Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • Yesu Fiɛɛ Matsɛ Yemi Sɛ Gbi ɔ
    Níhi Nɛ O Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Baiblo ɔ Mi
    • Yesu kɛ kaselɔ ko nɛ a ngɛ fiɛɛe

      NÍ KASEMI 78

      Yesu Fiɛɛ Matsɛ Yemi Sɛ Gbi ɔ

      Benɛ a baptisi Yesu se bɔɔ pɛ ɔ, e bɔni fiɛɛmi ke: ‘Mawu Matsɛ Yemi ɔ su si ta.’ E hia blɔ kɛ kpa Galilea kɛ Yudea, nɛ kaseli nyɛɛ e se. Benɛ e kpale kɛ ya e ma mi nɛ ji Nazarɛt ɔ, e ya kpe he ɔ. E bli Yesaya womi kpo ɔ nya, nɛ e kane wawɛɛ ke: ‘Yehowa ha mi mumi klɔuklɔu ɔ konɛ ma nyɛ ma fiɛɛ sane kpakpa a.’ Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ? Enɛ ɔ tsɔɔ kaa, e ngɛ mi kaa nihi suɔ kaa Yesu nɛ pee nyakpɛ ní mohu lɛɛ, se sane kpakpa a fiɛɛmi ji nɔ́ titli he je nɛ a ha lɛ mumi klɔuklɔu ɔ nɛ. Kɛkɛ nɛ e de e tue buli ɔmɛ ke: ‘Mwɔnɛ ɔ, gbami nɛ ɔ ba mi.’

      Enɛ ɔ se ɔ, Yesu ya Galilea Wo ɔ nya, nɛ e na nihi eywiɛ nɛ a ji wo yali. Mɛ ji, Petro, Andrea, Yakobo, kɛ Yohane. Yesu de mɛ ke: ‘Nyɛ ba nyɛɛ ye se, nɛ ma ha nyɛ maa hɛ nimli kaa bɔ nɛ a hɛɔ lo ɔ.’ Amlɔ nɔuu ɔ, a si a wo hɛmi ní tsumi ɔ nɛ a nyɛɛ Yesu se. A ya kpa Galilea tsuo, nɛ a fiɛɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ. A fiɛɛ ngɛ kpe he ɔmɛ, kɛ jua amɛ a nɔ, kɛ gbɛjegbɛ ɔmɛ a nɔ. He fɛɛ he nɛ a maa ya a, nihi fuu nyɛɛɔ a se kɛ yaa. Yesu he sane gbɛ fĩa he fɛɛ he, nɛ nihi nɛ a ngɛ Siria po nu e he.

      Pee se ɔ, Yesu ha e se nyɛɛli ɔmɛ a kpɛti ni komɛ he wami konɛ a kɛ tsa hiɔtsɛmɛ, nɛ a hia mumi yayamihi. Ni komɛ hu piɛɛ e he kɛ ya fiɛɛ ngɛ mahi kɛ kɔpehi a mi. Yi komɛ nɛ a yeɔ anɔkuale hu pee níhi kɛ yeɔ bua Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ. A kpɛti ni komɛ ji Maria Magdalena, Yoana, Susana, kɛ ni kpahi.

      Benɛ Yesu tsɔse e kaseli ɔmɛ se ɔ, e tsɔ mɛ ke a ya fiɛɛ. A fiɛɛ kɛ kpa Galilea tsuo nɛ nihi fuu ba pee kaseli, nɛ a baptisi mɛ. Yesu na kaa nihi fuu suɔ kaa a maa pee e kaseli, enɛ ɔ he ɔ, e ngɔ mɛ kɛ to ngmɔ nɛ ba ní, nɛ e sa kaa a kpa a he. E de ke: ‘Nyɛɛ sɔle ha Yehowa nɛ e tsɔ ní tsuli fuu kɛ ba ngmɔ ɔ mi nɛ a ba kpa ní ɔ.’ Enɛ ɔ se ɔ, e hla kaseli 70 nɛ e tsɔ mɛ enyɔɔnyɔ konɛ a fiɛɛ kɛ kpa Yudea tsuo. A tsɔɔ nimli slɔɔtoslɔɔtohi Matsɛ Yemi ɔ he ní. Benɛ kaseli ɔmɛ kpale kɛ ba a, a bua jɔ, nɛ a suɔ kaa a ma de Yesu nɔ́ nɛ ya nɔ. Abosiami nyɛ we nɛ e tsi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya.

      Yesu to blɔ nya ha e kaseli ɔmɛ konɛ ke e kpale kɛ ho hiɔwe ya a, a tsa ní tsumi nɛ he hia nɛ ɔ nɔ. E de mɛ ke: ‘Nyɛɛ fiɛɛ sane kpakpa a ngɛ zugba a nɔ tsuo. Nyɛɛ tsɔɔ nihi Mawu Munyu ɔ, nɛ nyɛɛ baptisi mɛ.’

      “E sa nɛ ma ya jaje Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a ngɛ ma kpahi hu a mi, ejakaa lɔ ɔ he nɛ a tsɔ mi kɛ ba ngɛ.”​​—Luka 4:43

      Sane bimihi: Mɛni ní tsumi Yesu ha e kaseli ɔmɛ ke a tsu? Kɛ a na ní tsumi nɛ Yesu ha mɛ ɔ ha kɛɛ?

      Mateo 4:17-25; 9:35-38; 28:19, 20; Maako 1:14-20; Luka 4:14-21; 8:1-3; 10:1-22

  • Yesu Pee Nyakpɛ Níhi Fuu
    Níhi Nɛ O Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Baiblo ɔ Mi
    • Hiɔtsɛmɛ nɛ a ba Yesu ngɔ konɛ e tsa mɛ

      NÍ KASEMI 79

      Yesu Pee Nyakpɛ Níhi fuu

      Yesu ba zugba a nɔ konɛ e ba fiɛɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a. Yehowa ha Yesu mumi klɔuklɔu konɛ e kɛ pee nyakpɛ níhi, konɛ nihi nɛ a na níhi nɛ e maa pee ke e ba ye Matsɛ. E nyɛ nɛ e tsa hiɔ fɛɛ hiɔ. He fɛɛ he nɛ e maa ya a, hiɔtsɛmɛ baa e ngɔ nɛ e tsaa mɛ tsuo. E bli nihi nɛ a hɛ ngmɛ yu ɔ a hɛ ngmɛ, e ha nihi nɛ a tue nui nɔ́ ɔ hu bɔni nɔ́ numi, e ha nɛ nihi nɛ a hule loo a kplɔ ɔ bɔni nyɛɛmi, nɛ e ha nihi nɛ mumi yayamihi ngɛ mɛ haoe ɔ ye a he. Ke nihi pɛtɛ e tade ɔ nya po, a náa tsami. He fɛɛ he nɛ Yesu yaa a, nihi nyɛɛɔ e se. Se ke e suɔ kaa lɛ pɛ e ya hi he ko po ɔ, e fiee we nɔ ko kɛ ji e kasa mi kɔkɔɔkɔ.

      Be ko ɔ, ni komɛ ngɔ nyumu ko nɛ e hule kɛ ba we ko nɛ Yesu ngɛ mi ɔ mi. Se nimli babauu ngɛ we ɔ mi, lɔ ɔ he ɔ, a nyɛ we nɛ a sɛ we ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, a hia tsu ɔ yi mi nɛ a je puɔ ngɛ lejɛ ɔ, nɛ a ngmɛɛ hiɔtsɛ ɔ he bɔɔbɔɔbɔɔ kɛ su Yesu he. Kɛkɛ nɛ Yesu de nyumu ɔ ke: ‘Tee si nɛ o nyɛɛ.’ Benɛ e te si nɛ e nyɛɛ ɔ, e pee ni ɔmɛ nyakpɛ.

      Be kpa ko hu nɛ Yesu yaa kɔpe ko mi ɔ, e na nyumuhi nyɔngma nɛ a ji kpititsɛmɛ. A daa si ngɛ tsitsaa nɛ a wo a gbi nɔ kɛ ngɛ dee ke: ‘Yesu, moo ye bua wɔ!’ Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, kpititsɛmɛ be he blɔ kaa a maa ya nihi a kasa nya. Yesu de mɛ ke a ya sɔlemi we ɔ kaa bɔ nɛ Yehowa Mlaa a tsɔɔ kaa kpititsɛmɛ nɛ a pee ke a tsa mɛ ɔ. Benɛ a ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa a, a na kaa a ná tsami. Kpititsɛmɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ kake na kaa e ná tsami, nɛ e kpale e se kɛ ya na Yesu si, nɛ e je Mawu yi. Ngɛ ni nyɔngma amɛ a kpɛti ɔ, nyumu nɛ ɔ pɛ nɛ e ya na Yesu si.

      Yo ko nɛ e be he wami jeha 12 ngɛ hlae nɛ e ná tsami. E gu nihi fuu a kpɛti ngɛ Yesu se nɛ e ya pɛtɛ Yesu tade ɔ nya. Amlɔ nɔuu nɛ e ná tsami. Benɛ e ba jã a, Yesu bi ke: “Mɛnɔ ta ye he ɔ?” Yo ɔ ye gbeye, se e je ni ɔmɛ a kpɛti nɛ e ba tu anɔkuale. Yesu wo e bua nɛ e de lɛ ke: ‘Biyo, yaa ngɛ tue mi jɔmi mi.’

      Ma nɔkɔtɔma ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Yairo kpa Yesu pɛɛ ke: ‘Moo ba ye we ɔ mi! Ye biyo wayoo ɔ be he wami.’ Se jokuɛ yoyo ɔ gbo loko Yesu ya su Yairo we ɔ mi. Benɛ Yesu ya su lejɛ ɔ, nihi fuu kɛ jokuɛ ɔ weku li ngɛ ya foe. Yesu de mɛ ke: ‘Nyɛ ko fo ya; mahe kɛkɛ e ngɛ hwɔe.’ Lɔ ɔ se ɔ, e pɛtɛ jokuɛ yoyo ɔ nine he nɛ e de ke: “Jokuɛ yoyo, tee si!” Amlɔ nɔuu ɔ, e te si nɛ Yesu de e fɔli ɔmɛ ke a ha jokuɛ ɔ nɔ́ ko nɛ e ye. Moo hyɛ bɔ nɛ e fɔli ɔmɛ a bua maa jɔ ha!

      Yesu nɛ e tle Yairo biyo ɔ si

      ‘Mawu ngɔ mumi klɔuklɔu kɛ he wami kɛ pɔ lɛ nu, nɛ e ya kpa zugba a tsuo nɔ, nɛ e pee kpakpa, nɛ e tsa nihi tsuo nɛ Abosiami ngɛ mɛ yi mi wae ɔ, ejakaa Mawu piɛɛ e he.’​​—Ní Tsumi 10:38

      Sane bimihi: Mɛni he je nɛ Yesu nyɛ tsa hiɔhi tsuo ɔ? Mɛni pee Yairo biyo ɔ?

      Mateo 9:18-26; 14:36; Maako 2:1-12; 5:21-43; 6:55, 56; Luka 6:19; 8:41-56; 17:11-19

Dangme Womihi Tsuo (2000-2026)
Moo Je Mi
Moo Sɛ Mi
  • Dangme
  • Kɛ Mane
  • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • E He Mlaahi
  • Laami Sanehi A He Mlaahi
  • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
  • JW.ORG
  • Moo Sɛ Mi
Kɛ Mane