“A Hɛ Be A He Nɔ”
HƐ NƐ́ a kuɔ kɛ fɔɔ kɔkɔ bɔmihi a nɔ ma nyɛ maa ngɔ oslaa kɛ ba.
Ngɛ 1974 mi ɔ, benɛ nihi nɛ a ngɛ Darwin, nɛ ji Australia ma ngua a kake mi ngɛ a he dlae kɛ ha gbijlɔ yemi ɔ, a kɛ kɔkɔ bɔmi ko ha kaa ahumi ko ngɛ fiae kɛ ma. Se kɔɔhiɔ ko kpataa we níhi a hɛ mi ngɛ Darwin maa pee kaa jeha 30 sɔuu. Mɛni heje nɛ be nɛ ɔ lɛɛ kɔɔhiɔ kaa ja maa fia? Nihi babauu susu we oslaa a he kɛ hɛdɔ kɛ ya su benɛ kɔɔhiɔ bɔni tsuhi nɛ́ nihi bua a he nya ngɛ mi ɔmɛ a yi mi tlemi kɛ gbogbo ɔmɛ hulemi. Be nɛ je ke e naa, ma a plɛ ma doku.
La yoku ko pɛ ngɛ Colombia ngɛ November 1985 mi. Snoo kɛ nyu tɛ nɛ sile ɔ hia mɔsɔ kaa pa nɛ e pu nihi nɛ a hiɛ pe 20,000 hɛ ngmengmle ngɛ Armero ma a mi. Anɛ a sɛ we hlami nɛ a bɔ mɛ kɔkɔ lo? Yoku ɔ mimiɛ nyɔhiɔhi fuu. Akɛnɛ nimli nɛ a ngɛ Armero ɔ hi la yoku ɔ he be babauu heje ɔ, a ti nihi fuu bui nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae ɔ tete. A bɔ amlaalofo ɔmɛ kɔkɔ kaa amanehlu ngɛ blɔ kɛ ma, se a kɛ hɛdɔ bɔɛ mabi ɔmɛ kɔkɔ. A de mabi ɔmɛ ngɛ radio adafi fiami mi kaa a ko ye tsui. A wo mabi ɔmɛ he wami ngɛ sɔlemi tsuhi a mi kaa a na tsui. Se ngɛ gbɔkuɛ nya si ɔ, nɔ́ ko pɛ́ wawɛɛ si enyɔ. Ke o ngɛ lejɛ ɔ, jinɛ o ko tu fo kɛ je níhi nɛ o ngɛ ɔmɛ a he lo? Nihi bɔɔ ko pɛ lɛ a bɔ mɔde nɛ a pee ja loko be be.
Ngɛ behi fuu a mi ɔ, zugba he ní kaseli nyɛ deɔ benɛ zugba ma mimiɛ ngɛ he ko nɛ e baa mi ja. Se a nyɛ we nɛ a tsɔɔ ligbi tutuutu nɔ nɛ e ma mimiɛ. Ngɛ 1999 mi ɔ, zugba mimiɛ mi gbe nimli ma pee kaa 20,000 ngɛ je ɔ mi tsuo. Nihi nɛ gbo ɔ a kpɛti nihi fuu susuu we kaa e ma nyɛ ba mi ja.
Kɛ O Peeɔ O Ní Ngɛ Kɔkɔ Bɔmi nɛ Mawu Nitsɛ Kɛ Haa He Kɛɛ?
Baiblo ɔ sɛ hlami nɛ e tsɔɔ níhi nɛ ma kadi nyagbe be ɔ fitsofitso. Enɛ ɔ heje ɔ, Baiblo ɔ woɔ wɔ he wami nɛ wa susu “Noa ligbi ɔmɛ” a he. Loko nyu afua a maa ba a, a hɛɛ daa si himi mi ní peepeehi a mi, e ngɛ mi kaa a yeɔ basabasa peemi nɛ pɔ he ɔ he kɔmɔ mohu. Se kɔkɔ bɔmi nɛ Mawu kɛ ha kɛ gu e tsɔlɔ Noa nɔ ɔ lɛɛ, a nui “kɛ ya si nyu kpekpemi ɔ ba muɔ mɛ tsuo kɛ ho.” (Mateo 24:37-39) Ke o ngɛ lejɛ ɔ jinɛ o ko bu kɔkɔ bɔmi ɔ tue lo? O peeɔ ja piɔ nɛ ɔ lo?
Keji kaa o hi si ngɛ Sodom, ma nɛ ngɛ Ngo Wo ɔ he ɔ, ngɛ Abraham wɔfase Lot be ɔ mi hu nɛɛ? Kɔpe ɔmɛ ngɛ kaa Paradeiso. Sika ngɛ ma a mi. Pi ni ɔmɛ a kɔmɔ ji nɔ́ ko. Ngɛ Lot be ɔ mi ɔ, “a ngɛ ní yee, nɛ a ngɛ ní nue; a ngɛ ní hee, nɛ a ngɛ ní juae; a ngɛ tsohi due, nɛ a ngɛ tsuhi mae.” Nimli nɛ bɔle mɛ ɔ hu a jemiba hi sãasaa. Keji kaa o ngɛ benɛ Lot tu munyu kɛ si ní peepee yayamihi ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, anɛ o ko bu tue lo? Ke e de mo ke Mawu to e yi mi kaa e ma kpata Sodom ma a hɛ mi ɔ, anɛ o ko pee tue bumi lo? Aloo o ma bu lɛ kaa e ngɛ fiɛe, kaa bɔ nɛ nyumuhi nɛ maa ngɔ Lot bi yi ɔmɛ pee ɔ lo? Eko ɔ o maa tu fo, se o ko hyɛ o se kaa bɔnɛ Lot yo ɔ pee ɔ lo? E ngɛ mi kaa ni kpa amɛ kɛ hɛdɔ pee we tue bumi kɛ ha kɔkɔ bɔmi ɔ mohu, se ligbi ɔ nɛ Lot je Sodom ɔ, ‘Mawu nɛ̃ la kɛ suɔɔ kɛ je hiɔwe, nɛ e kpata mɛ tsuo a hɛ mi.’—Luka 17:28, 29, Somi He Ɔ.
Ngɛ wa be nɛ ɔ mi hu ɔ, nihi fuu ngɛ nɛ a hɛ be a he nɔ. Se, a baa nɔhyɛ ní nɛ ɔmɛ a yi ngɛ Mawu Munyu ɔ mi kɛ ha wɔ konɛ a kɛ hɛli wɔ si, nɛ a kɛ wo wɔ he wami konɛ WAA YA NƆ NƐ WAA HWƆƆ!
[Daka/Foni ngɛ ba fa 22]
Anɛ Nyu Afua ko Ba Hyɛ Ngɛ Je ɔ mi Tsuo Niinɛ Lo?
Nɔ́ jeli fuu deɔ ke nyu afua ko bɛ. Se Baiblo ɔ de ke e ba mi niinɛ.
Yesu Kristo tu he munyu, ejakaa e ngɛ wami mi ngɛ hiɔwe benɛ nyu afua ba a, heje ɔ e na.
[Daka/Foni ngɛ ba fa 23]
Anɛ A Kpata Sodom kɛ Gomorra Hɛ mi Niinɛ Lo?
Níhi nɛ si tsuali na a ye enɛ ɔ he odase.
A tu he munyu ngɛ yinɔ sane womihi a mi.
Yesu Kristo ma sane nɛ ɔ nɔ mi, nɛ a wo nɔ ta ngɛ Baiblo ɔ mi womi slɔɔtohi 14 a mi.