Je Ehe Nɛ Mawu Wo He Si
BAIBLO ɔ, nɛ ji Mawu Munyu nɛ a ngma kɛ fɔ si ɔ, haa wɔ hɛ nɔ kami benɛ e de ke: “Se wa ngɛ hiɔwe he kɛ zugba he blɔ hyɛe kaa bɔ nɛ Mawu wo si ɔ. Lejɛ ɔ ji he nɛ a yeɔ dami sane ngɛ.”—2 Petro 3:13.
Mɛni ji “hiɔwe he” ɔ? Baiblo ɔ ngɔɔ hiɔwe kɛ daa si ha nɔyemi. (Bɔfo 7:49) “Hiɔwe he” ɔ ji nɔyemi ehe nɛ maa ye zugba a nɔ. E ji nɔ́ he ejakaa e ma ba da nɔyemi blɔ nya tomi nɛ ngɛ piɔ nɛ ɔ nane mi; nɛ e ji nɔ́ peemi ehe nɛ Mawu kɛ ma tsu e yimi tomi he ní. Lɔɔ ji Matsɛ Yemi nɛ Yesu tsɔɔ wɔ kaa waa sɔle ngɛ he ɔ nɛ. (Mateo 6:10) Akɛnɛ hiɔwe lɛ Mawu ngɛ nɛ lɛ ji e sisi Tolɔ heje ɔ, a tsɛ lɛ ke “hiɔwe matsɛ yemi.”—Mateo 7:21.
Mɛni ji “zugba he” ɔ? Pi zugba kpa ko, ejakaa Baiblo ɔ tsɔɔ mi fitsofitso kaa nimli maa hi zugba a nɔ kɛ ya neneene. “Zugba he” ɔ ji adesahi a weku ehe. E ji ehe ejakaa a ma kpata yayami peeli a hɛ mi kɛ je nɔ. (Abɛ 2:21, 22) Nihi nɛ maa hi si jamɛ a be ɔ mi ɔ maa wo Bɔlɔ ɔ hɛ mi nyami nɛ a maa bu lɛ tue nɛ a maa ye e mlaa amɛ a nɔ. (La 22:27) Amlɔ nɛ ɔ, a ngɛ nimli ngɛ je ɔ mi mahi tsuo a nɔ nine fɔe nɛ a ba kase kikɛmɛ a mlaa nɛ ɔmɛ nɛ a ha a si himi kɛ lɛ nɛ pee kake. Anɛ o ngɛ jaa pee lo?
Ngɛ Mawu je ehe ɔ mi ɔ, nɔ fɛɛ nɔ maa ba e he si ha E nɔyemi ɔ. Anɛ suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Mawu ɔ woɔ mo ka konɛ o bu lɛ tue lo? (1 Yohane 5:3) Anɛ o kɛ Mawu mlaa amɛ tsuɔ ní ngɛ o we mi, o ní tsumi he, o sukuu, kɛ bɔ nɛ o kɛ o wami ngɛ ní tsue ha a mi lo?
Ngɛ je ehe ɔ mi ɔ, adesahi a weku ɔ maa pee kake kɛ ja anɔkuale Mawu ɔ. Anɛ o ngɛ hiɔwe kɛ zugba a Bɔlɔ ɔ jae lo? Anɛ o jami ɔ ha o kɛ o jami mi bi nɛ a ngɛ ma kpahi a nɔ, nɛ a hɛɛ he womi nɔ su slɔɔtohi, nɛ slo gbi nɛ a tuɔ peeɔ kake lo?—La 86:9, 10; Yesaya 2:2-4; Zefania 3:9.
[Daka ngɛ ba fa 17]
Mawu ɔ Nɛ́ E kɛ Ní Nɛ ɔmɛ A He Si Womi Haa a
Lɛ ji hiɔwe kɛ zugba a Bɔlɔ. Lɛ ji nɔ́ nɛ Yesu Kristo tsɛ lɛ ke “anɔkuale Mawu kake ɔ” nɛ.—Yohane 17:3, Somi He Ɔ.
Adesahi a ti nihi babauu jaa mawuhi nɛ́ mɛ nitsɛmɛ a pee. Nihi akpeakpe abɔ kplaa si ha amagahi nɛ wami be a mi. Ní komɛ hu suɔ adesahi a blɔ nya tomihi, mɛ nitsɛmɛ a we akɔnɔhi kɛ je mi níle nɛ ha a dii helo nya ní nami se. Nɛ nimli nɛ a deɔ ke a kɛ Baiblo ɔ tsuɔ ní po ɔ, pi mɛ tsuo nɛ a kɛ bumi haa “anɔkuale Mawu ɔ” biɛ ɔ.—5 Mose 4:35.
Bɔlɔ ɔ de ngɛ lɛ nitsɛ e he ke: “Imi ji Yehowa, jaa ji ye biɛ.” (Yesaya 42:5, 8, Ga Baiblo) Ngɛ sisije gbihi nɛ a kɛ ngma Baiblo ɔ mi ɔ, biɛ Yehowa je kpo sii 7,000. Yesu Kristo tsɔɔ e se nyɛɛli nɛ a sɔle ke: “Wa Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe; O biɛ ɔ he nɛ tsɔ.”—Mateo 6:9.
Kɛ anɔkuale Mawu ɔ su ngɛ kɛɛ? E tu lɛ nitsɛ e he munyu kaa ‘mɔbɔ nalɔ, kɛ dloolɔ ji lɛ, e mi mi fu we mla, nɛ e suɔmi kɛ anɔkuale yemi hiɛ babauu’ se kɛ̃ ɔ, e gblaa nihi nɛ a hɛ ngɛ he nɛ a yi e mlaa amɛ a nɔ ɔ tue. (2 Mose 34:6, 7) Bɔ nɛ e kɛ adesahi hi si ha ngɛ blema be ɔ mi ɔ, ma anɔkuale munyu nɛ ɔ nɔ mi.
E sa nɛ a tsɔ biɛ ɔ kɛ nɔ nɛ biɛ ɔ daa si ha a tsuo he, aloo a pee mɛ klɔuklɔu. Kaa lɛ ji Bɔlɔ kɛ Je mi Tsuo Matsɛ ɔ, lɛ ji nɔ nɛ́ sa nɛ waa bu lɛ tue konɛ waa kɛ jami tsuo nɛ ha lɛ. Anɛ o ngɛ jaa pee lo?
[Daka/Foni ngɛ ba fa 18]
Mɛni Tsakemihi “Hiɔwe He kɛ Zugba He” ɔ kɛ Maa Ba?
A tsake zugba a kɛ pee Paradeiso Luka 23:43
Je ɔ tsuo adesahi a weku nɛ a je je Yohane 13:35;
ɔ mi mahi tsuo a nɔ, wɛtsohi tsuo a mi, Kpojemi 7:9, 10
kɛ gbihi munomunohi a mi maa pee kake
ngɛ suɔmi mi
Tue mi jɔmi ngɛ je ɔ mi tsuo, La 37:10, 11;
he piɛ pomi nitsɛ kɛ ha nɔ fɛɛ nɔ Mika 4:3, 4
Ní tsumi nɛ haa nɔ bua jɔmi, niye ní Yesaya 25:6;
A je hiɔ, aywilɛho, gbenɔ kɛ je Yesaya 25:8;
Je ɔ nɛ́ pee kake kɛ ngɛ anɔkuale Mawu ɔ jae Kpojemi 15:3, 4
[Daka/Fonihi ngɛ ba fa 19]
Anɛ O Ma Na He Se Lo?
Mawu be lakpa nyɛe maa ye!—Tito 1:2.
Yehowa de ke: “Munyu tsuaa munyu nɛ jeɔ ye nya a, nɔ́ nɛ i ke e pee ɔ, ja e pee loko e maa kpale kɛ ba. Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ i to ke e ba mi ɔ maa ba mi kokooko.”—Yesaya 55:11.
Yehowa je sisi momo nɛ e ngɛ “hiɔwe he kɛ zugba he” bɔe. Hiɔwe matsɛ yemi ɔ bɔni nɔ yemi momo. Nɛ a je “zugba he” ɔ hu si tomi sisi.
Be nɛ Kpojemi womi ɔ tsɔɔ nyakpɛ níhi nɛ “hiɔwe he kɛ zugba he” ɔ kɛ ma ha adesahi ta a, e tu Mawu, Je mi Tsuo Matsɛ ɔ he munyu nɛ́ lɛ nitsɛ e de ke: “Hyɛ, i ngɛ níhi tsuo pee ehe!” E de imi hulɔ ke, “ngmaa enɛ ɔ, ejakaa anɔkuale munyu nɛ sa kaa a he ye ji nɛ ɔ nɛ.”—Kpojemi 21:1, 5.
Sane bimi nɛ e he hia kaa waa bi wa he ji kaa, Anɛ wa ngɛ tsakemi nɛ sa pee konɛ waa sa kɛ ha si himi ngɛ “zugba he” ɔ nɔ ngɛ “hiɔwe he” ɔ nɔyemi sisi lo?