Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi
JANUARY 3-9
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MANYADALI 15-16
“Nɔ Se Blɔ Tsɔɔmi Hí Sãasãa!”
w12 4/15 8 ¶4
Nɔ Se Blɔ Tsɔɔmi—Okadi Nɛ Tsɔɔ Kaa Wa Ngɛ Nyagbe Ligbi Ɔmɛ A Mi!
Kekleekle ɔ, mo susu Delila, nɔ sisilɔ ɔ, nɛ́ Manyadalɔ Samson ná e he suɔmi ɔ he nɛ o hyɛ. Samson fia e pɛɛ si kaa e kɛ Filisti bi ɔmɛ maa hwu nɛ́ e kɛ fã Mawu we bi ɔmɛ a he. E ma nyɛ maa ba lɛ kaa akɛnɛ Filisti ma nɔ yeli enuɔ ɔmɛ le kaa Delila be suɔmi nitsɛ kɛ ha Samson he je ɔ, a wo lɛ si kaa a ma ha lɛ sika fuu konɛ e tsɔɔ mɛ he nɛ Samson náa e he wami kpetekpleenyɛ ɔ kɛ jeɔ, bɔ nɛ pee nɛ a nine nɛ su e nɔ nɛ a gbe lɛ. Akɛnɛ Delila hɛ kɔ̃ɔ wawɛɛ he je ɔ, e kplɛɛ nike ní nɛ a ma ha lɛ ɔ nɔ, se kɛ̃ ɔ, mɔde nɛ e bɔ kaa e maa tsɔɔ he nɛ Samson náa e he wami ɔ kɛ jeɔ yi manye si etɛ sɔuu. Se yo nɛ ɔ ya nɔ nɛ e hao Samson “daa ligbi kɛ e munyu ɔmɛ.” Akɛnɛ yo nɛ ɔ ye Samson tsui wawɛɛ he je ɔ, nyagbenyagbe ɔ, “Samson nyɛ we hu.” Enɛ ɔ he ɔ, e de lɛ ke, kɛ je benɛ a fɔ lɛ ɔ, a sã we e yi bwɔmi hyɛ, ke a pee jã a, e he wami ɔ se maa po. Benɛ Delila ná le enɛ ɔ, e ha nɛ Samson hwɔ mahe ngɛ e tɛ nɔ, nɛ e ha nɛ a sã e yi bwɔmi ɔ, lɔ ɔ se ɔ, e ngɔ lɛ kɛ wo e he nyɛli ɔmɛ a dɛ mi konɛ a pee lɛ nɔ́ nɛ a suɔ. (Many. 16:4, 5, 15-21) Nɔ́ nɛ e pee ɔ hí sãasãa! Hɛkɔ ha nɛ Delila tsɔɔ nɔ ko nɛ suɔ lɛ ɔ se blɔ.
w05 1/15 27 ¶5
Otihi Nɛ Ngɛ Manyadali A Womi ɔ Mi
14:16, 17; 16:16. Ke o kɛ ya fomi kɛ tsui yemi nyɛ nɔ ko nɔ kaa e pee nɔ́ ko ɔ, e ma nyɛ ma puɛ nyɛ kpɛti.—Abɛ 19:13; 21:19.
w12 4/15 11-12 ¶15-16
Nɔ Se Blɔ Tsɔɔmi—Okadi Nɛ Tsɔɔ Kaa Wa Ngɛ Nyagbe Ligbi Ɔmɛ A Mi!
Kɛ nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ ma plɛ kɛ ye a sibi anɔkuale be fɛɛ be ha kɛɛ? Mawu Munyu ɔ de ke: “Lɔ ɔ he ɔ, ha o yo [loo a huno] bua jɔmi” jahanɛ hu ɔ, e de ke: ‘O kɛ o yo [loo o huno] nɛ o suɔ lɛ saminya a, nyɛɛ ye ngɔɔmi.’ (Abɛ 5:18; Fiɛlɔ 9:9) Ke nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ ngɛ wae ɔ, e ma bi nɛ a ye bua a sibi ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ a susu a sibi a he wawɛɛ, a ná be kɛ ha a sibi nɛ a hɛ kɛ su a sibi a he be fɛɛ be. E sa nɛ a kɛ a juɛmi nɛ ma a gba si himi ɔ he piɛ nɛ a maa po kɛ huɛ bɔmi nɛ a ma ha nɛ e hi a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ nɔ be fɛɛ be. Bɔ nɛ pee nɛ a nyɛ nɛ a pee jã a, e sa nɛ a bla kɛ kase Baiblo ɔ, a bla kɛ ya fiɛɛmi, nɛ a bla kɛ sɔle kɛ bi Yehowa jɔɔmi.
YAA NƆ NƐ O YE YEHOWA ANƆKUALE
Ni komɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ a kã a hɛ mi “wawɛɛ konɛ a he nɛ wa ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi.” (Tito 1:13) Ngɛ ni komɛ a blɔ fa mi ɔ, yayami nɛ a pee ɔ ma bi nɛ a fiee mɛ ngɛ asafo ɔ mi. Ngɛ “ni nɛmɛ nɛ a gu [blɔ nɛ ɔ] nɔ kɛ tsɔɔ mɛ ní ɔ” a blɔ fa mi ɔ, tsɔsemi ɔ ye bua mɛ nɛ huɛ bɔmi kpakpa ba ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ekohu. (Heb. 12:11) Ke a fiee wa weku no ko loo wa huɛ ko nɛ nyu bi ngɛ waa kɛ lɛ wa kpɛti ɔ hu nɛɛ? Ke e ba jã a, e ma bi nɛ waa ye Mawu anɔkuale se pi nɔ nɛ a fiee lɛ ɔ. Yehowa ngɛ hyɛe kaa waa kɛ e mlaa nɛ tsɔɔ kaa waa kɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ a fiee lɛ kɛ je asafo ɔ mi ɔ ko bɔ ɔ ma tsu ní lo.—Kane 1 Korinto Bi 5:11-13.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w04 10/15 15-16 ¶7, 8
“Yaa Nɛ O Ya Kpa Zugba a Tsuo Nɔ”
Manyadali 16:2 ɔ tsɔɔ kaa Samson nɛ ji Manyadalɔ ɔ ya Gaza. Mwɔnɛ ɔ, biɛ Gaza pɔɔ kpo je mi ngɛ amaniɛ bɔmihi a mi, enɛ ɔ ma nyɛ maa ye bua mo nɛ o le he nɛ Samson ya ngɛ Filisti bi ɔmɛ a ma nɛ ngɛ Mediterenia Wo ɔ kasa nya a. Mo kadi nɔ́ nɛ Manyadali 16:3 ɔ de. E de ke: “Samson hwɔ si kɛ ya si nyɔ mi kpɛti pɛ. Benɛ e te si ɔ, e hia ma a agbo ɔ sinya amɛ, sinya tso enyɔ ɔmɛ, kɛ dade ɔ nɛ a kɛ bile agbo ɔ se ɔ tsuo pɛpɛɛpɛ. E ngɔ mɛ fɔ e konɔ kɛ ho yoku ɔ nɛ ngɛ Hebron hɛ mi ɔ yi mi ya.”
Ngɛ anɔkuale mi ɔ, agbo ɔ sinya amɛ kɛ sinya tso enyɔ ɔmɛ nɛ a ma ngɛ Gaza a kle nɛ a mi jiɔ wawɛɛ nitsɛ. Moo po he foni kaa a ke o tloo sinya nɛ ɔmɛ, anɛ o ma nyɛ lo? Samson pee jã, se jije e tloo kɛ ya, nɛ kɛ he nɛ e tloo mɛ kɛ ya a kɛmi ngɛ ha kɛɛ? Gaza ji ma ko nɛ e ngɛ wo nya, nɛ e kɛ wo ɔ hiɔwe yami sɔ. [15] Se Hebron ma a hiɔwe yami maa su nanewɛɛ 3,000 ngɛ Gaza ma a beleku je, e ji nɔ́ kuɔmi nɛ he wa wawɛɛ! Wa be nyɛe maa tsɔɔ he tutuutu nɛ “yoku ɔ nɛ ngɛ Hebron hɛ mi ɔ” ngɛ, se ma nɛ ɔ kɛ Gaza he kɛmi maa su si tomi 37. Bɔ nɛ he nɛ Samson ya a kɛmi ngɛ ha a, ha nɛ wa na kaa nɔ́ nɛ e tsuɔ ji ní tsumi nɛ kle wawɛɛ, aloo pi jã? Se mo kai kaa ‘Yehowa mumi ɔ nɛ ba e nɔ’ ɔ ji nɔ́ nɛ wo Samson he wami nɛ e nyɛ kɛ pee ní nɛ ɔmɛ ɔ nɛ. (Manyadali 14:6, 19; 15:14) Se wɔ Kristofohi nɛ wa ngɛ mwɔnɛ ɔ lɛɛ, wa hyɛ we blɔ kaa Yehowa mumi ɔ ma ha wɔ he wami klɛdɛɛ ko kaa Samson nɔ ɔ. Se kɛ̃ ɔ, Yehowa mumi ɔ nɔuu ma bli wa juɛmi nya konɛ waa nu mumi mi níhi nɛ a mi kuɔ ɔ a sisi, jehanɛ se hu ɔ, e ma ha nɛ nɔmlɔ nɛ wa ji ngɛ mi mi blɔ ɔ he maa wa. (1 Korinto Bi 2:10-16; 13:8; Efeso Bi 3:16; Kolose Bi 1:9, 10) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wa nu níhi nɛ ya nɔ ngɛ Samson si himi mi ɔ sisi ɔ, e ma ha nɛ waa na kaa Yehowa mumi ma nyɛ maa ye bua wɔ niinɛ.
JANUARY 10-16
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MANYADALI 17-19
“Mawu Mlaa Nɛ Nɔ Ko Kɛ Be Ní Tsue ɔ Ngɔɔ Nyagbahi Kɛ Baa”
it-2 390-391
Mika
1. Nyumu ko nɛ je Efraim wɛtso ɔ mi nɛ a tsɛɛ lɛ ke Mika a tɔ̃ Kita Nyɔngma amɛ a mi kpanyɔne ɔ nɔ. (2Mo 20:15) E ju e yayo sika hiɔ 1,100. Benɛ e de e yayo nɔ́ nɛ e pee ɔ nɛ e kpale sika a se kɛ ba ha lɛ ɔ, e yayo de ke: ‘I ngɛ sika hiɔ nɛ ɔ he tsukɔe ha Yehowa ngɛ ye binyumu ɔ he, konɛ a ngɔ kɛ pee amaga nɛ a hlɔ, nɛ a kɛ sika hiɔ ha he.’ Benɛ e kpale sika a kɛ ha e nyɛ ɔ, e nyɛ ɔ je e mi 200 kɛ ha sika hiɔ galɔ ɔ, “nɛ e kɛ pee amaga nɛ a hlɔ nɛ a kɛ sika hiɔ ha he,” lɔ ɔ se ɔ, a ngɔ amaga a kɛ ma Mika we ɔ mi. Mika nɛ ɔ ngɛ lɛ nitsɛ “e jami he kɛ e mi amagahi nɛ a kpɛ́.” E pee efɔd, nɛ e wo e binyumu ɔmɛ a ti nɔ kake osɔfo. E ngɛ mi kaa e pee jã kɛ yi mi tomi ɔ kaa e kɛ maa wo Yehowa hɛ mi nyami mohu lɛɛ, se nɔ́ nɛ e pee ɔ sɛ Yehowa hɛ mi kulaa ejakaa e tɔ̃ kita nɛ tsɔɔ kaa a ko puɛ amaga a nɔ (2Mo 20:4-6) nɛ e te si kɛ wo Yehowa bo tsu ɔ kɛ osɔfo yemi blɔ nya tomi ɔ. (Many 17:1-6; 5Mo 12:1-14) Pee se ɔ, Mika ha nɛ Gershom binyumu Yonatan, Mose bibi ɔ nɛ ji niheyo nɛ je Levi wɛtso ɔ mi ɔ ba ye osɔfo ha lɛ. (Many 18:4, 30) Mika susu kaa nɔ́ nɛ e pee ɔ hi, enɛ ɔ he ɔ, e de ke: ‘Kpaako i na kaa Yehowa maa gbaa mi.’ (Many 17:7-13) Se Yonatan nɛ ɔ pi Aaron weku ɔ mi no ji lɛ nɛ e be he blɔ nɛ e sɔmɔɔ kaa osɔfo hulɔ, enɛ ɔ ha nɛ Mika tɔmi ɔ mi wa wawɛɛ.—4Mo 3:10.
it-2 391 ¶2
Mika
Be bɔɔ se ɔ, Mika kɛ nyumu komɛ nyɛɛ Dan bi ɔmɛ a se. Benɛ Mika ya ná mɛ nɛ a bi lɛ nɔ́ he je nɛ e ngɛ a se nyɛɛe ɔ, e de mɛ ke: “Nyɛ ba ngɔ ye osɔfo ɔ, kɛ amagahi nɛ i pee ɔ, nɛ nyɛ je kɛ yaa! Mɛni piɛ ha mi?” Benɛ Mika ngɛ ngmlaa kpãe kɛ ngɛ Dan bi ɔmɛ a se nyɛɛe ɔ, Dan bi ɔmɛ de lɛ kaa e pee dii nɛ e kpale kɛ ho e we ɔ mi ya, ke pi jã a, a ma kpata e kɛ e we ɔ tsuo hɛ mi. Benɛ Mika na kaa a he wa pe e kɛ e we bi ɔmɛ ɔ, e kpale e se kɛ ho we mi ya. (Many 18:22-26) Dan bi ɔmɛ ya tua Laish ma a nɛ a kpata ma a hɛ mi nɛ a mɛ he la. Lɔ ɔ se ɔ, Dan bi ɔmɛ dla po ma a nɛ a hi lejɛ ɔ. Yonatan kɛ e bimɛ nɛ ba ngɛ e se ɔ ye osɔfo ha Dan wɛtso ɔ, nɛ “a ngɔ amaga a nɛ Mika pee ɔ kɛ ma si, nɛ a ja lɛ ligbi ɔmɛ tsuo nɛ a Mawu we [bo tsu] ɔ ngɛ Shilo ɔ.”—Many 18:27-31.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w05 01/15 27 ¶8
Otihi Nɛ Ngɛ Manyadali A Womi ɔ Mi
17:6; 21:25—Anɛ munyu nɛ ngmami nɛ ɔ tu ke, “nɔ tsuaa nɔ peeɔ nɔ́ nɛ e suɔ” ɔ tsɔɔ kaa blɔ nya tomi ko be nɛ ngɛ Israel bi ɔmɛ kudɔe ngɛ jamɛ a be ɔ mi lo? Pi jã kulaa, ejakaa Yehowa to blɔ nya kɛ ha e we bi ɔmɛ konɛ e kɛ tsɔɔ mɛ blɔ. E ha mɛ Mlaa nɛ ma kudɔ mɛ, kɛ osɔfohi nɛ a maa tsɔɔ mɛ e blɔ ɔ. Jehanɛ hu ɔ, osɔfo nɔkɔtɔma a guɔ Urim kɛ Tumim nɔ kɛ leɔ Yehowa juɛmi ngɛ sanehi nɛ a he hia a he. (2 Mose 28:30) Ma fɛɛ ma ngɛ Isreal ɔ ngɛ nyumu nikɔtɔmahi nɛ a le ní nɛ a biɔ ga womi kɛ je ɔ a ngɔ. Ke Israel no ko kɛ blɔ nya tomi nɛ ɔmɛ tsu ní ɔ, e náa blɔ tsɔɔmi kpakpa kɛ tsɔseɔ e he nile. Enɛ ɔ yeɔ bua lɛ nɛ e peeɔ nɔ́ nɛ da ke e ngɛ ‘nɔ́ nɛ lɛ nitsɛ e suɔ pee po.’ Se ke nɔ ko kɛ Mlaa a tsu we ní nɛ lɛ nitsɛ e mwɔɔ yi mi kpɔhi ngɛ bɔ nɛ e maa ba e je mi ha kɛ bɔ nɛ e ma ja Mawu ha a he ɔ, nɔ́ nɛ jeɔ mi kɛ baa hí kulaa.
JANUARY 17-23
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MANYADALI 20-21
“Yaa Nɔ Nɛ O Bi Yehowa Nɛ E Tsɔɔ Mo Blɔ”
w11 9/15 32 ¶2
Anɛ O Ma Nyɛ Maa Pee O Ní Kaa Finehas Ke O Kɛ Nyagbahi Kpe Lo?
Benɛ Gibea nyumu ɔmɛ nɛ a je Benyamin wɛtso ɔ mi ɔ ya tua Levi no ɔ yo ɔ abonua nɛ e gbo se ɔ, wɛtso kpa amɛ je kpo konɛ a kɛ Benyamin wɛtso ɔ nɛ ya hwu ta. (Many. 20:1-11) A sɔle kɛ bi Yehowa yemi kɛ buami loko a ya ta a, se a ye a nɔ kunimi si enyɔ sɔuu, nɛ a gbe a kpɛti nihi babauu. (Many. 20:14-25) Anɛ a ma susu kaa Yehowa bui a sɔlemi ɔmɛ tue lo? Anɛ Yehowa suɔ niinɛ kaa a tsu sane yaya nɛ ba a he ní lo?
w11 9/15 32 ¶4
Anɛ O Ma Nyɛ Maa Pee O Ní Kaa Finehas Ke O Kɛ Nyagbahi Kpe Lo?
Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ sane nɛ ɔ mi? Be komɛ ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ bɔɔ mɔde wawɛɛ kaa a ma tsu nyagba komɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ a he ní, nɛ a sɔleɔ kɛ biɔ Mawu yemi kɛ buami, se kɛ̃ ɔ, nyagba a ngɛ. Ke e ba lɛ jã a, e sa nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a kai Yesu munyu nɛ ɔ. E de ke: “Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi bie [loo sɔlee], nɛ a ma ha nyɛ; nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi hlae, nɛ nyɛ maa na; nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi sie, nɛ a ma bli ha nyɛ.” (Luka 11:9) Ke e pee kaa nɔ́ nɛ sɔlemi ko heto ɔ ngɛ se kpɛe po ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa ma tsu he ní ngɛ be nɛ sa mi.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w14 5/1 11 ¶4-6
Anɛ O Le Lo?
Kɛ a kɛ amlami tɛhi tsuɔ ní ngɛ ta hwumi mi ha kɛɛ blema a?
Amlami tɛ ji nɔ́ nɛ David kɛ gbe Goliat ɔ nɛ. E ma nyɛ maa ba kaa David kase bɔ nɛ a kɛ amlami tɛ tsuɔ ní ha benɛ e ji niheyo nɛ e ngɛ tohi a nɔ hyɛe ɔ.—1 Samuel 17:40-50.
Blema a, Egipt bi kɛ Asiria bi tɛni ɔ amlami tɛhi ngɛ a níhi a he. A ngɔɔ kpã enyɔ kɛ woɔ bo loo lohwe he womi nɛ a po nyafii ɔ nya hiɛ kɛ hiɛ. Nɔ nɛ maa hɛɛ amlami ɔ ngɔɔ tɛ nɛ e klemi maa su akutu nɛ e jiɔmi maa su gram 250 ɔ kɛ woɔ lohwe he womi ɔ loo bo ɔ mi. Lɔ ɔ se ɔ, e nuɔ kpã enyɔ ɔmɛ a nya nɛ e huanyaa amlami ɔ ngɛ e yi nɔ hluu kɛkɛ e ngmɛɛ kpã a kake he konɛ tɛ ɔ nɛ je mi kɛ ya ná nɔ́ nɛ e ngɛ hlae nɛ tɛ ɔ ya ná a.
Nihi nɛ a tsuaa si ngɛ Middle East ɔ na amlami tɛhi fuu nɛ a kɛ hwu tahi blema a. Ta buli nɛ a he be ɔ ma nyɛ maa fia amlami tɛhi nɛ maa ya tsitsaa nɛ maa su si tomi 100 kɛ ya si 150 ngɛ ngmlɛfia kake mi. Ni leli komɛ tsɔɔ kaa amlami tɛ ma nyɛ maa yaa tsitsaa kaa kɛ̃ɛ mi bi, se a kpɛti ni komɛ hu kplɛɛ we nɔ jã. Se kɛ̃ ɔ, amlami tɛ ma nyɛ maa gbe nɔ kaa kɛ̃ɛ̃ mi bi.—Manyadali 20:16.
JANUARY 24-30
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | RUT 1-2
“Bɔɔ Mɔde Nɛ O Je Suɔmi Nɛ Se Pui Kpo”
Ngmami ɔ Mi Junehi
w05 3/1 27 ¶1
Otihi Nɛ Ngɛ Rut Womi ɔ Mi
1:13, 21—Anɛ Yehowa ye Naomi sane yaya nɛ e ha nɛ amanehlu ba e nɔ lo? Dɛbi, nɛ Naomi hu pia we Mawu ngɛ ní yayahi nɛ ba e nɔ ɔ he. Akɛnɛ e kɛ ní yayahi kpe ngɛ e si himi mi he je ɔ, e susu kaa Yehowa te si kɛ wo lɛ. Enɛ ɔ ha nɛ e mi mi fu nɛ e kɔni mi jɔ̃. Jehanɛ hu ɔ, ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, a naa fɔmi kaa jɔɔmi nɛ je Mawu ngɔ, se ke nɔ ko fɔ we ɔ, a naa lɛ kaa e ji gbiɛmi. Enɛ ɔ he ɔ, akɛnɛ Naomi be bibimɛ nɛ e bi nyumu enyɔ ɔmɛ hu gbo he je ɔ, eko ɔ, e susu kaa Yehowa pue e hɛ mi si.
JANUARY 31–FEBRUARY 6
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | RUT 3-4
“Bɔɔ Mɔde Nɛ O Ná Biɛ Kpakpa Nɛ O Hɛɛ Mi Daa”
w12 10/1 22 ¶5
“Yo Kpakpa”
Bɔ nɛ Boaz to e tsui si nɛ e je mi mi jɔmi mi nɛ e kɛ gbi blɛuu tu munyu ha a wo Rut bua wawɛɛ. E de ke: ‘Yehowa maa gbaa mo, ye bi, kaa o kɛ nɔ́ nɛ o pee nɛ ɔ tsɔɔ weku no kpakpa peemi he okadi pe níhi kulaa nɛ o pee ha o nganyɛ ɔ po, kaa o ya nyɛɛ we nihewi ohiatsɛmɛ, loo niatsɛmɛ a se.’ (Rut 3:10) Kekleekle be nɛ a tu suɔmi nɛ se pui nɛ Rut je kpo kɛ tsɔɔ Naomi ɔ he munyu ji be nɛ e piɛɛ e he kɛ kpale kɛ ba Israel nɛ e ba hyɛ e nɔ ɔ nɛ. Nyagbe nɛ ɔ ji nɔ́ nɛ Rut pee nɛ wa ngɛ he susue amlɔ nɛ ɔ nɛ. Baoz le kaa e he ko wɛ ha Rut nɛ ji yiheyo ɔ kaa e maa suɔ nɛ e kɛ niheyo niatsɛ loo ohiatsɛ ko maa sɛ gba si himi mi. Se e pee we jã, mohu ɔ, e suɔ nɛ e pee Naomi kɛ Naomi huno ɔ nɛ gbo ɔ kpakpa konɛ nyumu ɔ biɛ nɛ ko laa ngɛ e ma a mi. Nɔ́ nɛ Rut pee nɛ ɔ tsɔɔ kaa e fo we lɛ pɛ e nɔ́ mi, nɛ lɔ ɔ ta Boaz tsui he wawɛɛ.
w12 10/1 23 ¶1
“Yo Kpakpa”
Moo hyɛ bɔ nɛ Rut tsui maa nɔ e mi ha ke e susu munyu nɛ Boaz de kaa e ma mi bi ɔmɛ tsuo le kaa “yo kpakpa” ji lɛ ɔ he nɛ o hyɛ! Ngɛ anɔkuale mi ɔ, lemi nɛ Rut suɔ nɛ e le Yehowa nɛ e sɔmɔ lɛ ɔ ji nɔ́ titli he je nɛ a tu e he munyu kaa e ji yo kpakpa a nɛ. Jehanɛ se hu ɔ, e je mi mi jɔmi kɛ bumi kpo kɛ tsɔɔ Naomi kɛ e ma mi bi ɔmɛ, nɛ e je e tsui mi nɛ e tsake e he kɛ wo a si fɔfɔɛhi kɛ a kusumihi a mi. Ke wa kase Rut hemi kɛ yemi ɔ, waa kɛ ni kpahi maa hi si saminya nɛ wa ma je bumi kpo kɛ tsɔɔ mɛ ngɛ bɔ nɛ a peeɔ a ní ha kɛ a kusumihi a he. Ke wa pee jã a, wɔ hu wa ma ná biɛ kpakpa.
w12 10/1 24 ¶3
“Yo Kpakpa”
Boaz kɛ Rut sɛ gba si himi mi. Lɔ ɔ se ɔ, ngmami ɔ de ke: ‘Yehowa gbaa Rut, nɛ e ngɔ hɔ, nɛ e fɔ binyumu.’ Yihi nɛ a ngɛ Betlehem ɔ gbaa Naomi nɛ a je Rut yi kaa e he jua wa kɛ ha Naomi pe binyumuhi kpaago po nɛ e ma fɔ. Pee se ɔ, Matsɛ David ba pee Rut binyumu ɔ bibi. (Rut 4:11-22) Jehanɛ hu ɔ, David ba pee Yesu Kristo nina.—Mateo 1:1.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w05 3/1 29 ¶3
Otihi Nɛ Ngɛ Rut Womi ɔ Mi
4:6—Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ nɔ nɛ e kpɔ̃ɔ nɔ́ ko loo nɔ ko ɔ ‘kpataa’ lɛ nitsɛ e weto ní hɛ mi ke e kpɔ̃ nɔ́ ko loo nɔ ko ɔ? Kekleekle ɔ, ke nɔ nɛ e fĩ lɛ ɔ jua zugba nɛ ji e weto ní kɛ ha nɔ ko ɔ, nɔ nɛ e kpɔ̃ɔ nɔ́ ko loo nɔ ko ɔ ma he zugba a, se jeha abɔ nɛ piɛ loko He Yemi jeha a maa ba nyagbe ɔ nɔ nɛ a maa da kɛ wo zugba a he jua a nɛ. (3 Mose 25:25-27) Jã nɛ a maa pee ɔ ma ha nɛ sika nɛ e kɛ kpɔ̃ zugba a ma bɔ lɛ ejakaa zugba a be e nɔ́ pee. Jehanɛ hu ɔ, ke Rut fɔ binyumu ko ɔ, lɛ nɛ e nine maa su weto ní nɛ ji zugba nɛ a kpɔ̃ ɔ nɔ, se pi nɔ nɛ kpɔ̃ zugba a weku no ko.
FEBRUARY 7-13
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 1 SAMUEL 1-2
“Moo Sɔle Nɛ O De Yehowa Nɔ́ Fɛɛ Nɔ́ Nɛ Ngɛ O Tsui Mi”
ia 55 ¶12
E Je E Tsui Mi Nɛ E Sɔle Ha Mawu
Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Hana pee sɔlemi he nɔ hyɛmi nɔ́ kɛ ha Mawu sɔmɔli tsuo. Yehowa suɔ kaa e sɔmɔli nɛ a je a tsui mi nɛ a kɛ lɛ nɛ sɛɛ ní faa nɛ a de lɛ a nyagbahi tsuo kaa bɔ nɛ jokuɛyo nɛ e ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ e fɔli a mi ɔ maa pee ɔ. (Kane La 62:8; 1 Tɛsalonika Bi 5:17.) Mumi klɔuklɔu ɔ wo bɔfo Petro he wami nɛ e ngma bua womi munyuhi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ kɛ kɔ sɔlemi nɛ wa maa sɔle kɛ ha Yehowa a he. E de ke: “Nyɛ sake nyɛ yeyeeye peemi ɔmɛ tsuo ngɔ fɔ e nɔ, ejakaa e susuɔ nyɛ he.”—1 Pet. 5:7.
w07 3/15 16 ¶4
Nɔ́ Nɛ Ye Bua Hana Nɛ E Ná Tue Mi Jɔmi
Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ sane nɛ ɔmɛ a mi? Ke wa ngɛ Yehowa wa nyagba amɛ dee ngɛ sɔlemi mi ɔ, wa ma nyɛ ma de lɛ bɔ nɛ wa ngɛ he nue ha nɛ́ waa je wa tsui mi nɛ wa de lɛ nɛ e ye bua wɔ. Ke wa be nyɛe maa pee nyagba a he nɔ́ ko ɔ, lɛɛ e sa nɛ waa ngmɛɛ sane ɔ he kɛ ha lɛ. Lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ hi pe kulaa nɛ wa ma nyɛ maa pee.—Abɛ 3:5, 6.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w05 3/15 21 ¶5
Otihi Nɛ Ngɛ Samuel Kekleekle Womi ɔ Mi
2:10—Mɛni he je nɛ Hana sɔle kaa Yehowa “kɛ he wami ma ha e matsɛ ɔ,” be mi nɛ matsɛ ko be nɛ ngɛ Israel nɔ yee ɔ? A gba ngɛ Mose Mlaa a mi kaa Israel bi ɔmɛ ma ba ná adesa nɔ yelɔ. (5 Mose 17:14-18) Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Yakob ma gbo ɔ, e de ke: “Yuda maa hɛɛ matsɛ tso ɔ, e nina maa ye matsɛ daa.” (1 Mose 49:10) Jehanɛ hu ɔ, Yehowa de ngɛ Sara nɛ e nina ji Israel bi ɔmɛ a he ke: “[O] bimɛ ɔmɛ ekomɛ ma ba pee matsɛmɛ.” (1 Mose 17:16) Enɛ ɔ he je nɛ Hana sɔle ngɛ matsɛ nɛ ma ba ye nɔ hwɔɔ se ɔ he ɔ nɛ.
FEBRUARY 14-20
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 1 SAMUEL 3-5
“Yehowa Susuɔ Nɔ He”
Ngmami ɔ Mi Junehi
w05 3/15 21 ¶6
Otihi Nɛ Ngɛ Samuel Kekleekle Womi ɔ Mi
3:3—Anɛ Samuel Hwɔ Si Ngɛ He Klɔuklɔu Pe Kulaa a Niinɛ Lo? Dɛbi. Samuel ji Levi no, nɛ e je Kohat weku ɔ mi. Kohat weku ɔ piɛɛ we weku nɛ a yeɔ osɔfo ɔ he. (1 Kronika 6:33-38) Enɛ ɔ he ɔ, e be he blɔ kaa e sɛɛ bo tsu ɔ mi nɛ e ‘hyɛɛ ní klɔuklɔu ɔmɛ’ po. (4 Mose 4:17-20) He nɛ Samuel ngɛ he blɔ kaa e yaa ngɛ sɔlemi we ɔ pɛ ji kpe bo tsu ɔ he. Eko ɔ, lejɛ ɔ nɛ e hwɔ. E ma nyɛ maa ba kaa lejɛ ɔ he ko nɛ Eli hu hwɔ si ngɛ. E ngɛ heii kaa munyu nɛ ji “he nɛ Mawu somi daka a ngɛ ɔ” tsɔɔ kpe he bo tsu ɔ he, se pi he klɔuklɔu pe kulaa a.
FEBRUARY 21-27
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 1 SAMUEL 6-8
“Mɛnɔ Ji O Matsɛ?”
it-2 163 ¶1
Mawu Matsɛ Yemi
A Bi Kaa Adesa Nɛ Ye A Nɔ Matsɛ. Maa pee jeha 400 benɛ Israel bi ɔmɛ je Egipt kɛ jeha 800 kɛ se benɛ Mawu kɛ Abraham so ɔ, Israel bi ɔmɛ bi kaa a suɔ nɛ a ná matsɛ nɛ e ye a nɔ kaa bɔ nɛ je ma amɛ nɛ bɔle mɛ ɔ hu ngɛ nihi nɛ yeɔ a nɔ ɔ. Nɔ́ nɛ a pee ɔ tsɔɔ kaa a kua Yehowa kaa a nɔ yelɔ. (1Sam 8:4-8) E ji anɔkuale kaa Israel bi ɔmɛ ngɛ blɔ hyɛe kaa Mawu maa to nɔ yemi ko sisi kaa bɔ nɛ si nɛ e wo Abraham, kɛ Yakob ɔ tsɔɔ. Jehanɛ hu ɔ, hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ a ngɛ ngɛ si womi nɛ ɔ mi ɔ mi wa kɛ gu gbami nɛ Yakob gba kɛ kɔ Yuda he benɛ e piɛ bɔɔ nɛ e ma gbo, (1Mo 49:8-10) munyuhi nɛ Yehowa de Israel bi ɔmɛ benɛ a je Egipt (2Mo 19:3-6) nɛ ngɛ Mlaa somi ɔ mi (5Mo 17:14, 15), kɛ sɛ gbi nɛ Mawu kɛ ha Balaam ɔ ekomɛ po a mi ɔ nɔ (4Mo 24:2-7, 17). Samuel yayo Hana nɛ e yeɔ anɔkuale ɔ sɔle ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ ɔ he. (1Sam 2:7-10) Se kɛ̃ ɔ, Yehowa je we e “laami sane nɛ e ngɛ klɔuu” nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he, be nɛ sa nɛ e kɛ maa to sisi, bɔ nɛ Matsɛ Yemi ɔ maa hi ha kɛ he nɛ e maa ye nɔ ngɛ ke ji zugba a nɔ loo hiɔwe ɔ mi fitsofitso kɛ tsɔɔ. Enɛ ɔ he ɔ, bimi nɛ Israel bi ɔmɛ bi kaa a suɔ nɛ adesa nɛ ye a nɔ ɔ tsɔɔ he nɔ womi.
w11 1/1 27 ¶1
E fĩ si ngɛ nyagbahi nɛ e kɛ kpe ɔ tsuo mi
Mo kadi bɔ nɛ Yehowa tsu sane ɔ he ní ha benɛ Samuel kɛ sane ɔ fɔ e hɛ mi ngɛ sɔlemi mi ɔ he nɛ o hyɛ. E de Samuel ke: “Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ma a bi mo ɔ, moo pee ha mɛ. Pi mo nɛ a kua a; imi mohu nɛ a kua ke ma ko ye a nɔ matsɛ ɔ nɛ.” Munyu nɛ ɔ wo Samuel bua, se kɛ̃ ɔ, nɔ́ nɛ a pee ɔ tsɔɔ kaa a be bumi kɛ ha Mawu Ope ɔ! Yehowa de e gbalɔ ɔ kaa e bɔ Israel bi ɔmɛ kɔkɔ ngɛ nɔ́ nɛ maa ba a nɔ ke adesa ngɛ a nɔ yee ɔ he. Benɛ Samuel bɔ mɛ kɔkɔ ɔ, a bui lɛ tue, mohu ɔ, a de ke: “Dɛbi, ja wa ná matsɛ nɛ ye wa nɔ.” Samuel pee kaa bɔ nɛ Yehowa de lɛ ɔ, nɛ e ya pɔ nɔ nɛ Yehowa hla lɛ kaa matsɛ ɔ nu.—1 Samuel 8:7-19.
w10 1/15 30 ¶9
Yehowa Tsɔ Blɔ Nɔ Nɛ E Guɔ Kɛ Yeɔ Nɔ ɔ He!
Yi nɔ sane ha nɛ e pee heii kaa kɔkɔ bɔmi nɛ Yehowa kɛ ha a ji anɔkuale. Akɛnɛ Israel bi ɔmɛ hla adesa kaa e ye a nɔ he je ɔ, e ngɔ haomi nguahi kɛ ba a nɔ, titli ke matsɛ ɔ yi anɔkuale. Akɛnɛ Israel bi ɔmɛ a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ngɛ wa juɛmi mi he je ɔ, e pee we wɔ nyakpɛ kaa kɛ je blema kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, adesa nɔ yeli nɛ a li Yehowa a nyɛ we nɛ a po adesahi a nyagbahi a se kulaa. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ yeli komɛ po sɔleɔ kaa Mawu nɛ jɔɔ mɛ nɛ a nyɛ nɛ a ngɔ tue mi jɔmi kɛ slɔɔke si himi kɛ ba. Se anɛ o susu kaa Yehowa maa jɔɔ nihi nɛ a kɛ e blɔ tsɔɔmihi tsu we ní ɔ lo?—La 2:10-12.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w02 4/1 12 ¶13
Mɛni He Je Nɛ E Sa Nɛ A Baptisi Mo ɔ?
Loko a maa baptisi nɔ ko kaa Yehowa Odasefo no ɔ, e sa nɛ e pee tsakemihi ngɛ e si himi mi. E sa nɛ nɔ nɛ e suɔ nɛ e nyɛɛ Kristo Yesu se ɔ nɛ e je e tsui mi nɛ e pee tsakemi ngɛ e dɛ he. E sa nɛ nɔ ɔ nɛ kua e sa je mi bami ɔ, nɛ e fia e pɛɛ si kaa e maa pee nɔ́ nɛ da ngɛ Mawu hɛ mi. Ngɛ Hebri kɛ Hela Ngmami ɔ mi ɔ, peemi munyuhi nɛ a kɛ tsu ní kaa tsakemi ɔ hɛɛ sisi numi nɛ ji kpale o se loo plɛ o he. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa nɛ o maa kpale kɛ je blɔ yaya nɔ kɛ ba Mawu ngɔ. (1 Matsɛmɛ 8:33, 34) Tsakemi biɔ nɛ waa pee “níhi nɛ tsɔɔ kaa [wa] tsake [wa] tsui.” (Ní Tsumi 26:20) Enɛ ɔ biɔ nɛ waa yu wa he ngɛ lakpa jami he, waa ye Mawu mlaa amɛ a nɔ, nɛ wa sɔmɔ lɛ kɛ wa tsui tsuo. (5 Mose 30:2, 8-10; 1 Samuel 7:3) Jehanɛ hu ɔ, e biɔ nɛ waa pee tsakemihi ngɛ wa susumihi, otihi nɛ waa kɛ maa wa hɛ mi, kɛ wa ní peepeehi a he. (Ezekiel 18:31) Ke wa ‘kpale wa se’ ngɛ je mi bami yayahi a he ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa wo su ehe ɔ.—Ní Tsumi 3:19; Efeso Bi 4:20-24; Kolose Bi 3:5-14.
FEBRUARY 28–MARCH 6
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 1 SAMUEL 9-11
“Saul Ba E He Si Sisije ɔ Nɛ E Pee E He Humi”
w95 12/15 10 ¶1
Amon Bi Ɔmɛ—Nihi Nɛ A Ngɔ Ninyɛ Kɛ To Mi Mi Jɔmi Nane Mi
Si kake ekohu ɔ, Amon bi ɔmɛ ngɔ ninyɛ kɛ to mi mi jɔmi nɛ Yehowa je kpo kɛ tsɔɔ mɛ ɔ nane mi. Yehowa ma we e hɛ ngɔ fɔ yi wu tso ní peepee nɛ ɔ nɔ. “Benɛ Saul nu munyu nɛ ɔ, Mawu mumi ɔ ba e nɔ, nɛ e mi mi fu wawɛɛ nitsɛ.” Ngɛ Mawu mumi ɔ blɔ tsɔɔmi nya a, Saul bua ta buli 333,000 a nya nɛ a ya tua Amon bi ɔmɛ, nɛ a gbe mɛ hluu kɛ ya si be nɛ “o be a ti nihi enyɔ po nae ngɛ he kake.”—1 Samuel 11:6, 11.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w05 3/15 22 ¶8
Otihi Nɛ Ngɛ Samuel Kekleekle Womi ɔ Mi
9:9—Mɛni Nɛ E Sa Kadimi Ngɛ Munyuhi Nɛ Ji “Jamɛ A Be ɔ, Bɔ Nɛ A Tsɛɔ Gbalɔ Ji Ní Nalɔ” ɔ He ɔ? Munyu nɛ ɔmɛ ma nyɛ maa tsɔɔ kaa ngɛ Samuel be ɔ mi kɛ ngɛ Israel matsɛ ɔmɛ a yi nɔ ɔ, ke a le gbalɔ ko wawɛɛ ɔ, a ngɔɔ munyungu nɛ ji “gbalɔ” kɛ daa “ní nalɔ” nane mi. Enɛ ɔ he ɔ, a naa Samuel kaa lɛ ji kekleekle gbalɔ ngɛ nihi tsuo nɛ a le mɛ kaa gbali ɔ a kpɛti.—Ní Tsumi 3:24.