Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • wp16 No. 2 bf. 14-15
  • Yihi Kɛ Kukuhi—Mɛnɔ Nɛ E Kɛ Wo Baiblo ɔ Mi?

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Yihi Kɛ Kukuhi—Mɛnɔ Nɛ E Kɛ Wo Baiblo ɔ Mi?
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Ma Bi A Nɔ́)—2016
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • JINƐ YIHI KƐ KUKUHI BE BAIBLO Ɔ MI
  • MƐNƆ NƐ E KƐ YI ƆMƐ WO BAIBLO Ɔ MI?
  • MƐNƆ NƐ E KƐ KUKU ƆMƐ WO BAIBLO Ɔ MI?
  • BAIBLO KASELI MA NÁ HE SE
  • Mɛni Ma Ha E Kanemi Maa Pee Bua Jɔmi?
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Ma Bi A Nɔ́)—2017
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Ma Bi A Nɔ́)—2016
wp16 No. 2 bf. 14-15
Yesaya womi kpo ɔ fã ko nɛ a na ngɛ Ngo Wo ɔ mi

Yihi Kɛ Kukuhi​—Mɛnɔ Nɛ E kɛ Wo Baiblo ɔ Mi?

NGƆƆ lɛ kaa Kristofo no ji mo ngɛ Yesu kaseli ɔmɛ a be ɔ mi, nɛ bɔfo Paulo ngma nyɛ asafo ɔ sɛ womi. Benɛ a ngɛ sɛ womi ɔ kanee ɔ, o to he hɛ kaa Paulo tsɛ “ngmami klɔuklɔu ɔ” nɛ ji Hebri Ngmami ɔ se si abɔ. (2 Timoteo 3:15) Kɛkɛ nɛ o de o he ke, ‘I suɔ nɛ ma na ngmami nɛ e tsɛ se ɔ.’ Se e he maa wa kaa o maa na. Mɛni he je?

JINƐ YIHI KƐ KUKUHI BE BAIBLO Ɔ MI

Ha nɛ waa hyɛ bɔ nɛ “ngmami klɔuklɔu ɔ” nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Paulo be ɔ mi ɔ ngɛ ha. Kake lɛ ngɛ sisi ɔ nɛ. Enɛ ɔ ji Yesaya womi kpo ɔ nɛ a na ngɛ Ngo Wo ɔ mi ɔ nɛ. Kɛ o naa lɛ kɛɛ? Yihi kɛ kukuhi be mi. E be kaa Baiblohi nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ.

Nihi nɛ a ngma Baiblo ɔ gba we munyu ɔmɛ a mi kɛ wui yihi kɛ kukuhi a mi. A ngma sɛ gbi nɛ Mawu kɛ ha mɛ ɔ tsuo konɛ nihi nɛ maa kane ɔ nɛ kane lɛ tsuo, se pi kaa a maa kane fã ko pɛ. Ke o nine su sɛ gbi ko nɛ he hia nɔ kɛ je o suɔlɔ ko ngɔ ɔ, anɛ o be lɛ tsuo kanee lo? E ngɛ heii kaa o maa kane lɛ tsuo, se pi fã ko pɛ.

Sisije ɔ, yihi kɛ kukuhi nɛ be Baiblo ɔ mi ɔ ha nɛ munyuhi a hlami yee. Enɛ ɔ he ɔ, ke Paulo tsɛ munyu ko se ɔ, nɔ́ nɛ e pɔɔ demi ji, “kaa bɔ nɛ ngmami ɔ deɔ ɔ” aloo “kaa bɔ nɛ Yesaya de to momo ɔ.” (Roma Bi 3:10; 9:29) Yihi kɛ kukuhi nɛ be Baiblo ɔ mi ɔ ha nɛ e yee kaa nɔ ko maa na munyuhi nɛ Paulo tsɛ se ɔmɛ. Ja nɔ ɔ le “ngmami klɔuklɔu ɔ” mi saminya loko e be yee ha lɛ kaa e maa na.

Jehanɛ hu ɔ, pi sɛ gbi kake pɛ nɛ je Mawu ngɔ nɛ ngɛ “ngmami klɔuklɔu” ɔ mi. Ngɛ Yesu kaseli ɔmɛ a gbenɔ se ɔ, womihi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ yibɔ su 66! Enɛ ɔ he ɔ, nihi nɛ a kaneɔ Baiblo ɔ bua jɔ kaa amlɔ nɛ ɔ, a gba Baiblo ɔ mi kɛ wo yihi kɛ kukuhi a mi, konɛ e ko ye ha mɛ kaa a maa na ngmami komɛ kaa nɔ́ nɛ Paulo tsɛ se ngɛ sɛ womihi nɛ e ngma a mi.

Eko ɔ, o ma bi ke, ‘Lɔ ɔ, mɛnɔ nɛ e kɛ yihi kɛ kukuhi wo Baiblo ɔ mi?’

MƐNƆ NƐ E KƐ YI ƆMƐ WO BAIBLO Ɔ MI?

England osɔfo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Stephen Langton ji nɔ nɛ ngɔ yi ɔmɛ kɛ kuku ɔmɛ kɛ wo Baiblo ɔ mi. E pee jã ngɛ jeha 1200 jeha amɛ a mi benɛ e ngɛ ní tsɔɔe ngɛ Yunivɛsiti nɛ ngɛ Paris, France ɔ.

Se loko Langton ma gba Baiblo ɔ mi kɛ wo yihi kɛ kukuhi a mi ɔ, womi mi leli komɛ sɛ hlami nɛ a bɔ mɔde kaa a maa pee jã, konɛ ngmamihi a hlami ko ye. Hyɛ bɔ nɛ e maa pee gbɔjɔɔ ha kaa a ma hla ngmami ko ngɛ yi kake pɛ mi pe nɛ a ma hla ngɛ womi mluku ko kaa Yesaya womi ɔ nɛ hɛɛ yi 66 mi.

Se nyagba ko hu ngɛ. E slo bɔ nɛ womi mi ní leli nɛ ɔmɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ gba Baiblo womi ɔmɛ a mi ha. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, jinɛ Marko Sane Kpakpa a hɛɛ yi maa pee 50, se piɔ lɛɛ a gba mi kɛ wo yi kakaaka 16 mi. Ngɛ Langton be ɔ mi ɔ, nihi fuu je ma slɔɔtohi a nɔ kɛ ba Paris konɛ a ba kase ní, nɛ a ngɔ a je gbi Baiblohi kɛ ba. Se ke tsɔɔli ɔmɛ tsɛ ngmami ko se ɔ, e yee ha ní kaseli ɔmɛ kaa a maa na jamɛ a ngmami ɔ. Mɛni he je? Ejakaa bɔ nɛ a gba ní kaseli ɔmɛ a Baiblo ɔ mi womi ɔmɛ a mi kɛ wo yi slɔɔtohi a mi ha a ngɛ ekpaekpa.

Enɛ ɔ he ɔ, Langton gba Baiblo mi womi ɔmɛ a mi kɛ wo yi slɔɔtohi a mi ngɛ blɔ kpa nɔ. Womi nɛ ji, The Book​—A History of the Bible ɔ de kaa, bɔ nɛ Langton gba Baiblo mi womi ɔmɛ a mi kɛ wo yi slɔɔtohi a mi ha a “ha nɛ womi kaneli kɛ womi ngmali nɛ a ngɛ Yuropa a bua ba jɔ he wawɛɛ.” A da bɔ nɛ Langton gba Baiblo mi womi ɔmɛ a mi kɛ wo yi slɔɔtohi a mi ɔ nɔ kɛ pee Baiblohi nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ.

MƐNƆ NƐ E KƐ KUKU ƆMƐ WO BAIBLO Ɔ MI?

Maa pee jeha 300 se ngɛ jeha 1550 mi ɔ, womi mi ní lelɔ Robert Estienne nɛ je France ɔ ha nɛ níhi a mi hlami ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ pee gbɔjɔɔ. Oti nɛ e kɛ ma e hɛ mi ji kaa e ma ha nɛ nihi a bua nɛ jɔ Baiblo ɔ kasemi he. E na kaa ke yi kɛ kukuhi nɛ ngɛ Baiblo slɔɔto ɔmɛ a mi ɔ sɔ ɔ, se nami fuu maa je mi kɛ ba.

Pi Estienne nɛ gba Baiblo womi ɔmɛ a mi kɛ wo kukuhi a mi. Ni komɛ sɛ hlami pee jã. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ jehahi babauu nɛ be ɔ mi ɔ, Yuda womi ngmali gba Hebri Baiblo ɔ loo Somi Momo ɔ mi womi ɔmɛ tsuo a mi kɛ wo kukuhi a mi, se a gba we a mi kɛ wo yi slɔɔtohi a mi. Jehanɛ ɔ hu, bɔ nɛ a gba Baiblo slɔɔto ɔmɛ a mi kɛ wo kukuhi a mi ha a je ekpaekpa kaa bɔ nɛ e ji ngɛ yi slɔɔto ɔmɛ a blɔ fa mi ɔ.

Estienne kpale gba Kristofohi A Hela Ngmami ɔ loo Somi He ɔ mi kɛ wo kukuhi a mi kɛ piɛɛ nɔ́ nɛ a pee ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ he. Ngɛ jeha 1553 mi ɔ, e pee kekleekle Baiblo ɔ nɛ yi slɔɔtohi kɛ kukuhi ngɛ mi. E pee ngɛ French gbi mi. Bɔ nɛ e to yi ɔmɛ kɛ kuku ɔmɛ ngɛ mi ɔ ngɛ kaa bɔ nɛ wa naa ngɛ Baiblohi fuu a mi mwɔnɛ ɔ. Ni komɛ tu munyu kɛ si bɔ nɛ e pee lɛ ha a, nɛ a tsɔɔ kaa bɔ nɛ e gba womi ɔmɛ a mi ha a, ha we nɛ munyu ɔmɛ nɛ a ya nyatsɔɔ. Se ni kpahi nɛ a fia Baiblo ɔ eko pee se ɔ, gba womi ɔmɛ a mi kaa bɔ nɛ Estienne pee e nɔ́ ɔ.

BAIBLO KASELI MA NÁ HE SE

Baiblo ɔ nɛ a gba mi kɛ wo yihi kɛ kukuhi a mi ɔ ye bua wawɛɛ. E ha nɛ e he wɛ kaa wa maa na ngmami “pɔtɛɛ komɛ.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi Mawu nɛ ha nɛ a gba Baiblo ɔ mi kɛ wo yihi kɛ kukuhi a mi. Bɔ nɛ a gba ekomɛ a mi ha a, ha nɛ munyu ɔ ekomɛ yɛ nyatsɔɔ. Se enɛ ɔ ye bua nɛ ke o ngɛ ngmami ko nɛ he hia mo wawɛɛ hlae loo se tsɛe ɔ, e yi. Wa nyɛɔ nɛ wa kadiɔ ngmamihi loo munyuzahi nɛ wa sume nɛ wa hɛ nɛ je nɔ ngɛ womihi a mi.

E ngɛ mi kaa yi kɛ kukuhi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ha e kanemi yi mohu lɛɛ, se mo kadi kaa nɔ́ nɛ he hia titli ji kaa e sa nɛ waa kane Baiblo mluku ɔ tsuo nɛ waa nu sisi saminya. Moo bɔ mɔde kaa o maa kane munyu ɔmɛ tsuo mohu pe nɛ o maa kane kuku komɛ pɛ. Ke o pee jã a, e ma ha nɛ o maa le Ngmami klɔuklɔu ɔ mi munyu ɔmɛ saminya, nɛ lɔ ɔ “ma he o yi wami.”​—2 Timoteo 3:15.

Bɔ Nɛ A To Yi Ɔmɛ Kɛ Kuku Ɔmɛ A Nya Ha

Baiblo mi womi ko nɛ a kɛ tsɔɔ bɔ nɛ o maa pee ha kɛ na a) Baiblo mi womi, b) yi, kɛ d) kuku

Yi ɔmɛ kɛ kuku ɔmɛ yeɔ bua wɔ nɛ ke wa ngɛ munyu ko hlae ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, wa naa lɛ mla. Ngɛ womi nɛ ɔ mi ɔ, a ngɔ “Yesaya 40:13” kɛ pee enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́:

  1. (a) Yesaya womi ɔ

  2. (b) yi 40

  3. (d) kuku 13

Yesaya ngma ngɛ lejɛ ɔ ke: ‘Mɛnɔ lɛ tsɔɔ Yehowa mumi ɔ nɔ́ nɛ e pee? Mɛnɔ lɛ tsɔɔ lɛ ní, loo e wo lɛ ga hyɛ?’ Paulo tsɛ munyu nɛ ɔ se ngɛ Roma Bi 11:34 kɛ 1 Korinto Bi 2:16.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane