Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • w25 November bf. 10-15
  • Yaa Nɔ Nɛ O Ná Bua Jɔmi Ke O Ngɛ O Suɔli A Nɔ Hyɛe

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Yaa Nɔ Nɛ O Ná Bua Jɔmi Ke O Ngɛ O Suɔli A Nɔ Hyɛe
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • BƆ NƐ WA SUƆLI A NƆ HYƐMI MA NYƐ MA PUƐ WA BUA JƆMI HA
  • NƆ́ NƐ O MAA PEE KONƐ O YA NƆ NƐ O NÁ BUA JƆMI
  • NƆ́ NƐ NI KPAHI MA NYƐ MAA PEE KƐ YE BUA
  • Yaa Nɔ Nɛ O Ná Bua Jɔmi Ngɛ O Bwɔmi Si
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
  • Yehowa Ji Nɔ Nɛ Haa Wɔ “Bua Jɔmi Babauu”
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
  • Mo Hla Sane Bimi Nɛ Ɔmɛ A Hetohi
    2025-2026 Kpɔ Mi Kpe Nɛ Kpɔ Mi Nɔ Hyɛlɔ Maa Hyɛ Nɔ
  • Bɔ nɛ Wa Ma Plɛ Kɛ Hyɛ Nihi Nɛ A Bwɔ ɔ A Nɔ Ha
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2014
Fuu Ngɛ Hiɛ ɔ
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
w25 November bf. 10-15

NÍ KASEMI 45

LA 111 Nɔ́ He Je Nɛ Wa Ngɛ Bua Jɔmi

Yaa Nɔ Nɛ O Ná Bua Jɔmi Ke O Ngɛ O Suɔli A Nɔ Hyɛe

“Nihi nɛ a kɛ vonyu duɔ ní ɔ ma kpa ní kɛ bua jɔmi.”—LA 126:5.

OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI

Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa maa na ga womi komɛ nɛ maa ye bua nihi nɛ a ngɛ a suɔli nɛ a be he wami loo a bwɔ ɔ a nɔ hyɛe ɔ konɛ a ya nɔ nɛ a ná bua jɔmi.

1-2. Kɛ Yehowa naa nihi nɛ a ngɛ a suɔli nɛ a bwɔ loo a be he wami ɔ a nɔ hyɛe ɔ ha kɛɛ? (Abɛ 19:17) (Hyɛ foni ɔmɛ hulɔ.)

NYƐMINYUMU ko nɛ a tsɛɛ lɛ Jin-yeol nɛ e je Korea a de ke, “I kɛ ye yo ɔ wa sɛ gba si himi mi maa pee jeha 32 kɛ se ji nɛ ɔ. Jeha enuɔ sɔuu ji nɛ ɔ nɛ ye yo ɔ be he wami nɛ imi lɛ i ngɛ e nɔ hyɛe. Hiɔ nɛ nya wa ko ngɛ e nya gbae, enɛ ɔ he ɔ, e he waa ha lɛ kaa e maa nyɛɛ. I suɔ ye yo ɔ nɛ i buɔ lɛ wawɛɛ, nɛ ye bua jɔɔ kaa ma hyɛ e nɔ. Daa gbɔkuɛ ɔ, e hwɔɔ e hiɔ sa a nɔ ngɛ wa we ɔ mi. Nɛ i pɛtɛɛ e nine he ke i hwɔɔ si ngɛ e kasa mi.”

2 Anɛ o ngɛ o fɔli, o bi, o yo, o huno aloo o huɛ ko nɛ o suɔ lɛ ɔ nɔ hyɛe lo? Ke jã a, lɛɛ suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha mɛ ɔ he je nɛ o bua jɔ kaa o maa hyɛ a nɔ ɔ nɛ. Nɛ jã nɛ o peeɔ ɔ tsɔɔ kaa o suɔ Yehowa. (1 Tim. 5:​4, 8; Yak. 1:27) Se kɛ̃ ɔ, o kɛ nyagba komɛ kpeɔ nɛ nihi fuu li. Be komɛ ɔ, o ma nyɛ maa nu he kaa mo pɛ lɛ o ngɛ si fɔfɔɛ ko kaa jã a mi. Ngɛ nihi a hɛ mi ɔ, o fiɛɔ nɛ o muɔɔ, se ke e piɛ mo pɛ ɔ, o foɔ ya. (La 6:6) E ngɛ mi kaa ni kpahi be nyɛe maa nu bɔ nɛ o ngɛ he nue ha a sisi mohu lɛɛ, se Yehowa lɛɛ e le, nɛ e nu mo sisi hulɔ. (Kɛ to 2 Mose 3:7 ɔ he.) Mɔde nɛ o ngɛ bɔe, kɛ ya nɛ o foɔ ɔ he jua wa ha Yehowa wawɛɛ. (La 56:8; 126:5) E hɛ ji nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o peeɔ kɛ yeɔ buaa o suɔlɔ ɔ nɔ. E naa níhi tsuo nɛ o peeɔ ɔ kaa lɛ nɛ o ngɛ pee kɛ ha, nɛ e wo si kaa e maa to mo nane mi.—Kane Abɛ 19:17.

[Fonihi nɛ ngɛ bafa 11]

Anɛ o ngɛ o suɔlɔ ko nɛ e be he wami loo e bwɔ ɔ nɔ hyɛe lo? (Hyɛ kuku 2)


3. Mɛni nyagbahi nɛ eko ɔ, Abraham kɛ Sara kɛ kpe benɛ a ngɛ Tera nɔ hyɛe ɔ?

3 Baiblo ɔ tu nihi nɛ a hyɛ a suɔli nɛ a be he wami aloo a bwɔ ɔ a nɔ ɔ he munyu. Mo susu Abraham kɛ Sara a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he nɛ o hyɛ. Benɛ Abraham je Ur ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, Tera nɛ ji a papaa a ye maa pee jeha 200. Se kɛ̃ ɔ, a kɛ lɛ ho. A hia blɔ maa pee kilomita 960 kɛ ho Haran ya. (1 Mose 11:​31, 32) Atsinyɛ jemi ko be he kaa Abraham kɛ Sara suɔ Tera, se moo hyɛ nyagbahi nɛ a kɛ maa kpe benɛ a ngɛ e nɔ hyɛe ngɛ blɔ hiami ɔ mi ɔ. Eko ɔ, a kɛ teji loo afukpɔngɔ lɛ hia blɔ ɔ nɛ, nɛ e ma nyɛ maa ba lɛ kaa nɔmo Tera be lɛ nae gbɔjɔɔ. E ngɛ heii kaa blɔ hiami nɛ ɔ ha nɛ be komɛ ɔ, Abraham kɛ Sara nu he kaa pɔ tɔ a he wawɛɛ nitsɛ. Bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, Yehowa ha mɛ he wami nɛ a hia a. Kaa bɔ nɛ Yehowa ye bua Abraham kɛ Sara a, jã nɔuu kɛ̃ nɛ e maa wo mo hu he wami, nɛ e maa ye bua mo.—La 55:22.

4. Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?

4 Ke o ngɛ bua jɔmi ɔ, e he be wae ha mo kaa o maa ya nɔ maa hyɛ o suɔlɔ ko nɛ e be he wami loo e bwɔ ɔ nɔ. (Abɛ 15:13) Mo kai kaa o ma nyɛ maa ya nɔ ma ná bua jɔmi ke o kɛ nyagbahi ngɛ kpee ngɛ si himi mi po. (Yak. 1:​2, 3) Se mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ ná bua jɔmi nɛ ɔ? Blɔ kake nɛ o maa gu nɔ kɛ pee ja ji kaa o maa sɔle ha Yehowa nɛ e ye bua mo nɛ o ná juɛmi nɛ da. Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu ní kpahi nɛ nihi nɛ a hyɛɛ a suɔli a nɔ ɔ maa pee konɛ a ya nɔ nɛ a ná bua jɔmi ɔ he. Jehanɛ ɔ se hu ɔ, wa maa na nɔ́ nɛ ni kpahi ma nyɛ maa pee kɛ ye bua mɛ. Kekleekle ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu nɔ́ nɛ nihi nɛ a hyɛɛ a suɔli a nɔ ɔ ma nyɛ maa pee konɛ a ya nɔ nɛ a ná bua jɔmi, kɛ nɔ́ nɛ ma nyɛ ma puɛ a bua jɔmi ɔ he.

BƆ NƐ WA SUƆLI A NƆ HYƐMI MA NYƐ MA PUƐ WA BUA JƆMI HA

5. Mɛni he je nɛ e he hia kaa nihi nɛ a hyɛɛ a suɔli a nɔ ɔ nɛ a ya nɔ nɛ a ná bua jɔmi ɔ?

5 Ke nihi nɛ a hyɛɛ a suɔli a nɔ ɔ be bua jɔmi ɔ, eko ɔ, a ma kpa a suɔli nɛ a bwɔ loo a be he wami ɔ a nɔ hyɛmi. (Abɛ 24:10) Nɛ ke pɔ tɔ a hu he ɔ, e ma nyɛ maa ba lɛ kaa a kɛ mi mi jɔmi be a ní tsumi ɔ tsue. Mɛni nyagbahi lɛ ma nyɛ ma puɛ nihi nɛ a ngɛ a suɔli a nɔ hyɛe ɔ a bua jɔmi?

6. Mɛni he je nɛ pɔ ma nyɛ maa tɔ nihi nɛ a hyɛɛ a suɔli nɛ a bwɔ loo a be he wami ɔ a nɔ ɔ?

6 Pɔ ma nyɛ maa tɔ o he wawɛɛ. Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ Leah a de ke: “Ke níhi ya nɔ ha mo saminya ngɛ ligbi ɔ mi po ɔ, e be gbɔjɔɔ kaa o maa hyɛ o suɔlɔ ko nɔ. Benɛ ligbi ɔ ke baa nyagbe ɔ, i nuɔ he kaa pɔ tɔ ye he wawɛɛ. Be komɛ ɔ, ke nɔ ko mane mi sɛ gbi po ɔ, e he waa ha mi kaa ma ha lɛ heto.” Ngɛ ni komɛ hu a blɔ fami ɔ, a ná we be kɛ hwɔ mahe saminya. Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Inés ɔ hu de ke: “E he waa ha mi kaa ma hwɔ mahe saminya. Ke wa hwɔ si nyɔ mi ɔ, ngmlɛfia enyɔ fɛɛ ko ɔ, i teɔ si nɛ i ya hyɛɔ ye nganyɛ ɔ. Jehahi babauu ji nɛ ɔ nɛ i kɛ ye huno ɔ wa ná we he blɔ kɛ hia blɔ kɛ ya he ko nɛ wa ya jɔɔ wa he.” Be komɛ ɔ, ke a fɔ nihi nɛ a hyɛɛ a suɔli a nɔ ɔ nine kɛ ha he nya buami ko ɔ, a nyɛ we yami, nɛ ke a ha mɛ ní peemi komɛ hu ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ, a nyɛ we peemi, ejakaa a ngɔɔ a be ɔ tsuo kɛ hyɛɛ a suɔlɔ ɔ nɔ. Enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ a hɛ nɛ ja ngɛ a suɔli kpahi a he, nɛ a ma nyɛ maa nu he kaa a be mi nɛ a yaa.

7. Mɛni haa nɛ nihi nɛ a ngɛ a suɔli a nɔ hyɛe ɔ haoɔ aloo a he nile buɔ mɛ fɔ ɔ?

7 O ma nyɛ maa hao wawɛɛ. Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Jessica a de ke: “Behi fuu ɔ, i nuɔ he kaa e sa nɛ ma pee babauu kɛ ye bua ye papaa. Enɛ ɔ haa nɛ ke i kɛ be bɔɔ ngɛ ye he jɔɔe ɔ, i nuɔ he kaa i ngɛ imi pɛ ye nɔ́ mi foe.” Si fɔfɔɛ nɛ ni komɛ nɛ a hyɛɛ a suɔli a nɔ kɛ kpeɔ ɔ haa nɛ a mi mi fuɔ, nɛ lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ a he nile nɛ bu mɛ fɔ be komɛ. Ni komɛ hu haoɔ akɛnɛ a nyɛ we nɛ a pee babauu kɛ ye bua a suɔlɔ ko ɔ he je. Ni kpahi hu a he nile buɔ mɛ fɔ akɛnɛ eko ɔ, a tu munyu kɛ si nɔ nɛ a ngɛ lɛ hyɛe ɔ. (Yak. 3:2) Nɛ ni komɛ hu haoɔ wawɛɛ ke a na kaa daa je nɛ maa na a, nɔ nɛ a ngɛ lɛ hyɛe ɔ he wami nɔ ngɛ gbɔe bɔbɔɔbɔɔ. Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Barbara a de ke: “Ke i na kaa daa je nɛ maa na a, ye suɔlɔ ɔ he wami nɔ ngɛ gbɔe ɔ, e peeɔ mi aywilɛho nɛ e haoɔ mi wawɛɛ.”

8. Mo de níhi a si kpami ko nɛ tsɔɔ bɔ nɛ nihi nɛ a ngɛ a suɔli a nɔ hyɛe ɔ a bua jɔɔ wawɛɛ ha ke wa je hɛ sa kpo kɛ tsɔɔ mɛ.

8 A ma nyɛ maa nu he kaa ni kpahi nɛ́ mɔde nɛ a ngɛ bɔe ɔ. Mɛni he je? Ejakaa behi fuu ɔ, nihi pɔɛ a yi jemi nɛ a je we hɛsa kpo ngɛ ní tsumi nɛ a ngɛ tsue ɔ he. Ke wa de nihi nɛ a hyɛɛ a suɔli a nɔ ɔ kaa wa hɛ sa mɔde nɛ a ngɛ bɔe ɔ, e woɔ mɛ he wami wawɛɛ. (1 Tɛs. 5:18) Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ Melissa de ke: “Be komɛ ɔ, i foɔ ya ejakaa i nuɔ he kaa pɔ tɔ ye he wawɛɛ. Se ke nihi nɛ i ngɛ a nɔ hyɛe ɔ de mi ke, ‘I naa mo si ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o peeɔ ha mi ɔ he ɔ,’ e haa nɛ ye nɔ gbagba teɔ! Munyuhi kaa kikɛ ɔ woɔ mi he wami nɛ i yaa nɔ nɛ i hyɛɛ a nɔ nɛ ye kɔni mi jɔ̃ we.” Nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Ahmadu ɔ tsɔɔ bɔ nɛ hɛsa nɛ a je kpo kɛ tsɔɔ lɛ ngɛ mɔde nɛ e ngɛ bɔe ɔ he ɔ ná e nɔ he wami ha. E kɛ e yo ɔ hyɛɛ a wekuno ko nɛ ngɛ a ngɔ ɔ nɔ. A wekuno nɛ ɔ be he wami kulaa. Ahmadu de ke: “E ngɛ mi kaa wa weku no nɛ ɔ li nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa peeɔ kɛ yeɔ bua lɛ ɔ mohu lɛɛ, se wa bua jɔɔ wawɛɛ ke e na wɔ si, aloo e de wɔ ke, ‘I suɔ nyɛ.’”

NƆ́ NƐ O MAA PEE KONƐ O YA NƆ NƐ O NÁ BUA JƆMI

9. Mɛni lɛ nihi nɛ a hyɛɛ a suɔli a nɔ ɔ ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa a peeɔ a he humi?

9 Pee o he humi. (Abɛ 11:2) Tsa pi be fɛɛ be nɛ wa ma ná he wami, kɛ be nɛ waa kɛ maa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa suɔ kaa waa maa pee. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ o le nɔ́ nɛ o ma nyɛ maa pee kɛ nɔ́ nɛ o be nyɛe maa pee. Nɛ ke o kplɛɛ we ní tsumi ko nɔ ɔ, mo ko ha nɛ e hao mo, ejakaa lɔ ɔ tsɔɔ kaa o peeɔ o he humi. Ke ni kpahi suɔ kaa a ye bua mo ɔ, o kɛ bua jɔmi nɛ kplɛɛ a yemi kɛ buami ɔ nɔ. Nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Jay ɔ de ke: “Daa ligbi kɛ nɔ́ nɛ o ma nyɛ maa pee. Ke o le o nyɛmi, nɛ o peeɔ nɔ́ nɛ o he wami ma nyɛ ɔ, e maa ye bua mo nɛ́ o ná bua jɔmi be fɛɛ be.”

10. Mɛni he je nɛ e he hia wawɛɛ kaa nihi nɛ a hyɛɛ a suɔli a nɔ ɔ nɛ́ a kɔ nɔ́ se ɔ? (Abɛ 19:11)

10 Mo kɔ nɔ́ se. (Kane Abɛ 19:11.) Ke o kɔɔ nɔ́ se ɔ, o mi mi be fue mla ke o wekuno nɛ o ngɛ e nɔ hyɛe ɔ pee nɔ́ ko nɛ o bua jɔɛ he. Nɔ nɛ kɔɔ nɔ́ se ɔ bɔɔ mɔde kaa e maa le nɔ́ he je nɛ ni kpahi peeɔ a ní ngɛ blɔ ko nɔ ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, eko ɔ, hiɔ ko nɛ ngɛ nɔ ko he ɔ ma nyɛ ma ha nɛ e pee ní komɛ nɛ nile be mi. (Fiɛɛ. 7:7) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nɔ ko nɛ e mi mi jɔ nɛ e ngɛ kpoo ɔ, ma nyɛ nɛ e kɛ mo nɛ pɛ, loo e kɛ mo nɛ sã nya wawɛɛ. Aloo nɔ ɔ ma nyɛ maa hi níhi a he munyu tue nyanyaanya, loo e mi mi ma bɔni fumi mlamlaamla. Ke o ngɛ nɔ ko nɛ e be he wami wawɛɛ ɔ nɔ hyɛe ɔ, e maa hi kaa o maa kase e hiɔ ɔ he níhi fuu. Ke o bɔni níhi fuu lemi kɛ kɔ e hiɔ ɔ he ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ o na kaa e hiɔ ɔ he je nɛ e peeɔ ní komɛ ɔ nɛ, se pi kaa e je blɔ nɛ e ngɛ pee konɛ e kɛ gba o nya.—Abɛ 14:29.

11. Mɛni ji ní komɛ nɛ a he hia nɛ e sa kaa nihi nɛ a hyɛɛ a suɔli a nɔ ɔ kɛ pee nɔ́ titli ngɛ a si himi mi? (La 132:​4, 5)

11 Mo ná be kɛ wo huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ mi he wami. Be komɛ ɔ, e he hia nɛ o ná be nɛ sa kɛ ha “níhi nɛ a he hia wawɛɛ ɔ.” (Filip. 1:10) Níhi nɛ a he hia wawɛɛ nɛ ɔmɛ a kpɛti kake ji huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ nɛ o maa wo mi he wami. Matsɛ David ha nɛ Yehowa sɔmɔmi pee nɔ́ titli ngɛ e si himi mi. (Kane La 132:​4, 5.) Enɛ ɔ he ɔ, e he hia wawɛɛ kaa daa ligbi ɔ, o maa to o níhi a he blɔ nya saminya konɛ o nyɛ nɛ o kane Baiblo ɔ fã ko nɛ o sɔle. Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Elisha a de ke: “Ke i sɔle ha Yehowa, nɛ i kane la womi ɔ mi munyuhi nɛ woɔ nɔ bua, nɛ i pue ye yi mi tɛ ngɛ he ɔ, e yeɔ bua mi nɛ i peeɔ kpoo, nɛ ye bua jɔɔ. Yehowa nɛ i sɔleɔ kɛ ha a yeɔ buaa mi wawɛɛ nitsɛ. Daa ligbi ɔ, i sɔleɔ ha Yehowa si abɔ konɛ e ye bua mi.”

12. Mɛni he je nɛ e sa nɛ nihi nɛ a ngɛ a suɔli a nɔ hyɛe ɔ nɛ a ná be kɛ ha a nɔmlɔ tso ɔ?

12 Mo ná be kɛ hyɛ o nɔmlɔ tso ɔ nɔ saminya. Behi fuu ɔ, nihi nɛ a hyɛɛ a suɔli a nɔ ɔ be deka kulaa. Enɛ ɔ he ɔ, e he waa ha mɛ kaa a ma ya he níhi ngɛ jua nɔ nɛ a ba hoo niye ní nɛ he wami ngɛ mi nɛ a ye. Se ke o yeɔ niye ní nɛ he wami ngɛ mi, nɛ o gbɔleɔ o kpɔ mi saminya a, lɔ ɔ ma ha nɛ o nɔmlɔ tso ɔ, kɛ o juɛmi ɔ ma tsu ní saminya. E ngɛ mi kaa o be deka kulaa mohu lɛɛ, se e he hia wawɛɛ kaa o maa ye niye ní nɛ he wami ngɛ mi, nɛ o gbɔle o kpɔ mi be fɛɛ be. (Efe. 5:​15, 16) Jehanɛ se hu ɔ, moo bɔ mɔde kaa o maa hwɔ mahe bɔ nɛ sa. (Fiɛɛ. 4:6) Ní leli komɛ tsɔɔ kaa ke wa hwɔɔ mahe saminya a, e jeɔ mu kɛ jeɔ wa kalegbɔ ɔ mi. Hiɔ tsami he womi ko tsɔɔ kaa ke nɔ ko hwɔɔ mahe saminya a, lɔ ɔ ha we nɛ e yeɔ tsui tsɔ, nɛ e yeɔ bua lɛ nɛ e peeɔ kpoo hulɔ. E sa nɛ o ná be kɛ je o hɛja hulɔ. (Fiɛɛ. 8:15) Nyɛmiyo ko tsɔɔ nɔ́ nɛ haa nɛ e bua jɔɔ be fɛɛ be ngɛ e si himi mi. E de ke: “Ke je ɔ mi tsɔ bɔ nɛ sa a, i jeɔ kpo nɛ i ya hiɔ pu ɔ nɔ bɔɔ. Nɛ ke e hi kulaa a, i ya slaa ye huɛ ko nɛ wa jeɔ wa hɛja si kake ngɛ nyɔhiɔ fɛɛ nyɔhiɔ mi.”

13. Mɛni se nami lɛ ngɛ muɔmi he? (Abɛ 17:22)

13 Moo pee níhi nɛ ma ha nɛ o bua nɛ jɔ. (Kane Abɛ 17:22; Fiɛɛ. 3:​1, 4) Muɔmi haa nɛ wa nɔmlɔ tso ɔ, kɛ wa juɛmi ɔ tsuɔ ní saminya. Ke o ngɛ nɔ ko nɔ hyɛe ɔ, tsa pi be fɛɛ be nɛ níhi yaa nɔ saminya. Se ke o kɛ ní komɛ peeɔ muɔ ɔ, e maa ye bua mo kɛ da si fɔfɔɛhi nɛ a mi wa a nya. Nɛ ke o kɛ nɔ nɛ o ngɛ e nɔ hyɛe ɔ blaa kɛ muɔ ɔ, e ma ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ nyɛ kpɛti ɔ mi maa wa.

14. Ke o kɛ o huɛ ko nɛ o he lɛ ye ɔ sɛɛɔ ní ɔ, kɛ lɔ ɔ maa ye bua mo ha kɛɛ?

14 O kɛ o huɛ ko nɛ o he lɛ ye ɔ nɛ sɛɛ ní. Ngɛ mɔde nɛ o ngɛ bɔe ɔ tsuo se ɔ, be komɛ ɔ, o maa hao. Ke e ba jã a, e maa hi wawɛɛ kaa o kɛ o huɛ ko nɛ o he lɛ ye ɔ maa sɛɛ ní nɛ o de lɛ bɔ nɛ o ngɛ he nue ha. E sa nɛ e pee nɔ ko nɛ maa nu mo sisi nɛ e be mo kojoe. (Abɛ 17:17) Ke e bu mo tue saminya nɛ e wo mo he wami ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ o nɔ gbagba maa te, nɛ o maa ya nɔ ma ná bua jɔmi.—Abɛ 12:25.

15. Mɛni he je nɛ ke o kɛ o juɛmi ma hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ o ngɛ ɔ nɔ ɔ, e ma ha nɛ o ná bua jɔmi ɔ?

15 Mo susu si himi kpakpa nɛ o kɛ o suɔli ma ná ngɛ paradeiso ɔ mi ɔ he. Mo kai kaa ní tsumi nɛ o ngɛ tsue kɛ ngɛ o suɔli nɛ a bwɔ loo a be he wami ɔ a nɔ hyɛe ɔ be si hie daa, ejakaa e piɛɛ we Yehowa yi mi tomi nɛ e kɛ bɔ adesa a he. (2 Kor. 4:​16-18) Be ma nɛ wa ma ná “wami nitsɛnitsɛ.” (1 Tim. 6:19) Moo hyɛ bɔ nɛ e maa pee bua jɔmi ha ke waa kɛ wa suɔli pee kake kɛ sɛɛ níhi nɛ wa suɔ kaa wa maa pee ngɛ Paradeiso ɔ mi ɔ he ní. (Yes. 33:24; 65:21) Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Heather a de ke: “I pɔɔ nihi nɛ i hyɛɛ a nɔ ɔ demi ke, e be kɛe nɛ wa maa pee kake kɛ kpɛ ní, wa maa pee kake kɛ tu fo, nɛ wa maa pee kake kɛ hi baisikle nɔ. Wa maa sã blodo nɛ wa maa hoo niye ní kɛ ha wa suɔli nɛ a gbo nɛ a ma tle mɛ si ɔ. Wa naa Yehowa si ngɛ wa hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ he.”

NƆ́ NƐ NI KPAHI MA NYƐ MAA PEE KƐ YE BUA

16. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua nihi nɛ a ngɛ wa we asafo ɔ mi nɛ a ngɛ a suɔli nɛ a bwɔ loo a be he wami ɔ a nɔ hyɛe ɔ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

16 Moo ye bua nihi nɛ a ngɛ a suɔli a nɔ hyɛe ɔ konɛ a ná be kɛ jɔɔ a he. Wɔ nihi nɛ wa ngɛ asafo ɔ mi ɔ, wa ma nyɛ maa ngɔ wa he kɛ ha konɛ waa pee ní komɛ kɛ ye bua nɔ nɛ e be he wami ɔ aloo nɔ nɛ e bwɔ nɛ a ngɛ e nɔ hyɛe ɔ. Ke wa pee jã a, lɔ ɔ ma ha nɛ nɔ nɛ e ngɛ e nɔ hyɛe ɔ nɛ ná be kɛ jɔɔ e he, loo e nyɛ nɛ e pee ní kpahi nɛ a he maa hia lɛ. (Gal. 6:2) Nyɛmimɛ komɛ to blɔ nya konɛ a le nihi nɛ a ma nyɛ maa ye bua mɛ ngɛ otsi fɛɛ ko mi. Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Natalya nɛ e ngɛ e huno nɛ e nyɛ we nyɛɛmi ɔ nɔ hyɛe ɔ de ke: “Nyɛminyumu ko nɛ ngɛ wa we asafo ɔ mi ɔ to blɔ nya nɛ e ba yeɔ buaa ye huno ɔ si kake loo si enyɔ ngɛ otsi ɔ mi. E kɛ lɛ blaa kɛ yaa fiɛɛmi, a sɛɛɔ ní, nɛ a blaa kɛ hyɛɔ sini. Ye huno ɔ bua jɔɔ behi kaa kikɛ ɔ he wawɛɛ nitsɛ, nɛ ke e ba jã a, imi hu i náa be kɛ jɔɔ ye he, nɛ i jeɔ kpo nɛ i ya nyɛɛɔ bɔɔ.” Be komɛ ɔ, o ma nyɛ ma ya hwɔ nɔ nɛ e be he wami ɔ he, konɛ nɔ nɛ ngɛ e nɔ hyɛe ɔ hu nɛ ná be kɛ hwɔ mahe saminya.

[Foni nɛ ngɛ bafa 14]

Mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ ye bua nihi nɛ a ngɛ o we asafo ɔ mi nɛ a hyɛɛ a suɔli a nɔ ɔ? (Hyɛ kuku 16)a


17. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua nihi nɛ a hyɛɛ a suɔli nɛ a bwɔ loo a be he wami ɔ a nɔ ke wa ya asafo mi kpehi a sisi?

17 Moo ye bua mɛ be mi nɛ asafo mi kpe loo kpokpa nɔ kpe ngɛ nɔ yae. Akɛnɛ nihi nɛ a ngɛ a suɔli nɛ a bwɔ loo a be he wami ɔ a nɔ hyɛe ɔ be deka kulaa he je ɔ, ke a ya asafo mi kpe, kpɔ mi kpe kɛ kpokpa nɔ kpehi a sisi ɔ, a ná we blɔ nya tomi ɔ he se kɛ pi si. Enɛ ɔ he ɔ, nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ ma nyɛ maa ngɔ a he kɛ ha konɛ a hi si ngɛ nɔ nɛ a ngɛ e nɔ hyɛe ɔ kasa mi benɛ kpe ɔ ngɛ nɔ yae. A ma nyɛ maa ngɔ a be ɔ bɔɔ ko, loo a be ɔ tsuo kɛ pee jã. Ke nɔ nɛ a ngɛ e nɔ hyɛe ɔ tlɔ tsu mi ɔ, o ma nyɛ maa ya e ngɔ ngɛ e we ɔ mi konɛ o kɛ lɛ nɛ bu asafo mi kpe ɔ tue ngɛ tɛlifoo nɔ bɔ nɛ pee nɛ nɔ nɛ ngɛ e nɔ hyɛe ɔ nɛ e nyɛ nɛ e ya Matsɛ Yemi Asa a nɔ.

18. Mɛni ji nɔ́ kpa ko nɛ wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua nihi nɛ a ngɛ a suɔli a nɔ hyɛe ɔ?

18 Mo je a yi nɛ o sɔle kɛ ha mɛ. E sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a slaa nihi nɛ a ngɛ a suɔli nɛ a bwɔ loo a be he wami ɔ a nɔ hyɛe ɔ, nɛ a wo mɛ he wami. (Abɛ 27:23) Bɔ fɛɛ bɔ nɛ wa si fɔfɔɛ ngɛ ha a, wɔ tsuo wa ma nyɛ maa wo nihi nɛ a ngɛ a suɔli nɛ a be he wami loo a bwɔ a nɔ hyɛe ɔ he wami nɛ wa je a yi. Jehanɛ se hu ɔ, wa ma nyɛ ma bi Yehowa konɛ e ya nɔ nɛ e wo mɛ he wami nɛ e ye bua mɛ nɛ a kɛ bua jɔmi nɛ tsu a ní tsumi ɔ.—2 Kor. 1:11.

19. Mɛni wa ngɛ blɔ hyɛe hwɔɔ se?

19 E be kɛe nɛ Yehowa ma tsu adesahi tsuo a hɛ mi vo nyu. Hiɔ kɛ gbenɔ be si hie hu. (Kpoj. 21:​3, 4) “Glɔtsɛmɛ maa tuu kaa afugbɛ.” (Yes. 35:​5, 6) Nɛ haomihi nɛ jeɔ bwɔmi mi kɛ baa, kɛ pɔ tɔtɔɛ nɛ nihi nɛ a hyɛɛ a suɔli nɛ a bwɔ loo a be he wami ɔ a nɔ gbleeɔ mi ɔ tsuo maa pee ‘blema níhi nɛ a be juɛmi ɔ mi bae’ hu. (Yes. 65:17) Amlɔ nɛ ɔ nɛ wa ngɛ wa hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ mi bami ɔ blɔ hyɛe po ɔ, Yehowa si we wɔ kɔkɔɔkɔ. Ke wa ya nɔ nɛ wa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ konɛ e wo wɔ he wami ɔ, e maa ye bua wɔ konɛ waa kɛ “tsui si tomi kɛ bua jɔmi nɛ fĩ si saminya.”—Kol. 1:11.

KƐ O MA HA HETO KƐƐ?

  • Mɛni ma nyɛ ma puɛ nihi nɛ a ngɛ a suɔli a nɔ hyɛe ɔ a bua jɔmi?

  • Mɛni ma nyɛ maa ye bua nihi nɛ a ngɛ a suɔli a nɔ hyɛe ɔ konɛ a ya nɔ nɛ a ná bua jɔmi?

  • Mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ ye bua nihi nɛ a ngɛ o we asafo ɔ mi nɛ a hyɛɛ a suɔli a nɔ ɔ?

LA 155 Bua Jɔmi Nɛ Ngɛ Daa

a FONI Ɔ MI TSƆƆMI: Nyɛmiyihi enyɔ komɛ nɛ a ya slaa nyɛmiyo ko nɛ e bwɔ, bɔ nɛ pee nɛ nɔ nɛ ngɛ e nɔ hyɛe ɔ nɛ e ná be kɛ ya nyɛɛ bɔɔ.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2026)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane