Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • mwbr23 September bf. 1-bf. 12
  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi
  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi—2023
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • SEPTEMBER 4-10
  • SEPTEMBER 11-17
  • SEPTEMBER 18-24
  • SEPTEMBER 25–OCTOBER 1
  • OCTOBER 2-8
  • OCTOBER 9-15
  • OCTOBER 16-22
  • OCTOBER 23-29
  • OCTOBER 30–NOVEMBER 5
Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi—2023
mwbr23 September bf. 1-bf. 12

Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi

© 2023 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

SEPTEMBER 4-10

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | ESTER 1–2

“Moo Bɔ Mɔde Nɛ O Pee O He Humi Kaa Ester”

w17.01 25 ¶11

O Ma Nyɛ Maa Ya Nɔ Nɛ O Pee O He Humi Ngɛ Kahi A Mi

11 Ke a jeɔ wa yi tsɔ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ e he nɛ wa ha wɔ kaa wa maa pee wa he humi. Mo susu bɔ nɛ Ester pee e ni ha benɛ e si himi tsake ɔ he nɛ o hyɛ. E he ngɛ fɛu wawɛɛ. A pɔ lɛ nu nɛ he via, nɛ a kpa lɛ mimɛ jeha kake sɔuu konɛ e he nɛ pee fɛu saminya. E piɛɛ yihewi babauu nɛ a hla mɛ kɛ je Persia Nɔ Yemi he ɔmɛ a he. A ti nɔ tsuaa nɔ ngɛ hlae nɛ matsɛ ɔ bua nɛ jɔ e he. Se kɛ̃ ɔ, e ya nɔ nɛ e je bumi kpo, nɛ e ba e he si. Benɛ matsɛ ɔ hla lɛ kaa manyɛ po ɔ, e wo we e he nɔ.—Ester 2:​9, 12, 15, 17.

ia 130 ¶15

E Kɛ Kã Fã Mawu We Bi A He

15 Benɛ be su nɛ a kɛ Ester ma ya tsɔɔ matsɛ ɔ, a ha lɛ he blɔ konɛ e hla níhi nɛ maa hia lɛ, eko ɔ, ní nɛ ɔmɛ ji níhi nɛ e kɛ ma dla e he. E je he si bami mi nɛ e bi níhi nɛ Hagai de lɛ ke e bi ɔ pɛ. (Ester 2:15) E yɔse kaa he fɛu pɛ be nyɛe ma he Matsɛ ɔ tsui mohu ɔ, he si bami kɛ humi peemi ji níhi nɛ a he hia. Anɛ nɔ́ nɛ e de nɛ ɔ da lo?

w17.01 25 ¶12

O Ma Nyɛ Maa Ya Nɔ Nɛ O Pee O He Humi Ngɛ Kahi A Mi

12 Humi peemi haa nɛ wa dlaa wa he saminya, wa woɔ tade nɛ sa, nɛ wa baa wa je mi saminya. Wa yɔseɔ kaa ke ‘wa he jɔ, nɛ wa ngɛ kpoo ɔ,’ lɔ ɔ haa nɛ nihi a bua jɔɔ wa he, se pi fiami aloo níhi nɛ wa peeɔ kɛ gblaa nihi a juɛmi kɛ baa wa nɔ ɔ. (1 Petro 3:​3, 4; Yer. 9:​23, 24) Bɔ nɛ wa buɔ wa he ha a maa je kpo ngɛ wa munyu tutui kɛ wa ni peepeehi a mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, wa ma de nɔ́ ko nɛ ma ha nɛ nihi nɛ a le kaa wa ngɛ he blɔ pɔtɛɛ ko, wa le laami sane ko, aloo waa kɛ nɔ ko nɛ e ngɛ blɔ nya ngɛ huɛ bɔmi ko. Aloo eko ɔ, ke waa kɛ ni kpahi lɛ tsu nɔ́ ko he ní po ɔ, wa ma de nɔ́ ko nɛ maa tsɔɔ kaa wɔ pɛ nɛ wa tsu nɔ́ ɔ he ní, bɔ nɛ pee nɛ a je wɔ pɛ wa yi. Ngɛ enɛ ɔ mi hu ɔ, Yesu pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ wa ma nyɛ maa kase. Yesu tsɛ níhi fuu nɛ e de ɔ se kɛ je Hebri Ngmami ɔ mi. Yesu je he si bami mi nɛ e pee jã konɛ nihi nɛ a ngɛ tue bue ɔ nɛ a le kaa níhi nɛ e tsɔɔ ɔ je Yehowa ngɔ, se pi lɛ nitsɛ e nile aloo e juɛmi.—Yohane 8:28.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w22.11 31 ¶3-6

Anɛ O le Lo?

Níhi a mi hlali na tɛ tɛtlɛɛ nɛ a kɛ zu lɛ pee, nɛ́ a ngma biɛ nɛ ji Marduka (ngɛ Dangme mi ɔ, Mordekai) ngɛ nɔ. Eko ɔ, e tsu ní kaa sika nɔ hyɛlɔ ngɛ Susa. Mahi nɛ ngɛ pusinɔ he je ɔ, a yi nɔ sane he ní lelɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Arthur Ungnad ngma ngɛ e be ɔ mi ke: “Ngɛ Baiblo ɔ se ɔ, Mordekai biɛ ɔ je kpo si kake pɛ” ngɛ tɛ tɛtlɛɛ nɛ ɔ nɔ.

Benɛ Ungnad ngma munyu nɛ ɔ se ɔ, womi mi leli tsɔɔ Persia bi a tɛ tɛtlɛɛ kpahi babauu sisi. Tɛ nɛ ɔmɛ ekomɛ ji tɛ tɛtlɛɛ nɛ a na ngɛ Persepolis ma doku ɔ mi ngɛ nito he nɛ ngɛ ma a gbogbo ɔ he ɔ mi. A ngma tɛ tɛtlɛɛ nɛ ɔmɛ ekomɛ benɛ Herhes nɛ ji kekleekle nɔ ɔ ngɛ matsɛ yee ɔ. A ngma ngɛ Elamite gbi mi nɛ biɛhi nɛ ngɛ Ester womi ɔ mi ɔ fuu ngɛ mi.

Tɛ tɛtlɛɛhi nɛ a na ngɛ Persepolis ɔ fuu wo Marduka nɛ e sɔmɔ ngɛ Susa kaa Matsɛ Herhes nɛ ji kekleekle nɔ ɔ womi ngmalɔ ɔ biɛ ta. Tɛ tɛtlɛɛ nɛ ɔ kake kale Marduka kaa gbi sisi tsɔɔlɔ. Nɔ́ nɛ a ngma nɛ ɔ kɛ bɔ nɛ Baiblo ɔ kale Mordekai ha a kɔ. E sɔmɔ ngɛ Matsɛ Ahasuerus (Herhes nɛ ji kekleekle nɔ ɔ) yi nɔ, nɛ ke e hí kulaa a, e tuɔ gbihi enyɔ. Mordekai pɔɔ si himi ngɛ matsɛ we ɔ agbo ɔ mi ngɛ Susa. (Ester 2:​19, 21; 3:3) Agbo nɛ ɔ ji tsu ngua nɛ matsɛ we ɔ mi nikɔtɔma amɛ tsuɔ ní ngɛ mi.

Níhi fuu ngɛ nɛ a ngma ngɛ tɛ tɛtlɛɛ ɔmɛ a nɔ nɛ kɔɔ Marduka he nɛ kɛ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ngɛ Mordekai he ɔ kɔ. A hi si ngɛ be kake mi, ngɛ he kake, nɛ ní tsumi nɛ a tsɔɔ kaa a tsu ngɛ matsɛ we ɔ hu kɔ. Níhi nɛ a de ngɛ Marduka kɛ Mordekai he ɔ kɔ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa níhi nɛ nihi nɛ a tsuaa si kɛ hlaa blema níhi ɔ na a ma nyɛ ma kɔ Mordekai nɛ Ester womi ɔ tu e he munyu ɔ he.

SEPTEMBER 11-17

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | ESTER 3–5

“Moo Ye Bua Ni Kpahi Nɛ A Su Oti Nɛ A Kɛ Ma A Hɛ Mi ɔ He”

it-2 431 ¶7

Mordekai

E Kua Kaa E Ma Kplã Si Ha Haman. Ahasuerus pee Haman nɛ ji Agag nina a ganɔ ɔmɛ tsuo a nɔkɔtɔma nɛ e fã nihi tsuo nɛ a ngɛ matsɛ we ɔ kaa a kplã si ha Haman ngɛ he blɔ ehe nɛ e náa he je. Mordekai kua kaa e maa pee jã, nɛ e tsɔɔ nya kaa Yuda no ji lɛ. (Est 3:​1-4) E ngɛ heii kaa yi mi tomi he je nɛ Mordekai kplã we si ha Haman ɔ ji kaa e ji Yuda no nɛ e buɔ weku kpa nɛ ngɛ e kɛ Yehowa e Mawu kpɛti ɔ kaa nɔ nɛ he jua wa. E yɔse kaa si nɛ e maa ba ha Haman ɔ je ekpa ngɛ nɔ́ nɛ Israel bi ɔmɛ pee be ko nɛ be ɔ nɛ a kplãa si ngɛ nɔ yelɔ ngua ko hɛ mi ɔ he. (2Sam 14:4; 18:28; 1Ma 1:16) Yi mi tomi kpakpa ko he je nɛ Mordekai kplã we si ha Haman ɔ nɛ. Eko ɔ, Amalek no ji Haman, nɛ Yehowa tsɔɔ kaa E kɛ Amalek bi ɔmɛ maa hwu “kɛ maa ya neneene.” (2Mo 17:16) Mordekai pee nɔ́ nɛ da ngɛ Yehowa hɛ mi.

it-2 431 ¶9

Mordekai

Yehowa Gu E Nɔ Kɛ Kpɔ̃ Israel Bi Ɔmɛ. Benɛ a fia adafi kaa a kpata Yuda bihi tsuo nɛ a ngɛ Ahasuerus nɔ yemi ɔ mi ɔ hɛ mi ɔ, Mordekai ná hemi kɛ yemi kaa Yuda bi ɔmɛ a kpɔmi he je nɛ a wo Ester manyɛ ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ nɛ. E ha nɛ Ester na ní tsumi agbo nɛ fɔɔ si ngɛ e nɔ ɔ, nɛ e kɛ blɔ tsɔɔmi ha lɛ kaa e ya na Matsɛ ɔ konɛ e na mɛ mɔbɔ. E ngɛ mi kaa nɔ́ nɛ ɔ kɛ Ester wami ma nyɛ maa wo oslaa mi mohu lɛɛ, se e kplɛ blɔ tsɔɔmi ɔ nɔ nɛ e kɛ tsu ní.—Est 4:7–5:2.

ia 133 ¶22-23

E Kɛ Kã Fã Mawu We Bi A He

22 E ngɛ heii kaa benɛ Ester nu sane nɛ ɔ he ɔ e tsui ma nyɛ maa po. E hemi kɛ yemi ɔ he ka nɛ mi wa nɛ e kɛ kpe ji nɛ ɔ nɛ. Heto nɛ e kɛ ya ha Mordekai ɔ tsɔɔ kaa e ye gbeye wawɛɛ. E kai Mordekai mlaa nɛ matsɛ ɔ wo ɔ. E de lɛ ke ke nɔ ko ya matsɛ ɔ hɛ mi be mi nɛ matsɛ ɔ tsɛ we lɛ ɔ a maa gbe lɛ. Ja matsɛ ɔ wo e matsɛ tso nɛ a kɛ sika tsu pee ɔ nɔ kɛ tsɔɔ nɔ ɔ, loko nɔ ɔ yi ma na wami. Kɛ Ester plɛ kɛ le kaa a maa na lɛ mɔbɔ ha kɛɛ be mi nɛ e le nɔ́ nɛ ba manyɛ Vashti nɔ benɛ matsɛ ɔ tsɛ lɛ nɛ e yɛ ɔ? Ester de Mordekai kaa nyɔhiɔ kake sɔuu ji nɛ ɔ, nɛ matsɛ ɔ tsɔ we nɛ a ba tsɛ lɛ! Enɛ ɔ ha nɛ susumihi fuu ba e yi mi nɛ e nu he kaa eko ɔ matsɛ ɔ bua jɔɛ e he hu.—Ester 4:​9-11.

23Mordekai kɛ munyuhi nɛ ma ha nɛ Ester hemi kɛ yemi ɔ mi he nɛ waa tsɔ kɛ ya ha lɛ, e ma nɔ mi ha lɛ kaa ke e pee we he nɔ́ ko ɔ yi wami hemi maa je he kpa kɛ ba ha Yuda bi ɔmɛ. Se mɛni he je nɛ e sa nɛ Ester nɛ hyɛ blɔ kaa ke si temi kɛ womi ɔ mi ngɛ wae po ɔ, lɛɛ a ma he e yi wami ɔ? Mordekai tsɔɔ kaa e ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi, nɔ nɛ e si womihi tsuo baa mi nɛ e be hae nɛ a kpata Yuda bi ɔmɛ a hɛ mi ɔ. (Yosh. 23:14) Mordekai bi Ester ke: “mɛnɔ le kaa eko ɔ, be kaa kikɛ nɛ ɔ he je nɛ a wo mo manyɛ ngɛ?” (Ester 4:​12-14) Mordekai nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ e sa kaa waa kase. E ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ Yehowa e Mawu ɔ mi. Anɛ wɔ hu nɛɛ?—Abɛ 3:​5, 6.

Ngmami ɔ Mi Junehi

kr 160 ¶14

Blɔ Nɔ Nɛ A Gu Kɛ Hla He Yemi Nɛ A Kɛ Ma Ja Mawu

14 Kaa bɔ nɛ Ester kɛ Mordekai nɛ a hi si blema a pee ɔ, Yehowa we bi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu hlaa he yemi nɛ a kɛ ma ja Yehowa ngɛ blɔ nɛ e tsɔɔ mɛ ɔ nɔ. (Ester 4:​13-16) Anɛ o ma nyɛ maa pee nɔ́ ko kɛ ye bua lo? Ee. O ma nyɛ maa sɔle daa kɛ ha o nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a kɛ dami sane nɛ a yí ngɛ kpee ɔ. Sɔlemi kaa jã a ma nyɛ maa ye bua wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a kɛ si himi nɛ nya wa kɛ yi mi wami ngɛ kpee ɔ. (Kane Yakobo 5:16.) Anɛ Yehowa buɔ sɔlemi kaa jã a tue lo? Kunimihi nɛ wa ye ngɛ kojomi hehi ɔ tsɔɔ kaa e buɔ sɔlemi kaa jã a tue!—Heb. 13:​18, 19.

SEPTEMBER 18-24

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | ESTER 6-8

“Ní Kasemi Nɛ Ngɛ Ní Sɛɛmi Kpakpa Mi”

ia 140 ¶15-16

E Kɛ Kã Kɛ Nile Tsu Ní Nɛ E Fo We Lɛ Pɛ E Nɔ Mi

15 Akɛnɛ Ester toɔ e tsui si he je ɔ, e nyɛ nɛ e mlɛ kɛ ya si be nɛ sa loko e kɛ e ní bimi ɔ ba fɔ matsɛ ɔ hɛ mi. Nɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu hu ji be nɛ Haman ngɔ e he kɛ ba a nɛ. E ma nyɛ maa ba kaa Mawu he ngɛ mi nɛ matsɛ ɔ nyɛ we mahe hwɔmi ɔ nɛ (Abɛ 21:1) E be nyakpɛ kaa Mawu Munyu ɔ woɔ wɔ he wami kaa waa to wa tsui si nɛ waa hyɛ Yehowa blɔ! (Kane Mika 7:7.) Ke wa to wa tsui si nɛ wa hyɛ Yehowa blɔ ɔ, wa ma ba na kaa blɔhi a nɔ nɛ e guɔ kɛ tsuɔ wa nyagba amɛ a he ní ɔ hi kulaa pe bɔ nɛ wɔ nitsɛmɛ wa ko pee.

E Kɛ Kã Tu Munyu

16 Ester ma e juɛmi nya si kaa e be matsɛ ɔ tsui si tomi ɔ kae ekohu. Lɔ ɔ he ɔ, e sa nɛ e de lɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ ngɛ okplɔɔ ngmɛmi enyɔne ɔ sisi. Se mɛni blɔ nɔ e maa gu kɛ pee jã? Kaa bɔ nɛ e ji ɔ, matsɛ ɔ bi lɛ ekohu kaa mɛni e ngɛ hlae. (Ester 7:2) Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ be su nɛ Ester kɛ maa tu munyu.

ia 140 ¶17

E Kɛ Kã Kɛ Nile Tsu Ní Nɛ E Fo We Lɛ Pɛ E Nɔ Mi

17 Eko ɔ, Ester sɔle ngɛ e yi mi kɛ ha e Mawu ɔ loko e tu munyu nɛ ɔmɛ: “I kpa nɛnɛ pɛɛ, ke e sa nɛnɛ hɛ mi kaa e ma ha mi nɔ́ nɛ i kɛ he si bami ngɛ lɛ bie ɔ. Lɛɛ nɛnɛ, nɔ́ nɛ i suɔ ji kaa ye yi nɛ na wami, nɛ ye ma mi bi ɔmɛ hu a yi nɛ na wami.” (Ester 7:3) Mo kadi kaa Ester ha nɛ matsɛ ɔ ná nɔ mi mami kaa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ sa e hɛ mi ɔ e pee. E slo manyɛ Ester kulaa ngɛ manyɛ Vashti nɛ ji matsɛ ɔ kekleekle yo nɔ nɛ e pue matsɛ ɔ hɛ mi si ɔ he! (Ester 1:​10-12) Jehanɛ ɔ se hu ɔ, Ester tui munyu kɛ si matsɛ ɔ akɛnɛ e he Haman ye ɔ he je. Mohu ɔ, e kpa matsɛ ɔ pɛɛ konɛ e po e he piɛ kɛ je oslaa nɛ maa ba e nɔ ɔ he je.

ia 141 ¶18-19

E Kɛ Kã Kɛ Nile Tsu Ní Nɛ E Fo We Lɛ Pɛ E Nɔ Mi

18 Ester ní bimi ɔ ta matsɛ ɔ tsui he nɛ e pee lɛ nyakpɛ. Mɛnɔ po lɛ to e yi mi kaa e kɛ e manyɛ ɔ wami maa wo oslaa mi ɔ? Ester ya nɔ nɛ e de ke: “A jua i kɛ ye we bi ɔmɛ konɛ a gbe wɔ, nɛ́ a kpata wa hɛ mi, nɛ́ a gu wa sisi. Kaa a jua wɔ kaa nyɔguɛ nyumuhi kɛ nyɔguɛ yihi kɛkɛ po ɔ, jinɛ i ko de we nɔ́ ko. Se haomi nɛ ɔ hí sãasãa, ejakaa e maa ye matsɛ ɔ awi.” (Ester 7:​4, NW) Mo kadi kaa Ester tsɔɔ nɔ́ tutuutu nɛ nyagba a ji, nɛ e de kaa ke nyɔguɛ yemi mi kɛkɛ nɛ a jua mɛ kɛ ho ɔ, e ko de we nɔ́ ko. Yuda bi ɔmɛ a hɛ mi kpatami ɔ kɛ haomi maa ba matsɛ ɔ nitsɛ hu nɔ nɛ lɔ ɔ he ɔ, e be nyɛe ma ma e hɛ ngɔ fɔ nɔ.

19Ngɛ Ester nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi ɔ, wa kase níhi fuu ngɛ blɔ nɔ nɛ wa maa gu kɛ plɛ nɔ ko yi mi ha a he. Ke o suɔ nɛ o kɛ o suɔlɔ ko loo nɔ ko nɛ hɛɛ blɔ nya nɛ sɛɛ nyagba ko nɛ ngɛ hɛdɔ ɔ he ní ɔ, tsui si tomi, bu kɛ anɔkuale yemi ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o pee jã.—Abɛ 16:​21, 23.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w06 3/1 11 ¶1

Otihi Nɛ Ngɛ Ester Womi ɔ Mi

7:4—Mɛni blɔ nɔ nɛ Yuda bi ɔmɛ a hɛ mi kpatami ɔ “ko ye matsɛ ɔ awi ɔ”? Ester gu ga blɔ nɔ nɛ e de matsɛ ɔ nɔ́ nɛ maa ba lɛ nitsɛ e nɔ ke a jua Yuda bi ɔmɛ kaa nyɔguɛhi nɛ a kpata a hɛ mi ɔ. Sika hiɔ yi 10,000 nɛ Haman wo si kaa e kɛ ma ha ke a kpata Yuda bi ɔmɛ a hɛ mi ɔ sui nɔ́ ko kulaa ngɛ matsɛ ɔ ní to he ɔ ke a kɛ to sika nɛ matsɛ ɔ ma ná ke a jua Yuda bi ɔmɛ kaa nyɔguɛhi ɔ he. Nɛ ke yi mi nɛ Haman to ɔ ba mi ɔ, lɛɛ manyɛ ɔ hu ma bɔ matsɛ ɔ.

SEPTEMBER 25–OCTOBER 1

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | ESTER 9–10

“E Kɛ He Blɔ Nɛ E Ná a Fo We Lɛ Pɛ E Nɔ Mi”

it-2 432 ¶2

Mordekai

Mordekai ba da Haman nane mi kaa ganɔ ɔmɛ a nɔkɔtɔma nɛ a ngɔ matsɛ ɔ nguɛ ga nɛ womi nya sɔumi nɔ́ ngɛ nɔ ɔ kɛ ha lɛ. Matsɛ ɔ ngɔ Haman we ɔ kɛ ha Ester, nɛ Ester hla Mordekai kaa e hyɛ nɔ. Ngɛ matsɛ ɔ he wami nya a, Mordekai ha Yuda bi ɔmɛ he blɔ kaa a ma nyɛ maa fã a he ngɛ mlaa a nya. Yuda bi ɔmɛ na enɛ ɔ kaa e ji kpɔmi kɛ bua jɔmi kɛ ha mɛ. Nihi babauu nɛ ngɛ Persia Nɔ Yemi ɔ mi ɔ kɛ Yuda bi ɔmɛ pee kake, nɛ benɛ Adar ligbi 13 be nɛ mlaa ma bɔni ní tsumi ɔ su ɔ, Yuda bi ɔmɛ pee klaalo. Akɛnɛ Mordekai ngɛ he blɔ nɛ nɔ kuɔ he je ɔ, mlaa fĩ Yuda bi ɔmɛ a se. Ngɛ Susa ma a mi ɔ, a hwu ta a hluu kɛ ya si e nɔ jena. Yuda bi ɔmɛ gbe nihi nɛ a he hiɛ pe 75,000 ngɛ Persia Nɔ Yemi he ɔmɛ tsuo nɛ Haman bi nyumuhi nyɔngma amɛ hu piɛ he. (Est 8:1–9:18) Mordekai ha nɛ a to nyami gbijlɔ nɛ a tsɛɛ ke “Purim” ɔ sisi nɛ Ester hu kplɛɛ nɔ. A yeɔ gbijlɔ nɛ ɔ daa jeha ngɛ Adar ligbi 14 kɛ ligbi 15 nɔ. Ke e su nyami be nɛ ji “Purim” ɔ nɔ ɔ, a yeɔ ní nɛ a nuɔ ní nɛ a kee a sibi ní. Yuda bi ɔmɛ wo mlaa nɛ fɔɔ si daa jeha kɛ ha mɛ nitsɛmɛ, a nina kɛ nɔ ko nɛ ma ba pee Yuda no ɔ tsuo kaa ngɛ be nɛ a to ɔ nya a, a ye gbijlɔ nɛ ɔ. Mordekai ji matsɛ ɔ se yelɔ ngɛ Persia Nɔ Yemi he ɔ, nɛ e yaa nɔ nɛ e tsuɔ ní bɔ nɛ pee nɛ Mawu we bi nɛ a na he se. Enɛ ɔ he ɔ, a buu lɛ wawɛɛ.—Est 9:​19-22, 27-32; 10:​2, 3.

it-2 716 ¶5

Purim

Yi Mi Tomi He Je. Ni komɛ de kaa Purim gbijlɔ nɛ Yuda bi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ye ɔ, pi jami he nɔ́ ko gu kɛkɛ mohu ɔ, níhi fuu piɛɛ he nɛ be komɛ ɔ a peeɔ níhi kɛ beɔ nɔ nɛ pi jã ji bɔ nɛ e ngɛ kɛ je blema. Mordekai kɛ Ester tsuo ji anɔkuale Mawu Yehowa a sɔmɔli, nɛ a to gbijlɔ nɛ ɔ sisi konɛ a kɛ wo e hɛ mi nyami. Wa ma nyɛ ma de kaa Yehowa lɛ kpɔ Yuda bi ɔmɛ ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ nɛ, ejakaa anɔkuale yemi nɛ Mordekai kɛ sɔmɔ Yehowa he je nɛ haomi ka Yuda bi ɔmɛ a nɔ bami ɔ nɛ. Eko ɔ, Haman je Amalek, ma nɛ Yehowa gbiɛ nɛ e kpata e hɛ mi ɔ mi. Mordekai je bu kpo kɛ ha Mawu fami ɔ nɛ e kua kaa e ma kplã si ha Haman. (Est 3:​2, 5; 2Mo 17:​14-16) Munyuhi nɛ Mordekai ngma kɛ ya ha Ester a (Est 4:14) tsɔɔ kaa e ngɛ blɔ hyɛe kaa nɔ ko nɛ nɔ kuɔ nɛ ngɛ he wami pe kulaa a ma ba kpɔ Yuda bi ɔmɛ. Nɛ hwɔ nɛ Ester ha loko e ya matsɛ ɔ ngɔ kɛ jehanɛ ɔ se hu matsɛ ɔ nine nɛ e fɔ kɛ ha ní yemi loko e ngɔ e ní bimi ɔ kɛ fɔ e hɛ mi ɔ tsɔɔ kaa e ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ konɛ e ye bua lɛ.—Est 4:16.

cl 101-102 ¶12-13

“Nyɛɛ Pee Nihi Nɛ A Kaseɔ Mawu” Ngɛ Bɔ Nɛ Nyɛɛ Kɛ He Wami Nɛ Nyɛ Ngɛ ɔ Tsuɔ Ní Ha a Mi

12 Yehowa ha wɔ nɔ hyɛli konɛ a nyɛɛ hɛ mi ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi. (Hebri Bi 13:17) Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ nyumuhi nɛ a he su nɛ ɔmɛ nɛ a ngɔ he blɔ nɛ Mawu ha mɛ ɔ kɛ ye bua Mawu to ɔmɛ nɛ a hyɛ a nɔ saminya. Anɛ e sa nɛ a ngɔ he blɔ nɛ a ngɛ kaa nikɔtɔmahi ɔ kɛ ye a nyɛmimɛ Kristofo ɔmɛ a nɔ lo? Dɛbi! E sa nɛ nikɔtɔmahi nɛ a ngmɛ pɛpɛɛpɛ ngɛ bɔ nɛ a naa he blɔ nɛ a ngɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ haa he. (1 Petro 5:​2, 3) Baiblo ɔ de nɔ hyɛli kaa a “hyɛ Mawu asafo ɔ nɛ e ngɔ lɛ nitsɛ e Bi ɔ muɔ ɔ kɛ he ɔ nɔ.” (Ní Tsumi 20:28) Enɛ ɔ ji yi mi tomi titli he je nɛ e sa kaa nikɔtɔmahi kɛ Mawu to ɔmɛ tsuo nɛ hi si ngɛ mi mi jɔmi mi ɔ nɛ.

13 Waa kɛ ma nyɛ maa to nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ he. O huɛ ko nɛ nyu bi ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti ɔ ha mo e weto ní ko nɛ e bua jɔ he wawɛɛ ɔ kaa o hyɛ nɔ ha lɛ. O le kaa o huɛ ɔ puɛ sika fuu loko e nina su weto ní nɛ ɔ nɔ. Anɛ o be nɔ hyɛe ha lɛ saminya lo? Jã nɔuu kɛ̃ nɛ Mawu ngɔ blɔ nya ní tsumi kɛ wo nikɔtɔmahi a dɛ kaa a hyɛ e weto ní nɛ he jua wa wawɛɛ ha lɛ ɔ nɔ nɛ. Weto ní nɛ ɔ ji asafo ɔ nɛ a kɛ e mi bimɛ ɔmɛ to jijɔhi a he ɔ. (Yohane 21:​16, 17) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a he jua wa wawɛɛ ha lɛ hluu po kaa e ngɔ e Bi kake too ɔ nɛ ji Yesu Kristo muɔ nɛ he jua wa a kɛ he mɛ. Yehowa wo hiɔ nɛ he jua wa wawɛɛ kɛ he to ɔmɛ. Asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a baa a he si ɔ susuɔ nɔ́ nɛ ɔ he be fɛɛ be nɛ lɔ ɔ haa nɛ a kɛ mi mi jɔmi hyɛɛ Yehowa to ɔmɛ a nɔ.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w06 3/1 11 ¶4

Otihi Nɛ Ngɛ Ester Womi ɔ Mi

9:​10, 15, 16—E ngɛ mi kaa matsɛ ɔ fã kaa a ha ní mohu lɛɛ, se mɛni he je nɛ Yuda bi ɔmɛ pee we jã a? Jã nɛ a pee ɔ tsɔɔ kaa oti nɛ a kɛ ma a hɛ mi ji kaa a maa po a he piɛ nɛ a he mi nɛ jɔ mɛ se pi kaa a ma ná ní.

OCTOBER 2-8

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | HIOB 1-3

“Yaa Nɔ Nɛ O Je Suɔmi Nɛ Mi Kuɔ Kpo Kɛ Ha Yehowa”

w18.02 6 ¶16-17

Bu Mawu Tue Nɛ O Ná Hemi Kɛ Yemi Kaa Noa, Daniel Kɛ Hiob

16 Haomihi nɛ Hiob kɛ kpe. Hiob hi si himi slɔɔtohi a mi. Loko Hiob kɛ kahi maa kpe ɔ, lɛ ji “nɔmlɔ ngua pe kulaa ngɛ beleku je ma amɛ a mi.” (Hiob 1:3) Hiob ngɛ ní, nihi le lɛ wawɛɛ, nɛ a buɔ lɛ saminya. (Hiob 29:​7-16) Se kɛ̃ ɔ, e bui e he pi ni kpahi, nɛ e susuu we kaa Mawu he hia we lɛ ngɛ e si himi mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa tsɛ Hiob ke “ye tsɔlɔ.” Yehowa de hu ke: “E jaa mi, nɛ e pee we nɔ́ nɛ dɛ blɔ kɔkɔɔkɔ.”—Hiob 1:8.

17 Se si kake too ɔ, Hiob si himi tsake kulaa. E ba pee ohiatsɛ, nɛ e ní pee mɔbɔ. Wa le he nɛ Hiob nyagba a je. Wa le kaa Satan nɛ e gbeɔ nɔ he guɛ ɔ lɛ po Hiob nya. E tsɔɔ kaa Hiob ngɛ Mawu jae ngɛ níhi nɛ e ma ná a he je. (Kane Hiob 1:​9, 10.) Yehowa ma we e hɛ kɛ fɔɛ nya pomi nɛ ɔ nɔ. Mohu ɔ, Yehowa ha Hiob he blɔ konɛ e tsɔɔ kaa e yeɔ lɛ anɔkuale, nɛ e tsui mi nɛ e je kɛ ngɛ lɛ jae.

w19.02 5 ¶10

Koo Ngmɛɛ Dami Ní Peemi He!

10 Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, Satan poɔ wa nya kaa bɔ nɛ e po Hiob nya a. Satan tsɔɔ kaa tsa pi wa tsui tsuo nɛ waa kɛ suɔ Yehowa Mawu, nɛ ke wa ya je si himi ko nɛ mi wa mi ɔ, wa maa ngmɛɛ dami ní peemi he, nɛ wa be Yehowa sɔmɔe hu! (Hiob 2:​4, 5; Kpoj. 12:10) Kɛ o naa nya pomi nɛ ɔ ha kɛɛ? Tse e ngɔɛ o nya, aloo? Se mo susu he nɛ o hyɛ: Akɛnɛ Yehowa he mo ye he je ɔ, e ha mo he blɔ ngua ko. Yehowa ngmɛ Satan blɔ konɛ e ka mo. Yehowa ngɛ nɔ mi mami kaa o be e se jee, nɛ lɔ ɔ maa tsɔɔ kaa Satan ji lakpatsɛ. Yehowa wo si kaa e maa ye bua mo. (Heb. 13:6) E ji he blɔ ngua nɛ wa ná kaa je ɔ tsuo Nɔ Yelɔ ɔ ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ wa mi! Anɛ o na nɔ́ he je nɛ e sɛ nɛ waa ngmɛɛ dami ní peemi he ɔ lo? Jã nɛ wa maa pee ɔ ma ha nɛ Satan maa pee lakpatsɛ, wa ma ha nɛ wa Tsɛ ɔ biɛ ɔ he ma tsɔ, nɛ wa ma fĩ e nɔ yemi ɔ se. Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ wa ko ngmɛɛ dami ní peemi he gblegbleegble?

Ngmami ɔ Mi Junehi

w21.04 11 ¶9

Moo Kase Ní Kɛ Je Yesu Nyagbe Munyu Ɔmɛ A Mi

9 Mɛni Yesu de? Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Yesu ma gbo ɔ, e kɛ ngmlaa de ke: “Ye Mawu, ye Mawu, mɛni he je nɛ o kua mi ɔ?” (Mat. 27:46) Baiblo ɔ tsɔɔ we nɔ́ he je nɛ Yesu de jã, se nyɛ ha nɛ waa hyɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ Yesu munyu ɔmɛ a mi. Munyu nɛ ɔ nɛ Yesu tu ɔ ha nɛ gbami nɛ ngɛ La 22:1 ɔ ba mi. Jehanɛ hu ɔ, munyu nɛ ɔ tsɔɔ heii kaa Yehowa “baa we [e Bi ɔ] yi.” (Hiob 1:10) Yesu le kaa e Tsɛ ɔ ngmɛ blɔ nɛ e he nyɛli ɔmɛ ka e hemi kɛ yemi ɔ kɛ ya si gbenɔ mi. A kɛ́ adesa ko hyɛ kaa bɔ nɛ a ka Yesu ɔ. Jehanɛ hu ɔ, Yesu munyu ɔmɛ maa nɔ mi kaa e pee we yayami ko nɛ sa gbenɔ.

OCTOBER 9-15

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | HIOB 4–5

“Moo Hyɛ O He Saminya Ngɛ Sisimi Munyuhi A He”

it-1 713 ¶11

Elifaz

2. E ji Hiob huɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ kake. (Hiob 2:11) Tema no ji lɛ nɛ e ma nyɛ maa ba lɛ kaa e ji Esau nina. Lɔ ɔ he ɔ, e ba peeɔ Abraham nina nɛ ke wa ma de ɔ Hiob weku no. E kɛ e sisi bimɛ tsuo a kɛ nile nɛ a ngɛ ɔ fia. (Yer 49:7) Ngɛ Hiob huɛmɛ etɛ ɔmɛ tsuo nɛ a ba “wo e bua” a kpɛti ɔ, Elifaz ngɔ e ní peepee kɛ tsɔɔ kaa lɛ nɛ e he hia nɛ e náa nɔ nɔ he wami nɛ eko ɔ lɛ nɛ e wa pe mɛ tsuo. Ngɛ ní sɛɛmi etɛ nɛ ya nɔ ɔ tsuo mi ɔ, lɛ nɛ e tuɔ munyu kekle nɛ e munyu ɔmɛ hu a nya ka.

w05 9/15 26 ¶2

Mo Kua Susumihi Nɛ Dɛ!

Benɛ Elifaz ngɛ nyakpɛ nɔ́ ko nɛ e na a he munyu tue ɔ, e de ke: “Kɛkɛ nɛ mumi ko ba po ye hɛ mi fli, nɛ gbeye sɔuu ha nɛ fĩɛ ngmangu pue ye nɔ. I na kaa nɔ́ ko daa si ngɛ lejɛ ɔ; i hyɛ, se i li nɔ́ nɛ ji. Lejɛ ɔ pee dii; kɛkɛ nɛ i nu nɛ gbi ko pɛ ke.” (Hiob 4:​15, 16) Mɛni mumi lɛ ná Elifaz susumi nɔ he wami ɔ? Munyuhi nɛ ngɛ ngmami ɔ mi ɔ tsɔɔ kaa pi Mawu bɔfohi nɛ a yeɔ lɛ anɔkuale ɔ a kpɛti eko nɛ kɛ Elifaz tu munyu ɔ. (Hiob 4:​17, 18) E ji mumi mi ní bɔ níhi yiwutsotsɛmɛ ɔmɛ eko. Ke pi jã a, lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ Yehowa kã Elifaz kɛ e huɛmɛ enyɔ ɔmɛ a hɛ mi kaa a tu lakpa munyuhi ɔ? (Hiob 42:7) Ee, daimonio lɛ sisi Elifaz nɛ e ná e nɔ he wami ɔ nɛ. Munyuhi nɛ e tu ɔ ekoeko ji Mawu ngɔ.

w10 2/15 19 ¶5-6

Mo Kua Satan Lakpa Munyu Ɔmɛ

Satan gu Hiob huɛmɛ etɛ nɛ a ba slaa lɛ ɔ a kpɛti nɔ kake nɛ ji Elifaz ɔ nɔ kɛ tsɔɔ kaa adesahi a he be se nami. Benɛ e ngɛ tsɔɔe kaa ‘zu nɛ a kɛ bɔ adesahi’ ɔ, e de Hiob ke: “[a] ngɛ kaa bunyuku kɛkɛ! Mo nɛ a ma nyɛ maa naa o nɔ kaa bɔ nɛ a naa wɔyewɔye nɔ ɔ, moo lɛɛ o susu kaa Mawu ma he mo maa ye lo? Mɔtu ɔ, nɔ ko maa hi hɛ ngmengmle. Se loko du ma bu ɔ, e gbo momo nɛ nɔ ko nɔ ko li.”—Hiob 4:​19, 20.

Ngɛ ngmami ɔ ekomɛ a mi ɔ, a kɛ wɔ to “zu buɛhi” a he, a ji buɛhi nɛ a kɛ zu pee nɛ a ma nyɛ maa ywia. (2 Kor. 4:7) Wa he wɛ ejakaa yayami ngɛ wa he nɛ wa yi mluku. (Rom. 5:12) Lɔ ɔ he ɔ, ngɛ wɔ nitsɛmɛ wa he wami nya a, wa be nyɛɛe Satan tuami ɔmɛ a nya dami. Se kaa Kristofohi ɔ, wa ngɛ yemi kɛ bualɔ. Ngɛ wa he nɛ wɛ ɔ tsuo se ɔ, wa he jua wa ha Mawu. (Yes. 43:4) Jehanɛ se hu ɔ, Yehowa ngɔɔ e mumi klɔuklɔu ɔ kɛ haa nihi nɛ a biɔ lɛ ɔ. (Luka 11:13) Mawu mumi ɔ ma nyɛ ha wɔ “he wami nɛ pe adesahi a nɔ ɔ,” konɛ wa nyɛ nɛ waa da tuami nɛ Satan kɛ maa ba wa nɔ ɔ nya. (2 Kor. 4:7; Filip. 4:13) Ke wa he “wa ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi” nɛ wa te si kɛ wo Abosiami ɔ, Mawu ma ha nɛ wa he nɛ wa wawɛɛ. (1 Pet. 5:​8-10) Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ waa ye Satan Abosiami gbeye.

mrt 32 ¶13-17

Moo Po O He Piɛɛ Kɛ Je Sisimi Munyuhi A He

● Mo susu he nɛ amaniɛ bɔmi ɔ je, kɛ nɔ́ nɛ́ he munyu nɛ e ngɛ tue ɔ he

Nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de: “Nyɛ ná níhi tsuo a nɔ mi mami.”—1 Tɛsalonika Bi 5:21.

Loko o ma he amaniɛ bɔmi ko maa ye aloo o kɛ maa mane nɔ kpa ko ɔ, moo hyɛ saminya kaa e ji anɔkuale lo, ke e ji amaniɛ bɔmi nɛ nihi fuu nu he aloo e ji nɔ́ nɛ amaniɛ bɔmi hehi tu he munyu si abɔ po. Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ pee jã?

Mo susu he nɛ o hyɛ ke ji o ma nyɛ ma he nɔ nɛ amaniɛ bɔmi ɔ je e ngɔ aloo he nɛ amaniɛ bɔmi ɔ je ɔ maa ye lo. Amaniɛ bɔmihi hehi kɛ blɔ nya tomi kpahi ma nyɛ maa tu sane ko he munyu ngɛ blɔ nɛ e ma fĩ nɔ́ nɛ mɛɛ a bua jɔ he aloo a susumi ngɛ́ ma kudɔmi sane ko he ɔ se ɔ nɔ. Moo ngɔ nɔ́ nɛ o na ngɛ amaniɛ bɔmi he ko nɔ ɔ kɛ to nɔ́ nɛ amaniɛ bɔmi he kpahi de ɔ he. Be komɛ ɔ, wa huɛmɛ ma nyɛ maa ngɔ lakpa munyu ko kɛ mane wɔ kɛ gu email aloo Intanɛti nɔ huɛ bɔmi he ko nɔ nɛ́ pi nɛ a je blɔ kaa a maa mane wɔ munyu ko nɛ be mi. Enɛ ɔ he ɔ, loko o ma he amaniɛ bɔmi ko maa ye ɔ, e sa nɛ o hyɛ he nɛ e je ɔ kekle.

Moo hyɛ kaa nɔ́ nɛ ngɛ amaniɛ bɔmi ɔ mi ɔ ji nɔ́ ehe nɛ e da hulɔ. Mo hla be (jeha, nyɔhiɔ kɛ ligbi) nɛ́ sane ɔ ya nɔ, nɛ́ o hla anɔkualehi nɛ nɔ mi mami ngɛ he kɛ odase nitsɛnitsɛ nɛ fĩɔ nɔ́ nɛ amaniɛ bɔmi ɔ tu he munyu ɔ se. Moo hyɛ saminya titli ɔ ke a po sane ko nɛ́ e be tɛ̃ɛ ɔ kuku tsɔ aloo ke a tu amaniɛ bɔmi ɔ he munyu ngɛ blɔ nɛ ma ha nɛ nihi nɛ a pee a ní ngɛ blɔ ko nɔ aloo a ná he numi ko ɔ nɔ.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w03 5/15 22 ¶5-6

Yaa Nɔ Nɛ O Fi Si Kpɛii Nɛ O Ye Kunimi Ngɛ Wami He Fo Nɛ O Ngɛ Tue ɔ Mi

Ke wa ya nɔ nɛ wa piɛɛ Yehowa sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ a he ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa he maa wa wawɛɛ. E ji bua jɔmi kaa o kɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ suɔmi nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ maa bɔ! (1 Petro 2:17) Nɛ wɔ hu wɔ ma nyɛ ma ná wa nyɛmimɛ Kristofohi a nɔ he wami.

Mo susu nɔ́ nɛ Hiob nɛ ji dalɔ ɔ pee ɔ he nɛ o hyɛ. Elifaz nɛ pee e he bua wolɔ ɔ po kplɛɛ nɔ kaa: “Nɔ nɛ miɔ nɛ e maa nɔ si ɔ, o munyu ɔ nuɔ lɛ kɛ daa si ekohu.” (Hiob 4:4) Kɛ e sa nɛ wɔ hu waa pee wa ní ha kɛɛ? Kaa ni kakaakahi ɔ, wa blɔ nya ní tsumi ji kaa waa wo wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi he wami konɛ a ya a hɛ mi ngɛ Mawu sɔmɔmi mi. E sa nɛ waa kɛ mɛ nɛ hi si kaa bɔ nɛ ngmami ɔ tsɔɔ, e de ke: “Ninehi nɛ pɔ tɔ mɛ ɔ nyɛɛ wo mɛ he wami; nɛ nakutsohi nɛ gbɔjɔ ɔ, nyɛ ha nɛ a da si kpɛii.” (Yesaya 35:3) E sa nɛ o kɛ pee oti kaa be fɛɛ be nɛ nyɛ maa kpe ɔ, o maa wo o nyɛmi Kristofo no ko he wami. (Hebri Bi 10:​24, 25) O tsui mi nɛ o maa je nɛ o kɛ mɛ maa sɛɛ ní kɛ a yi nɛ o ma je ngɛ mɔde nɛ a ngɛ bɔe kaa a maa sa Yehowa hɛ mi ɔ maa ye bua mɛ konɛ a ya nɔ nɛ a fi si kpɛii nɛ a tu wami he fo nɛ a ngɛ tue ɔ kɛ gbe nya.

OCTOBER 16-22

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | HIOB 6–7

“Ke O Nu He Kaa Si Himi ɔ Gbe O Nya”

w06 3/15 14 ¶10

Otihi Nɛ Ngɛ Hiob Womi ɔ Mi

7:1; 14:14—Mɛni nɛ ní tsumi nɛ he wa nɛ a nyɛɛɔ nɔ ko nɔ ke e tsu ɔ tsɔ ɔ? Haomihi nɛ Hiob kɛ ngɛ kpe ɔ mi wa hluu po kaa e kɛ to ní tsumi nɛ mi wa nɛ a ngɛ nɔ kɔ nɔ nyɛɛe kaa e tsu ɔ he. (Hiob 10:17) Akɛnɛ pi adesa suɔmi nya ji kaa e ma gbo nɛ e ma ya hi gbeje kɛ yaa si ligbi nɛ a ma tle lɛ si ɔ he je ɔ, e ngɛ kaa nɔ nɛ a ngɛ e nɔ nyɛɛe nɛ lɔ ɔ he ɔ, Hiob ngɔ be nɛ ɔ kɛ to ní tsumi ko nɛ he wa nɛ a ngɛ nɔ kɔ nɔ nyɛɛe kaa e tsu ɔ he.

w20.12 16 ¶1

‘Yehowa Woɔ Nihi Nɛ A Kɔni Mi Jɔ̃ ɔ He Wami’

BE KOMƐ Ɔ, wa ma nyɛ ma susu bɔ nɛ wa wami ngɛ kpiti ha kɛ bɔ nɛ e “mi haomi hiɛ babauu” ha a he. (Hiob 14:1) Enɛ ɔ he ɔ, tɔmi be he kaa wa kɔni mi jɔ̃ɔ be komɛ. Yehowa sɔmɔli nɛ a hi si blema a a kpɛti ni komɛ hu nu he jã. A kpɛti ni komɛ po ná nɛ a gbo. (1 Ma. 19:​2-4; Hiob 3:​1-3, 11; 7:​15, 16) Se be fɛɛ be nɛ a maa nu he jã a, Yehowa—Mawu nɛ a ngɔ a hɛ kɛ fɔ e nɔ ɔ woɔ a bua, nɛ e woɔ mɛ he wami. A ngma a níhi a si kpami ɔmɛ kɛ fɔ si konɛ ke wa kane ɔ, e tsɔɔ wɔ ní, nɛ e wo wa bua.—Rom. 15:4.

g 1/12 16-17

Ke O Nu He Kaa Je ɔ Mi Si Himi Gbe O Nya

Ke o nu he kaa o si fɔfɔɛ ɔ mi wa nɛ nɔ́ ko be hii peemi ngɛ he ɔ, mo kai kaa e piɛ mo pɛ nɛ jehanɛ ɔ se hu mo kai kaa nɔ fɛɛ nɔ ngɛ je ɔ mi ɔ, kɛ haomi ko kɛ̃ ngɛ kpee. Baiblo ɔ de ke: “Adebɔ ní ɔmɛ tsuo bla kɛ ngɛ kɛmɛe, nɛ a bla kɛ ngɛ piie kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ.” (Roma Bi 8:22) Ke waa kɛ nyagba ko ngɛ kpee ɔ, sisije ɔ, wa nuɔ he kaa nyagba a nya tsaba be, se ke be ngɛ mi pue ɔ níhi a mi ma ba hi. Ke e ba jã a, mɛni o maa pee?

O kɛ o huɛ ko nɛ e nane pi si ngɛ Mawu jami mi ɔ nɛ sɛɛ bɔ nɛ o ngɛ he nue ha a he ní. Baiblo ɔ de ke: “Huɛmɛ suɔ a he be tsuaa be, se nyɛmimɛ lɛɛ haomi be mi tete po a si we a sibi.” (Abɛ 17:17) Baiblo ɔ tu Hiob nɛ ji dalɔ ɔ he munyu kaa benɛ e kɛ nyagba ngɛ kpee ɔ, e kɛ ni kpahi sɛɛ he ní. Benɛ e nu he kaa ‘je mi himi gbe e nya a,’ e de ke: “Ma tu ye haomi ɔmɛ a he munyu. Ma pa ye nya mi nɛ ma de bɔ nɛ i ngɛ he nue ha a tutuutu.” (Hiob 10:​1, NW) Yemi kɛ buami nɛ o ma bi kɛ je ni kpahi a ngɔ ɔ maa ye bua mo konɛ o gbɔ bɔ nɛ o ngɛ he nue ha a nɔ, nɛ jehanɛ se hu ɔ, e maa ye bua mo konɛ o ná juɛmi nɛ da ngɛ haomihi nɛ o kɛ ngɛ kpe ɔmɛ a he.

Moo je o tsui mi nɛ o sɔle ha Mawu. Ni komɛ susuɔ kaa sɔlemi ji nɔ́ ko nɛ yeɔ bua juɛmi ɔ kɛkɛ, se pi jã kulaa nɛ Baiblo de. La 65:2 de ngɛ Yehowa Mawu ke “mo pɛ lɛ o buɔ kue fami tue,” nɛ 1 Petro 5:7 hu de ke: “E susuɔ nyɛ he.” Baiblo ɔ tu se nami nɛ ngɛ Mawu nɛ wa maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ e nɔ ɔ he munyu si abɔ. Nɔ hyɛmi ní komɛ ji nɛ ɔmɛ nɛ:

‘Ngɔɔ o hɛ ngɔ fɔ Yehowa nɔ kulaa. Koo ngɔ o hɛ ngɔ fɔ nɔ́ nɛ moo o susu kaa o le ɔ nɔ. Nɔ́ tsuaa nɔ́ mi ɔ, mo kai Yehowa, nɛ e maa tsɔɔ mo blɔ nɛ da.’—ABƐ 3:​5, 6

“Nihi nɛ yee [Yehowa] gbeye ɔ, e peeɔ a hiami ní kɛ haa mɛ. E buu a kue fami ɔmɛ hu tue, nɛ e heɔ a yi wami.”—LA 145:19

“Nɛ enɛ ɔ ji nɔ mi mami nɛ wa ngɛ ngɛ e mi ɔ nɛ, kaa ke wa bi lɛ nɔ́ ko nɛ e kɛ e suɔmi nya ní peemi kɔ ɔ, e buɔ wɔ tue.”—1 Yohane 5:14.

‘Yehowa kɛ yayami peeli a kpɛti kɛ; se e buɔ dali a kue fami tue.’—ABƐ 15:29.

Ke o de Mawu nyagbahi nɛ o kɛ ngɛ kpee ɔ, e maa ye bua mo. Enɛ ɔ he je nɛ Baiblo ɔ woɔ wɔ he wami kaa ‘be tsuaa be ɔ, waa ngɔ wa hɛ ngɔ fɔ Mawu nɔ kɛ wa tsui tsuo’ ɔ nɛ.—La 62:8

Ngmami ɔ Mi Junehi

w20.04 16 ¶10

Moo Bu O Nyɛmimɛ Tue, Moo Le Mɛ Nɛ O Mi Mi Nɛ Sã Mo Ngɛ A He

10 Ke wa bɔ mɔde kaa wa maa nu wa sibi sisi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ Yehowa kasee. Moo bɔ mɔde kaa o maa le o nyɛmimɛ ɔmɛ saminya. Loko a maa je asafo mi kpe sisi ɔ, o kɛ mɛ nɛ sɛɛ ní, nɛ ke a kpa hu moo pee jã, o kɛ mɛ nɛ ya fiɛɛmi, nɛ ke e maa hiɔ, moo fɔ mɛ nine kɛ ha ní yemi. Ke o pee jã a, e maa pee mo nyakpɛ kaa o maa le níhi babauu. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, o ma ba na kaa nyɛmiyo ko nɛ o susu kaa e je we huɛ bɔmi su kpo ɔ gboɔ zo, nyɛminyumu ɔ nɛ e ngɛ ní babauu ɔ, pi kaa e suɔ he lo nya ní se mohu, e peeɔ nihi nibwɔ, aloo eko ɔ, weku ko nɛ a pɔɔ se kpɛmi kɛ baa asafo mi kpe ɔ kɛ si temi kɛ womi ngɛ kpee. (Hiob 6:29) Se e sɛ nɛ waa pee wa he ‘nihi nɛ a ngɔɔ a he kɛ woɔ ni kpahi a sanehi a mi.’ (1 Tim. 5:13) Se kɛ̃ ɔ, e maa hi kaa wa maa le wa nyɛmimɛ a he sanehi komɛ kɛ a níhi a si kpamihi, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ waa nu mɛ sisi saminya.

OCTOBER 23-29

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | HIOB 8-10

“Mawu Suɔmi Nɛ Se Pui ɔ Poɔ Wa He Piɛ Kɛ Jeɔ Satan Lakpa Munyuhi A He”

w15 7/1 12 ¶3

Anɛ Wa Ma Nyɛ Maa Sa Mawu Hɛ Mi Niinɛ Lo?

Nyagbahi nɛ Hiob kɛ kpee ɔ a nya wa wawɛɛ, nɛ a ba nɔtonɔto. E ná juɛmi nɛ dɛ nɛ lɔ ɔ ha nɛ e ma sane ɔ nya si kaa ke e ye Mawu anɔkuale jio, e yi lɛ anɔkuale jio, pi Mawu kɔmɔ. (Hiob 9:​20-22) Hiob he e he ye tsɔ kaa dalɔ ji lɛ, nɛ enɛ ɔ ha nɛ nihi susu ngɛ e he kaa e da pe Mawu.—Hiob 32:​1, 2; 35:​1, 2.

w21.11 6 ¶14

Kɛ O Naa Yehowa Suɔmi Nɛ Se Pui ɔ Ha Kɛɛ?

14 Mawu suɔmi nɛ se pui ɔ poɔ wa he piɛ. Benɛ David ngɛ sɔlee ha Yehowa a, e de ke: “O ji laami he kɛ ha mi; o maa po ye he piɛ ngɛ haomi he. O kɛ yi wami hemi he ose hemi maa bɔle mi kɛ kpe. . . . Nɔ nɛ ngɔɔ e hɛ kɛ fɔɔ Yehowa nɔ ɔ, Mawu suɔmi nɛ se pui ɔ bɔleɔ lɛ kɛ kpeɔ.” (La 32:​7, 10, NW) Kaa bɔ nɛ a fiaa gbogbohi kɛ woɔ mahi a he blema nɛ e poɔ ma bi ɔmɛ a he piɛ ɔ, jã kɛ̃ nɛ Yehowa suɔmi nɛ se pui ɔ bɔleɔ wɔ, nɛ e poɔ wa he piɛ ngɛ níhi nɛ ma nyɛ maa ka wa anɔkuale yemi ɔ a he. Jehanɛ hu ɔ, Yehowa suɔmi nɛ se pui ɔ haa nɛ e gblaa wɔ kɛ baa e ngɔ.—Yer. 31:3.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w10 10/15 6-7 ¶19-20

“Mɛnɔ Ba Le Yehowa Juɛmi?”

19 Mɛni wa kaseɔ ngɛ “Yehowa juɛmi” ɔ he? E sa nɛ waa ngmɛ blɔ nɛ Mawu munyu ɔ nɛ ye bua wɔ ngɛ bɔ nɛ wa nuɔ Yehowa juɛmi ɔ sisi ha a he. E sɛ nɛ waa da wa gbɔjɔmihi kɛ wa susumihi a nɔ kɛ kojo Yehowa. Hiob de ke: ‘Ke Mawu ji nɔmlɔ adesa kaa imi jinɛ i ko ha lɛ heto, jinɛ i kɛ lɛ ko ya kojomi he ɔ nɛ wa ya hla munyu ɔ mi.’ (Hiob 9:32) Kaa bɔ nɛ e ba ngɛ Hiob blɔ fami ɔ, ke wa ba nu Yehowa juɛmi ɔ sisi saminya a, waa kɛ he si bami ma de ke: “Mawu blɔ ɔmɛ a he níhi bɔɔ kɛkɛ nɛ́ wa nu kɛ wa tue ji nɛ ɔmɛ nɛ. E he wami kpetekpleenyɛ nitsɛnitsɛ ɔ lɛɛ mɛnɔ ma nyɛ maa le?”—Hiob 26:14.

20 Ke wa ngɛ ngmami ɔ kanee nɛ waa kɛ munyu ko nɛ e mi wa nɛ wa nui sisi ɔ kpee ɔ, mɛni wa ma nyɛ maa pee, titli ke nɔ́ ɔ kɔɔ bɔ nɛ Yehowa susuɔ níhi a he ha a he? Ke wa hla níhi a mi kɛ kɔ sane ɔ he nɛ loloolo ɔ wa nɛ̃ heto ɔ, wa ma nyɛ maa na lɛ kaa e ji hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ wa ngɛ ngɛ Yehowa mi ɔ he ka nɛ waa kɛ ngɛ kpee. Mo kai kaa, munyuhi komɛ kaa jã nɛ waa kɛ kpee ɔ haa wɔ he blɔ nɛ wa kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ bɔ nɛ Yehowa peeɔ e ni haa mi. E sa nɛ waa je he si bami mi nɛ waa kplɛɛ nɔ kaa wa be nyɛe maa nu nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ Yehowa peeɔ ɔ sisi. (Fiɛlɔ 11:5) Ke wa peeɔ jã a, waa kɛ oya yemi maa kplɛɛ munyu nɛ bɔfo Paulo tu ɔ nɔ. E de ke: “Oo ní babauu nɛ Mawu ngɛ ɔ, kɛ e juɛmi ɔ, kɛ e nile ɔ mi kuɔ wawɛɛ nitsɛ! A be nyɛe ma hla e kojomi ɔmɛ a mi, nɛ e blɔ ɔmɛ hu, a be nyɛe hiɔmi! Ejakaa “mɛnɔ ba le Yehowa juɛmi ɔ, aloo e ba plɛ e ga wolɔ?” Aloo “mɛnɔ nɛ e sɛ hlami nɛ e ha lɛ nɔ́ ko nɛ́ e sa kaa e to lɛ nane mi?” Ejakaa e mi lɛ níhi tsuo je, nɛ e nɔ lɛ a gu kɛ ba, nɛ a ngɛ kɛ ha lɛ. A wo e hɛ mi nyami kɛ ya neneene. Amen.”—Rom. 11:​33-36.

OCTOBER 30–NOVEMBER 5

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | HIOB 11-12

“Blɔhi Etɛ A Nɔ Nɛ Wa Ma Nyɛ Maa Gu Kɛ Ná Juɛmi Nɛ Wa Ná He Se”

w09 4/15 6 ¶17

Hiob Wo Yehowa Biɛ ɔ Hɛ Mi Nyami

17 Mɛni ye bua Hiob nɛ e ya nɔ nɛ e hɛɛ e we anɔkuale yemi ɔ mi? E ngɛ heii kaa loko e kɛ haomihi maa kpe ɔ, huɛ bɔmi kpakpa ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti. E ngɛ mi kaa ngmami ɔ de we nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa Hiob le ní sɛɛmi nɛ ya nɔ ngɛ Satan kɛ Yehowa a kpɛti ɔ mohu lɛɛ, se e fia e pɛɛ si kaa e maa ya nɔ maa ye Mawu anɔkuale. E de ke: “Kɛ yaa si be nɛ ma gbo ɔ, i be ye anɔkuale yemi ɔ he ngmɛɛe!” (Hiob 27:​5, NW) Mɛni Hiob pee kɛ ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa hi e kɛ Yehowa a kpɛti? Nɔ́ jemi ko be he kaa, e bua jɔ bɔ nɛ Mawu kɛ e weku li nɛ ji Abraham, Isak kɛ Yakob hi si ha a he wawɛɛ. Nɛ kɛ gu adebɔ ni nɛ e susu he ɔ nɔ ɔ, e ba yɔse kaa Yehowa ngɛ su kpakpahi fuu.—Hiob 12:​7-9, 13, 16.

w21.06 10 ¶10-12

Yehowa Ngɛ O Kasa Nya Be Fɛɛ Be

10 O kɛ Kristofohi anɔkualetsɛmɛ nɛ bɔ huɛ. O kɛ nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi nɛ o ma nyɛ maa kase ní kɛ je a ngɔ ɔ nɛ bɔ, a wa jio, a wɛ jio, loo a je ma kpa nɔ jio. Baiblo ɔ kaiɔ wɔ kaa “nimeli ngɛ nile.” (Hiob 12:12) Nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi hu ma nyɛ maa kase ní kɛ je nihewi kɛ yihewi anɔkualetsɛmɛ a ngɔ. Yonatan wa kulaa pe David, se lɔ ɔ tsi we huɛ bɔmi nɛ ya nɔ ngɛ a kpɛti ɔ nya. (1 Sam. 18:1) David kɛ Yonatan ye bua a sibi nɛ a nyɛ nɛ a sɔmɔ Yehowa ngɛ si fɔfɔɛhi nɛ a mi wa po mi. (1 Sam. 23:​16-18) Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Irina nɛ lɛ pɛ ji Odasefo no ngɛ e weku ɔ mi ɔ de ke: “Nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ ma nyɛ ma ba pee wa fɔli loo wa nyɛmimɛ. Yehowa ma nyɛ maa gu a nɔ kɛ tsu wa hiami níhi a he ní.”

11 E be gbɔjɔɔ kaa o kɛ nihi maa bɔ huɛ, titli ke o gboɔ zo. Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Ratna nɛ e gboɔ zo ɔ ba kase anɔkuale ɔ, e ngɛ mi kaa e weku li te si kɛ wo lɛ mohu lɛɛ. E de ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e he ba hia nɛ ma kplɛɛ nɔ kaa i hia nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ a yemi kɛ buami.” E he ma nyɛ maa wa kaa o ma de nɔ ko bɔ nɛ o ngɛ he nue ha, se ke o pee jã a, nɔ ɔ ma nyɛ ma ba pee o huɛ nɛ nyu bi ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti. O huɛmɛ suɔ nɛ a wo mo he wami nɛ a ye bua mo, se kɛ̃ ɔ, e he maa hia nɛ o de mɛ nɔ́ nɛ a ma nyɛ maa pee kɛ ye bua.

12 Blɔ kake nɛ hi pe kulaa nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ nɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ Kristofohi nɛ bɔ huɛ ji kaa waa kɛ mɛ ma bla kɛ tsu ní ngɛ fiɛɛmi mi. Carol nɛ wa tu e he munyu kɛ sɛ hlami ɔ de ke: “I ná huɛmɛ kpakpahi fuu ngɛ asafo ɔ mi kɛ gu fiɛɛmi nɛ i kɛ nyɛmimɛ yihi ya kɛ Mawu jami mi ní kpahi nɛ i kɛ mɛ pee kake kɛ tsu ɔ nɔ. Yehowa gu huɛmɛ nɛ ɔmɛ a nɔ kɛ ye bua mi jehahi fuu.” E hi kaa waa kɛ wa nyɛmimɛ Kristofohi anɔkualetsɛmɛ maa bɔ huɛ. Yehowa guɔ huɛmɛ nɛ ɔmɛ a nɔ kɛ yeɔ bua mo konɛ o ko nu he kaa e piɛ mo pɛ.—Abɛ 17:17.

it-2 1190 ¶2

Nile

Nile Nɛ Je Hiɔwe. Nile nitsɛnitsɛ je Yehowa Mawu nɔ “nɛ lɛ nɔ kake too pɛ ji juɛmitsɛ ɔ” ngɔ. (Ro 16:27; Kpj 7:12) Nile kɛ anɔkuale ngɛ tsakpã, nɛ akɛnɛ Yehowa ji bɔlɔ nɛ e ngɛ “kɛ je neneene kɛ yaa si neneene” he je ɔ (La 90:​1, 2), e le níhi tsuo nɛ kɔɔ adebɔ nihi a he, bɔ nɛ a to a he blɔ nya ha, kɛ a he sanehi kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ. Mlaahi nɛ kudɔɔ adebɔ níhi, bɔ nɛ a yaa nɔ nɛ a tsuɔ ní ha kɛ sisi tomi mlaahi lɛ yeɔ bua adesahi nɛ a nyɛɔ nɛ a hlaa níhi a mi, nɛ a nyɛ peeɔ níhi. Yehowa ji nɔ nɛ to ní nɛ ɔmɛ tsuo a he blɔ nya. Nɛ ke pi ní nɛ ɔmɛ a he, jinɛ adesa be hɛ nɔ kami ko nɛ a be nɔ́ ko hu nɛ a maa da nɔ kɛ pee níhi. (Hiob 38:​34-38; La 104:24; Abɛ 3:19; Yer 10:​12, 13) E ngɛ heii kaa, jemi bami he mlaahi nɛ Yehowa wo ɔ he ngɛ se nami wawɛɛ bɔ nɛ pee nɛ níhi nɛ ya nɔ saminya, wa susu níhi a he saminya nɛ wa si himi hu nɛ pee kpakpa. (5Mo 32:​4-6) YEHOWA ji nɔ nɛ peeɔ nɔ́ tsuaa nɔ́. (Isa 40:​13, 14) E ngɛ mi kaa Yehowa ngmɛɛ blɔ nɛ níhi nɛ a kɛ e dami mlaa amɛ kɔ we ɔ yaa nɔ, nɛ behi komɛ ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ nihi nɛ a kɛ a he woɔ ní nɛ ɔmɛ a mi ɔ ngɛ bua jɔmi mohu lɛɛ se yi mi tsuo nɛ e to kɛ ha hwɔɔ se ɔ maa ba mi nɛ ‘nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e to ke e ba mi ɔ maa ba mi kokooko.’—Yes 55:​8-11; 46:​9-11.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w08 8/1 11 ¶5

Nihewi Kɛ Yihewi Nɛ A Kɛ Mɛ Maa Sɛɛ Ní

▪ ‘Anɛ i bɔɔ mɔde kaa ma nu nɔ́ he je nɛ nɔ ko de nɔ́ ko ɔ sisi lo?’ Hiob 12:11 de ke: “tue hyɛɛ munyu mi, nɛ lilɛ hu saa niye ní nya hyɛɛ,” Amlɔ nɛ ɔ ji be nɛ ke o bimɛ tu munyu ɔ e sa nɛ o “hyɛ mi” saminya a nɛ. Nihewi kɛ yihewi deɔ bɔ nɛ a nu he ha a pɛpɛɛpɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, o bi nyumu aloo o bi yo ɔ ma de mo ke, “Daa nɛ ɔ o kɛ mi yeɔ kaa jokuɛ!” loo “Ke i ngɛ munyu tue ɔ o bui mi tue gble!” Koo ngɔ o juɛmi kɛ ma munyunguhi nɛ e kɛ tsu ní kaa “daa nɛ ɔ” kɛ “gble ɔ” pɛ nɔ, mohu ɔ kai kaa eko ɔ pi jã tutuutu nɛ e ngɛ tsɔɔe. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, munyu nɛ ji, “Daa nɛ ɔ o kɛ mi yeɔ kaa jokuɛ” ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ kaa “i nuɔ he kaa o he we mi yi,” nɛ “Ke i ngɛ munyu tue ɔ o bui mi tue gble” ɔ hu ma nyɛ maa tsɔɔ kaa “I suɔ nɛ ma de mo bɔ nɛ i ngɛ he nue ha.” Moo bɔ mɔde nɛ o nu nɔ́ he je nɛ a tu munyu ko ɔ sisi.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane