Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • mwbr23 November bf. 1-bf. 11
  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ “Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi”

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ “Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi”
  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi—2023
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • NOVEMBER 6-12
  • NOVEMBER 13-19
  • NOVEMBER 20-26
  • NOVEMBER 27–DECEMBER 3
  • DECEMBER 4-10
  • DECEMBER 11-17
  • DECEMBER 18-24
  • DECEMBER 25-31
Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi—2023
mwbr23 November bf. 1-bf. 11

Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi

© 2023 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

NOVEMBER 6-12

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | HIOB 13-14

“Ke Nɔmlɔ Gbo ɔ, E Maa Kpale Kɛ Ba Wami Mi Ekohu Lo?”

wp19 No. 3 4 ¶3-5

Adesahi Ngɛ Wami Nɛ Se Kɛ Se Blɔ Hlae

NGƐ jeha 400 jeha amɛ a mi loko a fɔ Kristo ɔ, China je mi si kpali komɛ bɔ mɔde kaa a maa pee “gbenɔ nya tsopa” kɛ susumi kaa e ma ha nɛ adesahi a wami se nɛ kɛ. A futu mercury bɔɔ kɛ arsenic bɔɔ kɛ pee tsopa ko. Se a ba na kaa tsopa nɛ ɔ gbe nɔ yeli fuu ngɛ China. Ngɛ jeha 500 kɛ 1500 jeha amɛ a kpɛti ɔ, Yuropa je mi si kpali komɛ bɔ mɔde kaa a kɛ sika tsu maa pee tsopa ko. Akɛnɛ sika tsu nyɛ we puɛmi he je ɔ, a susu kaa e ma nyɛ ma ha nɛ adesahi a wami se nɛ kɛ.

Mwɔnɛ ɔ, je mi si kpali nɛ a kaseɔ níhi nɛ wami ngɛ mi kɛ adesa nɔmlɔ tso ɔ he ní ɔ ngɛ mɔde bɔe kaa a maa na nɔ́ he je nɛ adesahi bwɔɔ. Je mi si kpali nɛ ɔmɛ a mɔde bɔmi ɔ tsɔɔ kaa loloolo ɔ, adesahi ngɛ hɛ nɔ kami kaa a ma nyɛ maa tsi bwɔmi kɛ gbenɔ nya. Se mɛni je a mɔde bɔmi ɔ mi kɛ ba?

NƆ́ HE JE NƐ ADESAHI BWƆƆ

Je mi si kpali nɛ a kaseɔ wami yiblii ɔmɛ a he ní ɔ tsɔɔ níhi slɔɔtohi 300 kɛ se nɛ tsɔɔ nɔ́ he je nɛ adesahi bwɔɔ nɛ a gboɔ ɔ. Lingmi nɛ ɔ, je mi si kpali nyɛɔ nɛ a haa nɛ lohwehi kɛ adesahi a wami yiblii ɔmɛ a se kɛɛ. Hɛ mi yami nɛ ɔ ha nɛ niatsɛmɛ komɛ bɔ mɔde kaa a kɛ sika ma fĩ je mi si kpali a se konɛ a nyɛ nɛ a tsɔɔ “nɔ́ he je nɛ wa gboɔ.”

w15 4/15 32 ¶1-2

Ke A Po Tso Ko Nɔ ɔ, Anɛ E Ma Nyɛ Ma Tsɛ̃ Ekohu Lo?

KE A ngɔ oliv tso nɛ e kɔ, nɛ e gɔ̃dɔ̃ kɛ to seda tso nɛ ngɛ fɛu nɛ ngɛ Lebanon ɔ he ɔ, oliv tso ɔ be o hɛ muɔe. Se ke pu ngɛ tsoe nɛ hiɔmi nɛ́ be kɛkɛɛ po ɔ, oliv tsohi gbo we. Ekomɛ ye maa pee jeha 1,000 sɔuu. Oliv sipokuhi yaa zu mi tsitsaa, nɛ ke a po tso ɔ nɔ po ɔ, e nyɛɔ tsɛ̃ɔ ekohu. Ke e sipoku ɔ gbli we ɔ, e ma tsɛ̃ ekohu.

Anɔkualetsɛ Hiob ngɛ nɔ mi mami kaa ke e gbo po ɔ, a ma tle lɛ si ekohu. (Hiob 14:​13-15) Eko ɔ, e ngɔ oliv tso kɛ pee enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́ kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ hemi kɛ yemi kaa Mawu ma nyɛ ma tle lɛ si kɛ je gbeje. Hiob de ke: “Ke a po tso ngɔ fɔ si ɔ, hɛ nɔ kami ngɛ kaa e ma tsɛ̃ ekohu.” Ke sapu jɔɔ yemi nɛ hiɔmi bɔni nɛmi ɔ, oliv tso ku gbigbli ɔ ma nyɛ ma tsɛ̃ ekohu, nɛ e ma “gba kɔni kaa tso nɛ a du ehe.”—Hiob 14:​7-9.

w11 3/1 22 ¶5

“O Ma Ná Ye He Bua Jɔmi”

Munyuhi nɛ Hiob tu ɔ ha nɛ wa na bɔ nɛ Yehowa suɔ wɔ ha. Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Hiob blɔ fa mi ɔ, Yehowa bua jɔɔ nihi nɛ a ngɔɔ a he kɛ haa lɛ nɛ e tsɔseɔ mɛ konɛ a hi kaa bɔ nɛ e suɔ ɔ a he wawɛɛ. (Yesaya 64:8) Yehowa naa e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ kaa a ji juetli. E náa nihi nɛ a yeɔ lɛ anɔkuale nɛ a gbo ɔ ‘a he bua jɔmi.’ Ní lelɔ ko tsɔɔ kaa Hebri munyungu nɛ ji bua jɔmi nɛ a kɛ tsu ní ɔ “tsɔɔ he numi nɛ nya wa nɛ nɔ ko náa nɛ a be nyɛe maa je he atsinye.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi nɛ Yehowa kaiɔ e sɔmɔli pɛ kɛkɛ, mohu ɔ, e suɔ kaa e ma tle mɛ si kɛ ba wami mi ekohu.

Ngmami ɔ Mi Junehi

it-2 905

Nini

A ngɔ bɔ nɛ adesa wami ngɛ kpiti ha a kɛ to nini he. Ke pu ngɛ tsoe ɔ, o naa nɔ ko nini kaa bɔ nɛ e ngɛ ɔ pɛpɛɛpɛ, se ke pu ɔ yaa si nɔ mi ɔ kɛkɛ nini ɔ laa. (1Kr 29:15; Hio 8:9; 14:​1, 2; La 102:11; 144:4; Fiɛ 6:12; 8:13) Ke adesa wami ngɛ kaa ‘nini nɛ bee kɛ yaa’ a, lɛɛ nɛ tsɔɔ kaa bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ nɔmlɔ ma gbo. (La 102:11; 109:23) Ke je ɔ ngɛ plɛe ɔ, nini ɔ tsakeɔ, se Yehowa lɛɛ e tsakee we. Nɛ kaa bɔ nɛ kaselɔ Yakobo ngma a “e tsakee we nɛ e plɛ we hulɔ kaa bɔ nɛ nini peeɔ ɔ.”—Yak 1:17.

NOVEMBER 13-19

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | HIOB 15-17

“Koo Kase Elifaz Ke O Ngɛ Nɔ Ko Bua Woe”

w05 9/15 26 ¶4-5

Mo Kua Susumi Nɛ Dɛ!

Ngɛ munyu nɛ Hiob huɛmɛ etɛ ɔmɛ tu ɔ mi ɔ, Elifaz tsɔɔ kaa nɔ́ ko nɔ́ ko be nɛ Mawu sɔmɔli maa pee nɛ muɔ e hɛ. Elifaz de Hiob ke; “Mawu tsɔli ɔmɛ tete po Mawu he we mɛ yi. E bɔfo ɔmɛ nitsɛnitsɛmɛ po, e naa tɔmi ngɛ a he.” (Hiob 4:18) Lɔ ɔ se ɔ, Elifaz de ngɛ Mawu he ke: “Mawu bɔfo klɔuklɔu ɔmɛ po e kɛ e hɛ fɔ we a nɔ; mɛ nitsɛmɛ tete po a he tsɔ we ngɛ e hɛ mi.” (Hiob 15:15) Kɛkɛ nɛ e bi Hiob ke: “Ke o peeɔ nɔ́ nɛ da a, anɛ Ope ɔ naa bua jɔmi ko ngɛ lɔ ɔ he lo?” (Hiob 22:3) Bildad kplɛɛ nɔ́ nɛ Elifaz de nɛ ɔ nɔ lɔ ɔ he ɔ, lɛ hu e de ke: “Nyɔhiɔ tete kpɛ we ha Mawu, nɛ dodoehi po a hɛ mi tsɔ we ha lɛ.”—Hiob 25:5.

E sa nɛ waa hyɛ wa he saminya konɛ susumi kaa kikɛ nɛ ɔmɛ ko ná wa nɔ he wami. E ma nyɛ ma ha nɛ waa nu he kaa Mawu hyɛɛ blɔ kaa wa pee babauu pe bɔ nɛ wa ma nyɛ. Susumi kaa jã a ma ná huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ nɔ he wami. Ke wa ná susumi kaa kikɛ nɛ ɔ, kɛ wa maa pee wa ní ha kɛɛ, ke a kɛ tsɔsemi nɛ sa ngɛ wɔ hae? Lɔ ɔ be hae nɛ waa ba wa he si nɛ waa kplɛɛ tsɔsemi nɔ, nɛ waa kɛ ‘abofu ɔ ma ya kple Yehowa mohu nɔ’. (Abɛ 19:3) Enɛ ɔ ma ha nɛ wa mumi mi si dami ma puɛ kulaa!

w15 2/15 9 ¶16

Moo Ba O He Si Nɛ O Je Mi Mi Sami Kpo Kaa Bɔ Nɛ Yesu Pee ɔ

16 Wa munyu tutui. Ke wa mi mi sãa wɔ ngɛ nihi a he ɔ, lɔ ɔ maa wo wɔ he wami konɛ waa “wo ni nɛmɛ nɛ ngɛ haoe ɔ a bua.” (1 Tɛs. 5:14) Mɛni wa ma nyɛ ma de kɛ wo mɛ he wami? Wa ma nyɛ ma de mɛ kaa wa susuɔ a he wawɛɛ nitsɛ. Wa ma nyɛ ma je a yi, nɛ́ waa ye bua mɛ nɛ a le kaa a ngɛ su kpakpahi kɛ nyɛmi komɛ. Wa ma nyɛ ma kai mɛ kaa Yehowa ha nɛ a ba le anɔkuale ɔ, lɔ ɔ he ɔ, a he jua wa ha lɛ. (Yoh. 6:44) Wa ma nyɛ ma ha nɛ a ná nɔ mi mami kaa Yehowa susuɔ e sɔmɔli “nɛ a kɔni mi jɔ̃” aloo “a be hɛ nɔ kami” ɔ a he wawɛɛ nitsɛ. (La 34:18) Ke wa tuɔ mi mi jɔmi munyu kɛ tsɔɔ nihi ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ a tsui maa nɔ a mi.—Abɛ 16:24.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w06 3/15 14 ¶11

Otihi Nɛ Ngɛ Hiob Womi ɔ Mi

7:​9, 10; 10:21; 16:22—Anɛ munyu nɛ ɔmɛ nɛ Hiob tu ɔ tsɔɔ kaa e he we gbogboehi a si tlemi ɔ yi lo? Munyu nɛ ɔmɛ ji munyu nɛ Hiob nitsɛ tu kɛ kɔ si himi nɛ e be kɛe nɛ e ma ya je mi ɔ he. Mɛni e ngɛ tsɔɔe? Yi mi tomi kake ji kaa ke e gbo ɔ, nihi nɛ e kɛ hi si ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ a ti nɔ ko nɔ ko be lɛ nae hu. Ngɛ nihi nɛ a hi si ngɛ e be ɔ mi ɔ a susumi nya a, ke e gbo ɔ, e be kpalee kɛ ba e we ɔ mi hu kɛ yaa si be nɛ Mawu to ɔ maa su. Jehanɛ ɔ se hu ɔ, Hiob ngɛ tsɔɔe kaa ke nɔ gbo ɔ, e be nyɛe maa kpale e se kɛ je gbeje kɛ ba ngɛ lɛ nitsɛ e dɛ he. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ngɛ Hiob 14:​13-15 nya a, hɛ nɔ kami nɛ Hiob ngɛ ngɛ gbogboehi a si tlemi ɔ mi ɔ ngɛ heii.

NOVEMBER 20-26

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | HIOB 18-19

“Ko Kua O Nyɛmimɛ Kristofohi Kɔkɔɔkɔ”

w22.01 16 ¶9

Mɛni Wa Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Yesu Ya Fomi ɔ Mi?

9 O ma nyɛ maa ye bua nihi nɛ a suɔli gbo ɔ. Benɛ Maria kɛ Marta ngɛ ya foe ɔ, Yesu kɛ mɛ fo, se pi lɔ ɔ pɛ, e bu mɛ tue, nɛ e wo a bua hulɔ. Wɔ hu waa kɛ nihi nɛ a ngɛ ya foe ɔ ma nyɛ ma fo. Dan nɛ ji asafo nɔkɔtɔma nɛ ngɛ Australia de ke: “Benɛ ye yo ɔ gbo ɔ, i hia yemi kɛ buami. Nyɛmimɛ fuu kɛ a yihi pee klaalo kaa a maa ye bua mi. A ngmɛɛ mi blɔ nɛ i yeɔ aywilɛho, nɛ ke i ngɛ ya foe ɔ, e pee we mɛ zo. A yeɔ bua mi kɛ fɔɔ ye lɔle ɔ he, a ya heɔ ní kɛ ba haa mi, nɛ a yeɔ bua mi kɛ hoɔ ní ke i nyɛ we nɛ ma pee jã. Nɛ a kɛ mi sɔleɔ be fɛɛ be. A ní peepee tsɔɔ kaa a ji huɛmɛ kpakpahi nɛ ‘a si we mi ngɛ haomi be mi.’”—Abɛ.17:17.

w21.09 30 ¶16

Ke Wa Suɔlɔ Ko Kpa Yehowa Sɔmɔmi

16 Yaa nɔ nɛ o ye bua anɔkualetsɛmɛ nɛ a fiee a weku li ngɛ asafo ɔ mi ɔ. Amlɔ nɛ ɔ ji be nɛ e sa nɛ o je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ mɛ nɛ o wo mɛ he wami wawɛɛ. (Heb. 10:​24, 25) Be komɛ ɔ, nyɛmimɛ nɛ a fiee a weku li ngɛ asafo ɔ mi ɔ yɔseɔ kaa nyɛmimɛ komɛ kɛ mɛ tu we munyu hu kaa nɔ́ nɛ mɛ hu a fiee mɛ ngɛ asafo ɔ mi. E sɛ nɛ wa ha nɛ a nu he jã kɔkɔɔkɔ! E sa nɛ wa je nihewi kɛ yihewi nɛ a fɔli je anɔkuale ɔ mi ɔ a yi nɛ waa wo mɛ he wami. Maria nɛ a fiee e huno ɔ ngɛ asafo ɔ mi nɛ e je e weku ɔ he ɔ de ke: “Nyɛmimɛ komɛ ba ye we ɔ mi nɛ a ba hoo ní nɛ a kɛ wa weku ɔ bla kɛ pee weku Mawu jami. A kɛ a he wo ye si fɔfɔɛ ɔ mi, nɛ a kɛ mi fo ya. Benɛ nihi tu ye he lakpa munyuhi ɔ, a fã ye he. A wo mi he wami wawɛɛ nitsɛ!”—Rom. 12:​13, 15.

w90 9/1 22 ¶20

Anɛ O Pee Klaalo Kaa O Maa Ye Bua Lo?

20 E sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a kai kaa ke a ngɔ he blɔ ko ngɛ nɔ hyɛlɔ aloo asafo mi sɔmɔlɔ ko dɛ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ e hao wawɛɛ ke lɛ nitsɛ nɛ e je e tsui mi kaa e be sɔmɔe hu po. Ke pi nɛ a fiee lɛ ngɛ asafo ɔ mi nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ na kaa e be bua jɔmi loo e hao ɔ, a ma nyɛ maa je a tsui mi konɛ a kɛ ngmami ɔ nɛ ye bua lɛ. (1 Tɛsalonika Bi 5:14) A ye bua lɛ konɛ e nu he kaa e he hia ngɛ asafo ɔ mi. Ke a kã e hɛ mi po ɔ, be abɔ nɛ e ba e he si nɛ e kplɛɛ tsɔsemi ɔ nɔ ɔ, e sɛ nɛ e he be gagaa loko a ngɔ he blɔhi kɛ wo e dɛ ngɛ asafo ɔ mi ekohu.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w94 10/1 32

He Wami Nɛ Ngɛ Bua Womi Munyu Mi

Benɛ Hiob hia he wami womi ɔ, Elifaz kɛ e huɛmɛ ɔmɛ tu we bua womi munyu kɛ tsɔɔ lɛ. Mohu ɔ, a pia Hiob ngɛ haomi nɛ e kɛ ngɛ kpe ɔ he je, nɛ a de kaa eko ɔ, e pee yayami komɛ ngɛ laami mi. (Hiob 4:8) Interpreter’s Bible ɔ de ke: “Nɔ́ nɛ Hiob hia ngɛ jamɛ a be ɔ mi ji kaa nɛ a ma je mi mi sami kpo kɛ tsɔɔ lɛ. Munyuhi nɛ a kɛ lɛ tu ɔ ngɛ kaa nɔ́ nɛ a ngɛ e bua woe se ngɛ anɔkuale mi ɔ a ji munyuhi nɛ a woɔ nɔ mi mi la.” Lɔ ɔ, benɛ Hiob nu munyuhi nɛ Elifaz kɛ e huɛmɛ ɔmɛ kɛ lɛ ngɛ tue ɔ, e hao wawɛɛ nɛ e miɔ nɛ e ma fo ya. E de ke: ‘Kɛ yaa si mɛni be nɛ nyɛ maa ngɔ munyuhi kɛ hao mi kɛ ya si?’—Hiob 19:2.

E sɛ nɛ wa ha nɛ wa nyɛmi Kristofo no ko nɛ fo ya kɔkɔɔkɔ ngɛ munyuhi nɛ a he be se nami loo a wui nɔ bua nɛ wa maa tu ɔ he je. (Kɛ to 5 Mose 24:15 he.) Baiblo mi abɛ ko de ke: “Munyu nɛ jeɔ nɔ nya mi ɔ, ma nyɛ maa baa wami yi loo e kpata hɛ mi; lɔ ɔ he ɔ, e sa nɛ o kplɛɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ maa je o munyu tumi mi kɛ ba a nɔ.”—Abɛ 18:​21, TEV.

NOVEMBER 27–DECEMBER 3

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | HIOB 20-21

“Pi Ní Nami Nɛ A Kɛ Maa Bu Nɔ Ko Dalɔ”

w07 8/1 29 ¶12

Anɛ O Ji “Niatsɛ Ngɛ Mawu Hɛ Mi Lo”?

12 Ngɛ munyu nɛ Yesu tu ɔ mi ɔ, slɔɔto ngɛ niatsɛ nɛ nɔ ko maa pee ngɛ Mawu hɛ mi kɛ helo nya níhi nɛ nɔ ko ma bua nya kɛ ha e he ɔ a kpɛti. Yesu ngɛ tsɔɔe kaa wa ko ha nɛ helo nya ní nami loo bua jɔmi nɛ wa ma ná ngɛ níhi nɛ wa ngɛ ɔmɛ a he ɔ nɛ pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi. Mohu ɔ, e sa nɛ waa ngɔ níhi nɛ wa ngɛ ɔ kɛ wo huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ mi he wami. Ke wa pee jã a, e ma ha nɛ waa pee niatsɛmɛ ngɛ Mawu hɛ mi ejakaa lɔ ɔ haa nɛ wa nine suɔ jɔɔmi babauu nɔ kɛ jeɔ e ngɔ. Baiblo ɔ ha nɛ wa na kaa “Mawu gbaami lɛ peeɔ nɔ niatsɛ; dengme gbomi kɛ nɔ́ ko nɔ́ ko piɛ we he ha nɔ.”—Abɛ 10:22.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w95 1/1 9 ¶19

Satan Kɛ E Ní Tsumi Ɔmɛ A Nɔ Kunimi Nɛ Wa Yeɔ

19 E ngɛ bua jɔmi kaa Mawu sɔmɔlɔ Hiob nyɛ da ‘susumi yaya’ nɛ Satan gu Elifaz kɛ Zofar a nɔ nɛ a kɛ hao lɛ ɔ nya. (Hiob 4:​13-18; 20:​2, 3) Hiob hao wawɛɛ nɛ e “mi mi fu,” nɛ enɛ ɔ ha nɛ e tu “munyu basabasa” ngɛ ní “yayamihi” nɛ ngɛ nɔ yae nɛ ha nɛ e ngɛ haoe ɔ he. (Hiob 6:​2-4; 30:​15, 16) Elihu pee dii nɛ e bu Hiob tue, nɛ e ye bua lɛ nɛ e na Yehowa susumi ngɛ níhi nɛ ngɛ nɔ yae ɔ he. Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, nikɔtɔmahi nɛ a nuɔ nɔ sisi ɔ susuɔ nihi nɛ a haoɔ wawɛɛ ɔ a he nɛ a pee we nɔ́ ko nɛ maa ‘dɔ’ mɛ. Mohu ɔ, kaa bɔ nɛ Elihu pee ɔ, a toɔ a tsui si kɛ buɔ mɛ tue nɛ a jeɔ Mawu Munyu ɔ mi kɛ woɔ a bua. (Hiob 33:​1-3, 7; Yakobo 5:​13-15) Nihi nɛ yeyeeye peemi kɛ níhi nɛ a ngɛ blɔ hyɛe nɛ e bɛ mi ɔ haa nɛ a haoɔ, loo nihi nɛ ‘nlamihi kɛ ninahi woɔ a he gbeye’ kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Hiob blɔ fa mi ɔ, ma nyɛ ma ná bua womi munyuhi nɛ taa nɔ tsui he kɛ je Ngmami ɔ mi ngɛ asafo ɔ mi.—Hiob 7:14; Yakobo 4:7.

DECEMBER 4-10

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | HIOB 22-24

“Anɛ Nɔmlɔ Adesa Ko He Ngɛ Se Nami Ha Mawu Lo?”

w17 April 28-29 ¶1, 2

Ngɔɔ O He Kɛ Ha Faa Konɛ A Je Yehowa Yi!

“ANƐ nɔmlɔ adesa ko he ngɛ se nami ha Mawu lo? Ní lelɔ ɔ, lɛ nitsɛ e nile ɔ he se lɛ e náa. Ke o peeɔ nɔ́ nɛ da a, anɛ Ope ɔ naa bua jɔmi ko ngɛ lɔ ɔ he lo? Ke sé ko be o he ɔ, anɛ Mawu náa nɔ́ ko ngɛ mi lo?” (Hiob 22:​1-3) Anɛ o susu sane bimi kaa kikɛ nɛ ɔmɛ a he hyɛ lo? Benɛ Elifaz nɛ je Teman ɔ bi Hiob munyu nɛ ɔmɛ ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa Elifaz le kaa heto ɔ ji dɛbi. E huɛ Bildad nɛ je Shua zugba a nɔ ɔ hu tsɔɔ kaa a be nyɛe nɛ a bu adesa ko kaa dalɔ ngɛ Yehowa hɛ mi.—Kane Hiob 25:4.

2 Osatotsɛmɛ nɛ ɔmɛ tsɔɔ kaa mɔde nɛ wa bɔɔ kaa wa ma sɔmɔ Yehowa ngɛ anɔkuale yemi mi ɔ he hia we lɛ, nɛ wa he be se nami kɛ ha Mawu kaa bɔ nɛ wɔyewɔye, aklɔku, aloo gɔgɔ he be se nami ɔ. (Hiob 4:19; 25:6) Eko ɔ, ke wa kane munyu nɛ ɔ pɛ ɔ, wa ma susu kaa he si bami lɛ ha nɛ Elifaz kɛ Bildad de jã. (Hiob 22:29) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke o ngɛ yoku ko nɔ, aloo o ngɛ kɔɔhiɔ mi lɛ ko mi nɛ o ngɛ zugba a nɔ hyɛe ɔ, o maa na kaa adesahi ngɛ nyafinyafi kulaa, nɛ a ngɛ kaa nɔ́ ko nɛ se nami be he. Se ke Yehowa hii si ngɛ e hihe ɔ, anɛ jã ji bɔ nɛ e naa mɔde nɛ wa ngɛ bɔe ngɛ Matsɛ Yemi sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi ɔ lo? Yehowa kã Elifaz, Bildad, kɛ Zofar a hɛ mi ngɛ lakpa odase nɛ a ye ɔ he, nɛ enɛ ɔ ha nɛ wa na bɔ nɛ e naa wɔ ha. Yehowa tsɛ Hiob kaa e “tsɔlɔ” kɛ tsɔɔ kaa e bua jɔ e he. (Hiob 42:​7, 8) Niinɛ, adesa “he ngɛ se nami kɛ ha Mawu.”

w95 2/15 27 ¶6

Nɔ́ Nɛ Wa Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Bɔ Nɛ A Tsuɔ Sanehi A He Ní Ha a Mi

Hiob huɛmɛ etɛ ɔmɛ da we nile nɛ je Mawu ngɔ ɔ nɔ kɛ wo lɛ he wami. Mohu ɔ, a da mɛ nitsɛmɛ a susumi nɔ kɛ tu munyuhi nɛ a kɛ jɔ̃ e kɔni mi. Elifaz ya nɔ nɛ e de po kaa ‘Mawu he we e tsɔli ɔmɛ yi’ nɛ jehanɛ se hu Hiob pee nɔ́ nɛ da jio, e pee we nɔ́ nɛ da jio pi Yehowa kɔmɔ. (Hiob 4:18; 22:​2, 3) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Hiob hyɛ we blɔ kaa a maa ya nɔ maa tu lakpa munyuhi nɛ a jɔ̃ɔ nɔ kɔni mi pe kekle ɔ! Enɛ ɔ be nyakpɛ kaa Yehowa kã Elifaz kɛ e huɛmɛ ɔmɛ a hɛ mi ngɛ musu bɔmi munyuhi nɛ a tu ngɛ e he ɔ he. Yehowa de mɛ ke; “nyɛ tu we ye he anɔkuale munyu.”—(Hiob 42:7).

w16 April 11-12 ¶8-10

“Nyɛ Ha Tsui Si Tomi Nɛ Gbe E Ní Tsumi Nya Kɛ Pi Si”

8 Mo kai kaa e sa nɛ o ye Mawu anɔkuale. Ke waa kɛ kahi ngɛ kpee ɔ, wa naa nɔ́. Se pi lɔ ɔ pɛ. Kahi haa nɛ wa náa he blɔ kɛ tsɔɔ kaa wa maa ye Mawu anɔkuale aloo wa be lɛ anɔkuale yee. Bɔ nɛ wa maa pee wa ní ngɛ kahi a mi ha a nɛ maa tsɔɔ kaa wa buɔ Yehowa kaa lɛ ji nɔ nɛ sa kaa e ye je mluku ɔ nɔ. Mɛni he je nɛ wa deɔ jã a? Satan ji Mawu he nyɛlɔ. E te si kɛ wo Mawu nɔ yemi ɔ, nɛ e gbe Yehowa he guɛ. E tsɔɔ kaa níhi nɛ Mawu peeɔ kɛ haa adesahi he je nɛ adesahi sɔmɔɔ lɛ ɔ nɛ. Satan de ke: “Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ nɔ ko dɛ ɔ, e ma nyɛ ngɔ kɛ ha, ke e yi ma ná wami kɛkɛ.” Lɔ ɔ se ɔ, Satan de ngɛ Hiob he ke: “Moo lɛɛ moo ye e nɔmlɔ tso ɔ awi kaa e be mo gbiɛe ngɛ o hɛ mi lo!” (Hiob 2:​4, 5) Kɛ je benɛ Satan tu jamɛ a munyu ɔ, anɛ e tsake e susumi lo? Dɛbi! Jeha komɛ a se ɔ, benɛ a fie Satan kɛ je hiɔwe ɔ, loloolo ɔ, e poɔ Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ a nya daa. (Kpo jemi 12:10) Loloolo ɔ, Satan tsɔɔ kaa níhi nɛ Mawu peeɔ haa adesahi ɔ he je nɛ a jaa lɛ. E ná nɛ wa kua Mawu nɔ yemi ɔ, nɛ wa kpa lɛ sɔmɔmi.

9 Ke o ngɛ nɔ́ nae ngɛ ka ko dɛ mi ɔ, moo bɔ mɔde nɛ o po níhi nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ mumi mi ɔ he foni ngɛ o juɛmi mi. Satan kɛ e daimonio ɔmɛ ngɛ mo hyɛe. A ngɛ bɔ nɛ o maa pee o ní ha a hyɛe, nɛ a ngɛ dee ke o maa ngmɛɛ o hemi kɛ yemi ɔ he. Jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, Yehowa, wa Matsɛ Yesu Kristo, nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a tle mɛ si kɛ ho hiɔwe ya, kɛ bɔfo akpehi abɔ hu ngɛ mo hyɛe. Mɛ hu a ngɛ mo hyɛe nɛ a na kaa o ngɛ nɔ́ nae, nɛ a ngɛ mo he wami woe konɛ o ya nɔ nɛ o fĩ si! Ke a na kaa o to o tsui si nɛ o ya nɔ nɛ o ye Yehowa anɔkuale ɔ, a bua maa jɔ. Yehowa hu ngɛ mo dee ke: “Ye bi, pee o he ní lelɔ, nɛ ma ná bua jɔmi, konɛ ma ná nɔ́ kpakpa ko ma de nɔ nɛ ngɛ mi ahlua bɔe ɔ.”—Abɛ 27:11.

10 O kɛ o juɛmi nɛ ma hiɔwo ɔ nɔ. Ngɔɔ lɛ kaa o ngɛ blɔ hiae, nɛ o ma ya gu hue tso ko nɛ mi ti mi. He tsuaa he wo diblii. Se o le kaa ke o nyɛ nɛ o be ngɛ hue tso ɔ mi ɔ, o ma ya je kpo ngɛ he ko nɛ ngɛ heii. Jã kɛ̃ nɛ eko ɔ, e ma bi nɛ o gblee kahi nɛ a nya wa a mi, nɛ lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ o hao wawɛɛ. Yesu po kɛ si himi kaa jã kpe. Loko a maa gbe Yesu ɔ, a pue e hɛ mi si nɛ e na nɔ́ wawɛɛ benɛ a ka lɛ kɛ wo sɛumi tso nɔ ɔ. Eko ɔ, enɛ ɔ ji ka nɛ nya wa pe kulaa nɛ Yesu kɛ kpe! Mɛni ye bua Yesu nɛ e to e tsui si ɔ? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “e le bua jɔmi nɛ e ma ná pee se,” nɛ e ngɔ e juɛmi kɛ ma lɔ ɔ nɔ. (Hebri Bi 12:​2, 3) Yesu susu nɔ́ nɛ e ma ná ke e nyɛ to e tsui si ɔ he. Nɔ́ nɛ he hia pe kulaa a, e ngɔ e juɛmi kɛ ma he blɔ nɛ e ná kaa e ma tsɔ Mawu biɛ ɔ he, nɛ e fĩ Mawu nɔ yemi ɔ se ɔ nɔ. E le kaa e be kɛe nɛ ka a se maa po, se hiɔwo nɛ e ma ná ngɛ hiɔwe ɔ lɛɛ, e maa hi si kɛ ya neneene. Mwɔnɛ ɔ, eko ɔ, kahi nɛ o kɛ kpeɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ o hao nɛ o ye tsui, se mo kai kaa e be kɛe nɛ a se maa po.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w04 7/15 21-22

Ngɔɔ Mumi Mi Otihi Kɛ Ma O Hɛ Mi Konɛ O Kɛ Wo O Bɔlɔ ɔ Hɛ Mi Nyami

Mo susu blɔ nɔ nɛ Yehowa gu kɛ bɔ je ɔ he nɛ o hyɛ. Yehowa ngɔ munyuhi nɛ ji “nɛ je jɔ, nɛ je na,” kɛ kadi behi nɛ e kɛ bɔ adebɔ níhi nɛ a nyɛɛ a sibi a se ɔ. (1 Mose 1:​5, 8, 13, 19, 23, 31) Loko Yehowa maa je adebɔ nɔ́ ko bɔmi sisi ɔ, e le oti nɛ e kɛ ma e hɛ mi loo yi mi tomi nɛ e ngɛ ngɛ jamɛ a ligbi ɔ he. Nɛ Mawu bɔ níhi kaa bɔ nɛ e to e yi mi ɔ pɛpɛɛpɛ. (Kpo Jemi 4:11) Anɔkualetsɛ Hiob de ke; “nɔ́ nɛ [Yehowa] suɔ ɔ, lɔ ɔ e peeɔ.” (Hiob 23:13) Hyɛ bɔ nɛ Yehowa tsui maa nɔ e mi ha benɛ e na “nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e pee” nɛ e de ke “e hi saminya” a!—1 Mose 1:31.

Loko wa ma nyɛ maa su oti ko nɛ waa kɛ ma wa hɛ mi ɔ he ɔ, e sa nɛ wa ná suɔmi nɛ mi wa kaa wa ma nyɛ maa su he. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ wa ná suɔmi nɛ mi wa nɛ ɔ? Benɛ je ɔ fɔɔ si gu nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko be nɔ́ ɔ, Yehowa le bɔ nɛ e ma ba hi ha hwɔɔ se. Juetli nɛ ngɛ fɛu nɛ ngɛ hiɔwe ní ɔmɛ a mi ɔ, ngɔɔ yi jemi kɛ hɛ mi nyami kɛ ba haa Yehowa. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ wa ma nyɛ maa su oti ko nɛ waa kɛ ma wa hɛ mi ɔ he ke wa pue wa yi mi tɛ ngɛ jɔɔmihi nɛ maa je mi kɛ ba a he. Niheyo wayoo ko nɛ a tsɛ lɛ ke Tony nɛ e ye jeha 19 ɔ ná enɛ ɔ mi níhi a si kpami. E hɛ ji bua jɔmi nɛ e ná e kekle be nɛ e ya Yehowa Odasefohi a ní tsumi kɔni nɛ e ngɛ Western Europe ɔ nɔ. Kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ya a, Tony bɔni sane bimi ko kaa; ‘Kɛ si himi ɔ maa hi ha kɛɛ ke o ngɛ Yehowa sɔmɔe ngɛ he ko kaa kikɛ nɛ ɔ?’ he susumi. Tony jɔɔ we nɔ́ nɛ ma nyɛ maa je mi kɛ ba a he susumi, nɛ e ya nɔ nɛ e kɛ pee oti kaa e ma ya sɔmɔ ngɛ lejɛ ɔ. Jehahi komɛ a se ɔ, a kplɛɛ Tony nɔ kaa e ya sɔmɔ ngɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ. Hyɛ bɔ nɛ Tony bua maa jɔ ha!

DECEMBER 11-17

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | HIOB 25-27

“Anɔkuale Yemi Tsɔɔ We Kaa E Sa Nɛ Waa Pee Wa Ní Kaa Nihi Nɛ Ye Mluku”

it-1 1210 ¶4

Anɔkuale Yemi

Hiob. A kale Hiob nɛ hi si nitsɛnitsɛ ngɛ Yosef gbenɔ se loko Mose ba pee Israel bi ɔmɛ a hɛ mi nyɛɛlɔ ɔ kaa ‘e yeɔ Mawu anɔkuale, e ji nɔmlɔ kpakpa nɛ e pee we nɔ́ nɛ dɛ blɔ kɔkɔɔkɔ.’ (Hiob 1:1) Anɔkuale nɛ adesahi maa ye ɔ piɛɛ sane nɛ ya nɔ ngɛ Yehowa kɛ Satan a kpɛti ɔ he. Nɛ enɛ ɔ je kpo heii ngɛ sane ko nɛ Mawu bi e he nyɛlɔ nɛ ji Satan kɛ kɔ Hiob he benɛ e ba he nya buami ko nɛ Mawu kɛ e bɔfo ɔmɛ pee ngɛ hiɔwe ɔ sisi ɔ. Satan tu lakpa munyu kɛ kɔ jami nɛ Hiob kɛ ngɛ Mawu hae ɔ he, nɛ e de kaa pi Hiob tsui mi nɛ e je kɛ ngɛ Mawu jae mohu ɔ, níhi nɛ e náa ngɛ e dɛ ɔ he je nɛ e ngɛ lɛ jae. Jehanɛ ɔ, Satan bi anɔkuale nɛ Hiob yeɔ Mawu ɔ he sane. Mawu ngmɛ Satan blɔ nɛ e kpata Hiob ní babauu kɛ e bimɛ po a hɛ mi, se e nyɛ we nɛ e ha nɛ Hiob nɛ kpa Mawu anɔkuale yemi. (Hiob 1:6–2:3) Jehanɛ lɛɛ, Satan de ke Hiob maa ngɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e ngɛ ɔ kɛ ha ke e yi ma ná wami kɛkɛ. (Hiob 2:​4, 5) Benɛ he womi nɔ hiɔ yaya nu Hiob nɛ lɔ ɔ ha nɛ e yo ɔ jɔ̃ e kɔni mi nɛ e huɛmɛ ɔmɛ ye e he fɛu nɛ a pia lɛ nɛ a plɛ Yehowa dami mlaa amɛ ngɔ bu si ɔ (Hiob 2:​6-13; 22:​1, 5-11), heto nɛ Hiob ha a tsɔɔ kaa e maa ya nɔ nɛ e maa ye Yehowa anɔkuale. E de ke; ‘I be ye we anɔkuale yemi ɔ he ngmɛe kɛ yaa si benɛ ma gbo! Nɔ́ nɛ i ngɛ dee ke i pee we nɔ́ ko nɛ dɛ blɔ ɔ, jamɛ a munyu kake too ɔ i ngɛ tue; ye he nile bui mi fɔ ligbi ko ligbi ko.’ (Hiob 27:​5, 6) Bɔ nɛ Hiob ya nɔ nɛ e hɛɛ e we anɔkuale yemi ɔ mi ha a tsɔɔ kaa Mawu he nyɛlɔ ɔ ji lakpatsɛ.

w19.02 3 ¶3-5

Koo Ngmɛɛ Dami Ní Peemi He!

3 Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Mawu sɔmɔli ma nyɛ maa tsɔɔ kaa a ngmɛɛ we dami ní peemi he? Ke a ná suɔmi nɛ mi kuɔ kɛ ha Yehowa a, lɔ ɔ ma ha nɛ be fɛɛ be ɔ, a maa sa Yehowa hɛ mi. Nyɛ ha nɛ wa susu bɔ nɛ Baiblo ɔ kɛ munyungu nɛ ji “dami” ɔ tsu ní ha ngɛ si fɔfɔɛ komɛ a mi ɔ he nɛ waa hyɛ. Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke dami ɔ tsɔɔ nɔ́ mluku, aloo nɔ́ ko nɛ kpa ko loo tɔ̃tɔ̃mi ko be he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Israel bi ɔmɛ ngɔ lohwehi kɛ sã afɔle ha Yehowa. Se Mlaa a tsɔɔ kaa e sa nɛ a ngɔ lohwe nɛ kpa ko be e he kɛ sã afɔle ɔ. (3 Mose 22:​21, 22) Mlaa a ngmɛ́ blɔ kaa a ngɔ lohwe ko nɛ e nane kake, e tue kake, aloo e hɛ ngmɛ kake be, aloo lohwe nɛ e be he wami kɛ sã afɔle. Lohwe nɛ kpa ko be e he aloo hiɔ ko be e he ji nɔ́ nɛ Yehowa suɔ. (Mal. 1:​6-9) Mɛni he je nɛ Yehowa suɔ lohwe nɛ kpa ko be e he aloo lohwe nɛ ngɛ he wami ɔ? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o yaa he tso yiblii, nɛ o na puɔ agbo ko ngɛ he, aloo o yaa he womi, nɛ o na kaa womi ɔ fã komɛ laa a, anɛ o ma he lo? Dɛbi! E ngɛ heii kaa o maa suɔ nɔ́ nɛ tɔ̃tɔ̃mi ko be he, aloo nɔ́ nɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ su ngɛ he. Jã kɛ̃ nɛ Yehowa suɔ nɛ anɔkuale nɛ wa yeɔ lɛ kɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha lɛ ɔ nɛ hi.

4 Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa ja wa ye mluku loko wa ma nyɛ maa pee nihi nɛ a da ngɛ Mawu hɛ mi lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wɔ tsuo wa yi mluku, nɛ wa tɔ̃ɔ. Se e sɛ nɛ waa hao tsɔ. Mo susu níhi enyɔ nɛ ɔmɛ a he nɛ o hyɛ. Kekleekle ɔ, Yehowa kɛ e juɛmi ma we wa tɔmihi a nɔ. E Munyu ɔ de ke: ‘Ke mo Mawu o ke o maa kane yayamihi ɔ, Yehowa, mɛnɔ maa ye e he?’ (La 130:3) E le kaa wa yi mluku, nɛ yayami ngɛ wa he. Enɛ ɔ he ɔ, e ngɔɔ wa tɔmi ɔmɛ kɛ paa wɔ faa. (La 86:5) Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, Yehowa le wa nyɛmi, nɛ e hyɛ we blɔ kaa waa pee níhi nɛ e le kaa wa be nyɛe maa pee. (Kane La 103:​12-14.) Lɛɛ ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ wa ma nyɛ maa pee nihi nɛ kpa ko be a he ngɛ Mawu hɛ mi?

5 Suɔmi ji nɔ́ nɛ woɔ Yehowa sɔmɔli he wami nɛ a peeɔ nɔ́ nɛ da. E sɛ nɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha Mawu kɛ anɔkuale nɛ wa jeɔ wa tsui mi nɛ wa yeɔ lɛ ɔ nɛ tɔ fã. Ke waa kɛ kahi ngɛ kpee, se kɛ̃ ɔ, wa suɔ Yehowa nɛ wa peeɔ e suɔmi nya ní ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngmɛɛ we dami ní peemi he. (1 Kron. 28:9; Mat. 22:37) Mo susu Odasefohi etɛ nɛ wa tu a he munyu ngɛ kekleekle kuku ɔ mi ɔ a he ekohu nɛ o hyɛ. Mɛni he je nɛ a nyɛ pee nɔ́ nɛ da a? Anɛ wa nyɛmiyo wayoo ɔ sume nɛ e ná bua jɔmi ngɛ sukuu lo, aloo niheyo ɔ suɔ kaa a ye e he fɛu lo, aloo nyɛminyumu ɔ suɔ nɛ e nitsumitsɛ ɔ nɛ fie lɛ ngɛ ní tsumi ɔ mi? Dɛbi. A le kaa Yehowa wo mlaahi nɛ e sa kaa waa ye a nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, a suɔ nɛ a pee nɔ́ nɛ da konɛ a sa a hiɔwe Tsɛ ɔ hɛ mi. Akɛnɛ a suɔ Yehowa he je ɔ, a ngɔ e suɔmi nya ní peemi kɛ ye kekle blɔ he ngɛ a si himi mi. A ní peepee tsɔɔ kaa a ngmɛɛ we dami ní peemi he.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w16.11 9 ¶3

A Da Mawu Nitsɛ E Womi ɔ Nɔ Kɛ To Níhi A He Blɔ Nya

3 Adebɔ tsɔɔ kaa Mawu ji Blɔ Nya Tolɔ nɛ pe kulaa. Baiblo ɔ de ke, ‘Nile Yehowa kɛ bɔ je ɔ. Ga lɛ e kɛ ngɔ hiɔwe ngɔ to e blɔ he.’ (Abɛ 3:19) ‘Mawu blɔ ɔmɛ a he níhi bɔɔ kɛkɛ wa le’ nɛ e he “níhi bɔɔ kɛkɛ nɛ wa nu kɛ wa tue.” (Hiob 26:14) Se kɛ̃ ɔ, níhi bɔɔ ko nɛ wa le kɛ kɔ si bɔlemi dodoehi, dodoehi, kɛ dodoehi a kuu ɔmɛ a he ɔ haa nɛ wa naa kaa a to ní nɛ ɔmɛ a he blɔ nya saminya. (La 8:​3, 4) Dodoehi akpehi abɔ lɛ ngɛ dodoehi a kuu ɔmɛ a mi, nɛ mɛ tsuo a ngɛ a blɔhi a nɔ pɛpɛɛpɛ. Mo susu bɔ nɛ si bɔlemi dodoe nɛ ɔmɛ bɔleɔ pu ɔ be fɛɛ be nɛ ekoeko ji e blɔ nɔ ɔ he nɛ o hyɛ. Yehowa nɛ tsɔɔ mɛ blɔ nɛ e sa kaa a gu nɔ. Enɛ ɔ ngɛ nyakpɛ wawɛɛ! Ke wa susu bɔ nɛ Yehowa ngɔ “nile kɛ pee hiɔwe kɛ zugba” a he ɔ, lɔ ɔ haa nɛ wa naa kaa e sa nɛ wa je e yi, wa sɔmɔ lɛ, nɛ wa fĩ e se.—La 136:​1, 5-9.

DECEMBER 18-24

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | HIOB 28-29

“Anɛ O Ngɛ Biɛ Kpakpa Kaa Hiob Lo?”

w02 5/15 22 ¶19

Mo Je Suɔmi Nɛ E Se Pui Kpo Kɛ Tsɔɔ Nihi Nɛ E Fi Mɛ ɔ

19 Nɔ́ nɛ ya nɔ ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ wa susu he ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ wa je suɔmi nɛ e se pui kpo kɛ tsɔɔ nihi nɛ a kɛ haomihi nɛ mɛ nitsɛmɛ a be nyɛe ma tsu he ní ngɛ kpe ɔ. Bɔ nɛ pee nɛ Abraham nɛ e nyɛ nɛ e baa e weku kpa a yi ɔ, e hia Betuel yemi kɛ buami. Yakob hu hia Yosef yemi kɛ buami bɔ nɛ pee nɛ a nyɛ nɛ a pu lɛ ngɛ Kanaan ke e gbo se. Nɛ bɔ nɛ pee nɛ Naomi hu weku kpa nɛ ko la a, e hia Rut yemi kɛ buami. Abraham, Yakob kɛ Naomi ko nyɛ we nɛ a ko tsu si fɔfɔɛ nɛ a kɛ kpe ɔ he ní kaa ja nɔ ko ye bua mɛ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ mwɔnɛ hu ɔ, e sa nɛ wa je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ nihi, titli ɔ, ni nɛmɛ nɛ e fi mɛ ɔ. (Abɛ 19:17) E sa nɛ waa kase anɔkualetsɛ Hiob, nɔ nɛ e de ke; “Ke ohiatsɛmɛ kpa ngmlaa kɛ tsɛ balɔ ɔ, i jeɔ mɛ; awusahi hu i piɛɔ a he ja nɔuu” nɛ jã nɔuu kɛ̃ nɛ “i je nihi kɛ je haomi mi.” Jehanɛ ɔ se hu, Hiob “ha nɛ yalɔyihi na bua jɔmi” nɛ e “plɛ pee hɛngmɛ ha hɛ yuyuili, kɛ nane ha glɔtsɛmɛ.”—Hiob 29:​12-15.

it-1 655 ¶10

He Dlami

A ngɔ okadi peemi níhi komɛ kɛ to tade he. Kaa bɔ nɛ tade pɔtɛɛ ko kadiɔ nɔ ko nɛ e ngɛ kuu ko aloo blɔ nya tomi ko aloo nɔ ko nɛ e fi ní peemi ko se ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ foni peemi mi tade nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ tsɔɔ bɔ nɛ nɔ ko ngɛ ha ngɛ yi mi kpɔhi nɛ e mwɔɔ kɛ bɔ nɛ e kɛ tsuɔ ní ha, kaa bɔ nɛ e ji ngɛ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ kɔɔ yo kpeemi tade nɛ Yesu kɛ tsu ní ɔ he ɔ. (Mat 22:​11, 12) Ngɛ Kpo Jemi 16:​14, 15, Nyɔmtsɛ Yesu Kristo bɔ wɔ kɔkɔ kaa wa ko hwɔ mahe ngɛ mumi mi konɛ nɔ ko nɛ ko kpɔ̃ nɔ́ nɛ kadiɔ wɔ kaa anɔkuale Mawu ɔ he odase yeli ɔ ngɛ wa dɛ. Enɛ ɔ maa pee gbeye wawɛɛ ngɛ “Mawu Ope ɔ ligbi ngua a nɔ ta a” mi.

w09 2/1 15 ¶3-4

Mɛni Nɛ Biɛ Nɛ Nɔ Ko Ma Ná a Tsɔɔ?

Loko a ma fɔ wɔ ɔ, wa be he wami ko nɛ waa kɛ maa tsɔɔ biɛ nɛ e sa kaa a kɛ tsɛ wɔ. Se wɔ nitsɛmɛ nɛ wa maa hla kaa wa ma ná biɛ kpakpa aloo biɛ yaya. (Abɛ 20:11) Mo bi o he ke: ‘Ke a ha Yesu loo e bɔfo ɔmɛ he blɔ ɔ, mɛni biɛ a kɛ ma tsɛ mi? Mɛni biɛ lɛ maa tsɔɔ bɔ nɛ i ngɛ ha tutuutu?’

Mɛni he je nɛ e sa nɛ wa susu sane bimi nɛ ɔ he saminya a? Matsɛ Salomo ngma ke; “Biɛ kpakpa hi pe ní nami babauu.” (Abɛ 22:1) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wa ngɛ biɛ kpakpa ngɛ ma nɛ wa ngɛ mi ɔ mi ɔ, se nami ngɛ he wawɛɛ. Nɛ nɔ́ nɛ pe kulaa, ke wa ngɛ biɛ kpakpa ngɛ Mawu hɛ mi ɔ, wa nine maa su juetli nɛ ngɛ kɛ yaa daa nɔ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Mawu wo si kaa e maa ngma nihi tsuo nɛ a yeɔ lɛ gbeye ɔ a biɛ ngɛ e ‘kaimi womi’ ɔ mi, nɛ e ma ha nɛ a ma ná neneene wami.—Malaki 3:16; Kpo Jemi 3:5; 20:​12-15.

Ngmami ɔ Mi Junehi

g00 7/8 11 ¶3

Muɔ Hɛlii Hi Ha Nɔmlɔ Tso ɔ!

Anɛ muɔ hɛlii ná a nɔmlɔ tso ɔ nɔ he wami lo? Anɛ o kai be ko nɛ nɔ ko muɔ hɛlii ngɔ tsɔɔ mo nɛ lɔ ɔ ha mo bua jɔmi ɔ lo? Aloo o kai be ko nɛ nɔ ko muɛ kɛ tsɔɔ mo nɛ lɔ ɔ ha nɛ o pee yeyeeye loo o nu he kaa a kua mo ɔ lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, muɔ hɛlii ná a nɔmlɔ tso ɔ nɔ he wami. E yeɔ bua nɔ nɛ ngɛ muɔe ɔ kɛ nɔ nɛ a ngɛ muɔe kɛ ngɛ lɛ tsɔɔe ɔ tsuo. Hiob nɛ a tu e he munyu ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ de ngɛ e he nyɛli ɔmɛ a he ke: ‘Ke i muɔ hɛlii kɛ tsɔɔ mɛ ɔ, a he we yi. Ke i tsɔ ye hɛ mi ha mɛ ja kɛkɛ a nɔ gbagba te.’ (Hiob 29:24) Hiob ‘hɛ mi nɛ e tsɔ’ kɛ ha mɛ ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ bɔ nɛ e bua jɔ ha.

DECEMBER 25-31

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | HIOB 30-31

“Nɔ́ Nɛ Hiob Pee Kɛ Tsɔɔ Kaa E Jemiba He Tsɔ”

w10 4/15 21 ¶8

Mo Je O Hɛngmɛ Kɛ Je Níhi Nɛ A He Be Se Nami ɔ A Hyɛmi Nɔ!

8 Anɔkuale Kristofohi di níhi nɛ hɛngmɛ ɔ kɛ he lo ɔ diɔ se ɔ se. Enɛ ɔ he je nɛ Mawu Munyu ɔ woɔ wɔ he wami kaa waa hyɛ wa he nɔ saminya ngɛ níhi nɛ wa hyɛɛ kɛ níhi nɛ wa suɔ ɔ a he ɔ nɛ. (1 Kor. 9:​25, 27; kane 1 Yohane 2:​15-17.) Anɔkualetsɛ Hiob na kaa tsakpa agbo ngɛ nɔ́ nɛ wa hyɛɛ kɛ nɔ́ nɛ wa bua jɔ he ɔ a kpɛti. E de ke: “I ka kita kaa i kɛ akɔnɔ hɛngmɛ be zangmayo ko hyɛe gblegbleegble.” (Hiob 31:1) Pi kaa Hiob sume nɛ e maa ta yiheyo ko he ngɛ blɔ nɛ dɛ nɔ pɛ kɛkɛ, se mohu ɔ, e sume nɛ susumi ko kaa ja po nɛ ba e juɛmi mi. Benɛ Yesu de ke: “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e yaa nɔ nɛ e hyɛɛ yo nɛ e he peeɔ lɛ akɔnɔ ɔ, e kɛ lɛ puɛ gba momo ngɛ e tsui mi” ɔ, nɔ́ nɛ e ngɛ tsɔɔe ji e sɛ nɛ wa susu ajuama bɔmi níhi a he.—Mat. 5:28.

w08 9/1 11 ¶4

Mo Susu Bɔ Nɛ Nɔ́ Ko “Nyagbe Maa Ba Ha a He”

Loko o maa hia nane ngɛ nɔ́ ko he ɔ, mo bi o he ke, ‘Jije e kɛ mi ma ya su?’ Ke o to o tsui si nɛ o pue o yi mi tɛ ngɛ bɔ nɛ e ‘nyagbe ma ya ba ha a he’ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o ko pee nɔ́ ko nɛ e kɛ nyagba maa ba. Ke nɔ ko maa e hɛ kɛ fɔɔ blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ heii nɛ maa ye bua lɛ ɔ nɔ ɔ, e náa hiɔ komɛ kaa AIDS kɛ bɔmi nami mi hiɔ kpahi nɛ sáa nɔ. Jehanɛ se hu e náa hɔ bemi nɛ e hyɛ we blɔ, e kɛ huɛmɛ yayahi bɔɔ, e jeɔ hɔ nɛ jehanɛ se hu e he nile kojoɔ lɛ. Bɔfo Paulo tsɔɔ nɔ́ nɛ maa ba nihi nɛ a kɛ a he woɔ ajuama bɔmi mi ɔ a nɔ heii. E de ke: “A nine be Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɔ sue.”—1 Korinto Bi 6:​9, 10.

w10 11/15 5-6 ¶15-16

Jokuɛwi Nyɛ Ha Nɛ Mawu Munyu ɔ Nɛ Tsɔɔ Nyɛ Blɔ

15 Mɛni be nɛ o susu kaa o kɛ anɔkuale nɛ o yeɔ Mawu ɔ he ka ma nyɛ maa kpe, benɛ o kɛ nihi ngɛ aloo benɛ mo pɛ o ya ngɛ he ko? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, o kɛ Yehowa sɔmɔmi he ka ma nyɛ maa kpe ke o ngɛ sukuu aloo o ngɛ ní tsumi he. Be fɛɛ be ɔ, o hɛ hii o he nɔ ngɛ níhi nɛ ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ he. Se ke o ngɛ o he jɔɔe nɛ o hɛ be o he nɔ ɔ, o ma nyɛ maa pee ní komɛ nɛ e kɛ Mawu je mi bami he mlaa amɛ kɔ we.

16 Mɛni he je nɛ e sa nɛ o bu Yehowa tue ke mo pɛ o ya ngɛ he ko? Mo kai kaa: O ngɛ he blɔ kaa o ma ha nɛ Yehowa nɛ hao loo e bua nɛ jɔ. (1 Mose 6:​5, 6; Abɛ 27:11) Bɔ nɛ o peeɔ o ni ha a saa Yehowa he ejakaa ‘e susuɔ o he.’ (1 Pet. 5:7) E suɔ nɛ o bu lɛ tue konɛ e hi ha mo nitsɛ. (Yes. 48:​17, 18) Benɛ Yehowa sɔmɔli nɛ a hi si ngɛ blema Israel ɔ kua e blɔ tsɔɔmi ɔ, e hao wawɛɛ. (La 78:​40, 41) Se ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu, Yahowa ná gbalɔ Daniel he bua jɔmi nɛ lɔ ɔ ha nɛ bɔfo ko de lɛ ke, “Daniel, Mawu suɔ o sane.” (Dan. 10:11) Mɛni he je? Daniel tsɔɔ kaa e yeɔ Mawu anɔkuale ngɛ nihi a hɛ mi kɛ jehanɛ se hu ke lɛ pɛ e ngɛ he ko.—Kane Daniel 6:10.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w05 11/15 11 ¶3

Suɔmi Mi Nɛ Wa Maa Je Kɛ Bu Tue

Ke e hi kulaa, Hiob huɛmɛ ɔmɛ nu munyu kakaaka nyɔngma nɛ e tu ɔ. Se kɛ̃ ɔ, Hiob ya nɔ nɛ e kpa ngmlaa ke: “Anɛ nɔ ko be nɔ́ nɛ i ngɛ dee ɔ tue bue lo?” (Hiob 31:35) Mɛni he je nɛ e de jã a? Ejakaa e huɛmɛ ɔmɛ wui e bua. Jehanɛ se hu a susuu we e he nɛ a pee we klaalo hu kaa a maa nu lɛ sisi. E ngɛ heii kaa a be he numi ko he numi ko kɛ ha we lɛ kulaa. Se bɔfo Petro wo wɔ he wami ke: “Nyɛ tsuo nyɛɛ hɛɛ juɛmi kake, nyɛɛ nu he kɛ ha nyɛ sibi, nyɛɛ suɔ nyɛ sibi a sane, nyɛ mi mi nɛ sã nyɛ ngɛ nyɛ sibi a he, nɛ nyɛɛ ba nyɛ he si.” (1 Petro 3:8) Mɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa nuɔ he ha wa nyɛmimɛ? Blɔ kake nɛ wa maa gu nɔ kɛ pee ja ji nɛ wa maa pee níhi kɛ tsɔɔ kaa wa susuɔ a he nɛ wa nuɔ mɛ sisi. Jehanɛ se hu, ke wa je mi mi jɔmi mi nɛ wa tu munyuhi komɛ kaa “enɛ ɔ ma nyɛ maa dɔ mo wawɛɛ” aloo “enɛ ɔ lɛɛ o maa nu he kaa a nui mo sisi niinɛ” ɔ tsɔɔ kaa wa susuɔ nɔ ɔ he. Nɔ́ kpa hu nɛ wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa nu nɔ ɔ sisi ji kaa, nɛ wa maa ngɔ wɔ nitsɛmɛ wa munyu kɛ tĩ nɔ́ nɛ e ngɛ de ɔ mi. Ke wa pee totooto nɛ wa bu nɔ ɔ tue nɛ wa je he numi kpo kɛ ha nɔ́ nɛ e ngɛ de ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa je wa suɔmi mi kɛ ngɛ tue bue.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane