Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi
NOVEMBER 1-7
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | YOSHUA 18-19
“Nile Ngɛ Blɔ Nɔ Nɛ Yehowa Gu Kɛ Gba Zugba a Ha Israel Bi Ɔmɛ ɔ Mi”
it-1 359 ¶1
Huzu
Wa na kaa níhi titli enyɔ lɛ kudɔ bɔ nɛ a gba zugba a kɛ ha Israel bi ɔmɛ ɔ nɛ: sɔ nɛ a fɔ̃ɔ, kɛ bɔ nɛ wɛtso ɔ klemi ngɛ ha. Nɔ́ pɛ nɛ sɔ nɛ a fɔ̃ɔ ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ ji he nɛ wɛtso fɛɛ wɛtso maa hi, nɛ enɛ ɔ maa tsɔɔ he nɛ wɛtso ko ma ná e zugba ngɛ kaa e weto ní. E maa tsɔɔ ke ji wɛtso ɔ ma ná e zugba ngɛ Omleyi je loo Woyi je, aloo Puje he je loo Pusinɔ he je, aloo e ma ná e zugba a ngɛ wo nya je aloo ngɛ yoku ɔmɛ a nɔ. Ke a fɔ̃ sɔ ɔ, nɔ́ nɛ e maa tsɔɔ ɔ je Yehowa ngɔ, enɛ ɔ he ɔ, e be hae nɛ nɔ ko nɛ je hunga, aloo wɛtso ɔmɛ nɛ́ a sã nya ngɛ zugba nɛ a ná a he. (Abɛ 16:33) Jehanɛ se hu ɔ, kɛ gu enɛ ɔ nɔ ɔ, Mawu ma kudɔ níhi konɛ nɔ́ nɛ maa ya nɔ ngɛ he nɛ wɛtso ko ma ya je ɔ kɛ gbami munyu nɛ Yakob tu benɛ e piɛ bɔɔ nɛ e ma gbo nɛ a ngma ngɛ 1 Mose 49:1-33 ɔ nɛ kɔ.
it-1 1200 ¶1
Weto Ní
Zugbahi Nɛ Israel Bi Ɔmɛ Ná Kaa A Weto Ní. Yehowa tsɔɔ Mose hehi nɛ zugba nɛ e kɛ ma ha Israel bi ɔmɛ ɔ a nya ya ta ngɛ. (4Mo 34:1-12; Yosh 1:4) Mose ha Gad wɛtso ɔ, Reuben wɛtso ɔ, kɛ Manase wɛtso fã a, a zugba. (4Mo 32:33; Yosh 14:3) Yoshua kɛ Eleazar nyɛɛ hɛ mi nɛ a fɔ̃ sɔ kɛ gba zugba a ha wɛtso ɔmɛ nɛ piɛ ɔ. (Yosh 14:1, 2) Kaa bɔ nɛ gbami munyu nɛ Yakob tu nɛ a ngma ngɛ 1 Mose 49:5, 7 ɔ tsɔɔ ɔ, a ha we Simeon kɛ Levi wɛtso ɔ zugba ngɛ he ko pɔtɛɛ kaa a weto ní. Simeon zugba a (kɛ a he mahi nɛ piɛɛ he ɔ) ya je Yuda zugba a mi (Yosh 19:1-9), nɛ Levi bi ɔmɛ lɛɛ a ha mɛ mahi 48 kɛ kpa Israel zugba a tsuo nɔ. Akɛnɛ a hla Levi bi ɔmɛ kɛ ha sɔmɔmi klɛdɛɛ ngɛ sɔlemi we ɔ he je ɔ, Yehowa tsɔɔ kaa lɛ ji a weto ní. A ngɔɔ mi dlami nyɔngma a kɛ haa mɛ kaa a blɔ fa mi nɔ́ loo kaa a weto ní ngɛ a sɔmɔmi ɔ he je. (4Mo 18:20, 21; 35:6, 7) A ngɔ ní tsumihi kɛ ha weku ɔmɛ ngɛ a wɛtso ɔmɛ a zugba amɛ a mi. Ke weku ɔmɛ a he ngɛ hiɛe nɛ́ binyumuhi nɛ a ngɛ weku ɔmɛ a mi ɔ ma ná a weto ní ɔ, e ma bi nɛ a gba zugba amɛ a mi tsɔwitsɔwi konɛ e su nɔ fɛɛ nɔ.
it-1 359 ¶2
Huzu
Ke a fɔ̃ sɔ ɔ ta nɛ e tsɔɔ he nɛ wɛtso ko zugba ngɛ ɔ, e ma bi nɛ a hyɛ he nɛ wɛtso ɔ huzu ɔ ma ya su. Nɛ a maa da nɔ́ enyɔne nɛ ji wɛtso ko klemi ɔ nɔ kɛ tsu enɛ ɔ he ní. “Nyɛɛ fɔ sɔ kɛ dla zugba a wɛtso nya wɛtso nya, kɛ weku nya weku nya. Wɛtso nɛ a he hiɛ ɔ, a ha mɛ zugba agbo; wɛtso nɛ a he pi ɔ, a ha mɛ bɔɔ pɛ.” (4Mo 33:54) He nɛ sɔ ɔ maa tsɔɔ kaa wɛtso ko ma ná e zugba a ngɛ ɔ lɛɛ a be tsakee, se a ma nyɛ maa pee tsakemi ngɛ zugba a nɛ wɛtso ɔ ná a klemi ɔ he. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ a na kaa Yuda zugba a kle tsɔ ɔ, a po e zugba a he komɛ kɛ ha Simeon.—Yosh 19:9.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 359 ¶5
Huzu
Nɔ́ nɛ ngmami ɔ de ngɛ bɔ nɛ a gba zugba a nɛ ngɛ Yordan Pusinɔ he je ha a tsɔɔ kaa kekleekle ɔ, a fɔ̃ sɔ ngɛ Yuda (Yosh 15:1-63), Yosef (Efraim) (Yosh 16:1-10) kɛ Manase wɛtso fã a nɛ ngɛ Yordan Pa a Pusinɔ he je ɔ (Yosh 17:1-13) a nɔ, nɛ mɛ nitsɛmɛ a tsɔɔ wɛtso ɔmɛ a huzuhi kɛ mahi nɛ maa piɛɛ he. Ngɛ enɛ ɔ se ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ a tsa we zugba a gbami nɔ ejakaa a tsɔɔ kaa Israel ma a hia kɛ je Gilgal kɛ ya Shilo. (Yosh 14:6; 18:1) A tsɔɔ we be abɔ nɛ pue mi, se pee se ɔ, Yoshua kɛ wɛtso kpaago ɔ nɛ piɛ ɔ tu munyu kɛ hɛdɔ ngɛ tsle nɛ a to kaa a ma ya ngɔ zugba a nɛ piɛ ɔ he. (Yosh 18:2, 3) Nihi tsɔɔ níhi fuu ngɛ nɔ́ he je nɛ wɛtso kpaago ɔmɛ pee a ní jã a he. Ní leli komɛ tsɔɔ kaa eko ɔ, akɛnɛ wɛtso kpaago ɔmɛ muɔɔ ta yibu níhi fuu benɛ a kpata ma amɛ a hɛ mi, nɛ́ a ná tue mi jɔmi bɔɔ akɛnɛ Kanaan bi ɔmɛ ba tua we mɛ he je ɔ, e ha nɛ a nui he kaa e sa nɛ a kɛ oya yemi nɛ ya ngɔ zugba a nɛ piɛ ɔ. E ma nyɛ maa ba kaa gbeye nɛ a ye kaa a he nyɛli nɛ a he wa pe mɛ ɔ maa te si kɛ wo mɛ ɔ lɛ ha nɛ a to tsle ɔ nɛ. (Yosh 13:1-7) Jehanɛ hu ɔ, e ma nyɛ maa ba lɛ kaa a li bɔ nɛ Si Womi Zugba a fã nɛ piɛ nɛ ɔ nɔ ngɛ ha ke a kɛ to nɔ́ nɛ a gba ha wɛtso ɔmɛ momo ɔ he.
NOVEMBER 8-14
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | YOSHUA 20-22
“Nɔ́ Nɛ Wa Kaseɔ Ngɛ Susumi Nɛ Dɛ Nɛ Ni Komɛ Ná a Mi”
w06 4/15 5 ¶3
Blɔhi A Nɔ Nɛ O Maa Gu Nɛ O Kɛ O He Piɛɛlɔ Maa Sɛɛ Ní
Ní nɛ a jeɔ tsui mi kɛ sɛɛɔ, nɛ a laa we nɔ́ ko nɔ ɔ tsiɔ pɛ nya nɛ e haa nɛ nɔ nɛ o kɛ lɛ ngɛ ní ɔ sɛɛe ɔ nuɔ nɔ́ nɛ o ngɛ dee ɔ sisi saminya. Benɛ Reuben wɛtso ɔ, Gad wɛtso ɔ, kɛ Manase wɛtso fã a nɛ a ngɛ Yordan Pa a puje he je ɔ ma “bɔ sami la tɛ agbo ko” ngɛ Yordan ɔ, wɛtso kpa amɛ nɛ piɛ ɔ nui nɔ́ nɛ a pee ɔ sisi. Akɛnɛ a susu kaa a nyɛmimɛ ɔmɛ kua Yehowa he je ɔ, a ya bua a he nya konɛ a kɛ ‘atuã tsɔli ɔmɛ’ nɛ ya hwu ta. Se loko a maa ya nɛ a kɛ mɛ nɛ ya hwu ta a, a tsɔ nihi konɛ a kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ Yordan puje he je ɔ nɛ ya sɛɛ ní. Enɛ ɔ ji nɔ́ nɛ nile ngɛ mi! A ba ná le kaa bɔ sami la tɛ ɔ nɛ a nyɛmimɛ ɔmɛ ma a, pi kaa a maa sã sami bɔhi loo bɔ kpahi ngɛ nɔ, se mohu ɔ, a ye gbeye kaa hwɔɔ se ko ɔ, wɛtso kpa amɛ ma ba de mɛ ke: ‘A be blɔ fa mi nɔ́ ko ngɛ Yehowa ngɔ.’ Bɔ sami la tɛ ɔ maa pee odase nɛ tsɔɔ kaa mɛ hu a ji Yehowa sɔmɔli. (Yoshua 22:10-29) A wo bɔ sami la tɛ ɔ biɛ ke Odase, ejakaa eko ɔ, e pee odase kɛ ha mɛ kaa Yehowa ji anɔkuale Mawu ɔ nɛ.—Yoshua 22:34.
w08 11/15 18 ¶5
‘Dii Níhi Nɛ Ngɔɔ Tue Mi Jɔmi Kɛ Baa a Se’
Eko ɔ, Israel bi ɔmɛ ekomɛ susu kaa odase ngɛ nɛ tsɔɔ kaa a nyɛmimɛ ɔmɛ pee yayami, enɛ ɔ he ɔ, ke a ya tua mɛ be mi nɛ a hɛ be a he nɔ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ nihi fuu be gboe. Wɛtso kpa amɛ nɛ a ngɛ Yordan pusinɔ he je ɔ kɛ oya yemi ya tua we a nyɛmimɛ ɔmɛ, mohu ɔ, a tsɔ nihi konɛ a kɛ a nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ ya susu sane ɔ he. A bi mɛ ke: “Mɛni he je nɛ nyɛ pee yayami kaa kikɛ nɛ ɔ kɛ si Israel Mawu ɔ?” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, afɔle sami la tɛ ɔ nɛ wɛtso nɛ ɔmɛ ya ma a tsɔɔ we kaa a yi Yehowa anɔkuale. Se kɛ a maa pee a ní ngɛ a nya nɛ a po nɛ ɔ he ha kɛɛ? Anɛ a kɛ mɛ maa tu munyu basabasa aloo a kɛ mɛ be munyu tue kulaa lo? Wɛtso nɛ ɔmɛ nɛ a po a nya a je mi mi jɔmi mi nɛ a kɛ mɛ tu munyu, nɛ a ha nɛ a le heii kaa suɔmi nɛ a ngɛ kaa a ma sɔmɔ Yehowa a he je nɛ a pee jã a nɛ. Bɔ nɛ a ha mɛ heto ha a baa huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ Mawu a kpɛti ɔ yi, nɛ e ha we nɛ a pue muɔ si. Mi mi jɔmi mi nɛ a je kɛ tu munyu ɔ tsu nyagba a he ní nɛ a baa tue mi jɔmi yi.—Yosh. 22:13-34.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 402 ¶3
Kanaan
E ngɛ mi kaa a kpataa we Kanaan bi ɔmɛ fuu a hɛ mi, nɛ a sɔmɔ we Israel bi ɔmɛ mohu lɛɛ, se a ma nyɛ ma de ke ‘Yehowa ngɔ zugba a tsuo ngɔ ha Israel bi ɔmɛ kaa bɔ nɛ e ka a nɛmɛ ɔmɛ kita ke e ma ha mɛ ɔ,’ nɛ e “ha mɛ tue mi jɔmi ngɛ zugba a nɔ tsuo,” nɛ ‘ní kpakpahi tsuo nɛ Yehowa wo Israel ma a si ke e ma ha mɛ ɔ eko eko tlɔɛ si, a ná lɛ tsuo pɛpɛɛpɛ.’ (Yosh 21:43-45) Gbeye nu he nyɛli tsuo nɛ a bɔle Israel bi ɔmɛ ɔ, nɛ a doo we Israel bi ɔmɛ a nya. Mawu de kɛ fɔ si momo kaa e maa fiee Kanaan bi ɔmɛ “bɔɔbɔɔ,” bɔ nɛ pee nɛ nga mi lohwe awi yeli nɛ ko hiɛ tsɔ kɛ wo Israel bi ɔmɛ nɛ a ba hao mɛ. (2Mo 23:29, 30; 5Mo 7:22) E ngɛ mi kaa Kanaan bi ɔmɛ ngɛ ta zugba lɛ kpakpahi kɛ dade ta zugba lɛhi mohu lɛɛ, se ke Israel bi ɔmɛ nyɛ we nɛ a ngɔ ma komɛ ɔ, a be nyɛe ma de ke Yehowa lɛ nyɛ we nɛ ye e si womi ɔ nɔ. (Yosh 17:16-18; Many 4:13) Se mohu ɔ, ngmami ɔ tsɔɔ kaa Israel bi ɔmɛ a nɔ kunimi bɔɔ nɛ a ye ɔ je anɔkuale nɛ a yi Yehowa a he je.—4Mo 14:44, 45; Yosh 7:1-12.
NOVEMBER 15-21
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | YOSHUA 23-24
“Nyagbe Ga Nɛ Yoshua Wo Ma a”
it-1 75
Somi
Si fɔfɔɛ kpa ko ngɛ nɛ e sa nɛ a tsu he ní benɛ Israel bi ɔmɛ ya su Kanaan ngɛ Si Womi Zugba a nɔ ɔ. Yehowa Mawu Ope ɔ ngɔ zugba a kɛ ha Israel bi ɔmɛ konɛ e kɛ ye si nɛ e wo a nɛmɛ ɔ nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, a yɛ si womi zugba a nɔ kaa nibwɔhi, nɛ Yehowa wo mɛ mlaa kaa a kɛ je ma amɛ nɛ a ji wɔ jali ɔ nɛ ko so somi ko. (2Mo 23:31-33; 34:11-16) E sa nɛ a kɛ mlaahi kɛ famihi nɛ Yehowa ha mɛ ɔ nɛ tsu ní se pi je ma amɛ nɛ e sa nɛ a kpata a hɛ mi ɔ a kusumihi. (3Mo 18:3, 4; 20:22-24) Yehowa bɔ mɛ kɔkɔ kaa a kɛ je ma amɛ nɛ ko sɛ gba si himi mi, ejakaa lɔ ɔ ma ha nɛ a ngɔ yihi nɛ a ji wɔ jali, nɛ jehanɛ hu ɔ, wɔ jali maa pee a weku li nɛ a lakpa jami mi ní peepee ɔmɛ maa pee klama kɛ ha Israel bi ɔmɛ nɛ mɛ hu a kɛ a he maa wo mi.—5Mo 7:2-4; 2Mo 34:16; Yosh 23:12, 13
w07 11/1 26 ¶19-20
Yehowa Munyu Baa Mi Be Fɛɛ Be
Ngɛ anɔkuale mi ɔ, kɛ gu níhi nɛ wa na kɛ wɔ nitsɛmɛ wa hɛngmɛ ɔ nɔ ɔ, wa ma nyɛ ma de ke: ‘Yehowa, nyɛ Mawu ɔ ha nyɛ ní kpakpa amɛ tsuo nɛ e wo si ke e ma ha nyɛ ɔ. E ye e si womi ɔmɛ tsuo kulaa nɔ; e si we eko.’ (Yoshua 23:14) Yehowa kpɔ̃ɔ e we bi, e poɔ a he piɛ, nɛ e hyɛɔ a nɔ. Anɛ o ma nyɛ maa tsɔɔ Yehowa si womi ko nɛ e bɛ mi ngɛ be nɛ e to ɔ nya lo? E be nyɛe maa ba lɛ jã kɔkɔɔkɔ. Nile ngɛ mi kaa waa kɛ wa hɛ fɔɔ Mawu Munyu nɛ ji anɔkuale ɔ nɔ.
Nɛ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ hu nɛɛ? Yehowa de wɔ kaa wa ti nihi fuu ma nyɛ ma ná hɛ nɔ kami kaa wa maa hi paradeiso ɔ mi ngɛ zugba a nɔ. Wa kpɛti nihi bɔɔ ko ngɛ hɛ nɔ kami kaa a kɛ Kristo maa ye matsɛ ngɛ hiɔwe. Ke wa ngɛ hɛ nɔ kami kaa wa maa ya hiɔwe jio, wa maa hi paradeiso ɔ mi ngɛ zugba a nɔ jio, wa ngɛ yi mi tomi kpakpa he je nɛ e sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa ye anɔkuale kaa bɔ nɛ Yoshua pee ɔ. Ligbi ko maa ba nɛ wa hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ maa ba mi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, wa ma kai sihi tsuo nɛ Yehowa wo wɔ ɔ, nɛ wɔ hu wa ma de ke: “E ye e si womi ɔmɛ tsuo kulaa nɔ.”
Ngmami ɔ Mi Junehi
w04 12/1 12 ¶1
Otihi Nɛ Ngɛ Yoshua Womi ɔ Mi
24:2—Anɛ Abraham papaa Tera ji wɔ jalɔ lo? Sisije ɔ, pi Yehowa sɔmɔlɔ ji Tera. E ma nyɛ maa ba lɛ kaa e ja nyɔhiɔ mawu ko nɛ́ a tsɛɛ lɛ Sin, nɛ́ e he si wawɛɛ ngɛ Ur ma a mi ɔ. Yuda bi a blema sane ko tsɔɔ kaa eko ɔ, Tera peeɔ amagahi po. Se kɛ̃ ɔ, benɛ Mawu fã Abraham kaa e je Ur ɔ, Tera kɛ lɛ ho Haran ya.—1 Mose 11:31.
NOVEMBER 22-28
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MANYADALI 1-3
“Kã Peemi He Sane Ko Nɛ Sa Kadimi”
w04 3/15 31 ¶3
Ehud Po Yi Mi Wali Ɔmɛ A Haomi ɔ Se
Ga nɛ Ehud to ɔ ye manye, pi ngɛ e ní lemi nya aloo he nyɛli ɔmɛ a he mɔde nɛ a bɔɛ ɔ he je. Mawu yi mi tomihi a he ní tsumi dɛ si ngɛ nyɛmi nɛ adesahi ngɛ ɔ nɔ. Yi mi tomi titli he je nɛ́ Ehud ye manye ɔ ji kaa Mawu fĩ e se konɛ e nyɛ nɛ e tsu e yi mi tomi nɛ a be nyɛe maa tsi nya nɛ́ ji kaa e ma kpɔ̃ e we bi ɔ he ní. Mawu je Ehud nɛ́ e kpɔ̃ e we bi, nɛ ‘be tsuaa be nɛ Yehowa ma ha Israel manyadalɔ ko ɔ, e piɛɛɔ e he.’—Manyadali 2:18; 3:15.
w04 3/15 30 ¶1-3
Ehud Po Yi Mi Wali Ɔmɛ A Haomi ɔ Se
Nɔ́ kekle nɛ Ehud pee ji e “sɔ̃ klaate” nya enyɔtsɛ nɛ́ e ka we kulaa, bɔ nɛ e kɛ ma nyɛ maa laa ngɛ e tade ɔmɛ a sisi. Eko ɔ, e maa hyɛ blɔ kaa a maa hyɛ ke ji e hɛɛ we awi yemi nɔ́ ko lo. Nihi kɛ klaate woɔ a muɔ nɔ je, bɔ nɛ pee nɛ hiɔ nine ɔ nɛ nyɛ nɛ hia klaate ɔ mla. Akɛnɛ muɔtsɛ ji Ehud he jeɔ, e fi klaate ɔ kɛ wo e “hiɔ nɔ fiɔ he ngɛ e tade ɔ sisi.” He nɛ e kɛ klaate ɔ wo nɛ ɔ ji he ko nɛ matsɛ ɔ tsɔli ɔmɛ a juɛmi be he yae kaa a maa hyɛ lejɛ ɔ. “E ngɔ nike ní ɔmɛ kɛ ya ha Moab matsɛ, Eglon” nɛ nɔ́ ko tsi we lɛ blɔ.—Manyadali 3:16, 17.
A tu we níhi nɛ ya nɔ benɛ Ehud ya Eglon we ɔ mi pɛ ɔ he munyu fitsofitso. Nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de pɛ ji: “Benɛ Ehud ngɔ nike ní ɔmɛ kɛ ya ha lɛ se ɔ, e wo nihi nɛ tloo nike ní ɔmɛ kɛ ya a blɔ.” (Manyadali 3:18). Benɛ Ehud ngɔ nike ní ɔ kɛ ya ha matsɛ ɔ se ɔ, e piɛɛ nihi nɛ a tloo nike ní ɔ kɛ ba a he kɛ je. Benɛ a su he ko nɛ kɛ Eglon we ɔ he kɛ saii ɔ, e wo mɛ blɔ nɛ e kpale e se. Mɛni he je? Anɛ he piɛ pomi he je nɛ e ngɔ jamɛ a nyumu ɔmɛ kɛ piɛɛ e he, loo akɛnɛ e ji nɔ́ ko nɛ a peeɔ kɛkɛ ɔ he je, aloo a piɛɛ e he konɛ a tloo nike ní ɔ kɛkɛ lo? Anɛ e suɔ kaa a je, bɔ nɛ pee nɛ a pee slɔkee loko e tsu e yi mi tomi ɔ he ní lo? Susumi fɛɛ susumi nɛ Ehud hɛɛ ɔ, e kɛ kã kpale e se nɛ́ nɔ ko piɛɛ we e he.
“Benɛ [Ehud] su amaga amɛ a he ngɛ Gilgal ɔ, e kpale e se kɛ ba Eglon ngɔ, nɛ e ba de lɛ ke, ‘Nɛnɛ, i ngɛ laami sane ko nɛ ma de mo.’” Ngmami ɔ tsɔɔ we blɔ nɔ nɛ e gu kɛ ya su Eglon hɛ mi ekohu. Anɛ e sɛ nɛ buli ɔmɛ a yi mi nɛ pee mɛ enyɔɔnyɔ ngɛ e he lo? Anɛ a susu kaa Israel no kake be nyɛe maa ye a matsɛ ɔ awi lo? Anɛ Ehud, nɛ́ lɛ nɔ kake pɛ lɛ e ba a ha nɛ a susu kaa e ngɛ hlae maa tsɔɔ e we bi ɔmɛ a se blɔ lo? Bɔ nɛ níhi ya nɔ ha fɛɛ ko ɔ, Ehud suɔ kaa e kɛ matsɛ ɔ pɛ maa sɛɛ ní, nɛ e ná jamɛ a he blɔ ɔ hulɔ.—Manyadali 3:19.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w05 1/15 24 ¶7
Otihi Nɛ Ngɛ Manyadali A Womi ɔ Mi
2:10-12. E sa nɛ waa to be nɛ waa kase Baiblo ɔ be fɛɛ be, bɔ nɛ pee nɛ wa ‘hɛ nɛ ko je níhi nɛ Yehowa pee ɔ nɔ.’ (La 103:2) E sa nɛ fɔli nɛ a du Mawu Munyu ɔ kɛ wo a bimɛ ɔmɛ a tsui mi.—5 Mose 6:6-9.
NOVEMBER 29–DECEMBER 5
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MANYADALI 4-5
“Yehowa Gu Yihi Enyɔ A Nɔ Kɛ Kpɔ̃ E We Bi”
w15 8/1 13 ¶1
“I Ba Kaa Israel Ma a A Nyɛ”
Sisera! Biɛ nɛ ɔ nɛ Israel bi ɔmɛ nu ɔ ha nɛ gbeye nu mɛ. Yi wu tso ní peepeehi ji níhi nɛ yaa nɔ ngɛ Kanaan bi ɔmɛ a jami kɛ a kusumihi a mi. Níhi nɛ a peeɔ ɔ ekomɛ ji, a sãa a bimɛ ngɛ afɔle sami la tɛhi a nɔ, nɛ a kɛ a he woɔ ajuama bɔmi ní peepeehi a mi ngɛ a sɔlemi we ɔ. Kɛ si himi ngɛ zugba a nɔ ɔ ngɛ ha kɛɛ benɛ Kanaan tatsɛ nɔkɔtɔma kɛ e ta buli ɔmɛ ngɛ zugba a nɔ yee ɔ? La nɛ Debora la a tsɔɔ kaa blɔ hiami he wa wawɛɛ, nɛ kɔpe ɔmɛ pee ma dokuhi. (Manyadali 5:6, 7) Wa ma nyɛ maa po he foni kaa nihi ya laa a he ngɛ hue tsohi a mi kɛ yokuhi a nɔ nɛ a ngɛ gbeye yee kaa a maa pee ngmɔ loo a maa hi kɔpehi nɛ gbogbo be a he ɔ mi, nɛ a ngɛ gbeye yee kaa a maa hia blɔ kɛ gu blɔhi nɛ a nɔ bli ɔ nɔ bɔ nɛ pee nɛ a ko ba tua mɛ nɛ a nuu a bimɛ ɔmɛ nɛ a tua a yi ɔmɛ abonua.
w15 8/1 13 ¶2
“I Ba Kaa Israel Ma a A Nyɛ”
Gbeye nu Israel bi ɔmɛ jeha 20 sɔuu kɛ ya si benɛ Yehowa na kaa e we bi nɛ a tue mi ti ɔ pee klaalo kaa a ma tsake, loo kaa bɔ nɛ la nɛ Yehowa ha nɛ Debora kɛ Barak la a tsɔɔ ɔ. A la ke: “Loko mo, Debora, o ba kaa Israel ma a a nyɛ.” Wa li kaa Lapidot yo nɛ ji Debora a ji nyɛ nitsɛnitsɛ nɛ ngɛ bimɛ. Se munyu nɛ ɔ nɛ a kɛ tsu ní ɔ ji okadi peemi munyu. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa hla Debora konɛ e po Israel ma a he piɛ kaa bɔ nɛ nyɛ poɔ e bimɛ a he piɛ ɔ. Yehowa fã lɛ ke e ya tsɛ Manyadalɔ Barak nɛ e ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa a, nɛ́ e kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ha lɛ kaa e ya nɛ e ya tua Sisera.—Manyadali 4:3, 6, 7; 5:7.
w15 8/1 15 ¶2
“I Ba Kaa Israel Ma a A Nyɛ”
E sa kaa Yael nɛ susu nɔ́ nɛ e maa pee ɔ he oya nɔuu. E ha Sisera he ko nɛ e jɔɔ e he ngɛ. Sisera fã lɛ kaa ke nɔ ko ba ngɛ lɛ hlae ɔ, e ko tsɔɔ lɛ he nɛ e ngɛ. E ngɔ bo kɛ ha e nɔ benɛ e hwɔ si ɔ, nɛ benɛ e de lɛ kaa e ha lɛ nyu ɔ, e ha lɛ nyɔ nyu. E kɛ we nɛ Sisera nɔ mahe mi vii, kɛkɛ nɛ Yael ya ngɔ ní enyɔ komɛ nɛ ji plɛɛko kɛ hamle. A ji níhi nɛ yihi nɛ a hiɔ bo tsumi ɔ kɛ pɔɔ ni tsumi wawɛɛ, nɛ a le bɔ nɛ a kɛ tsuɔ ní ha saminya. E nyɛɛ blɛuu kɛ ya he nɛ Sisera kɛ e yi fɔ ɔ. Amlɔ nɛ ɔ e he maa hia nɛ e ye lue ha Yehowa, nɛ enɛ ɔ ji ní tsumi ko nɛ ngɛ gbeye, nɛ e sa nɛ e kɛ oya yemi nɛ tsu he ní ejakaa ke e yi mi pee lɛ enyɔɔnyɔ loo e to tsle bɔɔ ɔ, e kɛ haomi maa ba. Anɛ e susu bɔ nɛ nyumu nɛ ɔ wa Mawu we bi yi mi jehahi babauu ha a he lo? Aloo e susu he blɔ nɛ e ná kaa e ma fĩ Yehowa se ɔ he lo? Baiblo ɔ de we. Nɔ́ nɛ wa le pɛ ji, e tsu ní tsumi ɔ oya nɔuu nɛ e gbe Sisera!—Manyadali 4:18-21; 5:24-27.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w05 1/15 25 ¶5
Otihi Nɛ Ngɛ Manyadali A Womi ɔ Mi
5:20—Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ dodoehi hwu ta kɛ je hiɔwe kɛ ha Barak? Baiblo ɔ de we kaa munyu nɛ ɔ tsɔɔ kaa bɔfohi lɛ a ye bua lɛ, loo ní komɛ nɛ́ a je kɔɔhiɔ mi nɛ́ Sisera ní leli ɔmɛ tsɔɔ sisi kaa lɔ ɔ ma ha nɛ nɔ́ yaya ko nɛ ba, nɛ e de we hu kaa e kɔɔ nɔ́ nɛ dodoe mi hyɛli de Sisera se e bɛ mi ɔ he. Se kɛ̃ ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa Mawu gu blɔ ko nɔ kɛ ye bua Israel bi ɔmɛ.
DECEMBER 6-12
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ M | MANYADALI 6-7
“O Kɛ He Wami Nɛ ɔ Nɛ Ya”
w02 2/15 6-7
O Ma Nyɛ Ma Ná Mawu Sisi Tomi Mlaa Amɛ A He Se
Nɔ ko nɛ e ngɛ juɛmi nɛ da ngɛ bɔ nɛ e ngɛ ha a he nɛ́ e tu nyɛmi nɛ e ngɛ ɔ he munyu ngɛ blɔ nɛ da nɔ ɔ ji manyadalɔ Gideon nɛ́ e piɛɛ Hebri bi ɔmɛ a he ɔ. E hla we kaa e maa pee Israel bi ɔmɛ a hɛ mi nyɛɛlɔ. Benɛ a tsɛ lɛ kaa e ba nyɛɛ Israel ma a hɛ mi ɔ, Gideon tsɔɔ kaa e sɛ. E de ke: “Weku nɛ i je mi ɔ ji weku nyafii pe kulaa ngɛ Manase wɛtso ɔ mi. Tsaatsɛ we ɔ mi hu imi ji jokuɛyo pe kulaa.”—Manyadali 6:12-16.
w05 7/15 16 ¶3
‘Yehowa Kɛ Gideon Ta Hwumi Klaate ɔ Ji Nɛ ɔ Nɛ!’
Gbeye nu Midian bi ɔmɛ wawɛɛ jehanɛ ɔ. Si kake too ɔ, Israel ta buli ɔmɛ ywia kplu 300 nɛ a hɛɛ ngɛ a dɛ ɔ, a kpa titimati 300 ɔ nɛ ta buli 300 ɔmɛ he ose. Benɛ a he ose nɛ a de ke, ‘Yehowa kɛ Gideon ta hwumi klaate ɔ ji nɛ ɔ nɛ!’ ɔ, lɔ ɔ wo Midian bi ɔmɛ a he gbeye nɛ mɛ hu a kpã bubuubui kɛ piɛɛ ose ɔ nɛ a nu ɔ he. Akɛnɛ he nɛ Midian bi ɔmɛ ngɛ ɔ pee gidigidi he je ɔ, e he wa ha mɛ kaa a maa le nɔ nɛ ji a nyɛmi kɛ nɔ nɛ ji a he nyɛlɔ. Nyumuhi 300 ɔmɛ daa si ngɛ a blɔ he be mi nɛ Mawu ha nɛ he nyɛli ɔmɛ ngɔ mɛ nitsɛmɛ a klaate ɔmɛ kɛ ngɛ a he gbee ɔ. A ye Midian tabo ɔ nɛ a bua a he nya ngɛ a sito he ɔ nɔ kunimi, a ya tsi ni nɛmɛ nɛ tu fo ɔ blɔ konɛ nɔ ko nɛ ko je, nɛ a nyɛɛ ni nɛmɛ nɛ piɛ ɔ a se nɛ a kpata mɛ tsuo a hɛ mi. Enɛ ɔ ha nɛ Midian bi ɔmɛ doo we Israel bi ɔmɛ a nya hu. Jehahi babauu nɛ a kɛ wa Israel bi ɔmɛ a yi mi ɔ ba nyagbe amlɔ nɛ ɔ.—Manyadali 7:19-25; 8:10-12, 28.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w05 1/15 26 ¶6
Otihi Nɛ Ngɛ Manyadali A Womi ɔ Mi
6:25-27. Gideon kɛ hɛ si kami tsu ní konɛ e ko pee nɔ́ ko nɛ ma ha nɛ si temi kɛ woli ɔmɛ a mi mi nɛ fu. Ke wa ngɛ fiɛɛe ɔ, e sa nɛ waa hyɛ blɔ nɔ nɛ wa guɔ kɛ tuɔ munyu ɔ konɛ wa ko wo nihi a mi mi la.
DECEMBER 13-19
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MANYADALI 8-9
“He Si Bami Hi Pe He Nɔ Womi”
w00 8/15 25 ¶3
Ke Pɛ Ba a, Kɛ O Tsuɔ He Ní Ha Kɛɛ?
Benɛ Gideon kɛ Midian bi ɔmɛ ngɛ ta hwue kɛ hɛdɔ ɔ, e tsɛ Efraim wɛtso ɔ konɛ a ba ye bua. Se benɛ a hwu ta a se ɔ, Efraim bi ɔmɛ ba Gideon ngɔ nɛ a ba tu munyu kɛ si lɛ kaa benɛ ta a je sisi ɔ e tsɛ we mɛ nɛ a ba piɛɛ e he. Ngmami ɔ de ke, “a ka e hɛ mi saminya.” Gideon ha mɛ heto ke: “Nɔ́ nɛ i tsu ɔ, ke a ngɔ kɛ to nyɛ nɔ́ ɔ he ɔ, e pi nɔ ko kulaa! Ní tsumi bɔbɔyoo ɔ nɛ nyɛ Efraim bi nyɛ tsu ɔ, e hiɛ hluu pe nɔ́ nɛ Abiezer bi nɛ ji ye weku li ɔmɛ tsuo tsu. Mawu nitsɛ lɛ ngɔ Oreb kɛ Zeeb, Midian ganɔ ɔmɛ kɛ wo nyɛ dɛ mi. Imi lɛɛ mɛni i nyɛ pee nɛ e kɛ nyɛ nɔ́ ɔ sɔ?” (Manyadali 8:1-3) Munyu nɛ sa, nɛ Gideon je mi mi jɔmi mi kɛ tu ɔ tsi ta nɛ ko ba ngɛ wɛtso nɛ ɔmɛ a kpɛti ɔ nya. Eko ɔ, Efraim bi ɔmɛ a nyagba ji, a woɔ a he nɔ nɛ a naa a he kaa a nɔ kuɔ. Se kɛ ɔ, enɛ ɔ tsi we Gideon nya nɛ́ e ko pee níhi nɛ maa ngɔ tue mi jɔmi kɛ ba. Anɛ wa ma nyɛ maa pee jã lo?
w08 2/15 9 ¶9
Moo Nyɛɛ Yehowa Blɔ Ɔmɛ A Nɔ
Loko wa ma nyɛ maa pee Mawu huɛmɛ ɔ, ja wa ‘baa wa he si.’ (1 Pet. 3:8; La 138:6) A tu se nami nɛ ngɛ he si bami he ɔ he munyu ngɛ Manyadali yi 9 ɔ mi. Gideon binyumu Yotam de ke: “Ligbi ko ɔ, tsohi ho konɛ a ya pɔ nɔ ko nu nɛ a wo lɛ matsɛ nɛ e ye a nɔ.” A tu oliv tso, ngmɔkɔ aloo fig tso kɛ wai tso he munyu. A daa si kɛ ha nihi nɛ a sa, nɛ a ma nyɛ maa ye a nyɛmimɛ Israel bi ɔmɛ a nɔ matsɛ se a hla we kaa a maa pee jã a. Se mio tso nɛ la pɛ a kɛ slɛɛ ɔ daa si kɛ ha Abimelek he nɔ wo lɔ ɔ nɔ yemi ɔ, nɔ nɛ e ji nɔ gbelɔ nɛ e suɔ kaa e maa ye ni kpahi a nɔ ɔ. E ngɛ mi kaa e ye “Israel nɔ matsɛ jeha etɛ” lɛɛ, se e kɛ we nɛ e gbo. (Many. 9:8-15, 22, 50-54) Enɛ ɔ he je nɛ e he hia wawɛɛ kaa wa maa ‘ba wa he si’ ɔ nɛ!
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-2 842 ¶4
Ngo
Ngo yeɔ bua ngɛ hiɔ tsami kɛ tsopa peemi mi. Be komɛ ɔ, ke a fɔ bimwɔwi ɔ, a ngɔɔ ngo kɛ kpaa a he. (Eze 16:4) Ngɛ he komɛ nɛ acid ngɛ zu ɔ mi ɔ, ke ngo bɔɔ ngɛ zu ɔ mi ngɛ lejɛ ɔ, loo ke a ngɔ kɛ futu níhi nɛ a kɛ duɔ ní nɛ́ haa nɛ dumi níhi waa saminya, kaa lohwehi a fĩ loo ní kpahi kaa jã a, e yeɔ bua wawɛɛ. Se ke a ha nɛ e hiɛ ngɛ zu ɔ mi ɔ, e gbeɔ dumi níhi, nɛ ke a du ní ngɛ zugba a nɔ hu e wui yiblii kaa bɔ nɛ e ba lɛ ngɛ Yufrate dɔgba a nɛ be ko nɛ be ɔ e baa ní ɔ blɔ fa mi ɔ. Ke a kpata ma ko hɛ mi pɛsɛpɛsɛ ɔ, be komɛ ɔ a jeɔ blɔ fĩaa ngo kɛ pueɔ zugba a nɔ. A peeɔ jã kɛ tsɔɔ kaa a sume nɛ nɔ́ ko nɛ puɛ ngɛ zugba a nɔ loo e ko hi kɛ ní dumi.—5Mo 29:22, 23; Many 9:45; Hiob 39:5, 6; Yer 17:6.
DECEMBER 20-26
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MANYADALI 10-12
“Yefta—Nyumu Nɛ E Wa Ngɛ Mumi Mi”
it-2 27 ¶2
Yefta
Yefta, nɛ ji nyumu nɛ e kɛ hɛdɔ tsuɔ níhi a he ní ɔ kɛ kã nyɛɛ ma a hɛ mi nɛ e tui tsle. E tsɔ nɛ a kɛ sɛ gbi ya ha Amon matsɛ ɔ, nɛ e de lɛ kaa Amon bi ɔmɛ ji nihi nɛ a ba tua Israel zugba a nɛ. Matsɛ ɔ ha lɛ heto ke, zugba a ji Amon zugba nɛ Israel bi ɔmɛ ba kpɔ̃. (Many 11:12, 13) Yefta tsɔɔ kaa pi nɔ nɛ e kɛ níhi fiɛɛɔ aloo ta hwulɔ nɛ li yi nɔ sane ji lɛ, se mohu ɔ, e tsɔɔ kaa e ji nɔ ko nɛ e kaseɔ yi nɔ sane he ní nɛ e le bɔ nɛ Yehowa kɛ e we bi hi si ha a saminya. E kplɛɛ we nɔ́ nɛ Amon matsɛ ɔ de ɔ nɔ, nɛ e ha e le kaa (1) Israel bi ɔmɛ wɛ Amon bi, Moab bi kɛ Edom bi ɔmɛ yi mi (Many 11:14-18; 5Mo 2:9, 19, 37; 2Kron 20:10, 11); (2) Benɛ Israel bi ɔmɛ ngɛ ma amɛ a nɔ kunimi yee ɔ, pi Amon bi ɔmɛ a zugba ji zugba nɛ a ngɛ he munyu tue ɔ, ejakaa Amor bi ɔmɛ nɛ́ a ngɛ Kanaan ɔ lɛ a ngɔ jamɛ a zugba a, nɛ Mawu ngɔ a matsɛ Sihon kɛ e zugba a ngɔ wo Israel bi ɔmɛ a dɛ mi; (3) Jeha 300 nɛ Israel bi ɔmɛ kɛ hi zugba nɛ ɔ nɔ ɔ, Amon bi ɔmɛ ti si kɛ wui mɛ; ke jã a, lɛɛ mɛni he je nɛ amlɔ nɛ ɔ a ngɛ jã pee?—Many 11:19-27.
it-2 27 ¶3
Yefta
Yefta tu nɔ́ tutuutu nɛ sane ɔ kɔɔ he ɔ he munyu benɛ e tsɔɔ kaa sane ɔ kɔɔ jami he ɔ. E tsɔɔ kaa Yehowa Mawu ngɔ zugba a kɛ ha Israel bi ɔmɛ, enɛ ɔ he ɔ, a kɛ zugba a kɔnya nyafii he ko po be nihi nɛ a jaa lakpa mawu ko hae. E de ke Amon bi a mawu ji Kemosh. Ni komɛ susu kaa enɛ ɔ dɛ. E ngɛ mi kaa Milkom ji Amon bi ɔmɛ a mawu, nɛ Kemosh ji Moab bi ɔmɛ a mawu mohu lɛɛ, se ma nɛ ɔmɛ nɛ a ji nyɛmimɛ ɔ ja mawuhi fuu. Solomon po ha nɛ Israel bi ɔmɛ ja Kemosh ngɛ e ma se yihi nɛ e ngɔ ɔ he je. Enɛ ɔ nɛ e pee ɔ sɛ. (Many 11:24; 1Ma 11:1, 7, 8, 33; 2Ma 23:13) Jehanɛ se hu ɔ, womi mi leli komɛ tsɔɔ kaa, “Kemosh” ma nyɛ tsɔɔ “Kunimi Yelɔ.” (Hyɛ Gesenius’s Hebrew and Chaldee Lexicon, nɛ S. Tregelles, tsɔɔ sisi ngɛ 1901, bf. 401.) Eko ɔ, Yefta tu mawu nɛ ɔ he munyu kaa lɛ nɛ Amon bi ɔmɛ woɔ e hɛ mi nyami kaa e ‘ye ma kpa amɛ a nɔ kunimi’ nɛ e ngɔ a zugba a kɛ ha mɛ.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-2 26
Yefta
Pi Ajuama Bi Ji Yefta. Yo nɛ e fɔ Yefta a ji ajuama yo, se enɛ ɔ tsɔɔ we kaa Yefta ji ajuama bi loo e mami fɔ lɛ benɛ e ngɛ ajuama a bɔe ɔ. Be ko nɛ be ɔ, yo nɛ ɔ ji ajuama yo se e kɛ Gilead sɛ gba si himi mi nɛ e ba pee e yo enyɔne kaa bɔ nɛ Rahab hu be ko nɛ be ɔ, e ji ajuama yo se lɛ hu e kɛ Salmon sɛ gba si himi mi ɔ. (Many 11:1; Yosh 2:1; Mat 1:5) Yefta nyɛminyumu ɔmɛ nɛ e papaa Gilead kɛ e kekle yo ɔ fɔ ɔ, fiee lɛ kɛ je we ɔ mi bɔ nɛ pee nɛ e ko ná gbosi ní ko. Enɛ ɔ maa nɔ mi kaa pi ajuama bi ji Yefta. (Many 11:2) Jehanɛ hu ɔ, pee se ɔ, a ba hla Yefta kaa Gilead ma a hɛ mi nyɛɛlɔ (nɛ e ngɛ kaa nɔ́ nɛ e tsɛbimɛ ɔmɛ ji ma nimeli). (Many 11:11) Jehanɛ se hu ɔ, e sã afɔle ngɛ sɔlemi we ɔ. (Many 11:30, 31) Ke ajuama bi loo plã bi ji Yefta a, e be nyɛe maa pee ní nɛ ɔmɛ ekoeko ejakaa Mlaa a de ke: ‘Ke nyumu kɛ yo tsu we gba si himi kusumi, nɛ a fɔ bi ɔ, bi nɛ ɔ be he blɔ nɛ e futuu Yehowa ma mi bi ɔmɛ a kpe mi kɔkɔɔkɔ. Yi nɔhi nɛ maa ba ngɛ e se kɛ yaa si nyɔngmane ɔ po be he blɔ.’—5Mo 23:2.
DECEMBER 27–JANUARY 2
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MANYADALI 13-14
“Nɔ́ Nɛ Fɔli Ma Nyɛ Maa Kase Kɛ Je Manoa Kɛ E Yo ɔ A Nɔ Hyɛmi Nɔ́ ɔ Mi”
w05 3/15 25-26
Yehowa He Wami ɔ Ha Nɛ Samson Ye Manye!
Benɛ Samson ngɛ wae ɔ, ‘Yehowa gbaa lɛ.’ (Many 13:24) Be ko ɔ, Samson ba e papaa kɛ e mami a ngɔ nɛ e ba de mɛ ke: “I ya na Filisti yiheyo ko ngɛ Timna; lɔ ɔ he ɔ, nyɛ ya bi e si ha mi nɛ ma ngɔ lɛ.” (Manyadali 14:2) Hyɛ bɔ nɛ e fɔli ɔmɛ a hɛ mi maa pee mɛ yaa ha. Be mi nɛ e sa kaa Samson nɛ kpɔ̃ Israel bi ɔmɛ kɛ je a yi mi wali ɔmɛ a dɛ mi ɔ, jehanɛ ɔ lɛɛ e kɛ mɛ yaa sɛ gba si himi mi. Yehowa wo mlaa kaa e sɛ nɛ e we bi ɔmɛ nɛ a ya ngɔ yihi ngɛ jemahi nɛ a bɔle mɛ nɛ a ji wɔ jali ɔ a kpɛti. (2Mo 34:11-16) Enɛ ɔ he ɔ, e fɔli ɔmɛ kplɛɛ we nɔ, nɛ a de ke: “Anɛ yo ko yo ko be o nyɛmimɛ ɔmɛ a biyi ɔmɛ, kɛ wa ma mi bi ɔmɛ tsuo a kpɛti, loko o yaa ngɔ yo ngɛ Filisti bi mɔmlɔtɔtsɛmɛ nɛ ɔmɛ a kpɛti ɔ?” Se Samson de ke: “Yaa nɛ o ya bi e si ha mi, ejakaa i suɔ lɛ.”—Manyadali 14:3.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w05 3/15 26 ¶1
Yehowa He Wami ɔ Ha Nɛ Samson Ye Manye!
Nɔ́ nɛ Hebri munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke “i suɔ lɛ ɔ” tsɔɔ ji “lɛ nɛ e sa ngɛ ye hɛ mi.” Mɛni nɛ Samson ngɛ tsɔɔe benɛ e de ke Filisti yo nɛ ɔ ‘ji nɔ nɛ e sa a’? Kaa bɔ nɛ McClintock and Strong’s Cyclopedia, tsɔɔ ɔ, “pi kaa yo ɔ he ngɛ fɛu aloo e he ngɛ akɔnɔ he je nɛ e muɔ Samson hɛ loo e sa ngɛ e hɛ mi ɔ, se bɔ nɛ pee nɛ e nine nɛ su nɔ́ ko nɔ loo nɛ́ e kɛ tsu yi mi tomi ko he ní.” E nine nɛ su mɛni nɔ? Manyadali 14:4 ɔ tsɔɔ kaa konɛ Samson “kɛ ná Filisti bi ɔmɛ a he blɔ.” Yi mi tomi nɛ ɔ he je nɛ Samson bua jɔ yo ɔ he ngɛ ɔ nɛ. Benɛ Samson ngɛ wae ɔ, Yehowa mumi ɔ “bɔni e he ní tsumi” loo e wo lɛ kã konɛ e tsu ní. (Manyadali 13:25) Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa mumi ɔ ji he wami nɛ kudɔ Samson nɛ e bi nɔ́ ko nɛ a hyɛ we blɔ, kaa a ngɔ yo ɔ ha lɛ ɔ nɛ, kɛ jehanɛ hu konɛ e kɛ tsu ní kaa Israel manyadalɔ. Anɛ Samson nine su he blɔ nɛ e ngɛ hlae ɔ nɔ lo?