Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • w21 October bf. 29-31
  • 1921—Jeha Lafa Nɛ Be ɔ

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • 1921—Jeha Lafa Nɛ Be ɔ
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2021
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • FIƐƐLI NƐ A NGƐ KÃ
  • DƐ HE NÍ KASEMI KƐ WEKU MAWU JAMI
  • WOMI EHE KO!
  • NÍ TSUMI NƐ NGƐ WA HƐ MI
  • Yehowa Suɔmi Nya Ní Peemi Kɛ Jɔɔmihi Baa
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2017
  • 1922​—Jeha Lafa Nɛ Be ɔ
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2022
  • 1923—Jeha Lafa Nɛ Be ɔ
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2023
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2021
w21 October bf. 29-31

1921—Jeha lafa Nɛ Be ɔ

“JANUARY 1, 1921 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ bi Baiblo kaseli ɔmɛ ke: ‘Mɛni ní tsumi nɛ wa ngɛ blɔ hyɛe jeha nɛ ɔ.’” A tsɛ Yesaya 61:1, 2 ɔ se ngɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi kɛ ha sane bimi nɛ ɔ heto. Ngmami nɛ ɔ kai mɛ kaa e sa nɛ a fiɛɛ. Ngmami ɔ de ke: ‘Yehowa pɔ mi nu, nɛ e tsɔ mi konɛ ma ngɔ manye munyu ya ha nihi nɛ a ní ngɛ mɔbɔ ɔ, nɛ ma ya fiɛ ke be ko nɛ sa Yehowa hɛ mi ma. Be nɛ Mawu maa gbla nihi a tue.’

FIƐƐLI NƐ A NGƐ KÃ

Loko Baiblo kaseli ɔmɛ ma nyɛ maa fiɛɛ ɔ, jã a ngɛ kã. A maa fiɛɛ “manye munyu” kɛ tsɔɔ nihi nɛ a ní ngɛ mɔbɔ ɔ, nɛ a maa fiɛɛ kaa “Mawu maa gbla [yayami peeli] a tue” hulɔ.

Nyɛminyumu J. H. Hoskin nɛ e ngɛ Canada a kɛ kã fiɛɛ ngɛ si temi kɛ womi mi. Ngɛ jeha 1921 ɔ mi ɔ, e kɛ Methodist osɔfo ko kpe. Nyɛminyumu Hoskin je e munyu ɔ sisi nɛ e de lɛ ke: “E sa nɛ waa da Baiblo ɔ nɔ kɛ sɛɛ ní, nɛ ke waa kɛ wa sibi kpa we gbi po ɔ, loloolo ɔ, e sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa sɛɛ ní ngɛ tue mi jɔmi mi nɛ waa pee huɛmɛ.” Se e ya bɛ lɛ jã. Nyɛminyumu Hoskin de ke: “Wa sɛɛ ní hɛngmɛfia bɔɔ pɛ kɛkɛ nɛ osɔfo ɔ kɛ e nine fia sinya a wawɛɛ nɛ i susu kaa glass ɔ nɛ ngɛ sinya a mi ɔ maa ywia po.”

Osɔfo ɔ kpa ngmlaa ke: “Mɛni he je nɛ o yɛ nihi nɛ a pi Kristofohi ɔ a ngɔ nɛ o kɛ mɛ nɛ ya sɛɛ ní ɔ?” Nyɛminyumu Hoskin je we munyu ɔ nya, se benɛ e ngɛ lejɛ ɔ jee ɔ, e de e he ke, ‘i nu he kaa i kɛ nɔ ko nɛ pi Kristofo no lɛ ngɛ ní sɛɛe!’

Benɛ osɔfo ɔ ngɛ fiɛɛe e nɔ jena ngɛ e jami ɔ mi ɔ, e de ní yayahi ngɛ Nyɛminyumu Hoskin he. Nyɛminyumu Hoskin de ke: “E de e sɔlemi bi ɔmɛ ke i ji lakpatsɛ kpanaku ngɛ ma a mi, e sa nɛ a gbe mi.” Nyɛminyumu Hoskin kɔni mi jɔ̃ we, e ya nɔ nɛ e fiɛɛ kɛ ha nihi fuu. E de ke: “Ye bua jɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he ngɛ lejɛ ɔ wawɛɛ. Ni komɛ po de ke, ‘Wa le kaa o ngɛ Mawu ní tsumi tsue!’ nɛ a de kaa a suɔ nɛ a ha mi níhi nɛ i hia a.”

DƐ HE NÍ KASEMI KƐ WEKU MAWU JAMI

Bɔ nɛ pee nɛ nihi nɛ a nu Baiblo ɔ sisi saminya a, Baiblo kaseli ɔmɛ ngɔ sane bimihi kɛ hetohi nɛ ngɛ womi tɛtlɛɛ nɛ amlɔ nɛ ɔ a tsɛɛ ke Awake! ɔ mi ɔ kɛ tsu ní. Baiblo sane bimihi nɛ fɔli kɛ a bimɛ ma nyɛ ma susu he ɔ ngɛ mi. E sa nɛ fɔli nɛ a “bi a bimɛ sane ɔmɛ nɛ a ye bua mɛ kɛ hla heto ɔ ngɛ Baiblo ɔ mi.” Sane bimi nɛ ɔmɛ ekomɛ ji, “Womi enyɛmɛ lɛ ngɛ Baiblo ɔ mi? Enɛ ɔ haa nɛ a leɔ ní komɛ ngɛ Baiblo ɔ he. Sane bimi kpa ji, “Anɛ e sa nɛ anɔkuale Kristofohi tsuo nɛ a hyɛ blɔ kaa a kɛ yi mi wami maa kpe lo?” Enɛ ɔ maa ye bua nihewi kɛ yihewi nɛ a kɛ kã nɛ fiɛɛ.

Jehanɛ hu ɔ, a to sane bimihi kɛ hetohi a he blɔ nya kɛ ha nihi nɛ a le Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ saii ɔ. A maa na heto ɔmɛ ngɛ Studies in the Scriptures womi ɔ kpo kake ɔ mi. Nihi akpe abɔ ná blɔ nya tomi nɛ ɔ he se. Se The Golden Age nɛ amlɔ nɛ ɔ a tsɛɛ ke Awake! nɛ a pee December 21, 1921 ɔ bɔ amaniɛ kaa a kɛ jamɛ a blɔ nya tomi ɔ be ní tsue hu. Mɛni he je nɛ a pee tsakemi nɛ ɔ?

WOMI EHE KO!

The Harp of God womi ɔ

Kaadi nɛ tsɔɔ womi ɔ he nɛ a maa kase

Kaadi nɛ sane bimihi ngɛ nɔ

Nyɛmimɛ nɛ a ngɛ hɛ mi nyɛɛe ɔ na kaa e sa nɛ Baiblo kaseli ehehi nɛ a kase anɔkuale ɔ nyatsɔɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ngɛ November 1921 ɔ mi ɔ, a pee womi nɛ ji The Harp of God ɔ. Nihi nɛ a bua jɔ munyu ɔ he nɛ a ngɔ womi ɔ eko ɔ je The Harp Bible Study Course ɔ sisi. Nihi ma nyɛ maa kase womi nɛ ɔ ngɛ a dɛ he. Enɛ ɔ ye bua nihi nɛ a kase ɔ nɛ a ba na “yi mi nɛ Mawu to kaa adesahi ma ná neneene wami ɔ.” Kɛ a to ní kasemi ɔ he blɔ nya ha kɛɛ?

Ke nɔ ko ngɔ womi ɔ eko ɔ, a maneɔ lɛ kaadi nyafii ko nɛ tsɔɔ womi ɔ ba fa nɛ e sa nɛ e kase. E we otsi ɔ, a maneɔ nɔ ɔ kaadi kpa nɛ tsɔɔ sane bimihi nɛ kɔɔ nɔ́ nɛ e kase ɔ he. Nɛ a tsɔɔ nɔ́ nɛ nɔ ɔ maa kase e we otsi ɔ ngɛ kaadi ɔ sisi.

Daa otsi ɔ, asafo nɛ e kɛ lɛ he kɛ we ɔ maneɔ lɛ kaadi ehe kɛ ya si otsi 12. Behi fuu ɔ, nihi nɛ a kɛ kaadi ɔmɛ yaa a ji nihi nɛ a be nɔmlɔ tso mi he wami loo nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Anna K. Gardner nɛ je Millvale ngɛ Pennsylvania, U.S.A. ɔ de ke: “Womi nɛ ji The Harp of God ɔ nɛ a je kpo ɔ ha nɛ ye nyɛmiyo Thayle nɛ e nyɛ we nɛ e nyɛɛ kpakpa ko ɔ ná ní tsumi fuu. E ngɔɔ kaadi ɔmɛ nɛ sane bimihi ngɛ nɔ ɔ kɛ ya haa nihi daa otsi.” Ke nɔ ɔ gbe ní kasemi ɔ nya a, nyɛmi ko ngɛ asafo ɔ mi ɔ ma ya slaa lɛ konɛ e ye bua lɛ nɛ e kase níhi fuu ngɛ Baiblo ɔ mi.

Thayle Gardner ngɛ wheelchair mi

NÍ TSUMI NƐ NGƐ WA HƐ MI

Benɛ jeha a ba nyagbe ɔ, Nyɛminyumu J. F. Rutherford mane sɛ womi kɛ ya ha asafo ɔ tsuo. E tsɔɔ kaa “fiɛɛmi ní tsumi ɔ ya hɛ mi pe jeha nɛ be ɔ, nɛ e wo yiblii pe ní kpami jehahi nɛ be ɔ.” Lɔ ɔ se ɔ, e de ke: “Ní tsumi fuu ngɛ nɛ wa ma tsu. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛɛ wo nihi he wami nɛ a ba piɛɛ nyɛ he kɛ tsu ní tsumi nɛ se be nɛ ɔ.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Baiblo kaseli ɔmɛ pee kaa bɔ nɛ e de ɔ. Nɛ ngɛ jeha 1922 ɔ mi ɔ, a kɛ kã fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ pe be ko nɛ be ɔ.

Huɛmɛ Nɛ A Ngɛ Kã

Baiblo Kaseli ɔmɛ je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ a sibi kɛ gu a sibi nɛ a ye bua a nɔ. Munyu nɛ nyɛɛ se ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa na niinɛ kaa a ji huɛmɛ nɛ a ngɛ kã nɛ a si we a sibi ngɛ “haomi be mi tete po.”—Abɛ 17:17.

Ngɛ Pɛplɛgbi, May 31, 1921 ɔ mi ɔ, a nu nɔmlɔ yumu ko kɛ wo tsu ngɛ Tulsa, Oklahoma ngɛ U.S.A. A tsɔɔ kaa e ya kongo blɛfo yo ko. Lɔ ɔ se ɔ, blɛfo li maa pee 1,000 kɛ se kɛ nimli yumu bɔɔ ko ya nɔ kunɔ. Basabasa peemi ɔ gbɛ kɛ ya Greenwood he nɛ nimli yumuhi hiɛ ngɛ ɔ. A ju níhi ngɛ wehi kɛ ní tsumi hehi nɛ hiɛ pe 1,400 ɔ mi, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a sã tsu ɔmɛ. Amaniɛ bɔmi tsɔɔ kaa nihi 36 lɛ a gbo, se nihi tutuutu nɛ a gbo ɔ a yibɔ ɔ ma nyɛ maa su 300. Pee se ɔ, wo kunɔ nɛ ɔ biɛ ke Tulsa Race Massacre.

Baiblo Kaseli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake nɛ a tsɛɛ lɛ ke Richard J. Hill nɛ e ji nɔmlɔ yumu nɛ e ngɛ Greenwood ɔ tsɔɔ nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ. E de ke: “Gbɔkuɛ benɛ kunɔ ɔ maa je sisi ɔ, wa kpe nɛ wa kase Baiblo ɔ kaa bɔ nɛ wa peeɔ daa a. Benɛ wa kase ní ɔ ta a, wa nu nɛ a ngɛ tu fiae ngɛ ma a mi. Benɛ wa yaa hwɔɔ si ɔ, loloolo ɔ, a ngɛ tu ɔ fiae.” Sɔ mɔtu ngɛ June 1 ɔ, sane ɔ mi ba wawɛɛ. “Ní komɛ ba de wɔ kaa ke wa suɔ nɛ a po wa he piɛ ɔ, lɛɛ e sa nɛ waa ya Convention Hall ɔ amlɔ nɔuu.” Enɛ ɔ he ɔ, Nyɛminyumu Hill kɛ e yo kɛ e bimɛ enuɔ ɔ tu fo kɛ ho Tulsa Convention Hall ɔ ya. Nyumuhi kɛ yihi maa pee 3,000 ngɛ lejɛ ɔ, nɛ ta buli nɛ amlaalo ɔ tsɔ kaa a ba po basabasa peemi ɔ se ɔ ngɛ a he bue.

Jamɛ a be ɔ, Nyɛminyumu Arthur Claus nɛ e ji blɛfo no ɔ kɛ kã mwɔ yi mi kpɔ ko. “Benɛ i nu kaa nihi ya ngɛ wehi nɛ a ngɛ Greenwood ɔ jue nɛ a ngɛ mɛ sãe ɔ, i mwɔ ye yi mi kpɔ kaa ma ya hyɛ bɔ nɛ níhi ngɛ nɔ yae ha Nyɛminyumu Hill.”

Nyɛminyumu Arthur Claus nɛ e kɛ The Harp of God womi ɔ ngɛ jokuɛwi 14 ní tsɔɔe

Benɛ e ya su Nyɛminyumu Hill we ɔ mi ɔ, e na kaa blɛfo no ko ngɛ we ɔ mi nɛ e hɛɛ tu. Nyɛminyumu Hill huɛ ji nɔ nɛ hɛɛ tu ɔ nɛ. E susu kaa Arthur hu piɛɛ nihi nɛ a ngɛ kunɔ nɔe ɔ a he. Nyumu ɔ nɛ hɛɛ tu ɔ kpa ngmlaa ke: “Mɛni o ma hlami ngɛ hiɛ ɔ?”

Arthur de ke: “Kaa i ha lɛ heto nɛ e bua jɔɛ he ɔ, e ko fiami tu ɔ. I ha nɛ e ná nɔ mi mami kaa Nyɛminyumu Hill huɛ ji mi nɛ i pɔɔ e we ɔ mi ba mi.” Arthur kɛ nyumu ɔ nyɛ nɛ a po Nyɛminyumu Hill we ɔ he piɛ nɛ basabasa peeli ɔmɛ bɛ we ɔ mi ɔ.

Be bɔɔ se ɔ, Arthur ba ná le kaa Nyɛminyumu Hill kɛ e weku ɔ ngɛ Convention Hall ɔ. A ha nɛ Arthur le kaa nimli yumu ɔmɛ be nyɛe maa je hall ɔ, jã ta bulɔ nɔkɔtɔma a nɛ ji General Barrett ngmɛ lɛ blɔ. Arthur de ke: “Nyumu nɛ ɔ he blɔ nami yee. Benɛ i de lɛ kaa i suɔ nɛ ma ngɔ Nyɛminyumu Hill kɛ e weku ɔ kɛ je Convention hall ɔ, e bi mi ke: ‘Anɛ o maa po a he piɛ nɛ o hyɛ a nɔ saminya lo?’ I kɛ bua jɔmi de lɛ ke ee.”

A ha Arthur womi nɛ tsɔɔ kaa e ma nyɛ ma je mɛ kɛ je lejɛ ɔ, nɛ e tu fo kɛ ho Convention Hall ɔ ya amlɔ nɔuu. E kɛ womi ɔ tsɔɔ ta bulɔ nɔkɔtɔma ko nɛ ta bulɔ ɔ de lɛ ke: “General Barrett nitsɛ lɛ ngmɛ mo blɔ! Anɛ o le kaa mo ji kekleekle nɔ nɛ o ba je nɔ ko kɛ je hiɛ ɔ mwɔnɛ ɔ lo?” E kɛ we nɛ a na Nyɛminyumu Hill kɛ e weku ɔ. E kɛ weku ɔ tsuo sɛ Arthur lɔle ɔ mi nɛ a ho we mi ya.

“Mawu we bi tsuo sɔ”

Nyɛminyumu Claus bɔ mɔde kaa e ma ha nɛ Nyɛminyumu Hill kɛ e weku ɔ nɛ a hi slɔkee. Benɛ nihi na bɔ nɛ Arthur pee kã nɛ e je nyɛmi suɔmi kpo ha a, e ta a tsui he wawɛɛ. Arthur de ke: “Nyumu ɔ nɛ e ye bua kɛ po Hill we ɔ he piɛɛ ɔ bua bɔni anɔkuale ɔ he jɔmi. Nihi fuu a bua bɔni anɔkuale ɔ he jɔmi, ejakaa a na kaa Mawu we bi ha we nɛ he womi nɔ su nɛ gba a mi, nɛ a kpɛti nɔ ko hu susuu we kaa e hi pe e nyɛmi.”

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane