-
Hɛ Mi Nyɛɛlɔ He Kɛ Yi Katsɛmɛ EnyɔNíhi Nɛ O Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Baiblo ɔ Mi
-
-
NÍ KASEMI 32
Hɛ Mi Nyɛɛlɔ He Kɛ Yi Katsɛmɛ Enyɔ
Yoshua nyɛɛ Yehowa we bi ɔmɛ a hɛ mi jehahi babauu. E gbo benɛ e ye jeha 110. Benɛ Yoshua ngɛ wami mi ɔ, Israel bi ɔmɛ sɔmɔɔ Yehowa. Se benɛ Yoshua gbo se ɔ, Israel bi ɔmɛ bɔni amagahi jami kaa bɔ nɛ Kaanan bi ɔmɛ pee ɔ. Akɛnɛ Israel bi ɔmɛ kpa Yehowa sɔmɔmi he je ɔ, Kaanan matsɛ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Yabin ɔ ba wa mɛ yi mi. Israel bi ɔmɛ kpa Yehowa pɛɛ kaa e ye bua mɛ. Yehowa bu mɛ tue nɛ e ha mɛ hɛ mi nyɛɛlɔ ehe. A tsɛɛ lɛ ke Barak. E maa ye bua Israel bi ɔmɛ konɛ a kpale kɛ ba Yehowa ngɔ.
Yehowa ngɔ sɛ gbi ko kɛ ha gbalɔyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Dɛbora konɛ e de Barak. Enɛ ɔ he ɔ, e ha nɛ a ya tsɛ Barak kɛ ba. E de lɛ ke: ‘Ngɔɔ nyumuhi 10,000 konɛ nyɛɛ kɛ Yabin ta buli ɔmɛ nɛ ya kpe ngɛ Kishon pa a nya. Ma ha nɛ o maa ye Sisera nɛ ji Yabin tatsɛ ɔ nɔ kunimi.’ Barak de Dɛbora ke: ‘Ke o kɛ mi maa ya a, lɛɛ ma ya.’ Dɛbora de Barak ke: ‘I kɛ mo maa ya. Se mo ná nɛ o le kaa pi mo nɛ o maa gbe Sisera. Yehowa ke, yo nɛ maa gbe lɛ.’
Dɛbora kɛ Barak, kɛ ta buli ɔmɛ tsuo kuɔ kɛ ho Taabɔ Yoku ɔ nɔ ya konɛ a ya dla a he kɛ ha ta a. Benɛ Sisera nu he ɔ, e bua e ta zugba lɛ ɔmɛ kɛ e ta buli ɔmɛ a nya nɛ a ho Taabɔ Yoku ɔ sisi ya. Dɛbora de Barak ke: ‘Mwɔnɛ ɔ ligbi nɛ ɔ, Yehowa ma ha nɛ o maa ye kunimi.’ Barak kɛ nyumuhi 10,000 nɛ piɛɛ e he ɔ kple yoku ɔ kɛ fo kɛ ya ná Sisera kɛ e ta buli ɔmɛ, nɛ a bɔni ta hwumi.
Yehowa ha nɛ Kishon pa a hyi, nɛ Sisera ta zugba lɛ ɔmɛ tsuo du mɔsɔ. Kɛkɛ nɛ Sisera kple si kɛ je e ta zugba lɛ ɔ mi nɛ e ma fo. Barak kɛ e ta buli ɔmɛ gbe Sisera ta buli ɔmɛ tsuo, se Sisera lɛɛ e je a dɛ! E ya laa e he ngɛ yo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Yaɛl ɔ bo tsu mi. Yaɛl ha lɛ lohwe nyɔ nyu nɛ e nu, nɛ e ngɔ bo kɛ ha e nɔ. Pɔtɔtɔɛ sɔuu he je ɔ, tatsɛ nɛ ɔ hwɔ mahe. Yaɛl pee blɛuu nɛ e su Sisera he, nɛ e ka bo tsu plɛɛko kɛ wo e yi mi, nɛ e gbo.
Benɛ Barak ba ngɛ Sisera hlae ɔ, Yaɛl je kpo ngɛ e bo tsu ɔ mi nɛ e de Barak ke: ‘Ba sɛ bo tsu ɔ mi nɛ maa tsɔɔ mo nyumu ɔ nɛ o ngɛ hlae ɔ.’ Barak sɛ tsu ɔ mi nɛ e na Sisera nɛ e gbo kɛ fɔɔ si. Barak kɛ Dɛbora la kɛ je Yehowa yi kaa e ha nɛ Israel bi ɔmɛ ye a he nyɛli ɔmɛ a nɔ kunimi. Nɛ Israel zugba a nɔ jɔ jeha 40 sɔuu.
‘Yihi nɛ a ngɛ sɛ gbi ɔ fiɛɛe ɔ hiɛ babauu.’—La 68:11
-
-
Rut Kɛ NaomiNíhi Nɛ O Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Baiblo ɔ Mi
-
-
NÍ KASEMI 33
Rut Kɛ Naomi
Benɛ hwɔ ba Israel zugba a nɔ ɔ, yo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Naomi kɛ e huno, kɛ a bimɛ nyumuhi enyɔ hia kɛ je Israel kɛ ho Moab zugba a nɔ ya. Pee se ɔ, Naomi huno ɔ ba gbo. E binyumu ɔmɛ a ti nɔ kake yo ji Rut, nɛ nɔ kake hu e yo ji Ɔpa. A ji Moab yihi. Aywilɛho sane ji kaa, pee se ɔ, Naomi binyumu ɔmɛ hu ba gbo.
Benɛ Naomi nu kaa hwɔ ɔ se po ngɛ Israel ɔ, e pee e juɛmi kaa e maa kpale e se kɛ ho Israel ya. Benɛ e yaa a, Rut kɛ Ɔpa piɛɛ e he. Se benɛ a ngɛ blɔ ɔ nɔ kɛ yaa a, Naomi de mɛ ke: ‘Nyɛɛ kɛ ye binyumu ɔmɛ hi si saminya nɛ nyɛɛ kɛ imi hu hi si saminya. I suɔ nɛ nyɛ ya gba ekohu. Nyɛɛ kpale nyɛ se kɛ ho Moab ya.’ Rut kɛ Ɔpa de lɛ ke: ‘Wa suɔ mo! Wa sume nɛ waa je o he.’ Se Naomi de mɛ si abɔ ke a kpale. Nyagbenyagbe ɔ, Ɔpa kpale e se, se Rut lɛɛ e kpale we. Lɔ ɔ he ɔ, Naomi de lɛ ke: ‘Ɔpa kpale e se kɛ yaa e ma mi bi ɔmɛ kɛ e mawu ɔmɛ a ngɔ. O kɛ lɛ nɛ ho.’ Se Rut de lɛ ke: ‘I be mo sie. Ma ngɔ o weku li kɛ pee ye weku li, nɛ o Mawu maa pee ye Mawu.’ Benɛ Rut tu munyu nɛ ɔ, kɛ o susu kaa Naomi nu he ha kɛɛ?
Rut kɛ Naomi ya su Israel. Jamɛ a be mi ɔ, a bɔni ngma kpami ngɛ ma a mi momo. Ligbi ko ɔ, Rut ho konɛ e ya kukuɔ ngma nɛ piɛ ngɛ nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Boaz ɔ ngmɔ mi. Rahab bi ji Boaz. Boaz nu kaa Moab no ji Rut, nɛ e le hu kaa Rut kɛ Naomi hi si saminya. Boaz de e ní tsuli ɔmɛ ke e sa nɛ a si ngma a eko ngɛ ngmɔ ɔ nɔ ha Rut konɛ e kukuɔ.
Jamɛ a gbɔkuɛ ɔ, Naomi bi Rut ke: ‘Mɛnɔ ngmɔ mi lɛ o ya tsu ní ngɛ mwɔnɛ ɔ?’ Rut de lɛ ke: ‘A tsɛɛ ngmɔtsɛ ɔ ke Boaz.’ Naomi de lɛ ke: ‘Boaz nɛ ɔ, ye huno ɔ weku no ji lɛ. Moo ya e ngmɔ ɔ mi daa, nɛ o kɛ yihewi kpa amɛ nɛ tsu ní. Nɔ ko be mo haoe ngɛ lejɛ ɔ.’
Rut ya nɔ nɛ e tsu ní ngɛ Boaz ngmɔ ɔ mi hluu kɛ ya si benɛ ngma kpami be ɔ ba nyagbe. Boaz yɔse kaa Rut ji yo kpakpa, nɛ e tsuɔ ní wawɛɛ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, ke nyumu ko kɛ e yo fɔ we binyumu loko nyumu ɔ gbo ɔ, nyumu ɔ weku no lɛ ngɔɔ yo ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, Boaz ngɔ Rut. A fɔ binyumu nɛ a wo lɛ biɛ ke Obɛd. Pee se ɔ, Obɛd binyumu ba fɔ Matsɛ David. Naomi huɛmɛ ɔmɛ tsuo a bua jɔ. A de ke: ‘Sisije ɔ, Yehowa ha mo Rut, nɛ e kɛ mo hi si saminya, nɛ amlɔ nɛ ɔ, e ha nɛ o ná bibi. Yehowa sa yi jemi.’
“Huɛmɛ komɛ mɛtɛɛ a sibi a he kpɛii pe nyɛmimɛ tete po.”—Abɛ 18:24
-