Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi
JULY 18-24
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 SAMUEL 22
“Ngɔɔ O Hɛ Kɛ Fɔ Yehowa Nɔ Nɛ E Ye Bua Mo”
cl 19 ¶11
Anɛ O Ma Nyɛ Maa ‘Hɛ Mo Kɛ Su Mawu He’ Niinɛ Lo?
11 Ke wa kane kaa Mawu ngɛ ‘he wami wawɛɛ nitsɛ’ ɔ, wa bua jɔɔ. (Yesaya 40:26) Nɛ ke wa kane bɔ nɛ e kpɔ̃ Israel bi ɔmɛ kɛ gblee Wo Tsu ɔ mi nɛ e lɛ mɛ jeha 40 sɔuu ngɛ nga kplanaa a nɔ ɔ he ní ɔ, wa nya kpɛɛ wa he wawɛɛ. Moo po nyu ɔ nɛ e mi ngɛ gbae, nɛ e pee gbogbo nɛ e wlua gaganii nɛ e te da si hiɛ kɛ hiɛ, nɛ Israel bi 3,000,000 kɛ se ngɛ nyɛɛe ngɛ zugba gbigbli nɔ ɔ he foni nɛ o hyɛ. (2 Mose 14:21; 15:8) O naa odase nɛ ngɛ heii hulɔ nɛ tsɔɔ kaa Mawu po a he piɛ ngɛ nga kplanaa a nɔ. Mawu ha nɛ nyu je tɛ sa mi kɛ pue si. Niye ní nɛ ngɛ kaa tso yiblii mi wu futafuta nɛ kɛ pue zugba. (2 Mose 16:31; 4 Mose 20:11) Pi nɛ Yehowa tsɔɔ kaa e ngɛ he wami pɛ kɛkɛ, se mohu, e kɛ e he wami ɔ tsu ní kɛ ye bua e we bi. Niinɛ wa bua jɔɔ wawɛɛ kaa wa sɔlemihi yaa Mawu nɛ ngɛ he wami nɛ e ji ‘wa wesa he, kɛ wa he wami, nɛ́ wa fimi behi tsuo a mi ɔ, e ngɛ wa kasa nya’ a ngɔ.—La 46:1.
w10 6/1 26 ¶4-6
O Maa ‘Ye Anɔkuale’
Nyɛ ha nɛ waa hyɛ nɔ́ nɛ David munyu nɛ ɔ tsɔɔ. A ma nyɛ maa tsɔɔ Hebri munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke ‘ye anɔkuale’ ɔ hu kaa ‘je mi mi jɔmi’ kpo. Suɔmi ji nɔ́ titli nɛ haa nɛ nɔ yeɔ anɔkuale. Yehowa suɔ nihi nɛ a yeɔ lɛ anɔkuale ɔ nɛ e si we mɛ.
Kadi hu kaa anɔkuale yemi biɔ babauu pe he numi kɛkɛ nɛ nɔ ko ma ná, mohu ɔ, e haa nɛ nɔ peeɔ nɔ́ ko. David na heii kaa Yehowa yeɔ anɔkuale niinɛ. Benɛ David kɛ si himi nɛ mi wa ngɛ kpee ɔ, Yehowa ye bua Matsɛ nɛ yeɔ anɔkuale nɛ ɔ nɛ e po e he piɛ nɛ e tsɔɔ lɛ blɔ. David kɛ bua jɔmi de kaa Yehowa ji nɔ nɛ je lɛ ‘kɛ je e he nyɛli ɔmɛ tsuo a dɛ mi.’—2 Samuel 22:1.
Mɛni nɛ David munyu nɛ ɔ tsɔɔ wɔ? Yehowa tsakee we. (Yakobo 1:17) Yehowa ji anɔkualetsɛ nɛ́ e yeɔ e si womi nɔ. Ngɛ David la a eko mi ɔ, e ngma ke: ‘Yehowa kua we nihi nɛ yeɔ lɛ anɔkuale ɔ.’—La 37:28.
JULY 25-31
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 SAMUEL 23-24
“Anɛ O Jeɔ O Tsui Mi Nɛ O Kɛ Níhi Sãa Afɔle Lo”?
it-1 146
Arauna
Arauna ngɔ e ngma gbeemi he ɔ, na, kɛ lɛhi nɛ a kɛ maa sã afɔle ɔ kɛ ha David nɛ́ e he we lɛ nɔ́ ko. Se David suɔ kaa e maa wo ní ɔmɛ a he hiɔ. Nɔ́ nɛ a ngma ngɛ 2 Samuel 24:24 ɔ tsɔɔ kaa David kɛ sika hiɔ yi 50 lɛ he ngma gbeemi he ɔ kɛ na a nɛ. Se 1 Kronika 21:25 ɔ tsɔɔ kaa David kɛ sika tsu 600 lɛ he ngma gbeemi he ɔ. Nɔ nɛ ngma Samuel Womi Nɛ Ji Enyɔ ɔ tu he nɛ a he nɛ a kɛ ma afɔle sami la tɛ ɔ kɛ níhi nɛ a kɛ sã afɔle ɔ pɛ he munyu. Lɔ ɔ, e ma nyɛ maa ba kaa sika abɔ nɛ e tsɔɔ daa si ha jamɛ a ní ɔmɛ pɛ. Se nɔ nɛ ngma Kekleekle Kronika Womi ɔ tu sɔlemi we ɔ nɛ pee se ɔ, a ma ngɛ jamɛ a zugba a nɔ ɔ he munyu. Lɔ ɔ sika abɔ nɛ e tu he munyu ɔ kɔɔ he nɛ a ma sɔlemi we ɔ ngɛ ɔ he. (1Kron 22:1-6; 2Kron 3:1) Akɛnɛ he nɛ a ma sɔlemi we ɔ ngɛ ɔ kle wawɛɛ he je ɔ, e ma nyɛ ba kaa sika tsu 600 nɛ a tsɔɔ ji sika nɛ a kɛ he jamɛ a zugba a tsuo nɛ a kɛ ma sɔlemi we ɔ, mohu pe he nyafii nɛ David ma afɔle sami la tɛ ɔ ngɛ kekleekle ɔ.
w12 1/15 18 ¶8
Moo Kase Ní Kɛ Je ‘Anɔkuale Nɛ Ngɛ Mlaa a Mi’ ɔ Mi
8 Ke Israel no ko je e tsui mi kaa e maa sã afɔle kɛ na Yehowa si aloo e maa sã sami bɔ kɛ ha Yehowa konɛ e bua nɛ jɔ e he ɔ, lɛɛ e he be wae ha lɛ kulaa kaa e maa ngɔ lohwe kpakpa kɛ sã afɔle ɔ kɛ ha Yehowa. Nɔ nɛ ma afɔle ɔ sami ɔ kɛ bua jɔmi maa ngɔ nɔ́ nɛ hi pe kulaa kɛ sã afɔle ɔ kɛ ha Yehowa. Kristofohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ sɛ̃ afɔle kaa bɔ nɛ Mose Mlaa a tsɔɔ ɔ, se ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, a sãa afɔle, nɛ ji kaa a kɛ a be, a he wami kɛ níhi nɛ a ngɛ ɔ sɔmɔɔ Yehowa. Bɔfo Paulo tsɛ Kristofohi a hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ nɛ wa maa ‘jaje ngɛ ma hɛ mi, kpakpa nɛ wa maa pee kɛ níhi nɛ wa ngɛ nɛ waa kɛ ni kpahi maa dla a’ kaa afɔle nɛ saa Mawu hɛ mi. (Heb. 13:15, 16) Bɔ nɛ Yehowa we bi jeɔ a tsui mi kɛ peeɔ ní nɛ ɔmɛ ha a tsɔɔ bɔ nɛ a bua jɔ nɛ a hɛ sa níhi tsuo nɛ Mawu ha mɛ ɔ he ha. Enɛ ɔ he ɔ, bɔ nɛ Kristofohi peeɔ a ní ha mwɔnɛ ɔ, kɛ nɔ́ nɛ woɔ mɛ he wami nɛ a sɔmɔɔ Yehowa a ngɛ kaa nihi nɛ a je a tsui mi kɛ sã afɔlehi blema a a nɔ́ ɔ pɛpɛɛpɛ.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w05 5/15 19 ¶6
Otihi Nɛ Ngɛ Samuel Womi Nɛ Ji Enyɔne ɔ Mi
23:15-17. David ngɛ bu nɛ mi kuɔ kɛ ha Mawu mlaa nɛ kɔɔ wami kɛ muɔ he ɔ, enɛ ɔ he ɔ, e kua kaa e maa pee nɔ́ ko nɛ ma nyɛ maa pee kaa nɔ́ nɛ e tɔ̃ jamɛ a mlaa a nɔ ɔ. E sa nɛ wɔ hu wa je su nɛ ngɛ kaa kikɛ ɔ kpo ngɛ Mawu mlaa amɛ tsuo a he.
AUGUST 1-7
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 1 MATSƐMƐ 1-2
“Anɛ O Kaseɔ Ní Kɛ Jeɔ O Tɔ̃mihi A Mi Lo?”
it-2 987 ¶4
Salomo
Benɛ Adoniya kɛ nihi nɛ e kɛ mɛ to ga a nu titimati ɔ pɛmi he ngɛ Gihon, kɛ ngmlaa nɛ ni ɔmɛ ngɛ kpae kaa “Matsɛ Salomo yi nɛ ná wami” ɔ, sawale nu mɛ nɛ a tu fo. Benɛ a wo Salomo matsɛ pɛ ɔ, e sume nɛ e maa ye e he lue konɛ e kɛ pue tue mi jɔmi nɛ e nɔ yemi ɔ kɛ maa ba a. Kaa Adoniya mohu lɛ ba ye matsɛ ɔ, jinɛ eko ɔ, Salomo wami ko je e dɛ. Adoniya tu fo nɛ e ya sɛ jami he ɔ konɛ e ná yi baami. Salomo tsɔ nɛ a ya ngɔ Adoniya kɛ ba. Matsɛ Salomo de Adoniya ke, e maa ya nɔ nɛ e maa hi wami mi kaa ja a na nɔ́ yayami ko ngɛ e he. Lɔ ɔ se ɔ, Salomo ha nɛ e ho e we mi ya.—1Ma 1:41-53.
it-1 49
Adoniya
Benɛ David gbo se ɔ, Adoniya ya Batsheba ngɔ nɛ e de lɛ kaa e ya bi Salomo nɛ e ha lɛ yiheyo Abishag nɛ e ba hyɛ David nɔ ɔ nɛ e maa ngɔ lɛ kaa e yo. Munyu nɛ Adoniya tu kaa “jinɛ imi lɛ i yeɔ matsɛ; Israel ma a tsuo hyɛ blɔ kaa imi lɛ ma ba ye matsɛ” ɔ tsɔɔ kaa e nu he kaa nɔ́ nɛ a kpɔ̃ e blɔ nya ngɛ e dɛ, pohu e de kaa Mawu lɛ ha nɛ e ba mi jã. (1Ma 2:13-21) E ngɛ mi kaa Adoniya bi nɛ eko ɔ, a to lɛ nane mi akɛnɛ matsɛ yemi ɔ je e dɛ ɔ mohu lɛɛ, se nɔ́ nɛ e bi ɔ tsɔɔ hu kaa loloolo ɔ, e suɔ nɛ e ye matsɛ, ejakaa ngɛ nihi nɛ a hi si ngɛ blema Puje He blɔ a mlaa nya a, matsɛ ko yihi kɛ e plãhi ba peeɔ nihi nɛ a maa ye e se ɔ pɛ a níhi. (Kɛ to 2Sam 3:7; 16:21 ɔ he.) Jã ji bɔ nɛ Salomo na nɔ́ nɛ Adoniya bi kɛ gu e yayo nɔ ɔ nɛ, enɛ ɔ he ɔ, e fã kaa a gbe lɛ, nɛ Benaya tsu he ní oya nɔuu.—1Ma 2:22-25.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w05 7/1 30 ¶1
Otihi Nɛ Ngɛ Matsɛmɛ A Kekleekle Womi ɔ Mi
2:37, 41-46. E ngɛ oslaa kaa nɔ ko ma susu kaa ke e kɛ Mawu mlaa tsu we ní ɔ, e ma nyɛ maa ye e he! Nihi nɛ a jeɔ blɔ nɛ a gbaa kɛ je ɔ ‘blɔ nɛ e nɔ nyɛɛmi yee nɛ e kɛ nɔ yaa wami mi’ ɔ nɔ ɔ maa na jã nɛ a pee ɔ mi nɔ́, ejakaa e ji yi mi kpɔ mwɔmi nɛ nile be mi.—Mateo 7:14.
AUGUST 8-14
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 1 MATSƐMƐ 3-4
“Se Nami Nɛ Ngɛ Juɛmi He”
w11 12/15 8 ¶4-6
Anɛ Nɔ́ Nɛ E Pee ɔ Ji Nɔ Hyɛmi Nɔ́ Kpakpa Loo E Ji Kɔkɔ Bɔmi?
4 Benɛ Salomo bɔni nɔ yemi pɛ ɔ, Mawu je e he kpo ngɔ tsɔɔ lɛ ngɛ nlami mi nɛ e de lɛ kaa e bi lɛ nɔ́ nɛ e suɔ. Akɛnɛ Salomo le kaa e be níhi a si kpami he je ɔ, e bi Mawu konɛ e ha lɛ juɛmi. (Kane 1 Matsɛmɛ 3:5-9.) Akɛnɛ Yehowa bua jɔ kaa Salomo bi konɛ a ha lɛ juɛmi se pi ní nami kɛ hɛ mi nyami he je ɔ, e ha Salomo ‘juɛmi kɛ nɔ́ sisi numi babauu’ nɛ e ha nɛ e ná ní babauu hulɔ. (1 Ma. 3:10-14) Yesu tsɔɔ kaa Salomo ná nile nɛ se be hluu po kaa benɛ Sheba manye ɔ nu he ɔ, e hia blɔ gagaaga konɛ e ba na kɛ e hɛ ngmɛ.—1 Ma. 10:1, 4-9.
5 Wa hyɛ we blɔ kaa Yehowa nɛ gu nyakpɛ blɔ nɔ kɛ ha wɔ juɛmi. Salomo de kaa ‘Yehowa nitsɛ lɛ haa nɔ juɛmi,’ se e tsɔɔ hu kaa e sa nɛ waa bɔ mɔde konɛ wa nine nɛ su juɛmi nɛ ɔ nɔ. E de ke: “Bu [juɛmi] munyu tue, nɛ o bɔ mɔde kaa o maa nu sisi lo.” Salomo ngɔ munyu komɛ kaa “fa kue,” “hla e se blɔ” kɛ “kpa pɛɛ” kɛ tsu ní kɛ tsɔɔ bɔ nɛ e sa nɛ waa bɔ mɔde konɛ wa nine nɛ su juɛmi nɔ ha. (Abɛ 2:1-6) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa ma nyɛ ma ná juɛmi.
6 E sa nɛ wa bi wa he ke, ‘Anɛ i peeɔ níhi nɛ ma ha nɛ ma ná juɛmi nɛ Salomo ná a eko lo?’ Akɛnɛ wa li bɔ nɛ je nɛ ɔ sika he blɔ nya tomi ma ji ha hwɔɔ se he je ɔ, nihi fuu ngɔɔ a juɛmi kɛ maa a ní tsumi kɛ sika nɛ a ngɛ náe ɔ nɔ loo a kɛ a juɛmi maa sukuu nɛ a maa ya kɛ he nɛ a maa ya kɛ su ɔ nɔ. Se o kɛ o weku ɔ hu nɛɛ? Anɛ yi mi kpɔhi nɛ o mwɔɔ ɔ tsɔɔ kaa o bua jɔ juɛmi nɛ je hiɔwe ɔ he nɛ o ngɛ e se blɔ hlae lo? Anɛ ke o pee tsakemi ngɛ níhi loo otihi nɛ o kɛ ma o hɛ mi ɔ he ɔ, e ma ha nɛ o ná juɛmi babauu lo? Niinɛ, ke wa ná juɛmi nɛ waa kɛ tsuɔ ní ɔ, wa ma ná he se kɛ ya neneene. Salomo ngma ke: “Kɛkɛ ɔ, o maa nu nɔ́ nɛ da, kɛ dami sane yemi, kɛ nɔ́ nɛ sa sisi; O maa nu kpakpa peemi blɔ ɔ tsuo sisi.”—Abɛ 2:9, NW.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w98 2/1 11 ¶15
Yehowa Ji Mawu Nɛ Yeɔ E Somihi A Nɔ
15 Benɛ Abraham sisi bimɛ ba pee ma nɛ a ngɛ Mlaa a sisi ɔ, Yehowa jɔɔ mɛ kaa bɔ nɛ e wo a nɛnɛmɛ ɔ si ɔ. Ngɛ jeha 1473 L.F.K. ɔ, Yoshua nɛ e ba ye Mose se ɔ nyɛɛ Israel bi ɔmɛ a hɛ mi kɛ ya Kanaan zugba a nɔ. Pee se ɔ, Yehowa ha nɛ a gba zugba a kɛ ha wɛtso ɔmɛ nɛ e kɛ ye si nɛ e wo Abraham kaa e maa ngɔ zugba a kɛ ha e nina a nɔ. Ke Israel bi ɔmɛ ye anɔkuale ɔ, Yehowa yeɔ si nɛ e wo mɛ kaa e ma ha nɛ a ye a he nyɛli ɔmɛ a nɔ kunimi ɔ nɔ. Wa naa enɛ ɔ heii, titli ɔ, ngɛ be mi nɛ Matsɛ David ngɛ nɔ yee ɔ mi. Benɛ David bi Salomo ba bɔni nɔ yemi ɔ, somi nɛ Yehowa kɛ Abraham so ɔ fã etɛne ɔ ba mi ngɛ e yi nɔ. “Yuda kɛ Israel ɔ hiɛ babauu kaa wo nya zia; a yeɔ ní, nɛ a nuɔ ní, nɛ a náa bua jɔmi.”—1 Matsɛmɛ 4:20.
AUGUST 15-21
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 1 MATSƐMƐ 5-6
“A Kɛ A He Wami Kɛ A Tsui Tsuo Ma Sɔlemi We ɔ”
w11 2/1 15
Anɛ O Le Lo?
A le seda tsohi ngɛ Lebanon kaa a puɛ we mla, a ngɛ fɛu, a jeɔ via wawɛɛ nɛ lohwe tsɔwihi hu nyɛ we lɛ puɛ mi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ní kpakpahi lɛ Salomo kɛ ngɛ sɔlemi we ɔ mae ɔ nɛ. Mwɔnɛ ɔ, seda tso kakaaka komɛ pɛ lɛ piɛ ngɛ Lebanon yoku ɔmɛ a nɔ.
it-1 424
Seda
Seda tsohi nɛ a kɛ tsu ní wawɛɛ ngɛ sɔlemi we ɔ mami mi ɔ ma bi nɛ a na ni tsuli akpehi abɔ nɛ a hɛɛ tso ɔmɛ nɛ a ngɔ kɛ ya Tiro loo Sidon ngɛ Mediterrania wo ɔ nya. Lɔ ɔ se ɔ, a maa fĩ mɛ kɛ bla, nɛ a kɛ maa gu wo ɔ nɔ, nɛ eko ɔ, a kɛ maa ya Yopa. Enɛ ɔ se ɔ, a kɛ maa je lejɛ ɔ kɛ ya Yerusalem. A tsu ní tsumi nɛ ɔ kaa bɔ nɛ Salomo kɛ Hiram so ɔ pɛpɛɛpɛ. (1Ma 5:6-18; 2Kron 2:3-10) Seda tsohi babauu nɛ Salomo ha nɛ a poo ha lɛ ɔ ha nɛ a de kaa ngɛ Salomo yi nɔ ɔ, ‘seda tso pɔ he kaa bɔ nɛ sikamore tso pɔ he ɔ.’—1Ma 10:27; kɛ to Yes 9:9, 10 he.
it-2 1077 ¶1
Sɔlemi We
Bɔ nɛ pee nɛ ní tsumi ɔ nɛ ya nɔ saminya a, Salomo ngɔ nyumuhi 30,000 ngɛ Israel nɛ e gba mɛ ngɔ wo kuuhi etɛ a mi nɛ e tsɔ mɛ kɛ ho Lebanon ya. Ke kuu kake mi bi 10,000 ya tsu ní nyɔhiɔ kake ngɛ Lebanon ɔ, a maa kpale kɛ ba hi we mi nyɔhiɔ enyɔ kɛkɛ kuu enyɔne ɔ hu ho. Jã sɔuu nɛ a hii a sibi tsakee. (1Ma 5:13, 14) Salomo ngɔ ‘nibwɔhi nɛ ngɛ Israel zugba a nɔ’ 70,000 kɛ pee tlomi tlooli kɛ nihi 80,000 kɛ pee tɛ gbali. (1Ma 5:15; 9:20, 21; 2Kron 2:2) Salomo hla nyumuhi 550 nɛ́ a hyɛ ní tsumi ɔ nɔ, nɛ eko ɔ, e hla nyumuhi 3,300 konɛ a ye bua mɛ. (1Ma 5:16; 9:22, 23) E ma nyɛ maa ba kaa nimli nɛ ɔmɛ a kpɛti nihi 250 ji Israel bi, nɛ a kpɛti nihi 3,600 ji ‘nibwɔhi nɛ ngɛ Israel zugba a nɔ.’—2Kron 2:17, 18.
Ngmami ɔ Mi Junehi
g 5/12 17, daka
Baiblo ɔ Ji Gbami Womi Nɛ Da, Fã 1
BE HE AKƆTAA BUMI NƐ DA
Nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ tsɔɔ Baiblo be he akɔtaa bumi nɛ da pɛpɛɛpɛ ɔ ngɛ 1 Matsɛmɛ 6:1 ɔ mi. Lejɛ ɔ tu be nɛ Matsɛ Salomo kɛ je sɔlemi we ɔ mami sisi ngɛ Yerusalem ɔ he munyu. E kaneɔ ke: ‘Egipt zugba a nɔ jemi se jeha lafa eywiɛ kɛ nyingmi kpaanyɔ [jeha 479 pɛpɛɛpɛ], nɛ ji Israel matsɛ Salomo tsɛ yemi jeha eywiɛne ɔ we nyɔhiɔ enyɔne ɔ nɛ a tsɛɛ Ziv ɔ mi ɔ, Salomo je Yehowa we ɔ mami sisi.’
Baiblo akɔtaa bumi tsɔɔ kaa jeha 1034 L.F.K. ɔ ji jeha nɛ Salomo ná jeha eywiɛ ngɛ e nɔ yemi ɔ mi. Ke wa kpale wa se jeha 479 ɔ, e kɛ wɔ ma ba su jeha 1513 L.F.K. nɛ ji jeha nɛ Israel bi ɔmɛ kɛ je Egipt ɔ.
AUGUST 22-28
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 1 MATSƐMƐ 7
“Nɔ́ Nɛ Wa Ma Nyɛ Maa Kase Kɛ Je Titima Enyɔ ɔ Mi”
‘Nyɛ Maa Tsua Akɔblee Ngɛ Yo Ɔmɛ A Mi’
Matsɛ Salomo ngɔ akɔblee babauu kɛ pee sɔlemi we ɔ nɛ ngɛ Yerusalem ɔ he ní ɔmɛ. Akɔblee nɛ ɔmɛ a kpɛti hiɛhiɛ ji níhi nɛ David kpɔ̃ ngɛ Siria bi ɔmɛ nɛ e ye a nɔ kunimi ɔ a dɛ. (1 Kronika 18:6-8) Nyu gallon 17,500 lɛ yaa “akɔblee nyu nɔ́” nɛ osɔfo ɔmɛ yɛɛ nyu ngɛ mi kɛ fɔɔ a he ɔ mi ɔ nɛ, nɛ e mi jiɔmi ma nyɛ maa su ton 30. (1 Matsɛmɛ 7:23-26, 44-46) A pee akɔblee titima enyɔ nɛ a kle ngɛ sɔlemi we ɔ agbo ɔ nya. Titima nɛ ɔmɛ a hiɔwe yami ji nanewɛɛ 26 nɛ a kɛ akɔblee kpɔ nɛ maa su nanewɛɛ 7.3 ma a yi mi. Puɔ ngɛ titima nɛ ɔmɛ a mi nɛ a timi ji intsisi 3, nɛ a mi blimi ji nanewɛɛ 5.6. (1 Matsɛmɛ 7:15, 16; 2 Kronika 4:17) Ke o susu akɔblee abɔ nɛ a kɛ pee ní nɛ ɔmɛ a he ɔ, e ngɛ nyakpɛ wawɛɛ.
it-1 348
Boaz, II
A wo akɔblee titima agbo enyɔ ɔmɛ nɛ a kɛ ma Salomo sɔlemi we nɛ hɛ mi ngɛ nyami ɔ hɛ mi ɔ biɛhi. A wo nɔ́ nɛ ngɛ yiti je ɔ biɛ ke Boaz, nɛ e sisi ji “Ngɛ He Wami Mi,” nɛ a wo nɔ́ nɛ ngɛ woyi je ɔ biɛ ke Yakin, nɛ e sisi ji “É [Yehowa] Ha Nɛ E Ma Si Saminya.” Ke a bla biɛ enyɔ nɛ ɔmɛ nɛ o ngɔ o hɛ mi kɛ tsɔɔ Puje He blɔ nɛ o ngɛ kanee kɛ je o hiɔ nɔ kɛ yaa o muɔ nɔ ɔ, e kanemi ɔ maa ya kaa ‘É [Yehowa] ha nɛ [sɔlemi we ɔ] e ma si saminya ngɛ he wami mi.’—1Ma 7:15-21.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 263
He Dumi
E sa kaa nihi nɛ a jaa Yehowa ngɛ blɔ klɔuu nɔ ɔ a he nɛ tsɔ̃ ngɛ nɔmlɔ tso mi. Wa na enɛ ɔ heii ngɛ blɔ nya nɛ a to ngɛ kpe he bo tsu ɔ mi ɔ, kɛ ngɛ blɔ nya nɛ a to kɛ ha sɔmɔmi ngɛ sɔlemi we ɔ mi pee se ɔ hulɔ. Benɛ a ngɛ Osɔfo Nɔkɔtɔma Aaron kɛ e binyumu ɔmɛ a he tsukɔɔ konɛ a sɔmɔ kaa osɔfohi ngɛ kpe he bo tsu ɔ mi ɔ, a du a he kekle loko a wo tade klɔii ɔmɛ. (2Mo 29:4-9; 40:12-15; 3Mo 8:6, 7) Ngɛ Mose be ɔ mi ɔ, osɔfo ɔmɛ ngɔɔ nyu nɛ ngɛ akɔblee kã a mi ngɛ kpe he bo tsu ɔ he ɔ kɛ fɔɔ a nanehi kɛ a ninehi a he, nɛ ngɛ Salomo sɔlemi we ɔ mi hu ɔ, a ngɔɔ nyu nɛ ngɛ akɔblee nyu nɔ́ ngua a mi ɔ kɛ peeɔ jã. (2Mo 30:18-21; 40:30-32; 2Kron 4:2-6) Ngɛ Kpatami Ligbi ɔ nɔ ɔ, osɔfo nɔkɔtɔma a duɔ e he si enyɔ. (3Mo 16:4, 23, 24) Nihi nɛ a ngɔɔ apletsi ɔ kɛ ya haa Azazel, kɛ ni nɛmɛ nɛ ngɔɔ lohwe nɛ a kɛ sã afɔle nɛ piɛ ɔ, kɛ na yo tsutsu ɔ kɛ yaa ma a sito he ɔ se ɔ duɔ a he nɛ a fɔɔ a tade ɔmɛ a he loko a kpaleɔ kɛ baa ma a sito he ɔ.—3Mo 16:26-28; 4Mo 19:2-10.
AUGUST 29–SEPTEMBER 4
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 1 MATSƐMƐ 8
“Salomo Kɛ He Si Bami Sɔle Kɛ Je E Tsui Mi Ngɛ Ma Hɛ Mi”
w09 11/15 9 ¶9-10
Baiblo ɔ Kasemi Maa Ye Bua Mo Konɛ O Sɔlemi Nɛ Nu Tso
9 Loko Yehowa maa bu wa sɔlemi tue ɔ, ja wa je wa tsui mi kɛ sɔle. Ngɛ 1 Matsɛmɛ yi 8 ɔ mi ɔ, a tu sɔlemi nɛ Salomo je e tsui mi kɛ sɔle ngɛ ma hɛ mi ngɛ Yerusalem benɛ e ngɛ sɔlemi we ɔ nɔ jɔɔe ngɛ jeha 1026 L.F.K. ɔ mi ɔ he munyu. Benɛ a kɛ somi daka a ya ma He klɔuklɔu Pe Kulaa a nɛ́ Yehowa ha nɛ bɔku hyi sɔlemi we ɔ, Salomo je Mawu yi.
10 Moo kase Salomo sɔlemi ɔ he ní, nɛ o kadi bɔ nɛ e tu tsui ɔ he munyu ha. Salomo le kaa Yehowa pɛ lɛ e le níhi nɛ ngɛ adesa tsui mi. (1 Ma. 8:38, 39) Salomo sɔlemi ɔ hu ha nɛ wa na kaa hɛ nɔ kami ngɛ kɛ ha yayami peelɔ nɛ e ‘tsake e tsui niinɛ’ ɔ. Ke he nyɛlɔ ko ngɔ Mawu we bi nyɔguɛ nɛ a pee tsakemi nɛ a je a tsui mi tsuo kɛ sɔle ha Yehowa a, e maa bu tue. (1Ma. 8:48, 58, 61) Enɛ ɔ tsɔɔ heii kaa e sa nɛ o sɔle kɛ je o tsui mi.
w99 1/15 17 ¶7-8
Wo Ninehi Nɛ A He Tsɔ ɔ Nɔ Ngɛ Sɔlemi Mi
7 Ke wa ngɛ sɔlee ngɛ nihi a hɛ mi jio, wa ngɛ sɔlee ngɛ wa dɛ he jio, e sa nɛ wa ha nɛ Baiblo sisi tomi mlaa nɛ tsɔɔ kaa waa je he si bami mi kɛ sɔle ɔ nɛ hi wa juɛmi mi. (2 Kronika 7:13, 14) Matsɛ Salomo je he si bami mi kɛ sɔle ngɛ ma hɛ mi benɛ e ngɛ Yehowa sɔlemi we ɔ nɔ jɔɔe ngɛ Yerusalem ɔ. E ngɛ mi kaa Salomo gbe tsu ko nɛ e kle nɛ e he biɛ wawɛɛ ngɛ je ɔ mi tsuo ɔ mami nya kɛ we mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, e je he si bami mi nɛ e sɔle ke: “Mo nɛ hiɔwe, kɛ hiɔwe se lokoo po kpi mo ɔ, kɛ maa pee kɛɛ nɛ we nɛ i po nɛ ɔ maa kpe mo?” ɔ.—1 Matsɛmɛ 8:27.
8 Kaa bɔ nɛ Salomo pee ɔ, e sa nɛ waa ba wa he si ke wa da ni kpahi a nane mi kɛ ngɛ sɔlee ngɛ ma hɛ mi. E ngɛ mi kaa wa be wa he bue dali tsɔ̃ mohu lɛɛ, se e sa nɛ gbi tso nɛ waa kɛ maa sɔle ɔ nɛ tsɔɔ kaa wa baa wa he si. Ke wa jeɔ he si bami mi kɛ sɔlee ɔ, lɔ ɔ be hae nɛ waa kɛ munyu nguanguahi nɛ tsu ní loo waa wo sɔlemi ɔ he zã. Wa gblɛ nihi a juɛmi kɛ bɛ wa nɔ, mohu ɔ, wa gblaa nihi a juɛmi kɛ yaa Nɔ nɛ wa ngɛ sɔlee ha a nɔ. (Mateo 6:5) Jehanɛ hu ɔ, ke wa baa wa he si ɔ, e jeɔ kpo ngɛ níhi nɛ wa deɔ ke wa ngɛ sɔlee ɔ mi. Ke wa je he si bami mi kɛ ngɛ sɔlee ɔ, wa be Mawu fãe kaa e pee níhi ha wɔ bɔ nɛ wa ngɛ hlae. Mohu ɔ, wa ma kpa Yehowa pɛɛ nɛ e tsu níhi a he ní ngɛ blɔ nɛ e kɛ e suɔmi nya ní kɔɔ nɔ. La polɔ ɔ pee enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́, e sɔle ke: ‘Yehowa, wa kpa mo pɛɛ, he wa yi wami koo! Yehowa, wa kpa mo pɛɛ ha nɛ waa ye kunimi koo!’—La 118:25; Luka 18:9-14.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 1060 ¶4
Hiɔwe
Salomo, nɔ nɛ ma sɔlemi we ɔ ngɛ Yerusalem ɔ de kaa “hiɔwe, kɛ hiɔwe se lokoo po kpi” Mawu. (1Ma 8:27) Akɛnɛ Yehowa lɛ bɔ hiɔwe ɔ he je ɔ, e nɔ kuɔ kulaa pe hiɔwe ɔ tsuo, nɛ “lɛ nɔ kake too lɛ ngɛ biɛ nɛ kle agbo; e hɛ mi nyami ha zugba a nɔ tsuo kɛ be hiɔwe tete he.” (La 148:13) Kaa bɔ nɛ e he wɛ kulaa kaa nɔ ko maa ngɔ e nine guɛ gɔleku ɔ kɛ wayo ɔ kɛ susu nɔ́ ko, nɛ nɔ́ ɔ maa hi e nine nguɛ gɔleku ɔ kɛ wayo ɔ a kpɛti ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ e he wɛ kulaa kɛ ha Yehowa hu kaa e ma susu hiɔwe ɔ tsuo ɔ nɛ. (Yes 40:12) Munyu nɛ Salomo tu ɔ tsɔɔ we kaa Mawu be hi he pɔtɛɛ ko. Nɛ e tsɔɔ we hu kaa Mawu ngɛ he fɛɛ he nɛ e ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi hulɔ. Wa naa enɛ ɔ heii ngɛ munyu nɛ Salomo tu ngɛ Yehowa he kaa ke nɔ ko sɔle ha lɛ ɔ, é nu “ngɛ [e] hi he ɔ ngɛ hiɔwe,” nɛ ji hiɔwe he nɛ mumi mi adebɔ níhi ngɛ ɔ.—1Ma 8:30, 39.