Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi
JANUARY 4-10
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 3 MOSE 18-19
“Ha Nɛ O Je Mi Bami He Nɛ Tsɔ Be Fɛɛ Be”
Ngmami ɔ Mi Junehi
w06 6/15 22 ¶11
“I Suɔ O Mlaa a Kaa Nɔ́ Ko!”
Nɔ́ enyɔne nɛ Mose Mlaa a tu he munyu nɛ́ tsɔɔ kaa Mawu susuɔ e we bi a he ɔ ji he blɔ nɛ a náa kɛ kpɛteɔ aloo a kɛ muɔɔ ngma nɛ a siɔ ngɛ ní kpami se ɔ. Yehowa fã ngmɔtsɛmɛ nɛ a ngɛ Israel ɔ kaa ke a kpa ní ngɛ a ngmɔ ɔmɛ a nɔ ɔ, a si eko kɛ ha ohiatsɛmɛ, nibwɔhi, awusahi kɛ yalɔyihi. Blɔ nya tomi nɛ ɔ ha nɛ wa na kaa Yehowa ngɛ suɔmi kɛ ha ohiatsɛmɛ, nibwɔhi, awusahi kɛ yalɔyihi. E ngɛ mi kaa e biɔ mɔde bɔmi wawɛɛ loko a ma nyɛ ma kpɛte aloo a maa muɔɔ ngma nɛ a si ngɛ ngmɔ ɔmɛ a nɔ ɔ eko mohu lɛɛ, se lɔ ɔ yeɔ bua mɛ konɛ a ko ba ní.—3 Mose 19:9, 10; 5 Mose 24:19-22; La 37:25.
JANUARY 11-17
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 3 MOSE 20-21
“Yehowa Hla E We Bi Kɛ Je Je Ma Amɛ A Kpɛti”
w04 10/15 11 ¶12
Paradeiso—Anɛ O He Ye Kaa E Maa Ba Niinɛ Lo?
Nɔ́ kpa ko ngɛ nɛ e sɛ nɛ wa ma wa hɛ kɛ fɔ nɔ. Mawu de Israel bi ɔmɛ ke: “Nyɛɛ ye mlaa amɛ tsuo nɛ i ngɛ nyɛ woe mwɔnɛ nɛ ɔ a nɔ. Lɔ ɔ loko nyɛ ma nyɛ maa po pa a kɛ ya ngɔ zugba a nɛ nyɛ yaa sɛ mi ɔ.” (5 Mose 11:8) Ngɛ 3 Mose 20:22, 24 ɔ, a tu zugba nɛ ɔ nɔuu he munyu. Lejɛ ɔ de ke: ‘Yehowa de ke, “Nyɛ hɛ nɛ hi ye mlaa amɛ, kɛ ye blɔ nya tomi ɔmɛ tsuo a nɔ, nɛ nyɛɛ ye a nɔ, konɛ nyɛɛ hi Kanaan zugba a nɛ i kɛ nyɛ yaa nɔ ɔ nɔ; ke pi ja a, zugba a maa fie nyɛ kɛ je lejɛ ɔ. Se nyɛɛ lɛɛ i wo nyɛ si ke, ma ngɔ zugba kpakpa nɛ baa ní saminya nɛ ɔ kɛ ha nyɛ nɛ e pee nyɛ weto ní. Imi ji Yehowa, nyɛ Mawu ɔ nɛ; imi nɛ i hla nyɛ kɛ je je ma amɛ a mi kɛ to ɔ nɛ.”’ Ngɛ anɔkuale mi ɔ, loko Israel bi ɔmɛ a nine maa su Si Womi Zugba a nɔ ɔ, ja huɛ bɔmi kpakpa ngɛ a kɛ Yehowa Mawu a kpɛti. Akɛnɛ Israel bi ɔmɛ bui Mawu tue he je ɔ, e ngmɛ blɔ nɛ Babilonia bi ɔmɛ ba kpata a hɛ mi, nɛ a je mɛ kɛ je a zugba a nɔ.
it-1 1199
Gbosi Ní
E ji weto ní nɛ ke nɔtsɛ ɔ gbo ɔ, a kɛ haa nɔ nɛ yeɔ e se aloo nɔ nɛ ngɛ he blɔ kaa e nine suɔ nɔ ɔ; nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ́ a kɛ haa nɔ ko nɛ e gbo ɔ weku no aloo nɔ nɛ yeɔ e se. Hebri peemi munyu nɛ a kɛ tsu ní ɔ ji na·chalʹ (a kɛ tsuɔ ní kaa biɛ nitsɛ nɛ ji na·chalahʹ). E kɔɔ gbosi ní nɛ a kɛ haa nɔ ɔ weku no he, nɛ behi fuu ɔ, a kɛ haa e se yelɔ. (4Mo 26:55; Eze 46:18) Be komɛ ɔ, peemi munyu nɛ ji ya·rashʹ ɔ tsɔɔ ‘nɔ nɛ yeɔ gbosi ní,’ se behi fuu ɔ, e tsɔɔ ‘weto ní nɛ nɔ ko maa ngɔ’ nɛ pi weto ní nɛ nɔ nine su nɔ kaa se yelɔ pɛ. (1Mo 15:3; 3Mo 20:24) Jehanɛ se hu ɔ, e tsɔɔ ‘weto ní nɛ a ma kpɔ ngɛ nɔ ko dɛ; nɔ fieemi kɛ je weto ní he,’ nɛ a guɔ ta hwumi nɔ kɛ peeɔ jã.—5Mo 2:12; 31:3.
it-1 317 ¶2
Lohwe Pɛlitsɛmɛ
Ngɛ Nyu Kpekpemi ɔ se ɔ, Noa ngɔ ‘lohwe pɛlitsɛmɛ nɛ a he tsɔ’ kɛ lohwe nane eywiɛɛywiɛtsɛmɛ kɛ sã afɔle. (1Mo 8:18-20) Lɔ ɔ se ɔ, Mawu ngmɛ adesahi blɔ kaa a ma nyɛ maa ngɔ lohwe pɛlitsɛmɛ kɛ pee niye ní, se muɔ ɔ lɛɛ e sɛ nɛ a ye. (1Mo 9:1-4; kɛ to 3Mo 7:26; 17:13 he.) E ngɛ heii kaa lohwe pɛlitsɛmɛ nɛ a bu mɛ kaa a “he tsɔ” ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ tsɔɔ kaa Mawu kplɛɛ nɔ kaa a kɛ ma nyɛ maa sã afɔle. Ngɛ niye ní blɔ fa mi hu ɔ, níhi nɛ Baiblo ɔ de ngɛ lohwe pɛlitsɛmɛ a he ɔ ha nɛ wa na kaa a bui eko kaa e “he tsɔ we” kɛ ya si benɛ Mawu ngɔ e Mlaa a kɛ ha Israel bi ɔmɛ. (3Mo 11:13-19, 46, 47; 20:25; 5Mo 14:11-20) Baiblo ɔ tsɔɔ we níhi nɛ a da nɔ kɛ tsɔɔ lohwe pɛlitsɛmɛ nɛ a “he tsɔ we ɔ.” E ngɛ mi kaa lohwe pɛlitsɛmɛ fuu nɛ a buu mɛ kaa a he tsɔ we ɔ ji ní nɛmɛ nɛ a yeɔ lohwe kpahi a lo mohu lɛɛ, se tsa pi mɛ tsuo nɛ a buɔ mɛ kaa a he tsɔ we. Se benɛ somi ehe ɔ bɔni ní tsumi se ɔ, Mawu ha nɛ Petro na ngɛ nina mi kaa a ma nyɛ maa ye lohwe fɛɛ lohwe.—Nít 10:9-15.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 563
He Poomi
Mawu Mlaa a tsɔɔ kaa e sɛ nɛ nɔ ko nɛ ngɔ níhi kɛ poo e he ke nɔ ko gbo. (3Mo 19:28; 21:5; 5Mo 14:1) Nɔ́ he je nɛ Yehowa wo Israel bi ɔmɛ mlaa nɛ ɔ ji kaa, a ji lɛ nitsɛ e ma pɔtɛɛ. (5Mo 14:2) Enɛ ɔ he ɔ, e biɔ nɛ Israel bi ɔmɛ nɛ a yu a he kɛ je wɔ jami mi ní peepeehi tsuo a he. Jehanɛ hu ɔ, e sɛ kulaa kaa nihi nɛ a le si fɔfɔɛ mi nɛ gbogboehi ngɛ, nɛ́ a ngɛ hɛ nɔ kami ngɛ gbogboehi a si tlemi ɔ mi ɔ nɛ a ngɔ níhi kɛ poo a he ke a ngɛ aywilɛho yee. (Dan 12:13; Heb 11:19) Jehanɛ se hu ɔ, mlaa nɛ Mawu wo Israel bi ɔmɛ kaa a ko ngɔ níhi kɛ poo a he ɔ ma ha nɛ a ná bumi kɛ ha nɔmlɔ tso ɔ nɛ Mawu bɔ ɔ.
JANUARY 18-24
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 3 MOSE 22-23
“Gbijlɔhi Nɛ A Yeɔ Blema a Kɛ Nɔ́ Nɛ Wa Kaseɔ Ngɛ Mi”
it-1 826-827
Abolokplolo Gbijlɔ
Israel ma a peeɔ kpe klɛdɛɛ ngɛ Abolokplolo Gbijlɔ ɔ we kekleekle ligbi ɔ nɔ, nɛ e ji hejɔɔmi ligbi hulɔ. Ngɛ ligbi enyɔne ɔ nɛ ji Nisan 16 nɔ ɔ, a ngɔɔ kekleekle ngma nɛ a kpa a yi tlomi kake, nɛ ji kekleekle ngma nɛ a kpaa ngɛ Palestina a kɛ ba haa osɔfo ɔ. Loko gbijlɔ nɛ ɔ maa su ɔ, e sɛ nɛ a ye ngma ehe nɛ a kpa, loo abolo, loo ngma nɛ a sĩ. Osɔfo ɔ ngɔɔ kekleekle ngma nɛ ɔ kɛ haa Yehowa ngɛ okadi peemi blɔ nɔ, be mi nɛ e fɔɔ ngma a yi tlomi kake kɛ yaa kɛ baa a, nɛ e ngɔɔ agbosu nɛ ye jeha kake kɛ sãa afɔle kɛ piɛɛɔ ngma a nɛ a futu lɛ kɛ nu ɔ he, nɛ a ngɔɔ wai hu kɛ sãa afɔle kɛ piɛɛɔ he.—3Mo 23:6-14.
Nɔ́ He Je Nɛ E He Hia. Abolo nɛ masa be mi nɛ a yeɔ ngɛ be kaa kikɛ mi ɔ kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ Yehowa kɛ ha Mose nɛ a ngma ngɛ 2 Mose 12:14-20 ɔ kɔ. Kuku 19 ɔ kɛ kɔkɔ bɔmi ko ha. Lejɛ ɔ e de ke: “Nɔ ko nɛ ko to masa ngɛ e we mi ligbi kpaago.” Ngɛ 5 Mose 16:3 ɔ, a tsɛɛ abolo nɛ masa be mi ɔ ke “nɔ́ nami niye ní,” nɛ daa jeha a, e kaiɔ Yuda bi ɔmɛ be nɛ a kɛ oya yemi je Egipt ɔ. (2Mo 12:34) Enɛ ɔ ha nɛ Israel bi ɔmɛ kaiɔ bɔ nɛ a ná nɔ ha ngɛ Egipt nɛ́ Yehowa kpɔ̃ mɛ ɔ. Yehowa nitsɛ po de ke: “Konɛ nyɛ wami be mi tsuo ɔ, nyɛ kɛ kai bɔ nɛ nyɛ je Egipt, he nɛ nyɛ na nɔ́ ngɛ ɔ.” He yemi nɛ Israel bi ɔmɛ ba ná, kɛ Yehowa nɛ a ba kplɛɛ e nɔ kaa lɛ ji a Kpɔlɔ ɔ dla mɛ kɛ ha kekleekle gbijlɔ nɛ a yeɔ ngɛ gbijlɔ nguahi etɛ ɔmɛ nɛ a yeɔ daa jeha mi ɔ.—5Mo 16:16.
it-2 598 ¶2
Pentekoste
Ngɛ Pentekoste gbijlɔ ɔ nɔ ɔ, a ngɔɔ wheat (ngma he nɔ) kekleekle yiblii kɛ sãa afɔle ha Yehowa. Se kɛ̃ ɔ, e slo nɔ́ nɛ a kɛ wheat (ngma he nɔ) kekleekle yiblii ɔ tsuɔ ngɛ nɔ́ nɛ a kɛ barley (ngma he nɔ) kekleekle yiblii ɔ tsuɔ he. A ngɔɔ mamu bukɔbukɔ lita 4.4, nɛ a wo mi masa kɛ sãa abolo enyɔ. A ngɔɔ kɛ jeɔ a ‘we ɔmɛ a mi’ kɛ ba sãa afɔle. Nɛ́ tsɔɔ kaa abolo nɛ ɔ ngɛ kaa abolo nɛ a yeɔ ngɛ a we ɔmɛ a mi daa ligbi ɔ nɔuu se pi abolo slɔɔto ko. (3Mo 23:17) A sãa sami afɔlehi kɛ yayami afɔlehi kɛ piɛɛ he, nɛ a ngɔɔ jijɔ wawi enyɔ hu kɛ sãa tue mi jɔmi afɔle. Ke osɔfo ɔ maa fɔ abolo ɔ kɛ jijɔ ɔmɛ ngɛ Yehowa hɛ mi ɔ, e ngɔɔ e nine kɛ woɔ abolo ɔ kɛ jijɔ ɔmɛ nɛ a poo a mi ɔ sisi nɛ e fɔɔ kɛ yaa kɛ baa. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e ngɔ mɛ kɛ ba Yehowa hɛ mi. Ke e ngɔ abolo ɔmɛ kɛ jijɔ ɔmɛ kɛ ya Yehowa hɛ mi se ɔ, e peeɔ osɔfo ɔ nɔ́, nɛ e yeɔ kaa tue mi jɔmi afɔle.—3Mo 23:18-20.
JANUARY 25-31
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 3 MOSE 24-25
“Heyemi Jeha a Kɛ Heyemi Nɛ Maa Ba Hwɔɔ Se”
it-1 871
He Yemi
Mawu Nɛ Haa Nɔ He Yemi. Yehowa ji Mawu nɛ haa nɔ he yemi. E je Israel bi ɔmɛ kɛ je nyɔguɛ tso mi ngɛ Egipt. E de mɛ kaa ke a ya nɔ nɛ a ye e kita a mɛ a nɔ ɔ, a he maa jɔ mɛ nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko be mɛ hiae. (5Mo 15:4, 5) David tu “he jɔmi” nɛ maa ba ngɛ Yerusalem ma a mi ɔ he munyu. (La 122:6, 7) Se kɛ̃ ɔ, Mlaa a tsɔɔ kaa ke e ba mi kaa nyumu ko ba pee ohiatsɛ ɔ, e ma nyɛ maa jua e he kaa nyɔguɛ bɔ nɛ pee nɛ e nyɛ nɛ e hyɛ lɛ nitsɛ e he kɛ e weku ɔ hu nɔ. Se ngɛ jeha kpaagone ɔ nɔ ɔ, Mlaa a haa nɛ Hebri no nyɔguɛ ɔ yeɔ e he. (2Mo 21:2) Ngɛ Heyemi jeha a (daa jeha 50) mi ɔ, a fiɛɛɔ ngɛ ma a mi tsuo kaa Hebri no fɛɛ Hebri no nɛ e ji nyɔguɛ ɔ ye e he, nɛ e sa kaa a kpale zugbatsɛmɛ a zugbahi kɛ ha mɛ.—3Mo 25:10-19.
it-1 1200 ¶2
Gbosi Ní
Akɛnɛ zugba peeɔ weku weto ní, nɛ yi nɔhi nɛ maa ba ngɛ se ɔ hu náa he se he je ɔ, a be nyɛe maa jua kɛ ha nɔ kpa kɛ ya neneene. Ngɛ Israel bi ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, ke a maa jua zugba kɛ ha nɔ ko konɛ e kɛ tsu ní kɛ ya si benɛ Heyemi jeha a maa su ɔ, a daa ngmɔ ní abɔ nɛ maa ba ngɛ zugba a nɔ loko jamɛ a be ɔ maa su ɔ nɔ kɛ woɔ he jua. Ke zugbatsɛ ɔ nyɛ we nɛ e kpɔ̃ e zugba a loo e he e zugba a ekohu nɛ Heyemi jeha a su ɔ, a maa kpale zugba a kɛ ha lɛ. (3Mo 25:13, 15, 23, 24) Blɔ nya tomi nɛ ɔ hu kɔɔ wehi nɛ a ngɛ mahi nɛ gbogbo be a he ɔ mi ɔ he, ejakaa a buɔ mɛ kaa a piɛɛ ngmɔ ɔmɛ a he. Se ngɛ wehi nɛ a ngɛ mahi nɛ gbogbo ngɛ a he ɔ mi ɔ blɔ fa mi ɔ, ke a jua a, nɔ nɛ jua a ngɛ he blɔ nɛ e ma nyɛ ma kpɔ̃ e we ɔ ekohu ngɛ kekleekle jeha a pɛ mi. Ke jamɛ a jeha a be, nɛ nɔtsɛ ɔ nyɛ we nɛ e kpɔ̃ e we ɔ, e peeɔ nɔ nɛ he ɔ weto ní. Se Levi bi ɔmɛ a wehi nɛ ngɛ ma amɛ a mi ɔ lɛɛ, Levi bi ɔmɛ ngɛ he blɔ nɛ a kpɔ̃ɔ be fɛɛ be, ejakaa a be zugba ko kaa a weto ní.—3Mo 25:29-34.
it-2 122-123
Heyemi Jeha
Ke Israel bi ɔmɛ ye mlaahi nɛ kɔɔ Heyemi jeha a he ɔ nɔ ɔ, lɔ ɔ maa po a he piɛ kɛ je si himi nɛ ngɛ mɔbɔ nɛ yaa nɔ ngɛ mahi fuu a mi mwɔnɛ ɔ he, nɛ lɔ ɔ ji kaa ni komɛ yeɔ ohia futaa be mi nɛ ni komɛ hu lɛɛ a ná ní kpɔtɔɔ. Se nami nɛ jeɔ jã peemi mi kɛ baa a yeɔ bua ma a tsuo nɛ nɔ fɛɛ nɔ nyɛɔ nɛ e peeɔ níhi nɛ ma ha nɛ ma a maa ya nɔ. Be fɛɛ be nɛ Israel bi ɔmɛ maa bu Yehowa tue ɔ, e jɔɔ mɛ nɛ zugba a baa ní, nɛ a náa nɔ yemi nɛ hi kɛ pi si nɛ je Yehowa pɛ ngɔ ɔ he se.—Yes 33:22.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w09 9/1 22 ¶4
Ke Nɔ Ko Pee Mo Nɔ́ Dɔ Nɔ́
Ke Israel no ko ya tua e nyɛmi Israel no nɛ e pɛ e hɛngmɛ ɔ, Mlaa a ngmɛɛ blɔ kaa lɛ hu a pɛ e hɛngmɛ kɛ to nane mi. Se kɛ̃ ɔ, pi nɔ nɛ a ye lɛ awi ɔ nɛ e sa nɛ e pee nɔ ɔ loo e weku no ko kɛ to nane mi. Mlaa a tsɔɔ kaa e sa nɛ a ngɔ sane ɔ kɛ ya ma nikɔtɔma amɛ nɛ ji kojoli ɔmɛ a ngɔ konɛ a tsu sane ɔ he ní ngɛ blɔ nɛ da nɔ. Akɛnɛ a le kaa ke nɔ ko je blɔ nɛ e pee e nyɛmi yi wu tso ní nɛ́ lɛ hu a maa pee lɛ kɛ to nane mi he je ɔ, e ha we nɛ nihi peeɔ yi wu tso ní.
FEBRUARY 1-7
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 3 MOSE 26-27
“Nɔ́ Nɛ O Maa Pee Konɛ Yehowa Nɛ Jɔɔ Mo”
w08 4/15 4 ¶8
Mo Kua “Yakayaka Níhi”
Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ “Ní Nami” ma nyɛ ma ba pee kaa mawu? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, moo ngɔ lɛ kaa tɛ ko fɔɔ si ngɛ zugba ngɛ blema Israel. A kɛ tɛ nɛ ɔ ma nyɛ maa ma tsu aloo a kɛ ma nyɛ maa fia gbogbo nɛ e he nɛ ba se nami. Se ke a kɛ tɛ nɛ ɔ puɛ ‘tɛ amaga’ aloo ‘titima’ a, e ba peeɔ nane tɔ̃tɔ̃mi nɔ́ kɛ haa Yehowa we bi. (3 Mose 26:1) Jã kɛ̃ nɛ sika hu he ngɛ se nami. Wa hia sika konɛ wa nyɛ nɛ waa hi wami mi, nɛ waa kɛ ma nyɛ maa pee níhi nɛ a he maa ba se nami ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi. (Fiɛlɔ 7:12; Luka 16:9) Se ke wa ngɔ sika se dimi kɛ pee nɔ́ titli pe wa Kristofohi a sɔmɔmi ní tsumi ɔ, lɛɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa sika ba pee mawu nɛ wa ngɛ jae. (Kane 1 Timoteo 6:9, 10.) Ngɛ je nɛ ní nami se dimi ji nɔ́ nɛ he hia nihi wawɛɛ nɛ ɔ mi ɔ, e sa nɛ waa hyɛ nɛ hi nɛ wa ná juɛmi nɛ da ngɛ sika he.—1 Tim. 6:17-19.
it-1 223 ¶3
Bumi Nɛ Mi Kuɔ
Bɔ nɛ Yehowa kɛ Mose tsu ní ha kɛ bɔ nɛ e kɛ lɛ hi si ha he je ɔ, Mose nyɛ nɛ e pee ní nguanguahi (Heb., moh·raʼʹ) ngɛ Mawu we bi ɔmɛ a hɛ mi. (5Mo 34:10, 12; 2Mo 19:9) Nihi nɛ a ngɛ hemi kɛ yemi ɔ ba ná bumi nɛ mi kuɔ kɛ ha he blɔ nɛ Mose ngɛ ɔ. A yɔse kaa Mawu guɔ e nɔ kɛ tuɔ munyu. Jehanɛ se hu ɔ, e biɔ nɛ Israel bi ɔmɛ nɛ a ná bumi nɛ mi kuɔ kɛ ha Yehowa sɔlemi we ɔ hulɔ. (3Mo 19:30; 26:2) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ a ja Yehowa ngɛ blɔ nɛ e tsɔɔ kaa a gu nɔ kɛ ja lɛ ɔ nɔ, nɛ́ a ye e fami ɔmɛ tsuo a nɔ.
w91 3/1 17 ¶10
Ha “Mawu Tue Mi Jɔmi ɔ” Nɛ Bu O Tsui He
Yehowa de Israel ma a ke: “Ke nyɛ bu ye gbi tue nɛ nyɛ ye ye blɔ nya tomi ɔmɛ, kɛ ye mlaa amɛ a nɔ ɔ, ma ha hiɔmi maa nɛ ngɛ e be mi; zugba a maa ba ní babauu, nɛ tso ɔmɛ maa wo yiblii. Ma ha nyɛ tue mi maa jɔ nyɛ ngɛ nyɛ zugba a nɔ. Nyɛ maa hwɔ mahe fuaa, nɛ nyɛ be nɔ ko gbeye yee. Ma je lohwe dikali kɛ je zugba a nɔ, nɛ a be ta hwue ngɛ zugba a nɔ hu. I kɛ nyɛ maa hi si. Ma pee nyɛ Mawu, nɛ nyɛ hu nyɛ maa pee ye ma.” (3 Mose 26:3, 4, 6, 12) Yehowa po Israel bi ɔmɛ a he piɛ kɛ je a he nyɛli ɔmɛ a he, a ná he lo nya ní babauu nɛ huɛ bɔmi kpakpa ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti. Enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ a ná tue mi jɔmi, se ja a ya nɔ nɛ a ye Yehowa Mlaa amɛ a nɔ.—La 119:165.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-2 617
Gbenɔ Hiɔ
Mawu Mlaa Nɔ Nɛ A Yi ɔ Ngɔ Gbenɔ Hiɔ Kɛ Ba. Yehowa bɔ Israel bi ɔmɛ kɔkɔ kaa ke a yi somi nɛ ngɛ e kɛ mɛ a kpɛti ɔ nɔ ɔ, e ‘ma ha nɛ hiɔ nɛ be tsaba maa sɛ a kpɛti.’ (3Mo 26:14-16, 23-25; 5Mo 28:15, 21, 22) Ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ, nɔmlɔ tso mi he wami nami aloo huɛ bɔmi kpakpa nɛ maa hi nɔ ko kɛ Mawu a kpɛti ɔ kɛ Mawu jɔɔmi ngɛ tsakpa (5Mo 7:12, 15; La 103:1-3; Abɛ 3:1, 2, 7, 8; 4:21, 22; Kpj 21:1-4), se hiɔ lɛɛ e kɛ yayami kɛ mluku nɛ adesahi yi ɔ ngɛ tsakpa. (2Mo 15:26; 5Mo 28:58-61; Yes 53:4, 5; Mat 9:2-6, 12; Yo 5:14) Lɔ ɔ e ngɛ mi kaa ngɛ si fɔfɔɛ komɛ a mi ɔ, Yehowa ngɔ hiɔ kɛ gbla ni komɛ a tue nɔuu, kaa bɔ nɛ e ba ngɛ Miriam, Uzia kɛ Gehazi blɔ fa mi ɔ mohu lɛɛ (4Mo 12:10; 2Kron 26:16-21; 2Ma 5:25-27), se behi fuu ɔ, hiɔhi kɛ gbenɔ hiɔ nɛ nu nihi ɔ je yayami nɛ mɛ nitsɛmɛ a pee ɔ. Nɔ́ nɛ a du ɔ, lɔ ɔ lɛ a kpa a nɛ; haomi nɛ je yayamihi nɛ a pee ɔ mi kɛ ba a ná a nɔmlɔ tso ɔ. (Gal 6:7, 8) Enɛ ɔ he ɔ, ngmami ɔ de ngɛ nihi nɛ a kɛ a he wo ajuama bɔmi mi ɔ a he kaa Mawu “ngmɛɛ a he kɛ ha mu ní tsumihi, konɛ a pue a nɔmlɔ tso ɔmɛ a hɛ mi si ngɛ a kpɛti. . . nɛ mɛ nitsɛmɛ a ngɛ a tɔmi ɔ he tue gblami nɛ sa mɛ ɔ náe.”—Ro 1:24-27.
FEBRUARY 8-14
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 4 MOSE 1-2
“Yehowa To E We Bi A He Blɔ Nya”
w94 12/1 9 ¶4
Blɔ He Nɛ Sa Yehowa Jami Ngɛ Wa Si Himi Mi
Ngɔɔ lɛ kaa o ngɛ kɔɔhiɔ mi tsitsaa nɛ o ngɛ Israel bi ɔmɛ hyɛe ngɛ a sito he ɔ ngɛ nga a nɔ. Mɛni nɛ o maa na? O maa na bo tsuhi babauu nɛ a to mɛ saminya nɛ eko ɔ, nihi nɛ a yibɔ maa su ayɔ etɛ aloo a he hiɛ pe jã a lɛ a ngɛ bo tsu nɛ ɔmɛ a mi ngɛ kuuhi a mi. Nɛ kuu fɛɛ kuu ɔ, wɛtso etɛ lɛ ngɛ mi. Kuu ɔ kake ngɛ kɛ yaa omleyi je, eko hu ngɛ kɛ yaa woyi je, eko hu ngɛ kɛ yaa puje he blɔ, nɛ ekpa hu ngɛ kɛ yaa pusinɔ he blɔ. Ke o su a he ɔ, o ma yɔse hu kaa kuu ɔ eko bua a he nya ngɛ ma a sito he ɔ kpɛti. Bo tsu tsɔwitsɔwi eywiɛ lɛ ngɛ kuu nɛ ɔ mi, nɛ a mi nɛ Levi wɛtso ɔ ngɛ. Ngɛ ma a sito he ɔ kpɛti tutuutu ɔ, o maa na nɔ́ ko nɛ ngɛ slɔɔto kulaa nɛ a ma ngɛ lejɛ ɔ nɛ a kɛ bo po piɛ kɛ wo he. Nɔ́ nɛ ɔ ji “kpe he bo tsu ɔ” nɛ.—4 Mose 1:52, 53; 2:3, 10, 17, 18, 25; 2 Mose 35:10.
it-1 397 ¶4
Sito He
Israel ma a he hiɛ wawɛɛ nitsɛ. Nyumuhi nɛ a su ta yami nɛ a ngma a biɛ ɔ a yibɔ ji 603,550, kɛ yihi kɛ jokuɛwi, kɛ nihi nɛ a wa, kɛ nihi nɛ a je kpa, kɛ Levi bi 22, 000, kɛ ‘futufutu nimli babauu’ nɛ́ a ji nibwɔhi nɛ a ngma a biɛ ɔ tsuo a yibɔ maa su 3,000,000 loo a he hiɛ pe jã. (2Mo 12:38, 44; 4Mo 3:21-34, 39) Benɛ ma a to si ngɛ Yeriko se je ngɛ Moab Nga a nɔ ɔ, a tsɔɔ kaa a ngɛ kɛ je “Bet Yesimot kɛ ya si Abel Shitim.”—4Mo 33:49.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-2 764
Biɛ Ngmami
Biɛ ngmami ji nihi nɛ a kaneɔ mɛ nɛ a ngmaa a biɛ ngɛ wɛtso nya kɛ weku nya. Tsa pi nihi a biɛ nɛ a maa ngma loo nihi nɛ a maa kane mɛ kɛkɛ pɛ ji sane ɔ. Mohu ɔ, ma a tsuo nɛ a ngma a biɛ kaa bɔ nɛ Baiblo ɔ tu he munyu ɔ tsu yi mi tomi komɛ a he ní. Eko ji to tsumi, nihi nɛ a haa nɛ a yaa ta, aloo Levi bi nɛ a ngma a biɛ kɛ ha kpe he bo tsu ɔ he ní tsumi ɔmɛ.
FEBRUARY 15-21
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 4 MOSE 3-4
“Levi Bi Ɔmɛ A Ní Tsumi”
it-2 683 ¶3
Osɔfo
Ngɛ Mlaa Somi ɔ Sisi. Yehowa tsukɔ Israel bi ɔmɛ a bitɛte ɔmɛ a he nɛ e ngɔ mɛ kɛ pee e níhi benɛ e kpata Egipt bi ɔmɛ a bitɛte ɔmɛ a hɛ mi ngɛ haomi nyɔngmane ɔ mi ɔ. (2Mo 12:29; 4Mo 3:13) Jinɛ Mawu ma nyɛ maa hla Israel bi ɔmɛ a bitɛte ɔmɛ nɛ a sɔmɔ kaa osɔfohi kɛ nihi nɛ a maa hyɛ kpe he bo tsu ɔ nɔ. Se kɛ̃ ɔ, e sa saminya kaa Yehowa hla Levi bi ɔmɛ kɛ ha ní tsumi nɛ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e ha ma a he blɔ konɛ a ngɔ Levi bi ɔmɛ kɛ da Israel wɛtso 12 ɔmɛ a bitɛte ɔmɛ a nane mi (Yosef bimɛ nɛ ji Efraim kɛ Manase a nina amɛ lɛɛ a kane mɛ kaa wɛtso enyɔ). Benɛ a kane ma a nɛ a ngma a biɛ ɔ, a ba na kaa yibɔ nɛ Israel bi ɔmɛ a bitɛtehi nɛ a ye kɛ je nyɔhiɔ kake kɛ yaa a kɛ pã nyumuhi nɛ a ji Levi bi ɔ ji nimli 273. Enɛ ɔ he ɔ, Mawu fã kaa a ngɔ sika hiɔ yi enuɔ ($11) kɛ kpɔ̃ nimli 273 a ti nɔ fɛɛ nɔ, konɛ a ngɔ sika a kɛ ha Aaron kɛ e bimɛ ɔmɛ. (4Mo 3:11-16, 40-51) Loko blɔ nya tomi nɛ ɔ maa ya nɔ ɔ, Mawu hla Aaron weku ɔ nɛ a je Levi wɛtso ɔ mi ɔ momo kaa nihi nɛ a ma sɔmɔ kaa osɔfohi ngɛ Israel.—4Mo 1:1; 3:6-10.
it-2 241
Levi Bi
Blɔ Nya Ní Tsumihi. Wekuhi etɛ lɛ peeɔ Levi bi ɔmɛ. Nɛ a je Levi binyumuhi nɛ ji Gershon, Kohat kɛ Merari weku ɔ mi. (1Mo 46:11; 1Kron 6:1, 16) A ha weku nɛ ɔmɛ ní tsumi ngɛ kpe he bo tsu ɔ he ngɛ nga a nɔ. Aaron weku ɔ nɛ je Kohat weku ɔ mi ɔ to si ngɛ kpe he bo tsu ɔ hɛ mi ngɛ beleku je, nɛ Kohat bi kpa amɛ nɛ piɛ ɔ to si ngɛ woyi je, Gershon weku ɔ to si ngɛ pusinɔ he je nɛ Merari weku ɔ to si ngɛ omleyi je. (4Mo 3:23, 29, 35, 38) A ngɔ kpe he bo tsu ɔ he ní tsu ɔmɛ kɛ wo Levi bi ɔmɛ a dɛ. Ke a maa ma kpe he bo tsu ɔ ekohu ɔ, mɛ nɛ a ma tsu he ní, mɛ nɔuu lɛ a maa gbɛ nɛ mɛ ji nihi nɛ a maa hɛɛ ke ma a maa hia kɛ ya he kpa.—4Mo 1:50, 51; 3:25, 26, 30, 31, 36, 37; 4:4-33; 7:5-9.
it-2 241
Levi Bi
Ngɛ Mose be ɔ mi ɔ, ja nɔ ko ye jeha 30 loko a ngɔɔ blɔ nya ní tsumi pɔtɛɛ komɛ kaa kpe he bo tsu ɔ kɛ e he ní ɔmɛ nɛ a maa hɛɛ ke ma a hia kɛ je a sito he ɔ kɛ woɔ e dɛ. (4Mo 4:46-49) Ke nɔ ko ye jeha 25 ɔ, a haa nɛ e tsuɔ ní tsumi komɛ, se eko ɔ, pi ní tsumi nɛ he wa kaa kpe he bo tsu ɔ nɛ a maa hɛɛ kɛ ya he kpa a. (4Mo 8:24) Ngɛ Matsɛ David be ɔ mi ɔ, a gbɔ jeha a nɔ kɛ ba da 20. David tsɔɔ kaa akɛnɛ a maa ma sɔlemi we ɔ kɛ da kpe he bo tsu ɔ nane mi he je ɔ, e he be hiae nɛ a gbɛ nɛ a hɛɛ kɛ ya he kpa hu. Nɛ ke nɔ ko ye jeha 50 ɔ, e ma kpa ní tsumi.—4Mo 8:25, 26; 1Kron 23:24-26.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w06 8/1 23 ¶13
Pee O He Ní Lelɔ—Moo Ye Mawu Gbeye!
Benɛ David ya je haomi mi nɛ e na bɔ nɛ Yehowa ye bua lɛ ha a, lɔ ɔ wo lɛ he wami nɛ bɔ nɛ e yeɔ Mawu gbeye ha a mi wa wawɛɛ nɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ e ngɛ ngɛ e mi ɔ hu mi wa. (La 31:22-24) Se ngɛ si fɔfɔɛ etɛ komɛ a mi ɔ, gbeye nɛ David yeɔ Mawu ɔ nya ba si, nɛ lɔ ɔ ngɔ haomi kɛ ba. Kekleekle nɔ́ ɔ ji benɛ David ha nɛ a ya ngɔ Yehowa somi daka a kɛ yaa Yerusalem nɛ a kɛ ma tlɔɔke nɔ nɛ nahi ngɛ gblae be mi nɛ e sa kaa Levi bi ɔmɛ mohu nɛ́ a tloo ngɛ a konɔ kaa bɔ nɛ Mawu Mlaa a tsɔɔ ɔ. Benɛ Uza nɛ e ngɛ na amɛ blɔ tsɔɔe ɔ pɛtɛ Daka a he kɛ da si ɔ, e gbo ngɛ lejɛ ɔ nɔuu, ejakaa e je we bumi nɛ mi kuɔ kpo kɛ ha Mawu nɛ lɔ ɔ ha nɛ “e pee yayami.” Uza pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he, se kɛ̃ ɔ, akɛnɛ David je we bumi nɛ sa kpo kɛ ha Mawu Mlaa a he je ɔ, lɔ ɔ ngɔ haomi kɛ ba. Mawu gbeye nɛ wa maa yeɔ tsɔɔ kaa wa maa pee níhi kaa bɔ nɛ e tsɔɔ kaa waa pee ɔ pɛpɛɛpɛ.—2 Samuel 6:2-9; 4 Mose 4:15; 7:9.
FEBRUARY 22-28
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 4 MOSE 5-6
“Kɛ O Ma Plɛ Kɛ Kase Nazir Bi Ɔmɛ A Nɔ Hyɛmi Nɔ́ ɔ Ha Kɛɛ?”
it-2 477
Nazir No
Ke nɔ ko kã kita kaa e maa pee Nazir no ɔ, a tsiɔ e nya ngɛ níhi titli komɛ a he: (1) E sɛ nɛ e nu wai loo dã nɛ nya wa aloo nɔ́ ko nɛ a kɛ wai yiblii pee. (2) E sɛ nɛ e sã e yi nɔ. (3) E sɛ nɛ e ta gbogboe he ke nɔ ɔ ji e weku no po.—4Mo 6:1-7.
Kita Klɛdɛɛhi. Ke nɔ kã kita nɛ he hia nɛ ɔ, e ba peeɔ ‘Nazir no [nɛ́ tsɔɔ kaa e jɔɔ e he nɔ, nɛ a hla lɛ] kɛ ha Yehowa,’ se pi kaa e kɛ sa nihi a hɛ mi konɛ a na kaa e ma e juɛmi nya si kaa e maa yu e he ngɛ ní komɛ a he. Se mohu ɔ, ‘ligbi abɔ nɛ Nazir no ji lɛ ɔ, a tsukɔ e he [loo e ngɛ klɔuklɔu] kɛ ha Yehowa.’—4Mo 6:2, 8; kɛ to 1Mo 49:26 he.
Níhi nɛ a hyɛɔ blɔ kaa Nazir no nɛ pee ɔ ji níhi nɛ a he hia, nɛ a tsuɔ yi mi tomi klɛdɛɛ komɛ a he ní ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi. Akɛnɛ ní nɛ osɔfo nɔkɔtɔma a tsuɔ ɔ ji ní tsumi nɛ ngɛ klɔuklɔu he je ɔ, e sɛ nɛ e ta gbogboe he, ke nɔ ɔ ji e weku no po, nɛ jã nɔuu nɛ e ji ngɛ Nazir no hu blɔ fa mi. Akɛnɛ osɔfo nɔkɔtɔma a kɛ osɔfohi nɛ a tsuɔ ní ngɛ e sisi ɔ a ní tsumi ɔ he hia wawɛɛ he je ɔ, e sɛ nɛ a nu wai loo dã nɛ nya wa ke a ngɛ ní tsumihi nɛ he hia nɛ a kɛ wo a dɛ ɔ tsue ngɛ Yehowa hɛ mi.—3Mo 10:8-11; 21:10, 11.
Jehanɛ se hu ɔ, e sɛ nɛ Nazir no (Heb., na·zirʹ) nɛ “sã e yi nɔ. E ngmɛɛ e yi bwɔmi he nɛ e ka gagaaga.” Enɛ ɔ ji okadi nɛ pe kulaa nɛ a kɛ yɔseɔ kaa e ní tsumi kaa Nazir no ɔ ngɛ klɔuklɔu. (4Mo 6:5) Ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi ɔ, a tsɔɔ kaa a ha yo yi bwɔmi gagaaga konɛ e ha e yi nɔ ngɛ yi nɔ hami nɔ́ nane mi. Enɛ ɔ kaiɔ lɛ kaa e blɔ he ngɛ Mawu hɛ mi ɔ ngɛ ekpa ngɛ nyumu nɔ́ he; e sa nɛ e le kaa e sa kaa e ba e he si kɛ ha Mawu blɔ nya tomi ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, níhi nɛ e sa kaa Nazir no nɛ pee, nɛ́ lɔ ɔmɛ ji kaa e ngmɛɛ e yi bwɔmi he nɛ e ka gagaaga (nɛ́ lɔ ɔ wui nyumu hɛ mi nyami), kɛ wai nɛ e maa yu e he ngɛ he, nɛ e maa pee e he klɔuklɔu ɔ kaiɔ Nazir no ɔ kaa e he hia nɛ e ngmɛɛ ní komɛ nɛ e suɔ ɔ a he, nɛ́ e ba e he si ha Yehowa.—1Ko 11:2-16.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w05 1/15 30 ¶2
Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ
Samson hu ji Nazir no. Se e slo lɛ ngɛ Nazir bi kpahi a he. Loko a ma fɔ Samson ɔ, Yehowa bɔfo ɔ de Samson mami ke: “Ke o fɔ binyumuyo nɛ ɔ, asoyi kó ya e yi mi; ejakaa kɛ je e fɔmi be ɔ, a maa tsukɔ e he kɛ ha Mawu, nɛ e maa hi si kaa Nazir no. Israel kpɔmi kɛ je Filisti bi ɔmɛ a dɛ mi ɔ, lɛ nɛ e ma ba je sisi.” (Manyadali 13:5) Pi Samson nitsɛ nɛ e kã kita kaa e maa pee Nazir no. Se Yehowa nitsɛ nɛ e hla lɛ kaa Nazir no. Nɛ e ma sɔmɔ kaa Nazir no e wami be tsuo. Enɛ ɔ he ɔ, nya tsimi nɛ a kɛ fɔ Nazir bi a nɔ kaa a kó ta gbogboe ko he ɔ be nyɛe ma kɔ Samson he. Ke Samson ya ta gbogboe ko he nɛ pi nɛ e je blɔ ɔ, kɛ e maa pee kɛ je sɔmɔmi nɛ e sɔmɔ kaa Nazir no kɛ je benɛ a fɔ lɛ nɛ́ e kɛ e wami tsuo sɔmɔ ɔ sisi ekohu ha kɛɛ? E ngɛ heii kaa níhi nɛ a hlaa ngɛ nɔ nɛ ma sɔmɔ kaa Nazir no e wami be tsuo ɔ dɛ ɔ ngɛ ekpa ngɛ níhi nɛ a hlaa ngɛ nihi nɛ mɛ nitsɛmɛ a suɔ kaa a ma sɔmɔ kaa Nazir no kɛ ya si be ko ɔ he.