Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • 1 Mɛni He Je Nɛ E He Hia Nɛ Waa Sɔle?
    Hwɔɔmi Mɔ—2010 | October 1
    • 1 Mɛni He Je Nɛ E He Hia Nɛ Waa Sɔle?

      SƆLEMI. Nihi fuu suɔ nɛ a le nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de kɛ kɔ sɔlemi he. Ha nɛ wa susu sane kpaago komɛ nɛ nihi biɔ ngɛ sɔlemi he ɔ a he, nɛ waa hyɛ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ngɛ sane bimi nɛ ɔmɛ a he. Munyu nɛ ɔmɛ maa ye bua mo konɛ o bɔni sɔlemi, aloo ke o sɔleɔ momo hu ɔ, nɛ́ o le bɔ nɛ o maa sɔle ha konɛ Mawu nɛ bu o sɔlemi ɔ tue.

      [Foni]

      NGƐ je ɔ mi tsuo ɔ, nihi nɛ a ngɛ jami slɔɔtohi a mi, nɛ́ e slo a kusumihi ɔ sɔleɔ. A sɔleɔ ke mɛ pɛ a ngɛ he ko, aloo ke a bua a he nya kaa kuu. A sɔleɔ ngɛ sɔlemi tsuhi a mi, ngɛ klamɔ jami hehi, kɛ wɔ piɛhi a mi. A guɔ blɔ slɔɔtohi a nɔ kɛ sɔleɔ kɛ haa Mawu.

      Sɔlemi ha nɛ adesahi je ekpa kulaa ngɛ adebɔ ní kpahi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ a he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa yeɔ ní, wa nuɔ nyu, nɛ wa woɔ mumi kaa lohwe ɔmɛ nɔuu. Jehanɛ se hu ɔ, adesahi fɔ ɔ, a waa, nɛ a gboɔ kaa lohwe ɔmɛ nɔuu. (Fiɛlɔ 3:19) Se adesahi pɛ nɛ a nyɛɔ nɛ a sɔleɔ. Mɛni he je?

      Ejakaa wa hia sɔlemi. Nihi fuu sɔleɔ konɛ a kɛ Mawu nɛ sɛɛ ní. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa jã nɛ a bɔ wɔ. (Fiɛlɔ 3:11) Yesu de ke: “Nihi nɛ a le kaa a hia mumi mi níhi ɔ ngɛ bua jɔmi.”—Mateo 5:3.

      Wɔ tsuo wa “hia mumi mi níhi.” Enɛ ɔ he je nɛ jami hehi, kɛ hehi nɛ nihi ya sɔle ɔ ngɛ ɔ hiɛ babauu ɔ nɛ. Ni komɛ ngɔɔ a hɛ kɛ fɔɔ mɛ nitsɛmɛ a nɔ, aloo ni kpahi a nɔ kaa mɛ lɛ a ha mɛ a mumi mi hiami níhi. Se anɛ o susu kaa adesahi ma nyɛ maa ye bua a sibi ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi lo? Akɛnɛ wa ji adesahi nɛ wa wami se kɛ we, nɛ wa li nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se he je ɔ, wa hia nɔ ko nɛ e ngɛ nile nɛ mi kuɔ, nɛ́ e ngɛ he wami pe wɔ, nɛ́ jehanɛ se hu ɔ, e ngɛ kɛ yaa neneene konɛ e ye bua wɔ. Se mɛni yemi kɛ buami tutuutu lɛ wa hia?

      Mo susu he nɛ o hyɛ: Anɛ o hia yemi kɛ buami, loo nile, aloo o sane bimi ɔmɛ a heto, se o nɛ́ lo? Anɛ o hia bua womi benɛ o suɔlɔ ko gbo lo? Aloo o hia blɔ tsɔɔmi nɛ maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o mwɔ yi mi kpɔ ko nɛ e he hia wawɛɛ ɔ lo? Aloo o suɔ nɛ a ngɔ o tɔmi kɛ ke mo akɛnɛ o pee nɔ́ ko nɛ o he nile ngɛ mo fɔ bue ɔ lo?

      Baiblo ɔ ha nɛ wa na kaa wa ma nyɛ maa sɔle ngɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo a he. Baiblo ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa le bɔ nɛ wa maa sɔle ha, kɛ níhi nɛ wa ma nyɛ maa sɔle ngɛ a he. Wa naa nyumuhi kɛ yihi anɔkualetsɛmɛ komɛ a sɔlemihi ngɛ Baiblo ɔ mi. A sɔle kɛ bi bua womi, blɔ tsɔɔmi, kɛ yayami kɛ kemi. Jehanɛ se hu ɔ, a sɔle konɛ a ná heto kɛ ha sane bimihi nɛ a he hia wawɛɛ ɔmɛ.—La 23:3; 71:21; Daniel 9:4, 5, 19; Habakuk 1:3.

      Wa naa nɔ́ ko nɛ sa kadimi wawɛɛ ngɛ mɛ tsuo a sɔlemi ɔmɛ a he. A le nɔ́ nɛ he hia pe kulaa ngɛ sɔlemi he, nɛ́ nihi babauu li mwɔnɛ ɔ. Lɔ ɔ ji kaa, a le nɔ nɛ e sa kaa a sɔle kɛ ha.

  • 2 Mɛnɔ Nɛ E Sa Kaa Waa Sɔle Kɛ Ha?
    Hwɔɔmi Mɔ—2010 | October 1
    • 2 Mɛnɔ Nɛ E Sa Kaa Waa Sɔle Kɛ Ha?

      ANƐ Mawu buɔ sɔlemihi tsuo tue lo? Nihi fuu he ye jã mwɔnɛ ɔ. Nihi babauu susu kaa jamihi tsuo hi. Enɛ ɔ he ɔ, o ma nyɛ maa sɔle kɛ ha mawu fɛɛ ko nɛ o suɔ. Se anɛ e ji anɔkuale lo?

      Baiblo ɔ tsɔɔ kaa behi fuu ɔ, nihi fuu sɔɛli kɛ ha anɔkuale Mawu ɔ. Ngɛ blema be ɔ mi ɔ, nihi pɔɔ sɔlemi kɛ haa amagahi. Se Mawu bɔ nihi kɔkɔ si abɔ ngɛ jamɛ a ní peepee ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, La 115:​4-6 de ngɛ amagahi a he ke: “A ngɛ tue, se a nui nɔ́.” E ngɛ heii kaa se nami be he kaa o maa sɔle kɛ ha mawu nɛ e be nyɛe maa nu nɔ́ nɛ o ngɛ dee ɔ.

      Ha nɛ waa hyɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ Baiblo mi nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ nyɛɛ se ɔ mi. Eliya nɛ e ji Mawu gbalɔ ɔ de Baal gbali ɔmɛ kaa a sɔle kɛ ha a mawu ɔ, konɛ pee se ɔ, lɛ Eliya a hu e maa sɔle kɛ ha e Mawu ɔ. Eliya de kaa anɔkuale Mawu ɔ ma ha sɔlemi ɔ heto, se lakpa mawu ɔ lɛɛ e be heto hae. Baal gbali ɔmɛ kplɛɛ kaa a maa sɔle kɛ tsɛ a mawu ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, a sɔle be gagaaga a, nɛ a kpa ngmlaa kɛ tsɛ a mawu ɔ, se a ná we heto ko! Ngmami ɔ de ke: “Se heto ko bɛ, nɛ gbi ko hu pɛ́.” (1 Matsɛmɛ 18:29) Se mɛni lɛ ba benɛ Eliya sɔle ɔ?

      Benɛ Eliya sɔle ɔ, e Mawu ɔ ha e sɔlemi ɔ heto oya nɔuu, nɛ e ha nɛ la je hiɔwe kɛ ba sã e we afɔle ɔ. Mɛni he je nɛ Mawu bu e sɔlemi ɔ tue ɔ? Wa naa heto ɔ ngɛ 1 Matsɛmɛ 18:36, 37. E ji sɔlemi nɛ e nya kɛ we kulaa. Se kɛ̃ ɔ, Eliya wo Mawu biɛ, nɛ ji Yehowa a ta si etɛ ngɛ e sɔlemi ɔ mi.

      Baal ji mawu nɛ Kanaan bi ɔmɛ jaa, nɛ a kɛ biɛ slɔɔtoslɔɔtohi tsɛɔ lɛ. Se anɔkuale Mawu ɔ biɛ ji Yehowa. E de e we bi ɔmɛ ke: ‘Ye biɛ ji Yehowa; imi pɛ ji Mawu. I be ye hɛ mi nyami ɔ ngɔe kɛ ha mawu kpahi.’​—Yesaya 42:8.

      Mɛni he je nɛ a ha Eliya sɔlemi ɔ heto, se Baal gbali ɔmɛ lɛɛ a ha we a sɔlemi ɔ heto ɔ? Nihi nɛ a sɔmɔɔ Baal ɔ poɔ tuutuu, nɛ a kɛ nimli sãa afɔle. Se Yehowa sɔmɔmi be jã kulaa. E ha we nɛ e sɔmɔli nɛ a ngɔ a he kɛ wo yakayaka ní peepee nɛ ɔmɛ a mi, ejakaa e suɔ nɛ a sɔmɔ lɛ ngɛ blɔ klɔuu nɔ. Mo susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Ke o suɔ kaa o maa mane o huɛ ko sɛ womi ɔ, e sa nɛ o ngma o huɛ ɔ biɛ ngɛ sɛ womi ɔ nɔ. Ke o ngma nɔ kpa biɛ ngɛ sɛ womi ɔ nɔ ɔ, o huɛ ɔ nine be sɛ womi ɔ nɔ sue gblegbleegble.

      Eliya kɛ Baal gbali ɔmɛ a sane ɔ maa nɔ mi kaa Mawu bui sɔlemihi tsuo tue

      Ke o sɔle kɛ ha Yehowa a, e tsɔɔ kaa o ngɛ sɔlee kɛ ngɛ Bɔlɔ ɔ, nɛ ji adesahi tsuo a Tsɛ ɔ hae.a Yesaya de ngɛ sɔlemi mi ke, ‘Se mo Yehowa, mo ji wa tsɛ.’ (Yesaya 63:16) Benɛ Yesu ngɛ Yehowa he munyu tue kɛ ngɛ e se nyɛɛli ɔmɛ tsɔɔe ɔ, e de ke: “I ngɛ kuɔe kɛ yaa ye Tsɛ ɔ kɛ nyɛ hu nyɛ Tsɛ ɔ, kɛ ye Mawu ɔ kɛ nyɛ hu nyɛ Mawu ɔ ngɔ.” (Yohane 20:17) Yesu Tsɛ ji Yehowa. Yesu sɔle kɛ ha Yehowa, nɛ e tsɔɔ e se nyɛɛli ɔmɛ kaa mɛ hu a sɔle kɛ ha Yehowa.​​—Mateo 6:9.

      Anɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa waa sɔle kɛ ha Yesu, Maria, he tsɔli (saints), aloo hiɔwe bɔfohi lo? Dɛbi. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa waa sɔle kɛ ha Yehowa pɛ. Ha nɛ waa hyɛ yi mi tomi enyɔ komɛ a he je. Kekleekle ɔ, sɔlemi piɛɛ wa jami he, nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ wa ja Yehowa pɛ. (2Mose 20:5) Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yehowa ‘pɛ lɛ e buɔ kue fami tue.’ (La 65:2) E ngɛ mi kaa e kɛ he blɔhi haa nihi mohu lɛɛ, se he blɔ nɛ ɔ lɛɛ e kɛ ha we nɔ ko nɔ ko. E wo si kaa lɛ nitsɛ e maa bu wa sɔlemi ɔmɛ tue.

      Enɛ ɔ he ɔ, ke o ngɛ hlae nɛ Mawu nɛ bu o sɔlemi tue ɔ, Mo kai nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ. E de ke: “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e tsɛɔ Yehowa biɛ ɔ, a ma he e yi wami.” (Ní Tsumi 2:​21) Se anɛ Mawu buɔ sɔlemihi tsuo tue lo? Aloo nɔ́ kpa ko hu ngɛ nɛ e sa nɛ waa le ke wa suɔ kaa Yehowa nɛ bu wa sɔlemihi tue?

      a Jami komɛ deɔ ke e dɛ kaa wa maa wo Mawu biɛ ɔ ta ke wa ngɛ sɔlee. Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mawu biɛ ɔ je kpo maa pee si 7,000 ngɛ blema Baiblo nɛ a kɛ nine ngma a mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e biɛ ɔ je kpo si abɔ ngɛ sɔlemihi kɛ lahi nɛ a ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ a mi.

  • 3 Mɛni Blɔ Nɔ E Sa Kaa Waa Gu Kɛ Sɔle?
    Hwɔɔmi Mɔ—2010 | October 1
    • 3 Mɛni Blɔ Nɔ E Sa Kaa Waa Gu Kɛ Sɔle?

      JAMIHI fuu tsɔɔ kaa bɔ nɛ wa peeɔ wa nɔmlɔ tso ɔ ha, kɛ munyunguhi nɛ waa kɛ tsuɔ ní ɔ he hia wawɛɛ ke wa ngɛ sɔlee. Se Baiblo ɔ ye bua wɔ nɛ wa le nɔ́ tutuutu nɛ e he hia ke wa ngɛ sɔlee.

      Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mawu sɔmɔli sɔle ngɛ he slɔɔtohi, nɛ bɔ nɛ a pee a nɔmlɔ tso ha kɛ sɔle ɔ hu ngɛ ekpaekpa. A kpɛti ni komɛ sɔle ngɛ a yi mi, nɛ a kpɛti ni komɛ hu sɔle nɛ e je kpo, nɛ ni kpahi nu. A kpɛti ni komɛ wo a yi nɔ kɛ tsɔɔ hiɔwe benɛ a ngɛ sɔlee ɔ, nɛ a kpɛti ni komɛ hu ba a yi si kɛ sɔle. A kɛ amagahi, hlãnguhi loo rosary, loo womihi nɛ a hyɛɛ nɔ kɛ sɔleɔ, kɛ ní kpahi tsu we ni ke a ngɛ sɔlee. Mohu ɔ, a je mɛ nitsɛmɛ a tsui mi kɛ sɔle. Mɛni he je nɛ Mawu bu a sɔlemi ɔmɛ tue ɔ?

      Kaa bɔ nɛ wa de kɛ sɛ hlami ngɛ womi nɛ ɔ mi ɔ, a sɔle kɛ ha Yehowa pɛ. Se Mawu bu a sɔlemi tue ngɛ yi mi tomi kpa ko hu he je. 1 Yohane 5:14 ɔ de ke: “Nɛ enɛ ɔ ji nɔ mi mami nɛ wa ngɛ ngɛ e mi ɔ nɛ, kaa ke wa bi lɛ nɔ́ ko nɛ e kɛ e suɔmi nya ní peemi kɔ ɔ, e buɔ wɔ tue.” E sa kaa níhi nɛ wa maa sɔle ngɛ a heɔ kɛ Mawu suɔmi nya ní peemi nɛ kɔ. Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ?

      E sa nɛ waa kase Baiblo ɔ konɛ waa le Mawu suɔmi nya ní, kɛ níhi nɛ wa ma nyɛ maa sɔle kɛ bi. Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa ja wa le níhi tsuo nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ loko Mawu maa bu wa sɔlemihi tue lo? Ohoo. Se Mawu hyɛɛ blɔ kaa wa maa kase e he ní konɛ waa le níhi nɛ e suɔ. Jehanɛ se hu ɔ, e hyɛɛ blɔ kaa wa maa bɔ mɔde konɛ waa pee e suɔmi nya ní. (Mateo 7:21-23) E sa nɛ waa ngɔ níhi nɛ wa kase ngɛ sɔlemi he ɔ kɛ tsu ní ke wa ngɛ sɔlee.

      Ke wa suɔ nɛ Mawu nɛ e bu wa sɔlemihi tue ɔ, e sa kaa níhi nɛ wa maa sɔle ngɛ a he ɔ kɛ Mawu suɔmi nya ní peemi nɛ kɔ, nɛ́ wa ná hemi kɛ yemi, nɛ waa sɔle ngɛ Yesu biɛ mi.

      Ke wa kase Mawu he ní, nɛ wa kase níhi nɛ e suɔ kaa waa pee ɔ hu he ní ɔ, wa hemi kɛ yemi, nɛ ji nɔ́ titli nɛ e he hia ke wa ngɛ sɔlee ɔ mi maa wa. Yesu de ke: “Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛ maa sɔle kɛ bi ɔ, ke nyɛ ngɛ hemi kɛ yemi ɔ, nyɛ nine maa su nɔ.” (Mateo 21:22) Hemi kɛ yemi tsɔɔ we kaa wa ma he nɔ́ ko nɛ wa be nɔ mi mami ngɛ mi ɔ maa ye. Mohu ɔ, e tsɔɔ kaa wa ma he nɔ́ ko nɛ wa nɛ́, se wa ngɛ nɔ mi mami ngɛ mi ɔ ye. (Hebri Bi 11:1) Odase yemihi fuu ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ tsɔɔ kaa Yehowa nɛ wa nɛ́ lɛ ɔ ngɛ nitsɛnitsɛ, waa kɛ wa he ma nyɛ maa fɔ e nɔ, nɛ e pee klaalo hu kaa e ma ha nihi nɛ a ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ e mi ɔ a sɔlemihi a heto. Jehanɛ se hu ɔ, akɛnɛ Yehowa suɔ nɛ e ha wɔ níhi nɛ wa hia a he je ɔ, wa ma nyɛ ma bi lɛ konɛ e ha nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa.—Luka 17:5; Yakobo 1:17.

      Nɔ́ kpa ko hu ngɛ nɛ e sa kaa e hi wa juɛmi mi ke wa maa sɔle. Yesu de ke: “Nɔ ko bɛ Tsɛ ɔ ngɔ kaa ja e gu ye nɔ.” (Yohane 14:6) Munyu nɛ ɔ tsɔɔ kaa Yesu nɔ pɛ nɛ wa ma nyɛ maa gu kɛ sɔle kɛ ha Yehowa. Yesu tsɔɔ e se nyɛɛli ɔmɛ kaa a sɔle ngɛ e biɛ mi. (Yohane 14:13; 15:16) Enɛ ɔ tsɔɔ we kaa e sa nɛ waa sɔle kɛ ha Yesu. Mohu ɔ, e tsɔɔ kaa waa sɔle ngɛ Yesu biɛ mi, ejakaa Yesu lɛ ha nɛ wa nyɛɔ nɛ wa hɛɔ wɔ kɛ suɔ wa hiɔwe tsɛ nɛ ngɛ klɔuklɔu ɔ he.

      Be ko ɔ, Yesu kaseli ɔmɛ bi lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, moo tsɔɔ wɔ bɔ nɛ a sɔleɔ ha.” (Luka 11:1) E ngɛ heii kaa kaseli ɔmɛ le níhi fuu nɛ kɔɔ sɔlemi he ɔ he momo, se a ngɛ hlae nɛ a le ‘níhi nɛ e sa kaa a sɔle ngɛ a he?’

  • 4 Mɛni Níhi A He Nɛ E Sa Kaa Waa Sɔle Ngɛ?
    Hwɔɔmi Mɔ—2010 | October 1
    • 4 Mɛni Níhi A He Nɛ E Sa Kaa Waa Sɔle Ngɛ?

      YESU sɔlemi he nɔ hyɛmi nɔ́, nɛ a tsɛɛ lɛ hu ke Nyɔmtsɛ ɔ Sɔlemi ɔ, ji sɔlemi ko nɛ Kristofohi pɔɔ demi wawɛɛ pe sɔlemi kpahi tsuo. E ngɛ mi kaa nihi babauu deɔ sɔlemi nɛ ɔ mohu lɛɛ, se a nui e mi munyu ɔmɛ a sisi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi nɛ Yesu ngɛ hlae nɛ nihi nɛ a hi sɔlemi nɛ ɔ mi tĩe be fɛɛ be nɛ a maa sɔle. Kɛ wa plɛ kɛ le kɛɛ?

      Loko Yesu maa tu jamɛ a sɔlemi ɔ he munyu ɔ, e de ke: “Ke o ngɛ sɔlee ɔ, koo tĩ munyu kake ɔ nɔuu mi si abɔ.” (Mateo 6:7) Lɛɛ mɛni he je nɛ Yesu kɛ sɔlemi he nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ha mɔ? Tsa pi nɛ e ngɛ hlae nɛ wa kpe sɔlemi nɛ ɔ mi munyu ɔmɛ kɛ wo wa yi mi, nɛ waa hi dee be fɛɛ be nɛ wa maa sɔle. Mohu ɔ, Yesu ngɛ wɔ níhi nɛ a he hia nɛ e sa kaa waa sɔle ngɛ a he ɔ tsɔɔe. O maa na sɔlemi he nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ɔ ngɛ Mateo 6:9-13.

      [Foni]

      “Wa Tsɛ nɛ o ngɛ hiɔwe, ha nɛ o biɛ ɔ he nɛ tsɔ.”

      Yesu tsɔɔ e se nyɛɛli ɔmɛ kaa e sa nɛ be fɛɛ be nɛ a maa sɔle ɔ, a sɔle kɛ ha Yehowa, nɛ ji e Tsɛ ɔ. Se anɛ o le nɔ́ he je nɛ Mawu biɛ ɔ he hia wawɛɛ, kɛ nɔ́ he je nɛ e sa kaa a tsɔ e biɛ ɔ he, loo a pee lɛ klɔuklɔu ɔ lo?

      Be nɛ a bɔ adesahi se bɔɔ pɛ ɔ, a tu lakpa munyuhi fuu kɛ si Mawu, nɛ enɛ ɔ wo e biɛ ɔ he mu. Mawu he nyɛlɔ, nɛ ji Satan ɔ suɔ nɛ wa he ye kaa Yehowa foɔ lɛ pɛ e nɔ́ mi, E yeɔ lakpa, nɛ E be he blɔ kaa E yeɔ níhi nɛ e bɔ ɔmɛ a nɔ. (1Mose 3:1-6) Nihi babauu he nɔ́ nɛ Satan de ɔ ye, nɛ lɔ ɔ haa nɛ a deɔ ke Mawu susuu we nɔ he, e yi mi wa, nɛ e kɛ tɔmi ki nɔ. Ni komɛ po deɔ ke Mawu be. Ni komɛ hu je Yehowa biɛ ɔ kɛ je Baiblo sisi tsɔɔmihi a mi, nɛ a ngmɛ́ blɔ kaa a kɛ tsu ní.

      Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mawu ma tsu sane nɛ ɔ he ní. (Ezekiel 39:7) E ma ha mo o hiami níhi, nɛ e ma tsu o nyagba amɛ a he ní kɛ ha mo. Mɛni blɔ nɔ e maa gu kɛ pee jã? Heto ɔ ngɛ Munyuhi nɛ ngɛ Yesu sɔlemi he nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ nyɛɛ se ɔ mi.

      “Ha nɛ o Matsɛ Yemi ɔ nɛ ba.”

      Mwɔnɛ ɔ, jami hɛ mi nyɛɛli fuu hɛɛ juɛmi ekpaekpa ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he. Se nihi nɛ a nu Yesu sɔlemi ɔ le kaa Mawu gu e gbali ɔmɛ a nɔ kɛ wo si kaa e ma ha nɛ Mesia a maa to Matsɛ Yemi ko sisi, konɛ e kɛ tsake je ɔ. (Yesaya 9:6, 7; Daniel 2:44) Matsɛ Yemi nɛ ɔ ma tsɔ Mawu biɛ ɔ he, nɛ e ma ha nɛ wa maa na kaa Satan ji lakpatsɛ. Jehanɛ se hu ɔ, e ma je Satan kɛ je, nɛ e ma dla níhi tsuo nɛ Satan puɛ ɔ. Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa po ta, hwɔ, kɛ gbenɔ se. (La 46:9; 72:12-16; Yesaya 25:8; 33:24) Ke o ngɛ sɔlee kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɛ ba a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o ngɛ sɔlee konɛ e si womi ɔmɛ tsuo nɛ ba mi.

      “Ha nɛ a pee o suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ kaa bɔ nɛ a peeɔ ngɛ hiɔwe ɔ.”

      Yesu munyu nɛ ɔ tsɔɔ kaa Mawu ma ha nɛ a pee e suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ, kaa bɔ nɛ a peeɔ ngɛ hiɔwe ɔ. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de jã a? Ejakaa Mawu bi ɔ sake Satan kɛ e daimonio ɔmɛ kɛ je hiɔwe kɛ ba pue zugba a nɔ, nɛ enɛ ɔ ha nɛ amlɔ nɛ ɔ, a ngɛ Mawu suɔmi nya ní pee ngɛ hiɔwe. (Kpo Jemi 12:9-12) Ní bimi etɛne nɛ ɔ nɛ ngɛ Yesu sɔlemi ɔ mi ɔ ha nɛ wa na kaa Mawu suɔmi nya ní peemi he hia wawɛɛ pe wɔ nitsɛmɛ wa suɔmi nya ní. Mawu suɔ kaa e hi ha wɔ be fɛɛ be. Yesu nɛ e ye mluku ɔ po de e Tsɛ ɔ ke: “Ha nɛ nɔ́ nɛ o suɔ ɔ nɛ e ba mi, se pi nɔ́ nɛ imi i suɔ.”—Luka 22:42.

      “Ha wɔ wa nya mi ngma mwɔnɛ ɔ ligbi nɛ ɔ.”

      Yesu tsɔɔ kaa wa ma nyɛ maa sɔle ngɛ níhi nɛ wa hia ngɛ wa daa ligbi si himi mi ɔ a he. Ngɛ anɔkuale ɔ mi ɔ, jã nɛ wa maa pee ɔ ma kai wɔ kaa Yehowa ji nɔ “nɛ e haa nihi tsuo wami kɛ mumi kɛ níhi tsuo.” (Ní Tsumi 17:25) Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yehowa ngɛ kaa tsɛ nɛ e suɔ e bimɛ wawɛɛ, nɛ́ e suɔ kaa e ma ha mɛ a hiami níhi. Se kaa bɔ nɛ tsɛ kpakpa peeɔ ɔ, ke wa bi Yehowa nɔ́ ko nɛ́ be wɔ ye buae ɔ, e be wɔ hae.

      “Ngɔɔ wa hiɔ ɔmɛ kɛ ke wɔ.”

      Anɛ e he hia nɛ Mawu nɛ ngɔ wa tɔmihi kɛ ke wɔ lo? Nihi fuu nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ li nɔ́ nɛ tɔmi ji, nɛ a li hɛdɔ nɛ ngɛ tɔmi he hulɔ. Se Baiblo ɔ tsɔɔ kaa yayami nɛ Adam kɛ Hawa pee ɔ lɛ ha nɛ wa ngɛ nɔ́ nae, nɛ wa ngɛ gboe mwɔnɛ ɔ nɛ. Akɛnɛ a fɔ wɔ kɛ wo yayami mi he je ɔ, wa tɔ̃ɔ, nɛ ja Mawu kɛ wa tɔmi ɔmɛ ke wɔ loko wa ma nyɛ ma ná neneene wami. (Roma Bi 3:23; 5:12; 6:23) Ngmami nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ taa wa tsui he wawɛɛ. E de ke: ‘Yehowa, o hi, nɛ o kɛ yayami paa nɔ.’—La 86:5.

      “Mo je wɔ kɛ je nɔ yayami ɔ dɛ mi.”

      Anɛ o le kaa e he hia nɛ Mawu nɛ po wa he piɛ lo? Nihi fuu he we yi kaa “nɔ yayami ɔ,” nɛ ji Satan ɔ ngɛ niinɛ. Se Yesu tsɔɔ kaa Satan ngɛ niinɛ, nɛ e de po ke lɛ “nɛ e ngɛ je nɛ ɔ nɔ yee.” (Yohane 12:31; 16:11) Satan sisi nihi nɛ a ngɛ je nɛ ɔ nɛ e ngɛ nɔ yee ɔ mi ɔ, nɛ e ngɛ hlae nɛ e sisi mo hulɔ, ejakaa e sume nɛ huɛ bɔmi nɛ hi o kɛ o Tsɛ nɛ ji Yehowa a nyɛ kpɛti. (1 Petro 5:8) Se kɛ̃ ɔ, Yehowa ngɛ he wami kulaa pe Satan, nɛ e suɔ kaa e maa po nihi nɛ a suɔ Lɛ ɔ a he piɛ.

      Wa kase níhi fuu kɛ kɔ Yesu sɔlemi he nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he. Se ní kpahi fuu hu ngɛ nɛ wa ma nyɛ maa sɔle ngɛ a he. 1 Yohane 5:14 de ngɛ Mawu he ke: “Ke wa bi lɛ nɔ́ ko nɛ e kɛ e suɔmi nya ní peemi kɔ ɔ, e buɔ wɔ tue.” Enɛ ɔ he ɔ, ko susu kaa o nyagba amɛ a he hia we tsɔ, lɔ ɔ he ɔ, o be sɔlee ngɛ a he.—1 Petro 5:7.

      Anɛ be, kɛ he nɛ wa maa sɔle ngɛ ɔ hu he hia lo?

  • 5 Anɛ Be Kɛ He Nɛ Wa Maa Sɔle Ngɛ ɔ He Hia Lo?
    Hwɔɔmi Mɔ—2010 | October 1
    • 5 Anɛ Be Kɛ He Nɛ Wa Maa Sɔle Ngɛ ɔ He Hia Lo?

      JAMIHI fuu tsɔɔ be pɔtɛɛ nɛ e sa kaa waa sɔle, kɛ he nɛ e sa kaa waa sɔle ngɛ. Se anɛ Baiblo ɔ tsɔɔ be pɔtɛɛ nɛ e sa kaa waa sɔle, kɛ he pɔtɛɛ nɛ e sa kaa waa sɔle ngɛ lo?

      Baiblo ɔ tsɔɔ si fɔfɔɛ pɔtɛɛ komɛ a mi nɛ wa ma nyɛ maa sɔle ngɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ maa ye ní ɔ, e sɔle kɛ na Mawu si. (Luka 22:17) Nɛ benɛ e kaseli ɔmɛ bua a he nya konɛ a ja Mawu ɔ, a sɔle. A sɔle ngɛ jami he ɔmɛ, kɛ sɔlemi we nɛ ngɛ Yerusalem ɔ kaa bɔ nɛ Yuda bi nɛ a hi si blema a pɔɔ peemi ɔ. Mawu to kaa jami he nɛ ngɛ Yerusalem ɔ nɛ pee “sɔlemi we” kɛ ha je mahi tsuo.—Maako 11:17.

      Ke Mawu sɔmɔli bua a he nya nɛ a sɔle ɔ, e buɔ mɛ tue. Ke a kɛ juɛmi nɛ da sɔle, nɛ a sɔlemi ɔ kɛ Mawu suɔmi nya ní kɔ ɔ, e buɔ tue. A sɔlemi ɔ ma nyɛ ma ha nɛ e pee nɔ́ ko nɛ jinɛ e tui e yi mi kaa e maa pee. (Hebri Bi 13:18, 19) Yehowa Odasefohi sɔleɔ kɛ jeɔ a kpe ɔmɛ a sisi, nɛ a sɔleɔ kɛ kpaa. Wa ngɛ mo nine fɔe konɛ o ba wa kpe nɛ ɔmɛ eko.

      Se kɛ̃ ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ we kaa waa sɔle ngɛ he pɔtɛɛ ko. Jã kɛ̃ nɛ e tsɔɔ we be pɔtɛɛ ko nɛ e sa kaa waa sɔle. Wa naa Mawu sɔmɔli komɛ nɛ a sɔle ngɛ he slɔɔtohi, kɛ ngɛ be slɔɔtohi a mi ɔ a he nɔ hyɛmi níhi ngɛ Baiblo ɔ mi. Yesu de ke: “Ke o maa sɔle ɔ, sɛ o tsu mi, nɛ ke o nga sinya a, moo sɔle kɛ ha o Tsɛ ɔ nɛ e ngɛ laami mi ɔ. Kɛkɛ ɔ, o Tsɛ ɔ nɛ e naa níhi nɛ a peeɔ ngɛ laami mi ɔ ma ha mo nɔ́ nɛ o bi lɛ ɔ.”—Mateo 6:6.

      Wa ma nyɛ maa sɔle be saa be ngɛ he fɛɛ he

      Anɛ pi bua jɔmi sane ji nɛ ɔ lo? O ma nyɛ maa ya je mluku ɔ Nɔ Yelɔ ɔ hɛ mi be saa be, ke o ngɛ he ko banee po, kɛ nɔ mi mami kaa e maa bu mo tue. Enɛ ɔ he je nɛ behi fuu ɔ, Yesu tsɔɔ e he banee nɛ e ya sɔleɔ ɔ nɛ! Be ko ɔ, Yesu sɔle nyɔnyɔɔnyɔ loko e mwɔ yi mi kpɔ ko nɛ e he hia wawɛɛ ɔ.—Luka 6:12, 13.

      Baiblo ɔ tu nyumuhi kɛ yihi nɛ a sɔle benɛ a ngɛ hlae maa mwɔ yi mi kpɔ ko, aloo benɛ a kɛ nyagbahi nɛ a mi wa ngɛ kpee ɔ a he munyu. Be komɛ ɔ, a sɔleɔ nɛ e jeɔ kpo, nɛ be komɛ hu ɔ, a sɔleɔ ngɛ a yi mi. A buaa a he nya kɛ sɔleɔ, nɛ jehanɛ se hu ɔ, a sɔleɔ kaa ni kakaakahi. Oti ɔ ji kaa a sɔle. Mawu de e sɔmɔli kaa a “Sɔle be fɛɛ be.” (1 Tɛsalonika Bi 5:17) E pee klaalo kaa e maa bu nihi tsuo nɛ a peeɔ e suɔmi nya ní ɔ a sɔlemi tue be saa be. Enɛ ɔ haa nɛ wa naa kaa Yehowa suɔ kaa waa sɔle kɛ ha lɛ.

      Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nihi fuu he we yi kaa se nami ngɛ sɔlemi he. Eko ɔ, o ma bi ke, ‘Anɛ sɔlemi ma nyɛ maa ye bua mi lo?’

  • 6 Anɛ Sɔlemi Ma Nyɛ Maa Ye Bua Wɔ Lo?
    Hwɔɔmi Mɔ—2010 | October 1
    • 6 Anɛ Sɔlemi Ma Nyɛ Maa Ye Bua Wɔ Lo?

      ANƐ, se nami ngɛ sɔlemi he lo? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa heto ɔ ji ee. Sɔlemi ye bua Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ wawɛɛ nitsɛ. (Luka 22:40; Yakobo 5:13) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, sɔlemi yeɔ bua wɔ wawɛɛ. E haa nɛ wa hɛɔ kɛ suɔ Mawu he. Jehanɛ hu ɔ, e yeɔ bua wɔ ngɛ he numi mi, nɛ e yeɔ bua wɔ ngɛ he lo nya hulɔ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ?

      [Foni]

      Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke nɔ ko ke wɔ nɔ́ ko ɔ, wa suɔ kaa wa je hɛsa kpo, nɛ waa na lɛ si. Mɛni he je nɛ jã peemi he hia a? Ejakaa ke wa je hɛsa kpo nɛ wa na nɔ ɔ si ɔ, wa bua jɔɔ wawɛɛ. Anɛ jã nɛ e ji ke waa kɛ Mawu maa sɛɛ ní lo? Ee! Ha waa hyɛ nɔ hyɛmi ní komɛ.

      Sina sɔlemi. Ke wa na wa Tsɛ ɔ si ngɛ ní kpakpahi nɛ e pee kɛ ha wɔ ɔ he ɔ, lɔ ɔ haa nɛ waa kɛ wa juɛmi maa jɔɔmihi nɛ e jɔɔ wɔ ɔmɛ a nɔ. Enɛ ɔ haa nɛ wa bua jɔɔ, nɛ wa náa juɛmi nɛ da.—Filipi Bi 4:6.

      Nɔ hyɛmi nɔ́: Yesu je hɛsa kpo ngɛ e sɔlemi tue nɛ e Tsɛ ɔ bu, nɛ e ha lɛ heto ɔ he.—Yohane 11:41.

      Sɔlemi kɛ ha yayami kɛ ke mi. Ke wa sɔle kaa Mawu nɛ e ngɔ wa he yayami kɛ ke wɔ ɔ, e yeɔ bua wɔ nɛ wa leɔ slɔɔto nɛ ngɛ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ a kpɛti, wa piaa wa he ngɛ tɔmi nɛ wa tɔ̃ ɔ he, nɛ wa naa bɔ nɛ e he hia ha kaa wa maa bu Mawu tue. Jehanɛ se hu e yeɔ bua wɔ nɛ wa he nile bui wɔ fɔ tsɔ.

      Nɔ hyɛmi nɔ́: David sɔle kɛ tsɔɔ kaa e pia e he, nɛ yayami nɛ e peeɔ dɔ lɛ—La 51.

      Sɔlemi kɛ ha blɔ tsɔɔmi kɛ nile. Ke wa biɔ Yehowa kaa e tsɔɔ wɔ blɔ, nɛ wa biɔ lɛ kaa e ha wɔ nile nɛ wa nyɛ nɛ waa mwɔ yi mi kpɔ nɛ da a, lɔ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa baa wa he si. Enɛ ɔ haa nɛ wa naa kaa wa hia Yehowa yemi kɛ buami, nɛ e haa nɛ wa ngɔɔ wa hɛ kɛ fɔɔ e nɔ.—Abɛ 3:5, 6.

      Nɔ hyɛmi nɔ́: Matsɛ Salomo je he si bami mi nɛ e bi blɔ tsɔɔmi kɛ nile nɛ e kɛ maa ye Israel ma a nɔ.—1 Matsɛmɛ 3:5-12.

      Sɔlemi ngɛ haomi be mi. Ke waa kɛ haomi ko ngɛ kpee, nɛ wa je wa tsui mi kɛ sɔle ngɛ he kɛ ha Mawu ɔ, wa ma ná tue mi jɔmi, nɛ waa kɛ wa hɛ maa fɔ Yehowa nɔ, se pi wɔ nitsɛmɛ wa nɔ.—La 62:8.

      Nɔ hyɛmi nɔ́: Matsɛ Asa sɔle benɛ e he nyɛlɔ ko te si kɛ wo lɛ ɔ.—2 Kronika 14:11.

      Sɔlemi kɛ ha ni kpahi nɛ a hia yemi kɛ buami. Sɔlemi nɛ ɔmɛ yeɔ bua wɔ nɛ wa fo we wɔ pɛ wa nɔ́ mi, mohu ɔ, e haa nɛ wa jeɔ mi mi jɔmi kɛ mi mi sami kpo kɛ tsɔɔ ni kpahi.

      Nɔ hyɛmi nɔ́: Yesu sɔle kɛ ha e se nyɛɛli ɔmɛ.—Yohane 17:9-17.

      Yi jemi sɔlemi. Ke wa je Yehowa yi ngɛ nyakpɛ níhi nɛ e pee, kɛ suhi nɛ e ngɛ ɔmɛ a he ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa ma ná bumi nɛ mi kuɔ kɛ ha lɛ. Sɔlemi nɛ ɔ hu maa ye bua wɔ nɛ wa maa hɛ kɛ su wa Tsɛ, kɛ wa Mawu ɔ he.

      Nɔ hyɛmi nɔ́: David je e tsui mi nɛ e je Mawu yi kɛ tsɔɔ kaa e bua jɔ e we adebɔ ní ɔmɛ a he.—La 8.

      Jɔɔmi kpa ko nɛ wa náa ke wa sɔle ɔ ji “Mawu tue mi jɔmi ɔ nɛ pã níhi a sisi numi tsuo ɔ.” (Filipi Bi 4:7) Tue mi jɔmi nɛ́ Mawu ma ha nɛ wa ná ngɛ je yaya nɛ ɔ mi ɔ ji jɔɔmi nitsɛnitsɛ, nɛ e haa nɛ wa náa nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa hulɔ. (Abɛ 14:30) Se anɛ wɔ nitsɛmɛ wa mɔde bɔmi ma nyɛ ma ha nɛ wa ná “Mawu tue mi jɔmi” nɛ ɔ lo? Aloo e biɔ babauu pe jã?

      Se nami babauu ngɛ sɔlemi he. E yeɔ bua wɔ ngɛ he lo nya, ngɛ he numi mi nɛ nɔ́ nɛ pɛ kulaa a, e yeɔ bua wɔ ngɛ mumi mi hulɔ

  • 7 Anɛ Mawu Maa Bu Wa Sɔlemihi Tue Nɛ E Ma Ha Heto Lo?
    Hwɔɔmi Mɔ—2010 | October 1
    • 7 Anɛ Mawu Maa Bu Wa Sɔlemihi Tue Nɛ E Ma Ha Heto Lo?

      NIHI babauu suɔ nɛ a le ke ji Mawu buɔ wa sɔlemihi tue nɛ e haa a heto. Niinɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa, mwɔnɛ ɔ, Mawu buɔ sɔlemihi tue. Se bɔ nɛ wa maa pee wa ní ha a lɛ maa tsɔɔ ke ji Mawu maa bu wa sɔlemihi tue, aloo e be tue bue.

      Yesu tu munyu kɛ si jami hɛ mi nyɛɛli nɛ a hi si ngɛ e be ɔ mi ɔ. E tsɛ mɛ ke osatotsɛmɛ, ejakaa a sɔleɔ konɛ a kɛ sa nihi a hɛ mi. E de hu ke nimli nɛ ɔmɛ a nine su “a hiɔwo ɔ tsuo nɔ momo.” Nɛ tsɔɔ kaa adesahi maa suɔ a sane, se Mawu lɛɛ e be a sɔlemi ɔmɛ tue bue. (Mateo 6:5) Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, nihi babauu foɔ mɛ pɛ a nɔ́ mi, nɛ a sɔleɔ ngɛ níhi nɛ maa hia mɛ ɔ pɛ a he, se a bɔɛ mɔde kaa a maa pee nɔ́ nɛ Mawu suɔ. Ke nihi kɛ Baiblo ɔ blɔ tsɔɔmi tsu we ní ɔ, Mawu be a sɔlemihi tue bue.

      Mo hu nɛɛ? Anɛ Mawu maa bu o sɔlemihi tue, nɛ e maa ha a heto lo? Pi bɔ nɛ o he womi nɔ́ su ngɛ ha, aloo ma nɛ o je mi, aloo bɔ nɛ nihi naa mo ha a nɔ nɛ Mawu maa da kɛ bu o sɔlemi tue nɛ e ha heto. Ejakaa Baiblo ɔ de wɔ kaa: “Mawu hlɛ nɔ mi, mohu ɔ, ngɛ ma fɛɛ ma mi ɔ, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e yeɔ lɛ gbeye nɛ e peeɔ nɔ́ nɛ da a, e kplɛɛɔ e nɔ.” (Ní Tsumi 10:34, 35) Anɛ o ji nɔ ko nɛ yeɔ Mawu gbeye lo? Ke o peeɔ jã a, lɔ ɔ haa nɛ o kɛ bumi nɛ mi kuɔ haa Mawu, nɛ o be nɔ́ ko nɛ e sume pee. Ke o bɔɔ mɔde nɛ o peeɔ níhi nɛ saa Mawu hɛ mi, se pi níhi nɛ saa adesahi aloo mo nitsɛ o hɛ mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o peeɔ dami ní. Anɛ o suɔ kaa Mawu nɛ bu o sɔlemihi tue niinɛ lo? Baiblo ɔ maa tsɔɔ mo blɔ nɔ nɛ o maa gu kɛ sɔle konɛ Mawu nɛ bu mo tue.a

      Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nihi babauu suɔ kaa Mawu nɛ ha a sɔlemi ɔmɛ a heto ngɛ nyakpɛ blɔ nɔ. Se anɔkuale sane ji kaa, ngɛ blema be ɔ mi po ɔ, pi be fɛɛ be nɛ Mawu peeɔ nyakpɛ ní. Be komɛ ɔ, jeha lafahi be ɔ loko e peeɔ nyakpɛ nɔ́ ko. Jehanɛ se hu ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa nyakpɛ ní peemi se maa po ngɛ bɔfo ɔmɛ a gbenɔ se. (1 Korinto Bi 13:8-10) Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa Mawu ha we sɔlemihi a heto mwɔnɛ ɔ lo? E tsɔɔ we jã kulaa! Ha nɛ waa hyɛ sɔlemi komɛ nɛ e ha a heto.

      Mawu haa nɔ nile. Yehowa ngɔ lɛ nile nitsɛnitsɛ je. E bua jɔɔ kaa e kɛ e nile ɔ ma ha nihi nɛ a sɔleɔ kɛ biɔ lɛ konɛ a kɛ tsu ní ngɛ a si himi mi ɔ—Yakobo 1:5.

      Mawu haa wɔ e mumi klɔuklɔu ɔ, nɛ wa náa he se. Mumi klɔuklɔu ɔ ji he wami nɛ Mawu kɛ tsuɔ ní. He wami ko be nɛ e kɛ mumi klɔuklɔu ɔ sɔ. E ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ waa da kahi a nya. E ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ wa ná tue mi jɔmi ngɛ haomi behi a mi hulɔ. Jehanɛ se hu ɔ, e ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa ná su kpakpahi fuu. (Galatia Bi 5:22, 23) Yesu ma nɔ mi kɛ ha e se nyɛɛli ɔmɛ kaa Mawu haa nɔ mumi klɔuklɔu ɔ faa.—Luka 11:13.

      Mawu yeɔ bua nihi nɛ a kɛ anɔkuale yemi hlaa e se blɔ ɔ. (Ní Tsumi 17:26, 27) Nihi ngɛ je ɔ mi he slɔɔtohi nɛ a suɔ nɛ a le anɔkuale ɔ. A suɔ nɛ a le Mawu biɛ, yi mi nɛ e to ngɛ adesahi kɛ zugba a he, kɛ bɔ nɛ a ma plɛ kɛ hɛ kɛ su Mawu he. (Yakobo 4:8) Yehowa Odasefohi kɛ nihi kaa jã kaseɔ Baiblo ɔ, nɛ a suɔ kaa a maa ye bua mɛ konɛ a le heto nɛ Baiblo ɔ kɛ ha ngɛ sane nɛ ɔmɛ a he.

      Anɛ akɛnɛ o suɔ nɛ o le sane nɛ ɔmɛ a heto he je nɛ o ngɛ womi nɛ ɔ kanee ɔ lo? Anɛ o ngɛ Mawu se blɔ hlae lo? Eko ɔ, blɔ nɔ nɛ Mawu gu kɛ ngɛ o sɔlemi ɔ heto hae ji nɛ ɔ nɛ.

      a Ke o suɔ nɛ o le babauu kɛ kɔ bɔ nɛ o maa sɔle ha konɛ Mawu nɛ bu mo tue ɔ he ɔ, moo hyɛ womi nɛ ji Mɛni Baiblo ɔ Ma Nyɛ Maa Tsɔɔ Wɔ? nɛ Yehowa Odasefohi pee ɔ yi 17.

Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
Moo Je Mi
Moo Sɛ Mi
  • Dangme
  • Kɛ Mane
  • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • E He Mlaahi
  • Laami Sanehi A He Mlaahi
  • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
  • JW.ORG
  • Moo Sɛ Mi
Kɛ Mane