Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi
© 2022 Christian Congregation of Jehovah’s Witnesses
JANUARY 2-8
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 MATSƐMƐ 22-23
“Mɛni He Je Nɛ E Sa Nɛ O Ba O He Si?”
w00 9/15 29-30
Yosia Ba E He Si Nɛ Yehowa Jɔɔ Lɛ
Ní tsuli nɛ a dlaa sɔlemi we ɔ jeɔ ní tsumi sisi mɔtu mla, nɛ a tsuɔ ní wawɛɛ hulɔ. E ngɛ heii kaa Yosia bua jɔ kaa ní tsuli nɛ ɔmɛ ngɛ Mawu we ɔ nɛ a nɛnɛmɛ yiwutsotsɛmɛ ɔmɛ puɛ ɔ dlae ekohu. Benɛ ní tsumi ɔ ngɛ nɔ yae ɔ, Shafan ngɔ amaniɛ bɔmi ko kɛ ba. E ngɔ womi kpo ko kɛ ba nɛ e tsɔɔ kaa Osɔfo Nɔkɔtɔma Hilkia ya ‘na Yehowa mlaa womi ɔ nɛ Mawu ngɔ kɛ ha Mose ɔ.’ (2 Kronika 34:12-18) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, womi kpo ɔ nɛ a na a ji kekleekle Mlaa a nɛ́ a kɛ nine ngmaa nɛ!
Yosia suɔ kaa e maa le nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a ngma ngɛ womi ɔ mi ɔ. Benɛ Shafan ngɛ womi ɔ kanee ɔ, matsɛ ɔ bɔ mɔde kaa e maa le bɔ nɛ mlaa a eko fɛɛ eko kɔ e kɛ e we bi ɔmɛ a he ha. Matsɛ ɔ hao wawɛɛ ejakaa womi ɔ tu bɔ nɛ e sa nɛ a ja Yehowa ha a he munyu, nɛ e tsɔɔ hu kaa nihi nɛ a kɛ a he maa wo lakpa jami mi ɔ, haomihi maa ba a nɔ nɛ a maa ngɔ mɛ nyɔguɛ. Benɛ Yosia na kaa a kɛ mlaahi tsuo nɛ Mawu kɛ ha ngɛ womi ɔ mi ɔ tsu we ní ɔ, e hia e tade ɔmɛ ngɛ e he nɛ e fã Hilkia, Shafan, kɛ ni kpa komɛ ke: ‘Nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya bi Yehowa ga womi ha imi, kɛ Yuda ma a tsuo ngɛ kikɛmɛ a womi nɛ ɔ mi munyu ɔmɛ a he. Yehowa mi mi fu wɔ wawɛɛ nitsɛ, ejakaa wa nɛmɛ ɔmɛ bui womi nɛ ɔ mi munyu ɔmɛ tue.’—2 Matsɛmɛ 22:11-13; 2 Kronika 34:19-21.
w00 9/15 30 ¶2
Yosia Ba E He Si Nɛ Yehowa Jɔɔ Lɛ
Yosia tsɔli ɔmɛ ya gbalɔyo Hulda ngɔ ngɛ Yerusalem, lɔ ɔ se ɔ, a ba bɔ matsɛ ɔ nɔ́ nɛ gbalɔyo ɔ de mɛ ɔ. E tsɔɔ kaa haomihi nɛ ngɛ womi nɛ a na nɛ ɔ mi ɔ maa ba a nɔ kokooko akɛnɛ a tsɔ atua a he je. Se akɛnɛ Yosia ba e he si ngɛ Yehowa e Mawu ɔ hɛ mi he je ɔ, haomi nɛ ɔ be e nɔ bae. Mohu ɔ, e ma gbo nɛ a maa pu lɛ ngɛ he jɔmi mi loko tue gblami nɛ ɔ maa ba.—2 Matsɛmɛ 22:14-20; 2 Kronika 34:22-28.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w01 4/15 26 ¶3-4
O Ma Nyɛ Maa Ye Manye Ngɛ Bɔ Nɛ A Tsɔse Mo Ha a Tsuo Se
E ngɛ mi kaa ní yayahi bɔle Yosia kɛ kpe ngɛ e jokuɛwi a si mohu lɛɛ, se e ya nɔ nɛ e pee Yehowa suɔmi nya ní. Baiblo ɔ tu bɔ nɛ Yosia ye manye ha ngɛ e nɔ yemi ɔ mi ɔ he munyu, e de ke: ‘Bɔ nɛ Yosia sɔmɔ Yehowa kɛ e tsui tsuo, kɛ e klaa tsuo, kɛ e he wami tsuo, nɛ e ye Mose mlaa amɛ tsuo a nɔ ɔ, matsɛmɛ ɔmɛ nɛ sɛ e hlami, kɛ ni nɛmɛ nɛ nyɛɛ e se ɔ, a ti nɔ ko kɛ lɛ sɔɛ.’—2 Matsɛmɛ 23:19-25.
Hyɛ bɔ nɛ Yosia nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ maa wo nihi nɛ a kɛ si fɔfɔɛhi nɛ mi wa kpe ngɛ a jokuɛwi a si ɔ he wami ha.
JANUARY 9-15
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 2 MATSƐMƐ 24-25
“O Hɛ Nɛ Hi O He Nɔ Wawɛɛ Ngɛ Be Nɛ Wa Ngɛ Mi ɔ Mi”
w01 2/15 12 ¶2
Yehowa Kojomi Ligbi ɔ Su Si Ta!
2 Zefania gbami ɔ wo Yosia he wami nɛ e na kaa e he hia nɛ a je amaga jami kɛ je Yuda. E ngɛ mi kaa matsɛ ɔ bɔ mɔde kaa e ma je lakpa jami kɛ je mohu lɛɛ, se lɔ ɔ nyɛ we nɛ e je yi wu tso ní nɛ ma a ngɛ pee ɔ tsuo kɛ je, nɛ jehanɛ ɔ se hu, e mɔde bɔmi ɔ nyɛ we nɛ e kpata yayami nɛ e nɛnɛ Matsɛ Manase pee nɛ ji kaa e “pue nihi babauu nɛ pee we nɔ́ yayami ko a muɔ si ngɛ Yerusalem” ɔ. (2 Matsɛmɛ 24:3, 4; 2 Kronika 34:3) Enɛ ɔ he ɔ, bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, Yehowa kojomi ligbi ɔ maa ba kokooko.
w07 3/15 11 ¶10
Otihi Nɛ Ngɛ Yeremia Womi ɔ Mi
Ngɛ jeha 607 L.F.K. be nɛ Zedekia ná jeha 11 ngɛ e nɔ yemi ɔ mi ɔ, Babilonia matsɛ Nebukadnezar ba sa Yerusalem ma a yi nyɔhiɔ 18 sɔuu. Nebukadnezar yi nɔ jeha nyɔngma kɛ nɛɛ ɔ mi, nyɔhiɔ nɛ ji enuɔ ɔ we ligbi nɛ ji kpaago ɔ nɔ ɔ, e tatsɛ kɛ e tsɔlɔ nɛ a tsɛɛ lɛ Nebuzaradan ɔ ‘ya Yerusalem.’ (2 Matsɛmɛ 25:8) Eko ɔ, be nɛ Nebuzaradan ba to si ngɛ Yerusalem gbogbo ɔmɛ a se ɔ, e hyɛ bɔ nɛ Yerusalem ma a si fɔfɔɛ ngɛ ha kɛ je lejɛ ɔ nɛ e na blɔ nɔ nɛ e maa gu kɛ tua ma a. Ngɛ nyɔhiɔ nyɔngma a we ligbi etɛ ɔ se ɔ, e ba sɛ Yerusalem ma a mi nɛ e mɛ ma a he la.—Yeremia 52:12, 13.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w05 8/1 12 ¶1
Otihi Nɛ Ngɛ Matsɛmɛ A Womi Nɛ Ji Enyɔ ɔ Mi
24:3, 4. Akɛnɛ Manase pue muɔ si he je ɔ, Yehowa kɛ Yuda ma a ‘he yayami pɛ́ mɛ.’ Yehowa buu nihi nɛ a pee we nɔ́ ko a muɔ si nɛ a pue ɔ kaa e he jua wa. Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa ye nihi nɛ a pee we nɔ́ ko nɛ a pue a muɔ si ɔ a he lue, nɛ e ma kpata nihi nɛ a pee jã amɛ a hɛ mi.—La 37:9-11; 145:20.
JANUARY 16-22
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 1 KRONIKA 1-3
“Baiblo ɔ Mi Munyu Ɔmɛ Ji Anɔkuale, Pi Nyaziahi”
w09 9/1 14 ¶1
Anɛ Adam Kɛ Hawa Ji Nihi Nɛ A Hi Si Hyɛ Niinɛ Lo?
Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu Yuda bi a weku kpa nɛ a bɔ he amaniɛ ngɛ Baiblo ɔ mi womi nɛ ji Kronika Kekleekle womi ɔ yi 1 kɛ ya si 9 kɛ Luka Sane Kpakpa a yi 3 ɔ he nɛ o hyɛ. Weku kpa nɛ ɔmɛ nɛ a tsɔɔ mi fitsofitso ɔ hi si kɛ ya si yi nɔ 48 kɛ yi nɔ 75. Luka tu weku kpa nɛ Yesu Kristo je mi kɛ ba a he munyu, nɛ Kronika womi ɔ hu tu nihi nɛ a ye osɔfo kɛ matsɛ ngɛ Israel ɔ a weku kpa a he munyu. A wo nihi nɛ a le mɛ wawɛɛ kaa Salomo, David, Yakob, Isak, Abraham, Noa, kɛ Adam a biɛ ta ngɛ weku kpa enyɔ nɛ ɔmɛ a mi. Nihi tsuo nɛ a wo a biɛ ta ngɛ weku kpa enyɔ nɛ ɔmɛ a mi ɔ ji nihi nɛ a hi si hyɛ nitsɛnitsɛ. Nɛ ngɛ weku kpa enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo a mi ɔ, Adam ji kekleekle nɔ nɛ hi si nitsɛnitsɛ.
w08 6/1 3 ¶4
Noa Kɛ Nyu Kpekpemi ɔ Nɛ A Tu He Munyu ɔ Ji Anɔkuale, Pi Nyazia
Weku kpa enyɔ nɛ a tu he munyu ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ maa nɔ mi kaa Noa ji nɔ ko nɛ hi si nitsɛnitsɛ. (1 Kronika 1:4; Luka 3:36) Ezra kɛ Luka nɛ a tu weku kpa enyɔ nɛ ɔmɛ a he munyu ɔ ji nihi nɛ a hla níhi a mi saminya. Luka tu weku kpa nɛ Yesu Kristo je mi ɔ he munyu hluu kɛ ya si Noa nɔ.
w09 9/1 14-15
Anɛ Adam Kɛ Hawa Ji Nihi Nɛ A Hi Si Hyɛ Niinɛ Lo?
Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu Baiblo tsɔɔmi ko nɛ nihi fuu nɛ a yaa sɔlemi ɔ a bua jɔ he nɛ ji kpɔmi nɔ́ ɔ he nɛ o hyɛ. Tsɔɔmi nɛ ɔ ji kaa Yesu Kristo ngɔ e wami nɛ ye mluku ɔ kɛ ha kaa kpɔmi nɔ́ konɛ e kɛ kpɔ̃ adesahi kɛ je yayami dɛ mi. (Mateo 20:28; Yohane 3:16) Kaa bɔ nɛ wa le ɔ, kpɔmi nɔ́ ji hiɔ nɛ a woɔ nɛ e kɛ nɔ́ ko nɛ laa he jua sɔ pɛpɛɛpɛ aloo nɛ a kɛ kpɔ̃ nɔ́ ko. Enɛ ɔ he je nɛ Baiblo ɔ kale Yesu kaa e ji “kpɔmi nɔ́ nɛ sa pɛpɛɛpɛ” ɔ nɛ. (1 Timoteo 2:6) Eko ɔ, wa ma bi ke, Yesu ji kpɔmi nɔ́ nɛ sa pɛpɛɛpɛ kɛ ha mɛni? Baiblo ɔ ha heto ke: “Kaa bɔ nɛ nihi tsuo ngɛ gboe ngɛ Adam mi ɔ, jã kɛ̃ nɛ a ma ha nɛ nihi tsuo maa ba wami mi ngɛ Kristo mi.” (1 Korinto Bi 15:22) Yesu wami nɛ ye mluku nɛ e kɛ sã afɔle konɛ e kɛ kpɔ̃ adesahi nɛ a buɔ Mawu tue ɔ kɛ Adam wami nɛ ye mluku nɛ laa lɛ benɛ e pee yayami ngɛ Eden abɔɔ mi ɔ sɔ pɛpɛɛpɛ. (Roma Bi 5:12) E ngɛ heii kaa ke Adam hí si hyɛ ɔ, lɛɛ jinɛ se nami ko kulaa be Kristo kpɔmi afɔle sami ɔ he.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 911 ¶3-4
Weku Kpa
Yihi A Biɛhi. Be komɛ ɔ, ke a ngɛ weku kpahi a he munyu tu ɔ, a woɔ yihi a biɛ ta ke e he ba hia nɛ a pee jã ngɛ yi nɔ sane ko he je. Ngɛ 1 Mose 11:29, 30 ɔ, a wo Sarai (Sara) biɛ ta ngɛ lejɛ ɔ, akɛnɛ nina a nɛ a wo e he si ɔ maa gu e nɔ kɛ ba, se pi Abraham yo kpa ko nɔ ɔ he je. A wo Milka hu biɛ ta ngɛ jamɛ a ngmami ɔ mi ejakaa e ji Rebeka nɛ ji Isak yo ɔ maa, enɛ ɔ tsɔɔ kaa Rebeka weku kpa a je Abraham weku ɔ mi ejakaa e sɛ nɛ Isak nɛ ngɔ yo nɛ je ma kpa mi. (1Mo 22:20-23; 24:2-4)
JANUARY 23-29
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 1 KRONIKA 4-6
“Mɛni Nɔmlɔ Nɛ Ye Sɔlemihi Tsɔɔ Kaa I Ji?”
w10 10/1 23 ¶3-7
“Sɔlemi Tue Bulɔ”
Yabez ji nyumu nɛ sɔleɔ wawɛɛ. Be ko ɔ, e sɔle nɛ e kpa Mawu pɛɛ kaa e jɔɔ lɛ. E bi níhi etɛ nɛ́ e suɔ nɛ Mawu nɛ pee ha lɛ kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ hemi kɛ yemi.
Kekleekle ɔ, e sɔle kɛ bi kaa Mawu nɛ e ‘ha lɛ zugba nɛ kle.’ (Kuku 10 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nyumu nɛ a buu lɛ nɛ ɔ, pi nɔ ko nɛ e hɛ kɔ̃ɔ nɛ e kpɔ̃ ɔ nihi a zugba ngɛ a dɛ. Nɔ́ nɛ e je e tsui mi kɛ bi ɔ ma nyɛ kɔ nimli a he wawɛɛ mohu pe zugba nitsɛ. Eko ɔ, e bi konɛ Mawu nɛ ha lɛ zugba nɛ kle nɛ nihi babauu ma nyɛ ja anɔkuale Mawu ɔ ngɛ nɔ.
Enyɔne, Yabez bi konɛ Mawu ‘kɛ lɛ nɛ hi si’. Mawu kɛ e he wami ɔ yeɔ bua e sɔmɔli. (1 Kronika 29:12) Loko Yabez nine maa su nɔ́ nɛ e je e tsui mi kɛ bi ɔ nɔ ɔ, e sa nɛ e ná nɔ́ mi mami kaa Mawu yeɔ bua nihi nɛ a ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ e mi ɔ.—Yesaya 59:1.
Etɛne, Yabez sɔle nɛ e de Mawu ke: “Je ní yayamihi nɛ maa pee haomi [ɔ] kɛ je ye blɔ mi.” Nɔ́ nɛ e de nɛ ɔ tsɔɔ we kaa eko ɔ, haomi ko nɛ ko ba e nɔ, mohu ɔ, e tsɔɔ kaa Yehowa nɛ e po e he piɛ nɛ yayami ko ye e nɔ.
Yabez sɔlemi ɔ tsɔɔ kaa anɔkuale jami ngɛ e tsui nɔ, nɛ jehanɛ hu, e ngɛ hemi kɛ yemi kɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ sɔlemi tue bulɔ ɔ mi. Kɛ Yehowa ha e sɔlemi ɔ heto ha kɛɛ? Ngmami ɔ tsɔɔ kaa: “Mawu ha lɛ nɔ́ nɛ e bi lɛ ɔ.”
Ngmami ɔ Mi Junehi
w05 10/1 9 ¶7
Otihi Nɛ Ngɛ Kronika Kekleekle Womi ɔ Mi
5:10, 18-22. Ngɛ Matsɛ Saul be ɔ mi ɔ, wɛtsohi nɛ a hi Yordan beleku je ɔ ye Hagri bi ɔmɛ a nɔ kunimi. E ngɛ mi kaa Hagri bi ɔmɛ a he hiɛ kɛ bɔ he si enyɔ mohu lɛɛ, se akɛnɛ nyumu katsɛmɛ nɛ a je wɛtso nɛ ɔmɛ a mi ɔ ngɔ a hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ nɛ a bi lɛ yemi kɛ buami he je ɔ, a nyɛ nɛ a ye Hagri bi ɔmɛ a nɔ kunimi. Nyɛ ha nɛ waa ngɔ wa hɛ ngɔ fɔ Yehowa nɔ kulaa be mi nɛ loloolo ɔ wa ngɛ mumi mi taa hwue ɔ.—Efeso Bi 6:10-17.
JANUARY 30–FEBRUARY 5
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 1 KRONIKA 7-9
“Yehowa Maa Ye Bua Mo Nɛ O Tsu Ní Tsumihi Nɛ A He Wa”
w05 10/1 9 ¶8
Otihi Nɛ Ngɛ Kronika Kekleekle Womi ɔ Mi
9:26, 27. Ní tsumi nɛ Levi bi nɛ a buu agbo ɔ nya a tsuɔ ɔ, ji ní tsumi nɛ kle saminya. A dɛ nɛ safe nɛ a kɛ bliɔ agbo nɛ a guɔ mi kɛ sɛɛ sɔlemi we ɔ he klɔuklɔu ɔmɛ ɔ ngɛ ɔ nɛ. A tsuɔ a ní tsumi ɔ saminya nɛ daa mɔtu ɔ, a bliɔ agbo ɔmɛ. Yehowa ngɔ ní tsumi ko kɛ wo wa dɛ nɛ ji kaa waa ye bua nihi nɛ a ngɛ wa kpɔ ɔmɛ a mi ɔ nɛ a ba sɔmɔ lɛ. Anɛ e sɛ nɛ wɔ hu wa tsu ní tsumi nɛ ɔ saminya kaa bɔ nɛ Levi bi ɔmɛ nɛ a buu agbo ɔ nya a pee ɔ lo?
w11 9/15 32 ¶7
Anɛ O Maa Pee O Ní Kaa Finehas Ke O Kɛ Nyagbahi Ngɛ Kpee Lo?
Ní tsumi nɛ Finehas tsu ngɛ blema Israel ɔ be zugba kulaa. Se akɛnɛ e ngɛ kã kɛ nile, nɛ e ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ he je ɔ, e nyɛ nɛ e ye manye ngɛ nyagbahi tsuo nɛ e kɛ kpe ɔmɛ a mi. Akɛnɛ Finehas bɔ mɔde nɛ e hyɛ Mawu ma a nɔ saminya he je ɔ, Yehowa bua jɔ e he wawɛɛ. Jeha 1,000 komɛ a se ɔ, mumi ɔ wo Ezra he wami nɛ e ngma ke: ‘Eleazar bi nyumu Finehas ji a hɛmi nyɛɛlɔ. Yehowa kɛ lɛ hi si.’ (1 Kron. 9:20) Munyu nɛ ɔ nɛ ba mi ngɛ nihi nɛ a nyɛɛɔ Yehowa we bi a hɛ mi mwɔnɛ ɔ a blɔ fami. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ba mi ngɛ Kristofohi tsuo nɛ a kɛ anɔkuale yemi sɔmɔɔ Mawu ɔ a blɔ fami.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w10 12/15 21 ¶6
La Ha Yehowa!
6 Yehowa gu e gbali ɔmɛ a nɔ kɛ fã e we bi kaa a la kɛ je e yi. A ha we nɛ lali nɛ a ngɛ Levi wɛtso ɔ mi ɔ nɛ a tsu ní tsumihi nɛ Levi bi kpahi tsuɔ ɔ kɛ piɛɛ a lami ɔ he, bɔ nɛ pee nɛ a ná be babauu nɛ a kɛ po lahi, nɛ jehanɛ se hu, a nyɛ nɛ dla a he saminya kɛ ha la amɛ a lami.—1 Kron. 9:33.
FEBRUARY 6-12
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 1 KRONIKA 10-12
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 1058 ¶5-6
Tsui
Mo Sɔmɔ Yehowa Kɛ O “Tsui Tsuo.” Loko wa tsui nɛ ngɛ wa mi ɔ ma tsu ní saminya a, e sɛ nɛ e mi nɛ gba. Se wa okadi peemi tsui ɔ lɛɛ, e mi ma nyɛ ma gba. David sɔle ke: “Moo pee ye tsui kake konɛ ma ye o biɛ ɔ gbeye.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa wa okadi peemi tsui ɔ mi ma nyɛ ma gba ke e ba lɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha Yehowa kɛ gbeye nɛ wa yeɔ lɛ ɔ. (La 86:11, NW) Nɔ ko kaa jã a ngɛ kulɔkulɔ, nɛ e kɛ e “tsui fã” lɛ sɔmɔɔ Mawu. (La 119:113; Kpj 3:16) Nɔ ko hu “tsui ma nyɛ maa pee enyɔ,” ke e ba lɛ jã a, eko ɔ, e maa bɔ mɔde kaa e ma sɔmɔ nyɔmtsɛmɛ enyɔ aloo e maa hi nɔ́ ko dee be mi nɛ e le kaa pi anɔkuale. (1Kron 12:33; La 12:2) Yesu bu nihi nɛ a peeɔ osato nɛ ɔ fɔ.—Mat 15:7, 8.
Ke nɔ ko suɔ nɛ e sa Mawu hɛ mi ɔ, e sɛ nɛ e kɛ tsui fã loo tsui enyɔ nɛ sɔmɔ lɛ mohu ɔ, e sa nɛ e kɛ e tsui tsuo nɛ pee jã. (1Kron 28:9) Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa hyɛ wa he nɔ saminya ejakaa tsui ɔ sisiɔ nɔ. (Yer 17:9, 10; 1Mo 8:21) Loko wa ma nyɛ ya nɔ nɛ́ waa kɛ wa tsui tsuo nɛ sɔmɔ Yehowa a, e sa nɛ waa je wa tsui mi kɛ sɔle (La 119:145; Kɔmɔ 3:41), waa kase Mawu Munyu ɔ be fɛɛ be (Ezra 7:10; Abɛ 15:28), waa kɛ kã nɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ (kɛ to Yer 20:9 ɔ he), nɛ waa kɛ nihi nɛ a kɛ a tsui tsuo ngɛ Yehowa sɔmɔe ɔ nɛ bɔ.—Kɛ to 2Ma 10:15, 16 ɔ he.
FEBRUARY 13-19
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 1 KRONIKA 13-16
“Blɔ Tsɔɔmi Nɛ Waa Kɛ Ma Tsu Ni ɔ Ma Ha Nɛ Waa Ye Manye”
w03 5/1 10-11
Anɛ O Biɔ Ke, “Jije Yehowa Ngɛ Lo?”
12 Benɛ a ngɔ somi daka a kɛ ba Israel nɛ a kɛ to jehahi babauu ngɛ Kiriat Yearim ɔ, Matsɛ David suɔ kaa e maa ya ngɔ kɛ ba Yerusalem. E kɛ ma nikɔtɔma amɛ kpe nɛ e de mɛ ke, ‘ke nyɛ kplɛɛ nɔ nɛ e sa Yehowa wa Mawu ɔ hɛ mi ɔ, lɛɛ wa ma ya ngɔ Mawu somi daka a kɛ ba.’ Se e hla we Yehowa blɔ tsɔɔmi ngɛ blɔ nɔ nɛ a maa gu kɛ ngɔ somi daka a kɛ ba Yerusalem ɔ he. Kaa e pee jã a, jinɛ a kɛ Somi Daka a ko ma we tlɔɔke nɔ. Mohu ɔ, Kohat bi ɔmɛ nɛ a ji Levi bi ɔ ko tloo ngɛ a konɔ kaa bɔ nɛ Mawu mlaa a tsɔɔ. E ngɛ mi kaa David pɔɔ Yehowa blɔ tsɔɔmi bimi mohu lɛɛ, se ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi ɔ, e pee we jã. Nɔ́ nɛ je mi kɛ ba a hí kulaa. Pee se ɔ, David de ke: ‘Yehowa wa Mawu ɔ gbla wa tue, ejakaa wa hyɛ we daka a nɔ kaa bɔ nɛ e to kaa a pee ɔ.’—1 Kronika 13:1-3; 15:11-13; 4 Mose 4:4-6, 15; 7:1-9.
w03 5/1 11 ¶13
Anɛ O Biɔ Ke, “Jije Yehowa Ngɛ Lo?”
13 Nyagbenyagbe ɔ, be mi nɛ Levi bi ɔmɛ ya ngɔ somi daka a ngɛ Obed Edom we ɔ mi kɛ ba Yerusalem ɔ, a la la ko nɛ David je e tsui mi kɛ po ɔ. A la ke: ‘Nyɛɛ ya Yehowa ngɔ nɛ nyɛ ya bi yemi kɛ buami; nyɛ ja lɛ daa. Nyɛ kai nyakpɛ níhi nɛ Mawu pee ɔ, kɛ bɔ nɛ e kojo je ma amɛ ha.’—1 Kronika 16:11, 12.
FEBRUARY 20-26
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | 1 KRONIKA 17-19
“Yaa Nɔ Nɛ O Ná Bua Jɔmi Ke Níhi Yɛ Nɔ Kaa Bɔ Nɛ O Ngɛ Blɔ Hyɛe ɔ Po”
w06 7/15 19 ¶1
Ngɔɔ O Juɛmi Kɛ Ma Ní Kpakpahi Nɛ Yehowa Asafo ɔ Ngɛ Pee ɔ Nɔ
DAVID nɛ e hi si ngɛ blema Israel ɔ, ji nihi nɛ a sa kadimi wawɛɛ nɛ a wo a tã ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ a kpɛti nɔ kake. E ji to nɔ hyɛlɔ, la polɔ, gbalɔ kɛ matsɛ nɛ ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa Mawu nɔ kulaa. Huɛ bɔmi nɛ mi wa nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ ha nɛ e suɔ kaa e maa ma we ha Mawu. Sɔlemi we loo tsu nɛ ɔ ma ba pee he nɛ anɔkuale jami maa ya nɔ ngɛ ngɛ Israel. David le kaa blɔ nya tomihi nɛ maa ya nɔ ngɛ sɔlemi we ɔ mi ɔ ma ha nɛ Mawu maa jɔɔ e we bi nɛ a bua maa jɔ. Lɔ ɔ he ɔ, David la ke: “A gbaa nɔ tsuaa nɔ nɛ mo [Yehowa] nitsɛ o hla lɛ, nɛ o ngɔ lɛ kɛ ba o we ɔ. Wa ma ná ní kpakpahi nɛ ngɛ o we klɔuklɔu ɔ a he bua jɔmi.”—La 65:4.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w05 10/1 11 ¶6
Otihi Nɛ Ngɛ Kronika Kekleekle Womi ɔ Mi
21:13-15. Yehowa fã bɔfo ɔ kaa e ha nɛ gbenɔ hiɔ ɔ nɛ ba ma a nɔ ɔ se nɛ po, ejakaa nɔ́ nɛ e we bi ɔmɛ ngɛ nae ɔ hao lɛ wawɛɛ nitsɛ. Niinɛ “e mɔbɔ nami ɔ hiɛ babauu.”