-
Jije Je Ɔ Yaa?Nyɛɛ Ya Nɔ Nɛ Nyɛɛ Hwɔɔ!
-
-
Jije Je Ɔ Yaa?
Haomihi nɛ a mi wa kɛ munyuhi nɛ poo nɔ tsui ji nɔ́ nɛ a fiaa he adafi daa ligbi ngɛ je ɔ mi tsuo! Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ?
NƆ NITSƐ E HE BUMI: A fia oplɛmihi ngɛ magbɛhi a nɔ. A fia tsɔɔli kɛ sukuu bi tu ngɛ sukuu. A gblɔ jokuɛwi kɛ je a fɔli a dɛ benɛ a hɛ be a he nɔ. A fia yihi kɛ nyumu nikɔtɔmahi ojo piani katakata.
JAMI ƆMƐ A SI FƆMI: Sɔlemihi fĩ kuu komɛ a se kɛ hwu ta. A wo osɔfohi a he munyu kaa a kɛ a he wo weku sisi gumi tahi a mi. Osɔfohi ya tua jokuɛwi abonua; nɛ sɔlemi ɔ laa nɔ. Sɔlemi yami ngɛ si bae; nɛ a ngɛ sɔlemi tsuhi juae.
ADEBƆ NÍHI NƐ A BƆLE WƆ KƐ KPE: A kpata hue tsohi a hɛ mi nɛ a kɛ ma ní tsumi he nguahi. Ohiafohi poo zugba a nɔ tsohi tsuo kɛ pee lɛ́. A wo zugba a sisi nyu mi mũ nɛ e hi numi. Mũ nɛ jee ní tsumi hehi kɛ piɔsɔ blɔhi nɛ a guu nɔ kɛ gbeɔ lo puɛ hɛmi ní tsumi. Kɔɔhiɔ mi hyi tɔ kɛ mũ.
NYA MI NGMA HLAMI: Ke a dla mi pɛpɛɛpɛ ɔ, jeha hiɔwo nɛ a haa nihi ngɛ Sahara Africa wo nya je ɔ sui nɔ́ ko. Ní tsumi nikɔtɔmahi nɛ a hɛ kɔɔ ha nɛ ní tsumi gbee si, nɛ nihi akpe abɔ a ní tsumihi puɛ. Nɔ sisimi ha jua yeli babauu gbee si.
HWƆ: Nimli ma pee kaa 800,000,000 (ayɔ lafa kpaanyɔ) wɔɔ hwɔ daa ligbi.
TA HWUMI: Ta hwumi gbe nimli nɛ a he hiɛ pe 100,000,000 (ayɔ lafa) ngɛ jeha lafa nɛ be ɔ mi. A bua nuklea ta hwumi níhi babauu a nya nɛ ma nyɛ ma kpata adesahi tsuo a hɛ mi si abɔ. Mabi nɛ a kɛ a he hwuɔ ta. Awi yemi nɛ a kɛ tuaa nɔ gbɛ fia ngɛ je ɔ mi tsuo.
HIƆ NƐ SÃA NƆ KƐ HIƆ KPAHI: Kɛ je 1918 mi ɔ, aja gbe nimli 21,000,000 (ayɔ nyingmi enyɔ kɛ kake). AIDS ba pee “gbenɔ hiɔ nɛ nya wa nɛ ngɛ nihi gbee ngɛ adesahi a yinɔ sane mi.” Helo mi pa kɛ tsui hiɔ woɔ nihi aywilɛho ngɛ je ɔ mi tsuo.
Mo susu amaniɛ bɔmi munyuhi nɛ ɔmɛ a he nɛ o hyɛ. He kake too pɛ sane nɛ ɔmɛ ba ngɛ lo? Aloo a piɛɛ sanehi nɛ ba ngɛ je ɔ mi tsuo he nɛ a ngɛ sisi numi pɔtɛɛ ko kɛ ha wɔ lo?
[Daka/Foni ngɛ ba fa 5]
Anɛ Mawu Susuɔ Wa He Nitsɛ Lo?
Ke haomi ko ba aloo ke sane yobu ko ba to nɔ ko ɔ, nihi fuu susuɔ nɔ́ heje nɛ Mawu pee we nɔ́ ko nɛ e kɛ tsi haomi nɛ ɔmɛ a nya.
Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mawu susuɔ wa he. Amlɔ nɛ ɔ po ɔ, E ha wɔ blɔ tsɔɔmi kpakpa kɛ he jɔmi nitsɛ. (Mateo 11:28-30; 2 Timoteo 3:16, 17) E to blɔ nya konɛ e je awi yemi, hiɔ kɛ gbenɔ kɛ je si himi mi pɛsɛpɛsɛ. Blɔ nya nɛ e to ɔ ma nɔ mi kaa pi ma kake pɛ mi bi nɛ e susuɔ a he, se mohu nimli nɛ je mahi tsuo, wetsohi kɛ gbihi slɔɔtohi tsuo a mi.—Bɔfo 10:34, 35.
Kɛ wa susuɔ Mawu he kɛɛ? Anɛ o le hiɔwe kɛ zugba a Bɔlɔ ɔ lo? Kɛ a tsɛ lɛ kɛɛ? Mɛni ji e yi mi tomi? E haa wɔ sane bimihi nɛ ɔmɛ a heto ngɛ Baiblo ɔ mi. E deɔ wɔ blɔ nya nɛ e ngɛ toe nɛ e kɛ ma ha awi yemi, hiɔ kɛ gbenɔ nɛ ba nyagbe. Mɛni e sa nɛ waa pee konɛ wa na he se? E sa kaa waa kase e kɛ e yi mi tomi ɔmɛ a he ní. Kɛ wa maa pee kɛɛ kɛ ná blɔ nya tomihi nɛ ɔmɛ a he se ke wa be hemi kɛ yemi ɔ? (Yohane 3:16; Hebribi 11:6) E he hia hu kaa waa ye e mlaa amɛ a nɔ. (1 Yohane 5:3) Anɛ o susuɔ Mawu he nɛ o suɔ kaa o pee ja lo?
Bɔ nɛ pee ha nɛ wa na sisi numi ngɛ nɔ́ heje nɛ Mawu ngmɛ si himi nɛ wa ngɛ mi mwɔnɛ ɔ blɔ ɔ, e sa nɛ waa nu sane ko nɛ he hia sisi. Baiblo ɔ tsɔɔ munyu nɛ ɔ mi. O ma nyɛ maa kase sane nɛ ɔ he ní ngɛ bafa 15 ngɛ womi nɛ ɔ mi.
-
-
Mɛni Enɛ Ɔmɛ Tsuo Tsɔɔ?Nyɛɛ Ya Nɔ Nɛ Nyɛɛ Hwɔɔ!
-
-
Mɛni Enɛ Ɔmɛ Tsuo Tsɔɔ?
YESU KRISTO de ke: Ta, hwɔ, hiɔ nɛ sãa nɔ, kɛ zugba mimiɛmi ji níhi nɛ ma kadi “je nɛ ɔ nyagbe be.”—Mateo 24:1-8; Luka 21:10, 11.
Kɛ je 1914 kɛ ma a, mahi kɛ wekuhi a kpɛti tahi nɛ behi fuu ɔ osɔfohi a he nɛ a kɛ woɔ ma sanehi a mi lɛ e kɛ baa a, kɛ awi yeli a tutuami nɛ gbɛ fia lingmi nɛ ɔ, ha si himi ɔ mi ba wa.
Ngɛ hɛ mi yami nɛ ba ngɛ ngmɔ peemi mi tsuo se ɔ, hwɔ yee nimli akpe lafa abɔ ngɛ je ɔ mi tsuo. Daa jeha a hwɔ gbeɔ nimli ayɔ abɔ.
Okadi nɛ Yesu ha a eko ji hiɔ nɛ sãa nɔ. Kɛ je kekle Je mi Ta a nyagbe mi ɔ, aja gbe nimli nɛ a he hiɛ pe 21,000,000. Enɛ ɔ be kaa hiɔhi nɛ ba ngɛ he nyafinyafi komɛ ngɛ blema a, ejakaa e sa mahi tsuo a he, kɛ wo kpɔhi po ngɛ he banee komɛ. Amlɔ nɛ ɔ, AIDS ngɛ nihi gbee ngɛ je ɔ mi tsuo, nɛ hwlɔmi hiɔ, asla, kɛ hɛngmɛ yumi ngɛ nihi haoe ngɛ mahi nɛ a yɛ hɛ mi tsɔ̃ ɔmɛ a nɔ.
Amaniɛbɔ tsɔɔ kaa zugba mimiɛmi akpe nyɔngma abɔ nɛ e slo a nya wami ɔmɛ baa daa jeha. Ngɛ klamahi nɛ a ngɛ kɛ blɔ kpakpahi nɛ a guu nɔ kɛ hlaa zugba mimiɛmi nya wami mi, nɛ a bɔɔ he amaniɛ tsuo se ɔ, a pɔɔ amanehlu nɛ zugba mimiɛmi kɛ baa ngɛ hehi nɛ nihi hiɛ ngɛ ɔ he amaniɛ bɔmi.
Baiblo hu gba fɔ si ke: “Na nɛ o le kaa nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ, he hiami be maa ba. Ejakaa nimli ma plɛ a he hesuɔli, sika suɔli, fiali, he woli, musu bɔli, fɔli a nɔ tue gboli, otlumuhi, nihi nɛ a he tsɔ we, nihi nɛ plee we nɔ he, somi mi kuli, sieku yeli, nihi nɛ nyɛ we a akɔnɔ nɔ nɛ a ye, nihi nɛ a he jɔɛ, nihi nɛ sume nɔ́ kpakpa, nɔ se blɔ tsɔɔli, yi mi wali, he nɔ woli, nihi nɛ suɔ fiɛmi nɛ ngɔɔ pe Mawu, nihi nɛ hɛɛ Mawu jami su se a kua e mi he wami ɔ. Sã o he kɛ je kikɛmɛ a nimli a he.”—2 Timoteo 3:1-5, Somi He Ɔ.
Anɛ o he we yi kaa “he hiami be” mi wa ngɛ nɛ ɔ lo?
Anɛ o yɔse kaa nihi foɔ mɛ nitsɛmɛ pɛ a nɔ mi, a suɔ sika, nɛ a woɔ a he nɔ ngɛ blɔ nɛ nya wa nɔ lo?
Mɛnɔ maa je he nɔ́ kaa je ɔ mi hyi tɔ kɛ nimli nɛ mɛ nitsɛmɛ pɛ a he a susuɔ nɛ a li sina, kɛ somi mi kuli nɛ a yi anɔkuale lo?
Anɛ o le kaa fɔli a nɔ tue gbomi kɛ suɔmi nɛ nihi be ya hɛ mi ngɛ blɔ nɛ ngɛ nyakpɛ nɔ ngɛ je ɔ mi tsuo lo?
Nɔ́ je mi ko be he kaa o yɔse kaa wa ngɛ je ko mi nɛ nihi suɔ fiɛmi kɛ hɛja jemi wawɛɛ se kɛ̃ ɔ a sume kpakpa peemi. Jaa ji bɔ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ suhi nɛ nihi ma je kpo ngɛ “nyagbe ligbi ɔmɛ” a mi.
Anɛ okadi kpahi a he hia loko o nyɛ yo be nɛ wa ngɛ mi ɔ lo? Yesu hu gba fɔ si kaa ngɛ be nɛ ɔ mi nɔuu ɔ, a ma fiɛɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a ngɛ je ɔ mi tsuo. (Mateo 24:14) Anɛ a ngɛ jaa pee lo?
A peeɔ The Watchtower, nɛ ji womi nɛ a da Baiblo nɔ kɛ ngma nɛ a kɛ fiɛɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a kɛ tsɔɔ, ngɛ gbihi fuu a mi pe adafi fiami womi kpahi tsuo.
Daa jeha, Yehowa Odasefoli ngɔɔ ngmlɛfia nɛ hiɛ pe ayɔ akpe kake kɛ yeɔ ni kpahi Mawu Matsɛ Yemi ɔ he odase.
Amlɔ nɛ ɔ, Yehowa Odasefoli pee womihi nɛ́ a ngma nɛ a kɛ tsɔɔ Baiblo ɔ mi ɔ, ngɛ gbi slɔɔtoslɔɔtohi maa pee kaa 400 mi. Enɛ ɔ heje ɔ, nihi nɛ a ngɛ tsitsaa ngɛ mahi nɛ je fɛne po mi nine nyɛ suu nɔ. Yehowa Odasefoli ngɔ sane kpakpa a kɛ su je ɔ mi mahi tsuo a nɔ; a fiɛɛ munyu ɔ ngɛ wo kpɔhi kɛ zugbahi nɛ a klee we saasaa nɛ lɔɔ heje a pee we a he akɔtaa ngɛ je ɔ mi hu a nɔ. Ngɛ zugbahi babauu a nɔ ɔ, a to blɔ nya kɛ ha tsɔsemi nɛ jee Baiblo ɔ mi daa.
Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a fiɛe ngɛ je ɔ mi tsuo, nɛ pi kɛ yi mi tomi kaa a kɛ fiɛɛmi nɛ a ngɛ fiɛe ɔ ma tsake je ɔ, se mohu nɛ a kɛ ye je ɔ tsuo odase. A ngɔ he blɔ nɛ ɔ kɛ ngɛ nihi nɛ ngɛ je ɔ mi he tsuaa he hae konɛ a tsɔɔ keji kaa a susuɔ nɔ nɛ bɔ hiɔwe kɛ zugba a he, keji kaa a yeɔ e mlaahi a nɔ, nɛ jehanɛ se, keji kaa a suɔ a nyɛmi adesa hu.—Luka 10:25-27; Kpojemi 4:11.
E be kɛe kulaa nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma ba je yayami peemi tsuo kɛ je zugba a nɔ nɛ e maa pee zugba mluku ɔ paradeiso.—Luka 23:43.
[Daka ngɛ ba fa 6]
Mɛni Nɔ́ he Nyagbe Ligbihi?
Pi adesahi a nyagbe be. Baiblo ɔ ngɔ neneene wami hɛ nɔ kami kɛ ha nihi nɛ a peeɔ Mawu suɔmi nya ní ɔ.—Yohane 3:16, 36; 1 Yohane 2:17.
Pi zugba a nyagbe be. Mawu wo si ngɛ e munyu ɔ mi kaa zugba a maa hi si kɛ ya neneene.—La 37:29; 104:5; Yesaya 45:18.
Se mohu, e ji je ɔ nɛ a toɔ yiwutso ngɛ mi, nɛ suɔmi be mi kɛ nimli nɛ a hɛɛ je ɔ su ɔ tsuo a nyagbe be.—Abɛ 2:21, 22.
[Daka/Foni ngɛ ba fa 7]
Anɛ Baiblo ɔ Ji Mawu Munyu Nitsɛ Lo?
Baiblo gbali ɔmɛ ngma si abɔ ke: “Bɔ nɛ [Yehowa] de ji nɛ ɔ nɛ.” (Yesaya 43:14; Yeremia 2:2) Yesu Kristo, nɛ ji Mawu Bi ɔ po ma nɔ mi kaa e ‘de we nɔ́ ko kɛ je lɛ nitsɛ e yi mi.’ (Yohane 14:10) Baiblo ɔ nitsɛ pee lɛ faii ke: “Ngmami tsuaa Ngmami ɔ, Mawu mumi lɛ ha nɛ nihi ngma.”—2 Timoteo 3:16.
Kaa bɔ nɛ United Bible Societies (Baiblo sisi tsɔɔmi kuu ko) tsɔɔ ɔ, a pee we womi kpa ko ngɛ gbi slɔɔtohi nɛ pe 2,200 mi kaa Baiblo ɔ. Womi kpa ko be nɛ a dla babauu kɛ ha nihi kaa bɔ nɛ a dla Baiblo ɔ—nɛ amlɔ nɛ ɔ a dla nɔ́ nɛ hiɛ pe ayɔ akpe eywiɛ. Anɛ pi kikɛ nɛ ɔ nɛ o hyɛɛ blɔ ngɛ munyu nɛ je Mawu ngɔ kɛ ha adesahi tsuo ɔ he lo?
Ke o suɔ nɛ o na odase yemi fuu nɛ tsɔɔ níhi a mi kaa Baiblo ɔ je Mawu mumi mi ɔ, mo kane womi The Bible—God’s Word or Man’s?, nɛ Yehowa Odasefoli pee ɔ.
Ke o kɛ hɛsa kane Baiblo ɔ nɛ o kplɛɛ nɔ ngɛ anɔkuale mi kaa e ji Mawu Munyu ɔ, o ma na he se babauu.
[Daka/Fonihi ngɛ ba fa 8]
Mɛni Ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ?
E ji nɔyemi nɛ ngɛ hiɔwe nɛ jeɔ bɔ nɛ Yehowa, anɔkuale Mawu ɔ, hiɔwe kɛ zugba Bɔlɔ ɔ, yeɔ nɔ ha a kpo.—Yeremia 10:10, 12.
Baiblo ɔ wo Yesu Kristo nɔ ta kaa lɛ ji nɔ nɛ Mawu ngɔ nɔyemi he blɔ ɔ kɛ ha. (Kpojemi 11:15) Benɛ Yesu ba hi zugba a nɔ ɔ, e pee okadihi kɛ tsɔɔ kaa Mawu ha lɛ he wami momo nɛ ngɛ nyakpɛ—he wami nɛ e kɛ ba kɔɔhiɔ nɛ nya wa si, nɛ e kɛ tsa hiɔ slɔɔtohi nɛ e kɛ tle gbogboehi po si. (Mateo 9:2-8; Marko 4:37-41; Yohane 11:11-44) Baiblo mi gbami gbi ko de kaa Mawu maa ngɔ “he wami, hɛ mi nyami kɛ matsɛ yemi ngɔ wo e dɛ, konɛ je ma amɛ kɛ nihi nɛ tuɔ gbi slɔɔtoslɔɔto ɔmɛ nɛ a sɔmɔ lɛ.” (Daniel 7:13, 14) A tsɛɛ jamɛ a nɔyemi nɛ ɔ ke hiɔwe Matsɛ Yemi; nɛ amlɔ nɛ ɔ Yesu Kristo ngɛ matsɛ yee ngɛ hiɔwe.
[Fonihi ngɛ ba fa 7]
Sane kpakpa a fiɛɛmi ngɛ je ɔ mi he fɛɛ he
-
-
Kɛ O Si Himi Nyagbe Ma Ji Kɛɛ?Nyɛɛ Ya Nɔ Nɛ Nyɛɛ Hwɔɔ!
-
-
Kɛ O Si Himi Nyagbe Ma Ji Kɛɛ?
• Akɛnɛ nihi fuu kɛ a he woɔ daa ligbi si himi mi ní peemihi a mi wawɛɛ heje ɔ a susu we bɔ nɛ a nyagbe maa ba ha he.
• Baiblo ɔ bɔɔ wɔ kɔkɔ ngɛ nyakpɛ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ he. E kɛ kɔkɔ bɔmi haa ngɛ tsakemi ngua nɛ maa ba adesahi a blɔ nya tomihi a nɔ ngɛ je ɔ mi tsuo ɔ hu he. E he hia nɛ wa pee he nɔ́ ko oya, bɔ nɛ pee ha nɛ wa na enɛ ɔmɛ a he se, konɛ amanehlu ko kó ba wa nɔ.
• Ni komɛ ngɛ nɛ a le níhi nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ ɔmɛ nɛ a bɔɔ mɔde kaa a kɛ ma tsu ní, se je ɔ mi he nya gbami ha nɛ a tla blɔ.
• Anɛ o bua jɔ bɔ nɛ o si himi ngɛ yae ha he lo? Ke o ngɛ níhi nɛ o maa pee ɔmɛ a he blɔ nya toe ɔ, anɛ o susuɔ bɔ nɛ ní nɛ ɔmɛ ma sa o hwɔɔ se otihi nɛ o kɛ ma o hɛ mi ɔ he lo?
[Daka/Fonihi ngɛ ba fa 9]
Mɛni Ji Nɔ́ nɛ He Hia Mo Pe Nɔ́ Fɛɛ Nɔ́?
Níhi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ, te nɔ́ nɛ o kɛ maa sɛ hlami nɛɛ? Ngɔɔ yi bɔ kanemi kɛ to a nya kɛ je nɔ́ nɛ he hia mo titli ɔ nɔ.
A kpɛti fuu he ngɛ se nami ngɛ si himi mi, se ke e hia kaa o hla mi ɔ, e mi te nɔ́ nɛ o kɛ maa sɛ hlami, blɔ he enyɔne, kɛ níhi?
․․ Hɛja jemi/fiɛmi
․․ Ní tsumi nɛ I tsuɔ
․․ Ye nɔmlɔ tso mi he wami nami
․․ Bua jɔmi nɛ ma na
․․ Ye gba si himi he piɛɛlɔ
․․ Ye fɔli
․․ Ye bimɛ
․․ We nɛ ngɛ fɛu, bohi kɛ tadehi
․․ nɛ a he jua wa
․․ Nɛ ma ye kekle blɔ he ngɛ
․․ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi
․․ Mawu jami
[Daka ngɛ ba fa 10, 11]
Anɛ Níhi nɛ O Hla amɛ kɛ Mo Maa Ya He nɛ O Suɔ Nitsɛ Lo?
MO SUSU SANE BIMIHI NƐ ƆMƐ A HE
HƐJA JEMI/FIƐMI: Anɛ níhi nɛ i kɛ jeɔ ye hɛja a haa mi he jɔmi lo? E ji akãnɛahyɛ ní peepee nɛ e kɛ ye wami woɔ oslaa mi aloo nɔ́ nɛ maa wo ye he kpa lo? Anɛ e ji “fiɛmi” nɛ haa nɔ bua jɔmi be kpiti se e ma nyɛ ma ha ma ye aywilɛho daa lo? Ke hɛja jemi ɔ nɛ I kɛ ye he woɔ mi hi po ɔ, anɛ I puɛɛ be fuu ngɛ he nɛ lɔɔ heje ɔ, I na we be kɛ pee níhi nɛ a he hia mi wawɛɛ lo?
NÍ TSUMI NƐ I TSUƆ: Anɛ e ha nɛ I nyɛ nɛ I hyɛɛ ye he, aloo e ngɔ mi nyɔguɛ? Anɛ ní tsumi ɔ he wa nɛ e miɔ nɛ e wo mi hiɔ lo? Ke a kpa ní tsumi ɔ, I suɔ nɛ ma tsu kɛ tsa nɔ aloo I suɔ kaa ma na be ha ye he piɛɛlɔ kɛ ye bimɛ lo? Ke ye ní tsumitsɛ bi nɛ ma tsu nɔ́ ko nɛ maa hao ye he níle ɔ aloo nɔ́ ko nɛ kpamisaa, e ha we nɛ ma nyɛ ma tsu ye jami ɔ he ní ɔ, anɛ ma tsu konɛ ye ní tsumi ko puɛ lo?
YE NƆMLƆ TSO MI HE WAMI NAMI: Anɛ I kɛ fiɛɛ, aloo I hyɛɛ nɔ saminya konɛ ma ko ngɔ lɛ kɛ wo oslaa mi? Anɛ lɔɔ he kɔmɔ i pɔɔ yemi ngɛ ye ní sɛɛmi mi lo? Bɔ nɛ I hyɛɛ ye nɔmlɔ tso mi he wami nami nɔ ha a, anɛ e tsɔɔ kaa I susuɔ ye weku ɔ he lo?
BUA JƆMI NƐ MA NA: Enɛ ɔ ji nɔ́ nɛ he hiaa mi kekle lo? Anɛ I kɛ lɔɔ sɛɛ bua jɔmi nɛ ye he piɛɛlɔ loo ye weku ɔ ma ná a hlami lo? Anɛ blɔ nɔ nɛ I guu kɛ hlaa bua jɔmi ɔ tsɔɔ kaa anɔkuale Mawu jalɔ ji mi lo?
YE GBA SI HIMI HE PIƐƐLƆ: Anɛ be nɛ e hi ha mi pɛ I buu ye gba si himi mi he piɛɛlɔ kaa huɛ lo? I buu ye he piɛɛlɔ nɛ I naa lɛ kaa nɔ ko nɛ e sa hɛ mi nyami womi lo? Anɛ hemi kɛ yemi ngɛ Mawu mi yeɔ kɛ bua mi ngɛ ye he piɛɛlɔ he susumi mi lo?
YE FƆLI: Ke jokuɛyo ji mi nɛ i ngɛ ye fɔli a sisi ɔ, anɛ I buu mɛ—I kɛ bumi jeɔ a munyu nya lo? I tsuɔ we mi ní tsumihi nɛ a kɛ wo ye dɛ ɔ lo? Ke I je kpo ɔ, I baa we mi be nɛ a to ha mi ɔ lo? Nɛ huɛ bɔmi kɛ ní peepee nɛ a bɔɔ mi he kɔkɔ ɔ, I buɔ tue lo? Nɛ ke nɔkɔtɔma ji mi hu ɔ, I buɔ mɛ tue ngɛ bumi mi, nɛ I yeɔ kɛ buaa mɛ bɔ nɛ sa ke e fĩ mɛ lo? Anɛ i kɛ mɛ hii si bɔ nɛ maa hi ha mi aloo i kɛ mɛ hii si ngɛ ga womi nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ nya?
YE BIMƐ: Anɛ I nuɔ he kaa e ji ye ní tsumi kaa ma tsɔɔ mɛ jemiba kpakpa, aloo I hyɛɛ blɔ kaa a maa tsɔɔ mɛ ngɛ sukuu? Anɛ I naa be nɛ I kɛ ye bimɛ hii si, aloo i haa fiɛmi níhi, TV, loo kɔmpiuta mohu puɛɛ a be lo? I tsɔseɔ ye bimɛ be fɛɛ be nɛ a ma tɔ̃ Mawu mlaa amɛ a nɔ lo, aloo I peeɔ ja titli be nɛ a pee nɔ́ ko kɛ wo ye mi mi la pɛ lo?
WE NƐ NGƐ FƐU, BOHI KƐ TADEHI NƐ A HE JUA WA: Mɛni lɛ kudɔɔ bɔ nɛ I susuɔ ye he dlami kɛ níhi nɛ I ngɛ ɔmɛ a he—anɛ juɛmi nɛ ye kpɔ ɔ mi bi ma na ngɛ ye he heje, aloo ye weku ɔ himi kɛ hami heje, aloo Mawu sɔmɔlɔ nɛ I ji ɔ heje lo?
NƐ́ MA YE KEKLE BLƆ HE NGƐ NƆ́ FƐƐ NƆ́ MI: Anɛ I nuɔ he kaa e hia nɛ ma pee níhi ngɛ blɔ kpakpa nɔ lo? I bɔɔ mɔde kaa ma ye kekle blɔ he ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi lo? Ke nɔ ko pa mi ngɛ nɔ́ ko peemi mi ɔ, e haoɔ mi lo?
MAWU JAMI: Mawu nɛ maa kplɛɛ ye nɔ he hia mi pe nɛ ye he piɛɛlɔ, ye bimɛ, ye fɔli aloo ye ní tsumitsɛ ma kplɛɛ ye nɔ lo? Bɔ nɛ pee ha nɛ ma na si himi gbɔjɔɔ heje ɔ, I suɔ nɛ ma ba sɔmɔmi nɛ I kɛ haa Mawu ɔ si lo?
MO SUSU BAIBLO Ɔ GA WOMI Ɔ HE SAMINYA
Kɛ Mawu jami he hia ngɛ o si himi mi kɛɛ?
Fiɛlɔ 12:13: “Yee Mawu gbeye nɛ o ye e mlaa amɛ a nɔ. Ejakaa enɛ ɔ ji nimli tsuo a blɔ nya ní.”—Ga Baiblo.
BI O HE KE: Anɛ ye jemiba tsɔɔ kaa I susuɔ níhi a he jãa lo? Anɛ Mawu mlaa amɛ a nɔ yemi lɛ tsɔɔ bɔ nɛ I peeɔ ní ha ngɛ we mi, ní tsumi he, aloo sukuu lo? Aloo ní kpahi lɛ ye bua jɔɔ he loo si himi mi he nya gbami lɛ tsɔɔ be nɛ ma na kɛ ha Mawu ɔ lo?
Mɛni weku kpa lɛ ngɛ o kɛ Mawu nyɛ kpɛti?
Abɛ 3:5, 6: “Ngɔɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ kɛ o tsui tsuo nɛ o ko ngɔ o he kɛ kpasa mo nitsɛ o juɛmi. Mo kai lɛ ngɛ o blɔhi tsuo a mi nɛ e ma ha o blɔhi maa da.”—Ga Baiblo.
Mateo 4:10: ‘Ja [Yehowa] o Mawu ɔ, nɛ o sɔmɔ lɛ pɛ!’
BI O HE KE: Jaa ji bɔ nɛ I nuɔ he ngɛ Mawu he lo? Anɛ níhi nɛ I peeɔ daa ligbi kɛ bɔ nɛ I tsuɔ si himi nɛ mi wa he ní ha a tsɔɔ kaa I ngɛ he kɛ nɔ fɔmi kɛ he tomi kɛ hami nɛ ngɛ kaa jaa lo?
Kɛ ji bɔ nɛ Baiblo ɔ kanemi kɛ e kasemi he hia mo ha kɛɛ?
Yohane 17:3: “Enɛ ɔ ji neneene wami ɔ nɛ, kaa a le mo, anɔkuale Mawu kake ɔ, kɛ Yesu Kristo nɔ nɛ o tsɔ ɔ.”—Somi He Ɔ.
BI O HE KE: Anɛ bɔ nɛ I kaneɔ Mawu Munyu ɔ nɛ I susuɔ he kɛ yaa tsitsaa a tsɔɔ kaa I heɔ yeɔ niinɛ jaa lo?
Kɛ Kristofoli asafo ɔ mi ní kasemi yami he hia mo ha kɛɛ?
Hebribi 10:24, 25: “Nyɛ ha wa susu wa sibi a he konɛ wa hɛ nɛ dɔ ngɛ suɔmi kɛ ní tsumi kpakpahi a he. Nyɛ ko ha wa jɔɔ wa he nya buami . . . nɛ titli akɛnɛ nyɛ na kaa ligbi ɔ ngɛ sue nɛ ɔ.”—Somi He Ɔ.
La 122:1: “Ye bua jɔɔ ye he ke a de mi ke: ‘Waa ho Yehowa we ɔ ya.’”—Ga Baiblo.
BI O HE KE: Anɛ ye si himi tsɔɔ kaa I ngɛ hɛ sami kɛ ha blɔ tsɔɔmi nɛ ɔ nɛ ngɛ Baiblo mi ɔ lo? Ngɛ nyɔhiɔ nɛ be nɛ ɔ mi ɔ, anɛ I kɛ ní kpahi sɛ hlami nɛ lɔɔ ha I po Kristofoli a he nya buami ko mi lo?
Anɛ o kɛ kã tuɔ Mawu kɛ e yi mi tomi he munyu kɛ tsɔɔ ni kpahi lo?
Mateo 24:14: “Nɛ a ma fiɛɛ matsɛ yemi ɔ he sane kpakpa a . . . , kɛ ye majemaje ɔ tsuo odase nɛ lɔɔ se loko nyagbe ɔ ma ba.”—Somi He Ɔ.
Mateo 28:19, 20: “Lɔɔ heje ɔ, nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya pee majemaje tsuo ye kaseli, . . . nɛ nyɛɛ tsɔɔ mɛ nɛ a ye níhi tsuo nɛ I de nyɛ ɔ nɔ.”—Somi He Ɔ.
La 96:2: “Nyɛ la ha Yehowa, nyɛ je e biɛ ɔ yi. Nyɛɛ fiɛɛ e yi wami hemi he sane kpakpa a daa ligbi.”—NW.
BI O HE KE: Anɛ I kɛ ní tsumi nɛ ɔ woɔ he nɛ sa nitsɛ ngɛ ye si himi mi lo? Anɛ mɔde nɛ I bɔɔ ngɛ ní tsumi nɛ ɔ mi maa nɔ mi ngɛ ye blɔ fa mi kaa I le hɛdɔ nɛ ngɛ be nɛ wa ngɛ mi ɔ he lo?
-
-
‘Kojomi Ngmlɛfia A’ Su TaNyɛɛ Ya Nɔ Nɛ Nyɛɛ Hwɔɔ!
-
-
‘Kojomi Ngmlɛfia A’ Su Ta
BAIBLO ɔ mi nyagbe womi nɛ ji kpojemi ɔ, gbla wa juɛmi kɛ ba hiɔwe bɔfo ko nɛ ngɛ tee ngɛ kɔɔhiɔ mi nɛ e hɛɛ “neneene sane kpakpa nɛ e yaa fiɛɛ” nɔ. E kɛ gbi ngua de ke: “Nyɛɛ ye Mawu gbeye nɛ nyɛɛ kɛ hɛ mi nyami nɛ ha lɛ, ejakaa e kojomi ngmlɛfia a su.” (Kpojemi 14:6, 7, Somi He Ɔ) “Kojomi ngmlɛfia a” tsɔɔ be nɛ a kɛ ngɛ kojomi munyu ɔ fiɛɛe kɛ hɛ mi kpatami nɛ Mawu kɛ maa ba a. “Ngmlɛfia” ji be kpiti ko kɛkɛ. Tue gblami kojomi ɔ maa ba ngɛ “nyagbe ligbi ɔmɛ” nɛ wa ngɛ mi nɛ ɔ a nyabge.—2 Timoteo 3:1.
“Kojomi ngmlɛfia a” ji munyu nitsɛ kɛ ha nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da. E ji be nɛ Mawu maa ngɔ he jɔmi kɛ ba ha e sɔmɔli nɛ a ngɛ nɔ́ nae ngɛ je nɛ suɔmi be mi, nɛ yiwutso ní peepee hyi lɛ tɔ nɛ ɔ mi.
Amlɔ nɛ ɔ, loko ‘kojomi ngmlɛfia a’ maa ba nyagbe nɛ́ a kpata níhi a blɔ nya tomi yaya nɛ ɔ hɛ mi ɔ, a ngɛ wɔ he wami woe ke: “Nyɛɛ ye Mawu gbeye nɛ nyɛ wo e hɛ mi nyami.” O ngɛ ja pee lo? Enɛ ɔ biɔ babauu peemi pe nɛ o ma de ke, “I heɔ Mawu nɔ yeɔ.” (Mateo 7:21-23; Yakobo 2:19, 20) Ke wa yeɔ Mawu gbeye nitsɛ ɔ, lɔɔ ma ha nɛ waa ngɔ bumi nɛ mi kuɔ kɛ ha lɛ. E sa nɛ lɔɔ nɛ wo wɔ kã nɛ waa yu wa he kɛ je yayami he. (Abɛ 8:13) E sa nɛ e ye kɛ bua wɔ nɛ waa suɔ nɔ́ kpakpa konɛ waa hie nɔ́ yaya. (Amos 5:14, 15) Ke wa woɔ Mawu hɛ mi nyami ɔ, waa kɛ bumi nɛ mi kuɔ ma ha lɛ. Wa be hae nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko nɛ tsi wa nya ngɛ e Munyu, nɛ ji Baiblo ɔ nɛ wa maa kane daa a he. Wa maa je wa tsui mi tsuo nɛ waa kɛ wa he maa fɔ e nɔ be fɛɛ be. (La 62:8; Abɛ 3:5, 6) Nihi nɛ a woɔ Yehowa hɛ mi nyami ngɛ anɔkuale mi ɔ, yɔseɔ kaa lɛ ji hiɔwe kɛ zugba Bɔlɔ, kɛ Je mi Tsuo Matsɛ, nɛ lɔɔ he ɔ a jee a suɔmi mi nɛ a baa a he si kɛ haa lɛ kaa lɛ ji Nɔ nɛ ngɛ a wami nɔ he wami. Ke wa yó kaa e sa nɛ wa gbla wa juɛmi kɛ ba níhi nɛ ngɛ kaa kikɛ nɛ ɔmɛ a nɔ ɔ, lɛɛ nyɛ ha nɛ waa pee ja oya.
A tsɛ hɛ mi kpatami kojomi be nɛ bɔfo ɔ tu he munyu ɔ hu ke “Yehowa ligbi.” “Ligbi” nɛ ɔ eko ba Yerusalem nɔ ngɛ 607 L.M.B. ejakaa kɔkɔ bɔmi nɛ Yehowa ha kɛ gu e gbali ɔmɛ a nɔ ɔ, mabi ɔmɛ bui tue. Yehowa ligbi ɔ nɛ a tsɛ̃ kɛ ya se ngɛ a juɛmi mi ɔ, ngɔ a si himi kɛ wo amane mi. Yehowa bɔ mɛ kɔkɔ ke: “E ma kɛ fo, e su si ta.” (Zefania 1:14) “Yehowa ligbi ɔ” kpa ko hu ba blema Babilon nɔ ngɛ jeha 539 L.M.B. (Yesaya 13:1, 6) Akɛnɛ Babilonbi kɛ a he fɔ a mɔ̃ nguahi kɛ a wɔ ɔmɛ a nɔ heje ɔ, a ku a hɛ kɛ fɔ kɔkɔ bɔmi nɛ Yehowa gu e gbali ɔmɛ a nɔ nɛ e kɛ ha a nɔ. Se ngɛ nyɔ kake pɛ mi ɔ, Mediabi kɛ Persiabi ba kpata Babilon nɛ he wa a hɛ mi.
Mɛni lɛ ma ngɛ wa hɛ mi mwɔnɛ ɔ? “Yehowa ligbi” kpa ko nɛ nya wa wawɛɛ. (2 Petro 3:11-14) Mawu kojo “Babilon Ngua a.” Kaa bɔ nɛ Kpojemi 14:8 tsɔɔ ɔ, bɔfo ko de kɛ gbi nɛ he wa ke: “Babilon ma ngua a ywia.” (Somi He Ɔ) Enɛ ɔ ba mi momo. Nɛ e be nyɛe maa tsi Yehowa sɔmɔli a nya hu. A kpa e ní yayamihi nɛ e peeɔ kɛ e he nɛ e kɛ woɔ ta hwumi mi ɔmɛ a he bo. Amlɔ nɛ ɔ, e nyagbe hɛ mi kpatami su ta. Enɛ ɔ heje ɔ, Baiblo ɔ ngɛ nimli nɛ a ngɛ he fɛɛ he ɔ he wami woe ke: “Nyɛɛ je [Babilon Ngua a] mi. . . . Konɛ nyɛɛ kɛ lɛ ko pee kake ngɛ e he yayami ɔmɛ a mi, nɛ nyɛ ko na e haomi eko. Ejakaa e he yayami ɔmɛ su hiɔwe lokoo, nɛ Mawu kai e ní yayami ɔmɛ.”—Kpojemi 18:4, 5, Somi He Ɔ.
Mɛni ji Babilon Ngua a? E ji jami blɔ nya tomihi ngɛ je ɔ mi nɛ a hɛɛ blema Babilon suhi. (Kpojemi, yi 17, 18) Mo susu a ní peepeehi komɛ nɛ a sɔ ɔmɛ a he nɛ o hyɛ:
• Blema Babilon osɔfo ɔmɛ kɛ a he woɔ ma kudɔmi sanehi a mi wawɛɛ. Mwɔnɛ ɔ, e ngɛ ja ngɛ jamihi fuu a blɔ fa mi.
• Ngɛ behi fuu a mi ɔ, Babilon osɔfo ɔmɛ lɛ a ngɔɔ ta hwumi kɛ baa. Nɛ ngɛ wa be nɛ ɔ mi hu ɔ, osɔfo ɔmɛ ji nihi nɛ a nyɛɛɔ hɛ mi kɛ biɔ jɔɔmi ha tabuli benɛ ta te si ngɛ mahi a kpɛti ɔ.
• Blema Babilon tsɔɔmihi kɛ e ní peepeehi ha mabi ɔmɛ kɛ a he wo jemiba yaya mi. Akɛnɛ jami hɛ mi nyɛɛli ku a hɛ̃ kɛ fɔ jemiba he mlaahi nɛ ngɛ Baiblo mi ɔ nɔ heje ɔ, bɔmi nami jemiba yaya ji nɔ́ nɛ pɔ he ngɛ osɔfo ɔmɛ kɛ asafobi ɔmɛ a kpɛti. Nɔ́ nɛ sa kadimi hu ji kaa akɛnɛ Babilon Ngua a kɛ e he wo je ɔ kɛ ma kudɔmi sanehi a mi heje ɔ, a tsɛ lɛ ngɛ Kpojemi womi ɔ mi ke yo ajuama.
• Baiblo ɔ hu de kaa Babilon Ngua a peeɔ “ní nguahi.” Ngɛ blema Babilon ɔ, jami blɔ nya tomi ɔ he zugba agboagbohi nɛ osɔfo ɔmɛ hu he biɛ ngɛ jua yemi mi wawɛɛ. Ngɛ wa be nɛ ɔ mi hu ɔ, Babilon Ngua a ngɛ jua yemi blɔ nya tomi nguahi nitsɛ kɛ weto níhi kɛ piɛɛ e sɔlemi tsu ɔmɛ a he. E tsɔɔmihi kɛ e gbijlɔhi a yemi ɔmɛ pee lɛ kɛ ni kpahi nɛ a kɛ lɛ yeɔ jua a níatsɛmɛ.
• Amagahi a jami, kunya tsumi, kɛ kablɛ fimi pɔ he ngɛ blema Babilon kaa bɔ nɛ e ngɛ ngɛ́ je ɔ mi hehi fuu mwɔnɛ ɔ. A susuɔ gbenɔ he kaa blɔ nɛ a guu nɔ kɛ yaa si himi kpa ko mi. Babilon hyi tɔ kɛ sɔlemi tsuhi nɛ a kɛ woɔ a wɔ ɔmɛ a hɛ mi nyami, nɛ Babilon bi tee si kɛ siɔ Yehowa jali. Hemi kɛ yemihi kɛ ní peepeehi nɛ ɔmɛ nɔuu a kɛ yoɔ Babilon Ngua a nɛ.
Ngɛ blema be ɔ mi ɔ, Yehowa kudɔ mahi nɛ a he wa nɛ a ngɛ tabuli konɛ a gbla nihi nɛ a tue mi ti nɛ a pee we e suɔmi nya ní ɔ tue. Lɔɔ he ɔ, ngɛ jeha 740 L.M.B., Asiriabi ba kpata Samariabi a hɛ mi. Babilonbi kpata Yerusalem hɛ mi ngɛ jeha 607 L.M.B. nɛ Romabi hu ba kpata e hɛ mi ngɛ jeha 70 M.B. Ngɛ jeha 539 L.M.B., Mediabi kɛ Persiabi ba kpata Babilon hu hɛ mi. Ngɛ wa be nɛ ɔ mi hu ɔ, Baiblo ɔ gba kɛ fɔ si kaa ma nɔyemi blɔ nya tomihi nɛ a ngɛ kaa lohwe awi yelɔ, ma tutua “yo ajuama a” nɛ a ma kpa e he bo, konɛ a na bɔ nɛ e su ngɛ ha nitsɛ. Nɛ a ma kpata e hɛ mi pɛsɛpɛsɛ.—Kpojemi 17:16.
Anɛ je ɔ mi nɔyemi ɔmɛ maa pee kikɛmɛ a ní nɛ ɔ niinɛ lo? Baiblo ɔ de kaa ‘Mawu kɛ maa wo a tsui mi.’ (Kpojemi 17:17) E maa ba mi tlukaa, nɛ e maa pee nyakpɛ kɛ gbeye.
Mɛni e sa nɛ o pee? Bi o he ke: ‘Anɛ i pɛtɛ jami blɔ nya tomi ko nɛ e tsɔɔmihi kɛ e ní peepeehi tsɔɔ kaa e ji Babilon Ngua a fa he lo?’ Nɛ ke pi e mi no ji mo po ɔ, o ma nyɛ ma bi o he ke: ‘Anɛ i ha nɛ e su ɔ na ye nɔ he wami lo?’ Mɛni ji kikɛmɛ a su nɛ ɔ? Jemiba yaya nɛ a kplɛɛɔ nɔ, helo nya ní nami kɛ je mi akɔnɔ nɛ a dii se pe Mawu he suɔmi, aloo a hɛ nɛ a kuɔ kɛ fɔɔ Yehowa Munyu ɔ nɔ ngɛ níhi nɛ a ngɛ kaa ní nyafinyafihi po a mi. Mo susu heto nɛ o ma ha a he saminya.
Bɔ nɛ pee ha nɛ wa na Yehowa hɛ mi dloomi ɔ, e sa nɛ wa ní peepeehi kɛ níhi nɛ wa tsui suɔ ɔ, a ye wa he odase ngɛ anɔkuale mi kaa pi Babilon Ngua a mi bi ji wɔ. Be bé kɛ ha tsle tomi. Be nɛ Baiblo ɔ bɔ wɔ kɔkɔ ngɛ nyagbe ɔ nɛ maa ba tlukaa he ɔ, e de ke: “Kikɛ nɛ ɔ a maa hɛ Babilon ma kpetekpleenyɛ ɔ ngɔ fɔ he, nɛ a be lɛ nae hu gblegbleegble.”—Kpojemi 18:21.
Se níhi fuu ngɛ nɛ maa ba. Nɔ́ kake nɛ piɛɛ ‘kojomi ngmlɛfia’ a he ji kaa Yehowa Mawu kɛ ma kudɔmi blɔ nya tomi ngɛ je ɔ mi ɔ kɛ a nɔ yeli ɔmɛ, kɛ nihi tsuo nɛ a kua Mawu hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ nɛ e sa, nɛ e yeɔ nɔ kɛ guu Yesu Kristo nɔ ɔ maa bu akɔtaa. (Kpojemi 13:1, 2; 19:19-21) Gbami nina nɛ tsɔɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se nɛ a ngma ngɛ Daniel 2:20-45 pee ma nɔyemi nɛ je sisi kɛ je blema Babilon yinɔ kɛ ba su wa be nɛ ɔ mi ɔ he foni kaa amaga kpetekpleenyɛ ko nɛ a kɛ sika tsu, sika hiɔ, akɔblee, dade kɛ zu pee. Gbami ɔ de ngɛ wa be nɛ ɔ he ke: “Mawu nɛ ngɛ hiɔwe ɔ maa to matsɛ yemi ko sisi, nɛ e se be poe gblegbleebgle.” Nɛ Baiblo ɔ de kɛ kɔ nɔ́ nɛ Matsɛ Yemi ɔ ma pee ngɛ ‘kojomi ngmlɛfia’ a he ke: “E ma kpata matsɛ yemi kpa amɛ tsuo a hɛ mi, nɛ e maa hi si kɛ maa ya neneene.”—Daniel 2:44.
Baiblo ɔ bɔ anɔkuale Mawu jali kɔkɔ nɛ a kó suɔ “níhi nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ”—nɛ ji si himi blɔ nɛ je ɔ nɛ tsɔ e he kɛ je Mawu he ɔ woɔ mi he wami ɔ. (1 Yohane 2:15-17) Anɛ o juɛmi nɛ o peeɔ ngɛ níhi a he kɛ o ní peepeehi tsɔɔ kaa o fi Mawu Matsɛ Yemi ɔ se ngɛ anɔkuale mi lo? Anɛ o kɛ woɔ kekle blɔ he ngɛ o si himi mi ngɛ anɔkuale mi lo?—Mateo 6:33; Yohane 17:16, 17.
[Daka ngɛ ba fa 14]
Mɛni Be Nyagbe ɔ Maa Ba?
“Ngmlɛfia nɛ nyɛ susuu we ɔ nɔ nɛ Nɔmlɔ Bi ɔ ma.”—Mateo 24:44, Somi He Ɔ.
“Nyɛɛ hwɔɔ, ejakaa nyɛ li jamɛ a ligbi ɔ loo ngmlɛfia a.”—Mateo 25:13, Somi He Ɔ.
“E be kɛe.”—Habakkuk 2:3.
[Daka ngɛ ba fa 14]
Kaa O le Be ɔ, jinɛ O ko Pee Tsakemihi Ngɛ O Si Himi mi Lo?
Ke o le kɛ nɔmi mami kaa Mawu kojomi ɔ be bae lolo ngɛ jeha bɔɔ nɛ ngɛ wa hɛ mi nɛ ɔ mi ɔ, anɛ lɔɔ ko ha nɛ o ko tsake bɔ nɛ o si himi ngɛ ha lo? Ke je nɛ ɔ nyagbe ɔ kpɛ se pe be nɛ o ngɛ blɔ hyɛe ɔ, anɛ o ha nɛ lɔɔ gbɔjɔ mo ngɛ Yehowa sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi lo?—Hebribi 10:36-38.
Akɛnɛ wa li be tutuutu nɛ e ma ba heje ɔ, enɛ ɔ haa wɔ he blɔ nɛ wa kɛ tsɔɔ kaa juɛmi kpakpa lɛ waa kɛ ngɛ Mawu jae. Nihi nɛ a le Yehowa yɔseɔ kaa tsle nɛ a toɔ kɛ ya suu nyagbe loko a peeɔ kã a, sɛ Mawu, nɔ nɛ naa wa tsui mi ɔ hɛ mi.—Yeremia 17:10; Hebribi 4:13.
Se nihi nɛ a suɔ Yehowa lɛɛ, e suɔmi nya ní peemi ji nɔ́ nɛ baa kekle ngɛ a si himi mi be fɛɛ be. Anɔkuale Kristofoli ma nyɛ ma tsu helo nya ní tsumi kaa bɔ nɛ ni kpahi peeɔ. Se, a kɛ pee we oti ngɛ a hɛ mi kaa a maa pee níatsɛmɛ, se mohu nɛ a na a nya ngma kɛ heha nɔ́, nɛ a na eko kɛ ha ni kpahi hu. (Efesobi 4:28; 1 Timoteo 6:7-12) Mɛ hu a jéɔ a hɛja, kɛ yi mi tomi kaa a maa jɔɔ a he, se pi nɛ a maa pee nɔ́ nɛ nɔ fɛɛ nɔ ngɛ pee kɛkɛ. (Marko 6:31; Romabi 12:2) A bua jɔ Mawu suɔmi nya ní peemi he kaa Yesu Kristo.—La 37:4; 40:8.
Anɔkuale Kristofoli suɔ nɛ a hi si nɛ a sɔmɔ Yehowa kɛ ya neneene. Hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ ɔ pi nɔ́ nɛ ba si ke e sa nɛ a mlɛ be kɛkɛɛ pe be nɛ a ngɛ blɔ hyɛe loko a nine nɛ su jɔɔmihi a nɔ ɔ.
[Daka/Foni ngɛ ba fa 15]
Je ɔ Tsuo Nɔyemi He Sane ɔ
Loko wa maa nu nɔ́ heje nɛ Mawu ngmɛ amanehlu babauu blɔ sisi ɔ, e sa nɛ waa nu nɔyemi he sane ɔ sisi. Mɛni ji nɔyemi? E ji he wami he blɔ nɛ nɔ kuɔ.
Akɛnɛ Yehowa ji Bɔlɔ ɔ heje ɔ, e ngɛ he blɔ nɛ e yeɔ zugba a kɛ nimli nɛ a ngɛ nɔ tsuo a nɔ matsɛ. Se Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ngɛ adesahi a yi nɔ sane sisije ɔ, a fia Yehowa nɔyemi ɔ powa. Satan Abosiami tsɔɔ kaa Yehowa tsiɔ nɔ nya tsɔ, nɛ e de hu kaa Mawu ye wa kekle fɔli ɔmɛ lakpa ngɛ nɔ́ nɛ maa ba a nɔ ke a yi Mawu mlaa nɔ, nɛ́ a pee mɛ nitsɛmɛ a suɔmi nya ní ɔ. E tsɔɔ hu kaa a maa ye manye ke a je a he kɛ je Mawu nɔyemi ɔ sisi.—1 Mose, yi 2 kɛ 3.
Kaa pe Mawu kpata atua tsɔli ɔmɛ a hɛ mi nɔuu ɔ, jinɛ lɔɔ ko ma he wami nɛ e ngɛ ɔ nɔ mi, se jaa peemi hu ko tsu we sane nɛ atua tsɔmi ɔ tle si ɔ he ní. Yehowa kpata we atua tsɔli ɔmɛ a hɛ mi nɔuu, se mohu e ngmɛ nimli kɛ hiɔwe bɔfohi blɔ konɛ a na nɔ́ nɛ ma je atua tsɔmi ɔ mi kɛ ba. E ngɛ mi kaa enɛ ɔ ngɔ haomi kɛ ba mohu, se kɛ̃ ɔ, e kɛ he blɔ hu ha nɛ a fɔ wɔ.
Kɛ piɛɛ he ɔ, Yehowa ngɔ nɔ́ ko nɛ e he jua wa kɛ sa afɔle, nɛ e je suɔmi mi to blɔ nya konɛ nimli nɛ a maa pee tue bumi nɛ a ma na hemi kɛ yemi ngɛ e Bi ɔ kpɔmi afɔle sami ɔ mi ɔ, a ye a he kɛ je yayami kɛ haomihi nɛ je atua tsɔmi ɔ mi kɛ ba a he konɛ a hi si ngɛ Paradeiso. E ko po ɔ, enɛ ɔ maa ba mi kɛ gu gbobgoehi a si tlemi nɔ.
Be kɛkɛɛ nɛ Mawu ha nɛ a kɛ hla sane ɔ nya a, hu ha e sɔmɔli he blɔ nɛ a kɛ tsɔɔ kaa a ngɛ hɛ sa kɛ ha Mawu suɔmi ɔ, nɛ a ma nyɛ maa ye Yehowa anɔkuale ngɛ si himi fɛɛ si himi mi. Mawu nɔyemi ɔ he sane kɛ nɔ́ nɛ kɔɔ anɔkuale nɛ adesa maa ye he nya hlami ɔ, he hia bɔ nɛ pee ha nɛ a ngɔ bumi nɛ sa kɛ ha e mlaa amɛ ngɛ je ɔ mi tsuo. Ke pi jaa, anɔkuale tue mi jɔmi be bae kɔkɔɔkɔ.a
[Sisi ningma]
a A blɛke sane nɛ ɔmɛ kɛ bɔ nɛ a sisi tsɔɔ ha a mi saminya ngɛ Tsi Obɛŋkɛ Yehowa, nɛ ji womi nɛ Yehowa Odasefoli pee ɔ mi.
[Foni]
Nɔyemi blɔ nya tomi ɔ ngɛ je ɔ mi tsuo maa ba nyagbe
-
-
Je Ehe Nɛ Mawu Wo He SiNyɛɛ Ya Nɔ Nɛ Nyɛɛ Hwɔɔ!
-
-
Je Ehe Nɛ Mawu Wo He Si
BAIBLO ɔ, nɛ ji Mawu Munyu nɛ a ngma kɛ fɔ si ɔ, haa wɔ hɛ nɔ kami benɛ e de ke: “Se wa ngɛ hiɔwe he kɛ zugba he blɔ hyɛe kaa bɔ nɛ Mawu wo si ɔ. Lejɛ ɔ ji he nɛ a yeɔ dami sane ngɛ.”—2 Petro 3:13.
Mɛni ji “hiɔwe he” ɔ? Baiblo ɔ ngɔɔ hiɔwe kɛ daa si ha nɔyemi. (Bɔfo 7:49) “Hiɔwe he” ɔ ji nɔyemi ehe nɛ maa ye zugba a nɔ. E ji nɔ́ he ejakaa e ma ba da nɔyemi blɔ nya tomi nɛ ngɛ piɔ nɛ ɔ nane mi; nɛ e ji nɔ́ peemi ehe nɛ Mawu kɛ ma tsu e yimi tomi he ní. Lɔɔ ji Matsɛ Yemi nɛ Yesu tsɔɔ wɔ kaa waa sɔle ngɛ he ɔ nɛ. (Mateo 6:10) Akɛnɛ hiɔwe lɛ Mawu ngɛ nɛ lɛ ji e sisi Tolɔ heje ɔ, a tsɛ lɛ ke “hiɔwe matsɛ yemi.”—Mateo 7:21.
Mɛni ji “zugba he” ɔ? Pi zugba kpa ko, ejakaa Baiblo ɔ tsɔɔ mi fitsofitso kaa nimli maa hi zugba a nɔ kɛ ya neneene. “Zugba he” ɔ ji adesahi a weku ehe. E ji ehe ejakaa a ma kpata yayami peeli a hɛ mi kɛ je nɔ. (Abɛ 2:21, 22) Nihi nɛ maa hi si jamɛ a be ɔ mi ɔ maa wo Bɔlɔ ɔ hɛ mi nyami nɛ a maa bu lɛ tue nɛ a maa ye e mlaa amɛ a nɔ. (La 22:27) Amlɔ nɛ ɔ, a ngɛ nimli ngɛ je ɔ mi mahi tsuo a nɔ nine fɔe nɛ a ba kase kikɛmɛ a mlaa nɛ ɔmɛ nɛ a ha a si himi kɛ lɛ nɛ pee kake. Anɛ o ngɛ jaa pee lo?
Ngɛ Mawu je ehe ɔ mi ɔ, nɔ fɛɛ nɔ maa ba e he si ha E nɔyemi ɔ. Anɛ suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Mawu ɔ woɔ mo ka konɛ o bu lɛ tue lo? (1 Yohane 5:3) Anɛ o kɛ Mawu mlaa amɛ tsuɔ ní ngɛ o we mi, o ní tsumi he, o sukuu, kɛ bɔ nɛ o kɛ o wami ngɛ ní tsue ha a mi lo?
Ngɛ je ehe ɔ mi ɔ, adesahi a weku ɔ maa pee kake kɛ ja anɔkuale Mawu ɔ. Anɛ o ngɛ hiɔwe kɛ zugba a Bɔlɔ ɔ jae lo? Anɛ o jami ɔ ha o kɛ o jami mi bi nɛ a ngɛ ma kpahi a nɔ, nɛ a hɛɛ he womi nɔ su slɔɔtohi, nɛ slo gbi nɛ a tuɔ peeɔ kake lo?—La 86:9, 10; Yesaya 2:2-4; Zefania 3:9.
[Daka ngɛ ba fa 17]
Mawu ɔ Nɛ́ E kɛ Ní Nɛ ɔmɛ A He Si Womi Haa a
Lɛ ji hiɔwe kɛ zugba a Bɔlɔ. Lɛ ji nɔ́ nɛ Yesu Kristo tsɛ lɛ ke “anɔkuale Mawu kake ɔ” nɛ.—Yohane 17:3, Somi He Ɔ.
Adesahi a ti nihi babauu jaa mawuhi nɛ́ mɛ nitsɛmɛ a pee. Nihi akpeakpe abɔ kplaa si ha amagahi nɛ wami be a mi. Ní komɛ hu suɔ adesahi a blɔ nya tomihi, mɛ nitsɛmɛ a we akɔnɔhi kɛ je mi níle nɛ ha a dii helo nya ní nami se. Nɛ nimli nɛ a deɔ ke a kɛ Baiblo ɔ tsuɔ ní po ɔ, pi mɛ tsuo nɛ a kɛ bumi haa “anɔkuale Mawu ɔ” biɛ ɔ.—5 Mose 4:35.
Bɔlɔ ɔ de ngɛ lɛ nitsɛ e he ke: “Imi ji Yehowa, jaa ji ye biɛ.” (Yesaya 42:5, 8, Ga Baiblo) Ngɛ sisije gbihi nɛ a kɛ ngma Baiblo ɔ mi ɔ, biɛ Yehowa je kpo sii 7,000. Yesu Kristo tsɔɔ e se nyɛɛli nɛ a sɔle ke: “Wa Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe; O biɛ ɔ he nɛ tsɔ.”—Mateo 6:9.
Kɛ anɔkuale Mawu ɔ su ngɛ kɛɛ? E tu lɛ nitsɛ e he munyu kaa ‘mɔbɔ nalɔ, kɛ dloolɔ ji lɛ, e mi mi fu we mla, nɛ e suɔmi kɛ anɔkuale yemi hiɛ babauu’ se kɛ̃ ɔ, e gblaa nihi nɛ a hɛ ngɛ he nɛ a yi e mlaa amɛ a nɔ ɔ tue. (2 Mose 34:6, 7) Bɔ nɛ e kɛ adesahi hi si ha ngɛ blema be ɔ mi ɔ, ma anɔkuale munyu nɛ ɔ nɔ mi.
E sa nɛ a tsɔ biɛ ɔ kɛ nɔ nɛ biɛ ɔ daa si ha a tsuo he, aloo a pee mɛ klɔuklɔu. Kaa lɛ ji Bɔlɔ kɛ Je mi Tsuo Matsɛ ɔ, lɛ ji nɔ nɛ́ sa nɛ waa bu lɛ tue konɛ waa kɛ jami tsuo nɛ ha lɛ. Anɛ o ngɛ jaa pee lo?
[Daka/Foni ngɛ ba fa 18]
Mɛni Tsakemihi “Hiɔwe He kɛ Zugba He” ɔ kɛ Maa Ba?
A tsake zugba a kɛ pee Paradeiso Luka 23:43
Je ɔ tsuo adesahi a weku nɛ a je je Yohane 13:35;
ɔ mi mahi tsuo a nɔ, wɛtsohi tsuo a mi, Kpojemi 7:9, 10
kɛ gbihi munomunohi a mi maa pee kake
ngɛ suɔmi mi
Tue mi jɔmi ngɛ je ɔ mi tsuo, La 37:10, 11;
he piɛ pomi nitsɛ kɛ ha nɔ fɛɛ nɔ Mika 4:3, 4
Ní tsumi nɛ haa nɔ bua jɔmi, niye ní Yesaya 25:6;
A je hiɔ, aywilɛho, gbenɔ kɛ je Yesaya 25:8;
Je ɔ nɛ́ pee kake kɛ ngɛ anɔkuale Mawu ɔ jae Kpojemi 15:3, 4
[Daka/Fonihi ngɛ ba fa 19]
Anɛ O Ma Na He Se Lo?
Mawu be lakpa nyɛe maa ye!—Tito 1:2.
Yehowa de ke: “Munyu tsuaa munyu nɛ jeɔ ye nya a, nɔ́ nɛ i ke e pee ɔ, ja e pee loko e maa kpale kɛ ba. Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ i to ke e ba mi ɔ maa ba mi kokooko.”—Yesaya 55:11.
Yehowa je sisi momo nɛ e ngɛ “hiɔwe he kɛ zugba he” bɔe. Hiɔwe matsɛ yemi ɔ bɔni nɔ yemi momo. Nɛ a je “zugba he” ɔ hu si tomi sisi.
Be nɛ Kpojemi womi ɔ tsɔɔ nyakpɛ níhi nɛ “hiɔwe he kɛ zugba he” ɔ kɛ ma ha adesahi ta a, e tu Mawu, Je mi Tsuo Matsɛ ɔ he munyu nɛ́ lɛ nitsɛ e de ke: “Hyɛ, i ngɛ níhi tsuo pee ehe!” E de imi hulɔ ke, “ngmaa enɛ ɔ, ejakaa anɔkuale munyu nɛ sa kaa a he ye ji nɛ ɔ nɛ.”—Kpojemi 21:1, 5.
Sane bimi nɛ e he hia kaa waa bi wa he ji kaa, Anɛ wa ngɛ tsakemi nɛ sa pee konɛ waa sa kɛ ha si himi ngɛ “zugba he” ɔ nɔ ngɛ “hiɔwe he” ɔ nɔyemi sisi lo?
-