Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • Ɛzra Tsɔɔ Nihi Mawu Mlaa a
    Níhi Nɛ O Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Baiblo ɔ Mi
    • Ɛzra je Yehowa yi, nɛ ma a tsuo wo a nine nɔ kɛ tsɔɔ kaa a fĩ e se

      NÍ KASEMI 66

      Ɛzra Tsɔɔ Nihi Mawu Mlaa a

      Maa pee jeha 70 ji nɛ ɔ nɛ Israel bi ɔmɛ a kpɛti nihi fuu kpale kɛ ho Yerusalɛm ya. Se loloolo ɔ, a kpɛti ni komɛ ngɛ Pɛsia Nɔ Yemi he ɔmɛ. A kpɛti nɔ kake ji osɔfo Ɛzra nɛ e tsɔɔ nihi Yehowa Mlaa a. Ɛzra nu kaa Israel bi nɛ a ho Yerusalɛm ya a yi Yehowa Mlaa a nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e suɔ nɛ e ya ye bua mɛ. Pɛsia Matsɛ Atazɛzis de lɛ ke: ‘Mawu lɛ ha mo nile konɛ o tsɔɔ nihi e Mlaa a. O kɛ nihi nɛ a suɔ kaa a kɛ mo maa ya a tsuo nɛ ya.’ Ɛzra kɛ nihi nɛ a suɔ kaa a maa kpale kɛ ho Yerusalɛm ya a tsuo bua a he nya. A sɔle konɛ Yehowa nɛ bu a he ngɛ a blɔ hiami ɔ mi, kɛkɛ nɛ a je.

      Nyɔhiɔ eywiɛ se ɔ, a ya su Yerusalɛm. Ganɔ ɔmɛ de Ɛzra ke: ‘Israel bi ɔmɛ gbo Yehowa tue nɛ a ya ngɔ yihi nɛ a jaa lakpa mawuhi.’ Mɛni Ɛzra pee? Ɛzra kpla si ngɛ ni ɔmɛ a hɛ mi nɛ e sɔle ke: ‘Yehowa, o pee níhi fuu kɛ ha wɔ, se wa pee yayami kɛ si mo.’ Ni ɔmɛ tsake a tsui, se ní komɛ ngɛ nɛ a peeɔ nɛ e hí. Ɛzra hla nimeli kɛ kojoli nɛ a hyɛ konɛ a tsu sane ɔ he ní. Nyɔhiɔ eywiɛ se ɔ, a ha nɛ nihi nɛ a ja we Yehowa a je ma a mi.

      Lɔ ɔ se ɔ, jeha 12 ba be. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, a fia Yerusalɛm gbogbo ɔmɛ momo. Ɛzra ha ni ɔmɛ bua a he nya ngɛ magbɛ nɔ, nɛ e kane Mawu Mlaa a kɛ tsɔɔ mɛ. Benɛ Ɛzra bli womi ɔ nya a, ni ɔmɛ te kɛ da si. E je Yehowa yi, nɛ ma a tsuo wo a nine nɔ kɛ tsɔɔ kaa a fĩ e se. Kɛkɛ nɛ Ɛzra kane Mlaa a, nɛ e tsɔɔ sisi, nɛ ni ɔmɛ bu lɛ tue saminya. A kplɛɛ nɔ kaa a kua Yehowa ekohu, nɛ a fo ya. E nɔ jena a, Ɛzra kpale kane Mlaa a kɛ tsɔɔ mɛ. A na kaa Gbasisihimi Nyami Gbijlɔ ɔ yaa sumi, nɛ e sa kaa a ye. Amlɔ nɔuu ɔ, a bɔni a he dlami konɛ a ye gbijlɔ ɔ.

      Ngɛ ligbi kpaago ɔ tsuo nɛ ma a kɛ ye gbijlɔ ɔ mi ɔ, a bua jɔ, nɛ a na Yehowa si kaa a ngmɔ ɔmɛ ba ní saminya. Kɛ je Yoshua be ɔ mi kɛ ba si jamɛ a ligbi ɔ, a yi Gbasisihimi Nyami Gbijlɔ ko kaa jã hyɛ. Benɛ a ye gbijlɔ ɔ ta a, ma a tsuo bua a he nya, nɛ a sɔle ke: ‘Yehowa, o kpɔ̃ wɔ kɛ je nyɔguɛ yemi mi, o lɛ wɔ ngɛ nga a nɔ, nɛ o ha wɔ zugba nɛ ngɛ fɛu nɛ ɔ. Se wa pee yayami kɛ si mo si abɔ. O ha nɛ gbali bɔ wɔ kɔkɔ, se wa bui tue. Se kɛ̃ ɔ, o to o tsui si. O ye si nɛ o wo Abraham ɔ nɔ. Amlɔ nɛ ɔ, wa ngɛ mo si woe kaa wa maa bu mo tue.’ A ngma a si womi ɔ, nɛ ma nimeli ɔmɛ, kɛ Levi bi ɔmɛ, kɛ osɔfo ɔmɛ sɔu nya.

      “Nihi nɛ a nuɔ Mawu munyu ɔ nɛ a yeɔ nɔ ɔ, mɛ lɛ a ngɛ bua jɔmi!”​​—Luka 11:28

      Sane bimihi: Mɛni Ɛzra tsɔɔ Israel bi ɔmɛ nɛ a bua a he nya ngɛ Yerusalɛm ɔ? Mɛni a wo si kaa a maa pee?

      Ezra 7:1-28; 8:21-23, 31, 32; 9:1–10:19; Nehemia 8:1-18; 9:1-38

  • Yerusalɛm Gbogbo Ɔmɛ
    Níhi Nɛ O Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Baiblo ɔ Mi
    • Nehemia hyɛ ní tsumi ɔ nɔ, nɛ e ha nɛ ni komɛ bu ní tsuli ɔmɛ a he

      NÍ KASEMI 67

      Yerusalɛm Gbogbo Ɔmɛ

      Nyɛ ha nɛ waa ya wa se jehahi bɔɔ. Nehemia ji Israel no. E hi Pɛsia ma nɛ ji Susa a mi, nɛ Matsɛ Atazɛzis tsɔlɔ ji lɛ. Nehemia nyɛminyumu ko je Yuda kɛ ba nɛ e ba de lɛ ke: ‘Nihi nɛ a kpale kɛ ho Yerusalɛm ya a be he bumi ko, ejakaa a fiɛ ma a gbogbo ɔmɛ, nɛ a mɛ agbo ɔmɛ nɛ Babilon bi ɔmɛ hule ɔ.’ Nɔ́ nɛ ɔ hao Nehemia wawɛɛ. E suɔ nɛ e maa ya Yerusalɛm nɛ e ya ye bua mɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e sɔle konɛ matsɛ ɔ nɛ ngmɛ lɛ blɔ nɛ e ya.

      Pee se ɔ, matsɛ ɔ na kaa Nehemia bua jɔɛ. Matsɛ ɔ de lɛ ke: ‘I nɛ́ kaa o hɛ mi pee mɔbɔmɔbɔ kaa kikɛ hyɛ. Mɛni ngɛ mo haoe?’ Nehemia de lɛ ke: ‘Mɛni he je nɛ e sɛ kaa ye hɛ mi nɛ pee mɔbɔmɔbɔ be mi nɛ ye ma Yerusalɛm gbogbo ɔmɛ hule kɛ pue si ɔ?’ Matsɛ ɔ bi lɛ ke: ‘Mɛni o ngɛ hlae nɛ ma pee ha mo?’ Amlɔ nɔuu nɛ Nehemia sɔle ngɛ e yi mi, nɛ e de matsɛ ɔ ke: ‘I kpa mo pɛɛ nɛ o ha nɛ ma ya Yerusalɛm nɛ ma ya ma gbogbo ɔmɛ.’ Matsɛ Atazɛzis de Nehemia ke e ma nyɛ maa ya. E to blɔ nya konɛ Nehemia he nɛ ko fĩ lɛ ngɛ blɔ gagaa nɛ e maa hia a mi. Matsɛ ɔ pee Nehemia amlaalo kɛ ha Yuda ma a, nɛ e ha lɛ tsohi konɛ a kɛ ya ma ma a agbo ɔmɛ.

      Benɛ Nehemia ya su Yerusalɛm ɔ, e ya hyɛ bɔ nɛ gbogbo ɔmɛ ngɛ ha. Kɛkɛ nɛ e bua osɔfo ɔmɛ kɛ nimeli ɔmɛ a nya nɛ e de mɛ ke: ‘Ma a si fɔfɔɛ hí kulaa. E sa nɛ waa fia gbogbo ɔmɛ.’ Ma a tsuo kplɛɛ nɔ, nɛ a bɔni gbogbo ɔmɛ fiami.

      Se Israel bi ɔmɛ a he nyɛli komɛ ye a he fɛu ke: ‘Kɔkɔbo po ma nyɛ ma tsitsɛɛ gbogbo ɔ kɛ fia si.’ Ní tsuli ɔmɛ pui a nya mi nɛ a ya nɔ nɛ a fia gbogbo ɔ. Gbogbo ɔ ya hiɔwe, nɛ e he wa.

      He nyɛli ɔmɛ pee a juɛmi kaa a maa gu blɔ ekpaekpa nɔ kɛ ya tua Yerusalɛm ma a tlukaa. Benɛ Yuda bi ɔmɛ nu nɔ́ nɛ ɔ, a tsui po wawɛɛ. Se Nehemia de mɛ ke: ‘Nyɛ ko ye gbeye. Yehowa piɛɛ wa he.’ E ha nɛ ni komɛ bu ní tsuli ɔmɛ a he, nɛ he nyɛli ɔmɛ nyɛ we nɛ a tua mɛ.

      Ngɛ ligbi 52 pɛ mi ɔ, a fia gbogbo ɔmɛ, nɛ a ma agbo ɔmɛ. Benɛ a maa jɔɔ gbogbo ɔ nɔ ɔ, Nehemia ha nɛ Levi bi ɔmɛ tsuo ba Yerusalɛm. E gba a mi enyɔ konɛ a la. A kuɔ gbogbo ɔ ngɛ Nyu Vu Agbo ɔ nya. Kuu ɔ kake gu hiɔ nɔ, nɛ kake hu gu mwɔ nɔ nɛ a bɔle ma a. A kpa titimati, nɛ a fia gɔgɔ kɛ saku, nɛ a la kɛ je Yehowa yi. Ɛzra nyɛɛ kuu kake se, nɛ Nehemia hu nyɛɛ kuu kake se, kɛ ya si benɛ kuu enyɔ ɔmɛ ya kpe ngɛ sɔlemi we ɔ. Nyumuhi, kɛ yihi, kɛ jokuɛwi tsuo nɛ a ngɛ ma a mi ɔ sã afɔle kɛ ha Yehowa, nɛ a nyá. A gbi ngɔngɔɛ ɔmɛ pɛ kɛ ya tsitsaa.

      ‘Ta hwumi níhi nɛ a sɔ̃ ɔ ekoeko be nyɛe maa pee mo nɔ́ ko.’​​—Yesaya 54:17

      Sane bimihi: Mɛni he je nɛ Nehemia ya Yerusalɛm ɔ? Ligbi enyɛmɛ nɛ a kɛ fia Yerusalɛm gbogbo ɔmɛ?

      Nehemia 1:1-11; 2:1-20; 4:1-23; 5:14; 6:1-19; 12:27-43

Dangme Womihi Tsuo (2000-2026)
Moo Je Mi
Moo Sɛ Mi
  • Dangme
  • Kɛ Mane
  • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • E He Mlaahi
  • Laami Sanehi A He Mlaahi
  • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
  • JW.ORG
  • Moo Sɛ Mi
Kɛ Mane