Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • w25 April bf. 26-31
  • Nihewi—Nyɛɛ Kase Maako Kɛ Timoteo

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Nihewi—Nyɛɛ Kase Maako Kɛ Timoteo
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • MOO KASE MAAKO—O BUA NƐ JƆ HE KAA O MA SƆMƆ YEHOWA KƐ NI KPAHI
  • MOO KASE TIMOTEO—MO JE SUƆMI KPO KƐ TSƆƆ NI KPAHI
  • PAULO GA WOMI Ɔ MA NYƐ MAA YE BUA MO
  • O MA NÁ JƆƆMI BABAUU KE O SƆMƆ NI KPAHI
  • ‘A Wo Asafo Ɔmɛ He Wami’
    “Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
  • Yi Mi Kpɔ Mwɔmihi Nɛ Tsɔɔ Kaa Waa Kɛ Wa Hɛ Fɔɔ Yehowa Nɔ
    Kristofohi A Si Himi Kɛ A Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ—Ní Kasemi Womi—2023
  • Nyɛmimɛ Nyumuhi—Anɛ Nyɛɛ Kɛ Pee Oti Kaa Nyɛ Ma Sɔmɔ Kaa Asafo Mi Sɔmɔli Lo?
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2024
  • Mo Kai Kaa Yehowa Ji “Mawu Hɛ Kalɔ ɔ” Nɛ
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2024
Fuu Ngɛ Hiɛ ɔ
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
w25 April bf. 26-31

NÍ KASEMI 18

LA 65 Moo Ya O Hɛ Mi!

Nihewi—Nyɛɛ Kase Maako Kɛ Timoteo

“Ngɔɔ Maako kɛ piɛɛ o he kɛ ba, ejakaa e yeɔ buaa mi ngɛ sɔmɔmi ɔ mi.”—2 TIM. 4:11.

OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI

Wa maa na bɔ nɛ Maako kɛ Timoteo a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ma nyɛ maa ye bua nyɛmimɛ nɛ a ji nihewi ɔ nɛ a ná suhi nɛ maa ye bua mɛ konɛ a nyɛ nɛ a sɔmɔ ni kpahi.

1-2. Mɛni ji ní komɛ nɛ ko nyɛ tsi Maako kɛ Timoteo blɔ nɛ́ a ko pee we babauu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi?

NIHEWI, anɛ nyɛ suɔ kaa nyɛ ma tsu babauu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi, nɛ nyɛɛ ye bua nihi nɛ nyɛɛ kɛ mɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ lo? E ngɛ heii kaa nyɛ suɔ kaa nyɛ maa pee jã. E ji bua jɔmi kaa nihewi babauu ngɛ wa kpɛti nɛ a suɔ kaa a ma sɔmɔ ni kpahi ngɛ asafo ɔ mi. (La 110:3) Se nyɛɛ kɛ haomihi ma nyɛ maa kpe. Anɛ e yeɔ ha mo kaa o ma bli o sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi akɛnɛ o li nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ lo? Anɛ o kua ní tsumi ko nɛ a kɛ wo o dɛ ɔ akɛnɛ o nu he kaa o be nyɛe ma tsu ɔ lo? Ke e ba jã ngɛ o blɔ fa mi ɔ, lɛɛ tsa pi mo pɛ nɛ o nuɔ he jã.

2 Maako kɛ Timoteo hu kɛ si fɔfɔɛhi kaa jã a kpe. E ngɛ mi kaa a li bɔ nɛ a si himi ma ji ha hwɔɔ se, aloo eko ɔ, a nu he kaa a he sui mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, a tsu babauu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi. Benɛ Banaba fɔ Maako nine konɛ e ba piɛɛ e kɛ bɔfo Paulo a he kɛ tsu ma se sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ, e ngɛ heii kaa e kɛ e mami ngɛ we kpakpa ko mi. (Níts. 12:​12, 13, 25) Se Maako je we nɛ ɔ he konɛ e nyɛ nɛ e ya bli e sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi. Kekleekle ɔ, e ya Antiokia. Lɔ ɔ se ɔ, e kɛ Paulo kɛ Banaba hia blɔ kɛ ya he kpahi nɛ a kɛ wawɛɛ ɔ. (Níts. 13:​1-5) Jã nɔuu nɛ e ji ngɛ Timoteo hu blɔ fa mi. Benɛ Paulo fɔ Timoteo hu nine kaa e ba piɛɛ e he kɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ, e ma nyɛ maa ba kaa e kɛ e fɔli lɛ ngɛ. Akɛnɛ Timoteo ji niheyo, nɛ e be níhi a si kpami he je ɔ, e ma nyɛ maa nu he kaa e he sui, nɛ e be nyɛe maa piɛɛ Paulo he kɛ ya fiɛɛ. (Kɛ to 1 Korinto Bi 16:​10, 11 kɛ 1 Timoteo 4:12 ɔ he.) Se kɛ̃ ɔ, Timoteo kplɛɛ Paulo nine fɔmi ɔ nɔ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ e ná jɔɔmihi fuu.—Níts. 16:​3-5.

3. (a) Mɛni Paulo pee kɛ tsɔɔ kaa e bua jɔ Maako kɛ Timoteo a he? (2 Timoteo 4:​6, 9, 11) (Hyɛ foni ɔmɛ hulɔ.) (b) Mɛni sane bimihi a he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?

3 Maako kɛ Timoteo kase bɔ nɛ a ma plɛ kɛ tsu blɔ nya ní tsumi slɔɔtoslɔɔtohi a he ní ha ngɛ asafo ɔ mi benɛ a ji nihewi ɔ. Paulo bua jɔ ní tsumi nɛ nihewi nɛ ɔmɛ tsu ɔ he wawɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ e na kaa e piɛ bɔɔ nɛ e ma gbo ɔ, e de mɛ kaa a ba e ngɔ. (Kane 2 Timoteo 4:​6, 9, 11.) Mɛni suhi nɛ Maako kɛ Timoteo ngɛ nɛ lɔ ɔ ha nɛ Paulo suɔ a sane wawɛɛ ɔ? Mɛni blɔ nɔ nɛ nihewi ma nyɛ maa gu kɛ kase mɛ? Mɛni blɔ nɔ nɛ nihewi ma nyɛ ma ná ga womi nɛ Paulo je suɔmi mi kɛ ha a he se?

Foni ɔmɛ: 1. Maako nɛ e ngɛ niye ní kɛ nyu he blɔ nya toe kɛ ha Paulo kɛ Banaba. 2. Timoteo nɛ e ngɛ sɛ womi ko kanee kɛ ha asafo mi nikɔtɔma komɛ, nɛ a ngɛ lɛ tue bue saminya.

Maako kɛ Timoteo ngɔ a he kɛ ha kɛ ye bua Paulo kɛ tsu blɔ nya ní tsumihi a he ní be mi nɛ a ji nihewi ɔ (Hyɛ kuku 3)b


MOO KASE MAAKO—O BUA NƐ JƆ HE KAA O MA SƆMƆ YEHOWA KƐ NI KPAHI

4-5. Mɛni Maako pee kɛ tsɔɔ kaa e suɔ nɛ e sɔmɔ ni kpahi?

4 Womi ko tsɔɔ kaa ke a ke nɔ ko sɔmɔɔ ni kpahi ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ kaa nɔ ɔ bɔɔ mɔde wawɛɛ nɛ e yeɔ buaa mɛ, nɛ e yaa nɔ nɛ e peeɔ jã ke jã peemi be gbɔjɔɔ po. Maako pee enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́. Benɛ Paulo sume nɛ Maako nɛ piɛɛ e he kɛ ya tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ ngɛ e blɔ hiami enyɔne ɔ mi ɔ, e ma nyɛ maa ba kaa Maako mi mi fu, nɛ e kɔni mi jɔ̃. (Níts. 15:​37, 38) Se enɛ ɔ ha we nɛ Maako nɛ kpa e nyɛmimɛ ɔmɛ sɔmɔmi.

5 Maako kplɛɛ nɔ kaa e kɛ e wekuno Banaba ma ya sɔmɔ ngɛ he kpa. Jeha 11 se ɔ, Maako piɛɛ nihi nɛ a wo bɔfo Paulo he wami benɛ a wo lɛ tsu ngɛ Roma a he. (Filem. 23, 24) Enɛ ɔ ha nɛ Paulo bua jɔ Maako he wawɛɛ, nɛ e de ngɛ e he kaa e ‘náa bua womi kɛ jeɔ e ngɔ wawɛɛ nitsɛ.’—Kol. 4:​10, 11.

6. Kɛ Kristofohi nɛ a nane pi si nɛ Maako kɛ bɔ ɔ, ye bua lɛ ha kɛɛ? (Hyɛ sisi ningma.)

6 Akɛnɛ Maako kɛ Kristofohi nɛ a nane pi si bɔ he je ɔ, e ye bua lɛ wawɛɛ. Benɛ Maako kɛ Paulo hi Roma be bɔɔ se ɔ, e ya piɛɛ bɔfo Petro he ngɛ Babilon. Akɛnɛ huɛ bɔmi gbagbanii hi Petro kɛ Maako a kpɛti wawɛɛ he je ɔ, Petro tsɛ lɛ ke, “Maako, ye bi ɔ.” (1 Pet. 5:13) Mɛ ni enyɔ ɔmɛ a pee kake kɛ tsu ní, nɛ eko ɔ, Petro de Maako níhi nɛ kɔɔ Yesu si himi kɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ he, nɛ pee se ɔ, Maako ngma kɛ wo e Sane Kpakpa womi ɔ mi.a

7. Mɛni nɛ Seung-Woo pee kɛ kase Maako benɛ e ji niheyo ɔ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

7 Maako ya nɔ nɛ e tsu ní wawɛɛ ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi, nɛ e hɛ kɛ su nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a nane pi si ɔ a he. Kɛ o ma plɛ kɛ kase Maako ha kɛɛ? Ke sɔmɔmi he blɔ ko nɛ o ngɛ ɔ je o dɛ hyɛ po ɔ, moo to o tsui si nɛ o hla blɔ kpahi a nɔ nɛ o ma nyɛ maa gu kɛ pee babauu ha Yehowa kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ. Mo susu nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Seung-Woo nɛ amlɔ nɛ ɔ, e ngɛ sɔmɔe kaa asafo mi nɔkɔtɔma a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he nɛ o hyɛ. Benɛ e ji niheyo ɔ, e kɛ e he toɔ nihewi kpahi a he. Asafo mi nikɔtɔma amɛ ngɔ ní tsumi kɛ wo nihewi nɛ ɔmɛ ekomɛ a dɛ, be mi nɛ Seung-Woo lɛɛ a kɛ ní tsumi ko wui e dɛ lolo. Seung-Woo nu he kaa nikɔtɔma amɛ kua lɛ, nɛ pee se ɔ, e kɛ nikɔtɔma amɛ sɛɛ bɔ nɛ e nu he ha a he ní. Asafo mi nɔkɔtɔma ko wo lɛ he wami kaa e ya nɔ nɛ e pee nɔ́ nɛ e ma nyɛ kɛ sɔmɔ nyɛmimɛ ɔmɛ, ke nɔ ko nɔ ko nɛ e mɔde bɔmi ɔ po. Jamɛ a ga womi ɔ wo Seung-Woo he wami, nɛ e ngɔ e he kɛ ha kɛ ye bua nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi, kɛ nihi nɛ e he maa hia kaa a wo mɛ kɛ lɔle kɛ ya asafo mi kpehi ɔ. Benɛ e susu nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ he ɔ, e de ke: “I ba le nɔ́ nɛ nyɛmimɛ nɛ a ma sɔmɔ mɛ ɔ tsɔɔ tutuutu. Akɛnɛ i pee ní komɛ kɛ ye bua ni kpahi he je ɔ, ye bua jɔ wawɛɛ.”

Nyɛminyumu wayoo ko nɛ e wo nyɛminyumu nɔkɔtɔma ko kɛ e lɔle ɔ kɛ yaa asafo mi kpe.

Ke nihewi kɛ nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a nane pi si ɔ bɔ be fɛɛ be ɔ, kɛ a ma ná he se ha kɛɛ? (Hyɛ kuku 7)


MOO KASE TIMOTEO—MO JE SUƆMI KPO KƐ TSƆƆ NI KPAHI

8. Mɛni he je nɛ Paulo hla Timoteo kɛ piɛɛ e he ngɛ e blɔ hiami ɔ mi ɔ? (Filipi Bi 2:​19-22)

8 E sa nɛ Paulo nɛ kpale kɛ ya mahi nɛ a te si kɛ wo lɛ ngɛ mi ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, e ma bi nɛ e ná nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ngɛ kã konɛ a kɛ lɛ nɛ hia blɔ ɔ. Kekleekle nɔ nɛ e hla ji Silas. Silas ji Kristofono nɛ e ngɛ níhi a si kpami. (Níts. 15:​22, 40) Pee se ɔ, Paulo hla Timoteo hu kɛ piɛɛ e he. Mɛni he je nɛ Paulo hla Timoteo ɔ? Yi mi tomi kake he je ji kaa nyɛmimɛ ɔmɛ tuɔ e he munyu kpakpa. (Níts. 16:​1, 2) Jehanɛ se hu ɔ, e jeɔ e tsui mi kɛ yeɔ buaa níhi.—Kane Filipi Bi 2:​19-22.

9. Mɛni Timoteo pee kɛ tsɔɔ kaa e susuɔ nyɛmimɛ ɔmɛ a he niinɛ?

9 Kɛ je benɛ Timoteo ya piɛɛ Paulo he ɔ, e ya nɔ nɛ e ngɔ ni kpahi a hiami níhi kɛ pee nɔ́ titli ngɛ e si himi mi pe lɛ nitsɛ e hiami níhi. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ Paulo je e he ngɛ Beroya a, e ngɛ nɔ mi mami kaa Timoteo maa ya nɔ maa wo nyɛmimɛ ɔmɛ he wami saminya. (Níts. 17:​13, 14) E ngɛ heii kaa ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, Timoteo kase níhi fuu kɛ je Silas, nɛ lɛ hu e ngɛ Beroya a ngɔ. Pee se ɔ, Paulo tsɔ Timoteo pɛ kaa e ya wo Kristofohi nɛ a ngɛ Tɛsalonika a he wami. (1 Tɛs. 3:​2, sisi ningma.) Ngɛ jeha 15 nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, Timoteo kase bɔ nɛ e ‘kɛ nihi nɛ a ngɛ ya foe ɔ ma fo’ ha, nɛ e je mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ nihi nɛ a ngɛ nɔ́ nae ɔ. (Rom. 12:15; 2 Tim. 1:4) Mɛni nɛ Kristofohi nɛ a ji nihewi ɔ ma nyɛ maa pee kɛ kase Timoteo?

10. Mɛni ye bua nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Woo Jae ɔ nɛ e kase bɔ nɛ a susuɔ ni kpahi a he ha?

10 Nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Woo Jae ɔ ba na kaa e sa nɛ e susu ni kpahi a he wawɛɛ. Benɛ e ji niheyo ɔ, e he waa ha lɛ kaa e kɛ nyɛmimɛ nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ maa sɛɛ ní. Enɛ ɔ he ɔ, ke e na mɛ ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ, ke e nga mɛ pɛ kɛkɛ e je. Asafo mi nɔkɔtɔma ko wo Woo Jae he wami kaa e bɔ mɔde nɛ e kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ je ní sɛɛmi sisi. E tsɔɔ kaa Woo Jae ma nyɛ maa pee jã kɛ gu níhi nɛ e bua jɔ he ngɛ nyɛmimɛ ɔmɛ a he nɛ e ma de mɛ ɔ nɔ. Jehanɛ hu ɔ, asafo mi nɔkɔtɔma a de lɛ kaa e pue e yi mi tɛ ngɛ níhi nɛ ni kpahi a bua jɔ he ɔ he. Woo Jae ngɔ ga womi nɛ ɔ kɛ tsu ní. Amlɔ nɛ ɔ, Woo Jae ngɛ sɔmɔe kaa asafo mi nɔkɔtɔma. E de ke: “Jehanɛ ɔ lɛɛ, e he wɛ ha mi hu kaa i kɛ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi kɛ nihi nɛ a wɛ ɔ tsuo maa sɛɛ ní. Akɛnɛ amlɔ nɛ ɔ, i le si fɔfɔɛhi nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ mi he je ɔ, i nyɛɔ nɛ i peeɔ ní pɔtɛɛ komɛ kɛ yeɔ buaa mɛ, nɛ ye bua jɔɔ.”

11. Mɛni nɛ nihewi ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa a susuɔ ni kpahi a he ngɛ asafo ɔ mi? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

11 Kaa bɔ nɛ Woo Jae pee ɔ, nihewi hu ma nyɛ maa kase bɔ nɛ a ma susu ni kpahi a he ha. Ke o ya asafo mi kpe ɔ, o kɛ nikɔtɔmahi kɛ jokuɛwi tsuo nɛ sɛɛ ní. Mo bi mɛ bɔ nɛ a he mi ngɛ ha, nɛ o bu mɛ tue ke a ngɛ munyu tue. Enɛ ɔ maa ye bua mo konɛ o le nɔ́ nɛ o ma nyɛ maa pee kɛ ye bua mɛ. Eko ɔ, o maa na kaa nyɛminyumu ko kɛ e yo nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ maa hia yemi kɛ buami konɛ a nyɛ nɛ a ngɔ JW Library® app ɔ kɛ tsu ní. Aloo eko ɔ, o ma ba na kaa a kɛ nɔ ko tui blɔ nya kɛ ha fiɛɛmi yami. Ke jã a, anɛ o ma nyɛ maa ye bua mɛ konɛ a nyɛ nɛ a kɛ a fon ɔmɛ loo a tablɛti ɔmɛ nɛ tsu ní saminya lo? Aloo o ma nyɛ maa to blɔ nya konɛ o kɛ mɛ nɛ ya fiɛɛmi lo? Ke o bɔ mɔde kaa o maa ye bua ni kpahi ɔ, o maa pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha nihi tsuo.

Niheyo ko kɛ nyɛminyumu nɔkɔtɔma ko nɛ a bla kɛ ngɛ fiɛɛe ngɛ wehi a mi. Nyɛminyumu nɔkɔtɔma a kɛ nyumu ko ngɛ munyu tue, be mi nɛ niheyo ɔ ngɛ video ko jee ngɛ e tablɛti ɔ nɔ.

Nihewi ma nyɛ maa ye bua asafo ɔ ngɛ blɔhi fuu a nɔ (Hyɛ kuku 11)


PAULO GA WOMI Ɔ MA NYƐ MAA YE BUA MO

12. Kɛ nihewi ma nyɛ ma ná ga nɛ Paulo wo Timoteo ɔ he se ha kɛɛ?

12 Paulo wo Timoteo ga ko nɛ maa ye bua lɛ konɛ e ye manye ngɛ si himi mi kɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi. (1 Tim. 1:18; 2 Tim. 4:5) Ke o ji niheyo ɔ, Paulo ga womi ɔ ma nyɛ maa ye bua mo mwɔnɛ ɔ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Moo kane sɛ womihi enyɔ nɛ Paulo ngma kɛ ya ha Timoteo ɔ kaa nɔ́ nɛ mo lɛ e ngma kɛ ha, nɛ o hyɛ bɔ nɛ o kɛ ma nyɛ ma tsu ní ha ngɛ o si himi mi. Nyɛ ha nɛ wa susu nɔ hyɛmi ní komɛ a he nɛ waa hyɛ.

13. Mɛni maa ye bua mo konɛ o ya nɔ nɛ o ye Yehowa anɔkuale?

13 ‘Kɛ pee oti kaa o kɛ Mawu jami ma tsɔse o he.’ (1 Tim. 4:7b) Ke a ke Mawu jami ɔ, mɛni e tsɔɔ? Nɔ́ nɛ e tsɔɔ ji, nɛ nɔ ko maa ye Yehowa anɔkuale nɛ e maa pee e suɔmi nya ní. Akɛnɛ a kɛ su nɛ ɔ fɔ we wɔ he je ɔ, e sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ wa ná. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? A kɛ Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “tsɔse o he” ɔ, pɔɔ ní tsumi kɛ kaleɔ bɔ nɛ e sa nɛ fo tulɔ ko nɛ e tsɔse e he ha, nɛ e dla e he wawɛɛ kɛ ha fo kami. Fo tuli hia he nɔ yemi wawɛɛ nitsɛ. Wɔ hu wa hia he nɔ yemi nitsɛnitsɛ bɔ nɛ pee nɛ wa ná su kpakpahi nɛ maa hɛ wɔ kɛ su Yehowa he.

14. Mɛni e sa kaa wa kɛ pee oti ke wa ngɛ Baiblo ɔ kanee? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.

14 E sa nɛ wa kɛ pee oti kaa wa maa kane Baiblo ɔ daa ligbi, nɛ wa kai hu kaa nɔ́ he je nɛ e he hia nɛ waa kane Baiblo ɔ ji kaa wa maa hɛ kɛ su Yehowa he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o kane Yesu kɛ niheyo niatsɛ ɔ he sane ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ mo ngɛ Yehowa he? (Maak. 10:​17-22) Niheyo ɔ he ye kaa Yesu ji Mesia a nɛ, se kɛ̃ ɔ, e ná we hemi kɛ yemi ngɛ e mi konɛ e ba pee e kaselɔ. Ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, Yesu “ná suɔmi ha lɛ.” Anɛ bɔ nɛ Yesu kɛ niheyo ɔ tu munyu ha a tɛ o tsui he lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu suɔ nɛ niheyo nɛ ɔ nɛ mwɔ yi mi kpɔ nɛ da. Jehanɛ se hu ɔ, bɔ nɛ Yesu nu he ha ngɛ niheyo ɔ he ɔ, jã pɛpɛɛpɛ nɛ Yehowa nu he kɛ ha niheyo ɔ nɛ. (Yoh. 14:9) Ke o ngɛ sane nɛ ɔ kɛ o si fɔfɔɛ ɔ he susue ɔ, mo bi o he ke: ‘Mɛni e sa nɛ ma pee konɛ ma hɛ kɛ su Yehowa he haa, nɛ ma sɔmɔ ni kpahi?’

15. Mɛni he je nɛ e sa kaa nihewi nɛ a pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa a? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́. (1 Timoteo 4:​12, 13)

15 “Pee nɔ hyɛmi nɔ́ kɛ ha anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ.” (Kane 1 Timoteo 4:​12, 13.) Paulo wo Timoteo he wami kaa e kase bɔ nɛ a kaneɔ ní, nɛ a tsɔɔ ní saminya ha. Se pi lɔ ɔ pɛ, Paulo wo lɛ he wami konɛ e ná su kpakpa komɛ kaa suɔmi kɛ hemi kɛ yemi, nɛ e he nɛ tsɔ hulɔ. Mɛni he je? Ejakaa bɔ nɛ nɔ ko baa e je mi ha a náa ni kpahi a nɔ he wami wawɛɛ pe e munyu tutui. Moo ngɔ lɛ kaa a hla mo kaa o tu munyu ko kɛ kɔ bɔ nɛ e sa nɛ waa kɛ kã nɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ ha a he ngɛ asafo mi kpe sisi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke mo nitsɛ o kɛ kã tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ o kɛ bua jɔmi kɛ gɛjɛmi maa tu munyu nɛ ɔ saminya. O nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa a maa wo tue buli ɔmɛ he wami konɛ a ngɔ nɔ́ nɛ o ngɛ mɛ tsɔɔe ɔ kɛ tsu ní.—1 Tim. 3:13.

16. (a) Mɛni níhi enuɔ nɛ nihewi nɛ a ji Kristofohi ɔ ma nyɛ maa pee kɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha ni kpahi? (b) Kɛ niheyo ko ma plɛ kɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa ngɛ e “munyu tumi mi” ha kɛɛ?

16 Ngɛ 1 Timoteo 4:12 ɔ, Paulo tu níhi enuɔ nɛ e sa kaa nihewi nɛ a bɔ he mɔde konɛ a kɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa a he munyu. O ma nyɛ ma susu ní nɛ ɔmɛ eko fɛɛ eko he ke o ngɛ o dɛ he ní kasemi pee. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o suɔ nɛ o pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa ngɛ “munyu tumi mi” ɔ, mo susu blɔ nɔ nɛ o maa gu kɛ tu munyu ha a he saminya konɛ o munyu tutui nɛ wo ni kpahi he wami. Ke loloolo ɔ, o kɛ o fɔli lɛ ngɛ ɔ, anɛ o ma nyɛ maa na mɛ si be fɛɛ be ngɛ níhi nɛ a peeɔ kɛ haa mo ɔ he lo? Ke a kpa asafo mi kpe ɔ, anɛ o ma nyɛ ma de nyɛmi ko nɛ e pee assignment ɔ nɔ́ nɛ o bua jɔ he ngɛ e assignment ɔ he lo? Jehanɛ hu ɔ, o ma nyɛ maa ngɔ mo nitsɛ o munyu kɛ ha sane heto ngɛ asafo mi kpe sisi mohu pe nɛ o maa kane heto ɔ tɛɛ. Ke o bɔ mɔde wawɛɛ nɛ o pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa ngɛ o munyu tutui mi ɔ, ni kpahi maa na kaa o ngɛ hɛ mi yae ngɛ Mawu jami mi.—1 Tim. 4:15.

17. Mɛni maa ye bua niheyo ko nɛ́ e su mumi mi otihi nɛ e kɛ ma e hɛ mi ɔ he? (2 Timoteo 2:22)

17 “Tuu nihewi a we akɔnɔhi a nya fo, se moo di dami” se. (Kane 2 Timoteo 2:22.) Paulo wo Timoteo he wami kaa e hwu kɛ si níhi nɛ ma nyɛ ma je e juɛmi ngɛ otihi nɛ e kɛ ma e hɛ mi ɔ nɔ, loo níhi nɛ ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ. Eko ɔ, mo hu o yɔse kaa ní komɛ ngɛ nɛ o peeɔ nɛ tɔmi ko be he, se e ha we nɛ o ná be kɛ di mumi níhi a se. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo pue o yi mi tɛ ngɛ be abɔ nɛ o kɛ gbɔleɔ o kpɔ mi, kɛ be abɔ nɛ o kɛ yaa Intanɛti ɔ nɔ, aloo o kɛ fiaa video game ɔ he. Anɛ o ma nyɛ maa ngɔ jamɛ a be ɔ eko kɛ pee ní komɛ ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi lo? Eko ɔ, o ma nyɛ maa ye bua kɛ dla nyɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ loo o ma nyɛ maa ngɔ jamɛ a be ɔ eko kɛ ye odase ngɛ atsɛ̃se he. Ke o ngɔ o he kɛ ha kɛ pee ní nɛ ɔmɛ ɔ, eko ɔ, o ma ná huɛmɛ ehehi nɛ a maa ye bua mo konɛ o su mumi mi otihi nɛ o kɛ ma o hɛ mi ɔ he.

O MA NÁ JƆƆMI BABAUU KE O SƆMƆ NI KPAHI

18. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de ke Maako kɛ Timoteo ná bua jɔmi wawɛɛ kɛ níhi a si kpami nɛ sa kadimi ɔ?

18 Maako kɛ Timoteo ngɔ níhi fuu kɛ sã afɔle konɛ a nyɛ nɛ a sɔmɔ ni kpahi saminya. Enɛ ɔ ha nɛ a ná bua jɔmi kɛ níhi a si kpami nɛ sa kadimi wawɛɛ. (Níts. 20:35) Maako hia blɔ kɛ ya he slɔɔtoslɔɔtohi bɔ nɛ pee nɛ e nyɛ nɛ e sɔmɔ nyɛmimɛ ɔmɛ. Jehanɛ hu ɔ, e ngma Yesu si himi kɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ he sanehi nɛ sa kadimi wawɛɛ. Timoteo hu ye bua Paulo nɛ a to asafo ehehi a sisi, nɛ e wo nyɛmimɛ ɔmɛ he wami wawɛɛ. E ngɛ heii kaa Yehowa bua jɔ bɔ nɛ Maako kɛ Timoteo ngɔ a he kɛ sã afɔle ha a he.

19. Mɛni he je nɛ e sa nɛ nihewi nɛ a ngɔ ga nɛ Paulo wo Timoteo ɔ kɛ tsu ní ɔ, nɛ kɛ a ma ná he se ha kɛɛ?

19 Níhi nɛ Paulo ngma ngɛ sɛ womihi nɛ e kɛ ya ha Timoteo ɔ mi ɔ ha nɛ wa na heii kaa e suɔ lɛ wawɛɛ nitsɛ. Nihewi, sɛ womi nɛ ɔmɛ haa nɛ wa naa kaa Yehowa suɔ nyɛ saminya, nɛ e suɔ nɛ nyɛɛ ye manye ngɛ si himi mi. Enɛ ɔ he ɔ, moo bɔ mɔde kaa o maa ngɔ Paulo ga womi ɔmɛ kɛ tsu ní konɛ o sɔmɔ ní kpahi kɛ pi si. Ke o pee jã a, o ma ná bua jɔmi ngɛ si himi mi amlɔ nɛ ɔ, nɛ o maa ‘pɛtɛ wami nitsɛnitsɛ ɔ nɛ maa ba a he wawɛɛ’ hulɔ.—1 Tim. 6:​18, 19.

KƐ O MA HA HETO KƐƐ?

  • Mɛni o kase ngɛ Maako nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi?

  • Mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ kase Timoteo ngɛ bɔ nɛ o kɛ ni kpahi hiɔ si ha a mi?

  • Mɛni ga womi nɛ Paulo kɛ ha nɛ ma nyɛ maa ye bua nihewi konɛ a ya a hɛ mi ngɛ mumi mi?

LA 80 “Moo Sa O Nya Nɛ O Maa Na Kaa Yehowa Hi”

a Petro ji nɔ ko nɛ e nuɔ nɔ́ he ha nɔ wawɛɛ. Enɛ ɔ he je nɛ e nyɛ nɛ e kale níhi nɛ Yesu pee, kɛ níhi nɛ e de, kɛ bɔ nɛ e nu he ha a mi fitsofitso kɛ tsɔɔ Maako ɔ nɛ. Enɛ ɔ he ɔ, Maako tu bɔ nɛ Yesu nu he ha, kɛ bɔ nɛ e pee e ní ha a he munyu wawɛɛ ngɛ e Sane Kpakpa womi ɔ mi.—Maak. 3:5; 7:34; 8:12.

b FONI Ɔ MI TSƆƆMI: Maako ye bua Paulo kɛ Banaba benɛ a ngɛ ma se sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ tsue ɔ. Timoteo hu je suɔmi mi nɛ e ya slaa asafo ko nɛ e wo nyɛmimɛ ɔmɛ he wami.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane