Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • mwbr21 March bf. 1-8
  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi
  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi—2021
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • MARCH 1-7
  • MARCH 8-14
  • MARCH 15-21
  • MARCH 22-28
  • MARCH 29–APRIL 4
  • APRIL 5-11
  • APRIL 12-18
  • APRIL 19-25
  • APRIL 26–MAY 2
Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi—2021
mwbr21 March bf. 1-8

Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi

MARCH 1-7

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 4 MOSE 7-8

“Nɔ́ Nɛ Wa Kaseɔ Ngɛ Bɔ Nɛ A To Israel Bi Ɔmɛ A He Blɔ Nya Ha Ngɛ A Sito He ɔ Mi”

it-1 497 ¶3

Asafo

Ngɛ Israel ɔ, a hlaa nihi nɛ a daa ma a nane mi kɛ peeɔ níhi. (Ezra 10:14) Enɛ ɔ he ɔ, benɛ a ma kpe he bo tsu ɔ ta a, “wɛtso nikɔtɔma amɛ” ngɔ nike níhi kɛ ba ha Yehowa. (4Mo 7:1-11) Ngɛ Nehemia be ɔ mi ɔ, Israel bi ɔmɛ ‘wo si veveeve’ kaa a maa ye Yehowa mlaa amɛ a nɔ, nɛ osɔfo ɔmɛ, Levi bi ɔmɛ kɛ “ma nimeli ɔmɛ” nɛ a hla mɛ kɛ da ma a nane mi ɔ ngma a biɛhi kɛ sɔu nya. (Neh 9:38–10:27) Benɛ Israel bi ɔmɛ ngɛ nga a nɔ ɔ, “ma nimeli nɛ a le mɛ saminya, nɛ ma a hla mɛ” ɔ a kpɛti nihi 250 piɛɛ Kora, Datan, Abiram a he nɛ a te si kɛ wo Mose kɛ Aaron. (4Mo 16:1-3) Ngɛ Yehowa blɔ tsɔɔmi nya a, Mose hla nikɔtɔmahi 70 nɛ́ a hɛɛ blɔ nya ngɛ ma a mi konɛ a kpee lɛ kɛ tloo “ma a tlomi ɔ.” Ejakaa lɛ nɔ kake too pɛ e be nyɛe maa tloo. (4Mo 11:16, 17, 24, 25) 3 Mose 4:15 ɔ wo “ma nimeli ɔmɛ” a ta, nɛ́ tsɔɔ kaa e ma nyɛ maa pee kaa ma nimeli ɔmɛ, asafoatsɛmɛ ɔmɛ, kojoli ɔmɛ kɛ tsɔli ɔmɛ ji ma a nane mi dali.​—4Mo 1:4, 16; Yosh 23:2; 24:1.

it-2 796 ¶1

Ruben

Ngɛ Israel bi ɔmɛ a sito he ɔ, Ruben wɛtso ɔ to si ngɛ kpe he bo tsu ɔ woyi je, nɛ Simon kɛ Gad wɛtso ɔ ngɛ e kasa nɔ hiɛ kɛ hiɛ. Ke a hia ngɛ sito he ɔ, kuu nɛ ɔ nɛ wɛtso etɛ lɛ ngɛ mi nɛ́ Ruben wɛtso ɔ lɛ nyɛɛ a hɛ mi ɔ nyɛɛɔ Yuda, Isakar, kɛ Zebulun wɛtso ɔmɛ a se. (4Mo 2:10-16; 10:14-20) Jehanɛ se hu ɔ, wɛtso ɔmɛ ngɔ a nike ní ɔmɛ kɛ ya ngɛ bɔ nɛ a to a he blɔ nya ha a nya ngɛ ligbi nɛ a jɔɔ kpe he bo tsu ɔ nɔ ɔ.​—4Mo 7: 1, 2, 10-47.

w04 8/1 25 ¶1

Otihi Nɛ Ngɛ Mose Womi Nɛ Ji Eywiɛ ɔ Mi

8:25, 26. Bɔ nɛ pee nɛ Levi bi ɔmɛ a ní tsumi ɔ nɛ ya nɔ saminya a, a haa nɛ nihi nɛ a wa a kpaa ní tsumi nɛ a kɛ a wo dɛ ɔ, konɛ a ngɔ he blɔ ɔ kɛ ha ni kpahi nɛ a ma nyɛ ma tsu ní tsumi ɔ. Se a ma nyɛ maa ngɔ a he kɛ ha konɛ a ye bua Levi bi kpahi kɛ tsu a ní tsumi ɔmɛ. Mwɔnɛ ɔ, e ngɛ mi kaa jeha pɔtɛɛ ko be nɛ ke nɔ ko ye ɔ, e sa kaa e kpa Matsɛ Yemi ɔ he kpakpa a fiɛɛmi mohu lɛɛ, se wa ma nyɛ maa kase nɔ́ ko nɛ he hia wawɛɛ ngɛ sisi tomi mlaa nɛ ngɛ mlaa nɛ ɔ mi ɔ he. Ke Kristofo no ko be nyɛe ma tsu blɔ nya ní tsumi komɛ a he ní akɛnɛ e wa ngɛ jeha mi he je ɔ, e ma nyɛ ma tsu nɔ́ nɛ e he wami maa ngmɛ lɛ blɔ kaa e tsu ɔ.

Ngmami ɔ Mi Junehi

it-1 835

Bitɛte, Kekleekle Bi

Akɛnɛ Israel bitɛte ɔmɛ ji nihi nɛ a ma ba pee nihi nɛ a maa nyɛɛ a weku ɔmɛ a hɛ mi he je ɔ, a daa si ha ma a tsuo. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa tsɛɛ ma a tsuo ke e “bitɛte.” E na Israel ma a kaa e kekleekle bi ngɛ somi nɛ e kɛ Abraham so ɔ he je. (2Mo 4:22) Akɛnɛ Yehowa baa a wami yi he je ɔ, e fã ke a tsu “binyumu tsuaa binyumu nɛ bliɔ fɔmi nya ngɛ Israel bi ɔmɛ a kpɛti ɔ, nɔmlɔ bi jio, lohwe bi jio” he kɛ ha lɛ. (2Mo 13:2) Enɛ ɔ he ɔ, a ngɔ bitɛte ɔmɛ kɛ ha Yehowa.

MARCH 8-14

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 4 MOSE 9-10

“Blɔ Nɔ Nɛ Yehowa Guɔ Kɛ Nyɛɛɔ E We Bi A Hɛ Mi”

it-1 398 ¶3

Sito He

Bɔ nɛ ma kpekpemi nɛ ɔ tsuo hiaa kɛ jeɔ he kake kɛ yaa he kpa ha (nɛ́ Mose tu sito he nɛ ɔmɛ maa pee 40 he munyu ngɛ 4 Mose yi 33 ɔ mi ɔ) tsɔɔ kaa a to a he blɔ nya saminya. Be abɔ nɛ bɔku ɔ daa si ngɛ kpe he bo tsu ɔ yi mi ɔ, Israel bi ɔmɛ hu hiɔ si ngɛ sito he ɔ. Ke bɔku ɔ wo e he nɔ kɛ je kpe he bo tsu ɔ nɔ pɛ ɔ, Israel bi ɔmɛ maa hia nyɛɛmi. ‘Ke Yehowa fã Israel bi ɔmɛ kɛkɛ a hia; ke e fã mɛ ekohu kɛkɛ a to si.’ (4Mo 9:15-23) Ngɛ Yehowa fami nya a, a kpaa titimati enyɔ nɛ a kɛ sika hiɔ nɛ a fiaa nɔ tɛtlɛɛ pee ɔ kɛ tsɔɔ kaa be su nɛ ma a maa hia. (4Mo 10:2, 5, 6) “Jeha nɛ ji enyɔ ɔ [1512 loko a fɔ Kristo], nyɔhiɔ enyɔne ɔ we ligbi nɛ ji nyingmi enyɔ ɔ,” ji kekleekle be nɛ nɔ́ ko kaa kikɛ ya nɔ.​—4Mo 10:11-28.

w11 4/15 4-5

Anɛ O Yɔseɔ Odase Nɛ́ Tsɔɔ Kaa Mawu Ngɛ Níhi Kudɔe Lo?

Mɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa hɛ sa bɔ nɛ Mawu ngɛ níhi kudɔe ha a? Bɔfo Paulo de ke: “Nyɛɛ bu ni nɛmɛ nɛ a ngɛ hɛ mi nyɛɛe ngɛ nyɛ kpɛti ɔ tue nɛ nyɛɛ ba nyɛ he si ha mɛ.” (Heb. 13:17) Pi be fɛɛ be nɛ enɛ ɔ peemi ngɛ gbɔjɔɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ: Ngɔɔ lɛ kaa o ji Israel no ngɛ Mose be ɔ mi. Moo po he foni kaa benɛ nyɛ nyɛɛ ngmlɛfiahi fuu se ɔ, titima a da si. Be enyɛmɛ nɛ e maa ye loko e maa hia ekohu? Ligbi kake lo? Otsi lo? Nyɔhiɔ babauu lo? O bi o he ke, ‘Anɛ e sa nɛ ma je ye tlomi ɔmɛ tsuo kɛ pue si lo?’ Kekleekle ɔ, eko ɔ o ma je níhi nɛ a he hia mo wawɛɛ ɔ pɛ. Se ngɛ ligbi bɔɔ komɛ a se ɔ, ní ɔmɛ a jemi kakaaka a ba gbe o nya. Kɛkɛ nɛ o bɔni nɔ́ fɛɛ nɔ́ jemi. Se benɛ e piɛ bɔɔ nɛ o ma je ní ɔmɛ tsuo ta pɛ kɛkɛ nɛ o na nɛ titima a hia, nɛ e ma bi nɛ o bo o tlomi ɔmɛ ekohu! Enɛ ɔ peemi be gbɔjɔɔ, nɛ eko ɔ, e maa hao mo wawɛɛ. Se kɛ̃ ɔ, e sa nɛ Israel bi ɔmɛ nɛ a ‘hia nyɛɛmi nɔuu.’​—4 Mose 9:17-22.

Kɛ wa peeɔ wa ní ha kɛɛ ke Yehowa kɛ blɔ tsɔɔmi ha wɔ? Anɛ waa kɛ tsuɔ ní oya nɔuu lo? Aloo wa yaa nɔ nɛ wa peeɔ níhi kaa bɔ nɛ wa peeɔ sa a lo? Anɛ wa le blɔ tsɔɔmi ehehi nɛ a kɛ ha wɔ kɛ kɔ bɔ nɛ waa kɛ nihi maa kase Baiblo ɔ ha, bɔ nɛ wa maa fiɛɛ ha nihi nɛ a tuɔ gbi kpa ha, weku Mawu jami nɛ wa maa pee daa, blɔ tsɔɔmi nɛ Hiɔ Tsami He Kɛ Ní Sɛɛmi Ajla Toli kɛ haa wɔ nɛ waa kɛ ma tsu ní, kɛ bɔ nɛ wa maa pee wa ní saminya ha ngɛ kpehi a sisi ɔ lo? Jehanɛ se hu ɔ, wa tsɔɔ kaa wa hɛ sa bɔ nɛ Mawu kudɔɔ níhi ha a ke wa kplɛɛɔ tsɔsemi nɔ. Ke wa maa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ a he hia wawɛɛ ngɛ wa si himi mi ɔ, waa kɛ wa hɛ fɔ we wa nile nɔ, se waa kɛ wa hɛ fɔɔ Yehowa kɛ e we asafo ɔ nɔ kɛ ha blɔ tsɔɔmi. Kaa bɔ nɛ jokuɛyo hlaa e fɔli a he piɛ pomi ke kɔɔhiɔ nɛ nya wa ngɛ fiae ɔ, wɔ hu wa hlaa he piɛ pomi kɛ jeɔ Yehowa asafo ɔ mi ke waa kɛ nyagbahi nɛ a ngɛ kaa ahumi nɛ nya wa ngɛ kpee.

Ngmami ɔ Mi Junehi

it-1 199 ¶3

He Nya Buami

Nɔ́ He Je Nɛ He Nya Buami He Hia. A tsɔɔ nɔ́ he je nɛ e he hia kaa waa kɛ wa he nɛ wo blɔ nya nɛ Yehowa to nɛ wa bua wa he nya konɛ wa nine nɛ su mumi mi niye ní nɔ ɔ mi ngɛ blɔ tsɔɔmi nɛ Yehowa kɛ ha kɛ kɔ Hetsɔmi ɔ nɛ Israel bi ɔmɛ yeɔ daa jeha a he ɔ mi. Nyumu fɛɛ nyumu nɛ e he tsɔ nɛ pi nɛ e hia blɔ hulɔ, se e kua kaa e maa ye Hetsɔmi ɔ, e sa nɛ a gbe lɛ. (4Mo 9:9-14) Benɛ Matsɛ Hezekia fɔ nine kɛ tsɛ Yuda bi ɔmɛ kɛ Israel bi ɔmɛ kaa a ba Yerusalem nɛ a ba ye Hetsɔmi ɔ, sɛ gbi nɛ e kɛ ha a fã ko de ke: ‘Israel ma, nyɛɛ kpale kɛ ba Yehowa ngɔ. . . Nyɛ ko wa tue kaa bɔ nɛ nyɛ nɛmɛ ɔmɛ pee ɔ; mohu ɔ, nyɛɛ bu Yehowa tue. Nyɛɛ ba Yehowa we ɔ ngɛ Yerusalem, we nɛ e pee klɔuklɔu kɛ yaa neneene ɔ. Nyɛ ba ja lɛ ngɛ lejɛ ɔ, konɛ e mi mi nɛ fu nyɛ wawɛɛ ɔ se nɛ po. . . . Ke nyɛ kpale kɛ ba Yehowa ngɔ ɔ, e ma he nyɛ atuu.’ (2Kron 30:6-9) Ke nɔ ko je blɔ nɛ e yɛ he nya buami nɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e kua Mawu. E ngɛ mi kaa Kristofohi yi Hetsɔmi ɔ hu mohu lɛɛ, se Paulo wo mɛ he wami kaa a bua a he nya be fɛɛ be kaa Mawu we bi. E de ke: “Nyɛ ha nɛ wa susu wa sibi a he konɛ wa ha nɛ wa sibi a nɔ gbagba nɛ e te kɛ ha suɔmi kɛ ní tsumi kpakpahi, nɛ́ wa ko kua wa he nya nɛ wa hii buae ɔ, kaa bɔ nɛ ni komɛ pɔɔ peemi ɔ, mohu ɔ, waa hi wa sibi he wami woe, nɛ waa hi jã pee wawɛɛ nitsɛ be mi nɛ nyɛ na kaa ligbi ɔ ngɛ sue ɔ.”​—Heb 10:24, 25.

MARCH 15-21

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 4 MOSE 11-12

“Mɛni He Je Nɛ E Sɛ Nɛ Waa Tu Níhi A He Munyu Nyanyaanya a?”

w01 6/15 17 ¶20

Nyɛ Ko Pee Nihi Nɛ A Nuɔ Munyu ɔ Nɛ A He Jeɔ Nɔ

Kristofohi babauu yuɔ a he kɛ jeɔ ajuama bɔmi he. Se e sa nɛ waa hyɛ nɛ hi nɛ wa ko ngmɛ blɔ nɛ munyu huitihuiti tumi ba pee wa su, ejakaa e be hae nɛ Yehowa bua nɛ jɔ wa he. Paulo bɔ wɔ kɔkɔ kaa: “Jã kɛ̃ nɛ nyɛ ko ha nɛ waa ka Yehowa kaa bɔ nɛ [Israel bi ɔmɛ] a ti ni komɛ ka lɛ nɛ nɔ́ nɛ je mi kɛ ba ji kaa sinɔhi kpata a hɛ mi ɔ. Jã kɛ̃ nɛ wa ko pee nihi nɛ a tuɔ níhi a he munyu nyanyaanya kaa bɔ nɛ a ti ni komɛ tu níhi a he munyu nyanyaanya nɛ nɔ́ nɛ je mi kɛ ba ji kaa hɛ mi kpatalɔ ɔ kpata a hɛ mi ɔ.” (1 Korinto Bi 10:9, 10) Israel bi ɔmɛ tu munyu huitihuiti kɛ si Mose kɛ Aaron, nɛ a tu munyu kɛ si Yehowa po ngɛ mana nɛ e gu nyakpɛ blɔ nɔ kɛ ha mɛ ɔ he. (4 Mose 16:41; 21:5) Anɛ Yehowa mi mi fu mɛ wawɛɛ ngɛ ajuama bɔmi nɛ a kɛ a he womi ɔ he pe munyu huitihuiti nɛ a tu ɔ lo? Baiblo tsɔɔ kaa sinɔ kɔ̃ nihi nɛ a tu munyu huitihuiti ɔ a ti nihi babauu nɛ a gbo. (4 Mose 21:6) Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ waa kɛ wa ní peepee nɛ tsɔɔ kaa wa bui níhi nɛ Yehowa to he blɔ nya kɛ ha wɔ ɔ, konɛ lɔ ɔ kó ha nɛ waa ka e tsui si tomi ɔ.

w06 7/15 15 ¶7

‘Nyɛɛ Ya Nɔ Nɛ Nyɛɛ Yu Nyɛ He Ngɛ Munyu Nyanyaanya Tumi He’

Israel bi ɔmɛ a ní peepee tsake kulaa! Hɛsa nɛ a ná kɛ je sisije benɛ Yehowa kpɔ̃ mɛ kɛ je Egipt kɛ benɛ e kɛ mɛ gblee Wo Tsu ɔ mi ɔ ha nɛ a la yi jemi la kɛ ha Yehowa. (2 Mose 15:1-21) Se nyagbahi nɛ a kɛ kpe ngɛ nga a nɔ kɛ Kanaan bi ɔmɛ gbeye nɛ a ye ɔ ha nɛ a bua jɔɛ níhi a he hu. Be mi nɛ e sa kaa a ko na Mawu si ngɛ he yemi nɛ a ná a he ɔ, a pia Mawu mohu ngɛ susumi nɛ dɛ nɛ a ná kaa a nine sui níhi nɛ a hia amɛ a nɔ ɔ he. Ke nɔ tuɔ níhi a he munyu nyanyaanya a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e be hɛsa kɛ ha níhi nɛ Yehowa haa wɔ ɔ. Enɛ ɔ he je nɛ Yehowa de ke: ‘Mɛni be nɛ ma yiwutsotsɛmɛ nɛ ɔmɛ maa tu munyu huitihuiti kɛ si mi kɛ ya si?’ ɔ nɛ.​—4 Mose 14:27; 21:5.

it-2 719 ¶4

Pɛ

Munyu Huitihuiti. Munyu huitihuiti wui nɔ he wami, e haa nɛ nɔ kɔni mi jɔ̃ɔ. Benɛ Israel bi ɔmɛ je Egipt be bɔɔ se ɔ, a tu munyu huitihuiti kɛ si Yehowa. A tu munyu kɛ si Mose kɛ Aaron nɛ ji nihi nɛ Yehowa hla kaa a nyɛɛ a hɛ mi ɔ. (2Mo 16:2, 7) Pee se ɔ, bɔ nɛ a tu níhi a he munyu nyanyaanya ha a ha nɛ Mose kɔni mi jɔ̃, nɛ e de ke e suɔ nɛ e ma gbo. (4Mo 11:13-15) Ke nɔ ko tuɔ munyu huitihuiti ɔ, e ma nyɛ maa pee gbenɔ kɛ ha lɛ nitsɛ. Yehowa na munyu huitihuiti nɛ a tu kɛ si Mose ɔ kaa atua nɛ a tsɔ̃ kɛ si lɛ Yehowa nɛ ji a hɛ mi nyɛɛlɔ ɔ. (4Mo 14:26-30) Nihi babauu gbo akɛnɛ a tu níhi a he munyu nyanyaanya a he je.

Ngmami ɔ Mi Junehi

it-2 309

Mana

Bɔ Nɛ E Ngɛ Ha. Mana a ngɛ kaa ‘tso yiblii mi wu nyafii nɛ e hiɛ futafuta,’ nɛ e su ngɛ kaa yafoyafo loo hlɔɔba nyu nɛ je tso he toto mi, nɛ bɔ nɛ e he ngɛ ha a ngɛ kaa bɔ nɛ adiagba ngɛ ɔ. E ngɔɔmi ngɛ kaa “akpɔɔnɔɔ nɛ hwo ngɛ mi” aloo kaa “keeki nɛ a ngɔ nu kɛ sã.” Ke a wɛɛ ngɛ wɛ nɔ, aloo a gbee ngɛ tso mi ta a, a hooɔ ngɛ buɛ mi, aloo a kɛ peeɔ keeki.​—2Mo 16:23, 31; 4Mo 11:7, 8.

MARCH 22-28

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 4 MOSE 13-14

“Bɔ Nɛ Hemi Kɛ Yemi Haa Nɛ Wa Náa Kã Ha”

w06 10/1 16-17 ¶5-6

Hemi Kɛ Yemi Kɛ Mawu Gbeye Yemi Haa Nɛ Wa Náa Kã

Slaali enyɔ nɛ ji Yoshua kɛ Kaleb suɔ kaa a maa ya Si Womi Zugba a nɔ. A de ngɛ Kanaan bi ɔmɛ a he ke, ‘wa maa ye a nɔ kunimi hɛngmɛfia. A he wami nya ba si, se wɔɔ lɛ Yehowa kɛ wɔ ngɛ. Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ ko ye mɛ gbeye.’ (4 Mose 14:9) Anɛ pe Yoshua kɛ Kaleb he a he ye tsɔ lo? Dabi kulaa! A kɛ Israel ma a tsuo na bɔ nɛ Yehowa ngɔ Haomi Nyɔngma a kɛ pue Egipt ma nɛ he wa a kɛ e mawu ɔmɛ a hɛ mi si ha. Lɔ ɔ se ɔ, a na bɔ nɛ Yehowa kpata Farao kɛ e tabo ɔ a hɛ mi ha ngɛ Wo Tsu ɔ mi. (La 136:15) E ngɛ heii kaa slaali nyɔngma amɛ kɛ nihi nɛ a munyu ɔ ná a nɔ he wami ɔ be nɔ́ nɛ a maa da nɔ kɛ je a nya ngɛ gbeye nɛ a ye ɔ he. Yehowa de ke, “kɛ yaa si mɛni be loko a ma he mi maa ye ngɛ okadihi babauu nɛ i pee ngɛ a kpɛti ɔ he.” Enɛ ɔ tsɔɔ bɔ nɛ a ní peepee ɔ dɔ lɛ ha.​—4 Mose 14:11.

Yehowa tsɔɔ nɔ́ tutuutu nɛ ji a nyagba a. Gbeye nɛ a ye ɔ tsɔɔ kaa a be hemi kɛ yemi. Niinɛ hemi kɛ yemi kɛ kã ngɛ tsakpa, enɛ ɔ ha nɛ bɔfo Yohane ngma kɛ kɔ Kristofohi asafo ɔ kɛ mumi mi ta nɛ a ngɛ hwue ɔ he ke: “Nɛ nɔ́ nɛ ye je ɔ nɔ kunimi ɔ ji wa hemi kɛ yemi ɔ nɛ.” (1 Yohane 5:4) Mwɔnɛ ɔ, hemi kɛ yemi nɛ e ngɛ kaa Yoshua kɛ Kaleb a nɔ́ ɔ nɛ Yehowa odasefohi nɛ a he hiɛ pe ayɔ ekpa kɛ se ɔ jeɔ kpo ɔ ha nɛ a nyɛ ngɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a fiɛɛe ngɛ je kɛ wɛ. Nihi nɛ a wa kɛ nihi nɛ a wɛ, nihi nɛ a ngɛ nɔmlɔ tso mi he wami kɛ nihi nɛ a be nɔmlɔ tso mi he wami tsuo ngɔ a he kɛ wo ní tsumi nɛ ɔ mi. He nyɛlɔ ko nyɛ we nɛ e tsi ní tsumi nɛ nimli asafo nɛ a ngɛ kã nɛ ɔ ngɛ tsue ɔ nya.​—Roma Bi 8:31.

Ngmami ɔ Mi Junehi

it-1 740

Zugba a Nɛ Mawu Ngɔ Kɛ Ha Israel Bi Ɔmɛ

NGƐ anɔkuale mi ɔ, zugba a nɛ Mawu ngɔ kɛ ha Israel bi ɔmɛ ɔ ji zugba kpakpa. Benɛ Mose tsɔ slaali kɛ sɛ ma a hlami kaa a ya hyɛ bɔ nɛ Si Womi Zugba a ngɛ ha, nɛ́ a ngɔ e nɔ yiblii ɔ ekomɛ kɛ ba a, a ngɔ fig, akutu, kɛ wai yiblii nɛ e hiɛ saminya nɛ́ nyumuhi enyɔ wo lɛ tso nɛ́ a kpla ngɛ a konɔ ɔ kɛ ba! E ngɛ mi kaa hemi kɛ yemi nɛ a be ɔ ha nɛ a ye gbeye mohu lɛɛ, se slaali ɔmɛ ba bɔ amaniɛ ke: “Niinɛ wa na kaa e ji zugba kpakpa nɛ baa ní.”​—4Mo 13:23, 27.

MARCH 29–APRIL 4

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 4 MOSE 15-16

“Ko Wo O He Nɔ, Nɛ Ko He O He Nɛ O Ye Tsɔ Hulɔ”

w11 9/15 27 ¶12

Anɛ Yehowa Le Mo Lo?

Benɛ Israel ma a ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa Si Womi Zugba a nɔ ɔ, Kora na ní komɛ nɛ e susu kaa a yɛ nɔ saminya ngɛ Mawu blɔ nya tomi ɔ mi. Kɛkɛ nɛ Israel ma nikɔtɔma kpahi 250 ba piɛɛ Kora he, nɛ a bɔ mɔde kaa a ma tsake níhi a hɛ mi. Kora kɛ ni nɛmɛ nɛ piɛɛ e he ɔ susu kaa huɛ bɔmi kpakpa ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti. A de Mose ke: ‘Nyɛ ngɛ nɔ́ ko pee tsɔ. Ma kpekpemi nɛ ɔ tsuo pɛpɛɛpɛ nimli klɔuklɔuhi ji mɛ, nɛ Yehowa ngɛ a kpɛti.’ (4 Mose 16:1-3) A he a he ye tsɔ, nɛ a he nɔ womi ɔ po blɔ mi. Mose de mɛ ke: “Yehowa nitsɛ maa tsɔɔ wɔ nɔmlɔ nɛ ji e nɔ́.” (Kane 4 Mose 16:5.) Ligbi kake se ɔ, Kora kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he kɛ tsɔ atua a tsuo gbo.​—4 Mose 16:31-35.

w11 9/15 27 ¶11

Anɛ Yehowa Le Mo Lo?

Bɔ nɛ Mose je bumi kpo kɛ ha Yehowa blɔ nya tomi ɔ kɛ e blɔ tsɔɔmihi ha a je ekpa kulaa ngɛ bɔ nɛ Kora pee e ní ha a he. Bɔ nɛ a pee a ní ha a sa bɔ nɛ Yehowa na a ti nɔ fɛɛ nɔ ha a he. Kora ji Levi no nɛ je Kohat weku ɔ mi, nɛ e ná he blɔhi fuu. He blɔ nɛ ɔmɛ eko ji, e na bɔ nɛ Yehowa kpɔ̃ e we bi ɔmɛ ngɛ Wo Tsu ɔ mi ha, jehanɛ hu e fĩ kojomi nɛ Yehowa kɛ ba Israel bi tue gboli ɔmɛ a nɔ́ ngɛ Sinai Yoku ɔ he ɔ se, nɛ e ná he blɔ nɛ e piɛɛ nihi nɛ a hɛɛ somi daka a he. (2 Mose 32:26-29; 4 Mose 3:30, 31) E ngɛ heii kaa e ye Yehowa anɔkuale jehahi babauu, nɛ pee se ɔ, Israel bi babauu ba ná bumi nɛ mi kuɔ kɛ ha lɛ.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w98 9/1 20 ¶1-2

Bɔɔ Mɔde Nɛ O Ngɔ Níhi Nɛ A He Hia a Kɛ Ye Kekleekle Blɔ He!

Yehowa na nɔ́ nɛ nyumu ɔ nɛ e ya muɔɔ lɛ ngɛ Hejɔɔmi ligbi ɔ nɔ pee ɔ kaa hɛdɔ nɔ́. “Nyagbe ɔ,” Baiblo ɔ tsɔɔ kaa, ‘Yehowa de Mose ke, “a gbe nyumu ɔ.”’ (4 Mose 15:35) Mɛni he je nɛ Yehowa na nɔ́ nɛ nyumu ɔ pee ɔ kaa hɛdɔ sane ɔ?

Israel bi ɔmɛ ngɛ ligbi ekpa nɛ a kɛ ma bua lɛ nya, nɛ a kɛ tsu a hiami níhi nɛ kɔɔ nya mi ngma, tade nɛ a maa wo kɛ he nɛ a maa hwɔ ɔ he ní. E sa nɛ a ngɔ ligbi kpaago ɔ kɛ tsu a mumi mi hiami níhi a he ní. E ngɛ mi kaa tɔmi ko be he kaa nɔ ko ma bua lɛ nya mohu lɛɛ, se e sɛ nɛ a ngɔ be nɛ a kɛ ma ja Yehowa a kɛ pee jã. E ngɛ mi kaa Kristofohi be Mose Mlaa a sisi mohu lɛɛ, se nɔ́ nɛ ba nyumu nɛ ɔ nɔ ɔ tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ e sa kaa wa kɛ ye kekleekle blɔ he ngɛ wa si himi mi.​—Filipi Bi 1:10.

APRIL 5-11

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 4 MOSE 17-19

“Imi Ji . . . O Weto Ní”

w11 9/15 13 ¶9

Anɛ O Ha Nɛ Yehowa Ngɛ O Blɔ Fa mi Nɔ́ Pee Lo?

Mo susu Levi bi ɔmɛ nɛ a ha we mɛ zugba ko kaa a weto ní ɔ he nɛ o hyɛ. Akɛnɛ anɔkuale jami ji nɔ́ titli nɛ he hia mɛ he je ɔ, e biɔ nɛ a ngɔ a hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ konɛ e hyɛ a nɔ. Yehowa de mɛ ke: “Imi ji o blɔ fa mi nɔ́.” (4 Mose 18:20) E ngɛ mi kaa wa sɔmɔ we ngɛ sɔlemi we nitsɛnitsɛ ko mi kaa bɔ nɛ osɔfo ɔmɛ kɛ Levi bi ɔmɛ pee ɔ mohu lɛɛ, se wa ma nyɛ maa kase su nɛ a je kpo ɔ, nɛ́ wa ná nɔ mi mami kaa Yehowa ma ha wɔ níhi nɛ wa hia a. Akɛnɛ wa ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi he je ɔ, e he hia wawɛɛ nɛ waa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ kaa e maa ha wɔ níhi nɛ wa hia a.​—Kpoj. 13:17.

w11 9/15 7 ¶4

Yehowa Ji Ye Blɔ Fa mi Nɔ́

Mɛni nɛ ní tsumi nɛ ɔ tsɔɔ kɛ ha Levi bi ɔmɛ? Yehowa de mɛ ke lɛ ji a blɔ fa mi nɔ́, kɛ tsɔɔ kaa akɛnɛ a ha we mɛ zugba ko kaa a weto ní he je ɔ, a ngɔ sɔmɔmi ní tsumi nɛ se be kɛ wo a dɛ. Ní tsumi nɛ a ma tsu kaa ‘osɔfohi kɛ ha Yehowa’ a ji a weto ní. (Yosh. 18:7) Munyuhi nɛ a ngma kɛ sɛ hlami loko a ngma munyu nɛ ngɛ 4 Mose 18:20 ɔ kɛ munyuhi nɛ a ngma ngɛ enɛ ɔ se ɔ tsɔɔ kaa blɔ nya tomi nɛ ɔ ha we nɛ a ye ohia. (Kane 4 Mose 18:19, 21, 24.) A kɛ ‘Israel bi ɔmɛ a níhi tsuo a mi dlami nyɔngma a mi kakaaka ha Levi bi ɔmɛ kaa a weto ní ngɛ ní nɛ a tsuɔ ɔ he je.’ A kɛ Israel bi ɔmɛ a niba ní kɛ we mi lohwehi nɛ a ná kɛ piɛɛ nɔ́ nɛ a ngɛ momo ɔ he ɔ 100 mi gbami 10 ma ha Levi bi ɔmɛ. Nɛ e sa kaa Levi bi ɔmɛ hu nɛ a ngɔ níhi nɛ a náa mi dlami nyɔngma mi kake nɛ́ ji “nɔ́ nɛ hi pe kulaa a” kɛ ye bua Osɔfo ɔmɛ. (4 Mose 18:25-29) Jehanɛ se hu ɔ, a ngɔɔ ‘ní klɔuklɔu ɔmɛ’ nɛ Israel bi ɔmɛ kɛ baa he nɛ a jaa Mawu ngɛ ɔ kɛ haa osɔfo ɔmɛ. Enɛ ɔ he ɔ, osɔfo ɔmɛ ngɛ ní kpakpahi nɛ a maa da nɔ kɛ ná nɔ mi mami kaa Yehowa ma ha mɛ níhi nɛ a hia a.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w09 8/15 22¶19

“Nyɛɛ Ngɔ Nyɛ He Kɛ To Ngɛ Mawu Suɔmi ɔ Mi”

Mɛni níhi a mi nɛ e sa nɛ wa he nɛ tsɔ ngɛ? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ wa he nɛ tsɔ ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi. Ngɛ blema Israel ɔ, Yehowa ha nɛ e we bi ɔmɛ le heii kaa e sa nɛ a he nɛ tsɔ ngɛ nɔmlɔ tso mi. (3 Mose 15:31) Mose Mlaa tu dwɔmi nɛ a kɛ ma pue he, níhi nɛ a kɛ nyu ma fɔ a he, nine kɛ nane he nɛ a ma fɔ, kɛ tadehi a he nɛ a ma fɔ ɔ he munyu. (2 Mose 30:17-21; 3 Mose 11:32; 4 Mose 19:17-20; 5 Mose 23:13, 14) A kai Israel bi ɔmɛ kaa Yehowa a Mawu ɔ ngɛ klɔuklɔu, enɛ ɔ tsɔɔ kaa e he tsɔ kɛ pi si. E sa kaa nihi nɛ a jaa Mawu nɛ ngɛ klɔuklɔu ɔ hu nɛ a pee klɔuklɔu.​—Kane 3 Mose 11:44, 45.

APRIL 12-18

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 4 MOSE 20-21

“Yaa Nɔ Nɛ O Pee O He Nɔ Nɛ He Jɔ Ke O Kɛ Si Himi Nɛ Mi Wa Ngɛ Kpee”

w09 9/1 19 ¶5

Kojolɔ Nɛ E Suɔ Nɔ́ Nɛ Da

Kekleekle ɔ, Mawu fã we Mose kaa e kɛ ma a nɛ tu munyu, hluu nɛ́ e bu mɛ fɔ kaa a ji atuã tsɔli. Enyɔne ɔ, Mose kɛ Aaron wui Mawu hɛ mi nyami. Mawu de ke: ‘Nyɛ yi ye he wami klɔuklɔu ɔ he odase.’ (Kuku 12) Munyu nɛ Mose tu kaa “e he hia nɛ wa je nyu ngɛ tɛ sa nɛ ɔ mi kɛ ha nyɛ lo?” ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ munyu tue kaa nɔ́ nɛ e kɛ Aaron ji nihi nɛ a maa gu nyakpɛ blɔ nɔ kɛ ha mɛ nyu ɔ nɛ, se pi Mawu. Etɛne ɔ, tue gblami nɛ Yehowa kɛ ha mɛ ɔ kɛ kojomi nɛ e kojo Israel bi ɔmɛ a ti ni komɛ kɛ be ɔ sɔ. Mawu ha we nɛ́ yi nɔ bi nɛ sɛ hlami nɛ́ a tsɔ atuã a nine nɛ su Kanaan zugba a nɔ, nɛ jã nɔuu nɛ Mawu ha nɛ e ba ngɛ Mose kɛ Aaron hu a blɔ fa mi. (4 Mose 14:22, 23) Eywiɛne ɔ, Mose kɛ Aaron ji Israel ma a hɛ mi nyɛɛli. Nihi nɛ a ngɛ he blɔhi fuu ɔ ngɛ akɔtaa fuu nɛ a maa bu kɛ ha Mawu.​—Luka 12:48.

APRIL 19-25

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 4 MOSE 22-24

“Yehowa Plɛ Gbiɛmi Kɛ Pee Jɔɔmi”

bt 53 ¶5

A Ngɛ “Yesu He Sane Kpakpa a” Jajee

Mwɔnɛ ɔ, kaa bɔ nɛ e ji ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, yi mi nɛ a waa Mawu we bi ɔ nyɛ we nɛ e tsi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya. Be fɛɛ be nɛ a maa ngɔ Kristofohi kɛ je he kake kɛ ya he kpa ngɛ tsu womi hehi aloo a kɛ mɛ maa ya ma kpahi a nɔ ɔ, lɔ ɔ yeɔ bua nɛ a fiɛɛɔ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa ngɛ lejɛ ɔmɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ je mi ta enyɔne ɔ mi ɔ, Yehowa Odasefohi nɛ a wo mɛ tsu ngɛ Nazi tsu womi hehi ɔ ye odase wawɛɛ ngɛ tsu womi he ɔmɛ. Yuda no ko nɛ e kɛ Odasefo ɔmɛ kpe ngɛ lejɛ ɔ de ke: “Bɔ nɛ Yehowa Odasefohi nɛ a wo mɛ tsu ɔ kɛ kã da si fɔfɔɛ ɔ nya ha a ha nɛ i ba ná nɔ mi mami kaa a hemi kɛ yemi ɔ daa si ngɛ Baiblo ɔ nɔ​—nɛ imi nitsɛ hu i ba pee Odasefo no.”

it-2 291

Godo

Juɛmi Be Mi Kaa Nɔ Ko Maa Te Si Kɛ Si Yehowa. Gbalɔ Balaam je kuasia kaa e suɔ kaa e maa gbiɛ Israel bi ɔmɛ konɛ Moab bi ɔmɛ a Matsɛ nɛ ji Balak nɛ ha lɛ sika, se Yehowa tsi Balaam gbiɛmi ɔ nya nɛ e yi mi tomi pee yaka. Bɔfo Petro ngma ngɛ Balaam he ke, “lohwe nɛ e tu we munyu nɛ a tlooɔ lɛ tlomi ɔ ngɔ adesa gbi kɛ tu munyu kɛ tsi godo blɔ nɛ gbalɔ ɔ hia a nya.” Bɔfo Petro ngɔ Hela munyu nɛ ji pa·ra·phro·niʹa, kɛ kale Balaam godo ɔ, nɛ e tsɔɔ nɔ ko nɛ e “juɛmi tsu we ní pɛpɛɛpɛ.”​—2Pe 2:15, 16; 4Mo 22:26-31.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w04 8/1 27 ¶2

Otihi Nɛ Ngɛ Mose Womi Nɛ Ji Eywiɛ ɔ Mi

22:20-22​—Mɛni he je nɛ Yehowa mi mi fu Balaam wawɛɛ ɔ? Yehowa de gbalɔ Balaam kaa e ko gbiɛ Israel bi ɔmɛ. (4 Mose 22:12) Se Balaam kɛ nyumuhi nɛ Balak tsɔ ɔ ya konɛ a ya gbiɛ Israel bi ɔmɛ. Balaam suɔ kaa e maa sa Moab matsɛ ɔ hɛ mi konɛ e ná hiɔwo kɛ je e ngɔ. (2 Petro 2:15, 16; Jud 11) E ngɛ mi kaa Yehowa ha nɛ Balaam jɔɔ Israel bi ɔmɛ mohu lɛɛ, se ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, akɛnɛ e suɔ nɛ e sa matsɛ ɔ hɛ mi he je ɔ, e wo ga kaa a ha nɛ yi ɔmɛ nɛ a jaa Baal ɔ nɛ a sisi Israel nyumu ɔmɛ nɛ a pee yayami. (4 Mose 31:15, 16) Enɛ ɔ he ɔ, su yaya nɛ ji hɛkɔ nɛ Balaam ná a he je nɛ Yehowa mi mi fu lɛ wawɛɛ ɔ nɛ.

APRIL 26–MAY 2

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 4 MOSE 25-26

“Nɔ Kake Ni Peepee He Ma Nyɛ Maa Ba Se Nami Kɛ Ha Ni Kpahi”

Ngmami ɔ Mi Junehi

it-1 359 ¶1-2

Huzu

Wa na kaa níhi titli enyɔ lɛ kudɔ bɔ nɛ a gba zugba a kɛ ha Israel bi ɔmɛ ɔ nɛ: sɔ nɛ a fɔ̃ɔ, kɛ bɔ nɛ wɛtso ɔ klemi ngɛ ha. Nɔ́ pɛ nɛ sɔ nɛ a fɔ̃ɔ ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ ji he nɛ wɛtso fɛɛ wɛtso maa hi, nɛ enɛ ɔ maa tsɔɔ he nɛ wɛtso ko ma ná e zugba ngɛ kaa e weto ní. E maa tsɔɔ ke ji wɛtso ɔ ma ná e zugba ngɛ Omleyi je loo Woyi je, aloo Puje he blɔ loo Pusinɔ he blɔ, aloo e ma ná e zugba a ngɛ wo nya je aloo ngɛ yoku ɔmɛ a nɔ. Ke fɔ̃ sɔ ɔ, nɔ́ nɛ e maa tsɔɔ je Yehowa ngɔ, enɛ ɔ he ɔ, e be hae nɛ nɔ ko nɛ je hunga, aloo wɛtso ɔmɛ nɛ́ a sã nya ngɛ zugba nɛ a ná a he. (Abɛ 16:33) Jehanɛ se hu ɔ, kɛ gu enɛ ɔ nɔ ɔ, Mawu ma kudɔ níhi konɛ nɔ́ nɛ maa ya nɔ ngɛ he nɛ wɛtso ko ma ya je ɔ kɛ gbami munyu nɛ Yakob tu benɛ e piɛ bɔɔ nɛ e ma gbo nɛ a ngma ngɛ 1 Mose 49:1-33 ɔ nɛ kɔ.

Ke a fɔ̃ sɔ ɔ ta nɛ e tsɔɔ he nɛ wɛtso ko zugba ngɛ ɔ, e ma bi nɛ a hyɛ he nɛ wɛtso ɔ huzu ɔ ma ya su. Nɛ a maa da nɔ́ enyɔne nɛ ji wɛtso ko klemi ɔ nɔ kɛ tsu enɛ ɔ he ní. “Nyɛɛ fɔ sɔ kɛ dla zugba a wɛtso nya wɛtso nya, kɛ weku nya weku nya. Wɛtso nɛ a he hiɛ ɔ, a ha mɛ zugba agbo; wɛtso nɛ a he pi ɔ, a ha mɛ bɔɔ pɛ.” (4Mo 33:54) He nɛ sɔ ɔ maa tsɔɔ kaa wɛtso ko ma ná e zugba a ngɛ ɔ lɛɛ a be tsakee, se a ma nyɛ maa pee tsakemi ngɛ zugba a nɛ wɛtso ɔ ná a klemi ɔ he. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ a na kaa Yuda zugba a kle tsɔ ɔ, a po e zugba a he komɛ kɛ ha Simeon.​—Yosh 19:9.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane