-
Mɛni Ji Mawu Yi Mi Tomi Ngɛ Zugba a He?Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi?
-
-
YI ETƐ
Mɛni Ji Mawu Yi Mi Tomi Ngɛ Zugba a He?
Mɛni ji Mawu yi mi tomi ngɛ adesahi a he?
Mɛni blɔ nɔ a te si kɛ wo Mawu?
Kɛ si himi ngɛ zugba a nɔ hwɔɔ se maa hi ha kɛɛ?
1. Mɛni ji Mawu yi mi tomi ngɛ zugba a he?
MAWU yi mi tomi ngɛ zugba a he ɔ ngɛ bua jɔmi nitsɛ. Yehowa suɔ kaa zugba a nɔ nɛ hyi kɛ nimli nɛ ngɛ nɔmlɔ tso mi he wami, kɛ bua jɔmi. Baiblo ɔ de ke, ‘Yehowa Mawu pee abɔɔ ko ngɛ Eden, nɛ e ha tso slɔɔtoslɔɔtohi puɛ ngɛ mi. Tsohi nɛ ngɛ fɛu, kɛ tsohi nɛ woɔ yiblii nɛ a yeɔ.’ Benɛ Mawu bɔ kekle nyumu kɛ yo nɛ ji Adam kɛ Hawa a, e kɛ mɛ wo abɔɔ nɛ ngɛ fɛu nɛ ɔ mi, nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ fɔ babauu nɛ nyɛɛ hiɛ; nyɛ hyi zugba a nɔ tsuo, nɛ nyɛɛ ye zugba a tsuo nɔ.” (1 Mose 1:28; 2:8, 9, 15) Lɔ ɔ he ɔ, Mawu yi mi tomi ji kaa adesahi nɛ a fɔ bimɛ, nɛ a bli a si himi he nɛ ji abɔɔ ɔ mi kɛ kpe zugba a nɔ tsuo, konɛ a hyɛ lohwe ɔmɛ a nɔ.
2. (a) Kɛ wa peeɔ kɛ leɔ kaa Mawu yi mi tomi ngɛ zugba a he ɔ maa ba mi kɛɛ? (b) Mɛnɔmɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa a maa hi si kɛ ya neneene?
2 Anɛ o susu kaa Yehowa Mawu yi mi tomi kaa nimli nɛ hi paradeiso mi ngɛ zugba a nɔ ɔ maa ba mi ligbi ko lo? Mawu de ke, ‘Bɔ nɛ i de ɔ, ja pɛpɛɛpɛ ma pee.’ (Yesaya 46:9-11; 55:11) Niinɛ, bɔ nɛ Mawu to e yi mi ha a, jã pɛpɛɛpɛ e maa pee! E de ke, e “bɔɛ [zugba a] ngɔ fɔɛ si gu nɛ́ e pee yaka; se e pee lɛ konɛ nimli nɛ hi nɔ.” (Yesaya 45:18) Mɛnɔmɛ Mawu suɔ kaa a hi zugba a nɔ? Nɛ mɛni be e suɔ kaa a hi si kɛ ya si? Baiblo ɔ ha heto ke: ‘Nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da a, zugba a maa pee a nɔ́ nɛ a maa hi nɔ daa.’—La 37:29; Kpojemi 21:3, 4.
3. Mɛni si himi nɛ ngɛ aywilɛho lɛ ngɛ zugba a nɔ mwɔnɛ ɔ, nɛ enɛ ɔ tleɔ mɛni sane bimihi si?
3 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, enɛ ɔ bɛ mi lolo. Ejakaa nihi nuu hiɔ nɛ a gboɔ. Nihi po hwuɔ ta nɛ a gbeɔ a sibi. Tɔ̃tɔ̃mi ko ba he ko. Pi Mawu yi mi tomi ji kaa zugba a nɔ nɛ pee kaa bɔ nɛ e ji mwɔnɛ ɔ! Mɛni ba? Mɛni he je Mawu yi mi tomi ɔ bɛ mi lolo ɔ? Yi nɔ sane womi nɛ adesa ngma ko kulaa be nɛ ma nyɛ ma ha wɔ heto, ejakaa haomi ɔ je sisi ngɛ hiɔwe.
BLƆ NƆ NƐ NƆ KO GU KƐ PLƐ E HE HE NYƐLƆ
4, 5. (a) Mɛnɔ tutuutu kɛ Hawa tu munyu kɛ gu sinɔ nɔ ɔ? (b) Mɛni blɔ nɔ nɔmlɔ kpakpa nɛ yeɔ anɔkuale ma nyɛ ma plɛ pee julɔ?
4 Baiblo ɔ mi kekleekle womi ɔ tu nɔ ko nɛ e te si kɛ wo Mawu ngɛ Eden abɔɔ ɔ mi ɔ he munyu. A tu e he munyu kaa “sinɔ,” se e pi lohwe gu ko kɛkɛ. Baiblo ɔ mi nyagbe womi ɔ tsɔɔ kaa a tsɛɛ lɛ ‘Abosiami loo Satan nɛ sisiɔ je ɔ tsuo.’ A tsɛɛ lɛ kɛ biɛ kpa hu ke ‘blema sinɔ.’ (1 Mose 3:1; Kpojemi 12:9) Bɔfo nɛ ngɛ he wami nɛ ɔ kɛ Hawa tu munyu kɛ gu sinɔ nɔ, kaa bɔ nɛ gatsɛ tuɔ munyu nɛ e haa e peeɔ kaa nɔ́ nɛ tso bi lɛ ngɛ munyu ɔ tue ɔ. Nɔ́ jemi ko be he kaa, bɔfo nɛ ɔ ngɛ benɛ Mawu dla zugba a kɛ ha adesahi ɔ.—Hiob 38:4, 7.
5 Akɛnɛ Yehowa adebɔ tsuo ye mluku he je ɔ, lɛɛ jije ‘Satan Abosiami’ je kɛ ba mɔ? E kpiti pomi kɛkɛ ji, Mawu bɔfohi nɛ ngɛ he wami ɔ, a kpɛti nɔ kake lɛ plɛ e he Abosiami ɔ nɛ. Kɛ enɛ ɔ plɛ kɛ ba kɛɛ? E sa nɛ wa yɔse kaa mwɔnɛ ɔ, nɔmlɔ kpakpa nɛ yeɔ anɔkuale ma nyɛ ma plɛ pee julɔ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Eko ɔ, nɔ ɔ ma ha akɔnɔ yaya maa puɛ ngɛ e tsui mi. Nɛ ke e susu he hluu ɔ, akɔnɔ ɔ ma ba wa. Kɛkɛ ɔ, ke e ná he blɔ ɔ, nɔ́ yaya nɛ e ngɛ he susue ɔ ma ha nɛ e ya pee yayami.—Kane Yakobo 1:13-15.
6. Mɛni blɔ nɔ Mawu bɔfo ko nɛ ngɛ he wami ba plɛ pee Satan Abosiami?
6 Enɛ ɔ ji nɔ́ nɛ ba Satan Abosiami nɔ ɔ nɛ. Eko ɔ, e nu nɛ Mawu de Adam kɛ Hawa kaa a fɔ bimɛ nɛ a he nɛ hiɛ nɛ a hyi zugba a nɔ. (1 Mose 1:27, 28) Eko ɔ, Satan susu ke, ‘I ná nɛ adesahi tsuo ja mi mohu pe Mawu!’ Lɔ ɔ he ɔ, akɔnɔ yaya nɛ ɔ ba he si ngɛ Satan tsui mi. Nyagbe ɔ, e tsu nya ní, nɛ e ye Mawu he lakpa kɛ sisi Hawa. (Kane 1 Mose 3:1-5.) Kɛ gu enɛ ɔ nɔ ɔ, e ba plɛ “Abosiami,” nɛ sisi ji, “Nɔ He Guɛ Gbelɔ.” Jã kɛ̃ e ba plɛ pee “Satan,” nɛ sisi ji, “Nɔ Nɛ Teɔ Si Kɛ Woɔ Nɔ.”
7. (a) Mɛni he je nɛ Adam kɛ Hawa gbo ɔ? (b) Mɛni he je Adam bimɛ tsuo bwɔɔ, nɛ a gboɔ ɔ?
7 Satan Abosiami gu lakpa kɛ sisimi blɔ nɔ nɛ e kɛ ha Adam kɛ Hawa gbo Mawu tue. (1 Mose 2:17; 3:6) Enɛ ɔ he ɔ, a gbo kaa bɔ nɛ Mawu de mɛ kɛ sɛ hlami ɔ. (1 Mose 3:17-19) Akɛnɛ yayami nɛ Adam pee ɔ ha e yi mluku hu he je ɔ, e bimɛ tsuo ná yayami kaa gbo si ní kɛ je e ngɔ. (Kane Roma Bi 5:12.) Wa ma nyɛ maa ngɔ blodo sãmi tsesi kɛ pee he nɔ hyɛmi nɔ́. Ke tsesi ɔ he boda a, kɛ blodo nɛ a sã ngɛ mi ɔ hii kɛɛ? Blodo ɔ bodaa aloo e tɔɔ fã. Jã kɛ̃ adesahi tsuo ná fã tɔmi kɛ je Adam ngɔ. Lɔ ɔ he je nɛ adesahi tsuo bwɔɔ, nɛ a gboɔ ɔ nɛ.—Roma Bi 3:23.
8, 9. (a) Mɛni ji powa nɛ Satan fia a? (b) Mɛni he je Mawu gbi atuã tsɔli ɔmɛ amlɔ ɔ?
8 Benɛ Satan sisi Adam kɛ Hawa nɛ a pee yayami ɔ, atuã nitsɛ e ha nɛ a tsɔ kɛ si Mawu ɔ nɛ. E te si kɛ wo bɔ nɛ Yehowa ngɛ nɔ yee ha a. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ́ nɛ Satan ngɛ dee ji: ‘Mawu ji nɔ yelɔ yaya. E yeɔ lakpa, nɛ e tsii e sisi bi a nya ngɛ ní kpakpahi a he. E he hia we kaa adesahi nɛ ha Mawu nɛ ye a nɔ. Mɛ nitsɛmɛ a ma nyɛ maa mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ he. Nɛ ke i ye a nɔ ɔ, e maa hi ha mɛ pe bɔ nɛ e ji ngɛ Yehowa nɔ yemi sisi.’ Mɛni blɔ nɔ Mawu maa gu kɛ tsu nya pomi kɛ he guɛ gbemi nɛ ɔ he ní? Ni komɛ susu kaa e sa nɛ Mawu ko gbe atuã tsɔli nɛ ɔmɛ. Se anɛ lɔ ɔ ko ha Satan powa fiami ɔ heto lo? Anɛ jã peemi ko nyɛ tsɔɔ kaa Mawu nɔ yemi ɔ da lo?
9 Akɛnɛ Yehowa yeɔ dami sane kɛ pii si he je ɔ, e gbi atuã tsɔli ɔmɛ amlɔ. E na kaa e maa ye be loko a ma ná heto kɛ ha Satan powa fiami ɔ ngɛ blɔ nɛ da nɔ, konɛ e pee heii kaa Abosiami mohu ji lakpatsɛ. Lɔ ɔ he ɔ, Mawu to kaa e ma ha adesahi be saii konɛ a ye mɛ nitsɛmɛ a nɔ ngɛ Satan he wami sisi. A ma susu nɔ́ he je nɛ Yehowa ngmɛ enɛ ɔ blɔ, kɛ nɔ́ he je nɛ e ha be babauu be konɛ e tsu sane nɛ ɔmɛ a he ní ɔ he ngɛ womi nɛ ɔ Yi 11 ɔ mi. Amlɔ nɛ ɔ, e he hia kaa wa susu sane bimi nɛ ɔmɛ a he: Anɛ e da kaa Adam kɛ Hawa heɔ Satan nɛ pee we nɔ́ ko kpakpa ha mɛ gblee ɔ yeɔ lo? Anɛ e da kaa a heɔ yeɔ kaa Yehowa nɛ ha mɛ níhi kulaa a ji lakpatsɛ, nɛ e yi mi wa lo? Ke mo ɔ, kɛ o ko pee kɛɛ?
10. Mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa o ngɛ Yehowa blɔ fa mi konɛ a kɛ ha powa nɛ Satan fia a heto?
10 E he hia kaa wa susu sane bimi nɛ ɔmɛ a he, ejakaa mwɔnɛ ɔ, wɔ tsuo waa kɛ sanehi kaa ja kpee. Niinɛ, o ngɛ he blɔ kaa o fĩɔ Yehowa se konɛ e kɛ ha Satan powa fiami ɔ heto. O ma nyɛ maa ngɔ Yehowa kaa o Nɔ Yelɔ konɛ o kɛ tsɔɔ kaa Satan ji lakpatsɛ. (La 73:28; kane Abɛ 27:11.) Se e ngɛ aywilɛho kaa nimli ayɔ akpehi abɔ nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ, a kpɛti nihi bɔɔ pɛ nɛ a pee jã. Nɛ enɛ ɔ tleɔ sane bimi nɛ he hia ko si, nɛ ji, Anɛ Baiblo ɔ tsɔɔ niinɛ kaa Satan ji nɔ nɛ ngɛ je ɔ nɔ yee lo?
MƐNƆ NGƐ JE NƐ Ɔ NƆ YEE?
Ke je nɛ ɔ mi matsɛ yemi ɔmɛ pi Satan nɔ́ ɔ, jinɛ e ko de ke e maa ngɔ kɛ ha Yesu lo?
11, 12. (a) Mɛni blɔ nɔ ka nɛ ba Yesu nɔ ɔ tsɔɔ kaa Satan ji nɔ nɛ ngɛ je nɛ ɔ nɔ yee? (b) Mɛni ji nɔ́ kpa ko hu nɛ maa nɔ mi kaa Satan ji je nɛ ɔ nɔ yelɔ?
11 Yesu ji he atsinyɛ kaa Satan ji je nɛ ɔ nɔ yelɔ. Be ko ɔ, Satan gu nyakpɛ blɔ nɔ nɛ e ngɔ “matsɛ yemihi tsuo nɛ ngɛ je ɔ mi, kɛ bɔ nɛ a hɛ mi ngɛ nyami ha” a kɛ tsɔɔ Yesu. Kɛkɛ nɛ Satan de Yesu ke: “Ke o kpla si nɛ o ja mi ɔ, ma ngɔ enɛ ɔmɛ tsuo kɛ ha mo.” (Mateo 4:8, 9; Luka 4:5, 6) Mo susu enɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Ke pi Satan nɛ ngɛ je nɛ ɔ nɔ yee ɔ, jinɛ nɔ́ nɛ e de kaa e ma ha Yesu ɔ ko pee ka ha lɛ lo? Yesu de we ke je ɔ mi matsɛ yemi ɔmɛ tsuo pi Satan nɔ́. Nɔ́ jemi ko be he kaa, ke je ɔ mi matsɛ yemi ɔmɛ pi Satan nɔ́ ɔ, jinɛ Yesu ko de.
12 E ji anɔkuale kaa, Yehowa ji Mawu ope, nɛ ji je ɔ kɛ e mi níhi nɛ ngɛ nyakpɛ ɔ tsuo Bɔlɔ. (Kpojemi 4:11) Se, Yesu de kaa Satan ji “nɔ nɛ ngɛ je ɔ nɔ matsɛ yee.” (Yohane 12:31; 14:30; 16:11) Baiblo ɔ de po kaa Satan Abosiami ji “je nɛ ɔ mi mawu ɔ” nɛ. (2 Korinto Bi 4:3, 4) Bɔfo Yohane nɛ ji Kristofo no ɔ ngma kɛ kɔ Satan loo nɔ nɛ teɔ si kɛ woɔ nɔ ɔ he ke: “Je ɔ, Abosiami lɛ ngɛ nɔ yee.”—1 Yohane 5:19.
BLƆ NƐ A MAA GU NƆ KƐ KPATA SATAN JE Ɔ HƐ MI
13. Mɛni he je nɛ e he hia kaa je ehe nɛ ba a?
13 Benɛ je ngɛ jɔe nɛ je ngɛ nae ɔ, jã nɔuu nɛ je ɔ mi ngɛ gbeyegbeye pee daa. Ta buli nɛ a ngɛ ta hwue, ma hɛ mi nyɛɛli nɛ yi anɔkuale, jami hɛ mi nyɛɛli nɛ peeɔ osato, kɛ awi yeli pɔ he babauu. Nɔ ko nɔ ko be nyɛe ma tsake je ɔ. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e be kɛe kulaa nɛ Mawu maa ngɔ Harmagedon ta a kɛ ba kpata je yaya nɛ ɔ hɛ mi. Nɛ e maa ngɔ je ehe nɛ a peeɔ dami ní ngɛ mi kɛ ba da nane mi.—Kpojemi 16:14-16.
14. Mɛnɔ Mawu wo lɛ Matsɛ ngɛ e Matsɛ Yemi ɔ nya, nɛ mɛni sane a gba ngɛ enɛ ɔ he kɛ fɔ si?
14 Yehowa Mawu wo Yesu Kristo Matsɛ ngɛ e hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ, loo nɔ yemi ɔ nya. Baiblo ɔ gba blema lokoo kɛ fɔ si ke: “A fɔ bi ha wɔ! A ha wɔ bi nyumuyo! Lɛ nɛ e ma ba ye wa nɔ. A ma tsɛ lɛ ke, . . . Ganɔ nɛ yi nɔ jɔ. E nɔ yemi ɔ ma he si nɛ e maa bɔ; ma a ma ná tue mi jɔmi daa.” (Yesaya 9:6, 7) Yesu de e kaseli ɔmɛ kaa a sɔle ngɛ nɔ yemi nɛ ɔ he ke: “O Matsɛ Yemi ɔ nɛ ba; a pee nɔ́ nɛ o suɔ ngɛ zugba a nɔ kaa bɔ nɛ a peeɔ ngɛ hiɔwe ɔ.” (Mateo 6:10) E be kɛe nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma ba kpata je nɛ ɔ mi nɔ yemi ɔmɛ tsuo a hɛ mi, nɛ e maa to a nane mi. (Kane Daniel 2:44.) Pee se ɔ, wa maa kase enɛ ɔ he ní ngɛ womi nɛ ɔ mi. Lɔ ɔ se ɔ, Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa pee zugba a paradeiso.
JE EHE SU SI TA!
15. Mɛni ji “zugba he” ɔ?
15 Baiblo ɔ de ke: “Wa ngɛ hiɔwe he, kɛ zugba he blɔ hyɛe kaa bɔ nɛ Mawu wo si ɔ. Lejɛ ɔ ji he nɛ a yeɔ dami sane ngɛ.” (2 Petro 3:13; Yesaya 65:17) Behi ngɛ nɛ́ ke Baiblo ɔ tu “zugba a” he munyu ɔ, e tsɔɔ nimli nɛ ngɛ zugba a nɔ. Lɔ ɔ he ɔ, “zugba he” ɔ nɛ a yeɔ dami sane ngɛ mi ɔ ba peeɔ adesahi nɛ Mawu kplɛɛ a nɔ.
16. Mɛni ji nike ní nɛ he jua wa nɛ Mawu ma ha nihi nɛ sa e hɛ mi ɔ, nɛ mɛni e sa kaa waa pee konɛ wa nine nɛ su nɔ?
16 Yesu wo si kaa nihi nɛ sa Mawu hɛ mi ɔ ma ná nike ní, nɛ ji “neneene wami” ngɛ je ehe nɛ maa ba a mi. (Marko 10:30) I kpa mo pɛɛ nɛ o bli o Baiblo ɔ kɛ ya Yohane 3:16 kɛ 17:3, nɛ o kane nɔ́ nɛ Yesu tsɔɔ kaa waa pee konɛ wa ná neneene wami ɔ. Jehanɛ ɔ, mo susu jɔɔmihi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ Mawu ma ha nihi nɛ ma ná neneene wami ngɛ paradeiso zugba a nɔ he nɛ o hyɛ.
17, 18. Mɛni tsɔɔ kaa tue mi jɔmi kɛ he piɛ pomi maa ba zugba a nɔ he tsuaa he?
17 Yayami peemi, ta hwumi, awi yemi, kɛ basabasa peemi se maa po. “O be yayami peeli nae hu . . . nihi nɛ a he jɔ ɔ, mɛɛ a maa hi zugba a nɔ.” (La 37:10, 11) Tue mi jɔmi maa hi si, ejakaa ‘Mawu ma ha ta se maa po ngɛ je ɔ mi tsuo.’ (La 46:9; Yesaya 2:4) Kɛkɛ ɔ, “dalɔ ma plɔke, nɛ tue mi jɔmi maa hiɛ babauu kɛ yaa su benɛ nyɔhiɔ be hu.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa tue mi jɔmi maa hi si daa!—La 72:7, NW.
18 Yehowa sɔmɔli maa hi si slɔkee. Be abɔ nɛ Israel bi ɔmɛ nɛ hi si blema a bu Mawu tue ɔ, a hi si slɔkee. (3 Mose 25:18, 19) Hyɛ bɔ nɛ e ji bua jɔmi ha kaa wa ma ná he piɛ pomi ngɛ Paradeiso ɔ mi!—Kane Yesaya 32:18; Mika 4:4.
19. Kɛ wa peeɔ kɛ leɔ kaa niye ní maa pɔ he ngɛ Mawu je he ɔ mi kɛɛ?
19 Niye ní maa ba babauu. La polɔ ɔ de ke: ‘Zugba a maa ba ní saminya, nɛ a ma ná blɛfo babauu ngɛ yo ɔmɛ tsuo pɛpɛɛpɛ a nɔ.’ (La 72:16) Yehowa Mawu maa jɔɔ dali ɔmɛ nɛ ‘zugba a maa ba ní saminya.’—La 67:6.
20. Mɛni he je wa ngɛ nɔ mi mami kaa zugba a nɔ tsuo ma plɛ pee paradeiso?
20 Zugba a nɔ tsuo ma plɛ pee paradeiso. A maa po wehi kɛ abɔɔhi nɛ ngɛ fɛu ngɛ hehi nɛ adesahi puɛ ɔ tsuo. (Kane Yesaya 65:21-24; Kpojemi 11:18) Nɛ a ma dla zugba a nɔ bɔɔbɔɔbɔɔ, kɛ ya si benɛ zugba a nɔ tsuo maa pee fɛu kaa Eden abɔɔ ɔ. Nɛ Mawu ma ‘bli e dɛ mi nɛ e ma ha nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ hɛngmengmle ɔ maa tɔ.’—La 145:16.
21. Mɛni tsɔɔ kaa tue mi jɔmi maa hi nimli kɛ lohwehi a kpɛti?
21 Tue mi jɔmi maa hi nimli kɛ lohwehi a kpɛti. Nga mi lohwehi kɛ we mi lohwehi ma bla kɛ ye ní. Nɛ jokuɛ wayoo po be lohwehi nɛ a yeɔ nɔ awi mwɔnɛ ɔ gbeye yee.—Kane Yesaya 11:6-9; 65:25.
22. Mɛni a de ngɛ hiɔ he?
22 Hiɔ se maa po. Yesu nɛ ji Matsɛ ngɛ hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ mi ɔ ma tsa nihi babauu po pe bɔ nɛ e pee benɛ e ba hi zugba a nɔ ɔ. (Mateo 9:35; Marko 1:40-42; Yohane 5:5-9) Kɛkɛ ɔ, “nihi nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ, a ti nɔ ko nɔ ko be dee hu ke: ‘I be he wami.’”—Yesaya 33:24; 35:5, 6.
23. Mɛni he je nɛ gbogboehi a si temi ɔ maa pee bua jɔmi nɔ́ ɔ?
23 Suɔli nɛ a gbo ɔmɛ maa ba wami mi ekohu kɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi si kɛ ya neneene. Mawu ma tle nihi nɛ gbo nɛ e hɛ ngɛ a nɔ ɔ si kɛ ba wami mi ekohu. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, “adesahi tsuo maa te se kɛ je gbeje hwɔɔ se, ni kpakpahi jio, yayami peeli jio.”—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 24:15; kane Yohane 5:28, 29.
24. Kɛ e peeɔ mo kaa si himi ngɛ Paradeiso zugba a nɔ maa hi kɛɛ?
24 Nihi nɛ kase Bɔlɔ Ngua nɛ ji Yehowa Mawu he ní, nɛ́ a ngɛ lɛ sɔmɔe ɔ ma ná jɔɔmihi nɛ ngɛ bua jɔmi hwɔɔ se! Paradeiso nɛ maa ba zugba a nɔ ɔ he munyu nɛ Yesu tu benɛ e wo yayami peelɔ nɛ gbo ngɛ e kasa nya a si ke, “I kɛ mo maa hi paradeiso” ɔ nɛ. (Luka 23:43) E he hia wawɛɛ kaa o maa kase Yesu Kristo he ní babauu ejakaa e nɔ nɛ jɔɔmi ɔmɛ tsuo maa gu kɛ ba.
-
-
Mɛni Ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ?Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi?
-
-
YI KPAANYƆ
Mɛni Ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ?
Mɛni Baiblo ɔ deɔ wɔ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he?
Mɛni Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa pee?
Mɛni be Matsɛ Yemi ɔ ma ha nɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ?
1. Mɛni sɔlemi nɛ́ nihi le saminya he wa ma susu?
NIMLI ayɔhi abɔ nɛ ngɛ je ɔ mi le sɔlemi nɛ a tsɛɛ ke Wa Tsɛ nɛ Ngɛ Hiɔwe, loo Nyɔmtsɛ ɔ Sɔlemi ɔ saminya. Biɛ enyɔ ɔmɛ tsuo tsɔɔ nɔ́ kake, nɛ ji sɔlemi he nɔ hyɛmi nɔ́ ko nɛ Yesu Kristo tsɔɔ e kaseli ɔmɛ. E ji sɔlemi nɛ mi kuɔ saminya, nɛ e mi kekle ní bimihi etɛ ɔmɛ a he nɛ wa ma susu ɔ maa ye bua mo konɛ o le nɔ́ tutuutu nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ he ní fuu.
2. Mɛni ji níhi etɛ nɛ Yesu de e kaseli ɔmɛ kaa a sɔle ngɛ he ɔ?
2 Ngɛ sɔlemi nɛ ɔ sisije ɔ, Yesu de e tue buli ɔmɛ ke: “Nyɛɛ sɔle kaa kikɛ: ‘Wa Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe; O biɛ ɔ he nɛ tsɔ. O Matsɛ Yemi ɔ nɛ ba; a pee nɔ́ nɛ o suɔ ngɛ zugba a nɔ kaa bɔ nɛ a peeɔ ngɛ hiɔwe ɔ.’” (Mateo 6:9-13) Mɛni ní bimihi etɛ nɛ ɔmɛ tsɔɔ?
3. Mɛni e sa kaa waa le ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he?
3 Wa kase níhi fuu kɛ kɔ Mawu biɛ nɛ ji Yehowa a he momo. Nɛ wa sɛsɛ Mawu yi mi tomi nɛ ji nɔ́ nɛ e pee momo, kɛ nɔ́ nɛ e maa pee ɔ hu he bɔ nɛ sa. Se mɛni tutuutu Yesu ngɛ tsɔɔe benɛ e de ke waa sɔle ke: “O Matsɛ Yemi ɔ nɛ ba” a? Mɛni ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ? Mɛni blɔ nɔ e bami ɔ ma ba tsɔ Mawu biɛ he, loo e pee lɛ klɔuklɔu? Nɛ mɛni tsakpa ngɛ Matsɛ Yemi ɔ nɛ maa ba a kɛ Mawu suɔmi nya ní peemi ɔ a kpɛti?
NƆ́ NƐ MAWU MATSƐ YEMI Ɔ JI
4. Mɛni ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ, nɛ mɛnɔ ji Matsɛ nɛ nyɛɛ hɛ mi?
4 Mawu Matsɛ Yemi ɔ ji Yehowa Mawu nɔ yemi nɛ e to kɛ ma si nɛ e hla Matsɛ kɛ to nya. Mɛnɔ ji Matsɛ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ nya? Yesu Kristo. Matsɛ Yesu kle pe adesa nɔ yeli tsuo, nɛ a tsɛɛ lɛ ke “matsɛmɛ a Matsɛ, kɛ nyɔmtsɛmɛ tsuo a Nyɔmtsɛ.” (1 Timoteo 6:15) E ngɛ he wami nɛ e kɛ maa pee ní kpakpahi pe adesa nɔ yeli kpakpahi tsuo.
5. Jije Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa ye nɔ kɛ je, nɛ mɛni nɔ e maa ye?
5 Jije Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa ye nɔ kɛ je? Saminya, jije Yesu ngɛ? O ma kai kaa o kase kaa a gbe lɛ ngɛ sɛumi tso nɔ, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a tle lɛ si. Be bɔɔ se ɔ, e ho hiɔwe ya. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:33) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa hiɔwe ji he nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ngɛ. Lɔ ɔ he nɛ Baiblo ɔ tsɛɛ lɛ ke ‘hiɔwe Matsɛ Yemi’ ɔ nɛ. (2 Timoteo 4:18) Mawu Matsɛ Yemi ɔ ngɛ hiɔwe mohu, se e maa ye zugba a nɔ.—Kane Kpojemi 11:15.
6, 7. Mɛni ha Yesu peeɔ Matsɛ nɛ ngɛ slɔɔto ɔ?
6 Mɛni ha Yesu peeɔ Matsɛ nɛ́ ngɛ slɔɔto ɔ? Nɔ́ kake ji kaa Yesu be gboe ligbi ko ligbi ko. Baiblo ɔ ngɔ Yesu kɛ to adesa matsɛmɛ a he, nɛ e tsɛ lɛ ke “lɛ nɔ kake pɛ ji nɔ nɛ ngɛ daa nɛ e be gboe gblegbleegble; nɛ la nɛ nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa hɛ lɛ kɛ su he ɔ bɔle lɛ kɛ kpe.” (1 Timoteo 6:16) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ní kpakpahi tsuo nɛ Yesu maa pee ɔ maa hi si daa. Nɛ wa le kaa e maa pee ní kpakpahi nɛ he maa ba se nami kɛ ha e sisi bimɛ.
7 Mo susu Baiblo gbami nɛ ɔ nɛ kɔɔ Yesu he ɔ he nɛ o hyɛ: ‘Yehowa mumi ɔ maa ba e nɔ. E ma ha lɛ sane se kɔmi, nile, kɛ ga nɛ e kɛ maa ye e ma a nɔ. E maa le Yehowa suɔmi nya ní, nɛ e maa bu lɛ. E maa ye Yehowa gbeye. Pi nɔ́ nɛ e hɛngmɛ na, loo e tue nu ɔ nɛ e kɛ maa kojo. Se e kɛ dami sane yemi maa kojo ohiatsɛmɛ, nɛ e maa bu nihi nɛ a ní ngɛ mɔbɔ ɔ a he.’ (Yesaya 11:2-4) Munyu nɛ ɔmɛ tsɔɔ kaa Yesu maa pee Matsɛ nɛ yeɔ dami sane, nɛ ngɛ mi mi sami, nɛ e maa ye adesahi a nɔ ngɛ zugba a nɔ. Anɛ o be suɔe kaa o ná nɔ yelɔ kaa kikɛ lo?
8. Mɛnɔmɛ maa piɛɛ Yesu he kɛ ye matsɛ?
8 Mawu Matsɛ Yemi ɔ he anɔkuale munyu kpa hu ji kaa: Pi Yesu pɛ nɛ maa ye nɔ. Ni komɛ maa piɛɛ e he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, bɔfo Paulo de Timoteo ke: “Ke wa mia wa hɛ mi ngɛ nɔ́ nami mi ɔ, waa kɛ lɛ maa ye matsɛ.” (2 Timoteo 2:12) Niinɛ, Paulo, Timoteo, kɛ anɔkualetsɛmɛ kpahi nɛ Mawu hla mɛ ɔ maa piɛɛ Yesu he kɛ ye matsɛ ngɛ hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ mi. Nimli enyɛmɛ a ma ha mɛ he blɔ nɛ ɔ?
9. Nihi enyɛmɛ maa piɛɛ Yesu he kɛ ye matsɛ, nɛ mɛni be Mawu bɔni mɛ hlami?
9 Kaa bɔ nɛ womi nɛ ɔ Yi 7 ɔ tsɔɔ ɔ, a je nina ko kɛ tsɔɔ bɔfo Yohane nɛ e na “To bi ɔ [Yesu Kristo] nɛ daa si ngɛ Zion yo ɔ nɔ [matsɛ blɔ nya nɛ a ha lɛ ngɛ hiɔwe ɔ], kɛ nimli 144,000. A ngma To bi ɔ, kɛ e Tsɛ ɔ tsuo a biɛ ngɛ nimli nɛ ɔmɛ a ti nɔ tsuaa nɔ hɛ nya.” Mɛnɔmɛ ji nimli 144,000 nɛ ɔ? Yohane nitsɛ de ke: ‘He tsuaa he nɛ To bi ɔ yaa a, a kɛ lɛ yaa. Nimli nɛ ɔmɛ ji nihi nɛ a he kɛ je nimli a kpɛti nɛ plɛ kekleekle yiblii ha Mawu kɛ To bi ɔ.’ (Kpojemi 14:1, 4) Ee, mɛ ji Yesu Kristo se nyɛɛli anɔkualetsɛmɛ nɛ a hla mɛ kaa a kɛ lɛ nɛ ya ye matsɛ ngɛ hiɔwe. Ke a tle mɛ si ngɛ a gbenɔ se kɛ ya hiɔwe ɔ, a ma ya piɛɛ Yesu he kɛ ‘ye zugba a nɔ.’ (Kpojemi 5:10) Kɛ je bɔfo ɔmɛ a be ɔ mi tɔ ɔ, nɛ Mawu bɔni Kristofohi anɔkualetsɛmɛ hlami konɛ e ná yibɔ 144,000.
10. Mɛni he je blɔ nya nɛ a to kaa Yesu kɛ nimli 144,000 nɛ ye adesahi a nɔ ɔ tsɔɔ suɔmi ɔ?
10 Blɔ nya nɛ a to kaa nimli 144,000 nɛ piɛɛ Yesu he kɛ ye adesahi a nɔ ɔ tsɔɔ suɔmi. Nɔ́ kake ji kaa, Yesu le bɔ nɛ adesahi a si himi ngɛ ha, kɛ a dengme kɛ pɔtɔ tsuo. Paulo de ngɛ Yesu he ke: ‘Wa osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a, e pi nɔ nɛ be nyɛe maa nu wa gbɔjɔmi ɔmɛ a he ha wɔ. A ka lɛ ngɛ blɔ tsuaa blɔ nɔ kaa wɔ nɔuu, se lɛɛ e pee we yayami.’ (Hebri Bi 4:15; 5:8) Nihi nɛ kɛ lɛ maa ye matsɛ ɔ hu ji adesahi nɛ to a tsui si ngɛ haomihi a mi. Jehanɛ se ɔ, a kɛ a fã tɔmi ɔmɛ hwu ta, nɛ a nu hiɔ slɔɔtohi hulɔ. Atsinyɛ jemi ko be he kaa, a maa nu haomihi nɛ adesahi kɛ ngɛ kpee ɔ sisi!
MƐNI MAWU MATSƐ YEMI Ɔ MAA PEE?
11. Mɛni he je nɛ Yesu de e kaseli ɔmɛ ke a sɔle konɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ hiɔwe ɔ?
11 Benɛ Yesu de e kaseli ɔmɛ ke a sɔle nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɛ ba a, e de hu kaa a sɔle konɛ a pee Mawu suɔmi nya ní “ngɛ zugba a nɔ kaa bɔ nɛ a peeɔ ngɛ hiɔwe ɔ.” Mawu ngɛ hiɔwe, nɛ e bɔfo anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ peeɔ e suɔmi nya ní ngɛ lejɛ ɔ daa. Se ngɛ womi nɛ ɔ Yi 3 ɔ mi ɔ, wa kase kaa bɔfo yayami ko jɔɔ Mawu suɔmi nya ní peemi, nɛ e ha Adam kɛ Hawa pee yayami. Wa maa kase nɔ́ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kɛ kɔ bɔfo yayami nɛ ɔ nɛ wa le lɛ kaa Satan Abosiami ɔ he ngɛ Yi 10 mi. Mawu ngmɛ blɔ nɛ Satan kɛ e se nyɛɛli nɛ ji bɔfo yayami ɔmɛ, nɛ a tsɛɛ mɛ daimoniohi ɔ hi hiɔwe be bɔɔ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, pi bɔfo ɔmɛ tsuo nɛ ngɛ Mawu suɔmi nya ní pee ngɛ hiɔwe. Se lɔ ɔ ma ba tsake ke Mawu Matsɛ Yemi ɔ bɔni nɔ yemi ɔ. Yesu Kristo nɛ ji Matsɛ ehe nɛ a to ɔ kɛ Satan maa hwu ta.—Kane Kpojemi 12:7-9.
12. Mɛni níhi enyɔ komɛ nɛ he hia he munyu a tu ngɛ Kpojemi 12:10?
12 Gbami munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ tsɔɔ nɔ́ nɛ maa ya nɔ: “I nu gbi ko nɛ ngɛ pɛe kɛ ngmlaa ngɛ hiɔwe ke: ‘Jehanɛ ɔ lɛɛ yi wami hemi ba! Jehanɛ ɔ lɛɛ Mawu maa ngɔ e he wami kpetekpleenyɛ ɔ kɛ ye matsɛ! Jehanɛ ɔ lɛɛ e Kristo he wami ɔ je kpo. Ejakaa Abosiami nɛ daa si ngɛ wa Mawu ɔ hɛ mi nyɔ kɛ pia, nɛ e poɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ a nya haa lɛ ɔ be lejɛ ɔ hu. A sake Abosiami kɛ je hiɔwe ngɔ fɔ si.’” (Kpojemi 12:10) Anɛ o to he hɛ kaa Ngmami nɛ ɔ tu níhi enyɔ komɛ nɛ he hia nɛ ya nɔ he munyu lo? Kekleekle ɔ, Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɛ Yesu ji nya dalɔ ɔ bɔni nɔ yemi. Enyɔne, a sake Satan kɛ je hiɔwe kɛ ba fɔ zugba a nɔ.
13. Mɛni ba benɛ a fie Satan kɛ je hiɔwe ɔ?
13 Mɛni je níhi enyɔ nɛ ya nɔ ɔ mi kɛ ba? Wa kaneɔ nɔ́ nɛ ba ngɛ hiɔwe ɔ he sane ngɛ Ngmami ɔ mi ke: “Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ nihi tsuo nɛ nyɛ ngɛ hiɔwe ɔ, nyɛ bua nɛ jɔ!” (Kpojemi 12:12) Ee, bɔfo anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ a bua jɔ, ejakaa Satan kɛ e daimonio ɔmɛ be lejɛ ɔ hu, nɛ nihi tsuo nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ ngɛ Yehowa Mawu anɔkuale yee. Tue mi jɔmi nitsɛnitsɛ kɛ kake peemi ba lejɛ ɔ. Amlɔ nɛ ɔ, a ngɛ Mawu suɔmi nya ní pee ngɛ hiɔwe.
Satan kɛ e daimonio ɔmɛ nɛ a fie mɛ kɛ je hiɔwe ɔ ngɔ haomihi kɛ ba zugba a nɔ.E be kɛe nɛ haomi nɛ ɔmɛ a se maa po
14. Benɛ a sake Satan kɛ ba fɔ zugba a nɔ ɔ, mɛni ba?
14 Nɛ zugba a nɛɛ? Baiblo ɔ de ke: “Se je ɔ, kɛ wo, nyɛɛ lɛɛ musu tloo nyɛ! Abosiami kple si kɛ ba nyɛ ngɔ. E mi mi fu wawɛɛ, ejakaa e le kaa be bɔɔ kɛkɛ nɛ piɛ ha lɛ.” (Kpojemi 12:12) Satan mi mi fu wawɛɛ kaa a fie lɛ kɛ je hiɔwe, nɛ be bɔɔ pɛ e piɛ ha lɛ. Akɛnɛ e ná abofu he je ɔ, e ngɔ haomihi loo “musu” kɛ ba zugba a nɔ. Wa maa kase “musu” nɛ ɔ he ní fuu ngɛ yi nɛ nyɛɛ se ɔ mi. Se akɛnɛ wa le kaa a sake Satan kɛ je hiɔwe kɛ ba zugba a nɔ, nɛ e ngɔ haomihi kɛ ba he je ɔ, eko ɔ, wa ma bi ke, Mɛni blɔ nɔ Matsɛ Yemi ɔ ma ha nɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ?
15. Mɛni ji Mawu yi mi tomi ngɛ zugba a he?
15 Mo kai Mawu yi mi tomi ngɛ zugba a he. O kase enɛ ɔ ngɛ Yi 3 ɔ mi. Mawu de ngɛ Eden kaa e yi mi tomi ji kaa zugba a nɛ pee paradeiso, he nɛ adesa dali nɛ be gboe gblee maa hi. Satan ha Adam kɛ Hawa pee yayami, nɛ e sa Mawu yi mi tomi ngɛ zugba a he ɔ mi bami he, se lɔ ɔ tsakee we Mawu yi mi tomi ɔ. Kɛ̃ ɔ, Yehowa yi mi tomi ji kaa “nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da a, zugba a maa pee a nɔ́ nɛ a maa hi nɔ daa.” (La 37:29) Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma ha enɛ ɔ maa ba mi. Ngɛ mɛni blɔ nɔ?
16, 17. Mɛni Daniel 2:44 ɔ deɔ wɔ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he?
16 Mo susu gbami nɛ ngɛ Daniel 2:44 ɔ he nɛ o hyɛ. Wa kaneɔ ngɛ lejɛ ɔ ke: “Matsɛmɛ nɛ ɔmɛ a yi nɔ ɔ, Mawu nɛ ngɛ hiɔwe ɔ maa to matsɛ yemi ko sisi, nɛ e se be poe gblegbleegble. Matsɛ yemi nɛ ɔ, nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa ye e nɔ; e ma kpata matsɛ yemi kpa amɛ a hɛ mi, nɛ e maa hi si kɛ maa ya neneene.” Mɛni Ngmami nɛ ɔ deɔ wɔ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he?
17 Kekleekle ɔ, e deɔ wɔ kaa a to Mawu Matsɛ Yemi ɔ sisi “ngɛ matsɛmɛ nɛ ɔmɛ a yi nɔ,” loo benɛ matsɛ yemi kpa amɛ ngɛ. Enyɔne, e deɔ wɔ kaa Matsɛ Yemi ɔ maa hi si kɛ ya neneene. A be e nɔ yee, nɛ nɔ yemi kpa ko hu ba be e nane mi dae. Etɛne, wa na kaa ta maa te si ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ kɛ je ɔ mi matsɛ yemi ɔmɛ a kpɛti. Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa ye kunimi. Nyagbenyagbe ɔ, e maa pee nɔ yemi pɛ nɛ maa ye adesahi a nɔ. Kɛkɛ ɔ, adesahi maa hi nɔ yemi nɛ hi pe kulaa sisi kɛ bua jɔmi.
18. Kɛ a tsɛɛ nyagbe ta nɛ maa ba ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ kɛ adesa nɔ yemi ɔmɛ a kpɛti ɔ kɛɛ?
18 Baiblo ɔ de níhi fuu ngɛ nyagbe ta nɛ maa ba ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ kɛ je ɔ mi matsɛ yemi ɔmɛ a kpɛti ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e tsɔɔ kaa, ke nyagbe ɔ ngɛ sue ɔ, mumi yayamihi maa gbɛ lakpa kɛ fia konɛ a kɛ sisi “je nɛ ɔ mi matsɛmɛ ɔmɛ tsuo.” Ngɛ mɛni yi mi tomi he je? ‘Konɛ a kɛ bua matsɛmɛ ɔmɛ a nya kɛ ha Mawu Ope ɔ ligbi ngua a nɔ ta nɛ maa ba a.’ A ma bua zugba a nɔ matsɛmɛ ɔmɛ a nya kɛ ya “he ko nɛ a tsɛɛ ngɛ Hebri gbi mi ke Harmagedon ɔ.” (Kpojemi 16:14, 16) Ngɛ nɔ́ nɛ a de ngɛ ngmami enyɔ nɛ ɔmɛ a nya a, a tsɛɛ nyagbe ta nɛ maa ba ngɛ adesa nɔ yemi ɔmɛ kɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ kpɛti ɔ ke Harmagedon ta.
19, 20. Amlɔ nɛ ɔ, mɛni ha nɛ a pee we Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ ɔ?
19 Mɛni Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa gu Harmagedon ta a nɔ kɛ tsu? Mo susu Mawu yi mi tomi ngɛ zugba a he ɔ he ekohu. Yehowa Mawu to e yi mi kaa zugba a nɛ hyi kɛ dali nɛ a ye mluku, konɛ a sɔmɔ lɛ ngɛ Paradeiso. Mɛni tsi si himi nɛ ɔ blɔ amlɔ nɛ ɔ? Kekleekle ɔ, wa ji yayami peeli, nɛ wa nuu hiɔ nɛ wa gboɔ. Se wa kase ngɛ Yi 5 ɔ mi kaa, Yesu gbo ngɛ wa he bɔ nɛ pee nɛ waa hi si kɛ ya neneene. Eko ɔ, o kai munyu ko nɛ ngɛ Yohane Sane Kpakpa a mi, nɛ ji: “Mawu suɔ je ɔ saminya, nɛ e ngɔ e bi kake ɔ ngɔ ha, konɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ heɔ lɛ yeɔ ɔ, e hɛ mi ko kpata, se mohu e ná neneene wami.”—Yohane 3:16
20 Nɔ́ kpa hu ji kaa nihi fuu peeɔ ní yayamihi. A yeɔ lakpa, a sisiɔ nɔ, nɛ a baa a je mi basabasa. A sume kaa a maa pee Mawu suɔmi nya ní. A ma kpata nihi nɛ peeɔ ní yayamihi ɔ a hɛ mi ngɛ Mawu ta nɛ ji Harmagedon ɔ mi. (Kane La 37:10.) Se kɛ̃ ɔ, nɔ́ kpa hu he je nɛ a pee we Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ ji kaa, nɔ yeli ɔmɛ wui nihi he wami kaa a pee jã. Nɔ yemihi fuu nyɛ we nɛ a kudɔ a sisi bimɛ, a yi mi wa, nɛ a yi anɔkuale. Baiblo ɔ de enɛ ɔ heii ke: “Nɔmlɔ adesa yeɔ e nyɛmi adesa nɔ nɛ e kɛ yeɔ lɛ awi.”—Fiɛlɔ 8:9, NW.
21. Mɛni blɔ nɔ Matsɛ Yemi ɔ ma ha nɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ?
21 Harmagedon ta a se ɔ, nimli adesahi maa hi nɔ yemi kake pɛ sisi, nɛ ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ. Matsɛ Yemi nɛ ɔ maa pee Mawu suɔmi nya ní, nɛ e maa ngɔ jɔɔmi kpakpahi kɛ ba. Nɔ hyɛmi nɔ́ ji kaa e ma je Satan kɛ e daimonio ɔmɛ kɛ je. (Kpojemi 20:1-3) A kɛ Yesu kpɔmi afɔle sami he wami ɔ ma tsu adesahi a he ní, kɛkɛ ɔ, adesa anɔkualetsɛmɛ be hiɔ nue hu nɛ a be gboe hu. Mohu ɔ, a maa hi si kɛ ya neneene ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ sisi. (Kane Kpojemi 22:1-3.) A maa pee zugba a paradeiso. Lɔ ɔ he ɔ, Matsɛ Yemi ɔ ma ha nɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ, nɛ e ma tsɔ Mawu biɛ ɔ he. Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ? E tsɔɔ kaa nyagbenyagbe ɔ, nɔ tsuaa nɔ nɛ maa hi Mawu Matsɛ Yemi ɔ sisi ɔ maa wo Yehowa biɛ ɔ hɛ mi nyami.
MƐNI BE MAWU MATSƐ YEMI Ɔ MA HA NƐ A PEE MAWU SUƆMI NYA NÍ NGƐ ZUGBA A NƆ?
22. Mɛni he je nɛ wa le kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ bɛ benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ loo benɛ a tle lɛ si pɛ ɔ?
22 Benɛ Yesu de e kaseli ɔmɛ ke a sɔle ke, “O Matsɛ Yemi ɔ nɛ ba” a, e ngɛ heii kaa Matsɛ Yemi ɔ bɛ lolo ngɛ jamɛ a be ɔ mi. Anɛ e ba benɛ Yesu ho hiɔwe ya a lo? Dɛbi, ejakaa Petro kɛ Paulo de kaa benɛ a tle Yesu si se loko gbami nɛ ngɛ La 110:1 nɛ de ke: “[Yehowa] de ye nyɔmtsɛ ɔ ke: ‘Hii si ngɛ ye hiɔ nɔ kɛ yaa si be nɛ ma ngɔ o he nyɛli ɔmɛ kɛ pee nɔ́ nɛ o kɛ o nane maa nɔ,’” ɔ ba mi. (Bɔfo ɔmɛ A Ní Tsumi 2:32-35; Hebri Bi 10:12, 13) E mlɛ be bɔɔ.
Ngɛ Matsɛ Yemi ɔ sisi ɔ, a maa pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ kaa bɔ nɛ a peeɔ ngɛ hiɔwe
23. (a) Mɛni be Mawu Matsɛ Yemi ɔ bɔni nɔ yemi? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ yi nɛ nyɛɛ se ɔ mi?
23 Be enyɛmɛ e kɛ mlɛ? Ngɛ jeha 1800 kɛ 1900 jeha amɛ a mi ɔ, Baiblo kaseli anɔkualetsɛmɛ bu Yesu mlɛmi be ɔ he akɔtaa, nɛ a na kaa e nya ma ba ta ngɛ 1914. (Kɛ ha jeha 1914 ɔ nya tsɔɔmi ɔ, hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu nɛ ji, “1914—Jeha Nɛ Sa Kadimi Ngɛ Baiblo Gbami Mi.”) Níhi nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ je ɔ mi kɛ je 1914 ɔ ma nɔ mi kaa akɔtaa bumi nɛ Baiblo kaseli anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ pee ɔ da. Baiblo gbami nɛ ba mi ɔ tsɔɔ kaa, a wo Kristo Matsɛ ngɛ jeha 1914 ɔ mi, nɛ Mawu hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ bɔni nɔ yemi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa, wa ngɛ “be bɔɔ kɛkɛ” nɛ piɛ ha Satan ɔ mi. (Kpojemi 12:12; La 110:2) Wa ma nyɛ ma de kɛ nɔ mi mami hu kaa, e be kɛe kulaa nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma ha nɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ. Anɛ enɛ ɔ jɔɛ o bua lo? O he ye kaa e ji anɔkuale munyu lo? Yi nɛ nyɛɛ se ɔ maa ye bua mo konɛ o na kaa Baiblo ɔ tsɔɔ ní nɛ ɔmɛ niinɛ.
-