Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi
MAY 2-8
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 1 SAMUEL 27-29
“Blɔhi A Nɔ Nɛ David Gu Kɛ Hwu Ta”
it-1 41
Akish
Benɛ David ngɛ Saul nya fo tue ɔ, e ya laa e he si enyɔ sɔuu ngɛ Matsɛ Akish ngɔ. Ngɛ kekleekle si fɔfɔɛ ɔ mi ɔ, benɛ a susu kaa David ji he nyɛlɔ ɔ, e pee e ní kaa godotsɛ nɛ Akish ngmɛɛ e he, ejakaa e na lɛ kaa godotsɛ nɛ́ e be nyɛe maa ye mɛ awi. (1Sam 21:10-15; La 34; 56) Ngɛ si fɔfɔɛ enyɔne ɔ mi ɔ, e kɛ ta buli 600 kɛ a weku li lɛ ya Akish ngɔ, enɛ ɔ he ɔ, Akish ha nɛ a ya hi Ziklag. Ngɛ jeha kake kɛ nyɔhiɔ eywiɛ nɛ a kɛ hi lejɛ ɔ, Akish susu kaa Yuda mahi nɛ David kɛ e we bi ɔmɛ ya ngɛ tuae, se ngɛ anɔkuale mi ɔ, Geshur bi, Girzi bi, kɛ Amalek bi ɔmɛ nɛ David ya ngɛ tuae ɔ nɛ. (1Sam 27:1-12) Akɛnɛ David de we Akish mahi tutuutu nɛ e ya ngɛ tuae he je ɔ, Akish he lɛ ye nɛ e pee lɛ e he bulɔ benɛ Filisti bi ɔmɛ kɛ Matsɛ Saul yaa hwu ta a. Se benɛ a yaa ta a, “Filisti matsɛmɛ enuɔ ɔmɛ” kplɛɛ we nɛ David kɛ e nyumu ɔmɛ nɛ a piɛɛ a he kɛ ya, nɛ a ha nɛ a kpale a se kɛ ho Ziklag ya. (1Sam 28:2; 29:1-11) Benɛ David ba pee Matsɛ nɛ e kɛ Gat bi ɔmɛ ya hwu ta a, e baa Akish yi nɛ a gbi lɛ, nɛ e hi wami mi kɛ ya si benɛ Salomo ba ye nɔ.—1Ma 2:39-41.
it-2 245 ¶6
Lakpa Yemi
E ngɛ mi kaa Baiblo ɔ tu munyu kɛ si lakpa yemi mohu lɛɛ, se enɛ ɔ tsɔɔ we kaa e sa nɛ wa de nihi níhi tsuo kɛ kɔ sane ko he be mi nɛ a be he blɔ kaa a le ɔ. Yesu Kristo de ke: “Nyɛ ko ngɔ níhi nɛ a ngɛ klɔuklɔu ɔ kɛ ha gbehi, nɛ jã kɛ̃ nɛ nyɛ ko sake nyɛ adiagbahi kɛ pue kpotoohi a hɛ mi, konɛ a ko naa nɔ, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a plɛ a hɛ mi kɛ wo nyɛ nɛ a tsɔtslɔɔ nyɛ mi.” (Mat 7:6) Enɛ ɔ he je nɛ ngɛ si fɔfɔɛ komɛ a mi ɔ, Yesu de we nihi níhi tsuo nɛ kɔɔ sane ko nɛ e sɛ kaa a le ɔ he, nɛ e ha we sane komɛ nɛ a bi lɛ ɔ tsuo a heto tɛɛ, ejakaa jã peemi ko nyɛ ko ngɔ haomi kɛ ba. (Mat 15:1-6; 21:23-27; Yo 7:3-10) E ngɛ heii kaa jã nɛ Abraham, Isak, Rahab, kɛ Elisha hu pee, a de we nihi nɛ a sɔmɔ we Yehowa a níhi tsuo nɛ a be he blɔ kaa a le ɔ.—1Mo 12:10-19; yi 20; 26:1-10; Yosh 2:1-6; Yak 2:25; 2Ma 6:11-23.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w10 1/1 20 ¶5-6
Anɛ Nihi Nɛ A Gbo ɔ Ma Nyɛ Maa Ye Bua Nihi Nɛ A Ngɛ Wami Mi ɔ Lo?
Mo susu he nɛ o hyɛ. Baiblo ɔ de ke: Ke nɔmlɔ gbo ɔ, e “kpaleɔ kɛ yaa zu mi ekohu,” nɛ “e yi mi tomi ɔmɛ tsuo a se poɔ.” (La 146:4) Akɛnɛ Saul sɛ hlami nɛ e kpata kunya yeli nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ tsuo a hɛ mi he je ɔ, enɛ ɔ tsɔɔ kaa Saul kɛ Samuel tsuo le kaa Mawu sume nɛ a bi ní ngɛ klaali a ngɔ.—3 Mose 19:31.
Mo susu he nɛ o hyɛ. Kaa anɔkualetsɛ Samuel ngɛ wami mi ngɛ mumi mi ɔ, anɛ e ma tɔ̃ Mawu mlaa nɔ nɛ́ e kɛ mumi yayamihi nɛ́ pee kake nɛ e kɛ Saul nɛ ba tu munyu lo? Yehowa kua kaa e kɛ Saul ma tu munyu. Anɛ klaali ma nyɛ maa nyɛ Mawu Ope ɔ nɔ nɛ e kɛ Saul nɛ ba tu munyu kɛ gu Samuel nɛ gbo ɔ nɔ lo? Dɛbi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi Mawu gbalɔ Samuel nɛ e na, mohu ɔ, mumi yaya ko nɛ e bua pee e ní kaa “Samuel” nɛ́ e gbo ɔ nɛ.
MAY 9-15
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 1 SAMUEL 30-31
“Mo Ha Nɛ Yehowa O Mawu ɔ Nɛ Wo Mo He Wami”
w06 8/1 28 ¶12
Moo Ye Yehowa Gbeye Konɛ O Ná Bua Jɔmi!
12 Yehowa gbeye nɛ David ye ɔ ye bua lɛ nɛ e yu e he ngɛ yayami he. Se pi lɔ ɔ pɛ, e wo lɛ he wami nɛ e kɛ nile tsu ní nɛ e mwɔ yi mi kpɔhi nɛ da ngɛ si fɔfɔɛhi nɛ a mi wa mi. David kɛ e nyumu ɔmɛ tu fo ngɛ Saul nya nɛ a ya laa a he ngɛ Filisti bi ɔmɛ a zugba a nɔ ngɛ Ziklag jeha kake kɛ nyɔhiɔ eywiɛ. (1 Samuel 27:5-7) Be ko benɛ David kɛ e nyumu ɔmɛ je ma a mi ɔ, Amalek bi ɔmɛ ba sã ma a nɛ a nuu a yi ɔmɛ, a bi ɔmɛ, kɛ a jijɔ ɔmɛ kɛ ho. Benɛ David kɛ e nyumu ɔmɛ kpale kɛ ba nɛ a na nɔ́ nɛ ba a, a wo yana. E kɛ we nɛ́ aywilɛho nɛ a ngɛ yee ɔ plɛ pee abofu, nɛ David nyumu ɔmɛ de kaa a maa fiaa lɛ tɛ. E ngɛ mi kaa David hao wawɛɛ mohu lɛɛ, se e kɔni mi jɔ̃ we. (Abɛ 24:10) Akɛnɛ e yeɔ Mawu gbeye he je ɔ, e bi Yehowa yemi kɛ buami nɛ ‘Yehowa wo lɛ he wami.’ Ngɛ Mawu yemi kɛ buami nya a, David kɛ e we bi ɔmɛ ye Amalek bi ɔmɛ a nɔ kunimi nɛ a kpɔ̃ a ní ɔmɛ ngɛ a dɛ.—1 Samuel 30:1-20.
w12 4/15 30 ¶14
Yehowa Poɔ Wa He Piɛ Konɛ E He Wa Yi Wami
14 David kɛ si fɔfɔɛhi nɛ jɔ̃ɔ nɔ kɔni mi kpe ngɛ e si himi mi. (1 Sam. 30:3-6) Munyuhi nɛ mumi ɔ kudɔ lɛ nɛ e ngma a tsɔɔ kaa Yehowa le bɔ nɛ e ngɛ he nue ha. (Kane La 34:18; 56:8.) Mawu le bɔ nɛ wɔ hu wa nuɔ he ha. Ke wa “kɔni mi jɔ̃” loo wa ‘hao ɔ,’ Yehowa hɛɛ lɛ kɛ suu wa he. Enɛ ɔ nɛ wa le ɔ woɔ wa bua kaa bɔ nɛ e wo David bua nɛ e la ke: “Ma nya, nɛ ma ná bua jɔmi ngɛ o suɔmi nɛ be nyagbe ɔ he. O na ye nɔ́ nami ɔ; benɛ i ngɛ haomi mi ɔ, o hyɛ ye nɔ.” (La 31:7) Se pi wa haomi ɔmɛ pɛ nɛ Yehowa naa, e woɔ wa bua nɛ e woɔ wɔ he wami hulɔ. Blɔ kake nɛ e guɔ nɔ kɛ peeɔ jã ji Kristofohi a kpehi nɛ wa yaa a.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w05 3/15 24 ¶8
Otihi Nɛ Ngɛ Samuel Kekleekle Womi ɔ Mi
30:23, 24. Yi mi kpɔ nɛ David da 4 Mose 31:27 ɔ nɔ kɛ mwɔ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa buɔ nihi nɛ a tsuɔ ní tsumi slɔɔtohi ngɛ asafo ɔ mi kɛ fiɔ nihi nɛ a ngɛ hɛ mi nyɛɛe ngɛ asafo ɔ mi ɔ a se ɔ kaa a he jua wa wawɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa ngɛ tsue ɔ, wa “tsu kɛ [wa] susuma tsuo kaa Yehowa nɛ [wa] ngɛ pee ha, se pi adesahi.”—Kolose Bi 3:23.
MAY 16-22
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 SAMUEL 1-3
“Mɛni Wa Kaseɔ Ngɛ ‘Aywilɛho Yemi La’ Nɛ Kɔɔ Saul Kɛ Yonatan He ɔ Mi?”
w00 6/15 13 ¶9
Moo Bu Nihi Nɛ A Hɛɛ Blɔ Nya a
9 Anɛ David hao benɛ a ngɛ lɛ yi mi wae ɔ lo? David sɔle nɛ e de Yehowa ke: “Yiwutsotsɛmɛ ngɛ hlae nɛ a kpata ye hɛ mi.” (La 54:3) E ya nɔ nɛ e de ke: “Ye Mawu, mo je mi kɛ je ye he nyɛli a dɛ mi . . . dikali bua a he nya, konɛ a kpata ye hɛ mi, pohu i pee we yayami ko. A he sɔ, nɛ a dla kɛ wo ye he, pohu i pee we mɛ yayami ko. Tee si, ba piɛ ye he. Hyɛ kaa ye yi fi.” (La 59:1-4) Anɛ mo hu o nu he jã hyɛ kaa nɔ ko nɛ e hɛɛ blɔ nya a ha nɛ o ngɛ nɔ́ nae lo? David ya nɔ nɛ e je bumi kpo kɛ tsɔɔ Saul. Benɛ Saul gbo po ɔ, David nya we, mohu ɔ, e po aywilɛho yemi la kɛ ha lɛ: “Saul kɛ Yonatan a he ngɛ bua jɔmi; a suɔ mɛ saminya. . . . A he sɔɔ pe kɔle; nɛ a he wa pe jata. Nyɛ Israel yihi, nyɛɛ ye kɔmɔ ha Saul!” (2 Samuel 1:23, 24) David pee nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ sa kadimi wawɛɛ, e ngɛ mi kaa Saul wa lɛ yi mi mohu lɛɛ, se e je bumi kpo kɛ tsɔɔ Saul, nɔ nɛ Yehowa pɔ lɛ nu ɔ!
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 369 ¶2
Nyɛmi
A kɛ “nyɛmi” hu tsuɔ ní kɛ tsɛɛ ɔ nihi nɛ tue mi jɔmi ngɛ a kpɛti nɛ a hɛɛ yi mi tomi kake ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Matsɛ Hiram nɛ e je Tiro ɔ tsɛ Matsɛ Salomo kaa e nyɛmi, pi kaa blɔ nya loo he blɔ nɛ a hɛɛ ɔ sɔ he je, mohu ɔ, akɛnɛ e kɛ Matsɛ Salomo pee kake nɛ e ha lɛ tsohi kɛ ní kpahi nɛ e kɛ ma sɔlemi we ɔ he je. (1Ma 9:13; 5:1-12) David ngma ke: “Hyɛ bɔ nɛ e hi, bɔ nɛ e ngɛ fɛu, ke nyɛmimɛ pee kake kɛ hi si!” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa pi nyɛmimɛ nɛ a je weku kake mi pɛ nɛ tue mi jɔmi kɛ kake peemi hiɔ a kpɛti. (La 133:1) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, suɔmi nɛ David kɛ Yonatan ngɛ kɛ ha a sibi, kɛ suɔmi nɛ a ngɛ kɛ ha Yehowa a he je nɛ David tsɛ lɛ ke e nyɛmi ɔ nɛ, se pi kaa tsɛ kake loo nyɛ kake lɛ fɔ mɛ. (2Sam 1:26) A tsɛɛ ɔ huɛmɛ nɛ a ní peepee kɛ a su komɛ sɔ ɔ kaa nyɛmimɛ ke ji kaa níhi nɛ a peeɔ ɔmɛ hí po.—Abɛ 18:9.
MAY 23-29
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 SAMUEL 4-6
“Moo Ya Nɔ Nɛ O Ye Yehowa Gbeye”
w05 5/15 17 ¶8
Otihi Nɛ Ngɛ Samuel Womi Nɛ Ji Enyɔne ɔ Mi
6:1-7. E ngɛ mi kaa David hɛɛ yi mi tomi kpakpa mohu lɛɛ, se e kɛ Mawu mlaa tsu we ní nɛ e ha nɛ a ngɔ Somi Daka a kɛ fɔ tlɔɔke nɔ, nɛ lɔ ɔ ngɔ haomi kɛ ba. (2 Mose 25:13, 14; 4 Mose 4:15, 19; 7:7-9) Somi Daka a nɛ Uza pɛtɛ he ɔ tsɔɔ hu kaa ke nɔ ko kɛ juɛmi kpakpa pee nɔ́ ko po, se pi jã nɛ Yehowa suɔ kaa a pee ɔ, e bua be he jɔe.
w05 2/1 27 ¶20
Yehowa Peeɔ Nɔ́ Nɛ Da Be Fɛɛ Be
20 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Uza le nɔ́ nɛ da nɛ e sa kaa e ko pee. Somi Daka a tsɔɔ kaa Yehowa ngɛ a kpɛti. Mlaa a tsɔɔ heii kaa e sɛ nɛ nɔ ko nɛ e be he blɔ ɔ nɛ ta he. Nɔ nɛ e ma tɔ̃ mlaa nɛ ɔ nɔ ɔ, a maa gbe lɛ. (4 Mose 4:18-20; 7:89) Enɛ ɔ he ɔ, Somi Daka a nɛ a maa ngɔ kɛ ya Yerusalem ɔ ji nɔ́ ko nɛ hɛdɔ ngɛ he. E ngɛ mi kaa pi osɔfo ji Uza mohu lɛɛ, se e ji Levi no, enɛ ɔ he ɔ, e le Mlaa a. Ngɛ jeha bɔɔ komɛ nɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ, a kɛ Somi Daka ba ma e papaa we ɔ mi konɛ e hi slɔkee. (1 Samuel 6:20–7:1) Somi Daka a hi lejɛ ɔ maa pee jeha 70 loko David ma e juɛmi nya si kaa e maa ngɔ kɛ je lejɛ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma de kaa Uza le mlaahi nɛ kɔɔ Somi Daka a he ɔ kɛ je e jokuɛwi a si tɔɔ.
w05 2/1 27 ¶21
Yehowa Peeɔ Nɔ́ Nɛ Da Be Fɛɛ Be
21 Kaa bɔ nɛ wa de kɛ sɛ hlami ɔ, Yehowa le nɔ́ nɛ ngɛ wa tsui mi. Akɛnɛ Mawu Munyu ɔ tsɛ nɔ́ nɛ Uza pee ɔ kaa ‘nɔ buimi ní peepee’ he je ɔ, e ma nyɛ maa ba kaa Yehowa le yi mi tomi he je nɛ Uza pee jã nɛ́ ngmami ɔ tu we he munyu. Anɛ e ma nyɛ maa ba kaa Uza ji he nɔ wolɔ nɛ́ e suɔ kaa e pee níhi nɛ e be he blɔ kaa e pee ɔ lo? (Abɛ 11:2) Anɛ Somi Daka a nɛ a weku ɔ po he piɛ ngɛ laami mi nɛ e ngɛ hɛ mi nyɛɛe ngɛ magbɛ nɔ ɔ ha nɛ e susu kaa e nɔ kuɔ pe ni kpahi lo? (Abɛ 8:13) Anɛ Uza be hemi kɛ yemi hluu po kaa e susu kaa Yehowa nine ngɛ kpoku nɛ e be nyɛe maa po Somi Daka a nɛ tsɔɔ kaa Yehowa ngɛ a kpɛti ɔ he piɛ lo? Bɔ fɛɛ bɔ nɛ sane ɔ ji ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa pee nɔ́ nɛ da. Eko ɔ, e na nɔ́ nɛ ngɛ Uza tsui mi, lɔ ɔ he je nɛ e kɛ oya yemi bu lɛ fɔ ɔ nɛ.—Abɛ 21:2.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w96 4/1 29 ¶1
Ngɔɔ O Haomi Ɔmɛ Kɛ Fɔ Yehowa Nɔ Be Fɛɛ Be
Akɛnɛ David ji matsɛ he je ɔ, ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e he ngɛ mi nɛ nɔ́ nɛ ɔ ba a nɛ. Bɔ nɛ David pee e ní ha a ha nɛ wa na kaa nihi nɛ huɛ bɔmi kpakpa ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti po ma nyɛ maa pee a ní ngɛ blɔ nɛ dɛ nɔ be komɛ ke a kɛ haomihi kpe. Kekleekle ɔ, David mi mi fu wawɛɛ, lɔ ɔ se ɔ, e ye gbeye. (2 Samuel 6:8, 9) Enɛ ɔ ka hemi kɛ yemi nɛ e ngɛ ngɛ Yehowa mi ɔ wawɛɛ. Ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi ɔ, wa na kaa akɛnɛ David kɛ Yehowa blɔ tsɔɔmihi tsu we ní he je ɔ, e ngɔɛ e haomi ɔmɛ kɛ fɔ e nɔ. Anɛ si fɔfɔɛ ko kaa kikɛ ma nyɛ maa ba ngɛ wa blɔ fa mi be komɛ lo? Anɛ wa pia Yehowa ngɛ nyagba ko nɛ e ba wa nɔ akɛnɛ waa kɛ e mlaa amɛ tsu we ní he je ɔ lo?—Abɛ 19:3.
MAY 30–JUNE 5
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 SAMUEL 7-8
“Yehowa Kɛ David So Somi Ko”
w10 4/1 20 ¶3
“O Matsɛ Yemi ɔ Maa Hi Si Kɛ Maa Ya Neneene”
Yehowa bua jɔ nɔ́ nɛ David suɔ kaa e maa pee ɔ he. Ngɛ suɔmi nɛ David ngɛ kɛ ha Yehowa kɛ ngɛ gbami nya a, Mawu kɛ David so kaa e ma ha nɛ e nina maa ye matsɛ kɛ maa ya neneene. Natan de David si nɛ Yehowa wo ɔ, e de lɛ ke: “O nina maa hiɛ, nɛ ma ha o matsɛ yemi ɔ maa hi si kɛ maa ya neneene; o matsɛ yemi ɔ se be poe gblegbleegble.” (Kuku 16) Ngɛ somi nɛ Yehowa kɛ David so ɔ nya a, mɛnɔ lɛ e maa ye Matsɛ kɛ maa ya neneene ɔ?—La 89:20, 29, 34-36.
w10 4/1 20 ¶4
“O Matsɛ Yemi ɔ Maa Hi Si Kɛ Maa Ya Neneene”
Yesu nɛ je Nazaret ɔ je David weku kpa a mi. Bɔfo ko de ngɛ Yesu nɛ a ma fɔ lɛ ɔ he ke: “Yehowa Mawu maa ngɔ e tsɛ David matsɛ sɛ ɔ kɛ ha lɛ, nɛ e maa ye Yakɔb we ɔ nɔ Matsɛ kɛ maa ya neneene, nɛ e Matsɛ Yemi ɔ se be poe.” (Luka 1:32, 33) Lɔ ɔ somi nɛ Yehowa kɛ David so ɔ ba mi ngɛ Yesu Kristo blɔ fami. Enɛ ɔ he ɔ, pi adesa ko nɛ hla lɛ loko e ngɛ nɔ yee, mohu ɔ, kɛ gu si nɛ Mawu wo ɔ nɔ nɛ e ná he blɔ kaa e maa ye nɔ kɛ ya neneene ɔ nɛ. Nyɛ ha nɛ wa kai kaa Mawu si womihi tsuo baa mi be fɛɛ be.—Yesaya 55:10, 11.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-2 206 ¶2
Nyagbe Ligbi Ɔmɛ
Balaam gbami ɔ. Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Israel bi ɔmɛ maa su Si Womi Zugba a nɔ ɔ, Balaam de Balak nɛ ji Moab Matsɛ ɔ ke: ‘Ma suɔ nɛ ma wo o tue nɔ ngɛ nɔ́ nɛ kikɛmɛ a ma nɛ ɔ maa pee mo nitsɛ o ma mi bi ɔmɛ hwɔɔ se ɔ he. . . . Dodoe ko maa je Yakob mi kɛ ba, nɛ matsɛ tso ko maa te si kɛ je Israel mi. Nɛ e maa ywia Moab hɛ nya kokooko, nɛ e maa ywia basabasa peeli tsuo a yi koklodo.’ (4 Mose 24:14-17) Ngɛ gbami nɛ ɔ mi ba mi kekleekle nɔ́ ɔ mi ɔ, “dodoe” ɔ nɛ a tu he munyu ɔ ji Matsɛ David nɛ́ e kpata Moab bi ɔmɛ a hɛ mi ɔ nɛ. (2Sam 8:2) Enɛ ɔ he ɔ, “hwɔɔ se ɔ” nɛ a tu he munyu ngɛ gbami nɛ ɔ mi ɔ je sisi benɛ David bɔni matsɛ yemi ɔ. Akɛnɛ David peeɔ Yesu nɛ ji Mesia Matsɛ ɔ nini he je ɔ, gbami nɛ ɔ hu kɔɔ Yesu he be mi nɛ e ma kpata e he nyɛli tsuo a hɛ mi ɔ.—Yes 9:7; La 2:8, 9.
JUNE 6-12
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 SAMUEL 9-10
“David Je Suɔmi Nɛ Se Pui Kpo”
w06 6/15 14 ¶6
O Ma Nyɛ Ma Ná Bua Jɔmi Niinɛ
David de ke: ‘A gbaa nɔ nɛ susuɔ nihi nɛ a ní ngɛ mɔbɔ ɔ a he; ke haomi ba e nɔ ɔ, Yehowa maa piɛ e he. Yehowa maa bu e he, nɛ e yi ma ná wami. Yehowa maa gbaa lɛ ngɛ zugba a nɔ, nɛ e be e ngmɛɛe kɛ ha e he nyɛli.’ (La 41:1, 2) Mi mi jɔmi kpo nɛ David je kɛ tsɔɔ e huɛ Yonatan bi nɛ ji Mefiboshet nɛ́ e je kpa a, ji nihi nɛ a ní ngɛ mɔbɔ nɛ a ma pee mɛ kpakpa a he nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ se be nɛ e pee.—2 Samuel 9:1-13.
w05 5/15 17 ¶12
Otihi Nɛ Ngɛ Samuel Womi Nɛ Ji Enyɔne ɔ Mi
9:1, 6, 7. David ye e si womi ɔ nɔ. E sa nɛ wɔ hu waa bɔ mɔde nɛ waa ye wa si womihi a nɔ.
w02 2/15 14 ¶10
A Da Nyagbahi Nɛ Ngɛ Kaa Mio Ngɛ A He Lo Mi ɔ Nya
10 Jeha komɛ a se ɔ, Matsɛ David je mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ Mefiboshet ngɛ suɔmi nɛ mi wa nɛ e ngɛ kɛ ha Yonatan ɔ he je. David kpale Saul weto níhi tsuo kɛ ha lɛ, nɛ e ha nɛ Saul tsɔlɔ Ziba hyɛ Mefiboshet zugba a nɔ ha lɛ. David de Mefiboshet hu ke: ‘O maa ye ní ngɛ ye we okplɔɔ he daa.’ (2 Samuel 9:6-10) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, mi mi jɔmi kpo nɛ David je kɛ tsɔɔ Mefiboshet ɔ wo e bua nɛ e ha we nɛ e pee yeyeeye tsɔ ngɛ kpa nɛ e je ɔ he. Enɛ ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ se be! E sa nɛ wɔ hu wa je mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ nihi nɛ a ngɛ nyagbahi nɛ ngɛ kaa mio ngɛ a he lo mi ɔ.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 266
Kpɛni
Ngɛ blema a, nihi nɛ a hi beleku je ma amɛ a mi nɛ Israel bi ɔmɛ hu piɛɛ he ɔ, buu kpɛni nɛ a toɔ ɔ kaa e ji nɔ́ ko nɛ woɔ nyumuhi a hɛ mi nyami. Mlaa nɛ Mawu kɛ ha Israel bi ɔmɛ ɔ tsɔɔ kaa e sɛ nɛ a ‘sɛ a kpɛni,’ kɛ a tue si bwɔmi. (3Mo 19:27; 21:5) Yehowa wo mɛ mlaa nɛ ɔ akɛnɛ nihi nɛ a jaa wɔ ɔ peeɔ jã ngɛ a jami mi kusumi ní peepeehi a mi ɔ he je.
JUNE 13-19
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 SAMUEL 11-12
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 590 ¶1
David
Yehowa ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ hyɛe, nɛ e je sane ɔ tsuo kpo. Kaa Yehowa ngmɛ blɔ nɛ adesahi nɛ́ a kojo ɔ ngɛ Mose Mlaa nya a lɛ a tsu nɔ́ nɛ ba ngɛ David kɛ Batsheba a kpɛti ɔ he ní ɔ, lɛɛ jinɛ a ko gbe mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo, nɛ bimwɔyo ɔ nɛ a ma fɔ ɔ hu ko gbo. (5Mo 5:18; 22:22) Se Yehowa nitsɛ tsu sane ɔ he ní nɛ e na David mɔbɔ ngɛ Matsɛ Yemi ɔ somi ɔ he je (2Sam 7:11-16), e pee jã hulɔ akɛnɛ David nitsɛ hu na nihi mɔbɔ (1Sam 24:4-7; kɛ to Yak 2:13 ɔ he), nɛ́ jehanɛ ɔ hu mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a pia a he ngɛ yayami nɛ a pee ɔ he ɔ he je. (La 51:1-4) Se Yehowa ha we nɛ a ye a he kulaa a, e gbla a tue. Yehowa gu gbalɔ Natan nɔ kɛ de David ke: “Ma ha mo nitsɛ o we ɔ mi no ko ma tsɔ atuã kɛ wo mo.”—2Sam 12:1-12.
JUNE 20-26
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 SAMUEL 13-14
“Amnon Fo Lɛ Pɛ E Nɔ́ Mi Nɛ Lɔ ɔ Ngɔ Haomi Ngua Kɛ Ba”
it-1 32
Absalom
A Gbe Amnon. Absalom nyɛmiyo Tamar he fɛu ɔ ha nɛ Amnon nɛ ji e tsɛ binyumu nɔkɔtɔma a ba ná suɔmi kɛ ha lɛ. Amnon bua pee kaa nɔ́ nɛ e be he wami nɛ e ha nɛ a tsɛ Tamar kɛ ba e ngɔ konɛ e ba hoo ní ha lɛ, lɔ ɔ se ɔ, e tua lɛ abonua. Suɔmi nɛ Amnon ná kɛ ha Tamar a ba pee ninyɛ nɛ mi wa wawɛɛ nɛ e fiee lɛ kɛ je kpo. Tamar hia e tade klɔii ɔ nɛ tsɔɔ kaa e ji matsɛ biyo yomiyo ɔ ngɛ e he, nɛ e muɔɔ la zu kɛ pue e yi mi. Tamar kɛ Absalom kpe. Benɛ Absalom kɛ lɛ kpe nɔuu pɛ nɛ e yɔse kaa Amnon ta e nyɛmiyo ɔ he, nɛ tsɔɔ kaa eko ɔ, e le suɔmi nɛ Amnon ngɛ kɛ ha Tamar a he nɔ́ ko. Absalom de e nyɛmiyo ɔ kaa e ko de nɔ́ ko, lɔ ɔ se ɔ, e ngɔ lɛ kɛ ho e we ɔ mi ya.—2Sam 13:1-20.
it-1 33 ¶1
Absalom
Jeha enyɔ ba be. Be nɛ a kɛ sãa to he bwɔmi su, nɛ e ji be nɛ a kɛ yeɔ gbijlɔ hulɔ. Absalom ngmɛ okplɔɔ ngɛ Baal Hazor nɛ e kɛ Yerusalem kɛmi maa pee si tomi 14 ɔ, nɛ e fɔ̃ matsɛ ɔ binyumu ɔmɛ kɛ David nitsɛ hu nine. Benɛ David kpa lɛ pɛɛ kaa e be nyɛe ba mi ɔ, Absalom nyɛ e nɔ kaa ke jã a, lɛɛ e ha nɛ e binyumu nɔkɔtɔma Amnon nɛ ba. (Abɛ 10:18) Benɛ a ngɛ okplɔɔ ngmɛmi ɔ sisi nɛ Amnon “nu wai nɛ e bua jɔ e he ɔ,” Absalom fã e tsɔli ɔmɛ kaa a gbe lɛ. Matsɛ ɔ binyumu kpa amɛ kpale kɛ ho Yerusalem ya, se Absalom lɛɛ e tu fo kɛ ho e nɛnɛ nɛ ji Geshur Matsɛ ɔ nɛ ngɛ Siria a ngɔ ya ngɛ Galilea wo ɔ beleku je. (2Sam 13:23-38) “Klaate” ɔ nɛ gbalɔ Natan tu he munyu ɔ bɔni ní tsumi ngɛ David we ɔ mi nɛ e ma tsa nɔ e wami be ɔ tsuo.—2Sam 12:10.
Ngmami ɔ Mi Junehi
g04 12/22 8-9
He Fɛu Nɛ E He Hia Pe Kulaa
Mo susu Absalom nɛ e ji David binyumu ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ɔ he nɛ o hyɛ. E ngɛ mi kaa e he ngɛ fɛu wawɛɛ mohu lɛɛ, se e je we su kpakpahi kpo. Baiblo ɔ de ngɛ e he ke: “Ngɛ Israel tsuo ɔ, nɔ ko nɔ ko be nɛ he ngɛ fɛu kɛ Absalom sɔ; kɛ je e nane sisi hluu kɛ ya si e yi gbɛtɛ mi ɔ, sé ko be e he.” (2 Samuel 14:25) Se kɛ̃ ɔ, hɛ mi nyami hlami ha nɛ Absalom te si kɛ wo e tsɛ ɔ konɛ e kpɔ̃ tsɛ yemi ɔ ngɛ e dɛ. E kɛ e tsɛ ɔ plã amɛ po ná bɔmi. Enɛ ɔ ha nɛ Yehowa mi mi fu lɛ wawɛɛ nɛ e gbo gbenɔ yeyee.—2 Samuel 15:10-14; 16:13-22; 17:14; 18:9, 15.
Anɛ o maa suɔ nɛ o kɛ Absalom nɛ pee huɛ lo? Dɛbi kulaa. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ní peepee hí sãasãa. E ngɛ mi kaa Absalom he ngɛ fɛu wawɛɛ mohu lɛɛ, se e he fɛu ɔ nyɛ we nɛ e laa e he nɔ wo mi kɛ anɔkuale nɛ e yi ɔ nɔ, aloo e tsi we e gbenɔ ɔ nya. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Baiblo ɔ tu nihi nɛ a pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa, nɛ a le ní, nɛ nihi a bua jɔ a he ɔ he munyu, se e tu we a he fɛu he munyu. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa nɔ́ nɛ he hia wawɛɛ ji bɔ nɛ a ngɛ ha ngɛ a tsui mi.
JUNE 27–JULY 3
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 SAMUEL 15-17
w12 7/15 13 ¶5
Mo Sɔmɔ Mawu Nɛ Ha a Nɔ He Yemi ɔ
5 Baiblo ɔ tu nihi fuu nɛ a pee we nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ a ná nihi a nɔ he wami ngɛ blɔ nɛ dɛ nɔ ɔ a he munyu. Nɔ hyɛmi nɔ́ kake ji Absalom, Matsɛ David bi ɔ. Absalom he ngɛ fɛu wawɛɛ nitsɛ, se be bɔɔ se ɔ, e ngmɛ blɔ nɛ hɛkɔ he si ngɛ e tsui mi kaa bɔ nɛ Satan pee ɔ, nɛ e suɔ kaa e maa ngɔ matsɛ yemi ɔ ngɛ e tsɛ ɔ dɛ be mi nɛ e be he blɔ. Absalom gu blɔ nigii nɔ konɛ e nine kɛ su matsɛ yemi ɔ nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e pee e ní kaa nɔ́ nɛ e susuɔ Israel bi ɔmɛ a he nɛ e ha nɛ Israel bi ɔmɛ nu he kaa matsɛ ɔ susu we a he. Kaa bɔ nɛ Abosiami pee ngɛ Eden abɔɔ ɔ mi ɔ, Absalom ha nɛ ni ɔmɛ nu he kaa lɛ nɛ e ma nyɛ maa ye bua mɛ, se ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu, e ngɛ e tsɛ ɔ he guɛ gbee konɛ e kɛ kpɔ matsɛ yemi ɔ ngɛ e dɛ.—2 Sam. 15:1-5.
it-1 1083-1084
Hebron
Jeha komɛ a se ɔ, David bi Absalom kpale kɛ ba Hebron, lejɛ ɔ nɛ e to ga ngɛ kaa e ma kpɔ̃ matsɛ yemi ɔ ngɛ e tsɛ ɔ dɛ ɔ nɛ, se e yi manye. (2Sam 15:7-10) Eko ɔ, akɛnɛ be ko nɛ be ɔ, Hebron ji Yuda ma ngua nɛ lejɛ ɔ hu ji he nɛ Absalom je ɔ he je nɛ e hla kaa e maa je e ga tomi ɔ sisi ngɛ lejɛ ɔ konɛ e kɛ kpɔ matsɛ yemi ɔ ngɛ e tsɛ ɔ dɛ ɔ nɛ. Pee se ɔ, Matsɛ Rehoboam nɛ ji David bibi ɔ kpale ma Hebron ma a ekohu. (2Kron 11:5-10) Benɛ Babilon bi ɔmɛ kpata Yuda ma a hɛ mi nɛ pee se Yuda bi nɛ a nuu mɛ nyɔguɛ kɛ ho ɔ kpale kɛ ba a, a ti ni komɛ ba hi Hebron (Kiriat Arba).—Neh 11:25.