NÍ KASEMI 27
LA 79 Nyɛɛ Tsɔɔ Mɛ Ní Konɛ A Fĩ Si Daa
Moo Ye Bua O Baiblo Kaseli Ɔmɛ Konɛ A Pɛtɛ Anɔkuale ɔ He
“Nyɛɛ da si kpɛii ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi . . . nyɛ he nɛ wa.”—1 KOR. 16:13.
OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI
Wa maa na blɔ nɔ nɛ waa maa gu kɛ ye bua nihi nɛ waa kɛ mɛ kaseɔ Baiblo ɔ konɛ a ná hemi kɛ yemi kɛ kã nɛ a nyɛ nɛ a ya nɔ nɛ a sɔmɔ Yehowa.
1-2. (a) Mɛni he je nɛ Baiblo kaseli komɛ gblaa a nane si kaa a maa pɛtɛ anɔkuale ɔ he ɔ? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?
LOKO o ma ba pee Yehowa Odasefono ɔ, anɛ o ye gbeye ngɛ ní komɛ a he, nɛ lɔ ɔ ha nɛ o to tsle kaa o ma ha nɛ a baptisi mo lo? Eko ɔ, o ye gbeye kaa ke o ba pee Yehowa Odasefono ɔ, nihi nɛ o kɛ mɛ tsuɔ ní, o huɛmɛ aloo o wekuli a mi mi ma fu mo. Aloo eko ɔ, o susu kaa o be nyɛe maa ye Mawu mlaa amɛ a nɔ kɔkɔɔkɔ. Ke o nu he jã hyɛ ɔ, lɛɛ atsinyɛ jemi ko be he kaa o le nɔ́ he je nɛ nihi nɛ o kɛ mɛ kaseɔ Baiblo ɔ gblaa a nane si kaa a maa pɛtɛ anɔkuale ɔ he ɔ.
2 Yesu yɔse kaa ke wa yeɔ gbeye ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa kpa Yehowa sɔmɔmi. (Mat. 13:20-22) Se Yesu kɔni mi jɔ̃ we ngɛ nihi nɛ a gbla a nane si kaa a maa nyɛɛ e se ɔ a he. Mohu ɔ, e tsɔɔ e kaseli ɔmɛ bɔ nɛ a ma plɛ kɛ ye bua nihi kaa jã a ha konɛ a yɔse níhi nɛ ha we nɛ a ya a hɛ mi, nɛ a ná suɔmi nɛ mi wa kɛ ha Yehowa, nɛ a ngɔ Yehowa sɔmɔmi kɛ pee nɔ́ titli ngɛ a si himi mi, nɛ a nyɛ nɛ a da nyagbahi nɛ a kɛ kpeɔ ɔ nya. Ke waa kɛ nihi ngɛ Ná Bua Jɔmi Kɛ Ya Neneene! womi ɔ kasee ɔ, mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ ngɔ nɔ́ nɛ Yesu tsɔɔ e kaseli ɔmɛ ɔ kɛ tsu ní konɛ waa ye bua mɛ nɛ a nyɛ nɛ a pɛtɛ anɔkuale ɔ he?
MOO YE BUA O BAIBLO KASELI ƆMƐ KONƐ A YƆSE NÍHI NƐ HA WE NƐ A YA A HƐ MI Ɔ
3. Mɛni he je nɛ e he wa ha Nikodemo kaa e maa nyɛɛ Yesu se ɔ?
3 Nikodemo ji Yudabi ɔmɛ a hɛ mi nyɛɛlɔ nɛ e he biɛ. Benɛ e ngɛ hlae nɛ e nyɛɛ Yesu se ɔ, ní komɛ ha nɛ e he wa ha lɛ kaa e maa pee jã. Benɛ Yesu je e sɔmɔmi ní tsumi ɔ sisi nyɔhiɔ ekpa se pɛ ɔ, Nikodemo yɔse kaa Yesu ji Mawu nane mi dalɔ. (Yoh. 3:1, 2) Se akɛnɛ Nikodemo ngɛ “Yudabi ɔmɛ gbeye yee” he je ɔ, e ma e juɛmi nya si kaa e kɛ Yesu maa kpe ngɛ laami mi. (Yoh. 7:13; 12:42) Eko ɔ, e ye gbeye kaa ke e ba pee Yesu se nyɛɛlɔ ɔ, ní komɛ nɛ e ngɛ kɛ he blɔ nɛ e ngɛ ɔ ma bɔ lɛ.a
4. Mɛni blɔ nɔ nɛ Yesu gu kɛ ye bua Nikodemo konɛ e le nɔ́ nɛ Mawu suɔ kaa e pee?
4 E ngɛ mi kaa Nikodemo le Mose Mlaa a saminya mohu lɛɛ, se e he hia nɛ a ye bua lɛ konɛ e le nɔ́ nɛ Yehowa suɔ kaa e pee. Kɛ Yesu plɛ kɛ ye bua lɛ ha kɛɛ? Yesu ná deka kɛ ha lɛ, nɛ e kɛ lɛ sɛɛ ní nyɔ mi po. Yesu tsɔɔ Nikodemo níhi nɛ e he hia kaa e pee konɛ e ba pee e se nyɛɛlɔ. Ní nɛ ɔmɛ ji, nɛ e ma pia e he ngɛ e yayami ɔmɛ a he, nɛ e ma ha nɛ a baptisi lɛ, kɛ hemi kɛ yemi nɛ e ma ná ngɛ lɛ Yesu ɔ mi.—Yoh. 3:5, 14-21.
5. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ ye bua Baiblo kaselɔ ko konɛ e nyɛ nɛ e yɔse níhi nɛ ha we nɛ e ya e hɛ mi ɔ?
5 Ke Baiblo kaselɔ ko nu Ngmami ɔ sisi po ɔ, eko ɔ, e he maa hia nɛ a ye bua lɛ nɛ e yɔse níhi nɛ ha we nɛ e ya e hɛ mi ɔ. Eko ɔ, ní tsumi nɛ Baiblo kaselɔ ɔ tsuɔ ɔ ngɔɔ e be babauu aloo e wekuli sume nɛ e ba pee Yehowa Odasefono. Enɛ ɔ he ɔ, mo ná be kɛ ha lɛ kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ. O ma nyɛ maa fɔ lɛ nine kɛ ba o we ɔ mi konɛ o kɛ lɛ nɛ ye ní loo nyɛ ya slaa si. Ke nyɛ peeɔ níhi kaa jã kɛ blaa a, lɔ ɔ maa ye bua lɛ konɛ e de mo nyagba komɛ nɛ e kɛ ngɛ kpee. Moo wo o Baiblo kaselɔ ɔ he wami nɛ e pee tsakemihi nɛ a he hia kaa e pee ɔ konɛ e nyɛ nɛ e sa Yehowa hɛ mi, se pi mo.
6. Mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ ye bua Baiblo kaselɔ ko konɛ e ngɔ nɔ́ nɛ e ngɛ kasee ɔ kɛ tsu ní? (1 Korinto Bi 16:13)
6 Ke Baiblo kaselɔ ko ná nɔ mi mami kaa Yehowa ma nyɛ maa ye bua lɛ nɛ e ye e mlaa amɛ a nɔ ɔ, lɔ ɔ maa wo lɛ he wami konɛ e ngɔ nɔ́ nɛ e ngɛ kasee ɔ kɛ tsu ní. (Kane 1 Korinto Bi 16:13.) Ke o kɛ nɔ ko ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ, lɛɛ o ngɛ kaa tsɔɔlɔ nɛ e tsɔɔ sukuubi ní. Benɛ o ngɛ sukuu yae ɔ, o tsɔɔli ɔmɛ a ti mɛnɔ lɛ o suɔ e sane wawɛɛ? E ngɛ heii kaa o bua jɔ tsɔɔlɔ nɛ e to e tsui kɛ ha mo, nɛ e ha nɛ o ná nɔ mi mami kaa o ma nyɛ maa ya o hɛ mi ɔ he wawɛɛ. Ke nɔ ko ji Baiblo tsɔɔlɔ kpakpa a, pi nɔ́ nɛ Mawu suɔ kaa Baiblo kaselɔ ɔ nɛ e pee ɔ pɛ nɛ e tsɔɔ lɛ, mohu ɔ, e haa nɛ Baiblo kaselɔ ɔ náa nɔ mi mami kaa Yehowa maa ye bua lɛ nɛ e pee tsakemihi nɛ a he hia kaa e pee ɔ. Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ mo hu o pee tsɔɔlɔ kpakpa?
MOO YE BUA O BAIBLO KASELI ƆMƐ KONƐ A NÁ SUƆMI NƐ MI WA KƐ HA YEHOWA
7. Mɛni blɔ nɔ Yesu gu kɛ ye bua e tue buli ɔmɛ konɛ suɔmi nɛ a ngɛ kɛ ha Yehowa a mi nɛ wa?
7 Yesu le kaa ke e kaseli ɔmɛ suɔ Mawu ɔ, lɔ ɔ maa ye bua mɛ konɛ a ngɔ nɔ́ nɛ a kase ɔ kɛ tsu ní. Enɛ ɔ he ɔ, e tsɔɔ mɛ níhi nɛ maa ye bua mɛ konɛ a ná suɔmi nɛ mi kuɔ kɛ ha a hiɔwe Tsɛ ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e ngɔ Yehowa kɛ to tsɛ ko nɛ e haa e bimɛ ní kpakpahi ɔ he. (Mat. 7:9-11) Eko ɔ, nihi nɛ a ngɛ Yesu tue bue ɔ, a kpɛti ni komɛ a tsɛmɛ be suɔmi kaa jã kɛ ha mɛ. Benɛ Yesu ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ kɔɔ tsɛ ko nɛ e mi mi sãa lɛ ɔ he ɔ kɛ tsu ní, nɛ e tsɔɔ kaa tsɛ ɔ he e bi nɛ e sɛ nga a atuu kɛ ba we ekohu ɔ, e ngɛ heii kaa e tue buli ɔmɛ a bua maa jɔ wawɛɛ. Yesu ye bua e kaseli ɔmɛ nɛ a na kaa Yehowa suɔ mɛ wawɛɛ, nɛ e suɔ nɛ e ye bua mɛ.—Luka 15:20-24.
8. Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ ye bua Baiblo kaselɔ ko konɛ e suɔ Yehowa wawɛɛ?
8 Ke o kɛ o Baiblo kaselɔ ɔ ngɛ ní kasee ɔ, moo tu Yehowa su kpakpa amɛ a he munyu konɛ suɔmi nɛ e ngɛ kɛ ha Yehowa a mi nɛ wa. Be fɛɛ be nɛ o kɛ lɛ maa kase ní ɔ, moo ye bua lɛ konɛ e na bɔ nɛ nɔ́ nɛ e ngɛ kasee ɔ tsɔɔ kaa Yehowa suɔ lɛ ha. Ke nyɛ ngɛ kpɔmi nɔ́ ɔ he ní kasee ɔ, moo ye bua lɛ nɛ e na kaa Yehowa suɔ adesahi tsuo, nɛ lɛ hu e piɛɛ he. (Rom. 5:8; 1 Yoh. 4:10) Ke Baiblo kaselɔ ko na bɔ nɛ Yehowa suɔ lɛ wawɛɛ ha a, e maa ye bua lɛ konɛ suɔmi nɛ e ngɛ ha Yehowa a mi nɛ wa.—Gal. 2:20.
9. Mɛni ye bua Michael nɛ e bɔni Yehowa sɔmɔmi?
9 Mo susu Michael nɛ e je Indonesia a níhi a si kpami ɔ he nɛ o hyɛ. A tsɔse lɛ ngɛ anɔkuale ɔ mi, se e ha we nɛ a baptisi lɛ. Benɛ e ye jeha 18 ɔ, e hia blɔ kɛ ho ma kpa nɔ ya konɛ e ya tsu ní kaa dlɛɛva. Pee se ɔ, e kpale kɛ ya Indonesia nɛ e ya ngɔ yo. Se e je e yo ɔ kɛ e biyo ɔ he ngɛ Indonesia nɛ e ya tsu ní ngɛ ma kpa ko nɔ́. Benɛ Michael je e yo ɔ kɛ e biyo ɔ a he ɔ, a bɔni Baiblo ɔ kasemi nɛ a ya a hɛ mi wawɛɛ. Pee se ɔ, Michael mami ba gbo, nɛ e ma e juɛmi nya si kaa e maa kpale kɛ ho we mi ya konɛ e ya hyɛ e papaa. Benɛ Michael ya su ɔ, e ha nɛ a kɛ lɛ bɔni Baiblo ɔ kasemi. Benɛ a kɛ lɛ ngɛ ní kasemi 27 nɛ ngɛ Ná Bua Jɔmi Kɛ Ya Neneene! womi ɔ mi ɔ kasee, nɛ a su fã nɛ ji “Moo Kase Babauu” ɔ nɔ ɔ, e kase nɔ́ ko nɛ ta e tsui he wawɛɛ. Michael susu bɔ nɛ Yehowa maa nu he ha benɛ e na kaa Yesu ngɛ nɔ́ nae wawɛɛ ɔ he, kɛkɛ nɛ e bɔni ya fomi. Enɛ ɔ ha e ba na kaa Yehowa kɛ Yesu suɔ lɛ wawɛɛ, nɛ e pee tsakemihi, nɛ e ha nɛ a baptisi lɛ.
MOO YE BUA O BAIBLO KASELI ƆMƐ KONƐ A NGƆ YEHOWA SƆMƆMI KƐ PEE NƆ́ TITLI NGƐ A SI HIMI MI
10. Mɛni Yesu pee kɛ ye bua e se nyɛɛli ɔmɛ konɛ a pee tsakemi nɛ a nyɛ nɛ a sɔmɔ Yehowa saminya? (Luka 5:5-11) (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)
10 E yi ha nihi nɛ Yesu fiɛɛ kɛ tsɔɔ mɛ ɔ a ti ni komɛ kaa a ma yɔse kaa lɛ ji Mesia a nɛ. Se kɛ̃ ɔ, e he hia nɛ a ye bua mɛ konɛ a na kaa loko a ma sɔmɔ Yehowa a, e sa nɛ a kɛ kã nɛ fiɛɛ sane kpakpa a. Loko Yesu ma tsɛ Petro kɛ Andrea kaa a kɛ a be tsuo nɛ ba nyɛɛ e se ɔ, jamɛ a be ɔ, a ji Yesu kaseli momo. (Mat. 4:18, 19) Petro kɛ Andrea kɛ Yakobo kɛ Yohane tsuo ji wo hɛli, nɛ ní tsumi nɛ ɔ ngɛ nɔ yae ha mɛ saminya. (Maak. 1:16-20) Se benɛ Petro kɛ Andrea “je a ya amɛ a he” konɛ a kɛ a be tsuo nɛ ya nyɛɛ Yesu se ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa a to blɔ nya konɛ a nyɛ nɛ a hyɛ a weku ɔmɛ a nɔ. Mɛni he je nɛ a je ní tsumi nɛ a ngɛ tsue ɔ he ɔ? Yesu pee nyakpɛ nɔ́ ko kɛ tsɔɔ kaa bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, Yehowa maa hyɛ a nɔ. Enɛ ɔ ha nɛ a ná nɔ mi mami kaa Yehowa ma ha mɛ a hiami níhi be fɛɛ be ke a ngɔ Matsɛ Yemi ɔ kɛ pee nɔ́ titli ngɛ a si himi mi.—Kane Luka 5:5-11.
Mɛni nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ bɔ nɛ Yesu ye bua e kaseli ɔmɛ konɛ a ngɔ Yehowa sɔmɔmi kɛ pee nɔ́ titli ngɛ a si himi mi ɔ mi? (Hyɛ kuku 10)b
11. Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ ngɔ o níhi a si kpamihi kɛ wo o Baiblo kaselɔ ɔ hemi kɛ yemi ɔ mi he wami?
11 E ngɛ mi kaa wa be nyɛe maa pee nyakpɛ níhi kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ mohu lɛɛ, se wa ma nyɛ ma de nihi nɛ waa kɛ mɛ kaseɔ Baiblo ɔ níhi a si kpamihi nɛ tsɔɔ bɔ nɛ Yehowa yeɔ buaa nihi nɛ a ngɔɔ e sɔmɔmi kɛ peeɔ nɔ́ titli ngɛ a si himi mi ɔ ha. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, anɛ o kai bɔ nɛ Yehowa ye bua mo ha benɛ o bɔni asafo mi kpehi yami ɔ lo? Eko ɔ, o de o nitsumitsɛ ɔ kaa o be nyɛe maa pee overtime hu konɛ o nyɛ nɛ o ya asafo mi kpe. Ke o ngɛ o Baiblo kaselɔ ɔ o níhi a si kpami ɔ dee ɔ, ha nɛ e na bɔ nɛ Yehowa ye bua mo akɛnɛ o ngɔ e sɔmɔmi kɛ pee nɔ́ titli ngɛ o si himi mi kɛ bɔ nɛ lɔ ɔ ha nɛ o hemi kɛ yemi ɔ mi wa ha.
12. (a) Mɛni he je nɛ e sa nɛ wa ha nɛ fiɛɛli kpahi nɛ a piɛɛ wa he kɛ ya wa Baiblo kaseli ɔmɛ a ngɔ ɔ? (b) Kɛ o ma plɛ kɛ ngɔ videohi kɛ ye bua o Baiblo kaselɔ ɔ saminya ha kɛɛ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.
12 Jehanɛ hu ɔ, ke nyɛmimɛ kpahi de o Baiblo kaselɔ ɔ bɔ nɛ a pee tsakemihi konɛ a ngɔ Yehowa sɔmɔmi kɛ pee nɔ́ titli ngɛ a si himi mi ha a, e maa ye bua lɛ wawɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, be fɛɛ be nɛ o kɛ o Baiblo kaselɔ ɔ ma ya kase ní ɔ, o ma nyɛ maa ngɔ nyɛmi ko kɛ piɛɛ o he kɛ ya. Mo bi mɛ nɛ a tsɔɔ bɔ nɛ a plɛ kɛ ba na anɔkuale ɔ ha, kɛ nɔ́ nɛ ye bua mɛ nɛ a ngɔ Yehowa sɔmɔmi kɛ pee nɔ́ titli ngɛ a si himi mi. Jehanɛ se hu ɔ, moo to o tsui si nɛ o kɛ o Baiblo kaselɔ ɔ nɛ hyɛ videohi nɛ ngɛ “Moo Kase Babauu” loo “Ní Kpahi Nɛ Maa Ye Bua Mo” blɔ he ɔ nɛ ngɛ Ná Bua Jɔmi Kɛ Ya Neneene! womi ɔ mi ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke nyɛ ngɛ ní kasemi 37 ɔ he susue, nɛ nyɛ hyɛ video nɛ ji Yehowa Ma Ha Wɔ Wa Hiami Níhi ɔ, moo ye bua lɛ nɛ e na kaa ke e ngɔ Yehowa sɔmɔmi kɛ pee nɔ́ titli ngɛ e si himi mi ɔ, Yehowa ma ha lɛ e hiami níhi.
MOO YE BUA O BAIBLO KASELI ƆMƐ KONƐ A NYƐ NƐ A DA KAHI A NYA
13. Kɛ Yesu plɛ kɛ dla e kaseli ɔmɛ kɛ ha si temi kɛ womi ha kɛɛ?
13 Yesu de e kaseli ɔmɛ si abɔ kaa ni kpahi kɛ a wekuli po maa te si kɛ wo mɛ. (Mat. 5:11; 10:22, 36) Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Yesu ma gbo ɔ, e de e kaseli ɔmɛ kaa nihi ma nyɛ maa gbe mɛ akɛnɛ a ngɛ Yehowa jae ɔ he je. (Mat. 24:9; Yoh. 15:20; 16:2) E wo mɛ he wami konɛ a kɛ hɛ si kami nɛ tsu ní ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e de e kaseli ɔmɛ kaa a kɛ nihi nɛ a teɔ si kɛ woɔ mɛ ɔ nɛ ko sã nya, nɛ a hyɛ a munyu tutui kɛ a ní peepee saminya, bɔ nɛ pee nɛ a ya nɔ nɛ a fiɛɛ.
14. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua Baiblo kaselɔ ko konɛ e dla e he kɛ ha si temi kɛ womi? (2 Timoteo 3:12)
14 Kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ, wa ma nyɛ maa ye bua wa Baiblo kaseli ɔmɛ konɛ a na ní komɛ nɛ nihi nɛ a kɛ mɛ tsuɔ ní, a huɛmɛ kɛ a wekuli ma nyɛ ma de loo a pee kɛ jɔ̃ a kɔni mi. (Kane 2 Timoteo 3:12.) Eko ɔ, nihi nɛ a kɛ mɛ tsuɔ ní ɔ maa ye a he fɛu akɛnɛ a ngɛ mɔde bɔe kaa a maa ngɔ níhi nɛ a ngɛ kasee ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ kɛ tsu ní ɔ he je. A wekuli kɛ ni kpahi hu ma nyɛ maa te si kɛ wo mɛ ngɛ a hemi kɛ yemi ɔ he je. Ke wa ye bua wa Baiblo kaseli ɔmɛ konɛ a dla a he kɛ ha si temi kɛ womi amlɔ nɛ ɔ, lɔ ɔ maa ye bua mɛ konɛ a nyɛ nɛ a da si temi kɛ womi nya.
15. Ke Baiblo kaselɔ ko wekuli ngɛ si tee kɛ ngɛ lɛ woe ɔ, mɛni ma nyɛ maa ye bua lɛ konɛ e da nya?
15 Ke o Baiblo kaselɔ ɔ wekuli ngɛ si tee kɛ ngɛ lɛ woe ɔ, moo ye bua lɛ konɛ e susu nɔ́ he je nɛ e wekuli ɔmɛ ngɛ jã pee ɔ he. Eko ɔ, e wekuli ɔmɛ ma susu kaa níhi nɛ Yehowa Odasefo ɔmɛ tsɔɔ ɔ ji lakpa, aloo a ma nyɛ ma susu kaa Odasefo ɔmɛ ji nimli yayamihi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu wekuli komɛ po bua jɔɛ ní tsumi nɛ e tsu ɔ he. (Maak. 3:21; Yoh. 7:5) Moo ye bua o Baiblo kaselɔ ɔ konɛ e to e tsui si kɛ ha e wekuli kɛ ni kpahi nɛ a teɔ si kɛ woɔ lɛ ɔ, nɛ e kɛ mɛ nɛ tu munyu ngɛ mi mi jɔmi mi.
16. Kɛ wa ma plɛ kɛ ye bua Baiblo kaselɔ ko ha kɛɛ konɛ e gu ga blɔ nɔ kɛ ye nihi odase?
16 Ke Baiblo kaselɔ ɔ wekuli ɔmɛ suɔ nɛ a le níhi fuu ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, e maa hi kaa e be mɛ níhi fuu a nya tsɔɔe si kake, ke pi jã a, ní sɛɛmi ɔ maa gbe a nya, nɛ a bua be he jɔe kaa a kɛ lɛ maa sɛɛ ní be kpa mi. Enɛ ɔ he ɔ, moo wo Baiblo kaselɔ ɔ he wami konɛ e ha nɛ ní sɛɛmi ɔ nɛ pee kpiti konɛ lɔ ɔ nɛ bli blɔ kɛ ha ní sɛɛmi kpa hwɔɔ se. (Kol. 4:6) E ma nyɛ ma de e wekuli ɔmɛ konɛ a ya jw.org ɔ nɔ konɛ mɛ nitsɛmɛ a ya kase babauu kɛ kɔ Yehowa Odasefohi a he.
17. Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ ye bua Baiblo kaselɔ ko konɛ e nyɛ nɛ e ha sanehi nɛ eko ɔ, nihi ma bi ngɛ Yehowa Odasefohi a he ɔ heto? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)
17 Akɛnɛ o Baiblo kaselɔ ɔ wekuli loo nihi nɛ e kɛ mɛ tsuɔ ní ɔ ma nyɛ ma bi lɛ sanehi he je ɔ, o ma nyɛ maa ngɔ munyuhi nɛ ngɛ “Sanehi Nɛ Nihi Pɔɔ Bimi” blɔ he ɔ nɛ ngɛ jw.org ɔ nɔ ɔ kɛ ye bua lɛ konɛ e dla heto kpiti nɛ e kɛ ma nyɛ maa ye bua mɛ. (2 Tim. 2:24, 25) Jehanɛ hu ɔ, ke nyɛ gbe ní kasemi ɔ eko fɛɛ eko nya ngɛ Ná Bua Jɔmi Kɛ Ya Neneene! womi ɔ mi ɔ, o kɛ lɛ nɛ susu fã nɛ ji, “Ni Komɛ Deɔ Ke” ɔ he. Moo wo Baiblo kaselɔ ɔ he wami konɛ e kase bɔ nɛ e maa ngɔ lɛ nitsɛ e munyu kɛ ha sanehi a heto ha. Ke e maa hi ɔ, moo ye bua Baiblo kaselɔ ɔ konɛ e na hehi nɛ e he hia kaa e ya e hɛ mi ngɛ ke e kɛ nihi ngɛ e hemi kɛ yemi ɔ he munyu tue. Ke o ye bua Baiblo kaselɔ ɔ nɛ e pee jã a, lɔ ɔ maa wo lɛ he wami konɛ e kɛ kã nɛ fã e hemi kɛ yemi ɔ he.
O kɛ o Baiblo kaselɔ ɔ nɛ pee bɔ nɛ e ma plɛ kɛ ye nihi odase ha a he peemi kɛ tsɔɔ konɛ e nyɛ nɛ e ye nihi odase (Hyɛ kuku 17)c
18. Mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ wo Baiblo kaselɔ ko he wami konɛ e nyɛ nɛ e je fiɛɛmi yami sisi? (Mateo 10:27)
18 Yesu wo e kaseli ɔmɛ he wami kaa a fiɛɛ sane kpakpa a kɛ tsɔɔ nihi. (Kane Mateo 10:27.) Ke Baiblo kaselɔ ko je fiɛɛmi yami sisi ɔ, e maa na kaa Yehowa ngɛ lɛ ye buae, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ e ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ wawɛɛ. Kɛ o ma plɛ kɛ ye bua Baiblo kaselɔ ko ha kɛɛ konɛ e nyɛ nɛ e je fiɛɛmi yami sisi? Ke a fia adafi kaa asafo ɔ tsuo maa ya fiɛɛmi konɛ eko ɔ, a kɛ gba nine fɔmi womihi, loo a kɛ je Baiblo mi ní kasemi sisi ɔ, moo ye bua o Baiblo kaselɔ ɔ konɛ e le níhi nɛ e sa kaa e pee konɛ e he nɛ su kaa fiɛɛlɔ. Moo ye bua lɛ nɛ e na kaa e yi kulaa kaa nɔ ko maa je fiɛɛmi yami sisi ngɛ behi kaa jã a mi. Jehanɛ se hu ɔ, e ma nyɛ ma kɛ pee oti kaa e ma bɔni assignment peemi ngɛ otsi kpɛti kpe ɔ sisi. Enɛ ɔ maa ye bua lɛ konɛ e kɛ nɔ́ mi mami nɛ tsɔɔ ni kpahi níhi nɛ e heɔ yeɔ.
MO NÁ NƆ MI MAMI KAA O BAIBLO KASELƆ Ɔ MA NYƐ MAA PEE YEHOWA SUƆMI NYA NÍ
19. Mɛni Yesu pee kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ nɔ mi mami kaa e kaseli ɔmɛ maa pee Yehowa suɔmi nya ní, nɛ kɛ wa ma plɛ kɛ kase lɛ ha kɛɛ?
19 Loko Yesu maa je kɛ ho hiɔwe ya a, e de e kaseli ɔmɛ kaa e maa na mɛ ekohu. E kaseli ɔmɛ li kaa Yesu ngɛ tsɔɔe kaa a maa ya hiɔwe. E ngɛ mi kaa Yesu kaseli ɔmɛ nui nɔ́ nɛ Yesu de ɔ sisi mohu lɛɛ, se Yesu ngɛ nɔ mi mami kaa a suɔ nɛ a pee Yehowa suɔmi nya ní. (Yoh. 14:1-5, 8) Yesu le kaa be ma pue mi loko e kaseli ɔmɛ maa nu ní komɛ a sisi, nɛ́ hiɔwe hɛnɔkami ɔ hu piɛɛ he. (Yoh. 16:12) Wɔ hu wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa wa Baiblo kaseli ɔmɛ ma nyɛ maa pee níhi nɛ maa sa Yehowa hɛ mi.
Ke Baiblo kaselɔ ko je fiɛɛmi yami sisi ɔ, e maa na kaa Yehowa ngɛ lɛ ye buae, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ e ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ wawɛɛ
20. Mɛni nɛ nyɛmiyo ko nɛ e ngɛ Malawi ɔ pee kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ nɔ mi mami kaa e Baiblo kaselɔ ɔ maa pee nɔ́ nɛ da?
20 Mo ná nɔ mi mami kaa o Baiblo kaselɔ ɔ suɔ kaa e maa pee nɔ́ nɛ da. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu nyɛmiyo ko nɛ e ngɛ Malawi nɛ a tsɛɛ lɛ ke Chifundo ɔ níhi a si kpami ɔ he nɛ o hyɛ. E kɛ yiheyo ko nɛ e yaa Katoliki sɔlemi ɔ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Alinafe ɔ je Ná Bua Jɔmi Kɛ Ya Neneene! womi ɔ kasemi sisi. Benɛ a gbe ní kasemi 14 ɔ nya a, Chifundo bi Alinafe kaa mɛni ji e susumi ngɛ amagahi nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ jami mi ɔ he? Alinafe mi mi fu wawɛɛ nɛ e de ke, “Lɔ ɔ lɛɛ imi nitsɛ ye sane!” Enɛ ɔ ha nɛ Chifundo susu kaa eko ɔ, e be kɛe nɛ Alinafe ma kpa Baiblo ɔ kasemi. Se Chifundo to e tsui si nɛ e kɛ Alinafe tsa Baiblo ɔ kasemi ɔ nɔ kɛ yi mi tomi ɔ kaa hwɔɔ se ko ɔ, Alinafe ma ba nu nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ngɛ amagahi nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ jami mi ɔ sisi saminya. Nyɔhiɔ bɔɔ komɛ a se ɔ, Chifundo bi Alinafe sane nɛ ngɛ ní kasemi 34 ɔ nɛ ji: “Kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ, kɛ o ná Baiblo ɔ nɛ o ngɛ kasee, kɛ Yehowa nɛ ji anɔkuale Mawu ɔ he ní nɛ o ngɛ kasee ɔ he se ha kɛɛ?” Chifundo tsɔɔ bɔ nɛ Alinafe ha sane bimi ɔ heto ha. Chifundo de ke: “Alinafe tu níhi fuu a he munyu, nɛ e tsɔɔ kaa Odasefo ɔmɛ ngɔɛ a he kɛ wui níhi nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa a dɛ ɔ mi.” Be bɔɔ se ɔ, Alinafe kɛ amagahi tsu we ní hu, nɛ e ya e hɛ mi nɛ a baptisi lɛ.
21. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ ye bua wa Baiblo kaseli konɛ a mwɔ yi mi kpɔ kaa a ma sɔmɔ Yehowa?
21 E ngɛ mi kaa Yehowa ‘lɛ haa nɛ anɔkuale ɔ waa’ ngɛ nihi a tsui mi mohu lɛɛ, se wɔ tsuo wa ma nyɛ maa ye bua Baiblo kaselɔ ko konɛ e nyɛ nɛ e ya e hɛ mi. (1 Kor. 3:7) E sa nɛ waa tsɔɔ lɛ nɛ e le nɔ́ nɛ Mawu suɔ kaa e pee, se pi lɔ ɔ pɛ, e sa nɛ waa ye bua lɛ konɛ suɔmi nɛ e ngɛ ha Yehowa a mi nɛ wa wawɛɛ hulɔ. Jehanɛ se hu ɔ, e sa nɛ waa wo lɛ he wami konɛ e ngɔ Yehowa sɔmɔmi kɛ pee nɔ́ titli ngɛ e si himi mi, nɛ waa tsɔɔ lɛ kaa e sa kaa e ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ ke e kɛ nyagbahi ngɛ kpee. Ke wa ha nɛ wa Baiblo kaseli ɔmɛ na kaa wa ngɛ nɔ mi mami kaa a ma nyɛ maa sa Yehowa hɛ mi ɔ, lɔ ɔ maa wo mɛ he wami konɛ a mwɔ yi mi kpɔ kaa a ma sɔmɔ Yehowa.
LA 55 Nyɛ Ko Ye Mɛ Gbeye!
a Benɛ Nikodemo kɛ Yesu sɛɛ ní ɔ, jeha enyɔ kɛ fã se ɔ, e ngɛ sɔmɔe ngɛ Yudabi ɔmɛ a kojomi he ngua a loloolo. (Yoh. 7:45-52) Womi ko tsɔɔ kaa Nikodemo ba pee Yesu kaselɔ benɛ Yesu gbo se.—Yoh. 19:38-40.
b FONI ƆMƐ A MI TSƆƆMI: Petro kɛ kaseli kpa komɛ ngmɛɛ wo hɛmi ní tsumi ɔ he nɛ a ba nyɛɛ Yesu se.
c FONI Ɔ MI TSƆƆMI: Nyɛmiyo ko nɛ e ngɛ e Baiblo kaselɔ ko ye buae konɛ e dla e he kɛ ha fiɛɛmi.