛɛ kaa nɔ́ nɛ ha gbɔ e mi mi. Maria ye aywilɛho wawɛɛ nitsɛ, se ligbi etɛ se ɔ, e ná bua jɔmi nɛ hí kalemi! A tle Yesu si, nɛ enɛ ɔ ji nyakpɛ nɔ́ nɛ kle pe kulaa nɛ Maria na! Nɔ́ nɛ pa ha nɛ Maria ná bua jɔmi pe kulaa ji kaa pee se ɔ, Yesu je e he kpo kɛ tsɔɔ e nyɛminyumu Yakobo. Atsinyɛ je mi ko be he kaa e pee enɛ ɔ be nɛ nɔ ko piɛɛ we Yakobo he. (1 Korinto Bi 15:7) Yesu he kpo nɛ e je tsɔɔ Yakobo ɔ ta Yakobo kɛ e nyɛmimɛ kpa amɛ a tsui he. Pee se ɔ, wa le kaa a ba ná hemi kɛ yemi ngɛ Yesu mi kaa lɛ ji Kristo ɔ nɛ. Amlɔ nɔuu nɛ a kɛ a nyɛ ɔ bɔni Kristofohi a kpehi yami, nɛ a ‘sɔleɔ’ daa. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 1:14) Pee se ɔ, a kpɛti nihi enyɔ nɛ ji Yakobo kɛ Yuda ngma Baiblo ɔ mi womi ɔ eko.

Maria kɛ e binyumu ɔmɛ nɛ a hii si ngɛ Kristofohi a kpe sisi nɛ nɔ kake ngɛ sane heto hae

Maria bua jɔ kaa e bimɛ kpa amɛ ba plɛ Kristofohi nɛ yeɔ anɔkuale

Kɛ je benɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Maria kɛ Yesu nyɛminyumu ɔmɛ pɔɔ a he nya buami kɛ ha sɔlemi se ɔ, Baiblo ɔ wui Maria tã hu. Maria sane ɔ ba nyagbe ngɛ bua jɔmi mi. Hyɛ nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ e pee kɛ ha wɔ! Akɛnɛ e ngɛ hemi kɛ yemi he je ɔ, aywilɛho nɛ e ye ɔ wui e kɔni mi nyu, nɛ lɔ ɔ ha nɛ nyagbe ɔ, Yehowa jɔɔ lɛ wawɛɛ. Ke wa kase e hemi kɛ yemi ɔ, wɔ hu wa ma nyɛ maa da haomihi nɛ waa kɛ maa kpe ngɛ je nɛ ɔ mi ɔ a nya, nɛ wa nine maa su jɔɔmi nguahi nɛ wa hyɛ we blɔ po a nɔ.

a Kɛ je be nɛ Yesu ye jeha 12 nɛ Baiblo ɔ wo e tsɛ Yosef ta a, a pa wui Yosef ta hu. Lɔ ɔ se ɔ, Baiblo ɔ tu Yesu nyɛ kɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ a he munyu, se Yosef lɛɛ a wui e ta. Be ko ɔ, Baiblo ɔ tsɛ Yesu ke “Maria bi,” nɛ e wui Yosef ta.​—Marko 6:3.

b Pi Yosef bi nitsɛnitsɛ ji Yesu. Enɛ ɔ he ɔ, ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, Maria kɛ Yosef a bimɛ ɔmɛ peeɔ Yesu nyɛ bimɛ.​—Mateo 1:20.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane