Hɔgba, September 14
Nyɛɛ nu nɔ́ nɛ ji e blimi kɛ e kami kɛ e hiɔwe yami kɛ e mi kuɔmi ɔ tsuo sisi saminya.—Efe. 3:18.
Ke o ngɛ hlae nɛ o he we ko ɔ, o maa suɔ kaa o maa le nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ we nɛ o ngɛ hlae nɛ o he ɔ he, nɛ o na kɛ o hɛngmɛ hulɔ. Wɔ hu wa ma nyɛ maa pee nɔ́ ko kaa jã ke wa ngɛ Baiblo ɔ kanee loo wa ngɛ kasee. Ke o kaneɔ Baiblo ɔ kɛfokɛfo ɔ, eko ɔ, “Mawu sɛ gbi klɔuklɔu ɔmɛ a sisije ní ɔmɛ” pɛ nɛ o maa le. (Heb. 5:12) Kaa bɔ nɛ ke o yaa he we ko nɛ o maa suɔ kaa o maa sɛ we ɔ mi konɛ o le nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ mi ɔ, jã kɛ̃ nɛ e sa kaa o kase Baiblo ɔ konɛ o nu sisi saminya. Ke Baiblo ɔ de nɔ́ ko ngɛ ngmami ko mi ɔ, e sa nɛ waa hyɛ bɔ nɛ nɔ́ nɛ e de ɔ kɛ ngmami kpahi ngɛ tsakpa ha. Enɛ ɔ ji blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ kase Baiblo ɔ. Jehanɛ hu ɔ, moo bɔ mɔde kaa o maa nu níhi nɛ o heɔ yeɔ a sisi, kɛ nɔ́ he je nɛ o he jamɛ a ní ɔmɛ ye. Loko wa maa nu Baiblo ɔ sisi saminya a, e he hia nɛ waa kase Baiblo ɔ mi anɔkualehi nɛ a mi kuɔ ɔ. Bɔfo Paulo wo e nyɛmimɛ Kristofohi he wami kaa a kase Mawu Munyu ɔ saminya konɛ a nyɛ nɛ a nu anɔkuale ɔ mi “blimi kɛ e kami kɛ e hiɔwe yami kɛ e mi kuɔmi ɔ tsuo sisi saminya.” Kɛkɛ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ a ‘sipoku maa ya zu mi nɛ a he maa wa’ ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi wawɛɛ. (Efe. 3:14-19) E sa nɛ wɔ hu waa pee jã nɔuu. w23.10 18 ¶1-3
Hɔɛgbi, September 15
Nyɛmimɛ, nyɛ ha nɛ gbali ɔmɛ nɛ a tu munyu ngɛ Yehowa biɛ ɔ mi ɔ, a nɔ́ nami ɔ kɛ a tsui si tomi ɔ nɛ pee nɔ́ hyɛmi nɔ́ kɛ ha nyɛ.—Yak. 5:10.
Baiblo ɔ tu nihi fuu nɛ a to a tsui si ɔ a he munyu. Ke o kɛ pee oti kaa o maa kase nimli nɛ ɔmɛ a he ní ɔ, e maa ye bua mo wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e ngɛ mi kaa benɛ David ji niheyo ɔ, a pɔ lɛ nu kaa e ba ye matsɛ ngɛ Israel mohu lɛɛ, se e mlɛ jehahi babauu loko e nine su matsɛ yemi ɔ nɔ. Simeon kɛ Ana hu kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ Yehowa nɛ a mlɛ Mesia nɛ Mawu wo si kaa e maa ba a. (Luka 2:25, 36-38) Ke o ngɛ nimli nɛ ɔmɛ a he ní kasee ɔ, mo hla heto kɛ ha sane bimi nɛ ɔmɛ: Mɛni nɛ eko ɔ, e ye bua nɔ ɔ nɛ e nyɛ nɛ e to e tsui si? Kɛ e tsui si nɛ e to ɔ ye bua lɛ ha kɛɛ? Mɛni ma nyɛ ma pee kɛ kase lɛ? Jehanɛ hu ɔ, ke o kase nihi nɛ a nyɛ we nɛ a to a tsui si ɔ a he ní ɔ, o ma nyɛ ma ná he se. (1 Sam. 13:8-14) O ma nyɛ ma bi o he ke: ‘Mɛni nɛ eko ɔ, e ha nɛ a nyɛ we nɛ a to a tsui si ɔ? Nɛ mɛni lɛ je mi kɛ ba?’ w23.08 25 ¶15
Pɛplɛgbi, September 16
Wa he ye, nɛ wa ba le kaa mo ji Mawu we Nɔ Klɔuklɔu ɔ nɛ.—Yoh. 6:69.
Bɔfo Petro ji nɔ ko nɛ e yeɔ anɔkuale. Lɔ ɔ he ɔ, e ha we nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko nɛ tsi lɛ blɔ nɛ e kpa Yesu se nyɛɛmi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ligbi ko ɔ, Yesu de nɔ́ ko nɛ e kaseli ɔmɛ nui sisi, se Petro pee nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa e yeɔ anɔkuale. (Yoh. 6:68) A kpɛti nihi fuu tui a tsui si konɛ Yesu nɛ e tsɔɔ mɛ nɔ́ nɛ e de ɔ sisi, mohu ɔ, a kpa e se nyɛɛmi. Se Petro lɛɛ e pee we jã, e yɔse kaa Yesu pɛ ji nɔ nɛ ngɛ “neneene wami munyu ɔmɛ ɔ nɛ.” Yesu le kaa Petro kɛ bɔfo kpa amɛ ma kua lɛ. Se loloolo ɔ, Yesu ha nɛ Petro le kaa e ngɛ nɔ mi mami ngɛ e mi kaa e ma ba da e nane nɔ ekohu, nɛ e maa ya nɔ maa ye anɔkuale. (Luka 22:31, 32) Yesu le kaa “mumi ɔ suɔ wawɛɛ, se he lo ɔ gbɔjɔ.” (Maak. 14:38) Enɛ ɔ he ɔ, benɛ Petro kua Yesu nɛ e tsɔɔ kaa e li lɛ ɔ se po ɔ, Yesu kɔni mi jɔ̃ we ngɛ e he. Benɛ a tle Yesu si se ɔ, e je e he kpo kɛ tsɔɔ Petro. E ngɛ heii kaa benɛ Yesu pee jã a, Petro pɛ lɛ ngɛ lejɛ ɔ. (Maak. 16:7; Luka 24:34; 1 Kor. 15:5) Hyɛ bɔ nɛ enɛ ɔ maa wo Petro nɛ e ngɛ aywilɛho yee ngɛ nɔ́ nɛ e pee ɔ he ɔ he wami ha! w23.09 22 ¶9-10