Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • w25 May bf. 2-7
  • Moo Kase Bɔfohi Anɔkualetsɛmɛ Ɔmɛ

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Moo Kase Bɔfohi Anɔkualetsɛmɛ Ɔmɛ
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • BƆFO ƆMƐ BAA A HE SI
  • BƆFO ƆMƐ SUƆ ADESAHI
  • BƆFO ƆMƐ FĨƆ SI
  • BƆFO ƆMƐ YEƆ BUAA NƐ ASAFO Ɔ HE TSƆƆ
  • Bɔ Nɛ Bɔfohi Ma Nyɛ Maa Ye Bua Mo Ha
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Ma Bi A Nɔ́)—2017
  • Anɔkuale Nɛ Kɔɔ Bɔfohi A He
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Ma Bi A Nɔ́)—2017
  • Baiblo Mi Sane Bimihi Nɛ A Ha Heto
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2014
  • Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2024
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
w25 May bf. 2-7

NÍ KASEMI 19

LA 6 Mawu Nibɔ Níhi Nɛ Ngɛ Hiɔwe Jeɔ E Yi

Moo Kase Bɔfohi Anɔkualetsɛmɛ Ɔmɛ

“Nyɛ je Yehowa yi, nyɛ e bɔfohi tsuo.”—LA 103:20.

OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI

Níhi nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ bɔfohi nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ pee ɔ mi.

1-2. (a) Mɛni slɔɔto lɛ ngɛ waa kɛ bɔfo ɔmɛ wa kpɛti? (b) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ waa kɛ bɔfo ɔmɛ sɔ?

AKƐNƐ wa ji Yehowa we bi he je ɔ, wa piɛɛ e weku nɛ suɔmi ngɛ mi ɔ he kɛ ngɛ lɛ jae. Wa ngɛ nyɛmimɛ babauu ngɛ je kɛ wɛ, nɛ bɔfohi anɔkualetsɛmɛ ayɔhi abɔ hu piɛɛ weku nɛ ɔ he. (Dan. 7:​9, 10) Ke wa susu bɔfo ɔmɛ a he ɔ, eko ɔ, nɔ́ nɛ maa ba wa juɛmi mi ji kaa a je ekpa ngɛ wa he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a bɔ bɔfo ɔmɛ jehahi babauu loko a bɔ adesahi. (Hiob 38:​4, 7) Jehanɛ hu ɔ, bɔfo ɔmɛ ngɛ he wami pe wɔ, nɛ akɛnɛ wa yi mluku he je ɔ, a ngɛ klɔuklɔu nɛ a da kulaa pe wɔ.—Luka 9:26.

2 E ngɛ mi kaa slɔɔto ngɛ waa kɛ bɔfo ɔmɛ wa kpɛti mohu lɛɛ, se waa kɛ mɛ sɔ ngɛ níhi fuu a mi hulɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa ma nyɛ ma je Yehowa su kpakpa amɛ kpo kaa bɔfo ɔmɛ. Jehanɛ hu ɔ, wa ma nyɛ maa mwɔ yi mi kpɔ ngɛ wa dɛ he kaa bɔfo ɔmɛ nɔuu. Bɔfo ɔmɛ ngɛ biɛhi kɛ su ekpaekpahi, nɛ a tsuɔ ní tsumi slɔɔtoslɔɔtohi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi kaa wɔ nɔuu. Jehanɛ hu ɔ, wa suɔ nɛ wa sɔmɔ wa Bɔlɔ ɔ kaa bɔ nɛ bɔfo ɔmɛ hu suɔ nɛ a pee ɔ.—1 Pet. 1:12.

3. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ bɔfohi nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ a he?

3 Akɛnɛ waa kɛ bɔfo ɔmɛ sɔ ngɛ níhi fuu a mi he je ɔ, a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ma nyɛ maa wo wɔ he wami, nɛ e maa tsɔɔ wɔ ní komɛ nɛ a he hia hulɔ. Bɔfohi anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ baa a he si, a suɔ adesahi, a fĩɔ si, nɛ a suɔ nɛ asafo ɔ he nɛ tsɔ. Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ kase su nɛ ɔmɛ ha.

BƆFO ƆMƐ BAA A HE SI

4. (a) Mɛni bɔfo ɔmɛ peeɔ kɛ tsɔɔ kaa a baa a he si? (b) Mɛni he je nɛ bɔfo ɔmɛ baa a he si ɔ? (La 89:7)

4 Bɔfohi anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ baa a he si. E ngɛ mi kaa a ngɛ níhi a si kpami fuu, nɛ a ngɛ he wami kɛ nile mohu lɛɛ, se a buɔ Yehowa blɔ tsɔɔmi tue. (La 103:20) Ke a nyɛ nɛ a tsu ní tsumi nɛ Yehowa kɛ wo a dɛ ɔ, a kɛ fĩɛ, nɛ a gblɛ nihi a juɛmi kɛ bɛ he wami nɛ a ngɛ ɔ nɔ hulɔ. A bua jɔ he kaa a ma tsu ní tsumi fɛɛ ní tsumi nɛ Yehowa kɛ wo a dɛ ɔ, ke nihi li kaa mɛ lɛ a tsu jamɛ a ní tsumi ɔ po.a (1 Mose 32:​24, 29; 2 Ma. 19:35) A sume nɛ a ngɔ hɛ mi nyami ko nɛ pi a nɔ́. Mɛni he je nɛ bɔfo ɔmɛ baa a he si wawɛɛ jã a? Nɔ́ he je ji kaa a suɔ Yehowa nɛ a ngɛ bumi nɛ mi kuɔ kɛ ha lɛ.—Kane La 89:7.

5. Benɛ bɔfo ko ngɛ Yohane juɛmi dlae ɔ, mɛni e pee kɛ tsɔɔ kaa e baa e he si? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

5 Mo susu nɔ hyɛmi nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa bɔfo ɔmɛ baa a he si ɔ he nɛ o hyɛ. Maa pee jeha 96 mi ɔ, bɔfo ko nɛ nɔ ko li e biɛ ɔ ha nɛ Yohane na nina ko nɛ ngɛ nyakpɛ. (Kpoj. 1:1) Benɛ Yohane na nina nɛ ɔ, kɛ e pee e ní ha kɛɛ? E ka kaa e ma ja bɔfo ɔ. Se bɔfo anɔkualetsɛ nɛ ɔ ngmɛ́ lɛ blɔ nɛ e pee jã. E de Yohane ke: ‘Hyɛ nɛ hi! Koo pee jã! I ji o nyɛmi nyɔguɛ kɛ o nyɛmimɛ ɔmɛ a nyɔguɛ kɛkɛ. Ja Mawu!’ (Kpoj. 19:10) Niinɛ, bɔfo ɔ baa e he si! Bɔfo ɔ bua jɔɛ he kaa a wo e hɛ mi nyami. E gbla Yohane juɛmi kɛ ya Yehowa Mawu nɔ oya nɔuu. Jehanɛ hu ɔ, e ha we nɛ Yohane nɛ nu he kaa e ba si. E ngɛ mi kaa bɔfo ɔ sɔmɔ Yehowa jehahi babauu, nɛ e ngɛ he wami kulaa pe Yohane mohu lɛɛ, se e ha nɛ Yohane le kaa e ji e nyɛmi nyɔguɛ. Benɛ bɔfo ɔ ngɛ Yohane juɛmi dlae po ɔ, e kã we e hɛ mi, mohu ɔ, e je mi mi jɔmi mi nɛ e kɛ lɛ tu munyu. Eko ɔ, bɔfo ɔ yɔse kaa nyakpɛ níhi nɛ Yohane na a lɛ ha nɛ e pee e ní jã a nɛ.

Bɔfo ko nɛ e ngɛ Yohane dee kaa e ko kplã si nɛ e ja lɛ.

Bɔfo ɔ ba e he si benɛ e ngɛ Yohane juɛmi dlae ɔ (Hyɛ kuku 5)


6. Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ kase bɔfo ɔmɛ a he si bami ɔ?

6 Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ kase bɔfo ɔmɛ a he si bami ɔ? Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ bɔfo ɔmɛ a blɔ fa mi ɔ, ke wa tsu ní tsumi ko ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi ɔ, e sɛ nɛ wa kɛ fĩa loo wa hla hɛ mi nyami kɛ ha wa he. (1 Kor. 4:7) Jehanɛ hu ɔ, ke wa ngɛ Yehowa sɔmɔe be kɛkɛɛ loo wa ngɛ he blɔ komɛ nɛ ni kpahi be eko ɔ, e sɛ nɛ wa susu kaa wa nɔ kuɔ pe mɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wa ngɛ blɔ nya ní tsumihi fuu po ɔ, e sa nɛ lɔ ɔ mohu nɛ ha nɛ waa ba wa he si, nɛ waa na ni kpahi kaa a nɔ kuɔ pe wɔ. (Luka 9:48) Wa suɔ nɛ wa sɔmɔ ni kpahi kaa bɔ nɛ bɔfo ɔmɛ peeɔ ɔ. Wa sume nɛ ni kpahi nɛ a susu kaa wa nɔ kuɔ wawɛɛ pe mɛ.

7. Ke wa ná he blɔ kaa wa maa wo nɔ ko ga loo waa bɔ lɛ kɔkɔ ɔ, mɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa baa wa he si?

7 Ke e he hia kaa waa wo nɔ ko ga ngɛ nɔ́ ko he ɔ, e sa nɛ waa ba wa he si, ke nɔ ɔ ji wa nyɛmi Kristofono loo wa bi po. Be komɛ ɔ, e he maa hia nɛ waa kɛ kɔkɔ bɔmi nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ ha nɔ ko. Se kaa bɔ nɛ bɔfo ɔ je mi mi jɔmi mi kɛ wo Yohane ga a, wɔ hu wa ma nyɛ maa je mi mi jɔmi mi kɛ wo nɔ ko ga konɛ nɔ ɔ kɔni mi nɛ ko jɔ̃. Ke wa susuu we kaa wa nɔ kuɔ pe ni kpahi ɔ, e maa ye bua wɔ konɛ waa da Baiblo ɔ nɔ kɛ wo nihi ga, nɛ waa je bumi kɛ suɔmi mi kɛ pee jã.—Kol. 4:6.

BƆFO ƆMƐ SUƆ ADESAHI

8. (a) Ngɛ Luka 15:10 nya a, mɛni bɔfohi peeɔ kɛ tsɔɔ kaa a suɔ adesahi? (b) Kɛ bɔfo ɔmɛ yeɔ buaa wɔ ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ha kɛɛ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

8 Bɔfo ɔmɛ nɛ adesahi kaa a he hia we, mohu ɔ, a suɔ mɛ wawɛɛ. Ke yayami peelɔ ko tsake e tsui nɛ e kpale kɛ ba Yehowa ngɔ ɔ, bɔfo ɔmɛ a bua jɔɔ wawɛɛ nitsɛ. Jã kɛ̃ nɛ ke nɔ ko ba kase anɔkuale ɔ nɛ e tsake e je mi bami ɔ, bɔfo ɔmɛ a bua jɔɔ. (Kane Luka 15:10.) Bɔfo ɔmɛ kɛ a he woɔ Matsɛ Yemi sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi wawɛɛ hulɔ. (Kpoj. 14:6) E ngɛ mi kaa a fiɛɛ we ha nihi tɛɛ mohu lɛɛ, se a ma nyɛ ma kudɔ fiɛɛli kɛ ya nihi nɛ a suɔ kaa a maa kase Yehowa he ní ɔ a ngɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa be nyɛe ma de kɛ nɔ mi mami kaa bɔfo ko nyɛɛ fiɛɛlɔ ko hɛ mi kɛ ya nɔ pɔtɛɛ ko ngɔ. Ejakaa Yehowa ma nyɛ maa gu e mumi klɔuklɔu ɔ hu nɔ kɛ ye bua nihi nɛ a suɔ nɛ a kase e he ní ɔ, loo e kɛ kudɔ e sɔmɔli kɛ ya jamɛatsɛmɛ ɔmɛ a ngɔ. (Níts. 16:​6, 7) Se kɛ̃ ɔ, e kɛ bɔfo ɔmɛ tsuɔ ní wawɛɛ nitsɛ ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, ke wa ngɛ fiɛɛe ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa bɔfo ɔmɛ maa ye bua wɔ.—Hyɛ daka nɛ ji, “Yehowa Ha A Sɔlemi Ɔmɛ A Heto.”b

Nyɛminyumu ko kɛ e yo nɛ a hɛɛ atsɛ̃se ɔ kɛ ngɛ nyɛɛe ngɛ gbɛjegbɛ ko nɔ. Bɔfo komɛ ngɛ nyɛmiyo ɔ blɔ tsɔɔe konɛ e yɔse yiheyo ko nɛ e hii si nɛ e hao ɔ.

Nyɛminyumu ko kɛ e yo nɛ a ya ye odase ngɛ atsɛ̃se ɔ he. Benɛ a yaa we mi ɔ, nyɛmiyo ɔ na yo ko nɛ e hao. Nyɛmiyo ɔ le kaa bɔfo ɔmɛ ma nyɛ maa tsɔɔ wɔ blɔ kɛ ya nihi nɛ a ngɛ anɔkuale ɔ se blɔ hlae ɔ a ngɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e suɔ nɛ e hɛ kɛ su yo ɔ he, nɛ́ e je mi mi jɔmi mi nɛ e kɛ lɛ nɛ tu munyu (Hyɛ kuku 8)


Yehowa Ha A Sɔlemi Ɔmɛ A Heto

Anɛ e ji anɔkuale kaa Yehowa gu bɔfohi a nɔ kɛ ha nihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ a sɔlemi ɔmɛ a heto lo?

  • Benɛ fiɛɛlɔ ko nɛ e ye jeha 12 ɔ kɛ e mami ngɛ odase yee ngɛ tɛlifoo nɔ ngɛ Peru ɔ, a nine su yo ko nɛ e sɔle kaa Mawu nɛ tsɔ nɔ ko kɛ ba e ngɔ nɛ e ba ye bua lɛ ɔ nɔ. Yo ɔ tsɔɔ kaa Mawu gu nyɛmiyo wayoo ɔ nɔ kɛ ha e sɔlemi ɔ heto. Lɔ ɔ he ɔ, e kplɛɛ nɔ kaa e maa kase Baiblo ɔ. E kɛ we nɛ e bɔni asafo mi kpe yami.

  • A kɛ yo ko nɛ e ngɛ Romania kaseɔ Baiblo ɔ, se e kpa. Pee se nɛ e ya ngɛ ní tsue ngɛ Italy ɔ, e suɔ nɛ e kase Baiblo ɔ ekohu, se e li Odasefono ko ngɛ ma a mi. Enɛ ɔ he ɔ, e sɔle konɛ Yehowa nɛ ye bua lɛ. Be bɔɔ se ɔ, nihi nɛ e ngɛ ní tsue ha mɛ ɔ tsɔ lɛ konɛ e ya he ní ngɛ tsuapo ko mi kɛ ba ha mɛ. A wo lɛ ga kaa ke e ya a, e ko ngmɛ blɔ nɛ tsuapotsɛ ɔ kɛ lɛ nɛ sɛɛ ní. A de lɛ ke, “E ji Yehowa Odasefono, nɛ e kɛ nihi nɛ a ba heɔ ní ngɛ e tsuapo ɔ mi ɔ sɛɛɔ Baiblo ɔ he ní.” Niinɛ ɔ, benɛ e ya su lejɛ ɔ, tsuapotsɛ ɔ ye lɛ odase. Yiheyo ɔ na kaa Yehowa ha e sɔlemi ɔ heto. E tsa e ní kasemi ɔ nɔ, nɛ e pee tsakemi ngɛ e si himi mi konɛ e nyɛ nɛ e sɔmɔ Yehowa. E nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ta e binyumu ko tsui he, nɛ lɛ hu e kplɛɛ nɛ a kɛ lɛ bɔni Baiblo ɔ kasemi, nɛ e bɔni asafo mi kpehi yami.

  • Nyɛminyumu ko kɛ e yo ma a juɛmi nya si kaa a maa jua a lɔle ɔ. Benɛ nyumu ko kɛ e yo ba konɛ a ba hyɛ lɔle ɔ, nyɛminyumu ɔ kɛ e yo ɔ tsɔɔ mɛ nɔ́ he je nɛ a ngɛ lɔle ɔ juae. A tsɔɔ kaa a suɔ nɛ a pee a si himi kpokploo konɛ a ná be babauu kɛ ye bua ni kpahi kɛ kase Baiblo ɔ. Nyumu ɔ nɛ e kɛ yo ɔ suɔ nɛ a he lɔle ɔ de ke: “Hiɛ pɛ nɛ i sɔle ha Mawu nɛ i de lɛ ke: ‘Ao Mawu, i kpa mo pɛɛ, moo tsɔ nɔ ko nɛ e ba ye bua mi. I be hɛnɔkami ko, enɛ ɔ he ɔ, i suɔ nɛ ma le mo.’” Nyumu ɔ nu he kaa Yehowa ha e sɔlemi ɔ heto kɛ gu nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ a nɔ. E kɛ e yo ɔ kɛ a biyihi enyɔ bɔni Baiblo ɔ kasemi. Amlɔ nɛ ɔ, a weku ɔ bɔni asafo mi kpe yami.

9. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ nihi kaa bɔ nɛ bɔfo ɔmɛ peeɔ ɔ?

9 Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ kase suɔmi nɛ bɔfo ɔmɛ jeɔ kpo kɛ haa adesahi ɔ? Ke a fia adafi kaa a ngɔ nɔ ko nɛ a je lɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ ekohu ɔ, wɔ hu wa ma nyɛ ma nya kaa bɔ nɛ bɔfo ɔmɛ peeɔ ɔ. Wa ma nyɛ ma nya e he, nɛ wa ha nɛ e ná nɔ mi mami kaa wa bua jɔ kaa e kpale ba piɛɛ wa he, nɛ wa suɔ lɛ. (Luka 15:​4-7; 2 Kor. 2:​6-8) Ke wa ngɔ wa he wami tsuo kɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ, lɔ ɔ hu tsɔɔ kaa wa ngɛ bɔfo ɔmɛ kasee. (Fiɛɛ. 11:6) Kaa bɔ nɛ bɔfo ɔmɛ yeɔ buaa wɔ ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ɔ, wɔ hu wa ma nyɛ maa ye bua wa nyɛmimɛ ɔmɛ konɛ a nyɛ nɛ a tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa ma nyɛ maa to blɔ nya konɛ waa kɛ fiɛɛlɔ ko nɛ be níhi a si kpami tsɔ ɔ nɛ ya fiɛɛmi. Wa ma nyɛ maa ye bua nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi, kɛ ni nɛmɛ nɛ a be nɔmlɔ tso mi he wami ɔ konɛ a kɛ a he nɛ wo fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi.

10. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Sara níhi a si kpami ɔ mi?

10 Se ke wa si fɔfɔɛ ngmɛ́ wɔ blɔ nɛ waa pee babauu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi hu nɛɛ? Waa kɛ bɔfo ɔmɛ ma nyɛ ma tsu ní ngɛ blɔ kpahi a nɔ ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi. Mo susu Sarac nɛ e je India a níhi a si kpami ɔ he nɛ o hyɛ. E kɛ jeha maa pee 20 sɔuu tsu blɔ gbami ní tsumi ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, e ba nu hiɔ, nɛ e tlɔ sa mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, enɛ ɔ ha nɛ e hao wawɛɛ nitsɛ. Se suɔmi nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ je kpo kɛ tsɔɔ lɛ, kɛ Baiblo ɔ nɛ e kaneɔ daa ligbi ɔ ye bua lɛ nɛ e ba ná juɛmi nɛ da ngɛ e si fɔfɔɛ ɔ he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ma bi nɛ e gu blɔ kpahi a nɔ kɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ. Akɛnɛ e nyɛ we nɛ e hiɔ si kɛ ngmaa ní he je ɔ, e he waa ha lɛ kaa e maa ngma sɛ womi kɛ ye nihi odase. Enɛ ɔ he ɔ, tɛlifoo nɔ odase pɛ lɛ e yeɔ. Ke e tsɛ nihi nɛ e kɛ mɛ kaseɔ Baiblo ɔ ngɛ fon nɔ ɔ, a haa nɛ e leɔ kaa ni kpahi ngɛ nɛ mɛ hu a maa suɔ kaa a maa kase Baiblo ɔ. Mɛni je mi kɛ ba? Ngɛ nyɔhiɔ bɔɔ komɛ a se ɔ, Sara ba ná Baiblo kaseli 70, nɛ e nine kpi a he po! Enɛ ɔ he ɔ, e ngɔ Baiblo kaseli ɔmɛ ekomɛ kɛ ha fiɛɛli kpahi. Amlɔ nɛ ɔ, Baiblo kaseli nɛ ɔmɛ a ti nihi fuu yaa wa kpe ɔmɛ. Hyɛ bɔ nɛ bɔfo ɔmɛ a bua maa jɔ ha kaa a kɛ nyɛmimɛ komɛ kaa Sara, nɛ a ngɔ a he wami tsuo kɛ ngɛ fiɛɛe ɔ ma tsu ní!

BƆFO ƆMƐ FĨƆ SI

11. Mɛni bɔfo anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ pee kɛ tsɔɔ kaa a fĩɔ si wawɛɛ?

11 Bɔfohi anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ fĩɔ si wawɛɛ nitsɛ. Dami sane nɛ a yi, kɛ yi wu tso ní peepee ngɛ nɔ yae jeha akpehi abɔ ji nɛ ɔ mohu lɛɛ, se a ngɛ si fĩe. Bɔfo anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ na benɛ Satan kɛ bɔfo kpa amɛ nɛ a sɔmɔ Yehowa be ko nɛ be ɔ tsɔ atuã kɛ si Yehowa a. (1 Mose 3:1; 6:​1, 2; Jud 6) Baiblo ɔ tu bɔfo anɔkualetsɛ ko nɛ e kɛ bɔfo yiwutsotsɛ ko nɛ he wa a nɔ kunɔ ɔ he munyu. (Dan. 10:13) Jehanɛ hu ɔ, kɛ je Adam kɛ Hawa a be ɔ mi ɔ, bɔfo ɔmɛ na kaa nihi bɔɔ pɛ lɛ a jaa Yehowa ngɛ anɔkuale mi. Se ngɛ enɛ ɔmɛ tsuo a se ɔ, bɔfo anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ yaa nɔ nɛ a kɛ kã kɛ bua jɔmi sɔmɔɔ Yehowa. A le kaa ngɛ be nɛ sa mi ɔ, Mawu maa po dami sane nɛ a yi ɔ tsuo se.

12. Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa fĩ si?

12 Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ kase bɔfo ɔmɛ a si fimi ɔ? Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ bɔfo ɔmɛ hu a blɔ fa mi ɔ, eko ɔ, wɔ hu nihi ma nyɛ maa te si kɛ wo wɔ loo wa maa na kaa nihi yi dami sane. Se wɔ hu wa ngɛ nɔ mi mami kaa ngɛ be nɛ sa mi ɔ, Mawu maa po yi wu tso ní peepeehi tsuo se. Enɛ ɔ he ɔ, kaa bɔ nɛ e ji ngɛ bɔfo anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ a blɔ fa mi ɔ, ‘wa kɔni mi jɔ̃ we ngɛ nɔ́ kpakpa peemi he.’ (Gal. 6:9) Mawu wo wɔ si kaa e maa ye bua wɔ konɛ waa ya nɔ nɛ wa fĩ si. (1 Kor. 10:13) Wa ma nyɛ maa sɔle konɛ Yehowa nɛ ha wɔ e mumi ɔ konɛ waa to wa tsui si, nɛ wa ná bua jɔmi. (Gal. 5:22; Kol. 1:11) Se ke nihi teɔ si kɛ woɔ mo hu nɛɛ? Ngɔɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ kulaa, nɛ o ko ye gbeye hulɔ. Yehowa maa ya nɔ maa ye bua mo, nɛ e maa wo mo he wami.—Heb. 13:6.

BƆFO ƆMƐ YEƆ BUAA NƐ ASAFO Ɔ HE TSƆƆ

13. Mɛni ji ní tsumi ko nɛ he hia nɛ Yehowa kɛ wo bɔfo ɔmɛ a dɛ ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi? (Mateo 13:​47-49)

13 Ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi ɔ, Yehowa ngɔ ní tsumi ko nɛ he hia wawɛɛ kɛ wo bɔfo ɔmɛ a dɛ. (Kane Mateo 13:​47-49.) Nihi ayɔhi abɔ nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ suɔ kaa a maa bu sane kpakpa a tue. A kpɛti nihi fuu peeɔ tsakemihi bɔ nɛ pee nɛ a nyɛ nɛ a hi si ngɛ Yehowa mlaa amɛ a nya, se ni komɛ lɛɛ a pee we jã. Yehowa ngɔ ní tsumi kɛ wo bɔfo ɔmɛ a dɛ kaa a “hla nimli yayami ɔmɛ ngɛ dali ɔmɛ a kpɛti.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa hla mɛ konɛ a po asafo ɔ he piɛ, nɛ a ha nɛ asafo ɔ he nɛ tsɔ. Se enɛ ɔ tsɔɔ we kaa ke nɔ ko kɛ asafo ɔ kpa bɔmi ɔ, e be nyɛe maa kpale kɛ ba Yehowa ngɔ hu, nɛ e tsɔɔ we hu kaa waa kɛ nyagbahi be kpee ngɛ asafo ɔ mi. Se kɛ̃ ɔ, wa ngɛ nɔ mi mami kaa bɔfo ɔmɛ ngɛ ní tsue wawɛɛ konɛ a ha nɛ asafo ɔ he nɛ tsɔ.

14-15. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ kase bɔfo ɔmɛ kɛ tsɔɔ kaa wa suɔ nɛ asafo ɔ he nɛ tsɔ be fɛɛ be? (Hyɛ foni ɔmɛ hulɔ.)

14 Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ kase bɔfo ɔmɛ konɛ wɔ hu wa ha nɛ asafo ɔ he nɛ tsɔ? E sa nɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ waa po huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ he piɛ. Wa ma nyɛ maa pee jã kɛ gu nihi nɛ a suɔ Yehowa nɛ waa kɛ mɛ maa bɔ ɔ nɔ, nɛ waa yu wa he kɛ je níhi nɛ ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ a he. Ke wa pee jã a, lɔ ɔ ma ha nɛ asafo ɔ he ma tsɔ. (La 101:3) Jehanɛ hu ɔ, wa ma nyɛ maa ye bua wa nyɛmimɛ Kristofo ɔmɛ konɛ a ya nɔ nɛ a ye Yehowa anɔkuale. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke wa ná le kaa wa nyɛmi Kristofono ko pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, mɛni wa ma nyɛ maa pee? Akɛnɛ wa suɔ wa nyɛmi ɔ he je ɔ, wa maa wo lɛ he wami konɛ e ya na asafo mi nikɔtɔma amɛ. Ke e pee we jã a, e sa nɛ wa ha nɛ e le kaa wa ma ya de asafo mi nikɔtɔma amɛ. Wa suɔ nɛ wa nyɛmi ɔ nɛ dla e kɛ Yehowa a kpɛti oya nɔuu!—Yak. 5:​14, 15.

15 Aywilɛho sane ji kaa be komɛ ɔ, e ma bi nɛ a je nɔ ko nɛ e pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ kɛ je asafo ɔ mi. Ke e ba jã a, ‘waa kɛ lɛ kpaa bɔmi.’d (1 Kor. 5:​9-13) Blɔ nya tomi nɛ ɔ yeɔ buaa nɛ asafo ɔ he tsɔɔ. Jehanɛ hu ɔ, ke a je nɔ ko ngɛ asafo ɔ mi nɛ waa kɛ lɛ kpa bɔmi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ suɔmi kpo jee kɛ tsɔɔ lɛ. Ke wa pee jã a, e maa ye bua nɔ nɛ a je lɛ ɔ nɛ e kpale kɛ ba Yehowa ngɔ. Ke e kpale kɛ ba Yehowa ngɔ ɔ, waa kɛ Yehowa kɛ bɔfo ɔmɛ tsuo ma nya.—Luka 15:7.

Foni ɔmɛ: 1. Nyɛmimɛ yihi enyɔ nɛ a hii si ngɛ sɛ ko nɔ ɔ ngɛ kɔfi nue. Benɛ a kpɛti nɔ kake ngɛ munyu tue ɔ, nɔ kpa a ngɛ he kpa ko hyɛe. 2. Pee se ɔ, nyɛmiyo ɔ nɛ e ngɛ munyu tue ɔ ya na asafo mi nikɔtɔmahi enyɔ ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ.

Ke wa ná le kaa nyɛmi ko pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, mɛni e sa kaa waa pee? (Hyɛ kuku 14)e


16. Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ kase bɔfo ɔmɛ a nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa a?

16 E ji he blɔ ngua nɛ wa ná kaa Yehowa ha nɛ wa le bɔfo ɔmɛ a he níhi nɛ waa kɛ mɛ pee kake kɛ ngɛ Yehowa sɔmɔe! Ngɛ anɔkuale mi ɔ, bɔfo ɔmɛ baa a he si, a suɔ nimli, a fĩɔ si, nɛ a suɔ nɛ asafo ɔ he nɛ tsɔ. Nyɛ ha nɛ waa kase a su kpakpa amɛ. Ke wa pee jã a, wɔ hu wa maa hi Yehowa weku ɔ mi nɛ wa maa pee kake kɛ jã lɛ kɛ ya neneene.

KƐ BƆFO ƆMƐ A NƆ HYƐMI NƆ́ Ɔ MAA YE BUA MO HA KƐƐ KONƐ . . .

  • o ba o he si?

  • o suɔ nimli?

  • o ha nɛ asafo ɔ he nɛ tsɔ?

LA 123 Moo Ba O He Si Ha Teokrase Blɔ Nya Tomi

a Bɔfohi ayɔhi abɔ lɛ ngɛ, se a kpɛti nihi enyɔ pɛ lɛ Baiblo ɔ wo a biɛ ta. Mɛ ji, Mikael kɛ Gabriel.—Dan. 12:1; Luka 1:19.

b O maa na níhi a si kpamihi fuu ngɛ Watch Tower Publications Index ɔ mi ngɛ munyuyi nɛ ji “Angels,” kɛ munyuyi wayoo nɛ ji, “angelic direction (examples)” ɔ sisi.

c A tsake biɛ ɔ.

d Kaa bɔ nɛ 2024 Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli Amaniɛ Bɔmi #2 ɔ tsɔɔ ɔ, ke nɔ ko nɛ a je lɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ ba asafo mi kpe ɔ, fiɛɛlɔ fɛɛ fiɛɛlɔ ma nyɛ maa da e he nile nɛ e kɛ Baiblo ɔ tsɔse ɔ nɔ kɛ hyɛ kaa e ma nga lɛ kpiti nɛ e nya e he lo.

e FONI ƆMƐ A MI TSƆƆMI: Nyɛmiyo ko de e huɛ ko nɛ e pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ kaa e ya na asafo mi nikɔtɔma amɛ. Se benɛ be pue mi nɛ e na kaa e huɛ ɔ pee we jã a, lɛ nitsɛ e ya bɔ asafo mi nikɔtɔma amɛ amaniɛ.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane