Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • wp17 No. 3 bf. 9
  • Odase Kpa Ko

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Odase Kpa Ko
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Ma Bi A Nɔ́)—2017
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • Mawu Yemi Kɛ Buami Mi He Kɛ Nɔ Fɔmi
    Ye Womi Nɛ Sɛɛɔ Baiblo Mi Sanehi
  • Ezra Womi ɔ Mi Munyuhi
    Ngmami Klɔuklɔu ɔ—Je Ehe Sisi Tsɔɔmi
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Ma Bi A Nɔ́)—2017
wp17 No. 3 bf. 9
Blema tɛ ko nɛ a ngma Tattannu biɛ ngɛ nɔ

Biɛ nɛ ji Tattannu ɔ je kpo ngɛ blema tɛ nɔ ní ngma nɛ ɔ mi

Odase Kpa Ko

Anɛ blema níhi nɛ a tsua si nɛ a na a eko kɛ Baiblo ɔ kpa gbi lo? Ngɛ jeha 2014 mi ɔ, sane bimi ko je kpo ngɛ womi tɛtlɛɛ ko nɛ a tsɛɛ ke Biblical Archaeology Review ɔ mi. Sane bimi ɔ ji, “Nihi nɛ a tu a he munyu ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ, ati nihi enyɛmɛ nɛ blema níhi nɛ a tsua si nɛ a na a yeɔ a he odase kaa a hi si niinɛ?” Womi tɛtlɛɛ ɔ ha heto ke: “Ke e hí kulaa a, a maa su 50!” Se nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Tatenai ɔ biɛ piɛɛ we nihi 50 nɛ ɔmɛ a he. Mɛnɔ ji lɛ? Ha nɛ waa hyɛ níhi nɛ a ngma kɛ kɔ e he ngɛ Baiblo ɔ mi.

Sa a, Yerusalem piɛɛ Persia Nɔ Yemi he ɔmɛ a he. Yerusalem ma a ngɛ he ko nɛ Persia bi ɔmɛ tsɛɛ kɛ Pa a Se, nɛ ngɛ Yufrate pa a pu sinɔ he je. Benɛ Persia bi ɔmɛ kpata Babilon ma a hɛ mi ɔ, a ngmɛɛ Yuda bi ɔmɛ nɛ a ngɛ nyɔguɛ tso mi ngɛ Babilon ɔ a he, nɛ a fa mɛ ke a ya ma Yehowa sɔlemi we ɔ ekohu ngɛ Yerusalem. (Ezra 1:1-4) Se benɛ Yuda bi ɔmɛ ya ngɛ tsu ɔ mae ɔ, a he nyɛli ɔmɛ te si kɛ wo mɛ, nɛ a po Yuda bi ɔmɛ a nya kaa a ngɛ atuã tsɔe kɛ ngɛ Persia matsɛ ɔ sie. (Ezra 4:4-16) Benɛ Darius I (522-486 L.F.K.) ngɛ tsɛ ye ɔ, Persia ma nɔkɔtɔma ko nɛ a tsɛɔ lɛ ke Tatenai ɔ pee níhi a mi hlami ngɛ sane ɔ he. Baiblo ɔ tsɛ lɛ ke “amlaalo . . . nɛ ngɛ Pa a Se.”​—Ezra 5:3-7.

Blema ní ngma komɛ nɛ Tatenai biɛ je kpo ngɛ mi ɔ ngɛ loloolo ejakaa a na e weku ɔ he ní komɛ nɛ a kɛ to si. Ngɛ blema ní ngma nɛ ɔmɛ a mi ɔ, a na kaa ngɛ Darius I yi nɔ jeha nɛ ji 20 ɔ mi ngɛ jeha 502 Loko A Fɔ Kristo (L.F.K.) ɔ, a ngma womi ko nɛ tsɔɔ si nɛ nɔ ko wo kaa e maa wo hiɔ ko. A tsɔɔ kaa “Tattannu, amlaalo nɛ ngɛ Pa a Se” ɔ tsɔlɔ ko piɛɛ nihi nɛ a ye si womi nɛ ɔ he odase ɔ a he. Tattannu nɛ ɔ nɔuu ji Tatenai nɛ a wo e ta ngɛ Ezra womi ɔ mi ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ nɛ.

Mɛni blɔ nya nɛ nyumu nɛ ɔ hɛɛ? Ngɛ jeha 535 L.F.K. ɔ, Sirus Ngua a gba e nɔ yemi he ɔmɛ a mi kɛ wo kpokpahi a mi. A tsɛ kpokpa a kake ke “Babilon kɛ Pa a Se.” Pee se ɔ, a gba kpokpa nɛ ɔ mi enyɔ, nɛ a tsɛ fa kake ke Pa a Se. Mahi nɛ a ngɛ fa nɛ ɔ mi ɔ ekomɛ ji Coele-Syria, Foinike, Samaria kɛ Yuda. Tatenai lɛ ye ma nɛ ɔmɛ a nɔ kɛ je maa pee jeha 520 kɛ ya si 502 L.F.K. E maa pee kaa e hi Damasko kɛ ye ma nɛ ɔmɛ a nɔ.

Tatenai nu kaa Yuda bi ɔmɛ tsɔ atuã nɛ a ngɛ Yehowa sɔlemi we ɔ mae ekohu. Lɔ ɔ he ɔ, e hia blɔ kɛ ya Yerusalem nɛ e ya hyɛ kaa nɔ́ nɛ e nu ɔ ji anɔkuale lo. Kɛkɛ nɛ e ya bɔ Darius amaniɛ kaa Yuda bi ɔmɛ ke Sirus lɛ ha mɛ he blɔ kaa a ma Yehowa sɔlemi we ɔ ekohu. Benɛ a kpa matsɛmɛ ɔmɛ a yi nɔ sane womihi a mi ɔ, a na kaa nɔ́ nɛ Yuda bi ɔmɛ de ɔ ji anɔkuale. (Ezra 5:6, 7, 11-13; 6:1-3) Lɔ ɔ he ɔ, a fa Tatenai kaa e ko gba Yuda bi ɔmɛ a nya, nɛ e bu tue.​—Ezra 6:6, 7, 13.

Ke wa ma de ɔ, ‘amlaalo Tatenai nɛ ngɛ Pa a Se’ ɔ pee we nɔ́ ko tsɔ nɛ sa kadimi ngɛ e be ɔ mi. Se mo kadi kaa Ngmami ɔ tsɛ e biɛ nɛ e tsɔɔ blɔ nya nɛ e ngɛ ɔ pɛpɛɛpɛ. Anɔkuale munyu nɛ ɔ ji odase kpa ko nɛ tsɔɔ kaa blema níhi nɛ a tsua si nɛ a na a kɛ Baiblo ɔ kpa gbi.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane