Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • lv yi 5 bf. 50-61
  • Bɔ Nɛ Wa Ma Plɛ Kɛ Je Wa He Ngɛ Je ɔ He

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Bɔ Nɛ Wa Ma Plɛ Kɛ Je Wa He Ngɛ Je ɔ He
  • “Nyɛɛ To Nyɛ He Ngɛ Mawu Suɔmi ɔ Mi”
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • MOO YE ANƆKUALE NƐ O JE O HE NGƐ JE Ɔ HE
  • HWUU KƐ SI “JE NƐ Ɔ MI MUMI Ɔ”
  • WA TADE WOMI KƐ WA HE DLAMI NƐ MAA SA
  • E SA NƐ WAA PEE WA SI HIMI KPOKPLOO
  • “NYƐ KPLA TAHWU NÍ ƆMƐ TSUO”
  • DLA O HE NGƆ TO KAA O MA FÃ O HEMI KƐ YEMI Ɔ HE
  • Nɔ́ He Je Nɛ E He Hia Nɛ Waa Hyɛ Tadehi Nɛ Wa Woɔ Kɛ Wa He Dlami Saminya
    O Ma Nyɛ Ma Ná Bua Jɔmi Kɛ Ya Neneene!—Moo Kase Baiblo ɔ Nɛ O Ná He Se
  • Anɛ O He Dlami Woɔ Mawu Hɛ Mi Nyami Lo?
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2016
“Nyɛɛ To Nyɛ He Ngɛ Mawu Suɔmi ɔ Mi”
lv yi 5 bf. 50-61
Ni komɛ nɛ a ji Kristofohi nɛ a bla kɛ ngɛ foto poe

YI 5

Bɔ Nɛ Wa Ma Plɛ Kɛ Je Wa He Ngɛ Je ɔ He

“Nyɛ pi je ɔ mi bi.”​​—YOHANE 15:19.

1. Mɛni nɔ mi Yesu ma nyɔ mi nɛ e nɔ jena e ma gbo ɔ?

NYƆ mi nɛ e nɔ jena Yesu ma gbo ɔ, e tsɔɔ bɔ nɛ e se nyɛɛli ɔmɛ a hwɔɔ se si himi he hia lɛ ha. E sɔle ngɛ lɔ ɔ he kɛ ha e Tsɛ ɔ nɛ e de lɛ ke: “I kpa we pɛɛ ke o je mɛ kɛ je je ɔ mi; se mohu i ngɛ pɛɛ kpae nɛ o bu a he kɛ je nɔ yayami ɔ dɛ mi. Pi je ɔ mi bi ji mɛ kaa bɔ nɛ imi hu pi je ɔ mi nɛ i je ɔ.” (Yohane 17:15, 16) Ngɛ Yesu ní bimi nɛ ɔ mi ɔ, e tsɔɔ kaa e ngɛ suɔmi nɛ mi kuɔ kɛ ha e se nyɛɛli ɔmɛ, nɛ e tsɔɔ hu kaa munyu ko nɛ e tu kɛ sɛ hlami jamɛ a nyɔ ɔ mi ɔ hu he hia lɛ wawɛɛ. E de ke, “nyɛ pi je ɔ mi bi.” (Yohane 15:19) E ngɛ heii kaa Yesu suɔ wawɛɛ kaa e se nyɛɛli ɔmɛ nɛ a je a he kɛ je je ɔ he!

2. “Je ɔ” nɛ Yesu tu he munyu ɔ daa si ha mɛni?

2 “Je ɔ” nɛ Yesu tu he munyu ɔ daa si kɛ ha adesahi tsuo nɛ a yu a he ngɛ Mawu he ɔ. Satan ji a nɔ yelɔ, nɛ a jeɔ e suhi kpo. Su nɛ ɔmɛ ekomɛ ji nɔ nitsɛ e nɔ́ mi fomi, kɛ he nɔ womi. (Yohane 14:30; Efeso Bi 2:2; 1 Yohane 5:19) Niinɛ, “ke nɔ ko suɔ je ɔ, nɔ ɔ ngɛ Mawu nyɛe.” (Yakobo 4:4) Lɛɛ, kɛ nihi tsuo nɛ suɔ kaa a maa hi Mawu suɔmi ɔ mi ɔ ma plɛ kɛ hi je ɔ mi se kɛ̃ ɔ, a maa yu a he ngɛ je ɔ he ha kɛɛ? Wa ma susu blɔhi enuɔ a he: anɔkuale nɛ wa maa ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɛ Kristo ji e nya dalɔ, kɛ wa he nɛ wa ma je kɛ je je ɔ mi ma kudɔmi sanehi a he, je ɔ mumi ɔ nɛ wa maa hwu kɛ si, wa tade womi kɛ wa he dlami nɛ maa sa, wa si himi nɛ wa maa pee kpokploo, kɛ mumi mi ta hwumi ní ɔmɛ tsuo nɛ wa maa wo.

MOO YE ANƆKUALE NƐ O JE O HE NGƐ JE Ɔ HE

3. (a) Kɛ Yesu bu e be ɔ mi ma kudɔmi sanehi ha kɛɛ? (b) Mɛni he je nɛ a ma nyɛ ma de ke Yesu se nyɛɛli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ sɔmɔɔ kaa nane mi dali? (Ngɔɔ sisi ningma a kɛ piɛɛ he.)

3 Yesu kɛ e he wui e be ɔ mi ma kudɔmi sanehi a mi, mohu ɔ, nɔ́ titli nɛ e pee ji, e fiɛɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɛ ji hiɔwe nɔ yemi nɛ lɛ ji nɔ nɛ maa pee Matsɛ ngɛ nya a. (Daniel 7:13, 14; Luka 4:43; 17:20, 21) Enɛ ɔ he je ɔ, benɛ Yesu daa si ngɛ Roma Amlaalo Pontio Pilato hɛ mi ɔ, e de ke: “Ye matsɛ yemi ɔ, pi je nɛ ɔ mi nɔ́.” (Yohane 18:36) Yesu se nyɛɛli anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ kaseɔ lɛ. A yeɔ Kristo kɛ e Matsɛ Yemi ɔ anɔkuale, nɛ a fiɛɛɔ Matsɛ Yemi ɔ kɛ tsɔɔ nihi. (Mateo 24:14) Bɔfo Paulo ngma ke: ‘Wa ji bɔfohi ngɛ Kristo biɛ mi, waa kɛ Kristo biɛ ngɛ nyɛ pɛɛ kpae ke nyɛ ha nɛ a dla nyɛɛ kɛ Mawu nyɛ kpɛti.’a​​—2 Korinto Bi 5:20.

4. Mɛni anɔkuale Kristofohi tsuo peeɔ kɛ tsɔɔ kaa a yeɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ anɔkuale? (Hyɛ daka nɛ ji, “Kristofohi Nɛ A Hi Si Ngɛ Kaseli ɔmɛ A Be ɔ Mi ɔ Kɛ A He Wui Je ɔ Mi.”)

4 Akɛnɛ ma nane mi dali daa si ngɛ mahi nɛ a je mi ɔ nane mi he je ɔ, a kɛ a he wui ma nɛ a ngɛ sɔmɔe ngɛ mi ɔ sanehi a mi; a jeɔ a he banee ngɛ ma kudɔmi sanehi a he. Ma nane mi dali fĩɔ ma nɛ a daa si ngɛ e nane mi ɔ nɔ yemi se. Jã kɛ̃ nɛ e ji ngɛ Kristo se nyɛɛli nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ‘ma ngɛ hiɔwe’ ɔ hu a blɔ fa mi. (Filipi Bi 3:20) Niinɛ, Matsɛ Yemi ɔ nɛ a ngɛ fiɛɛe kɛ kã a ha nɛ a ye bua Kristo ‘to kpahi’ ayɔhi abɔ, nɛ a ‘dla a kɛ Mawu a kpɛti.’ (Yohane 10:16; Mateo 25:31-40) To kpa nɛ ɔmɛ hu fĩ Yesu nyɛmimɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a se kɛ ngɛ sɔmɔe kaa Kristo tsɔli. Kuu enyɔ ɔmɛ tsuo pee kake kɛ ngɛ Mesia Matsɛ Yemi ɔ fiɛɛe, nɛ a kɛ a he wui je ɔ ma kudɔmi sanehi a mi.​​—Kane Yesaya 2:2-4.

5. Mɛni blɔ nɔ e slo Kristofohi asafo ɔ ngɛ blema Israel bi ɔmɛ a he ngɛ, nɛ ngɛ mɛni blɔ nɔ nihi naa slɔɔto peemi nɛ ɔ?

5 Pi anɔkuale nɛ anɔkuale Kristofohi suɔ kaa a maa ye Kristo ɔ pɛ he je nɛ a kɛ a he wui je ɔ mi. Kristofohi be kaa blema Israel bi nɛ Mawu ha mɛ zugba pɔtɛɛ nɛ a hi nɔ ɔ, mohu ɔ, wa nyɛmimɛ ngɛ je kɛ wɛ. (Mateo 28:19; 1 Petro 2:9) Enɛ ɔ he ɔ, ke wa fĩ ma kudɔmi kuu ko se ɔ, wa be nyɛe maa fiɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ kɛ kã, nɛ kake peemi nɛ ngɛ wa kpɛti kaa Kristofohi ɔ hu ma puɛ. (1 Korinto Bi 1:10) Jehanɛ hu ɔ, ke ta ba a, waa kɛ wa nyɛmimɛ Kristofohi nɛ a wo wɔ mlaa kaa waa suɔ mɛ ɔ maa hwu. (Yohane 13:34, 35; 1 Yohane 3:10-12) Lɔ ɔ he ɔ, sisi numi ngɛ he kaa Yesu de e kaseli ɔmɛ kaa a ko hwu ta. E de mɛ kaa a suɔ a he nyɛli po.​​—Mateo 5:44; 26:52; hyɛ daka nɛ ji, “Anɛ I Je Ye He Kɛ Je Je ɔ He Lo?”

6. Kɛ o he nɔ nɛ o jɔɔ ha Mawu ɔ saa Kaisare he ha kɛɛ?

6 Akɛnɛ wa ji anɔkuale Kristofohi he je ɔ, wa jɔɔ wa he nɔ kɛ ha Mawu. Wa jɔɔ we wa he nɔ kɛ ha we adesa ko, adesa blɔ nya tomi ko, aloo ma ko. A de ngɛ 1 Korinto Bi 6:19, 20 ke: “Nyɛ be nyɛ dɛ he; Mawu níhi ji nyɛ. Mawu he nyɛ kɛ jua wawɛ.” Enɛ ɔ he ɔ, Yesu se nyɛɛli ɔmɛ ngɔɔ “Kaisare” níhi nɛ ji bumi, tó womi, kɛ he si bami nɛ sa ngɔ haa lɛ, nɛ a ngɔɔ ‘Mawu níhi ngɔ haa Mawu.’ (Marko 12:17; Roma Bi 13:1-7) Níhi nɛ a kɛ haa Mawu ɔ ekomɛ ji jami, suɔmi nitsɛ, kɛ tue bumi nɛ pi si. A pee klaalo kaa a maa ngɔ a wami kɛ fɔ si ha Mawu, ke e biɔ kaa a pee jã.​​—Luka 4:8; 10:27; kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 5:29; Roma Bi 14:8.

KRISTOFOHI NƐ A HI SI NGƐ KASELI ƆMƐ A BE Ɔ MI Ɔ KƐ A HE WUI JE Ɔ MI

Yi nɔ sanehi yeɔ odase kaa Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ kɛ a he wui ma kudɔmi sanehi a mi, nɛ a je a he kɛ je ta hwumi he. Kristo jami he womi ko (The Beginnings of Christianity) de ke: “Nihi nɛ je Kristo jami sisi ɔ hyɛ saminya kaa a kɛ a he be ma kudɔmi blɔ nya tomi ko mi woe.” Jã nɔuu womi ko nɛ tuɔ hɛ mi tɛmi he munyu (On the Road to Civilization) de ke: “Ma nɔ yeli nui Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ sisi, lɔ ɔ he ɔ, a bui mɛ kulaa. . . . Kristofohi kua blɔ nya ní tsumi komɛ nɛ sa kaa Roma no peeɔ ɔ. . . . A ngɔɛ blɔ nya ngɛ ma kudɔmi blɔ nya tomi ko mi.”

Germany no ko nɛ e ji jami he ní lelɔ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Peter Meinhold ɔ tsɔɔ bɔ nɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ peeɔ a ní ngɛ ta buli a ní tsumi he ha. E de ke: “Nɔ ko be nyɛe maa pee Kristofo no nɛ e pee ta bulɔ hulɔ.” Jonathan Dymond hu ngma ngɛ e saneyo ko nɛ yi ji “Tsakpa Nɛ Ngɛ Ta Hwumi Kɛ Kristofohi A Sisi Tomi Mlaa Kpɛti” ɔ mi ke, ngɛ Yesu gbenɔ se ɔ, e se nyɛɛli ɔmɛ “kua ta hwumi; a maa gbe a he guɛ jio, a maa wo mɛ tsu loo a maa gbe mɛ jio.” Dymond de hu ke: “Nɔ ko be nyɛe maa je munyu nɛ ɔmɛ a he atsinyɛ.” Womi ngmalɔ kpa ko hu de ke, benɛ “Kristo jami ba puɛ” ɔ pɛ nɛ Kristofohi bɔni ta buli peemi.

HWUU KƐ SI “JE NƐ Ɔ MI MUMI Ɔ”

7, 8. Mɛni ji “je nɛ ɔ mi mumi ɔ,” nɛ kɛ e ‘tsuɔ ní’ ngɛ nihi nɛ a bui Mawu tue ɔ a mi ha kɛɛ?

7 Blɔ kpa nɛ Kristofohi guu nɔ kɛ yuɔ a he ngɛ je ɔ he ji kaa a hwuu kɛ siɔ mumi yaya nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ. Paulo ngma ke: “Pi je nɛ ɔ mi mumi ɔ nɛ wa ná, se mohu mumi nɛ je Mawu ngɔ.” (1 Korinto Bi 2:12) E de Efeso Bi ɔmɛ ke: “Jamɛ a be ɔ, nɔ́ nɛ je nɛ ɔ peeɔ ɔ, lɔ ɔ nyɛ hu nyɛ peeɔ. Nyɛ ya nyɛɛ nɔ nɛ yeɔ mumi yayami ɔmɛ a nɔ ngɛ kɔɔhiɔ mi ɔ se. Nihi nɛ gboɔ Mawu tue ɔ, mumi nɛ ɔ lɛ ngɛ ní tsue ngɛ a mi amlɔ nɛ ɔ.”​​—Efeso Bi 2:2, 3.

8 Je ɔ “mumi” ɔ ji nɔ́ nɛ haa nɛ nihi gboɔ Mawu tue, nɛ a ya nyɛɛɔ ‘níhi nɛ he lo ɔ dii se, kɛ níhi nɛ hɛngmɛ dii se’ ɔ a se ɔ nɛ. (1 Yohane 2:16; 1 Timoteo 6:9, 10) Nɔ́ nɛ tsɔɔ kaa mumi nɛ ɔ “yeɔ” nihi a nɔ ji kaa e haa nɛ níhi peeɔ he lo nɛ tɔ fã a akɔnɔ. Mumi nɛ ɔ yɔsemi yee, e nya bɛ si, nɛ e ngɛ he tsuaa he kaa kɔɔhiɔ. Jehanɛ se hu ɔ, e ‘tsuɔ ní’ ngɛ adesa tue gboli a mi, nɛ e haa nɛ a kaseɔ su yayahi bɔɔbɔɔbɔɔ. Su nɛ ɔmɛ ekomɛ ji nɔ nitsɛ e nɔ́ mi fomi, he nɔ womi, yaka hɛ mi nyami hlami, nɔ nitsɛ e tsui nya ní peemi, kɛ atua tsɔmi.b Ngɛ e kpiti pomi mi ɔ, je ɔ mumi ɔ haa nɛ Abosiami su ɔmɛ waa ngɛ adesa tsui mi bɔɔbɔɔbɔɔ.​​—Yohane 8:44; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 13:10; 1 Yohane 3:8, 10.

9. Mɛni blɔhi a nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ ná je ɔ mumi ɔ ngɛ wa juɛmi kɛ wa tsui mi?

9 Anɛ je ɔ mumi ɔ ma nyɛ ma he si ngɛ o juɛmi kɛ o tsui mi lo? Ee, ke o ngmɛ blɔ ɔ, e ma nyɛ maa ba jã. (Kane Abɛ 4:23.) Behi fuu ɔ, e jee sisi ngɛ blɔ nigii nɔ. Eko ɔ, o ma susu kaa nihi nɛ o kɛ mɛ bɔɔ ɔ baa a je mi saminya, se ngɛ anɔkuale mi ɔ, a sume Yehowa. (Abɛ 13:20; 1 Korinto Bi 15:33) Ní kpahi hu ngɛ nɛ ma nyɛ ma ha nɛ o ná mumi yaya nɛ ɔ. Ní nɛ ɔmɛ ji womi yayahi, Intanɛti ní tsumi hehi nɛ a jeɔ bɔmi nami he fonihi aloo hemi kɛ yemi kuali a ní peepeehi, hɛja jemi yaya, kɛ fiɛmihi nɛ koli simi ngɛ mi. Ke wa ma de ɔ, nɔ tsuaa nɔ aloo nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ jeɔ Satan aloo e je ɔ susumi kpo ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa ná mumi nɛ ɔ eko.

10. Kɛ wa ma plɛ kɛ hwu kɛ si je ɔ mumi ɔ ha kɛɛ?

10 Kɛ wa ma plɛ kɛ hwu kɛ si je ɔ mumi nɛ e yɔsemi yee nɛ ɔ ha kɛɛ konɛ wa nyɛ nɛ waa to wa he ngɛ Mawu suɔmi ɔ mi? Ja wa ngɔ níhi nɛ Yehowa haa wɔ nɛ ma ha wa nane maa pi si ngɛ e jami mi ɔ kɛ tsu ní saminya, nɛ́ wa sɔle kɛ bi mumi klɔuklɔu ɔ daa loko wa ma nyɛ maa hwu kɛ si je ɔ mumi ɔ. Yehowa kle kulaa pe Abosiami aloo je yaya nɛ Satan ngɛ kudɔe ɔ. (1 Yohane 4:4) Lɛɛ hyɛ bɔ nɛ e he hia ha kaa wa maa sɔle ha Yehowa daa!

ANƐ I JE YE HE KƐ JE JE Ɔ HE LO?

Sukuu no ko nɛ e ngɛ e hemi kɛ yemi ɔ nya tsɔɔe kɛ ngɛ e tsɔɔlɔ hae

Sisi tomi mlaa: “Ye matsɛ yemi ɔ, pi je nɛ ɔ mi nɔ́.”​​—Yohane 18:36.

Munyu komɛ nɛ e sa kaa o bi o he

  • Kɛ ma plɛ kɛ tsɔɔ nya kaa aflangaa ngami ji wɔ jami kɛɛ?c​​—2 Mose 20:4, 5; 1 Yohane 5:21.

  • Ke i ngɛ nɔ́ he je nɛ i kɛ ye he wui ma he suɔmi ní peepee komɛ a mi ɔ nya tsɔɔe ɔ, kɛ ma plɛ kɛ je bumi kpo ha nihi nɛ e slo a hemi kɛ yemi ɔ ha kɛɛ?​​—1 Petro 3:15, 16.

  • Mɛni yi mi tomihi a he je nɛ i fĩ we ma kudɔmi kuu ko se loo i kɛ ye he wui ta buli a ní tsumi ko mi ngɛ?​​—Yohane 13:34; 1 Yohane 3:10-12.

WA TADE WOMI KƐ WA HE DLAMI NƐ MAA SA

11. Kɛ je ɔ mumi ɔ sa nihi a he dlami he ha kɛɛ?

11 Tade nɛ nɔ ko woɔ, e he dlami, kɛ e nɔmlɔ tso ɔ he tsɔmi ji kpo nɔ okadi nɛ a kɛ naa mumi nɛ ngɛ lɛ kudɔe. Ngɛ mahi fuu a nɔ ɔ, nihi a he dlami hí sãasãa. Lɔ ɔ he ɔ, tiivi nɔ munyu tulɔ ko de ke, bɔ nɛ yihewi ngɛ a he dlae ha mwɔnɛ ɔ, e piɛ bɔɔ nɛ nihi be yi ajuamahi a mi tso lee hu. Adafi fiami womi ko hu de ke, yiwi nɛ yi jeha 13 lolo po hu bɔni tade yaya nɛ ɔmɛ nɛ “jeɔ nɔmlɔ tso ɔ hehi fuu kpo, nɛ́ a sɛ kulaa a womi.” Ni komɛ hu dlaa a he basaa kɛ tsɔɔ kaa a ji atua tsɔli nɛ bui a he.

12, 13. Mɛni sisi tomi mlaahi lɛ e sa kaa e kudɔ wa tade womi kɛ wa he dlami?

12 Akɛnɛ wa ji Yehowa sɔmɔli he je ɔ, wa suɔ kaa wa dla wa he bɔ nɛ sa, nɛ́ tsɔɔ kaa wa maa wo tade nɛ he tsɔ, nɛ́ ngɛ fɛu, bɔ nɛ sa he nɛ wa maa ya a. E sa kaa be tsuaa be ɔ, waa ‘ngɔ humi peemi kɛ juɛmi kɛ to wa he dlami he,’ konɛ ke wa ngɔ ‘ní tsumi kpakpahi’ kɛ piɛɛ he ɔ, e sa nyumu loo yo nɛ deɔ ke e “ngɔ e he kɛ ha Mawu” ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa sume kaa wa gblaa nihi a juɛmi kɛ baa wa nɔ, mohu ɔ, wa suɔ kaa waa ‘to wa he ngɛ Mawu suɔmi ɔ mi.’ (1 Timoteo 2:9, 10; Yuda 21) Niinɛ, wa suɔ kaa wa he dlami nɛ ngɛ fɛu ɔ nɛ je ‘bɔ nɛ wa ngɛ ha ngɛ wa tsui mi ɔ kpo, nɛ lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ he jua wa ngɛ Mawu hɛ mi.’​​—1 Petro 3:3, 4.

13 E sa nɛ e hi wa juɛmi mi hu kaa wa tade womi kɛ wa he dlami ma nyɛ maa sa bɔ nɛ nihi naa anɔkuale jami ha a he. Ke a ngɔ Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “humi” ɔ kɛ tsu ní ngɛ je mi bami blɔ fa mi ɔ, e tsɔɔ bumi, gbeye yemi, kɛ ni kpahi a he susumi. Oti nɛ e sa kaa wa kɛ ma wa hɛ mi ji kaa wa be hae nɛ wa he dlami nɛ gba nihi a he nile nya. Nɔ́ nɛ pe kulaa ji, nɛ wa maa wo Yehowa kɛ e we bi a hɛ mi nyami, konɛ wa je wa he kpo kaa Mawu sɔmɔli nɛ a peeɔ ‘nɔ́ tsuaa nɔ́ kɛ woɔ Mawu hɛ mi nyami.’​​—1 Korinto Bi 4:9; 10:31; 2 Korinto Bi 6:3, 4; 7:1.

Yihi enyɔ nɛ a ji Kristofohi nɛ a dla a he saminya kɛ ngɛ fiɛɛe

Anɛ ye he dlami woɔ Yehowa hɛ mi nyami lo?

14. Mɛni sane komɛ e sa kaa wa bi wa he ngɛ wa he dlami kɛ wa nɔmlɔ tso ɔ he tsɔmi he?

14 Wa tade womi, wa he dlami, kɛ wa nɔmlɔ tso ɔ he tsɔmi he hia, titli ɔ, ke wa yaa fiɛɛmi loo Kristofohi a kpehi. Mo bi o he ke: ‘Anɛ ye he dlami kɛ ye nɔmlɔ tso ɔ he tsɔmi gblaa nihi a juɛmi kɛ baa ye nɔ ngɛ blɔ nɛ sɛ nɔ lo? Anɛ e woɔ nihi a mi mi la lo? Anɛ i dlaa ye he bɔ nɛ i suɔ nɛ́ ke lɔ ɔ ha we nɛ ma ná sɔmɔmi blɔ nya ngɛ asafo ɔ mi po ɔ, e si we mi kpu lo?’​​—La 68:6; Filipi Bi 4:5; 1 Petro 5:6.

15. Mɛni he je Mawu Munyu ɔ wui mlaa pɔtɛɛ ngɛ tade womi, he dlami, kɛ nɔmlɔ tso ɔ he tsɔmi he?

15 Baiblo ɔ wui Kristofohi mlaa pɔtɛɛhi ngɛ tade womi, he dlami, kɛ nɔmlɔ tso ɔ he tsɔmi he. Yehowa sume kaa e tsi wa nya ngɛ níhi nɛ wɔ nitsɛmɛ wa suɔ kaa wa maa pee ɔ a he, loo ngɛ bɔ nɛ wa susuɔ níhi a he ha a he. Mohu ɔ, e suɔ kaa waa pee nihi nɛ a nane pi si, nɛ́ a susuɔ Baiblo sisi tomi mlaahi a he, nɛ́ a “tsɔse a juɛmi, nɛ a le slɔɔto nɛ ngɛ kpakpa kɛ yayami a kpɛti.” (Hebri Bi 5:14) Nɔ́ nɛ pe kulaa ji, e suɔ kaa suɔmi nɛ wa ngɛ ha Mawu kɛ wa nyɛmi nɔmlɔ ɔ nɛ kudɔ wɔ. (Kane Marko 12:30, 31.) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa, tadehi nɛ wa woɔ kɛ wa he dlami ma nyɛ maa je ekpaekpa. Wa naa enɛ ɔ ke Yehowa we bi bua a he nya kɛ bua jɔmi. Ngɛ he tsuaa he nɛ a buaa a he nya ngɛ ɔ, a dlaa a he ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ, nɛ e ngɛ fɛu.

E SA NƐ WAA PEE WA SI HIMI KPOKPLOO

16. Mɛni ji slɔɔto nɛ ngɛ Yesu tsɔɔmi ɔ kɛ je ɔ mumi ɔ a kpɛti, nɛ mɛni sanehi e sa kaa wa bi wa he?

16 Je ɔ mumi ɔ sisiɔ nɔ. E ngɛ nimli ayɔhi abɔ he wami woe konɛ a susu kaa sika kɛ he lo nya níhi fuu ma ha nɛ a ná bua jɔmi. Se Yesu de ke: “Pi ní babauu nɛ adesa ná a mi nɛ e wami ngɛ.” (Luka 12:15) Yesu tsɔɔ we kaa wa kua wa he nɛ waa pee ohiatsɛmɛ posoposo. Mohu ɔ, e ngɛ tsɔɔe kaa nihi nɛ a ma ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ ji nihi nɛ a le kaa “mumi mi ohiatsɛmɛ ji mɛ,” kɛ nihi nɛ a peeɔ a si himi kpokploo nɛ a kɛ a juɛmi maa Mawu jami mi níhi a nɔ. (Mateo 5:3; 6:22) Mo bi o he ke: ‘Anɛ i he Yesu tsɔɔmi ɔ ye niinɛ lo, aloo “lakpatsɛ kpanaku” ɔ ngɛ ye nɔ he wami náe? (Yohane 8:44) Mɛni ye munyu tutui, otihi nɛ i kɛ ma ye hɛ mi, níhi nɛ a he hia mi titli, kɛ bɔ nɛ i baa ye je mi ha a tsɔɔ?’​​—Luka 6:45; 21:34-36; 2 Yohane 6.

17. Moo tsɔɔ jɔɔmi komɛ nɛ nihi nɛ a hɛngmɛ nɔ tsɔ ɔ náa.

17 Yesu de ke: “Nile ɔ lɛɛ níhi nɛ e tsuɔ ɔ, lɔ ɔ ɔmɛ a kɛ woɔ lɛ nguɔ.” (Mateo 11:19) Ha nɛ wa susu jɔɔmi komɛ nɛ nihi nɛ a hɛngmɛ nɔ tsɔ ɔ náa a he nɛ waa hyɛ. A náa bua jɔmi nitsɛ ngɛ Matsɛ Yemi sɔmɔmi ɔ mi. (Mateo 11:29, 30) A pee we yeyeeye, lɔ ɔ he ɔ, a susuu we a yi mi tsɔ, nɛ a yi tsui hulɔ. (Kane 1 Timoteo 6:9, 10.) Akɛnɛ a bua jɔ níhi nɛ a ngɛ ɔ he he je ɔ, a náa be fuu ha a wekuhi kɛ a huɛmɛ Kristofohi. Enɛ ɔ he ɔ, a nyɛɔ hwɔɔ mahe fuaa. (Fiɛlɔ 5:12) Akɛnɛ a bɔɔ mɔde kaa a maa ye bua nihi he je ɔ, a náa bua jɔmi babauu. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 20:35) A ngɛ tue mi jɔmi, bua jɔmi kɛ “hɛ kɛ nɔ fɔmi” fuu. (Roma Bi 15:13; Mateo 6:31, 32) Enɛ ɔmɛ ji jɔɔmihi nɛ se be kulaa!

“NYƐ KPLA TAHWU NÍ ƆMƐ TSUO”

18. Kɛ ji bɔ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa wa he nyɛlɔ ɔ ngɛ ha kɛɛ? Mɛni blɔhi a nɔ e guu kɛ tsuɔ ní? Kɛ ‘ta nɛ wa ngɛ hwue’ ɔ ngɛ ha kɛɛ?

18 Satan suɔ kaa e ma ha nɛ bua jɔmi kɛ neneene wami nɛ bɔ Kristofohi, se Mawu buu nihi nɛ a toɔ a he ngɛ e suɔmi ɔ mi ɔ a he. (1 Petro 5:8) Paulo de ke, “Pi he lo kɛ muɔ nɛ waa kɛ ngɛ ta hwue ɔ. He nyɛli nɛ waa kɛ mɛ ngɛ ta hwue ɔ ji nɔ yeli, kɛ nihi nɛ hɛɛ blɔ nyahi, mumi yayami kpetekpleenyɛhi nɛ ngɛ je nɛ ɔ mi diblii ɔ mi, kɛ mumihi nɛ ngɛ kɔɔhiɔ mi nɛ peeɔ yi wu tso níhi.” (Efeso Bi 6:12) Munyu nɛ ji “ngɛ ta hwue” nɛ a kɛ tsu ní ɔ tsɔɔ we kaa nɔ ɔ ngɛ tsitsaa nɛ waa kɛ lɛ ngɛ ta hwue, mohu ɔ, e tsɔɔ kaa nɔ ɔ ngɛ wa hɛ mi, nɛ e laa we e he. Munyukpɔhi nɛ ji “nɔ yeli,” “nihi nɛ hɛɛ blɔ nya,” kɛ “mumi yayami kpetekpleenyɛ” ɔ hu tsɔɔ kaa mumi yayami ɔmɛ kɛ blɔ nya tomi ngɛ ní tsue saminya.

19. Moo kale Kristofohi a mumi mi ta hwumi ní ɔmɛ.

19 E ngɛ mi kaa wa ji adesahi nɛ wa yi mluku mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, wa ma nyɛ maa ye kunimi. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Kɛ gu ‘Mawu ta hwumi ní ɔmɛ tsuo’ nɛ wa ma kpla a nɔ. (Efeso Bi 6:13) A tu ta hwumi ní ɔmɛ a he munyu ngɛ Efeso Bi 6:14-18 ɔ. Wa kaneɔ ngɛ lejɛ ɔ ke: “Lɔ ɔ he ɔ, nyɛɛ da si nɛ nyɛ ha anɔkuale nɛ miaa nyɛ kaa mlɛ mi fimi nɔ́, nɛ dami sane yemi nɛ pee kaa dama ngɛ nyɛ gugue mi. Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ma ha nɛ nyɛɛ pee klaalo kɛ fiɛɛ he jɔmi sane kpakpa a, nyɛ kɛ pee tokota nɛ nyɛɛ wo. Enɛ ɔmɛ tsuo se ɔ, nyɛɛ hɛɛ hemi kɛ yemi ngɛ nyɛ dɛ kaa tsɛ̃i nɛ nyɛ ma nyɛ kɛ gbe nɔ yayami ɔ kɛ̃ɛ̃ mi bihi kɛ a he la a tsuo. Yi wami hemi nɛ pee dade pɛɛ [aloo hɛ nɔ kami] nɛ nyɛ bu. Nyɛɛ pɛtɛ Mawu munyu ɔ nɛ ji mumi ɔ klaate ɔ he. Nyɛɛ sɔle kɛ kpa Mawu pɛɛ kaa bɔ nɛ mumi ɔ maa tsɔɔ nyɛ.”

20. Mɛni blɔ nɔ e slo wa ta hwumi ɔ ngɛ ta buli nitsɛnitsɛ a ta hwumi he ngɛ?

20 Akɛnɛ mumi mi ta hwumi ní ɔmɛ je Mawu ngɔ he je ɔ, a maa bu wa he kokooko ke ji wa kpla mɛ be tsuaa be. Ngɛ nihi nɛ a ji ta buli nitsɛnitsɛ a blɔ fa mi ɔ, be suu nɛ a yɛ ta be kɛkɛɛ, se e be jã ngɛ Kristofohi a blɔ fa mi. Mɛ lɛɛ a ngɛ wami he ta hwue daa ligbi. A maa ya nɔ maa pee jã kɛ yaa su benɛ Mawu ma kpata Satan je ɔ hɛ mi, nɛ e maa ngɔ mumi yayami ɔmɛ kɛ wo muɔ voo ɔ mi. (Kpojemi 12:17; 20:1-3) Lɔ ɔ he ɔ, ke o kɛ gbɔjɔmi ko loo akɔnɔ yaya ko ngɛ ta hwue ɔ, o kɔni mi nɛ ko wo nyu, ejakaa e sa nɛ waa ‘wa wa nɔmlɔ tso ɔ yi mi’ konɛ waa ye Yehowa anɔkuale. (1 Korinto Bi 9:27) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wa jɔɔ ta a hwumi mohu nɛ e sa kaa e hao wɔ!

21. Mɛni pɛ lɛ ke wa pee ɔ, wa maa ye kunimi ngɛ mumi mi ta nɛ wa ngɛ hwue ɔ mi?

21 Jehanɛ se hu ɔ, wa be nyɛe maa ye kunimi ngɛ ta nɛ ɔ mi ngɛ wɔ nitsɛmɛ wa he wami nya. Enɛ ɔ he ɔ, Paulo kai wɔ kaa e he hia kaa waa ‘sɔle ha Yehowa daa ngɛ mumi mi.’ Jã kɛ̃ nɛ e sa kaa waa bu Yehowa tue kɛ gu e Munyu ɔ nɛ wa maa kase, kɛ wa nyɛmimɛ ‘ta buli’ nɛ waa kɛ mɛ maa bɔ daa a nɔ, ejakaa pi wɔ pɛ nɛ wa ngɛ ta a hwue! (Filemon 2; Hebri Bi 10:24, 25) Nihi nɛ maa ye anɔkuale ngɛ blɔ nɛ ɔmɛ tsuo a nɔ ɔ, pi kunimi kɛkɛ nɛ a maa ye, se a ma nyɛ ma fã a hemi kɛ yemi ɔ he ke nɔ ko bi he sane.

DLA O HE NGƆ TO KAA O MA FÃ O HEMI KƐ YEMI Ɔ HE

22, 23. (a) Mɛni he je e sa kaa wa dla wa he ngɔ to be tsuaa be kaa wa ma fã wa hemi kɛ yemi ɔ he, nɛ mɛni sanehi e sa kaa wa bi wa he? (b) Mɛni munyu he wa ma susu ngɛ yi nɛ nyɛɛ se ɔ mi?

22 Yesu de ke: ‘Nyɛ pi je ɔ mi bi; lɔ ɔ he nɛ je ɔ ngɛ nyɛ nyɛe ɔ nɛ.’ (Yohane 15:19) Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ Kristofohi nɛ dla a he ngɔ to be tsuaa be kaa a ma fã a hemi kɛ yemi ɔ he ngɛ bumi kɛ mi mi jɔmi nya. (Kane 1 Petro 3:15.) Mo bi o he ke: ‘Anɛ i nu nɔ́ he je nɛ be komɛ ɔ, Yehowa Odasefohi kɛ a he wui níhi nɛ nihi fuu peeɔ ɔ mi ɔ sisi lo? Be mi nɛ i ngɛ ye juɛmi pee kaa ma je ekpa a, anɛ i he ye ngɛ ye tsui mi kaa nɔ́ nɛ Baiblo ɔ kɛ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ de ɔ ji nɔ́ nɛ da lo? (Mateo 24:45; Yohane 17:17) Nɛ ke ma pee nɔ́ nɛ da ngɛ Yehowa hɛ mi ɔ, anɛ i pee klaalo kaa ma je ekpa, nɛ ye bua jɔ he jã lo?’​​—La 34:2; Mateo 10:32, 33.

23 Behi fuu ɔ, wa suɔ nɛ waa yu wa he ngɛ je ɔ he, se waa kɛ kahi kpeɔ ngɛ blɔhi nɛ a yɔsemi yee nɔ. Wa na kɛ sɛ hlami momo kaa, Abosiami bɔɔ mɔde kaa e maa ngɔ je ɔ hɛja jemi ɔmɛ kɛ mlɔɔ Yehowa sɔmɔli konɛ a ngɔ a he kɛ wo je ɔ mi. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ hla hɛja jemi nɛ sa, nɛ ma ha wa bua maa jɔ wa he, konɛ wa ná he nile kpakpa? Wa ma susu munyu nɛ ɔ he ngɛ yi nɛ nyɛɛ se ɔ mi.

a Kɛ je Pentekoste jeha 33 ɔ kɛ ma nɛ ɔ, Kristo ngɛ sɔmɔe kaa Matsɛ ngɛ e se nyɛɛli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a we asafo nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ nɔ. (Kolose Bi 1:13) Ngɛ jeha 1914 ɔ mi ɔ, ‘je nɛ ɔ mi matsɛ yemi ɔ’ ba plɛ Kristo nɔ́. Lɔ ɔ he ɔ, Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu sɔmɔɔ kaa Mesia Matsɛ Yemi ɔ bɔfohi, loo nane mi dali.​​—Kpojemi 11:15.

b Hyɛ Reasoning From the Scriptures ɔ, ba fa 389-393 nɛ Yehowa Odasefohi pee ɔ.

c Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyuhi nɛ ji, “Aflangaa Ngami, Sɔ Fɔmi, Kɛ Ní Nɛ A Tsuɔ Ha Ma.”

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane