Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • mwbr21 September bf. 1-7
  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi
  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi—2021
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • SEPTEMBER 6-12
  • SEPTEMBER 13-19
  • SEPTEMBER 20-26
  • SEPTEMBER 27–OCTOBER 3
  • OCTOBER 4-10
  • OCTOBER 11-17
  • OCTOBER 18-24
  • OCTOBER 25-31
Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi—2021
mwbr21 September bf. 1-7

Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi

SEPTEMBER 6-12

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 5 MOSE 33-34

“Moo Sa We Ngɛ Yehowa ‘Kɔnihi Nɛ A Ngɛ Kɛ Yaa Neneene’ ɔ Sisi”

it-2 51

Yeshurun

E ji sablai kɛ ha Israel. Ngɛ Hela Septuagint ɔ mi ɔ, “Yeshurun” ji munyungu nɛ a kɛ tsuɔ ní nɛ́ e tsɔɔ suɔmi, nɛ a tsɔɔ sisi kaa “nɔ nɛ a suɔ.” E sa nɛ munyungu nɛ ji “Yeshurun” nɛ a kɛ tsu ní kɛ ha Israel ɔ nɛ kai mɛ kaa a ji ma nɛ Yehowa kɛ mɛ so, nɛ lɔ ɔ he je ɔ, e sa kaa a pee nɔ́ nɛ da be fɛɛ be. (5Mo 33:5, 26; Yes 44:2) Ngɛ 5 Mose 32:15 ɔ, a kɛ biɛ Yeshurun tsu ní ngɛ blɔ kpa nɔ. Be mi nɛ e sa kaa Israel bi ɔmɛ ko hi si kaa bɔ nɛ biɛ nɛ ji Yeshurun ɔ tsɔɔ ɔ, a ba pee nihi nɛ a tue mi ti nɛ a kua a Bɔlɔ ɔ kɛ a Yi Wami Helɔ ɔ.

rr 120, daka

Yemi Kɛ Buami Nɛ Wa Ná Konɛ Waa Da Wa Nane Nɔ Ekohu

Wa ma kai kaa jeha lafa komɛ a se loko e su Ezekiel be ɔ mi ɔ, gbalɔ Mose ngma kaa Yehowa ngɛ he wami nɛ́ e kɛ maa ye bua e we bi, nɛ e suɔ hulɔ kaa e maa pee jã. Mose de ke: “Mawu ji we sa he kɛ je blema lokoo, e kɔnihi nɛ a ngɛ kɛ yaa neneene ɔ ngɛ o sisi.” (5 Mose 33:27, NW) Niinɛ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa ke wa sɔle ha Yehowa ngɛ haomi behi a mi ɔ, e maa ngɔ e kɔni ɔmɛ kɛ wo wa sisi nɛ e ma wo wa nɔ blɛuu nɛ e maa ye bua wɔ konɛ waa da wa nane nɔ ekohu.​—Eze. 37:10.

w11 9/15 19 ¶16

O Kɛ Si Fimi Nɛ Tu Fo ɔ

Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Abraham blɔ fa mi ɔ, Mose hu nɛ́ Mawu si womi ɔmɛ a mi bami ngɛ e wami si himi mi. Benɛ Israel bi ɔmɛ pee klaalo nɛ a maa ya Si Womi Zugba a nɔ ɔ, Yehowa de Mose ke: “O maa na zugba a nɛ i ngɔ kɛ ngɛ Israel ma a hae ɔ ngɛ se lokoo; se zugba a nitsɛ lɛɛ o be nɔ yae.” Nɔ́ he je ji kaa, be ko ɔ, Mose kɛ Aaron mi mi fu wawɛɛ akɛnɛ ma a tsɔ atuã a he je, nɛ lɔ ɔ ha nɛ a ‘wui Mawu hɛ mi nyami ngɛ Israel bi ɔmɛ tsuo a hɛ mi ngɛ Meriba pa a nya.’ (5 Mose 32:51, 52) Anɛ Mose ye kɔmɔ aloo e mi mi fu lo? Dɛbi. E jɔɔ Israel ma a, nɛ e kɛ munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ gbe nya. E de ke: ‘A gbaa nyɛ, Israel ma. Ma ko ma ko be kaa nyɛ ma nɛ Yehowa he nyɛ yi wami. Yehowa ji nyɛ tsɛ̃i kɛ nyɛ klaate.’​—5 Mose 33:29.

Ngmami ɔ Mi Junehi

it-2 439 ¶3

Mose

Mose ye jeha 120 benɛ e gbo ɔ. Mose ngɛ nɔmlɔ tso mi he wami loko e gbo, nɛ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de nɛ ɔ maa nɔ mi jã. E de ke: ‘E ngɛ nɔmlɔ tso mi he wami saminya, nɛ e hɛngmɛ hu hyɛɛ nɔ́ bɔ nɛ sa.’ Nɔ ko nɔ ko li he nɛ Yehowa pu lɛ ngɛ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ. (5Mo 34:5-7) Eko ɔ, Yehowa pee jã konɛ lɔ ɔ ko ha nɛ́ Israel bi ɔmɛ nɛ a ya ma piɛ ngɛ e yɔkɔ ɔ nɔ, nɛ lɔ ɔ nɛ ba sisi mɛ nɛ a ngɔ a he kɛ wo lakpa jami mi. E ngɛ heii kaa Abosiami hu suɔ nɛ e ngɔ Mose flɔ̃ ɔ konɛ e kɛ tsu yimi tomi kaa jã a he ní, ejakaa kaselɔ Yuda nɛ ji Yesu Kristo nyɛminyumu ɔ ngma ke: “Se benɛ Maikɛl nɛ ji bɔfo nɔkɔtɔma a kɛ Abosiami sã nya nɛ a ngɛ pɛe ngɛ Mose gbogboe ɔ he ɔ, e bɔɛ mɔde kaa e maa ngɔ jɛmi munyuhi kɛ kojo lɛ, se mohu e de ke: ‘Yehowa nɛ kã o hɛ mi.’”​—Jud 9.

SEPTEMBER 13-19

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | YOSHUA 1-2

“Bɔ Nɛ O Ma Plɛ Kɛ Ye Manye Ngɛ Si Himi Mi Ha”

Ngmami ɔ Mi Junehi

w04 12/1 9 ¶1

Otihi Nɛ Ngɛ Yoshua Womi ɔ Mi

2:4, 5​—Mɛni he je nɛ Rahab sisi nyumu ɔmɛ nɛ matsɛ ɔ tsɔ mɛ kaa a ba hla slaali ɔmɛ ɔ? Rahab ngɔ e wami kɛ wo oslaa mi nɛ e kɛ po slaali ɔmɛ a he piɛ ejakaa e ba ná hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi. Enɛ ɔ he je ɔ, e sɛ nɛ e tsɔɔ nyumu ɔmɛ nɛ a ngɛ hlae nɛ a ye Mawu we bi ɔmɛ awi ɔ he nɛ slaali ɔmɛ ngɛ. (Mateo 7:6; 21:23-27; Yohane 7:3-10) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a da Rahab ní tsumi, nɛ́ matsɛ ɔ tsɔli ɔmɛ nɛ́ e tsɔɔ mɛ blɔ kpa a hu piɛɛ he ɔ nɔ kɛ bu lɛ da lɔ.​—Yakobo 2:24-26.

SEPTEMBER 20-26

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | YOSHUA 3-5

“Yehowa Jɔɔ Níhi Nɛ Wa Peeɔ Kɛ Tsɔɔ Kaa Wa Ngɛ Hemi Kɛ Yemi ɔ Nɔ”

it-2 105

Yordan

Yordan Pa a he nɛ ba si pe Galilea Wo ɔ mi kuɔmi maa pee mita 1 kɛ ya si 3, nɛ e mi blimi maa pee mita 27 kɛ ya si 30. Se ngɛ hiɔmi nɛmi be mi ɔ, Yordan pa a hyiɔ kɛ beɔ nɔ, nɛ enɛ ɔ haa nɛ e mi kuɔ nɛ e mi bliɔ wawɛɛ. (Yosh 3:15) Ke pa a hyi kɛ be nɔ ɔ, e maa pee oslaa kɛ ha Israel bi ɔmɛ tsuo nɛ ji nyumuhi, yihi kɛ jokuɛwi kaa a maa po Yordan pa a, titli ɔ, ngɛ he nɛ e kɛ Yeriko he kɛ we. Pa a beɔ ngɛ lejɛ ɔ wawɛɛ, nɛ ngɛ lingmi nɛ ɔ mi ɔ, nihi nɛ ya wu pa ngɛ lejɛ ɔ, pa a wo mɛ kɛ je. Se kɛ̃ ɔ, Yehowa gu nyakpɛ blɔ nɔ kɛ ha nɛ Yordan pa a da si, nɛ enɛ ɔ ha nɛ Israel bi ɔmɛ nyɛɛ zugba gbigbli nɔ kɛ po pa a. (Yosh 3:14-17) Jeha lafa komɛ a se ɔ, nyakpɛ nɔ́ ko kaa jã ya nɔ ngɛ Eliya kɛ Elisha a blɔ fa mi.​—2Ma 2:7, 8, 13, 14.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w04 12/1 9 ¶2

Otihi Nɛ Ngɛ Yoshua Womi ɔ Mi

5:14, 15​—Mɛnɔ ji ‘Yehowa tabo ɔ nyatsɛ ɔ’? Tatsɛ nɔkɔtɔma a nɛ e ba wo Yoshua he wami be mi nɛ a kɛ ma amɛ ma bɔni ta hwumi konɛ a ya ngɔ Si Womi Zugba a ji, “Munyu ɔ,” nɛ ji Yesu Kristo benɛ e bɛ zugba a nɔ lolo ɔ. (Yohane 1:1; Daniel 10:13) Lemi nɛ wa le kaa Yesu Kristo nɛ́ a wo e hɛ mi nyami ɔ kɛ Mawu we bi nɛ a ngɛ mumi mi ta hwue mwɔnɛ ɔ ngɛ ɔ, woɔ wɔ he wami wawɛɛ!

SEPTEMBER 27–OCTOBER 3

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | YOSHUA 6-7

“Je O Hɛ Kɛ Je Níhi Nɛ Se Nami Be A He ɔ He”

w97 8/15 28 ¶2

Mɛni He Je Nɛ E Sa Kaa O Bɔ Yayami Ko He Amaniɛ ɔ?

Yi mi tomi kake he je nɛ e sa kaa o bɔ yayami ko nɛ ya nɔ ɔ he amaniɛ ji kaa e haa nɛ asafo ɔ he tsɔ ɔ. Yehowa ji Mawu nɛ he tsɔ nɛ ngɛ klɔuklɔu, nɛ e hyɛɛ blɔ kaa nihi tsuo nɛ a jaa lɛ ɔ a je mi bami he nɛ tsɔ nɛ jami hu nɛ a kɛ haa lɛ ɔ he nɛ tsɔ. E Munyu ɔ bɔ wɔ kɔkɔ ke: “Akɛnɛ nyɛ ji bimɛ nɛ a buɔ tue he je ɔ, nyɛ ha nɛ akɔnɔhi nɛ nyɛ ná be ko nɛ be benɛ nyɛ li nɔ́ ko ɔ nɛ kpa nyɛ kudɔmi, se kaa bɔ nɛ Nɔ Klɔuklɔu ɔ nɛ e tsɛ nyɛ ɔ ngɛ ɔ, nyɛɛ pee nihi nɛ a ngɛ klɔuklɔu ngɛ je mi bami tsuo mi, ejakaa a ngma ke: ‘E sa nɛ nyɛɛ pee klɔuklɔu, ejakaa i ngɛ klɔuklɔu.’” (1 Petro 1:14-16) Nihi nɛ a kɛ a he woɔ mu ní tsumihi a mi loo a peeɔ yayami ɔ ha we nɛ asafo ɔ he tsɔ ɔ, nɛ e ma nyɛ ma ha nɛ Yehowa bua be asafo ɔ tsuo he jɔe kɛ ya si be nɛ a ma tsu sane ɔ he ní loo a ma je yayami peeli ɔmɛ kɛ je asafo ɔ mi.​—Kɛ to Yoshua yi 7 ɔ he.

w10 4/15 21 ¶8

Je O Hɛngmɛ Kɛ Je Níhi Nɛ Se Nami Be A He ɔ He!

Anɔkuale Kristofohi yi a he kɔkɔɔkɔ kɛ je níhi nɛ peeɔ hɛngmɛ ɔ kɛ he lo ɔ akɔnɔ ɔ he. Enɛ ɔ he ɔ, Mawu Munyu ɔ woɔ wɔ he wami kaa ngɛ níhi nɛ wa hyɛɔ kɛ níhi nɛ wa suɔ ɔ a blɔ fa mi ɔ, e sa nɛ waa ye wa he nɔ. (1 Kor. 9:25, 27; kane 1 Yohane 2:15-17.) Hiob nɛ ji dalɔ ɔ yɔse kaa tsakpa nɛ mi wa ngɛ nɔ́ nɛ nɔ ko hyɛɔ, kɛ nɔ́ nɛ peeɔ lɛ akɔnɔ ɔ a kpɛti. E de ke: “I ka kita kaa i kɛ akɔnɔ hɛngmɛ be zangmayo ko hyɛe gblegbleegble.” (Hiob 31:1) Nɔ́ nɛ Hiob de ɔ tsɔɔ kaa e be yo ko he pɛtɛe ngɛ blɔ nɛ sɛ nɔ, nɛ jehanɛ hu ɔ, e be ní peepee yayahi kaa jã po he susue ngɛ e juɛmi mi. Yesu tsɔɔ kaa e sa nɛ wa ha nɛ wa juɛmi mi nɛ tsɔ nɛ́ wa ko susu ní yayahi a he. E de ke: “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e yaa nɔ nɛ e hyɛɛ yo nɛ e he peeɔ lɛ akɔnɔ ɔ, e kɛ lɛ puɛ gba momo ngɛ e tsui mi.”​—Mat. 5:28.

OCTOBER 4-10

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | YOSHUA 8-9

“Nɔ́ Nɛ Wa Kaseɔ Ngɛ Gibeon Bi Ɔmɛ A Sane ɔ Mi”

it-1 930-931

Gibeon

Bɔ Nɛ A Kɛ Yoshua Ye Ha. Ngɛ Yoshua be ɔ mi ɔ, nihi nɛ a hi Gibeon ji Hiv bi, nɛ a piɛɛ Kanaan mahi kpaago nɛ Israel bi ɔmɛ ma kpata a hɛ mi ɔ he. (5Mo 7:1, 2; Yosh 9:3-7) A tsɛɛ Gibeon bi ɔmɛ hu ke Amor bi, nɛ be komɛ ɔ, jã ji bɔ nɛ a tsɛɛ Kanaan bi ɔmɛ tsuo. (2Sam 21:2; kɛ to 1Mo 10:15-18; 15:16 ɔ he.) Gibeon bi ɔmɛ be kaa Kanaan bi kpa amɛ, ejakaa a yɔse kaa ngɛ bɔ nɛ a ta buli ɔmɛ a he wa ha a tsuo se ɔ, a be nyɛe maa tsi Israel bi ɔmɛ blɔ ejakaa Yehowa ngɛ hwue ha mɛ. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ a kpata Yeriko kɛ Ai ma a hɛ mi ɔ, Gibeon bi nɛ́ e ngɛ heii kaa a je Hiv ma kpahi etɛ nɛ ji Kefira, Beerot kɛ Kiriat Yearim ɔ (Yosh 9:17), tsɔ nihi kɛ ba Yoshua ngɔ ngɛ Gilgal kaa e kɛ mɛ nɛ so tue mi jɔmi somi. Nihi nɛ Gibeon bi ɔmɛ tsɔ ɔ wo tade gbagbɛhi kɛ tokota momohi, nɛ a hɛɛ lohwe he womi tɔ momohi nɛ a kɛ wai wo mi, a hɛɛ kotoku momohi, abolo gbigbli, nɛ a tsɔɔ kaa a je tsitsaa, nɛ́ tsɔɔ kaa a piɛɛ we mahi nɛ Israel bi ɔmɛ ma kpata a hɛ mi ɔ he. A yɔse kaa Yehowa nine ngɛ nɔ́ nɛ ba Egipt kɛ Amor matsɛmɛ Sihon kɛ Og a nɔ ɔ mi. Se a kɛ nile tsu ní nɛ a wui nɔ́ nɛ ba Yeriko kɛ Ai ma a nɔ ta, ejakaa ke a je “zugba ko nɛ ngɛ tsitsaa nɔ” kaa bɔ nɛ a de ɔ, jinɛ a ko nui nɔ́ nɛ ba Yeriko kɛ Ai ma a nɔ ɔ he loko a ko je a blɔ hiami ɔ sisi. Israel ma nimeli ɔmɛ hyɛ ní ɔmɛ nɛ a hɛɛ ɔ, nɛ a kplɛɛ nɔ kaa a je tsitsaa niinɛ nɛ a kɛ mɛ so kaa a be mɛ gbee.​—Yosh 9:3-15.

w11 11/15 8 ¶14

“Koo Ngɔ O Hɛ Ngɔ Fɔ Nɔ́ Nɛ Moo O Susu Kaa O Le ɔ Nɔ”

Akɛnɛ wa yi mluku he je ɔ, e sa kaa wɔ tsuo nɛ́ asafo mi nikɔtamahi nɛ a ngɛ níhi a si kpami po piɛɛ he ɔ, waa hyɛ saminya nɛ e kó ba kaa wa maa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ waa kɛ Yehowa blɔ tsɔɔmi be ní tsue. Mo susu bɔ nɛ Mose se yelɔ Yoshua kɛ Israel ma nikɔtɔma amɛ pee a ní ha benɛ Gibeon bi nɛ a kɛ ga tsu ní ɔ bua pee a ní kaa a je ma se tsitsaa a he nɛ o hyɛ. Yoshua kɛ Israel ma nikɔtɔma amɛ bi we Yehowa susumi ngɛ sane ɔ he, nɛ a kɛ Gibeon bi ɔmɛ so tue mi jɔmi somi. E ngɛ mi kaa nyagbenyagbe ɔ, Yehowa kplɛɛ somi ɔ nɔ mohu lɛɛ, se e ha nɛ a ngma sane nɛ ɔ nɛ́ Israel bi ɔmɛ bi we lɛ blɔ tsɔɔmi ngɛ he ɔ kɛ fɔ si ngɛ Ngmami ɔ mi konɛ waa kase ní kɛ je mi.​—Yosh. 9:3-6, 14, 15.

w04 10/15 18 ¶14

“Yaa Nɛ O Ya Kpa Zugba a Tsuo Nɔ”

Nyumu ɔmɛ nɛ a tsɔ mɛ ɔ de ke: ‘Wa je ma se tsitsaa he ko; nɛ wa nu Yehowa, nyɛ Mawu ɔ he.’ (Yoshua 9:3-9) Tadehi nɛ a wo kɛ niye ní nɛ a hɛɛ ɔ ha nɛ e pee kaa nɔ́ nɛ a je ma se tsitsaa niinɛ, se ngɛ anɔkuale mi ɔ, Gibeon kɛ Gilgal mi kɛmi maa pee kaa si tomi 20 loo kilomita 30. Yoshua kɛ ma nikɔtɔma amɛ he mɛ ye nɛ a kɛ Gibeon bi ɔmɛ kɛ mahi nɛ a bɔle Gibeon ɔ so tue mi jɔmi somi. Anɛ Gibeon bi ɔmɛ sisi Israel bi ɔmɛ kɛ yi mi tomi kaa a ko kpata a hɛ mi pɛ lo? Dɛbi. Nɔ́ nɛ a pee ɔ tsɔɔ kaa a suɔ nɛ Israel Mawu ɔ nɛ ná a he bua jɔmi. Yehowa kplɛɛ Gibeon bi ɔmɛ a nɔ nɛ e ha nɛ a ‘buaa lɛ́ nya, nɛ a yaa pa kɛ haa Israel bi ɔmɛ, kɛ Yehowa bɔ sami la tɛ ɔ.’ (Yoshua 9:11-27) Gibeon bi ɔmɛ ya nɔ nɛ a pee níhi nɛ tsɔɔ kaa a suɔ nɛ a tsu ní tsumihi nɛ ba si ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi, nɛ eko ɔ, a ti ni komɛ piɛɛ nihi nɛ a tsɛɛ mɛ ke Netinim nɛ a kpale kɛ je Babilon kɛ ba nɛ a sɔmɔ ngɛ sɔlemi we ɔ nɛ a ma ekohu ɔ he. (Ezra 2:1, 2, 43-54; 8:20) Wa ma nyɛ maa kase a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke wa bɔ mɔde nɛ wa ha nɛ tue mi jɔmi hi waa kɛ Mawu wa kpɛti nɛ wa je wa tsui mi kɛ tsu ní tsumihi nɛ ba si ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi.

Ngmami ɔ Mi Junehi

it-1 1030

Nɔ Sɛumi

Ngɛ mlaa nɛ Yehowa kɛ ha Israel bi ɔmɛ ɔ nya a, yayami komɛ ngɛ nɛ ke nɔ ko pee nɛ a gbe lɛ se ɔ, a maa sɛu lɛ ngɛ tso nɔ ‘kaa nɔ́ ko nɛ Mawu gbiɛ,’ ngɛ he nɛ nihi babauu beɔ ngɛ konɛ e pee kɔkɔ bɔmi kɛ ha mɛ. E sa nɛ a je gbogboe ɔ nɛ a sɛu lɛ ngɛ tso ɔ nɔ ɔ nɛ a pu lɛ loko du nɛ bu. Ke a ngmɛɛ he ngɛ tso ɔ nɔ nɛ je na yi ɔ, lɔ ɔ ma ble zugba a nɛ Mawu kɛ ha Israel bi ɔmɛ ɔ. (5Mo 21:22, 23) Israel bi ɔmɛ kɛ mlaa nɛ ɔ tsu ní ke nɔ nɛ a gbe lɛ ɔ pi Israel no po.​—Yosh 8:29; 10:26, 27.

OCTOBER 11-17

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | YOSHUA 10-11

“Yehowa Hwu Ha Israel Bi Ɔmɛ”

it-1 50

Adonizedek

Lɛ ji Yerusalem matsɛ be mi nɛ Israel bi ɔmɛ kɛ ma amɛ ngɛ ta hwue konɛ a ngɔ Si Womi Zugba a. Adonizedek kɛ matsɛmɛ kpahi nɛ a ngɛ Yordan pusinɔ he blɔ ɔ ya pee kake konɛ a kɛ Yoshua kɛ e tabo ɔ nɛ a ngɛ kunimi yee ɔ nɛ hwu ta. (Yosh 9:1-3) Se kɛ̃ ɔ, Hiv bi ɔmɛ nɛ a ngɛ Gibeon ɔ kɛ Yoshua so tue mi jɔmi somi. Adonizedek kɛ Amor matsɛmɛ kpahi eywiɛ ya bua a tabo ɔmɛ a nya nɛ a ya sa Gibeon yi konɛ a kɛ mɛ nɛ hwu ta bɔ nɛ pee nɛ a ko nyɛ nɛ a kɛ a he nyɛlɔ ɔ nɛ pee kake hu. Akɛnɛ Yoshua hwu kɛ ha Gibeon bi ɔmɛ nɛ́ e kpɔ̃ mɛ kɛ je a he nyɛli ɔmɛ a dɛ mi he je ɔ, matsɛmɛ enuɔ ɔmɛ tu fo kɛ ho Makeda ya nɛ a ya laa a he ngɛ tɛ puɔ ko mi. Yoshua nitsɛ gbe Adonizedek kɛ matsɛmɛ kpahi eywiɛ ɔmɛ ngɛ e tabo ɔmɛ a hɛ mi nɛ e sɛu mɛ ngɛ tso nɔ. Nyagbe ɔ, a sake a gbogboe ɔmɛ kɛ wo tɛ puɔ ɔ nɛ a laa a he ngɛ mi ɔ mi.​—Yosh 10:1-27.

it-1 1020

Gbiɛ Ngo Ngu

Yehowa Ngɔ Gbiɛ Ngo Ngu Kɛ Tsu Ní. Yehowa ngɔ gbiɛ ngo ngu kɛ tsu ní ngɛ be komɛ a mi konɛ e kɛ ha nɛ e munyu nɛ ba mi nɛ e kɛ je e he wami nɛ se be ɔ kpo. (La 148:1, 8; Yes 30:30) Kekleekle nɔ́ nɛ a bɔ he amaniɛ kaa Yehowa kɛ tsu ní ɔ ji haomi kpaagone ɔ nɛ e kɛ ba Egipt ma a nɔ ɔ. Yehowa ngɔ gbiɛ ngo ngu ɔ kɛ kpata ngmɔ níhi, nimli kɛ lohwehi tsuo nɛ a ngɛ nga nɔ ɔ a hɛ mi, se e sɛ Israel bi ɔmɛ nɛ a ngɛ Goshen ɔ a he. (2Mo 9:18-26; La 78:47, 48; 105:32, 33) Pee se benɛ Yoshua nyɛɛ Israel bi ɔmɛ a hɛ mi kɛ ya su Si Womi Zugba a nɔ nɛ́ a kpɔ̃ Gibeon bi ɔmɛ kɛ je Amor matsɛmɛ enuɔ nɛ a pee kake kɛ tua mɛ ɔ a dɛ ɔ, Yehowa ngɔ gbiɛ ngo ngu nguanguahi kɛ kpata Amor bi ɔmɛ a hɛ mi. Ngɛ jamɛ a ligbi ɔ nɔ ɔ, nihi nɛ gbiɛ ngo ngu ɔ gbe ɔ hiɛ kulaa pe nihi nɛ Israel bi ɔmɛ gbe ngɛ ta a mi ɔ.​—Yosh 10:3-7, 11.

w04 12/1 11 ¶1

Otihi Nɛ Ngɛ Yoshua Womi ɔ Mi

10:13​—Kɛ Nɔ́ Ko Kaa Kikɛ Nyɛ Nɛ E Ya Nɔ Ha Kɛɛ? ‘Anɛ nɔ́ ko peemi wa ha Yehowa,’ hiɔwe kɛ zugba Bɔlɔ ɔ lo? (1 Mose 18:14) Ke Yehowa suɔ ɔ, e ma nyɛ ma kudɔ bɔ nɛ zugba a plɛɔ ha a, nɛ́ adesa nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ maa na pu ɔ kɛ nyɔhiɔ ɔ kaa nɔ́ nɛ a daa si ngɛ he kake. Aloo e ma nyɛ ma ha nɛ zugba a kɛ nyɔhiɔ ɔ nɛ a ya nɔ nɛ a bɔle si nɛ́ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, e ha nɛ la nɛ jeɔ pu ɔ kɛ nyɔhiɔ ɔ a mi kɛ suɔ zugba a nɔ ɔ nɛ ya nɔ nɛ e kpɛ ngɛ zugba a nɔ. Bɔ fɛɛ bɔ nɛ e ba lɛ ha a, ligbi ko “bɛ hyɛ” nɛ ngɛ kaa enɛ ɔ ngɛ adesa yi nɔ sane mi.​—Yoshua 10:14.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w09 3/15 32 ¶5

Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ

E ngɛ mi kaa Baiblo ɔ tu womi komɛ a he munyu nɛ a kɛ tsu ní mohu lɛɛ se e sɛ nɛ lɔ ɔ nɛ ha nɛ wa susu kaa a piɛɛ ngmamihi nɛ Mawu mumi ɔ ha nɛ a ngma a he. Yehowa Mawu baa níhi nɛ ngɛ “wa Mawu ɔ munyu ɔ” mi ɔ yi nɛ a “ngɛ kɛ yaa neneene.” (Yes. 40:8) Niinɛ, níhi nɛ wa hia konɛ wa ‘he nɛ su saminya, nɛ a dla wɔ kɛ pi si kɛ ha ní tsumi kpakpa fɛɛ ní tsumi kpakpa’ a ji munyu nɛ Yehowa ha nɛ a ngma ngɛ Baiblo mi womihi 66 mi ɔ nɛ.​—2 Tim. 3:16, 17.

OCTOBER 18-24

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | YOSHUA 12-14

“Bu Yehowa Tue Kɛ O Tsui Tsuo”

w04 12/1 12 ¶2

Otihi Nɛ Ngɛ Yoshua Womi ɔ Mi

14:10-13. E ngɛ mi kaa Kaleb ye jeha 85 mohu lɛɛ, se e bi konɛ a ha nɛ e tsu ní tsumi nɛ he wa, nɛ́ ji kaa e maa fiee nihi nɛ a ngɛ Hebron zugba a nɔ ɔ. Nyumuhi nɛ a je oblai nɛ a tsɛɛ mɛ ke Anak bi lɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ nɛ. Ngɛ Yehowa yemi kɛ buami nya a, tatsɛ nɛ e he be nɛ ɔ nyɛ nɛ e ngɔ Hebron, nɛ e ba pee wesa he ma. (Yoshua 15:13-19; 21:11-13) Kaleb nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ woɔ wɔ he wami kaa e sɛ nɛ waa tu teokrase ní tsumihi nɛ a he wa a nya fo.

w06 10/1 18 ¶11

Hemi Kɛ Yemi Kɛ Mawu Gbeye Yemi Haa Nɔ Peeɔ Kã

Ke wa baa wa je mi ngɛ anɔkuale ɔ nya, nɛ wa na bɔ nɛ wa náa he se ha, bɔ nɛ Yehowa haa wa sɔlemihi a heto ha, nɛ wa yɔse bɔ nɛ Yehowa ngɛ wɔ kudɔe ha ngɛ wa si himi mi ɔ, e haa nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi waa. (La 34:8; 1 Yohane 5:14, 15) Wa ngɛ nɔ mi mami kaa benɛ Yoshua kɛ Kaleb na bɔ nɛ Yehowa hi ha a, lɔ ɔ ha nɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi wa. (Yoshua 23:14) Mo susu enɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Jeha 40 nɛ a ye ngɛ nga a nɔ ɔ, a yi ná wami kaa bɔ nɛ Mawu wo si ɔ. (4 Mose 14:27-30; 32:11, 12) A tsu ní wawɛɛ jeha ekpa nɛ́ a kɛ hwu ta kɛ ngɔ Kanaan zugba a. Nyagbe ɔ, a ba ná si himi kpakpa kɛ nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa nɛ a nine su mɛ nitsɛmɛ a weto ní nɔ. Hyɛ bɔ nɛ Yehowa jɔɔ nihi nɛ a kɛ anɔkuale yemi kɛ kã sɔmɔɔ lɛ ɔ ha!​—Yoshua 14:6, 9-14; 19:49, 50; 24:29.

Ngmami ɔ Mi Junehi

it-1 902-903

Gebal

Ngɛ Yoshua be ɔ mi ɔ, Yehowa ngɔ “Gebal bi ɔmɛ a zugba a” kɛ piɛɛ zugbahi nɛ piɛ nɛ Israel bi ɔmɛ maa ngɔ ɔ a he. (Yosh 13:1-5) Nihi nɛ a kɛ Baiblo ɔ kpa we gbi ɔ de ke munyu nɛ ɔ dɛ, ejakaa Gebal ma a ngɛ Israel ma a yiti je tsitsaa (maa pee kilomita 100 [si tomi 60] ngɛ Dan yiti je) nɛ e ba piɛɛ we mahi nɛ a ngɛ Israel sisi ɔ a he. Womi mi leli komɛ tsɔɔ kaa ngɛ kuku nɛ ɔ mi ɔ, eko ɔ, Hebri ningma a puɛ, nɛ a susu kaa bɔ nɛ a ngma munyu nɛ ɔ ha blema a ji, “zugba a nɛ piɛɛ Lebanon he ɔ” aloo ‘kɛ ya su Gebal bi ɔmɛ a huzu ɔ nya tɔɔ.’ Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ wa kai kaa si nɛ Yehowa wo Yoshua ngɛ Yoshua 13:2-7 ɔ daa si ngɛ tue bumi nɛ a maa pee ɔ nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, Israel bi ɔmɛ nyɛ we nɛ a ngɔ Gebal akɛnɛ a gbo tue ɔ he je.​—Kɛ to Yosh 23:12, 13 ɔ he.

OCTOBER 25-31

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | YOSHUA 15-17

“Moo Po O Weto Ní Nɛ Se Be ɔ He Piɛ”

it-1 1083 ¶3

Hebron

Benɛ Israel bi ɔmɛ kɛ mahi nɛ a ngɛ Kanaan wo yi je ɔ ngɛ ta hwue ɔ, a gbe Hebron bi ɔmɛ kɛ a matsɛ ɔ (e ngɛ heii kaa lɛ ji nɔ nɛ ba ye Hoham se), nɛ a kpata nɔ fɛɛ nɔ hɛ mi. (Yosh 10:36, 37) Se kɛ̃ ɔ, e ngɛ mi kaa Israel bi ɔmɛ ye mahi nɛ a ngɛ Kanaan ɔ nɔ kunimi mohu lɛɛ, se e ma nyɛ maa ba lɛ kaa a to we tabohi a hi he nɔuu ngɛ ma nɛ ɔmɛ a nɔ konɛ a kɛ po mahi nɛ a ngɔ ɔ a he piɛ. E ngɛ heii kaa benɛ Israel bi ɔmɛ ngɛ ta hwue ngɛ he kpa ko ɔ, Anak bi ɔmɛ kpale bua a he nya ekohu ngɛ Hebron, enɛ ɔ he ɔ, Kaleb (aloo Yuda bi ɔmɛ nɛ Kaleb nyɛɛ a hɛ mi ɔ) kɛ mɛ hwu nɛ a ngɔ ma a. (Yosh 11:21-23; 14:12-15; 15:13, 14; Many 1:10) Sisije ɔ, a kɛ Hebron zugba a ha Kaleb nɛ́ e je Yuda a, nɛ pee se ɔ, a kɛ pee wesa he ma. Jehanɛ se hu ɔ, a ngɔ lejɛ ɔ kɛ ha osɔfo ɔmɛ kaa a hi he. Se kɛ̃ ɔ, “ma nɛ ɔ [Hebron]” he zugba amɛ, kɛ e he kɔpe ɔmɛ ji Kaleb weto ní.​—Yosh 14:13, 14; 20:7; 21:9-13.

it-1 848

Ní Tsumi Nɛ A Nyɛɔ Nɔ Nɔ Nɛ E Tsuɔ

Ngɛ Baiblo be ɔ mi ɔ, a ngɔɔ mahi nɛ a ye a nɔ kunimi ɔ mi bi ɔmɛ kɛ peeɔ nyɔguɛhi nɛ a nyɛɔ a nɔ nɛ a tsuɔ “ní tsumi kpakpataa” (Heb., mas). (5Mo 20:11; Yosh 16:10; 17:13; Est 10:1; Yes 31:8; Kɔmɔ 1:1) Benɛ Israel bi ɔmɛ ya pee nyɔguɛhi ngɛ Egipt ɔ, nyɔguɛhi a nɔ yeli nɛ a ngɛ Egipt ɔ wa Israel bi ɔmɛ yi mi nɛ a tsu ní tsumi nɛ he wa nɛ a ha nɛ a ma Pitom kɛ Rameses nɛ ji mahi nɛ a toɔ ní ngɛ a mi ɔ. (2Mo 1:11-14) Nɛ be mi nɛ Israel bi ɔmɛ ya su Si Womi Zugba a nɔ nɛ e sa kaa a kɛ Yehowa blɔ tsɔɔmi ko tsu ní nɛ a ko kpata Kanaan bi ɔmɛ tsuo a hɛ mi kɛ je zugba a nɔ ɔ, Israel bi ɔmɛ pee we jã, se mohu ɔ, a nyɛ a nɔ nɛ a tsu ní tsumi nɛ he wa. Kanaan bi ɔmɛ a ní peepee ɔmɛ ná Israel bi ɔmɛ a nɔ he wami nɛ lɔ ɔ ha nɛ a ya ja lakpa mawuhi. (Yosh 16:10; Many 1:28; 2:3, 11, 12) Matsɛ Solomon ya nɔ nɛ e ha nɛ a nyɛ Kanaan bi nɛ ɔmɛ a nina nɛ ji Amor bi, Hit bi, Periz bi, Hiv bi kɛ Yebus bi ɔmɛ a nɔ nɛ a tsu ní tsumi nɛ he wa.​—1Ma 9:20, 21.

it-1 402 ¶3

Kanaan

E ngɛ mi kaa a kpataa we Kanaan bi ɔmɛ fuu a hɛ mi, nɛ a sɔmɔ we Israel bi ɔmɛ mohu lɛɛ, se a ma nyɛ ma de ke ‘Yehowa ngɔ zugba a tsuo ngɔ ha Israel bi ɔmɛ kaa bɔ nɛ e ka a nɛmɛ ɔmɛ kita ke e ma ha mɛ ɔ,’ nɛ e “ha mɛ tue mi jɔmi ngɛ zugba a nɔ tsuo,” nɛ ‘ní kpakpahi tsuo nɛ Yehowa wo Israel ma a si ke e ma ha mɛ ɔ eko eko tlɔɛ si, a ná lɛ tsuo pɛpɛɛpɛ.’ (Yosh 21:43-45) Gbeye nu he nyɛli tsuo nɛ a bɔle Israel bi ɔmɛ ɔ, nɛ a doo we Israel bi ɔmɛ a nya. Mawu de kɛ fɔ si momo kaa e maa fiee Kanaan bi ɔmɛ “bɔɔbɔɔ,” bɔ nɛ pee nɛ nga mi lohwe awi yeli nɛ ko hiɛ tsɔ kɛ wo mɛ nɛ a ba hao mɛ. (2Mo 23:29, 30; 5Mo 7:22) E ngɛ mi kaa Kanaan bi ɔmɛ ngɛ ta zugba lɛ kpakpahi kɛ dade ta zugba lɛhi mohu lɛɛ, se ke Israel bi ɔmɛ nyɛ we nɛ a ngɔ ma komɛ ɔ, a be nyɛe ma de ke Yehowa lɛ nyɛ we nɛ ye e si womi ɔ nɔ. (Yosh 17:16-18; Many 4:13) Se mohu ɔ, ngmami ɔ tsɔɔ kaa Israel bi ɔmɛ a nɔ kunimi bɔɔ nɛ a ye ɔ je anɔkuale nɛ a yi Yehowa a he je.​—4Mo 14:44, 45; Yosh 7:1-12.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w15 7/15 32

Anɛ O Le Lo?

Anɛ Hue Tsohi Babauu Ngɛ Blema Israel Kaa Bɔ Nɛ Baiblo ɔ Tsɔɔ ɔ Lo?

BAIBLO Ɔ de ke hue tsohi ngɛ Si Womi Zugba a nɔ he komɛ nɛ tsohi hu “pɔ he” ngɛ lejɛ ɔ. (1 Ma. 10:27; Yosh. 17:15, 18) Se ke nihi nɛ a kɛ Baiblo ɔ kpa we gbi ɔ na hehi fuu nɛ tsohi be ngɛ Si Womi Zugba a nɔ mwɔnɛ ɔ, a ma nyɛ ma de ke nɔ́ ko be mi kaa jã.

Womi nɛ ji Life in Biblical Israel ɔ tsɔɔ mi kaa “hue tsohi babauu ngɛ blema Israel pe bɔ nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ.” Tsohi nɛ ji Aleppo pine (Pinus halepensis), evergreen oak (Quercus calliprinos), kɛ terebinth (Pistacia palaestina) ji tsohi nɛ a ha zugba a hehi nɛ ya hiɔwe ɔ nɔ titli. Sikamore tso (Ficus sycomorus) pɔ he wawɛɛ ngɛ zugbahi nɛ a be ngɛ yoku ɔmɛ a sisi kɛ Mediterenia Wo ɔ a kpɛti ɔ ngɛ Shefelah.

Womi nɛ ji Plants of the Bible ɔ tsɔɔ kaa he komɛ ngɛ Israel amlɔ nɛ ɔ nɛ tso ko tso ko be lejɛ ɔ. Mɛni ha nɛ e ba lɛ jã a? Womi ɔ tsɔɔ kaa e ji nɔ́ ko nɛ ya nɔ bɔɔbɔɔbɔɔ. E de ke: “Adesahi a ní peepee ha nɛ hue tsohi fuu a hɛ mi kpata, bɔ nɛ pee nɛ a ná hehi nɛ kle nɛ a kɛ maa pee ngmɔ loo a kɛ lɛ a lohwehi kɛ jehanɛ se hu ɔ, bɔ nɛ pee nɛ a ná tsu mami níhi loo konɛ a ná lɛ nɛ a kɛ slɛ la.”

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane